1. Základné zásady daňového konania
Daňové konanie ako súhrn zákonných postupov správcu dane, v rámci ktorých sa rozhoduje o právach
a povinnostiach daňových subjektov, je súčasťou správy daní.
Základné zásady DK sú upravené v zákone č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, §2.
Ide o poznatky a požiadavky, kt. uplatňovanie je dôležitou podmienkou úspešného priebehu DK. Patrí sem 8
zásad:
- Zásada zákonnosti: V DK sa správca dane spravuje predovšetkým zákonmi a inými VZPP, chránia sa
záujmy štátu a obcí, dbá sa na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a ostatných zúčastnených osôb.
Vyjadruje požiadavku, aby daňové orgány v konaní a pri vydaní rozhodnutia zachovali procesné aj
hmotnoprávne predpisy.
- Zásada súčinnosti: Správca dane postupuje DK v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní
plnenia ich povinností použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne
vyrubiť a vybrať daň..
- Zásada voľnej úvahy pri hodnotení dôkazov: Správca hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v DK vyšlo
najavo. Pri uplatňovaní zákonov sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu/ iné skutočnosti pre
vyrubenie a vyberanie dane, ak existuje formalnoprávny akt, ale skutočnosť sa od neho odlišuje.
Rozhodujúci je obsah podania, aj keď je nesprávne označené.
Správca dane spíše o ústnom podaní protokol, ktorý je verejnou listinou.
- Zásada možnosti zastupovania : v niektorých prípadoch je povinné
- Zásada neverejnosti: DK je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. S tým súvisí aj
povinnosť zachovávať mlčanlivosť.
- Zásada rovnakého postavenia daňových subjektov : Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní
rovnaké práva a povinnosti. Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so
správcom dane v DK.
Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky
pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil
riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
- Zásada jednotnosti DK: prvoništančné aj druhoinštančné konanie reprezentujú iba 2 štádiá jedného DK.
- v DK možno ukladať povinnosti / priznávať práva iba rozhodnutím.
- Miestna príslušnosť správcu dane – daná spravidla sídlom PO a trvalým pobytom / miestom obvyklého
zdržiavania sa FO.

2. Daňová kontrola
Je dôležitý inštitút v rámci daňového konania. Pri jej výkone sa ustanovuje postup správcu dane aj práva
a povinnosti daňového subjektu. Ňou zamestnanec správcu dane zisťuje / preveruje základ dane / iné
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti. Vykonáva sa v rozsahu,
kt. je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu. Je to aj kontrola oprávneností vrátenia dane / kontrola na
účel zistenia oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu.
Správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone DK. Musí obsahovať miesto, deň
začatia DK, druh dane a zdaňovacie obdobie.
Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva DK, má právo:

-

na predloženie služobného preukazu a písomného poverenia

-

byť prítomný na rokovaní

-

predkladať dôkazy

-

klásť svedkom a znalcom otázky

-

vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam

-

nahliadať do dokladov

Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva DK, má povinnosti:

-

umožniť zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu

-

zabezpečiť miesto a podmienky pre DK

-

poskytnúť informácie

-

predkladať účtovné a iné doklady

-

predkladať dôkazné prostriedky

-

umožniť vstup do sídla daňového subjektu

-

zapožičať doklady, poskytnúť výpisy, kópie...

Daňový subjekt môže uplatniť námietku proti postupu zamestnanca u správcu dane pri výkone DK.O
výsledku kontroly vyhotoví zamestnanec protokol o DK. Po jeho prerokovaní ho podpisuje daňový subjekt
a zamestnanec správcu dane.DK je ukončená dňom prerokovania protokolu. Nasledujúcim dňom sa začína
vyrubovacie konanie.

3. Riadne opravné prostriedky v daňovom konaní
Daňové konanie - je súhrn zákonných postupov správcu dane , v rámci ktorých sa rozhoduje o právach
a povinnostiach daňových subjektov , je súčasťou správy daní.
Opravné prostriedky: riadne a mimoriadne
Riadne:
Odvolanie
Proti určeniu dane správcom dane a proti a proti iným rozhodnutiam , pre ktoré je to zákonom stanovené , sa
môže účastník konania odvolať, ak sa odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice .Odvolanie sa
podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu danie alebo orgánu , ktorého rozhodnutie je odvolaním
napadnuté .Musí obsahovať:
-presné označenie prvostupňového orgánu
-presné označenie odvolávajúceho sa
-číslo konania ,prípadne číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje
-uvedenie rozporu s právnymi predpismi, skutkovým stavom alebo inými dôvodmi , ktoré preukazujú
nesprávnosť alebo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia
-dôkazy k tvrdeniam uvedeným v odvolaní ,ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi
-navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia
Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje.
Odvolanie má odkladný účinok, ak zákon neustanovuje inak. Odvolanie je neprípustné , ak smeruje len proti
odôvodneniu rozhodnutia bez toho, aby súčasne bol napadnutý jeho výrok.
Sťažnosť
Pri pochybnostiach daňovníka o správnosti zrazenej dane alebo preddavku na daň , môže požiadať
o vysvetlenie platiteľa dane v lehote 60 dní odo dňa, keď k zrážke dane alebo preddavku na daň došlo .
V žiadosti uvedie dôvody preukazujúce jeho pochybnosti .Platiteľ dane je povinný oznámiť daňovníkovi
požadované údaje do 30 dní odo , dňa keď žiadosť obdržal . V tej istej lehote je povinný prípadnú chybu
opraviť . V prípade ,ak daňovník s postupom platiteľa dane nesúhlasí , môže podať sťažnosť na postup
platiteľa dane správcovi dane , v ktorého obvode má platiteľ sídlo alebo trvalý pobyt a to do 30 dní odo dňa,
kedy daňovník obdržal oznámenie platiteľa dane . Správca dane o sťažnosti rozhodne a rozhodnutie doručí
daňovníkovi aj platiteľovi dane . Proti tomuto rozhodnutiu je možné odvolanie v lehote do 30 dní odo dňa
jeho doručenia .
Námietka a reklamácia
Daňový subjekt môže uplatniť námietku v prípadoch ustanovených zákonom a proti postupu zamestnanca
správcu dane v daňovom konaní . Námietku musí podať daňový subjekt písomne alebo ústne do zápisnice do
8 dní odo dňa , keď sa o namietaných skutočnostiach dozvedel . Podaná námietka nemá odkaldný účinok .
Proti postupu správcu dane pri platení a evidencii dane môže daňový subjekt podať reklamáciu . Na
podmienky a spôsob vybavenia reklamácie sa primerane vzťahujú ustanovenia o námietke .

4. Mimoriadne opravné prostriedky v daňovom konaní
Daňové konanie- pracovný postup finančných orgánov pri vyrubovaní daní a im podobných platieb,
súčinnosti daňovníka, spôsobe výpočtu, platenia, vymáhania, evidencie a odpisu dane, formách oznámenia
o daňovej povinnosti , ako aj pri opravných prostriedkoch , sa nazýva daňové
konanie.

Opravné prostriedky: riadne a mimoriadne
Mimoriadne opravné prostriedky:
Obnova konania
Konanie ukončené právoplatným rozhodnutím okrem rozhodnutia ,ktorým sa rozhodnutie zmenilo mimo
odvolacieho konania ,sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moc, ak
a, vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy , ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia
a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania
b, rozhodnutia bolo vydané n základe dôkazov , ktoré sa ukázali ako nepravdivé ,alebo rozhodnutie sa
dosiahlo trestným činom

c, rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky , o ktorej príslušný orgán rozhodol inak
Žiadosť o obnovu konania sa podáva u správcu dane , ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. Žiadosť musí
byť podaná do šiestich mesiacov odo dňa , kedy sa žiadateľ preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy ,
najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia , ktorého sa obnova konania týka . Tieto
lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie .

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
Rozhodnutie , ktoré je právoplatné , s výnimkou daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia o dovolaní proti
daňovej exekučnej výzve , môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať orgán najbližšie nadriadený
orgánu , ktorý toto rozhodnutie vydal. V prípade, ak ide o rozhodnutie orgánu najbližšie nadriadeného
správcovi dane , toto rozhodnutie môže preskúmať ministerstvo , a ak ide o rozhodnutie ministerstva ,
minister financií slovenskej republiky na základe návrhu ním určenej osobitnej komisie . Rozhodnutie
ministra financií Slovenskej republiky nemožno preskúmavať.
Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa podáva orgánu , ktorý toto
rozhodnutie vydal, a môže byť podaný najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia ,
ktoré sa navrhuje preskúmať .
Rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom orgán príslušný na preskúmanie
rozhodnutia zmení alebo zruší .Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie zruší a

vráti vec na

ďalšie konanie a

rozhodnutie ,ak sú na to dôvody

. Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza príslušný orgán

z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia . Podnet účastníka konania na
preskúmanie rozhodnutia môže v plnom rozsahu vyhovieť aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ak sa
rozhodnutie netýka iného účastníka konania alebo ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania . Orgán
príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže mimo odvolacieho konania platobný
výmer alebo dodatočný platobný výmer zrušiť, zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie ,ak
nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane . Proti rozhodnutiu , ktorým sa zrušuje alebo mení
rozhodnutie mimo odvolacieho konania ,sa nemožno odvolať.
Proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa vracia na ďalšie
konanie a rozhodnutie ,účastník konania nemôže podať podnet na jeho preskúmanie

Opravy zrejmých omylov a nesprávností
Tvoria inštitút daňového konania sui generis .Hoci ich zákon zaraďuje medzi mimoriadne opravné
prostriedky ,ich podstata nesúvisí s devolutívnymi účinkami rozhodnutí .Na základe žiadosti daňového
subjektu alebo aj z úradnej moci ,správca dane svojím rozhodnutím opraví alebo zruší vyrubenú daň alebo
rozdiel dane , ak
- bola vyrubená niekomu ,kto ju podľa zákona nie je povinný platiť
- opraví , ak prišlo pri určení daňovej povinnosti k chybám v písaní ,počítaní alebo inému omylu.

5. Daňové exekučné konanie (Podľa zákona č. 511/1992 o správe daní a poplatkov)
V daňovom exekučnom konaní sa vymáhacím konaním vymáhajú daňové nedoplatky a úhrada exekučných
nákladov. Spočíva v exekučnej činnosti územných finančných orgánov spravujúcich dane. Daňová exekúcia
je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku,
zaplatenie peňažných plnení uložených rozhodnutím a úhrada exekučných nákladov a hotových výdavkov.
Daňová exekúcia sa vykonáva ex offo vydaním daňového exekučného príkazu na prikázanie pohľadávky.
Začína ho správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového
exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je
toto rozhodnutie právoplatné. Nedoručuje sa daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi.
Exekučným titulom je
a) právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie,
b) vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov
Správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového
exekučného konania. Daňový exekučný príkaz vydá správca dane až po márnom uplynutí lehoty na podanie
odvolania voči daňovej exekučnej výzve alebo keď správca dane vyhovie odvolaniu čiastočne, alebo keď sa
správcovi dane doručí rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým sa odvolanie zamietlo. Daňový exekučný
príkaz je právoplatný dňom jeho vydania a nemožno proti nemu podať opravný prostriedok. Daňový
exekučný príkaz, ako aj rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania, musí spĺňať zákonom
stanovené obsahové náležitosti.

Správca dane odloží daňovú exekúciu, ak daňovému dlžníkovi bol povolený odklad platenia vymáhaného
daňového nedoplatku alebo jeho zaplatenie v splátkach.
Správca dane môže daňové exekučné konanie zastaviť rozhodnutím.
Spôsoby vykonávania daňovej exekúcie -
Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju,
e) predajom cenných papierov,
f) predajom nehnuteľnosti,
g) predajom podniku alebo jeho časti,
h) postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti.
Ak zákon neustanovuje inak, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu spôsobom, ktorý si sám určí, a
môže vykonať daňovú exekúciu u jedného daňového dlžníka i niekoľkými spôsobmi súčasne.
Daňová exekúcia sa nevykonáva na veci, ktoré sú vo vlastníctve daňového dlžníka a ktoré daňový dlžník
nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie svojich hmotných potrieb a svojej rodiny, ani na veci, ktorých predaj
by bol v rozpore s morálnymi zásadami.

6. Colné konanie (podanie colného vyhlásenia, jeho prijatie, overovanie colného vyhlásenia)
Colné konanie - podľa § 24 ods. 1 Colného zákona (199/2004 Z. z.) - konanie, ktorého účelom je rozhodnúť,
či a za akých podmienok sa tovar, ktorý sa dováža, vyváža alebo prepravuje cez územie SR, prepúšťa do
navrhovaného colného režimu alebo sa mu pridelí navrhované colne schválené určenie alebo použitie.
Uskutočňuje sa spravidla štandardným postupom, pri ktorom sú colný úrad aj deklarant povinní dodržať
všetky colné formality upravené colnými predpismi.
Začína sa podaním colného vyhlásenia , ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do colného režimu alebo sa
navrhuje pridelenie iného colne schváleného určenia alebo použitia.
Colné vyhlásenie – úkon, ktorým osoba prejavuje stanovenou formou a spôsobom vôľu, aby bol tovar
prepustený do navrhovaného colného režimu.
Zastupovanie v colnom konaní – za ustanovených podmienok si môže každá osoba v konaniach pred
colnými orgánmi stanoviť zástupcu, ktorý môže vykonať všetky úkony a formality ustanovené colnými
predpismi. Zastúpenie môže byť priame, pri ktorom zástupca koná v mene a v prospech inej osoby, alebo
nepriame, pri ktorom zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby.
Pod pojem colný režim zaraďujeme: voľný obeh, tranzit, uskladňovanie v colnom sklade, pasívny
zošľachťovací styk, aktívny zošľachťovací styk, prepracovanie pod colným dohľadom, dočasné
použitie, vývoz

PODANIE COLNÉHO VYHLÁSENIA
Na území SR je miesto podania colného vyhlásenia vnútrozemský colný úrad, ak zákon alebo
medzinárodná zmluva neustanovuje inak. Colné vyhlásenie sa podáva : v písomnej forme,
prostredníctvom zariadenia na spracovanie údajov, ústnym colným vyhlásením alebo iným úkonom,
ktorým držiteľ prejavuje svoju vôľu, aby bol tovar prepustený do príslušného colného režimu. Tovar sa
predkladá v colnom priestore príslušného colného úradu počas jeho úradných hodín.
Colným úradom príslušným na predloženie tovaru je pri a, cestnej preprave najbližší colný úrad
nachádzajúci sa na colnej ceste b, leteckej doprave c, železničnej preprave d, poštovej preprave
ktorýkoľvek colný úrad, ak je oprávnený na colné konanie v poštovej preprave e, preprave potrubím alebo
inou colnou cestou colný úrad, v ktorého obvode tovar opúšťa potrubie alebo inú colnú cestu.
Ak nie je možné predložiť tovar colnému úradu príslušnému podľa hore uvedeného, je príslušný najbližší
ďalší colný úrad.
Colné konanie sa vykoná mimo colného priestoru len vtedy, ak sa nenaruší pravidelná činnosť colného úradu
a ak o jeho vykonanie požiada deklarant z dôvodu hospodárnosti alebo naliehavosti.
Ak sa colné konanie vykoná mimo colného priestoru alebo mimo určených úradných hodín, deklarant je
povinný uhradiť náklady s tým spojené, ako napr. náhradu preukázaných cestovných výdavkov , náhradu za
používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách a pod.
Colný úrad vykoná colné konanie prednostne, a to aj mimo určených úradných hodín, ak ide o tovar, ktorý
podlieha rýchlej skaze, živé zvieratá, tovar určený na odstránenie následkov havárie, živelnej pohromy
a podobných udalostí, alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.

Medzi povinnosti deklaranta patrí povinnosť na žiadosť colného úradu uviesť pôvod tovaru, strpieť
odobratie vzoriek na vlastné náklady a poskytnúť colnému úradu potrebnú súčinnosť.

Písomné colné vyhlásenie musí byť podané na tlačive, ktoré zodpovedá úradnému vzoru stanovenému pre
tento účel. Musí byť podpísané a musí obsahovať všetky náležitosti nevyhnutné pre uplatňovanie predpisov
upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný. Musia byť pripojené všetky potrebné doklady.

PRIJATIE PÍSOMNÉHO COLNÉHO VYHLÁSENIA

Písomné colné vyhlásenia, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené v Colnom kódexe prijmú colné orgány
okamžite za predpokladu , že tovar, na ktorý sa vzťahujú, bol predložený colným orgánom.

Colné vyhlásenie musí byť vyplnené v štátnom jazyku, tak ako to ustanovuje Colný zákon. Colný úrad
môže prijať písomné colné vyhlásenie aj v inom jazyku a požadovať od deklaranta jeho úradný preklad do
štátneho jazyka.
Colný úrad odmietne prijatie colného vyhlásenia, ak a, nie je vecne príslušný b, nie sú splnené náležitosti
na podanie colného vyhlásenia ustanovené colnými predpismi c, jeho prijatie by bolo v rozpore s
predpismi upravujúcimi zákazy a obmedzenia .
Oprava colného vyhlásenia zo strany deklaranta už nie je možná, ak colné orgány už : a, oznámili
deklarantovi, že vykonajú prehliadku tovaru b, zistili, že uvedené údaje sú nesprávne c, už tovar
prepustili.

Deklarant môže požiadať o zrušenie prijatého colného vyhlásenia, pričom colný úrad vyznačí túto
skutočnosť na colnom vyhlásení, ak deklarant preukáže , že tovar bol v colnom vyhlásení navrhnutý do
príslušného colného režimu omylom, alebo že vzhľadom ku zvláštnym okolnostiam tovar už nemôže byť
ďalej prepustený do colného režimu , do ktorého bol navrhnutý v colnom vyhlásení. V takom prípade sa
colné konanie považuje za zastavené. Zrušenie colného vyhlásenia sa nedotýka použitia platných predpisov
trestného práva, či priestupkového práva pri fyzických osobách.

OVEROVANIE COLNÉHO VYHLÁSENIA

Colné orgány môžu s cieľom overenia prijatých colných vyhlásení kontrolovať colné vyhlásenie a
doklady k nemu priložené. Colné orgány môžu požadovať, aby im deklarant predložil ďalšie doklady
potvrdzujúce správnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení, pričom sú oprávnené prehliadať tovar a s
cieľom jeho analýzy alebo podrobnej prehliadky odoberať vzorky. Deklarant zabezpečí prepravu tovaru na
miesto vykonania prehliadky, prípadne na miesto, na ktorom majú byť odobraté vzorky, ako aj všetku
manipuláciu nevyhnutnú k prehliadke alebo odberu vzoriek, alebo sa uvedené úkony vykonajú na jeho
zodpovednosť. Vynaložené náklady znáša deklarant. Deklarant je oprávnený byť prítomný pri prehliadke
tovaru a prípadnom odberu vzoriek.

Výsledok overovania colného vyhlásenia je podkladom pre uplatňovanie predpisov upravujúcich colný
režim, do ktorého je tovar prepúšťaný.
Colný kódex ustanovuje, že ak je na zabezpečenie dodržiavania podmienok colného režimu, do ktorého je
tovar navrhnutý v colnom vyhlásení, potrebná jeho identifikácia, colné orgány na ten účel vykonajú
potrebné opatrenia.
Vzorky odoberajú samotné colné orgány . Vzorky sa odoberajú v súlade s metódami ustanovenými v
platných predpisoch. Množstvá, ktoré odoberie colný úrad ako vzorky, sa neodpočítavajú od prihláseného
množstva.
Colné orgány sú povinné potvrdiť overenie vyhlásenia, dokumentov alebo vykonania kontroly na kópii
vyhlásenia, ktorú si ponechávajú uvedené orgány alebo na dokumente priloženému k takémuto vyhláseniu,
základ a výsledky takéhoto overovania alebo kontroly.
Ak výsledok overovania vyhlásenia a sprievodných dokumentov alebo kontroly tovaru nie je v súlade s
náležitosťami uvedenými vo vyhlásení, colné orgány uvedú aspoň na jednej kópii vyhlásenia, ktoré si
ponechávajú uvedené orgány alebo v dokumente priloženému k tomuto vyhláseniu, náležitosti, ktoré je
potrebné brať do úvahy na účely vymerania poplatkov na príslušný tovar a tam, kde je to primerané, výpočet
akýchkoľvek súm určených na vrátenie alebo iných súm splatných pri vývoze a pre uplatňovanie iných
ustanovení, ktorými sa riadi colný režim, do ktorého je tovar prepustený.

Tam, kde je to primerané, musia byť v zisteniach colných orgánov uvedené použité prostriedky
identifikácie. Musí byť v nich uvedený dátum a náležitosti potrebné na identifikáciu úradníka, ktorý ich
vydáva.
Ak prijatím colného vyhlásenia vzniká colný dlh, nesmie byť tovar, na ktorý sa colné vyhlásenie vzťahuje
prepustený, pokiaľ nie je colný dlh zaplatený alebo zabezpečený.

PREPUSTENIE TOVARU

Ak sú splnené podmienky na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu, a ak sa na tovar nevzťahujú
žiadne zákazy a obmedzenia, colné orgány prepustia tento tovar ihneď po tom, ako boli údaje uvedené v
colnom vyhlásení overené alebo prijaté bez overenia.

7. Náležitosti rozhodnutia v colnom konaní
sú upravené v Colnom zákone č. 199/2004 Z.z. v § 36:
Písomné vyhotovenie rozhodnutia v colnom konaní obsahuje:
a) označenie colného úradu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) dátum prijatia návrhu na rozhodnutie v colnom konaní, evidenčné číslo rozhodnutia, dátum vydania
rozhodnutia,
c) presné označenie deklaranta,
d) označenie alebo opis tovaru vylučujúci zámenu s iným tovarom,
e) sumu dovozného cla alebo vývozného cla a colný režim, do ktorého sa tovar prepúšťa,
f) meno, priezvisko a funkciu osoby konajúcej v mene colného úradu, vlastnoručný podpis tejto osoby a
odtlačok služobnej pečiatky,
g) pri rozhodnutí vyhotovenom a odosielanom prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov
kódy údajov uvedených v písmene f).
Služobná pečiatka je pečiatka pridelená colníkovi alebo osobe konajúcej v mene colného úradu na plnenie
jeho úloh, ktorá obsahuje dátum a ďalšie rozlišovacie znaky umožňujúce identifikáciu osoby, ktorá v colnom
konaní rozhodla.
Na písomné vyhotovenie rozhodnutia, ktorým sa tovar prepúšťa do navrhovaného colného režimu, sa
nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Ak v colnom konaní colný úrad potvrdí colné
vyhlásenie podané písomne alebo colný úrad vydá iný doklad, ktorý spĺňa náležitosti podľa odseku 1,
považuje sa toto vyhlásenie alebo tento doklad za rozhodnutie. Na rozhodnutie o prepustení tovaru do
navrhovaného colného režimu oznámené ústne alebo iným spôsobom sa nevzťahujú ustanovenia odseku 1
ani všeobecný predpis o správnom konaní. Rozhodnutie v colnom konaní o prepustení tovaru do
navrhovaného colného režimu sa vždy vyhotovuje písomne, ak
a) sa ním určuje colný dlh, s výnimkou uvedenou v § 53 ods. 2,
b) sa tovar prepúšťa s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla, s výnimkou
1. tovaru neobchodného charakteru prepravovaného v batožine cestujúceho, ak nejde o podanú batožinu,
2. dopravných prostriedkov na osobné alebo obchodné použitie, náhradných dielcov a príslušenstva, palív a
mazív pre cestné motorové vozidlá a špeciálnych kontajnerov dovážaných cestujúcim,
c) ide o tovar obchodného charakteru.
Rozhodnutie, ktorým sa tovar prepúšťa do colného režimu s úplným oslobodením od dovozného cla, colný
úrad môže oznámiť vyznačením dňa prepustenia na obchodnom alebo prepravnom doklade. Deň vyznačenia
prepustenia tovaru je dňom oznámenia rozhodnutia. Také rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie.
Proti rozhodnutiu v colnom konaní vydanom podľa odseku 3 a rozhodnutiu colného úradu, ktorým sa
zamieta návrh na prepustenie tovaru do navrhovaného colného režimu alebo ktorým sa nevyhovie tomuto
návrhu v plnom rozsahu, sa možno odvolať v lehote 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.
Ak deklarant zistí, že tovar bol prepustený do colného režimu na základe nesprávnych alebo neúplných
údajov, je povinný túto skutočnosť bezodkladne oznámiť colnému úradu, ktorý rozhodol o prepustení tovaru.

8. Zjednodušené postupy v colnom konaní
Colné konanie sa spravidla uskutočňuje štandardným postupom, pri ktorom sú colný úrad aj deklarant
povinní dodržať všetky colné formality upravené colnými predpismi. Môže sa uskutočniť zjednodušeným
postupom, pri ktorom colný úrad povolil vylúčenie niektorých colných formalít (Skrátené colné konanie).
Čl. 76 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva v znení
neskorších predpisov umožňuje zjednodušenie colného konania vo forme

a) neúplného colného vyhlásenia – Praktické využitie neúplného colného vyhlásenia umožňuje prepustiť
tovar do navrhovaného colného režimu i v prípade ak v čase podania colného vyhlásenia nie sú známe všetky
údaje požadované v colnom vyhlásení alebo ak skutočnosti uvedené v colnom vyhlásení deklarant nemôže
preukázať potrebným dokladom.
Zjednodušený postup formou neúplného colného vyhlásenia sa aplikuje pri jednotlivých prípadoch a z tohto

dôvodu nie je potrebné predchádzajúce písomné povolenie, t. z. nepodlieha zvláštnemu povoľovaciemu
konaniu. Udelenie povolenia sa uskutočňuje prijatím neúplného colného vyhlásenia, ak sú splnené
podmienky.

b) zjednodušeného colného vyhlásenia – umožňuje podať písomné colné vyhlásenie vo forme colného
vyhlásenia, ktoré obsahuje len niektoré údaje, obchodného alebo administratívneho dokladu, ktorý obsahuje
žiadosť o prepustenie tovaru do navrhovaného colného režimu.Tento zjednodušený postup podlieha
schváleniu colným úradom. Podmienkou uplatnenia tohto zjednodušeného postupu je podanie dodatočného
colného vyhlásenia ktoré môže mať všeobecný, periodický alebo súhrnný charakter.

Prepúšťanie tovaru na základe zjednodušeného colného vyhlásenia sa uskutočňuje s predložením tovaru
prepúšťajúcemu colnému úradu.

c) miestneho colného konania – umožňuje prepustiť tovar do požadovaného colného režimu bez
predloženia tovaru colnému úradu. V tomto prípade sa tovar považuje za prepustený do colného režimu v
okamihu zápisu údajov do evidencie deklaranta. Deklarant je povinný oznámiť colnému úradu príchod
tovaru a jeho zamýšľané prepustenie do colného režimu. Ak colný úrad neoznámi svoj zámer vykonať
kontrolu tovaru, tovar je možné prepustiť do colného režimu.

Žiadosť o povolenie zjednodušeného postupu sa podáva colnému úradu, v ktorého územnom obvode sa
vedie účtovníctvo žiadateľa.

9. Postup pred začatím priestupkového konania

Zákon o priestupkoch neobsahuje ucelenú úpravu všetkých procesnoprávnych inštitútov, obsahuje iba tie
procesnoprávne inštitúty, ktoré sú potrebné na uskutočnenie konania o priestupkoch. Všeobecným predpisom
v SK je správny poriadok. Ten upravuje konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány
rozhodujú o právach, PCHZ alebo povinnostiach FO alebo PO, ak osobitný zákon neustanovuje inak. z toho
vyplýva subsidiárna povaha správneho poriadku vo vzťahu k zákonu o priestupkoch. Priestupky
prejednávajú orgány: obvodné úrady, orgány Železničnej polície, iné orgány ŠS, obce alebo VÚC. Zákon
ukladá štátnym orgánom, štátnym organizáciám a obciam poskytovať štátnym orgánom pri preverovaní
oznámení o priestupkoch, pri prejednávaní priestupkov a pri výkone rozhodnutí potrebnú súčinnosť.
Objasňovanie priestupkov – vykonávanie úkonov a obstaranie podkladov pred začatím priestupkového
konania, najmä vykonanie dôkazov, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa zákona o priestupkoch
alebo iného zákona, či ho spáchala osoba podozrivá, či sa uloží sankcia.
Priestupky môžu objasňovať správne orgány alebo iné orgány ( orgány PZ, ŽP, Vojenskej polície, Zboru
VaJS, orgány obecnej polície).
Ak sa priestupok ohlásil osobne, správny orgán napíše záznam. Zápisnica sa napíše iba vtedy, ak by
oznámenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie nebolo možné vykonať neskôr pred správnym orgánom.
Objasňovanie priestupkov sa vykonáva buď na základe vlastného zistenia SO alebo orgánov oprávnených
objasňovať priestupky, alebo na základe oznámenia FO /PO. SO majú povinnosť prijímať oznámenia
o priestupkoch v rozsahu svojej pôsobnosti a čo najskôr ich vybavovať. Na vybavenie objasňovania zákon
stanovuje poriadkovú jednomesačnú lehotu odo dňa, keď SO alebo orgán oprávnený objasňovať priestupky
o priestupku dozvedel. Zákon o priestupkoch presne upravuje postup orgánu oprávneného objasňovať
priestupky týmito spôsobmi: odloženie veci záznamom ( ak nie je podozrenie z priestupku, ak výsledky
objasňovania nepotvrdili podozrenia zo spáchania priestupku alebo ak ho nemožno prejednať), uloženie veci
záznamom, odovzdanie veci príslušnému orgánu, predloženie príslušnému SO správu o výsledku
objasňovania priestupku.
vybavenie veci pred začatím konania o priestupku – odložením veci. Účelom je nezačať konanie , keď sa
pred jeho začatím zistia prekážky, ktoré znemožňujú konanie ukončiť rozhodnutím vo veci. Zákon obsahuje
osobitnú úpravu postúpenia veci SO na iný orgán.

10. Začatie konania o priestupku
Priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh.

Poznáme 2 spôsoby ako začať konanie – buď na podnet správneho orgánu z úradnej povinnosti s uplatnením
zásady oficiality alebo na základe návrhu účastníka konanie s uplatnením dispozičnej zásady. Konanie o
priestupku na návrh správneho orgánu na základe zásady oficiality sa považuje začaté dňom, keď správny
orgán príslušný vo veci rozhodnúť urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

Konanie o priestupku ovládané dispozičnou zásadou sa považuje za začaté dňom, keď návrh účastníka
konania – navrhovateľa došiel správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť.

Podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie
štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu
alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní.
Ak správny orgán vec neodloží, ani nezistí dôvod pre postúpenie veci inému orgánu, začne konanie o
priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní.
Ak o to požiada oznamovateľ, upovedomí ho správny orgán do jedného mesiaca od oznámenia o urobených
opatreniach.
Priestupky ( návrhové )sa prejednávajú len na návrh postihnutej osoby alebo jej zákonného zástupcu alebo
opatrovníka
Pri priestupku, ktorý možno prejednať len na návrh, možno návrh podať príslušnému správnemu orgánu
alebo pri objasňovaní orgánu oprávnenému objasňovať priestupok najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď
sa navrhovateľ o priestupku alebo o postúpení veci orgánom činným v trestnom konaní dozvedel. V návrhu
musí byť uvedené, kto je postihnutou osobou, koho navrhovateľ označuje za páchateľa a kde, kedy a akým
spôsobom sa mal priestupok spáchať.
Návrhové priestupky nemožno prejednať v tzv. Skrátených formách priestupkového konania, teda v
blokovom a rozkaznom konaní.

11. Náhrada škody v konaní o priestupku
Konaním páchateľa priestupku je často spôsobená inému i majetková škoda. Ak bola priestupkom spôsobená
majetková škoda, môže si poškodený uplatniť nárok na náhradu v konaní o priestupku na správnom orgáne.

Pod majetkovou škodou spôsobenou priestupkom treba podľa § 70 zákona o priestupkoch rozumieť iba
takú škodu, ktorá poškodenému vznikla samotným priestupkom v príčinnej súvislosti s konaním jeho
páchateľa. Správny orgán môže náhradu škody prejednávať iba vtedy, ak si poškodený nárok na jej náhradu
uplatní, nemôže priznať poškodenému viac ako žiadal. O náhrade škody nemôže spr.org. rozhodnúť
z úradnej moci. Poškodený si ju musí uplatniť na príslušnom orgáne, ktorý priestupok prejednáva, musí byť
zrejmé z akých dôvodov si uplatňuje náhradu škody a v akej výške. Spr. org. v prvom rade pôsobí na
páchateľa priestupku, aby škodu dobrovoľne nahradil.

Rozhodnutie v ktorom správny orgán ukladá obvinenému z priestupku povinnosť nahradiť škodu,
musí obsahovať presné označenie poškodeného, výšku škody v peniazoch a taktiež lehotu, v ktorej je
obvinený povinný ju nahradiť. Zákon o priestupkoch nerieši či možno povoliť náhradu škody v splátkach,
nie je však vylúčené, aby správny orgán v odôvodnených prípadoch povolil v splátkach.

V prípade, že škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená a nebola dobrovoľne nahradená, uloží spr.org.
obvinenému z priestupku povinnosť ju nahradiť. V prípade, že výsledky prejednávania priestupku neboli
dostatočným podkladom na rozhodnutie o náhrade škody, alebo je na jej preukázanie potrebné vykonať
rozsiahle dokazovanie, spr.orgán odkáže poškodeného so svojím nárokom na náhradu spravidla na
súd, alebo iný príslušný orgán.

12. Subjekty konania o priestupkoch

Účastníci konania o priestupkoch a zúčastnené osoby

Účastníci konania o priestupkoch sú nositeľmi základných procesných práv a povinností. Účastníci konania
podľa zákona o

priestupkoch sú

:

a) obvinený z priestupku,
b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom,
c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci,
d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku.

Obvinený z priestupku má spomedzi všetkých účastníkov najrozsiahlejšie procesné práva. Podľa § 73.ods.1
z. o priestupkoch občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný
úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným
rozhodnutím.

Z ustanovenia vyplýva zásada prezumpcie neviny- na obvineného sa hľadí ako na nevinného, kým jeho
vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím o priestupku. Princíp „presumptio boni viri“ – každý
občan je poriadny, ak nebude dokázaný opak. Zásada prezumpcie neviny tiež znamená, že spr.org. je
povinný dokázať vinu obvineného a ak sú pochybnosti v zmysle „in dubio pro reo“ musí rozhodnúť
v prospech obvineného. Ďalej nemôže byť postihnutý dvakrát za rovnaký skutok – „ne bis in dem“.

Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu
a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné
prostriedky. K výpovedi ani priznaniu ho nemožno donucovať.

Poškodený je účastníkom konania len ak ide o prejednanie náhrady majetkovej škody spôsobenej
priestupkom, nárok na náhradu ktorej si v konaní o priestupku uplatnil. Správny orgán nemôže
rozhodnúť len o časti náhrady škody a so zvyškom odkázať poškodeného na súd. Poškodený sa môže
odvolať len vo veci náhrady škody.

V časti konania týkajúcej sa zhabania veci je účastníkom konania vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná
alebo bola zhabaná. Zhabanie veci je jedným z druhov ochranných opatrení. Zhabanie veci sa uloží ak vec
patrí páchateľovi, ktorého nemožno za priestupok stíhať alebo nepatrí páchateľovi priestupku a ak to
vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem. Vlastník zhabanej veci sa môže
odvolať len proti tej časti rozhodnutia, v ktorej sa vyslovuje zhabanie veci.

Navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku tzv. návrhové priestupky.
Najdôležitejším procesným právom navrhovateľa je jeho právo vziať späť svoj návrh na začatie
konania. V rámci procesných práv sa môže navrhovateľ odvolať len proti tej časti rozhodnutia, ktorá
sa týka vyslovenia viny obvineného z priestupku alebo povinnosti navrhovateľa uhradiť trovy
konania.

Od účastníka konania je treba rozlišovať zúčastnenú osobu, ktorá nie je účastníkom konania. Zúčastnenou
osobou môžu byť svedkovia, znalci, prípadne osoby, ktoré majú pri sebe dôležitú listinu alebo vec potrebnú
pre dôkazné konanie. Ich postavenie, práva a povinnosti nie sú upravené zákonom o priestupkoch.

Účastníkom konania nie je správny orgán, ktorý rozhoduje o priestupku ani prokurátor.

13.Ústne pojednávanie o priestupku, zápisnica, úkony pre zabezpečenie priebehu a účelu konania

Podľa ustanovenia § 74 zákona o priestupkoch prvostupňový správny orgán nariaďuje obligatórne ústne
pojednávanie. Postupuje sa podľa správneho poriadku, správny orgán prizve všetkých účastníkov konania,
požiada ich aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Účastníci konania, resp.
zúčastnené osoby, ak v konaní vystupujú, môžu realizovať svoje procesné práva, najmä zákonné právo
navrhovať dôkazy a ich doplnenie. Správny org. má povinnosť prizvať osoby, ktorých osobná účasť je

nevyhnutná. Spr. orgán v predvolaní osobu informuje najmä o termíne a mieste konania ústneho
pojednávania, jeho predmete, procesnom postavení predvolanej osoby v konaní o priestupku a upozorní ju na
právne následky nedostavenia sa. Prejednanie priestupku v neprítomnosti obvineného nemožno považovať za
porušenie práva obvineného na obhajobu a samo o sebe nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdom.
Konanie o priestupku je zásadne neverejné, je verejné iba vtedy, ak jeho verejnosť nariadi konajúci správny
orgán.

Zápisnica – písomný záznam o vykonanom procesnom úkone správneho orgánu, účastníkov konania,
zúčastnenej osoby a ďalších subjektov v konaní o priestupku, ktorý vyhotovuje správny orgán. Je
súčasťou spisu rovnako aj ďalšie spisové záznamy spr. orgánu a písomné podania účastníkov konania
a iných subjektov konania, doručené správnemu orgánu.

O ústnom pojednávaní je správny orgán povinný vyhotoviť zápisnicu. V konaní o priestupkoch neprichádza
do úvahy vyhotovenie zápisnice o hlasovaní, pretože vo veci nikdy nekoná a nerozhoduje kolektívny spr.
orgán. Obsah procesných úkonov sa zapisuje v chronologickom poradí. Zo zápisnice musí byť zrejmé: kto,
kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie
prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali. Mala by obsahovať aj skutočnosti, ktoré
poskytujú prehľad o priebehu celého ústneho pojednávania. Má dôkaznú moc verejnej listiny, podáva dôkaz
o tom, čo sa v nej uvádza. Nesmie sa v nej nič dodatočne meniť alebo prečiarknuť. Zjavné chyby v písaní,
v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti, v zápisnici správny orgán opraví a upovedomí o tom tú osobu, ktorej sa
to týka. Aby opravený text ostal čitateľný, spravidla sa oprava vykoná dodatkom k zápisnici.

Úkony pre zabezpečenie priebehu a

účelu konania:

Právne prostriedky na zabezpečenie priebehu a účelu konania vyplývajú zo správneho poriadku. Sú to:
predvolanie, predvedenie, dožiadanie, poriadkové opatrenia. Pomáhajú dôsledne zabezpečovať základné
pravidlá ako správneho konania, tak aj konania o priestupku.

Predvolanie

=

zabezpečiť osobnú účasť pri prejednávaní veci. Spr. org. je v ňom povinný upozorniť

predvolanú osobu na následky nedostavenia sa. Potrebné uviesť kto osobu predvoláva – označ. spr.org., koho
predvoláva, podľa ktorého ustanovenia spr. poriadku, v akej veci a procesné postavenie predvolanej osoby.
Treba uviesť miesto konania, dátum a čas konania a aké potrebné doklady má predvedená osoba priniesť.

Predvedenie = Účastník konania alebo svedok, ktorý sa bez náležitého ospravedlnenia alebo bez závažných
dôvodov na opätovné predvolanie nedostaví na správny orgán a bez osobnej účasti ktorého nemožno konanie
uskutočniť, môže byť predvedený.

Poriadkové opatrenia= Spr. orgán tomu, kto sťažuje postup konania, najmä tým, že sa bez závažných
dôvodov nedostaví na výzvu na spr. orgán, ruší napriek predchádzajúcemu napomenutiu poriadok,
bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď, predloženie listiny alebo vykonanie obhliadky, môže uložiť
poriadkovú pokutu do 5000,- sk a to aj opakovane. Poriadkovú pokutu možno uložiť spolu s

vykázaním

z miesta pojednávania

, ak ide o hrubé rušenie poriadku pri prejednávaní veci. Je na úvahe spr.org., či

poriadkovú pokutu uloží alebo nie, a v akej výške ju uloží. Na uloženie por. pokuty treba vydať rozhodnutie.
Poriadkovým opatrením je aj vykázanie z miesta pojednávania. Spr. org. môže vykázať toho, kto hrubo
ruší poriadok. Ak je vykázaný účastník konania, môže sa konať v jeho neprítomnosti. Na vykáz. z miesta nie
je potrebné vydať rozhodnutia, keďže ide o poriadkové opatrenia. Jeho uloženie však treba zaznamenať
v zápisnici.

14.Prerušenie a zastavenie konania o priestupkoch

Prerušenie konania o priestupkoch
Zákon 372/1990 Zb. upravuje iba jediný dôvod- v prípade požiadania o došetrenie priestupky.
V iných prípadoch je povinný správny orgán postupovať podľa správneho poriadku.

So konanie preruší : ak sa začalo konanie o predbežnej otázke
:účastník konania bol vyzvaný aby v určenej lehote odstránil nedostatky
podania
:účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného
opatrovníka, hoci ho mám mať alebo ak to ustanovuje osobitný zákon

Prerušiť možno len konanie ktoré sa začalo.

Pri prerušení konania sa vopred predpokladá, že konanie určitý čas nebude pokračovať,
SP tento čas nevymedzuje, preto SO tento čas vo výroku rozhodnutia o prerušení konania
nevymedzuje. Je to vec úvahy SO, pričom konanie môže prerušiť najdlhšie po dobu 30 dní
ak to navrhnú účastníci konania. Toto fakultatívne prerušenie konania bude skôr výnimočné
vzhľadom na protichodnosť záujmov účastníkov konania.
Lehota plynie odo dňa keď sa rozhodnutie o prerušení konania účastníkom oznámilo.
Pred uplynutím tejto lehoty môže správny orgán pokračovať iba vtedy ak to zhodne navrhnú
všetci účastníci konania.
Proti rozhodnutiu a prerušení konania sa nemožno odvolať. Rozhodnutím treba rozumieť
nielen rozhodnutie ktorým sa konanie prerušuje ale aj zamietavé rozhodnutie o tom že sa
konanie prerušuje.
Rozhodnutie o prerušení konania nie je rozhodnutím SO vo veci samej, ale aj
rozhodnutím procesnej povahy, týkajúce sa vedenia konania a preto je vylúčené zo
súdneho preskúmania, čo musí byť obsahom poučenia o odvolaní tomuto rozhodnutiu.
So pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania len čo pominuli
prekážky pre ktoré sa konanie z dôvodov zhodného návrhu jeho účastníkov.

Pokiaľ je konanie prerušené tak lehoty podľa SP neplynú. Neplynie ani lehota v ktorej je
SO povinný rozhodnúť. Za okamih zastavenia plynutia lehoty treba považovať deň, keď sa
rozhodnutie o prerušení konania oznámilo účastníkom.
Lehoty začnú plynúť len čo sa v konaní pokračuje.

Zastavenie konania

Všeobecná úprava inštitútu zastavenia konania je v správnom poriadku. Špeciálna úprava
zastavenia konania je v zákone o priestupkoch. Dôvody zastavenia sú ustanovené
obligatórne:
Správny orgán konanie o priestupku zastaví , ak sa v ňom zistí, že :
a. Skutok, o ktorom sa koná, sa nestal alebo nie je priestupkom
b. Skutok nespáchal obvinený z priestupku
c. Spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané
d. Obvinený požíva podľa MPV alebo zákona výsady a imunity
e. V čase spáchania priestupku nedovŕšil 15 rok svojho veku alebo trpel duševnou
poruchou, pre ktorú nemohol rozpoznať že svojím konaním porušuje alebo ohrozuje
záujmy chránené zákonom , alebo ovládať svoje konanie.
f. Zodpovednosť za priestupky zanikla
g. O skutku už bolo právoplatne rozhodnuté SO alebo orgánom činným v trestnom
konaní
h. Za priestupok bola uložená bloková pokuta
ch - o skutku už bolo rozhodnuté v disciplinárnom konaní alebo kárnom , a toto
rozhodnutie sa považuje za dostačujúce
i – obvinený z priestupku zomrel
j – navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť alebo sa nedostavil na ústne
pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu, hoci bol riadne
a včas predvolaný
k – v konaní o urážke na cti došlo k zmieru
l – vec bola postúpená podľa § 71 po začatí konania
O zastavení konania vydáva správny orgán rozhodnutie. Ak bolo konanie zastavené
z dôvodu a, b, c, g , rozhodnutie sa účastníkom konania oznamuje. V týchto prípadoch

môžu účastníci konania podať proti rozhodnutiu odvolanie
Ak je však konanie podľa iných dôvodov, účastníci konania sa o zastavení konania
iba upovedomia s tým, že rozhodnutie o zastavení konania sa vyznačí v spise kde sa
uvedie dôvod na základe akej skutočnosti k zastaveniu došlo. Aj keď je odvolanie
proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné preskúmanie rozhodnutia SO je možné
mimo odvolacieho konania alebo v rámci obnovy konania alebo protestu prokurátora.
Od 1.1.2004 má SO právomoc zastaviť konanie podľa SP aj vtedy, keď nedostatky
podania účastníka konania znemožňujú pokračovať s právnom konaní, ak nedostatky
v určenej lehote neodstránil a bol o možnosti zastavenia konania poučený.

15. Rozhodnutie v konaní o priestupku, jeho náležitosti a zmier
Zákon o priestupkoch upravuje osobitne len výrok rozhodnutia a špecifikuje čo má obsahovať výrok
rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným.
Základnú úpravu náležitostí a zákonné požiadavky na rozhodnutie v konaní o priestupkoch upravuje správny
poriadok.
Rozhodnutie musí byť :v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi
:musí ho vydať orgán na to príslušný,
:musí ho vydať orgán na to príslušný
:musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
:musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti
Dôvod pre zrušenie rozhodnutia – ak bolo vydané orgánom, do pôsobnosti ktorého vôbec rozhodnutie vo
veci nepatrí, je to dôvod pre zrušenie rozhodnutia
Obsahové náležitosti rozhodnutia : musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, či
rozklade. SP nevyžaduje odôvodniť rozhodnutie, iba ak sa v ňom vyhovelo všetkým účastníkom v plnom
rozsahu.
V konaní o priestupku výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný
vinným, musí obsahovať : popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku
: vyslovenie viny, druh a výšku sankcie prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie
: o započítaní času do času zákazu činnosti o uložení ochranného opatrenia
: o nároku na náhradu škody a o trovách konania
: pri priestupku mladistvého je potrebné vo výroku uvádzať ustanovenie § 19 ods. 3 a 4 z. č
372/1990 Zb.
Výrok podľa SP obsahuje : rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého
sa rozhodlo, prípadne aj povinnosť nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi
konania povinnosť na plnenie, SO určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon;
:musí byť formulovaný jasne, stručne určite, aby účastník konania i orgán, ktorý
má rozhodnutie preskúmať, resp. vykonať, mohol bez pochybností poznať výsledok konania.
V odôvodnení rozhodnutie SO uvedie : ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie
: akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval
: ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami s podkladom rozhodnutia
Má poskytnúť skutkovú a

právnu oporu výroku rozhodnutia

: Najskôr sa v ňom opíše podstata veci,

potom nasleduje rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie. Je treba reagovať na
pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať
sa aj s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom sa uvedú závéry o tom, ktoré skutočnosti sa
považujú za nepochybne zistené, posúdi sa ich právny význam, vysloví úsudok o predmete konania
a zdôvodní sa použitie právnej normy citovanej vo výroku rozhodnutia;
Poučenie obsahuje : údaj o tom, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, resp.
podať rozklad, v akej lehote a na ktorý orgán možno podať odvolanie.
: údaj o tom, či rozhodnutie možno preskúmať súdom,
Od poučenia o odvolaní či rozklade nemožno upustiť ani v rozhodnutí ktoré nie je potrebné odôvodňovať
a musí ho mať aj rozhodnutie proti ktorému sa nemožno odvolať.
Od poučenie nemožno upustiť ani vtedy, ak je rozhodnutie vylúčené so súdneho prieskumu napi rozhodnutie
predbežnej povahy, procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania....atd.

Formálne náležitosti písomného rozhodnutia : označenie orgánu ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania,
meno a priezvisko FO a názov PO. + dalšie nál v osobitných právnych predpisoch
Chyby v počtoch , písaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia, SO kedykoľvek aj
bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.
Zmier – zákon o priestupkoch v súlade so zásadou vyjadrenom v SP ustanovuje, že ak to pripúšťa povaha
veci, ustanovuje že SO sa má vždy pokúsiť o jej zmierlivé vybavenie, čo umožňuje SO ukončiť konanie
o priestupku zmierom.
Zákon 372/1990 Zb. stanovuje obvodnému úradu ako vecne príslušnému SO povinnosť, pokúsiť sa pri
priestupku urážky na cti urazeného a obvineného z priestupku zmieriť. Ide teda o návrhový priestupok.
Tento zákon však v porovnaní so SP nevyžaduje jeho schválenie SO-nom. Dôsledkom uzavretia zmieru je ,
že SO konanie o priestupku urážky na cti zastaví a vyznačí v spise a upovedomí o tom účastníkov konania
Ak k nemu dôjde, nevzniká navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy. Uhrádza ich iba v prípade ak k zmieru
došlo v odvolacom konaní; Nie je prípustné vydať rozhodnutie o priestupku ak došlo k zmieru.

16. Blokové a rozkazné konanie
Blokové konanie –
Zvláštny druh konanie o priestupkoch, skrátená forma konania o priestupku, pričom na takéto prejednanie
priestupku musia byť splnené nasledujúce náležitosti :

 Priestupok spoľahlivo zistený

 Nestačí dohováranie

 Obvinený s priestupku je ochotný uloženú pokutu zaplatiť

V blokovom konaní nemožno prejednať priestupky, o ktorých sa koná iba na návrh.
Uplatňuje sa spravidla pri menej závažných priestupkoch. Možno v tomto konaní uložiť pokutu do 33 eur,
pokiaľ zákon o priestupkoch alebo iný zákon neustanový inak napi za priestupok proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky možno uložiť pokutu do 66 eur, ale napi Colný zákon umožňuje uloženie
vyššej pokuty až do 331,93 eur. U mladistvých nesmie presiahnuť 16 eur. Možno mu však v blokovom
konaní uložiť pokutu do 33 eur ale iba vtedy ak podľa zákona 372/1990 Zb. alebo iného zákona možno
uložiť pokutu vyššiu ako 33 eur. V blokovom konaní nemožno uložiť uhradiť trovy konania, nemožno
rozhodovať o náhrade škody , o obmedzujúcom opatrení, ani o zhabaní.
Zákon nepripúšťa odvolanie v blokovom konaní, vzhľadom na to ,že páchateľ priestupku sa mu dobrovoľne
podrobuje. Rozhodnutie tak možno preskúmať iba mimo odvolacieho konania alebo v rámci obnovy
konania.
Pokuty vyberá SO, osoby nimi poverené, orgány ustanovené zákonom 372/1990 alebo iným zákonom. Na
blokové konanie sa nevyžaduje aby bol páchateľ postihnutý priamo na mieste spáchania priestupku.
V blokovom konaní môžu prejednávať priestupky vymedzené zákonom no priestupkoch :

●

Orgány Policajného zboru

●

Obce

●

Štátneho dozoru nad bezpečnosťou práce

●

Hygienickej služby

●

Štátneho dozoru vo veciach životného prostredia

●

Železničnej polície

●

Colné úrady, ako správcovia dane priestupku, ktoré ustanoví osobitný zákon

Pokutové bloky vydáva MF SR, pričom bloky odoberajú orgány oprávnené ukladať a vyberať pokuty od
daňového úradu.

Ak páchateľ nezaplatí pokutu na mieste, pretože napr nemá dostatok peňazí, vydá mu daný orgán
blok na pokutu nezaplatenú na mieste; Tento blok musí obsahovať poučenie o spôsobe zaplatenia pokuty,
v lehote zaplatenia ako aj o následkoch nezaplatenia. Páchateľ to potvrdí svojím podpisom;
Podľa stanoviska kolégia Najvyššieho súdu SR – možno považovať blok na pokutu nezaplatenú na mieste za
taký individuálny správny akt, ktorý je titulom pre nariadenie výkonu rozhodnutia ( exekúcie ) za
podmienky, že má formu bloku na ukladanie pokút vydaného na tieto účely MF SR, s obsahovými
náležitosťami uvedenými v zákone o priestupkoch.
Poverené osoby pri ukladaní blokových pokút sú povinné preukázať sa, že sú oprávnené ukladať a vyberať
pokuty v blokovom konaní.
Vybavenie veci v blokovom konaní je prekážkou právoplatne rozhodnutej veci, a SO nemôže začať znova
konanie o tomto skutku ak bola za neho uložená pokuta.

Rozkazné konanie –
Ďalší druh skráteného konania. Jeho cieľom je rozhodnutie o priestupku bez nariadenia ústneho
pojednávania a bez vykonania dokazovania.
Predpokladom pre rozhodnutie je skutočnosť, že je nepochybné, že obvinený z priestupku sa tohto
priestupku dopustil a vec nebola vybavená v blokovom konaní;
Na rozdiel od blokového konania sa v tomto konaní nevyžaduje súhlas obvineného.!
V rozkaznom konaní možno uložiť sankciu pokarhanie a taktiež pokutu do výšky 132 eur. Rozkaz nemožno
vydať aj je obvinený z priestupku zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne
úkony obmedzená. Priestupok mladistvého nemožno prejednať v rozkaznom konaní a ani priestupku
o ktorých sa koná iba na návrh.
V rozkaznom konaní nemožno uložiť trovy konania. Rozkaz sa oznamuje vždy písomne, tzv. je
vylúčené aby bol len ústne oznámený obvinenému;
Proti rozkazu môže obvinený podať SO, ktorý rozkaz vydal do 15 dní odo dňa doručenia odpor. Musí byť
podaný včas aby vyvolal účinky zrušenia rozkazu; Zákon 372/1990 Zb. neobsahuje náležitosti odporu. Ak
nebol včas podaný odpor, rozkaz o uložení sankcie za priestupok nadobúda účinky právoplatného
rozhodnutia.

17.Preskúmanie rozhodnutí o priestupkoch
Cieľom preskúmania rozhodnutí je overiť, či rozhodnutia správnych orgánov sú v súlade so zákonmi
a zabezpečiť ním zmenu, prípadne zrušenie vydaného rozhodnutia. Podľa právnej teórie možno rozdeliť
prostriedky na nápravu rozhodnutí správnych orgánov podľa toho, kto je ich nositeľom a podľa toho, či sa
uplatňujú proti právoplatným alebo neprávoplatným rozhodnutiam. Účastník konania disponuje právnymi
prostriedkami, ktoré sa nazývajú opravné prostriedky. Riadnym opravným prostriedkom, ktorým uje
odvolanie, rozklad a návrh na preskúmanie neprávoplatného rozhodnutia súdom môže účastník
konania napadnúť neprávoplatné rozhodnutie. Mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým je návrh na
obnovu konania, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, na základe protestu
prokurátora a preskúmanie súdom (žaloba), môže sa napadnúť právoplatné rozhodnutie.
Správny poriadok upravuje aj tzv. prostriedky dozoru, ktoré využíva z úradnej povinnosti správny orgán
a prokurátor. Sú to nariadenia obnovy konania správnym orgánom, preskúmanie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania a protest prokurátora.

18. Výkon rozhodnutia podľa zákona o priestupkoch
Ak účastník priestupkového konania neplní v určenej lehote svoju povinnosť uloženú mu rozhodnutím
o priestupku, ktoré je vykonateľné dobrovoľne, jej výkon sa uskutoční. Zákon o priestupkoch v § 88
upravuje výkon rozhodnutia a procesný postup, ktorý v ďalších ustanoveniach upravuje subsidiárne
správny poriadok. Cieľom je vynútiť splnenie danej povinnosti. Ide o správnu exekúciu, ktorú
zákonodarca označuje pojmom výkon rozhodnutí. Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na
náhradu škody a o náhradu trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na
ich zaplatenie. Márnym uplynutím trojročnej zákonnej prekluzívnej lehoty zaniká právomoc správneho
orgánu vykonať rozhodnutie. V prípade ak by táto lehota márne uplynula, orgán uskutočňujúci výkon
rozhodnutia od výkonu upustí.
Rozhodnutie možno vykonať predajom hnuteľných vecí dlžníka. Rozhodnutie o uložení pokuty za
priestupok, ktorá je príjmom obce, vykonáva obvodný úrad. Pri výkone rozhodnutia sa v ďalšom postupe
použijú ustanovenia správneho poriadku.

Výkon rozhodnutia sa uskutočňuje na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu, ktorý
v prvom stupni vydal rozhodnutie o priestupku. Výkon rozhodnutia o priestupku uskutočňuje správny orgán,
ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Účastník konania alebo
vymáhajúci orgán alebo ten, o kom to ustanovuje zákon, môže podať návrh na vykonanie exekúcie súdnym
exekútorom. Obligatórnou náležitosťou výroku rozhodnutia o priestupku, ktorým bola uložená povinnosť,
je vždy lehota určená na splnenie tejto povinnosti. Ak určená nebola – určí ju správny orgán uskutočňujúci
výkon rozhodnutia. Orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia je povinný oznámiť účastníkovi konania,
ktorého výkon sa týka, začatie výkonu rozhodnutia. Urobí tak formou úradného listu doručovaného do
vlastných rúk účastníka konania. Súčasťou oznámenia, okrem konkretizácie rozhodnutia, ktoré sa výkony
týka a dôvodu začatia výkonu, by malo byť aj poučenie o možnosti podať proti tomuto opatreniu správneho
orgánu námietky. Orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia môže zo závažných dôvodov na návrh účastníka
konania alebo z vlastného, prípadne iného podnetu výkon rozhodnutia odložiť.
Na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia upustí, ak

Vymáhaný nárok zanikol alebo sa jeho vymáhanie stalo bezpredmetným
Podklad pre výkon rozhodnutia bol zrušený
Splnenie tej istej povinnosti vymáha súd
Výkon rozhodnutia je neprípustný
Na predmet, ktorého sa výkon rozhodnutia týka, sa úspešne uplatnilo právo, ktoré výkon rozhodnutia

nepripúšťa

Upustenie od výkonu rozhodnutia tento sa nevydáva formou rozhodnutia. Proti jednotlivým úkonom
a opatreniam spojeným s výkonom rozhodnutia možno podať námietky.
Príslušný správny orgán rozhoduje o námietkach rozhodnutia, ktoré musí mať všetky predpísané náležitosti.
Proti rozhodnutiu o námietkach sa zo zákona nepripúšťa odvolanie, lebo námietky samy osebe sú už
opravným prostriedkom.
Výkon rozhodnutia možno uskutočniť len zákonnými prostriedkami. Pri výkone rozhodnutia sa použije
prostriedok, ktorý účastníka konania čo najmenej postihuje a vedie ešte k cieľu. Výkon rozhodnutia sa
uskutočňuje na základe exekučného príkazu, proti ktorému možno podať námietky, zrážkami zo mzdy,
prikázaním pohľadávky alebo predajom hnuteľných vecí dlžníka alebo nehnuteľnosti.

19. Správne súdnictvo – právna úprava, predmet súdneho prieskumu, príslušnosť v správnom
súdnictve
Ústavným východiskom výkonu správneho súdnictva v SR je čl. 46 ods.2 ústavy, v nadväznosti aj na čl. 36
ods.2 Listiny základných práv a slobôd. Je založené na princípe generálnej klauzuly s negatívnou
enumeráciou, pretože „každý, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej
správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.
Z právomoci súdu však smie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“
(čl.46 ods.2 ústavy)
Právomoc súdov v článku 142 ods.1 ústavy je vymedzená okrem rozhodnutia v občianskoprávnych
a trestnoprávnych veciach aj na
-preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a tiež na
-preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak to
ustanoví zákon.
Výkon správneho súdnictva upravuje Piata časť Občianskeho súdneho poriadku, v § 244 a nasl. Zákonom
č. 519/1992 Zb., ktorým bol novelizovaný Občiansky súdny poriadok, a ktorý nadobudol účinnosť 1.1.1992.
Predmetom prieskumu v správnom súdnictve je zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy. Súd však
nemôže posudzovať účelnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy. Zákonnosťou sa vo
všeobecnosti rozumie súlad preskúmavaného rozhodnutia s ustanovením právneho predpisu, podľa ktorého
bolo vydané. Podľa § 245 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku súd pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy posúdi o zákonnosť prv vydaného rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané
rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený
osobitný postup. Výsledok posúdenia súd uvedie v dôvodoch svojho rozhodnutia. Ak dospel k záveru, že prv
urobené správne rozhodnutie ako podkladové rozhodnutie pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia bolo
nezákonné, nemôže ho bezprostredne zrušiť, môže však zrušiť pre nezákonnosť preskúmavané rozhodnutie,
ak vychádzalo z nezákonného podkladového rozhodnutia. Prv urobené rozhodnutie nie je teda samostatným
predmetom konania, ale jeho zákonnosť súd posudzuje len ako predbežnú otázku. V správnom súdnictve súd
nepreskúmava správne uváženie, pokiaľ nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. (§245 ods.2
Občianskeho súdneho poriadku). Vylúčenie prieskumu správneho uváženia a nedotknuteľnosť rozhodnutia

orgánu verejnej správy však nemôže byť v rozpore s princípmi proporcionality a legitímneho očakávania,
osobitne pri preskúmavaní rozhodnutí o administratívnych sankciách, kde súd môže konať v plnej jurisdikcii
v súlade s § 250i ods.2.
Pod vecnou príslušnosťou rozumieme určenie súdu, ktorý má rozhodovať v prvom stupni. Na konanie sú
vecne príslušné krajské súdy, pokiaľ zákon neustanoví, že je vecne príslušný najvyšší súd.
Miestne príslušný je súd, v obvode ktorého má sídlo orgán verejnej správy ktorého rozhodnutie sa
preskúmava. Ak je predmetom konania nehnuteľnosť, miestne príslušný je súd, v obvode ktorého sa
nehnuteľnosť nachádza. Výnimkou z miestnej príslušnosti je aj miestna príslušnosť v konaní podľa tretej
hlavy v konaní o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe opravného prostriedku, ak ide
o orgán s celorepublikovou pôsobnosťou, ktorý nie je ústredným orgánom štátnej správy, kedy je miestne
príslušný krajský súd, v obvode ktorého je všeobecný súd navrhovateľa.
Funkčnou príslušnosťou rozumieme určenie súdu, ktorý je príslušný na prejednanie veci v určitom stupni.
V správnom súdnictve sú funkčné príslušnými krajské súdy v prvom stupni a najvyšší súd ako súd odvolací
a v niektorých zákonom stanovených prípadoch aj ako súd, na ktorom sa vec preskúmava bez toho, aby proti
jeho rozhodnutiu bolo prípustné odvolanie.

20. Konanie a rozhodovanie o žalobe proti rozhodnutiu a postupu orgánu verejnej správy
Základnou procesnou podmienkou súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
orgánu verejnej správy je existencia rozhodnutia ako predmetu konania v správnom súdnictve. Na podanie
žaloby v konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku je aktíne legitimovaná každá právnická alebo
fyzická osoba, ak tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom orgánu verejnej
správy a ak žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
V rámci správneho súdnictva súdy nepreskúmavajú: (§248 z.č. 424/2002 Z.z.)
1. rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konanie
2. rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického
stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej
alebo inej hospodárskej činnosti
3. rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým alebo fyzickým osobám, ak samy
osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania
4. rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony

Konanie vo veci začína iba na návrh, ktorý sa natýva žalobou. Aj v správnom súdnictve sa súd riadi
dispozičnou zásadou. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby
podľa Občianskeho súdneho poriadku aj

označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá
vyjadrenie, v akom rozsahu správne rozhodnutie a postup napadá
v čom žalobca vídí nezákonnosť rozhodnutia a postupu
aký konečný návrh robí – petit žaloby

Účastníkmi súdneho konania sú žalobca a žalovaný. Účastníkmi súdneho konania na strane žalobcu sú
účastníci správneho konania za predpokladu, že podali žalobu a teda tvrdia, že boli rozhodnutím a postupom
orgánu verejnej správy ukrátení na svojich právach. Účastníkmi sú aj tí, s ktorými sa v správnom konaní
nekonalo, hoci sa s nimi konať ako s účastníkmi malo. Účastníkom konania pred súdom bude aj ten, kto síce
nepodal žalobu, ale zrušením rozhodnnutia orgánu verejnej správy by mohol byť na svojich právach
dotknutý.
Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Žalobca musí byť, v konaní
o žalobe, zastúpený advokátom. Občiansky súdny poriadok ustanovuje dvojmesačnú lehotu na podanie
žaloby. Zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť. Podanie žaloby na súd nemá odkladný účinok. Súd však
može odložiť vykonateľnosť rozhodnutia, ak o to žalobca požiada. Súd može rozhodnúť o žalobe aj bez
nariadenia pojednávania, ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak s tým vyslovia súhlas. Pre posúdenie veci
musí byť rozhodujúci skutkový (a samozrejme aj právny) stav v čase rozhodovania správneho orgánu
druhého stupňa. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Súd
hodnotí skutkový stav nezávisle od správneho orgánu a tento zaviazať v prípade zrušenia rozhodnutia svojím
právnym názorom na skutkové aj právne otázky pre dalšie konanie. (plná jurisdikcia)
Súd preskúmava nielen zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale aj zákonnosť postupu
v konaní orgánu verejnej správy.

Pre rozhodovanie v správnom súdnictve platí kasačný princíp, t. z. že súd môže žalobu buď potvrdiť,
alebo zrušiť vo forme rozsudku. Ak súd napadnuté rozhodnutie zruší, vráti vec žalovanému správnemu
orgánu na ďalšie konanie, ktorý je právnym názorom súdu viazaný. Ak je po preskúmaní rozhodnutie
a postup orgánu verejnej správy v súlade so zákonom, žalobu zamietne.

21. Konanie a rozhodovanie o opravnom prostriedku v správnom súdnictve
Preskúmavanie rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy podľa Občianskeho súdneho poriadku je
založené na princípe pozitívnej enumerácie. Súdy rozhodujú o opravných prostriedkoch proti
neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy iba vtedy, ak je im táto právomoc zverená zákonom.
V súčasnosti ide najmä o preskúmavanie rozhodnutí uvedených v z. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
podľa ktorého súdy preskúmavajú neprávoplatné rozhodnutia na základe opravného prostriedku proti
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne.
Na základe opravného prostriedku súdy tiež preskúmavajú rozhodnutia katastrálnych orgánov o zamietnutí
návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, niektoré rozhodnutia pozemkových úradov v reštitučných veciach
a vo veciach usporiadania pozemkového vlastníctva, rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu
o sankciách za porušenie povinností vysielateľa a pod.
Aj v tomto konaní súd preskúmava rozhodnutia iba v medziach podaného opravného prostriedku.
Podaním opravného prostriedku na súd zanikajú administratívne vzťahy medzi podávateľom opravného
prostriedku a orgánom verejnej správy, ako vzťahy vertikálne. V konaní pre súdom je postavenie účastníkov
konania rovnocenné, horizontálne. Ako procesné strany vystupujú na jednej strane tí, krorí boli účastníkmi
správneho konania, na druhej strane orgán verejnej správy, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.
Lehotu na podanie opravného prostriedku ustanovuje zákon na 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia
orgánu verejnej správy. Ak orgán verejnej správy vydá po podaní opravného prostriedku nové
rozhodnutie, ktorým sa opravnému prostriedku vyhovie v plnom rozsahu, súd konanie o opravnom
prostriedku zastaví.
Vo veci samej súd rozhoduje rozsudkom. Vecne správne rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdí, inak
ho zruší a vec vráti na dalšie konanie, v ktorom je orgán viazaný právnym názorom súdu. Odvolanie je
prípustné iba ak bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nesprávne právne posúdenie veci alebo
preto, ze zistenie skutkového stavu nemalo oporu v obsahu spisu. Obnova konania, dovolanie a mimoriadne
dovolanie nie sú prípustné.

22. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy a konanie pred nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy v správnom súdnictve
Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy
Občiansky súdny poriadok č. 501/2201 Z. z., ustanovuje, že nezákonným postupom je aj nečinnosť
správneho orgánu. Zabezpečuje sa tým právo na súdnu ochranu, ktorej súčasťou je právo FO alebo PO
žiadať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy konať a rozhodnúť v lehote, ktorú zároveň súd
určí. Podmienkou pre uloženie tejto povinnosti je zistenie súdu, že orgán verejnej správy nekoná spôsobom
určeným príslušným právnym prepisom najmä tým, že je v konaní nečinný a uvedenou nečinnosťou je FO
alebo PO ukrátená na svojich právach.
Za nečinnosť môže byť považované najmä nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na vydanie
rozhodnutia, v opomenutí zákonom stanovených úkonov v lehotách stanovených zákonom, ale aj
v zbytočné prieťahy v konaní, keď orgán nevykonáva žiadne úkony, prípadne vykonáva úkony, ktoré
nevedú efektívne k rozhodnutiu veci.. nečinnosťou je aj tvrdenie orgánu verejnej správy o nedostatku svojej
právomoci.
Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy je konaním na návrh. FO alebo PO musí v návrhu tvrdiť,
že orgán VS nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom, tým že je
nečinný. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym právnym predpisom. Prípustnosť návrhu je
podmienená tým, že navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktoré umožňuje osobitný predpis na odstránenie
nečinnosti správneho orgánu, ktoré však OSP výslovne neustanovuje. Takým je sťažnosť. Vecná
príslušnosť súdu je určená §246 OSP. Na zabezpečenie podkladov pre rozhodnutie súdu je orgán verejnej
správy, proti ktorému návrh a príslušný spis. Súd si môže k návrhu vyžiadať aj stanovisko nadriadeného
orgánu. Súd o podanom návrhu rozhoduje uznesením. Ak dospel k záveru, že podaný návrh je dôvodný,
uloží orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť v stanovenej lehote, pričom sa musí vyporiadať aj
s petitom návrhu, ktorý uviedol navrhovateľ. Lehote uložená súdom nesmie byť dlhšia ako tri mesiace
a je počítaná od doručenia a tým aj od právoplatnosti rozhodnutia. Ak je návrh nedôvodný, alebo ak je
neprípustný, súd ho uznesením zamietne. Ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, najmä ak orgán verejnej

správy v konaní vydal rozhodnutie pred vydaním rozhodnutia súdu o podanom návrhu proti nečinnosti,
predseda senátu konanie zastaví a rozhodne a o trovách konania. Ak bol návrh podaný dôvodne, môže
priznať navrhovateľovi trovy konania spojené s podaním návrhu na konanie proti nečinnosti. Proti
rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

Konanie o

ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy

Toto konanie je upravené zákonom č. 424/2002 Z. z.
Konanie sa začína na návrh FO alebo PO, ktorá musí tvrdiť:
a/ že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch,
b/ že došlo k nezákonnému zásahu (konaniu) orgánu verejnej správy spôsobom, ktorý nie je rozhodnutím,
c/ že zásah smeroval priamo proti nej alebo bol priamo proti nej vykonaný,
d/ že je tu príčinná súvislosť medzi vykonaným zásahom a ukrátením na právach navrhovateľa,
e/ že zásah alebo jeho dôsledky v čase podania návrhu trvajú.
Návrh musí smerovať proti orgánu, ktorý vykonal zásah. Ak zásah vykonali ozbrojené sily alebo ozbrojený
zbor, alebo iný verejný zbor, návrh musí smerovať proti orgánu, ktorý tento zbor riadi alebo ktorému je zbor
podriadený.
Podmienkou prípustnosti návrhu je vyčerpanie prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podanie návrhu je viazané na subjektívnu lehotu 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom
dozvedela, najneskôr však možno podať návrh len do jedného roka odo dňa, kedy k nemu došlo. V konaní
o ochrane pred nezákonným zásahom súd rozhoduje rozsudkom. Rozhodnutie o návrhu spravidla vyžaduje
uskutočnenie ústneho pojednávania. Rozhodnutie súdu môže spočívať vo vyhovení návrhu alebo v jeho
zamietnutí prípadne v zastavení konania. Ak súd návrhu vyhovie, uloží vo výroku rozsudku povinnosť
orgánu, proti ktorému návrh smeruje, splniť si povinnosť niečo vykonať alebo niečoho sa zdržať. Ak návrh
nie je dôvodný alebo nie je prípustný, súd ho zamietne.

23.Právna úprava ochrany utajovaných skutočností

●

254/2006 Z. z. –ústavný zákon o zriadení a činnosti výboru Národnej rady Slovenskej republiky na
preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu,

●

Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov,

●

Nariadenie vlády SR č. 216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností,

●

Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 325/2004 Z. z. o priemyselnej bezpečnosti,

●

Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č.331/2004 Z. z. o personálnej bezpečnosti a o skúške
bezpečnostného zamestnanca,

●

Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 336/2004 Z. z. o fyzickej bezpečnosti o objektovej
bezpečnosti v znení vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 315/2006 Z. z.,

●

Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 337/2004 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti
o certifikácii mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov
a o ich používaní v znení vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 314/2006 Z. z.,

●

Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 453/2007 Z. z. o administratívnej bezpečnosti,

●

Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 339/2004 Z. z. o bezpečnosti technických
prostriedkov,

●

Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 340/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o šifrovej ochrane informácií.

24. Postup pri bezpečnostnej previerke
Bezpečnostná previerka je jedným z rozhodovacích procesov vo verejnej správe. Orgán, ktorý je príslušný
na vykonanie bezpečnostnej previerke v ňom zisťuje a rozhoduje o tom , či

●

navrhovaná osoba spĺňa zákonom ustanovené predpoklady na oboznamovanie sa s utajovanými
skutočnosťami,

●

podnikateľ spĺňa podmienky priemyselnej bezpečnosti.

Podľa subjektu, na ktorý sa bezpečnostná previerka vykonáva možno bezpečnostnú previerku rozdeliť na:

●

bezpečnostnú previerku navrhovanej osoby,

●

bezpečnostnú previerku podnikateľa.

Z časového hľadiska a obsahového hľadiska je možné bezpečnostnú previerku rozdeliť do fáz

 začatia konania – na návrh vedúceho alebo iného orgánu, ktorý je oprávnený o bezpečnostnú

previerku požiadať, alebo z úradnej povinnosti. Pred začatím predloží navrhovaná osoba vedúcemu
podkladový materiál: vyplnený osobný dotazník, životopis, odpis z registra trestov, písomný súhlas
s oprávnením oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a s vykonaním bezpečnostnej previerky

 dokazovania – zhromažďovanie podkladových materiálov na bezpečnostnú previerku, bezpečnostný

pohovor

 rozhodovania – výsledkom tejto činnosti je vydanie osvedčenia, certifikátu, rozhodnutia

 preskúmavania rozhodnutia – navrhovaná osoba nemôže podať odvolanie proti rozhodnutiu

vedúceho o bezpečnostnej previerke I. stupňa, Slovenskej informačnej služby, Vojenského
spravodajstva, Policajného zboru.

Orgán, ktorý bezpečnostnú previerku vykonáva je povinný dodržiavať predovšetkým tieto procesné zásady

●

zásada zákonnosti,

●

zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania,

●

zásada materiálnej pravdy, ktorá vyžaduje, aby rozhodnutie vo veci bezpečnostnej previerky
vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci,

●

zásada materiálnej rovnosti navrhovaných osôb

●

zásada dvojinštančnosti konania, konania v zásade prebieha v dvoch inštanciách

Bezpečnostná previerka navrhovanej osoby
Podľa stupňa utajenia sa vykonáva:

●

bezpečnostná previerka I. stupňa pre stupeň utajenia Vyhradené

●

bezpečnostná previerka II. stupňa pre stupeň utajenia Dôverné

●

bezpečnostná previerka III. stupňa pre stupeň utajenia Tajné

●

bezpečnostná previerka IV. stupňa pre stupeň utajenia Prísne tajné

Subjekty bezpečnostnej previerky:

●

vedúci

●

Národný bezpečnostný úrad

●

Slovenská informačná služba

●

Vojenské spravodajstvo

●

Policajný zbor

●

Navrhovaná osoba

Bezpečnostná previerka podnikateľa

●

zisťuje, či podnikateľ spĺňa podmienky priemyselnej bezpečnosti na vydanie potvrdenia
o priemyselnej bezpečnosti.

Subjekty bezpečnostnej previerky:

●

Národný bezpečnostný úrad,

●

Štatutárny orgán podnikateľa.

25. Správne konanie v zdravotníctve
Na úseku zdravotníctva ide väčšinou o rozhodovacie procesy v oblasti aplikácie práva (individuálna
rozhodovacia činnosť). Správne konanie môže byť jednostranné alebo dvojstranné.
Jednostranné

správne konanie

– správny orgán na návrh účastníka konania, alebo z vlastného podnetu,

rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach účastníkov konania vydaním
konštitutívneho alebo deklaratórneho individuálneho správneho aktu.
Dvojstranné

správne konanie

– tzv. spor o právo, výsledkom je vydanie deklaratórneho správneho aktu

správnym orgánom autoritatívnym spôsobom, ktorý pod hrozbou donútenia a záväzne konštatuje, ex tunc,
právne následky zisteného skutkového stavu.
Ide o činnosť tzv. správneho donútenia, smerujúceho k správnoprávnym sankciám pri prerokúvaní
porušenia povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ustanovenej osobitným právnym
predpisom.
V

oblasti zdravotníctva

sa správne

konanie uplatňuje na úsekoch

●

Zdravotnej starostlivosti

●

Verejného zdravotného poistenia

●

Ochrany zdravia – verejné zdravotníctvo

1.

Zdravotná starostlivosť

: 576/2004 Z.z o zdravotnej starostlivosti :“ súbor pracovných činností,

ktorú vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok
a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenie kvality jej života
a zdravého vývoja budúcich generácii.
Zdravotná starostlivosť je teda poskytovaná na úseku:

●

Lekárskej a ošetrovateľskej starostlivosti

●

Lekárenskej starostlivosti

2.

Úsek verejného zdravotného poistenia

–na zákl. ktorého sa podľa zákona č. 580/2004 Z.z

o zdravotnom poistení poskytuje poistencom z verejného zdravotného poistenia zdravotná
starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom
osobitným predpisom.

3.

Úsek ochrany a

podpory zdravia

, ktorá je v pôsobnosti verejného zdravotníctva.

Rozsah jeho činnosti vymedzuje zákon č. 355/2007 Z.z o ohrane podpore a rozvoje verejného
zdravia.

Správne orgány v

oblasti zdravotníctva:

A.

Správne orgány v oblasti zdravotníctva:

Štátne orgány: Ministerstvo zdravotníctva SR, Štátny ústav pre kontrolu liečiv

Orgány verejnej správy: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Orgány územnej
samosprávy – samosprávny kraj, Orgány záujmovej samosprávy – orgány stavovských
organizácii

B.

Správne orgány na úseku ochrany zdravia:
Štátne orgány : ministerstvo zdravotníctva, úrad verejného zdravotníctva, regionálne úrady
verejného zdravia

C.

Správne orgány rozhodujúce na úseku zdravotného poistenia:

Štátne orgány: Ministerstvo zdravotníctva
Orgány verejnej správy: úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Konanie o

vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia

Dvojinštančné konanie – druhostupňový orgán MZ SR.
Účastníci konania: FO- môže vystupovať sama alebo prostredníctvom svojho zástupcu.
PO – všetky subjekty, ktoré ustanovuje zákon, napr. s.r. o, a.s., nadácie, obce, obchodné spoločnosti,
družstvá. Procesná spôsobilosť – prostr. Svojich štatutárnych orgánov, príp. zástupcov.

1.

Začatie konania – na návrh účastníka – podanie žiadosti o vydanie povolenia. Ministerstvo
zdravotníctva alebo samosprávny kraj vydá povolenie ak sú splnené podmienky podľa zákona č.
578/2004. (FO – licencia na výkon zdravotníckeho povolania, má vo vlastníctve alebo nájme
priestory, v ktorých bude zdravotná starostlivosť poskytovaná a tieto priestory spĺňajú požiadavky
z hľadiska ochrany zdravia, PO – odborný zástupca s licenciou na výkon činnosti odborného
zástupcuv tej kategórii zdravotných pracovníkov, v ktorej má poskytovateľ prevažne poskytovať
zdrav. Starostlivosť. , má vo vlastníctve alebo nájme priestory, v ktorých sa bude zdravotná
starostlivosť poskytovať) podmienky musia byť splnené po celý čas platnosti.

2.

Zisťovanie podkladov na vydanie rozhodnutia
V prípade, že výsledkom správneho konania je prijatie opatrení, kedy je účastník konania povinný
niečo strpieť alebo niečo vykonať, musí správny orgán po oznámení o začaní správneho konania
vykonať úkony spojené so zistením skutočneho stavu vecí a obstaraním spoľahlivého podkladu pre
rozhodnutie. Správny orgán je ex offo povinný urobiť všetko pre spoľahlivé zistenie skutkového
stavu a preto nieje viazaný len tým, čo navrhnú účastníci konania. Podkladom pre rozhodnutie sú
najmú vyjadrenia účastníkov konania, ich návrhy na preukázanie pravdivosti ich tvrdení, čestné
vyhlásenia, skutočnosti všeobecne známe alebo neznáme správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti
a dôkazy.

3.

Rozhodnutie vo veci samej
Všetky rozhodnutia vydané v správnom konaní majú povahu individuálneho správneho aktu ako
aktu, ktorým správny orgán realizuje právo v určitom konkrétnom prípade, t j. po zistení podkladu
veci správny orgán vydá rozhodnutie. Rozhodnutie vydané v oblasti zdravotníctva majú rovnaké
časti ako pri iných správnych konaniach.

26. Živnostenské konanie
Živnosťou je činnosť, ktorá je vykonávaná:

●

Sústavne ( určitá trvalá činnosť)

●

Samostatne ( osoba podnikateľa sa sama rozhoduje o tom čo a ako bude robiť)

●

Vo vlastnom mene ( osoba podnikateľa musí vystupovať pri podnikateľskej činnosti navonok pod
obchodným menom podnikateľa)

●

Na vlastnú zodpovednosť ( zodpovedá za svoje záväzky z podnikateľskej činnosti, nesie riziko
neúspechu vrátane možného hospodárskeho úpadku)

●

Podmienkou živnosti je tiež splnenie požiadavky, aby bola činnosť, ktorá sa vykonáva, vykonávaná
na účelom dosiahnutia zisku

●

Musí ísť o činnosť vykonávanú v podmienkach stanovených živnostenským zákonom, čo v praxi
znamená, že živnosťou nieje činnosť, ktorej podmienky vykonávania upravujú osobitné právne
predpisy.

§3 živnostenského zákona vymenováva činnosti, ktoré živnosťou nie sú:
- činnosti vyhradené zákonom štát alebo PO určenej osobitným právnym predpisom
- činnosti, ktoré nie sú podnikaním podľa obchodného zákonníka
- podnikateľské činnosti vykonávané ako slobodné povolania na základe a za podmienok stanovených
osobitnými predpismi
- niektoré podnikateľské činnosti, ktorých podmienky a spôsob vykonávania vymedzujú osobitné
predpisy

Subjekty oprávnené prevádzkovať živnosť:
FO – podnikateľom podľa živnostenského zákona môže byť aj FO mladšia ako 18 rokov, bez toho, aby
uzavrela manželstvo.
PO – Založenie PO je dôležitá etapa najmä u tých PO, ktoré sa zapisujú do obchodné registra. Založené
PO už môžu žiadať o vydanie živnostenského oprávnenia, pričom živnostenské oprávnenie im vzniká až
zápisom do OR. O živnosť nemôžu žiadať PO, ktoré sa registrujú v inom zákonom určenom registri ako
v obchodnom registri. Založené PO ešte nemôžu konať a vystupovať záväzkovo – obchodných
vzťahoch. Vznik PO je viazaný na deň, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo zákonom určeného
registra.

Obchodný zákonník rozdeľuje obchodné spoločnosti na:
●

Osobné ( verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť)

●

Kapitálové ( s. r. o., a. s. ( vytvára ju základné imanie)

Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti:
●

Dosiahnutie veku 18 rokov

●

Spôsobilosť na právne úkony

●

Bezúhonnosť

Osobitné podmienky prevádzkovania živnosti
●

Odborná alebo iná spôsobilosť. U PO musí osobitné podmienky prevádzkovania živnosti spĺňať jej
zodpovedný zástupca.
Odborná spôsobilosť – súhrn teoretických vedomostí, praktických schopností, technických alebo
technologických postupov.

Rozdelenie živností:

●

Ohlasovacie

– po splnení určených podmienok prevádzkovať na základe ohlásenia (remeselné,

viazané, voľné)

●

Koncesované

– ktoré sa smú prevádzkovať na základe koncesie (štátne povolenie)

Vznik živnostenského oprávnenia sa rozlišuje v závislosti od charakteru subjektov podnikania/ druhu
právnych foriem a v závislosti od druhu podnikateľskej činnosti.
Prevádzkareň je priestor, kde sa živnosť prevádzkuje Okrem prevádzkarne môže podnikateľ využívať
súvisiaci priestor, technické alebo technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti.

Náležitosti ohlásenia živnosti:
Kto hodlá prevádzkovať ohlasovaciu živnosť je povinný ohlásiť to živnostenskému úradu miestne
príslušnému podľa sídlo PO alebo bydliska FO.

Ak živnostenský úrad zistí, že ohlásenie má všetky náležitosti a podnikateľ spĺňa podmienky ustanovené
týmto zákonom, vydá živnostenský list najneskôr v lehote do 5 pracovných dní odo dňa, keď mu ohlásenie
živnosti a výpisy z registra trestov boli doručené. Ak živnostenský úrad zistí, že ohlásenie nemá náležitosti
ohlásenia, vyzve podnikateľa v lehote najmenej 15stich dní, aby nedostatky odstránil. V prípade, že závady
podania nie sú odstránené, živnostenský úrad konanie zastaví, prípadne rozhodne, že živnostenské
oprávnenie nevzniklo.
Kto hodlá prevádzkovať koncesovanú živnosť je povinný požiadať o vydanie koncesie príslušný
živnostenský úrad. Živnostenský úrad zisťuje, či sú splnené podmienky všeobecné aj osobitné podmienky
prevádzkovania živnosti. Ak je na prevádzkovanie koncesovanej živnosti potrebné oprávnenie alebo
povolenie, alebo vyjadrenie orgánu štátnej správy, je ním živnostenský úrad viazaný. Pri rozhodovaní
o udelení koncesie si môže živnostenský úrad vyžiadať aj vyjadrenie dalších orgánov napr. obce, policajného
zboru a pod.

Zánik živnostenského oprávnenia:

●

Smrťou FO, ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva, úmrtím FO nezaniká jeho
živnostenské oprávnenie, ak v prevádzkovaní živnosti pokračuje pozostalý manžel/ka

●

Zánikom PO, ak nejde o zlúčenie, splynutie

●

Uplynutím času, ak živnostenské oprávnenie bolo vydané na dobu určitú

●

Rozhodnutím živnostenského úradu o zrušení živnostenského oprávnenia

●

Ak to ustanoví osobitný zákon

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch, ktoré živnostenské úrady zapisujú
do jednotného automatizovaného informačného systému v živnostenskom podnikaní, ktorého
prevádzkovateľom je MV SR.

Živnostenský úrad vykonáva kontrolu dodržiavania podmienok a

povinností

, ktoré pre podnikateľov

vyplývajú zo živnostenského zákona . Kontrolóri sú oprávnení požadovať preukázanie totožnosti osôb
vykonávajúcich činnosti, ktoré sú živnosťami.

Štátnu správu v živnostenskom podnikaní vykonávajú:
●

Živnostenské úrady – obvodné úrady

●

Ministerstvo vnútra

27. Úprava a postup vybavovania sťažností

Postup pri podávaní, evidovaní, prijímaní, prešetrovaní a písomnom oznámení výsledku prešetrenia

sťažnosti alebo prekontrolovania sťažnosti upravuje zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach.
Sťažnosť

Zákon definuje sťažnosť ako: „podanie FO alebo PO, ktorým a) sa domáha ochrany svojich práv

alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou
oránu verejnej správy; b) poukazuje na konrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov,
ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.“

Zákon uvádza aj negatívne vymedzenie pojmu sťažnosť. Sťažnosťou podľa zákona o sťažnostiach

nie je podanie, ktoré je sťažnosťou podľa iného zákona, podanie, ktoré má charakter dopytu, názoru,
žiadosti, podnetu alebo návrhu a nie je v ňom jednoznačne vyjadrené ochrany akého práva alebo právom
chráneného záujmu sa osoba domáha. Ďalej podanie, ktoré poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti
orgánu VS, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené iným právnym predpisom. Tiež podanie, ktoré
smeruje proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa iného právneho predpisu (ide totiž o odvolanie a podľa
toho sa s ním aj nakladá). Sťažnosťou tiež nieje podanie iného orgánu VS, v ktorom upozorňuje na
nedostatky v činnosti iného orgánu a ani podanie osoby poverenej súdom na výkon verejnej moci.

Podanie sa podľa zákona posudzuje podľa obsahu, teda nie podľa formy, označenia atď.
Podanie označené ako sťažnosť orgán verejnej správy bezodkladne po tom, čo zistí, že nejde

o sťažnosť, najneskôr v lehote 30 dní od doručenia vráti tomu, kto ho podal s uvedením dôvodu. Nevráti ho
však, ak je príslušný ho vybaviť podľa iného právneho predpisu.

Podanie smerujúce proti neprávoplatnému rozhodnutiu orgán VS do 5 pracovných dní od doručenia

postúpi orgánu príslušnému na jeho vybavenie (orgánu, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie) a oznámi to,
tomu, kto ho podal.
Podávanie sťažností

Sťažnosť možno podať písomne, ústne do záznamu, telefaxom alebo elektronickou poštou. Pričom

sťažnosť podaná telefaxom alebo el. poštou sa za sťažnosť považuje len v prípade, že ju sťažovateľ do 5
pracovných dní od podania písomne potvrdí podpisom. Inak sa sťažnosť odloží. Správa podaná
elektronickou poštou so zaručeným elektronickým podpisom je považovaná za písomnú sťažnosť.

Sťažnosť musí obsahovať meno, priezvisko, adresu pobytu sťažovateľa (resp. Názov, sídlo PO,

meno a priezvisko osoby oprávnenej za ňu konať.)

Sťažnosť musí byť čitateľná a zrozumiteľná. Musí z nej byť jasné proti komu smeruje, na aké

nedostatky poukazuje a čoho sa sťažovateľ domáha. Musí byť podpísaná.

Orgán VS odloží sťažnosť ak identifikačné údaje, ak vo veci koná súd, prokuratúra alebo iný orgán

činný v trestnom konaní, ak zistí, že vec sa týka inej osoby než ktorá podala sťažnosť a nie je priložené
splnomocnenie, ak od udalosti, ktorej sa sťažnosť týka prešlo v deň doručenia viac ako 5 rokov, ak ide
o ďalšiu opakovanú sťažnosť, ak sťažovateľ neposkytol spoluprácu, ak ide o stažnosť proti vybaveniu
sťažnosti, ktorú vybavil vedúci ústredného orgánu štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností. Orgán
odloží aj sťažnosť, ak sťažovateľ po písomnej výzve v lehote do 10 pracovných dní od doručenia nedoplní
potrebné informácie a ak sťažovateľ vzal sťažnosť písomne späť. O odložení sťažnosti a dôvodoch odloženia
sťažnosti orgán verejnej správy písomne upovedomí sťažovateľa do 10 pracovných dní od odloženia
sťažnosti.

Podanie sťažnosti sa podľa zákona nemôže stať podnetom ani dôvodom na vyvodzovanie dôsledkou,

ktoré by sťažovateľovi spôsobili akúkoľvek ujmu.
Utajovanie totožnosti sťažovateľa

Ak o to sťažovateľ požiada, je orgán VS povinný tajiť totožnosť sťažovateľa. Ak je to v záujme

sťažovateľa orgán VS môže utajiť jeho totožnosť z vlastnej iniciatívy. Pri prešetrovaní sa používa odpis
sťažnosti bez identifikačných údajov. Každý komu je totožnosť sťažovateľa známa je povinný o nej
zachovať mlčanlivosť.
Prijímanie sťažností

OVS je povinný sťažnosť prijať. Ak nie je na jej vybavenie príslušný, postúpi ju najneskôr do 10

pracovných dní od doručenia príslušnému orgánu a upovedomí o tom sťažovateľa.

OVS su povinné viesť centrálnu evidenciu sťažností oddelene od evidencie ostatných písomností.

Zákon exemplifikatívne vypočítava najmä ktoré údaje musí evidencia obsahovať.
Príslušnosť na vybavenie sťaností

Podľa zákona je príslušný orgán VS, do ktorého pôsobnosti patrí činnosť, o ktorej sa sťažovateľ

domnieva, že ňou boli porušené jeho práva.

Ak je sťažnosť podaná proti vedúcemu orgánu VS, príslušný je najbližší nadriadený orgán VS. Ak

taký orgán nie je, je v štátnej správe príslušný ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania
sťažností (Úrad vlády SR). Na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu územnej samosprávy pri výkone štátnej
správy je príslušný najbližší orgán štátnej správy s kontrolnou pôsobnosťou.

V prípade sporu o príslušnosť je orgán, v ktorom spor vznikol povinný postúpiť sťažnosť do 10

pracovných dní od doručenia orgánu príslušnému na rozhodnutie tohto sporu(najbližší spoločný nadriadený
orgán / ak nie je tak ÚOŠS pre kontrolu vybavovania sťažností (Úrad vlády)). O spore sa rozhodne do 15
pracovných dní od doručenia žiadosti.

Sťažnosť nesmie byť pridelená na prešetrenie a vybavenie tomu, proti komu smeruje ani nikomu

v jeho riadiacej pôsobnosti. Z prešetrovania a vybavovania sú vylúčené osoby, ktoré sa zúčastnili na činnosti,
ktorá je predmetom sťažnosti (aj ak sú zamestnancami iného orgánu VS alebo vôbec nie sú zamestnaní v
ŠS). Vylúčený je aj ten, o koho nepredpojatosti možno mať pochybnosti vzhľadom na jeho vzťah
k sťažovateľovi, jeho zástupcovi, k osobe, proti ktorej sťažnosť smeruje alebo k predmetu sťažnosti.
Lehota na vybavenie sťažnosti

Lehota je 60 pracovných dní. Ak je sťažnosť náročná na prešetrenie, môže ju vedúci orgánu verejnej

správy (alebo splnomocnený zástupca) pred je uplynutím predĺžiť o 30 pracovných dní. Sťažovateľ sa o tom
písomne bezodkladne upovedomí s ivedením dôvodu.
Oboznamovanie s obsahom sťažnosti

Orgán príslušný na vybavenie sťažnosti je povinný bezodkladne oboznámiť toho, proti komu

smeruje s jej obsahom v takom rozsahu a čase, aby sa jej prešetrovanie nemohlo zmariť. Umožní mu
vyjadriť sa k sťažnosti a predkladať doklady, písomnosti a informácie.
Spolupráca sťažovateľa

Orgán VS môže v nevyhnutnom rozsahu sťažovateľa písomne vyzvať na spoluprácu. Vo výzve

o upozorní, že neposkytnutie spolupráce v stanovenej lehote (10 pracovných dní od doručenia výzvy)
zakladá dôvod na odloženie sťažnosti. Do poskytnutia spolupráce sa lehota na vybavenie sťažnosti prerušuje.

Sťažovateľ môže písomne požiadať o predĺženie lehoty v odôvodnených prípadoch, ak preukáže
nedostatočnosť lehoty. Ak sťažovateľ preukáže, že z objektívnych dôvodol nemohol v čase, keď ho na to
OVS vyzval poskytnúť spoluprácu, môže OVS určiť novú lehotu na poskytnutie spolupráce.
Súčinnosť orgánov VS

Ak osobitný predpis neustanovuje inak sú orgány verejnej správy povinné v lehote 10 pracovných

dní od doručenia žiadosti poskytnúť OVS, ktorý sťažnosť vybavuje potrebné materiály a vyjadrenia a inú
nevyhnutnú súčinnosť. V čase od odoslania žiadosti do poskytnutia súčinnosti lehota na vybavenie žiadosti
neplynie.
Prešetrovanie sťažnosti

Zisťuje sa ním skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor zo všeobecne záväznými právnymi

predpismi a vnútronými predpismi ako aj príčinu vzniku a následky zistených nedostatkov.

Pri prešetrovaní sa vychádza z predmetu sťažnosti. Ak je iba časť podania sťažnosťou prešetrí sa len

v tomto rozsahu. Ak nemožno sťažnosť alebo jej časť prešetriť, príslušný orgán to uvedie v zápisnici
o preštrení sťažnosti a oznámi to sťažovateľovi.

Sťažnosť je prešetrená prerokovaním zápisnice o prešetrení sťažnosti. Ak ju nemožno prerokovať, je

sťažnosť prešetrená doručením jedného vyhotovenia zápisnice o prešetrení sťažnosti orgánu, v ktorom bola
prešetrovaná.
Zápisnica o prešetrení sťažnosti

Príslušný orgán vyhotoví o prešetrení sťažnosti zápisnicu, ktorá obsahuje zákonom exemplifikatívne

vymenované údaje. Ide napríklad o označenie príslušného orgánu na vybavenie sťažnosti, predmet sťažnosti,
označenie orgánu, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, dátum, preukázané zistenia, identifikačné údaje
a podpisy zamestnancov, ktorí prešetrovali sťažnosť a vedúceho orgánu, v ktorom sa prešetrovala sťažnosť,
povinnosti vedúceho orgánu, v ktorom sa prešetrovala sťažnosť atď.

Odmietnutie vedúceho orgánu, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala oboznámiť sa so zápisnicou, splniť

povinnosti a podpísať zápisnicu sa uvedie v zápisnici.
Oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti

Sťažnosť je vybavená odoslaním písmného oznámenia o výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi.

V oznámení sa uvedie, či bola sťažnosť opodstatnená alebo neopodstatnená. Musí obsahovať odôvodnenie
výsledku prešetrenia sťažnosti. Ak je sťažnosť opodstatnená, oznámi sa, že prešetrovanému orgánu boli
uložené povinnosti určiť zodpovednú osobu, prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov a ďalšie povinnosti
podľa zákona.
Opakovaná sťažnosť a ďalšia opakovaná sťažnosť

Ide o sťažnosť toho istého sťažovateľa v tej istej veci, ak neuvádza nové skutočnosti. Na vybavenie

opakovanej sťažnosti je príslušný orgán, ktorý vybavil predchádzajúcu sťažnosť, ak to nie je v rozpore
s ustanoveniami zákona o vylúčení osôb. Príslušný OVS prekontroluje správnosť vybavenia predchádzajúcej
sťažnosti a vyhotoví o tom záznam. Ďalšia opakovaná sťažnosť sa odloží.

Ak bola predchádzajúca sťažnosť vybavená správne, oznámi príslušný orgán túto skutočnosť

sťažovateľovi s odôvodnením a poučením, že ďalšia opakovaná sťažnosť sa odloží. Ak sa prekontrolovaním
zistí nesprávne vybavenie sťažnosti, príslušný orgán opakovanú sťažnosť prešetrí a vybaví.
Sťažnosť proti vybavovaniu sťažnosti a sťažnosť proti odloženiu sťažnosti

Takáto sťažnosť je novou sťažnosťou. Nie je to opakovaná ani ďalšia opakovaná sťažnosť. Takúto

sťažnosť vybaví vedúcu orgánu verejnej správy (jeho zástupca), ak nie je vylúčený. Ak sťažnosť proti ktorej
vybaveniu alebo prešetreniu bola podaná sťažnosť vybavil vedúci OVS, je príslušný najbližší nadriadený
orgán. Ak sťažnosť vybavil vedúci ústredného orgánu štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností,
podanie proti vybaveniu tejto sťažnosti sa odloží.
Kontrola vybavovania sťažností

Orgány verejnej správy vykonávajú kontrolu vybavovania sťažností. Orgán, ktorý vybavil sťažnosť,

je oprávnený kontrolovať, či sa opatrenia prijaté na odstránenie nedostatkov riadne plnia.
Poriadková pokuta

Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť môže orgánu, ktorý neplní povinnosti podľa tohto zákona a tým

sťažuje alebo marí vybavovanie sťažnosti alebo nápravu nedostatkov, uložiť pokutu a to opakovane. Konanie
o pokute možno začať do troch mesiacov odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do jedného
roka od porušenia povinnosti. Na konanie o uložení poriadkovej pokutu sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní.
Vzťah zákona o sťažnostiach so správnym poriadkom

Ak nie je v zákone o sťažnostiach uvedené inak, tak sa na postup orgánu VS pri vybavovaní

sťažnosti nevzťahuje správny poriadok.

Podľa zákona č. 9/2010 Z.z je cieľom upraviť postup pri podávaní, prijímaní, evidovaní a konaní o kontrole
vybavovania sťažností FO a PO. Zákon rozlišuje v konaní vo veci sťažnosti štyri samostatné štádiá: 1.
Procesná úprava prijímania sťažností, 2. Proces evidovania sťažností, 3. Štádium vybavovania sťažností, 4.
Kontrola vybavovania sťažností.

28. Konanie o zhode
Konanie o technických požiadavkách na výrobky, o posudzovaní zhody – konanie o zhode. V našom
právnom poriadku je upravené zák. č. 264/1999 Z.z.

Právny rámec konania o

zhode upravuje:

1.

Spôsob ustanovovania technických požiadaviek na výrobky, ktoré by mohli ohroziť zdravie,
bezpečnosť alebo majetok osôb, životné prostredie

2.

Práva a povinnosti PO, ktoré súvisia s tvorbou, schvaľovaním a vydávaním slovenských technických
noriem.

3.

Postup posudzovania zhody výrobkov s technickými požiadavkami

4.

Práva a povinnosti podnikateľov a iných PO zriadených podľa osobitného predpisu a poverených
činnosťami podľa zákona, ktoré súvisia s posudzovaním zhody.

5.

Práva a povinnosti podnikateľov, ktorí vyrábajú, dovážajú alebo uvádzajú výrobky na trh.

6.

Pôsobnosť ústredného orgánu štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy na úseku technickej
normalizácie a posudzovanie zhody

7.

Dohľad nad dodržiavaním právnej úpravy upravujúcej problematiku zhody, vrátane ukladania pokút.

Správnym orgánom na základe tejto právnej úpravy je orgán štátnej správy určený priamo zo zákona
alebo na základe zákonného zmocnenia špecializovaný štátny ústav, ktorý je zriadený na základe
osobitnej zriaďovacej listiny, alebo PO, ktorým je zverená určitá činnosť na úseku skúšobníctva zo
strany štátnej správy.
Účastníkmi konania sú osoby, ktoré na základe osobitných predpisov vyrábajú, dovážajú alebo
uvádzajú výrobky na trh.
Výsledkom správneho konania je vydané rozhodnutie, na základe ktorého účastník správneho konania
po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia môže v súlade s vydaným rozhodnutím na trh

Správnymi orgánmi pre účely konania o zhode sú:
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR, autorizovaná osoba (§11 zák.č. 264/1999)

Technické normy: pravidlo, usmernenie, charakteristika, alebo výsledok činnosti, ktoré sú zamerané na
dosiahnutie ich najvhodnejšieho usporiadania v danej oblasti. Sú nimi:
●

Medzinárodná norma

●

Európska norma

●

Slovenská technická norma

●

Zahraničná norma

Technická norma, ktorá pre účely konania o zhode má názov Slovenská technická norma (STN)je normou,
vydávaná vo Vestníku úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR.

Etapy konania o zhode:

1.

Prihlasovacie štádium

2.

Posudzovania

3.

Vyhlásenia zhody podľa §13 cit. Zákona

Nevyhnutnou súčasťou konania o zhode po vydaní rozhodnutia o zhode je:
1.

Činnosť dozoru

2.

Sankčná činnosť

Správny orgán dohľad v

konaní o

zhode vykonáva ako dohľad, ktorý pozostáva z:

1.

Kontroly vykonania označenia podľa vydaného rozhodnutia na výrobky uvedené na trh

2.

Kontroly akosti výrobkov uvedených na trh podľa vydaného rozhodnutia

3.

Kontrola správnosti použitia značky, ich úplnosti, resp. ich poškodenia

4.

Kontroly vyhradených priestorov

Sankčná činnosť pozostáva vo dvoch druhoch ukladaných sankcií

1.

Ochranné opatrenia

2.

Pokuta

Je výraznou mierou ovplyvnená charakterom výkonu kontrolnej činnosti, ktorá vychádza:

●

z vlastného zistenia pri výkone kontrolnej činnosti

●

zo základu podnetu

Skutková podstata, na základe ktorej správny orgán môže uložiť sankciu – pokutu – je v zákone priamo
vymedzená.

Osobitne je riešená situácia pre prípad, kto:
1.neoprávnene použitú značku výrobku alebo klamlivé použitie značky zhody alebo neoprávnene použitý
certifikát
2.uvedenie na trh alebo distribúciu výrobku bez vyhlásenia o zhode podľa§10 ods.4 cit. Zákona
3.nesplnenie podmienok dohľadu

Osobitne je riešená situácia zistenia porušenia zákona, keď účastník konania neoprávnene:

1.

označil dokument značkou STN

2.

rozmnožil a rozšíril STN

3.

vystupoval ako autorizovaná osoba

4.

vydal certifikát

V prípadoch porušenia zákona Úrad môže uložiť pokutu až do výšky 33 193 eur.

29. Katastrálne konanie

V katastrálnom konaní (KK) sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa v ňom o určení priebehu
hranice pozemkov, o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra,
o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. V KK sa postupuje podľa SP, ktorý
je lex generalis voči katastrálnemu zákonu.

ÚOŠS na území katastra nehnuteľností je Úrad geodézie, kartografie a katastra
MOŠS sú katastrálne úrady (v krajských mestách) a Správy katastra(na úrovni okresov), ktorých príslušnosť
je určená tým, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

KATASTER
- je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú aj údaje o právach
k nehnuteľnostiam.
- je tvorený na základe katastrálnych operátov, ktorých predmetom sú nehnuteľnosti a obsahom technické
a právne informácie, údaje, ktoré sú zahrnuté do potrebnej dokumentácie, ktorú označujeme ako katastrálny
operát. Základom databázy je katastrálne územie. Katastrálny operát tvoria dokumentačné materiály
potrebné na spravovanie katastra a obnovu katastrálneho operátu, obsahuje: súbor geodetických informácií;
súbor popisných informácií o katastrálnych územiach; zbierku listín; sumárne údaje katastra o pôdnom
fonde; pozemkové knihy, železničné a ich operát; osobitnú evidenciu verejných listín alebo iných listín.

V katastri sa evidujú katastrálne územia; pozemky, ktoré sú vymedzené; stavby spojené so zemou pevným
základom; byty, rozostavané byty, nebytové priestory a rozostavané nebytové priestory v súvislosti so
vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim; chránené časti prírody a krajiny a kultúrne pamiatky; práva k
nehnuteľnostiam evidovaným v katastri, práva k stavbám, bytom a nebytovým priestorom na základe
zmluvy o výstavbe, vstavbe a nadstavbe domu, ako aj iné skutočnosti súvisiace s právami k nehnuteľnostiam

KATASTRÁLNE KONANIE
V katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych
území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho
operátu.

Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť.
Katastrálne konanie možno vykonať aj elektronicky. Náležitosti elektronického podania sú rovnaké ako pri
písomnom podaní, musia však byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom

Práva k nehnuteľnostiam sa zapisujú v katastri formou vkladu, záznamu, poznámkou.
1, VKLAD
Práva k N zo zmlúv alebo dohôd, ako aj práva k N zo zakladateľskej listiny sa zapisujú do katastra
vkladom a práva k týmto N vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.
Právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia o jeho povolení ku dňu určenému v návrhu na vklad. Návrh na vklad sa musí
podať najneskôr v deň, ktorý je určený v návrhu ako deň vzniku vlastníctva.
Právne účinky vkladu zo zmluvy o prevode bytu a nebytového priestoru do vlastníctva nájomcu podľa
osobitného predpisu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení ku dňu doručenia
návrhu na vklad.

Návrh podáva spravidla vlastník, t.j. subjekt, ktorý súčasne dokladá svoje vlastnícke právo. Návrh na vklad
je osobitná listina a navrhovateľom je FO alebo PO, ktorá je vlastníkom nehnuteľnosti, o ktorú v konaní ide.
Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.
Výsledkom rozhodovacieho procesu katastrálneho úradu je rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje,
obsahuje označenie správy katastra, ktorá o vklade rozhodla; číslo vkladu; označenie účastníkov konania;
označenie právneho úkonu a nehnuteľností, ktorých sa právny úkon týka; deň, keď správa katastra o vklade
rozhodla; deň, keď nastali právne účinky vkladu; meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá vklad povolila;
odtlačok okrúhlej pečiatky správy katastra.
Ak KÚ vydá rozhodnutie, že sa návrh na vklad zamieta, opravným prostriedkom je odvolanie na príslušnú
správu katastra v lehote 30dní odo dňa doručenia účastníkom.
Konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, nebol zaplatený správny
poplatok..
Konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak návrh nepodal účastník konania, účastník konania odstúpil od
zmluvy, účastník konania vzal návrh späť, v lehote nebol zaplatený správny poplatok...

Správa katastra rozhodne o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad.
Ak zmluva o prevode nehnuteľnosti bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo bola autorizovaná
advokátom, nie je v rozpore s katastrálnym operátom a sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu,
správa katastra rozhodne o návrhu na povolenie vkladu do 20 dní. O návrhu na vklad rozhoduje zamestnanec
katastrálneho úradu s vysokoškolským vzdelaním, ktorý má na to osobitnú odbornú spôsobilosť.

2.ZÁZNAM
Evidenčnému režimu podliehajú práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona,
rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom
a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce
z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich
o zverení správy majetku obce alebo VUC sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín
a iných listín.
Správa katastra vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.

3. POZNÁMKA
Poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou,
alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti. Na základe oznámenia súdu alebo iného
štátneho orgánu, alebo na návrh iného oprávneného správa katastra zapíše do katastra najmä poznámku o
začatí konania o súdnom výkone rozhodnutia predajom nehnuteľnosti, o začatí exekúcie predajom
nehnuteľnosti, o vyhlásení konkurzu proti vlastníkovi nehnuteľnosti, o začatí vyvlastňovacieho konania a o
predbežnom opatrení, ktorým sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou. Správa katastra vyznačí v katastri
poznámku aj o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená

30. Územné konanie, priebeh konania
Územné konanie

Je osobitným konaním v rámci správneho práva procesného, v ktorom sa rozhoduje o umiestňovaní stavby,
zmene využití územia, ochrannom pásme, stavebnej uzávere a ochrane dôležitých záujmov na základe
územných rozhodnutí. Toto konanie je špecifickým druhom rozhodovacej činnosti správnych orgánov,
ktorého výsledkom je rozhodnutie s konkrétnym opatrením pre dané územie, resp. o konkrétnom využití
pozemku na navrhovaný účel. Platnú právnu úpravu pre územné konanie obsahuje zákon 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v oddiele 8 prvej časti nazvanej územné
plánovanie. ÚK začína stavebný úrad na základe návrhu navrhovateľa. Účastníkmi konania je navrhovateľ,
obec, a ten komu toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov (PO a FO, ktorých vlastnícke alebo iné
práva môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté). ÚK môže začať aj z podnetu stavebného úradu alebo iného
orgánu štátnej správy. Správnymi orgánmi na 1. stupni príslušné vydávať územné rozhodnutia sú obce ako
stavebné úrady na základe zákona o obecnom zriadení. Okrem nich medzi orgány ÚK zaraďujeme aj krajské
stav.úrady, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, Slovenskú stavebnú inšpekciu. Miestna
príslušnosť sa spravuje miestom, kde sa nachádza, resp. sa má nachádzať stavba, územie... ak ide
o opatrenie, ktoré sa má uskutočniť v úz.obvode 2 alebo viacerých stav.úradov, určí ho príslušný krajský
stav.úrad. ak ide o opatrenie v území viacerých krajov, rozhoduje ministerstvo. Ak v konaní ide o opatrenia
s rozsiahlejšími účinkami na živ.prostredie, môže si vyhradiť krajský stav.úrad právomoc stav.úradu pri
konaní.

Priebeh konania
ÚK sa môže začať aj na návrh, ktorý sa doloží dokumentáciou a dokladmi oprávnenou osobou. Návrh
obsahuje meno, priezvisko, adresu/sídlo, predmet ú.rozhodnutia, zoznam známych účastníkov, druhy
a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností a i. ak návrh neposkytuje dostatočný podklad pre
posúdenie návrhu, úrad vyzve navrhovateľa, aby ho v primeranej lehote doplnil, inak konanie zastaví. Po
preskúmaní návrhu, či obsahuje všetky podstatné záležitosti, úrad oznámi začatie ÚK účastníkom a nariadi
ústne pojednávanie spravidla s miestnym zisťovaním. Uplatňuje sa koncentračná zásada (oznámenie úradu
musí obsahovať lehotu na námietky a pripomienky a poučenie, že inak sa na ne neprihliadne, ak nebudú
predložené v ustanovenej lehote, ktorou je obvykle ústne pojednávanie. Ak ústne pojednávanie nie je, lehota
nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní.) Pre doručovanie oznámenia a iné inštitúty neupravené stavebným
zákonom sa uplatnia ustanovenia správneho poriadku. Úrad oznámi začatie ÚK verejnou vyhláškou, ak
účastníci alebo ich pobyt nie je známy. Úrad posúdi návrh z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, jeho
súlad s podkladmi, právnymi predpismi a pod. Ak úrad po posúdení zistí, že návrh nie je v súlade
s podkladmi, predpismi alebo i., návrh zamietne, inak vydá územné rozhodnutie.

31.Druhy rozhodnutí vydávaných v územnom konaní
V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa
zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a
časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné
prostredie vrátane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov
konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť
predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne
určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.

1, Rozhodnutie o umiestnení stavby
Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa
podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti
rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky
a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,
b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným
prostredím

c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,
d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.
Rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na stavby, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne
rieši územný plán zóny, drobné stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce, stavby umiestňované v
uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, informačné zariadenia, reklamné zariadenia a propagačné
zariadenia.

Stavebný úrad podľa zásady hospodárnosti a rýchlosti spojí územné konanie o umiestnení stavby so
stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia
jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky
na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

V rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby, prístavby alebo nadstavby môže podľa vlastnej úvahy
stavebný úrad určiť, že na jej uskutočnenie postačí len ohlásenie stavebnému úradu o stavbe a stavebný úrad
si nebude vyžadovať stavebné povolenie. Rozhodnutie o umiestnení platí 2 roky odo dňa, keď nadobudlo
právoplatnosť. Rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby platí 3roky, ak stavebný úrad neurčil dlhšiu lehotu.

2, Rozhodnutie o využívaní územia
Rozhodnutím o využívaní územia sa povoľuje nové využívanie územia, určujú sa jeho podmienky a čas jeho
platnosti.
V podmienkach nového využívania územia sa určí najmä spôsob, akým sa má územie upraviť, usporiadať,
zalesniť, odvodniť, pripojiť na pozemné komunikácie, na siete a zariadenia technického vybavenia územia,
spôsob zabezpečenia požiadaviek vyplývajúcich z blízkosti chránených častí krajiny a zo stanovísk
dotknutých orgánov štátnej správy a určenia požiadaviek na ochranu existujúcich stavieb a zelene.

Rozhodnutie o využívaní územia sa vyžaduje na
a) vykonávanie terénnych úprav, ktorými sa podstatne mení územný systém ekologickej stability, vzhľad
krajiny
b) zriadenie alebo zrušenie verejných sadov, parkov, okrasných záhrad a inej zelene
c) zriadenie alebo zrušenie športových ihrísk, odstavných a skladovacích plôch,
d) delenie a sceľovanie pozemkov
e) ťažobné práce, im podobné práce a s nimi súvisiace práce

Rozhodnutie o využívaní územia sa zlúči s rozhodnutím o umiestnení stavby, ak sa má na pozemku, ktorého
sa rozhodnutie týka, uskutočniť aj stavba. Rozhodnutie o využívaní územia platí 2 roky odo dňa, keď
nadobudlo právoplatnosť. Čas platnosti môže stavebný úrad predĺžiť.

3, Rozhodnutie o chránenej časti krajiny

Rozhodnutím o chránenej časti krajiny sa ustanovujú jej hranice, zakazujú alebo obmedzujú

určité činnosti z dôvodov ochrany verejného záujmu a určujú sa podmienky jej ochrany, najmä ktoré činnosti
v území nemožno vykonávať a ktoré činnosti možno vykonávať iba pri splnení určených podmienok.
Podmienkami rozhodnutia sa určí spôsob ochrany, najmä zákaz, obmedzenie alebo spôsob uskutočňovania
stavieb, terénnych úprav, ťažobných prác, výsadby stromov a pod. Ak sa niektorá z chránených častí krajiny,
najmä chránené územie alebo ochranné pásmo, vymedzí všeobecne záväzným právnym predpisom alebo
rozhodnutím príslušného správneho orgánu podľa neho vydaným, rozhodnutie o chránenej časti krajiny sa
nevydáva.
Ak zanikne účel, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o chránenej časti krajiny, alebo to isté územie rieši
schválený územný plán zóny, stavebný úrad zruší rozhodnutie aj bez návrhu. Ak bolo rozhodnutím zriadené
vecné bremeno zapísané v katastri nehnuteľností, stavebný úrad podá návrh na jeho výmaz po zrušení
rozhodnutia alebo po uplynutí času, na ktorý bola obmedzená jeho platnosť. Čas platnosti rozhodnutia určí
SÚ. Ak sa platnosť rozhodnutia nemôže vopred časovo obmedziť, rozhodne SÚ o skončení jeho platnosti.,
ak zanikne účel, na ktorý bolo rozhodnutie vydané.

4, Rozhodnutie o

stavebnej uzávere

Rozhodnutím o stavebnej uzávere sa vymedzuje územie, v ktorom sa dočasne zakazuje alebo obmedzuje
stavebná činnosť, najmä ak by mohla sťažiť alebo znemožniť budúce využívanie územia alebo jeho
organizáciu podľa pripravovaného územného plánu. Keďže podmienky, kedy môže SU vydať rozhodnutie
o stavebnej uzávere sú uvedené iba príkladmo, je na správnej úvahe orgánu, kedy takéto rozhodnutie vydá.
Stavebnú uzáveru možno určiť iba na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 5 rokov odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia o stavebnej uzávere. Čas platnosti môže SU predĺžiť na žiadosť navrhovateľa.
Rozhodnutím o stavebnej uzávere nemožno zakázať ani obmedziť vykonávanie udržiavacích prác.
Ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo vydané rozhodnutie o stavebnej uzávere, alebo to isté územie rieši
schválený územný plán zóny, stavebný úrad zruší rozhodnutie aj bez návrhu. Ak bolo rozhodnutím zriadené

vecné bremeno zapísané v katastri nehnuteľností po zrušení rozhodnutia alebo po uplynutí času, na ktorý
bola obmedzená jeho platnosť, stavebný úrad podá návrh na jeho výmaz.

31.Stavebné konanie – orgány a príslušnosť, účastníci stavebného konania
Stavebné úrady (SU). Na vydávanie stavebných povolení sú príslušné SU, ktorých funkciu vykonávajú
obce ako prenesený výkon ŠS. Obce môžu vykonávať činnosť SU, ak spĺňajú personálne podmienky. Ak
ide o výstavbu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií uskutočnenie stavieb pôsobnosť vykonáva SU
v prvom stupni - krajský úrad.
Miestna príslušnosť

Na určenie príslušného SU sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ale spravuje sa podľa
miesta, kde sa má stavebná činnosť vykonávať – teda podľa územného obvodu SU, v ktorom sa nachádza
stavba, na ktorej majú byť vykonané udržiavacie práce a stavebné úpravy, kde sa má nachádzať stavba. Ak
ide o stavbu, ktorá sa má uskutočniť v územnom obvode dvoch a viac SU, určí príslušný SU krajský
stavebnú úrad. Ak ide o stavbu, ktorá sa ma uskutočniť v územnom obvode viacerých krajov, určí príslušný
SU ministerstvo. Ak obec ako SU, ktorá je zároveň príslušná na konanie, je zároveň navrhovateľom,
stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení,
ktoré sú predmetom konania, krajský SU určí, ktorý SU vykoná konanie a vydá rozhodnutie. Pôsobnosť SU
v stavebnom konaní v určitých prípadoch vykonávajú špeciálne, vojenské a iné SU. Pôsobnosť týchto
orgánov je daná druhom stavebnej činnosti.

Účastníci stavebného konania sú:
a) stavebník,
b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným
povolením priamo dotknuté,
c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu
d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba
e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby
Účastníkmi stavebného konania nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov.

Ak predložená žiadosť o stavebné povolenie neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej
stavby vyzve SU stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, príp. aby ju uviedol do súladu
s podmienkami územného rozhodnutia, inak stavebné konanie zastaví. SU oznámi začatie stavebného
pojednávania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom, ktorí môže uplatniť svoje námietky
najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne.

33. Ohlasovanie a povoľovanie stavieb
Stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo
na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Ohlásenie stavebnému úradu postačí
a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí,
b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne
ovplyvniť životné prostredie;
c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných
konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti;
d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej
vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou,
e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných
na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2, 5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií
stavby,
f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2
a výška 4, 5 m,
g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavieb elektronických
komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby.
Stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje

a) pri banských dielach, banských stavbách pod povrchom a pri stavbách v povrchových lomoch a

skrývkach, pokiaľ podliehajú schvaľovaniu a dozoru orgánov štátnej banskej správy podľa banských
predpisov,
b) pri nadzemných a podzemných vedeniach elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a
vytyčovacích bodov,
c) pri krátkodobých prenosných zariadeniach, ako sú predajné stánky, konštrukcie a zariadenia na slávnostnú
výzdobu a osvetlenie budov,
d) pri scénických stavbách pre film a televíziu,
e) pri geodetických drevených a prenosných meračských vežiach, signáloch a pyramídach,
f) pri konštrukciách chmeľníc a vinohradov,
g) pri stavebných úpravách elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa,
h) pri udržiavacích prácach, pri ktorých nie je predpísané ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. d),
i) pri rozvodoch elektronických komunikačných sietí a zvodoch antén, ktoré sú umiestňované v uzavretých
priestoroch stavieb.

Ohlásenie stavebnému úradu

(1) Stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods.
2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný
výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o
stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu,
stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.

(2) Stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na
základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému
oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa §
55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže
začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho
doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak.

(3) Za deň ohlásenia sa považuje deň, keď bolo ohlásenie podané stavebnému úradu alebo odovzdané na
poštovú prepravu.

(4) Ak sa majú stavebné úpravy alebo udržiavacie práce uskutočniť na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou,
priloží stavebník k ich ohláseniu stavebnému úradu stanovisko orgánu pamiatkovej starostlivosti.

(5) Oznámenie stavebného úradu nenahrádza rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy alebo iné
opatrenia dotknutých orgánov požadované podľa osobitných predpisov. 1n) Stavebný úrad na to v oznámení
upozorní stavebníka vrátane povinnosti dodržať pri uskutočňovaní a užívaní stavby príslušné slovenské
technické normy.

Stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác, na ktoré sa vzťahuje
ohlásenie, vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. A k ide o drobnú stavbu k jej ohláseniu pripojí
jednoduchý situačný výkres. Ak ide o jednoduchú stavbu pripojí podklady s náležitosťami žiadosti
o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Nečinnosť stavebného úradu nezakladá fikciu pozitívneho
súhlasu predmetom ohlásenia, to znamená, že stavebník môže uskutočniť stavbu, stavebné úpravy
a udržiavacie práce iba na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá
žiadne námietky. Čas platnosti ohlásenia sú 2 roky odo dňa doručenia ohlásenia stavebníkovi, pokiaľ
stavebný úrad neurčí inak. Pri odsúhlasovaní stavebnej činnosti, ktorá podlieha ohláseniu sa nevydáva
správne rozhodnutie. Oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky proti uskutočneniu ohlásenej
stavebnej činnosti nie je správnym rozhodnutím, má charakter opatrenia.

Žiadosť o stavebné povolenie sa podáva pre
a) samostatnú stavbu alebo jej zmenu,
b) súbor stavieb vrátane stavieb zariadenia staveniska,
c) jednotlivé stavby súboru stavieb podľa písmena b), ak budú po dokončení schopné samostatného užívania,
d) podmieňujúce preložky sietí a zariadení technického vybavenia.

Stavebný úrad môže stavebníkovi oznámiť, že vykoná stavebné konanie až po rozšírení žiadosti na ďalšie
stavby, prípadne na celý súbor stavieb.

Stavebné povolenie
V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o
námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov
spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických
požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených
dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania
na životné prostredie.
Stavebné povolenie stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačalo do dvoch rokov odo dňa, keď nadobudlo
právoplatnosť, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu.
Stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa oznámi rovnakým spôsobom ako začatie
stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní; tieto rozhodnutia týkajúce sa jednoduchých a
drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy, ktoré si vyhradili posúdenie dokumentácie.
Stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sú záväzné aj pre právnych nástupcov
účastníkov konania.

34. Stavebné povolenie
Vydáva ho stavebný úrad, ak nie sú ohrozené verejné záujmy, určí v ňom záväzné podmienky uskutočnenia
a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Týmito podmienkami stavebný úrad
zabezpečí najmä ochranu záujmov spoločnosti, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických
požiadaviek, vylúčenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie, určí čas výkonu
stavebných prác, vyrieši príjazd a výjazd vozidiel stavby, podmienky pre nakladanie so stavebným odpadom,
výkopových prác, lehotu na dokončenie stavby, povinnosť oznámiť začatie stavby, lehotu pre túto
povinnosť,...
Podľa potreby môže v záväzných podmienkach určiť aj ďalšie povinnosti ako napríklad: predloženie
podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, oznámenie určitého štádia stavby na účely štátneho
stavebného dohľadu, predloženie dokladov, podrobnejšie požiadavky predovšetkým z hľadiska napojení na
pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku
alebo stavbe,... Stavebné povolenie obsahuje okrem všeobecných náležitostí správneho rozhodnutia: meno,
priezvisko (názov) a adresu (sídlo) stavebníka a ostatných účastníkov konania, druh a účel povoľovanej
stavby alebo jej zmeny, parcelné čísla stavebných pozemkov, na ktorých sa stavba povoľuje, podmienky na
uskutočnenie stavby alebo aj na jej užívanie, umiestnenie stavby na pozemku, ak bolo územné konanie
spojené so stavebným konaním, určenie lehoty na dokončenie stavby, rozhodnutie o námietkach účastníkov
konania, upozornenie na povinnosť oznámiť stavebnému úradu začatie stavby. Po nadobudnutí
právoplatnosti stavebného povolenia zašle stavebný úrad projektovú dokumentáciu po jednom overenom
vyhotovení stavebníkovi, obci, v ktorej sa stavba bude vyhotovovať a vlastníkovi stavby, ak nie je
stavebníkom, jedno vyhotovenie si ponechá. Stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačalo do 2 rokov odo dňa,
keď nadobudlo právoplatnosť, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby
dlhšiu lehotu. Ak sa stavebné povolenie oznamuje verejnou vyhláškou, vyvesí sa na 15 dní spôsobom
v mieste obvyklým. Posledný deň lehoty je deň doručenia. Rozhodnutie o SP sa oznamuje (ako aj predĺženie
jeho platnosti) aj orgánom štátnej správy, ktoré si vyhradili posúdenie dokumentácie. Ak stavebník nemôže
dokončiť stavbu v predpokladanom termíne, požiada úrad o predĺženie platnosti SP. SP a rozhodnutie
o predĺžení jeho platnosti sú záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov konania. V odôvodnených
prípadoch môže stavebný úrad na žiadosť stavebníka (jeho právneho nástupcu) povoliť zmenu stavby pred
jej dokončením – žiadosť prerokuje a v rozhodnutí, ktorým buď zmenu povolí, rozhodne aj o námietkach
účastníkov, určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky alebo ju zamietne.

35. Kolaudačné konanie a konanie o zmene v užívaní stavby

Kolaudačné konanie
Dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa
vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať
len na základe kolaudačného rozhodnutia.
Kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie alebo povolil terénne úpravy,
ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce, ako aj informačné, reklamné a propagačné zariadenia.

Kolaudačné konanie sa začína na návrh stavebníka.

(2) Návrh na kolaudáciu stavby sa podáva písomne. V návrhu sa uvedie označenie a miesto stavby,
terénnych úprav alebo miesto ťažobných prác, predpokladaný termín dokončenia stavby alebo terénnych
úprav, alebo ťažobných prác vrátane vypratania staveniska a dokončenia úprav okolia stavby a údaj o tom, či
sa bude vykonávať skúšobná prevádzka a čas jej trvania.
V oznámení o začatí kolaudačného konania upozorní stavebný úrad účastníkov a dotknuté orgány, že
námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne.

(3) Stavebný úrad prizve na kolaudačné konanie projektanta a ak ide o stavbu uskutočnenú svojpomocou aj
osobu, ktorá vykonáva stavebný dozor. Ak je to účelné, prizve aj zhotoviteľa stavby alebo inú osobu.
V kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej
stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom
zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné
realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany
života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.
Ak stavebný úrad pri kolaudačnom konaní zistí na stavbe závady brániace jej užívaniu, určí lehotu na ich
odstránenie a preruší konanie.
Stavebný úrad spíše o ústnom pojednávaní protokol.
Kolaudačné rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí a životného
prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel.
Kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa
podmienky užívania stavby.

(2) V kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných
technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby
zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v
prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne
riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.

Konanie o zmene v užívaní stavby
Na toto konanie sa vzťahujú ustanovenia o kolaudácii stavieb. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú
v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a podstatnom rozšírení
výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú
rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby.
Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby prerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní
a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby.
Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách, ktorými sa
podstatne nemení vzhľad stavby môže prerokovať stavebný úrad v spojenom konaní o zmene v užívaní
stavby.
Rozhodnutím o zmene v užívaní stavby stavebný úrad povoľuje užívanie stavby na žiadaný účel a ak je to
potrebné určia sa podmienky užívania stavby na nový účel.
Konanie o zmene v užívaní stavby vykonáva stavebný úrad, ktorý stavebné povolenie vydal.
Účastníkmi konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je
stavba umiestnená.
Konanie o zmene v užívaní stavby sa riadi dispozičnou a koncentračnou zásadou a zásadou ústnosti pri
prvostupňovom konaní.
Návrh na zmenu v užívaní stavby sa podáva písomne. Stavebný úrad oznámi účastníkom konania, obci, ak
nie je stavebným úradom príslušným na konanie a dotknutým orgánom začatie konania o zmene v užívaní
stavby najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním. Prizve na konanie
o zmene v užívaní stavby projektanta a ak ide o stavbu uskutočnenú svojpomocou aj osobu, ktorá vykonáva
stavebný dozor.

36. Konanie o odstránení stavieb a konanie o dodatočnom povolení stavby
Konanie o odstránení stavieb – Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie na základe jeho
žiadosti alebo zo svojho podnetu, ak ide o stavbu, ktorá: je závadná, ohrozujúca život alebo zdravie osôb
a nemožno je hospodárne opraviť, je postavená bez SP alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného

oznámenia stavebného úradu (nariadi sa iba v prípade, keď dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejným
záujmom), má zrušené stavebné povolenie, je dočasná a uplynul čas jej trvania alebo pominul účel jej
zriadenia. Na odstránenie stavby, pokiaľ sa nariadi zásadou oficiality, je potrebný súhlas stavebného úradu.
Môže oň žiadať vlastník stavby – uvedie v žiadosti druh, účel, miesto a označenie stavby, dôvody jej
odstránenia a dátum predpokladaného začatia a skončenia prác, či ju odstráni svojpomocne alebo
prostredníctvom zhotoviteľa, ako naloží s odpadom a s uvoľneným pozemkom a aké opatrenia sú potrebné
na zabezpečenie susedných pozemkov a stavieb. Povolenie sa nevyžaduje na odstránenie zariadenia
staveniska a na odstránenie stavieb a zariadení, ktoré nepodliehajú SP. Pri drobných stavbách, informačných,
reklamných a propagačných zariadeniach stačí ohlásenie lehoty, do ktorej budú odstránené.
Konanie o dodatočnom povolení stavby
Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne ex
offo konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie
nie je v rozpore s verejnými záujmami, s cieľmi a záujmami územného plánovania a osobitnými predpismi.
Vykonáva ho stavebný úrad, ktorý by bol príslušný vydať pre stavbu stavebné povolenie. Ak bola stavba
začatá bez SP, ktoré už bolo vydané, ale ešte nenadobudlo právoplatnosť, SÚ posúdi súlad stavby
s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk a podkladov predložených v SK. Ak dodatočné
povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, ale v priebehu konania sa nepreukáže, že stavebník je
vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou, alebo že má k pozemku iné právo a vlastník
zastavaného pozemku s dodatočným povolením nesúhlasí, SÚ odkáže vlastníka pozemku na súd, určí mu
lehotu, v ktorej musí predložiť dôkaz, že na súde bol podaný návrh na rozhodnutie vo veci a konanie preruší
až do právoplatnosti rozhodnutia súdu. Ak tak vlastník neurobí v stanovenej lehote, môže SÚ sám vo veci
rozhodnúť. V rozhodnutí o dodatočnom povolení SÚ dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí
podmienky na dokončenie stavby, alebo nariadi úpravy. Ak stavebník podmienky poruší hrozí mu sankcia
vydania rozhodnutia o odstránení stavby. V rozhodnutí, v ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie
stavby, určí SÚ podmienky na zabezpečenie nevyhnutnej dokumentácie, pre odborné vedenie prác
a bezpečnosti, vrátane okolitých stavieb, podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek,
podmienky pre archivovanie dokumentácie. Môže tiež v podmienkach uložiť povinnosť oznámiť určité
štádium prác na zabezpečenie výkonu štátneho stavebného dohľadu, uložiť vlastníkom susedných pozemkov,
aby po určený čas znášali vykonávanie niektorých prác zo svojich pozemkov alebo stavieb, určiť
podrobnejšie podmienky postupu a spôsobu prác, uložiť povinnosť po odstránení stavby upraviť pozemok,
zabezpečiť odvádzanie povrchových vôd, odovzdať dokumentáciu stavby na účely evidencie a archivovania.
Ak o odstránení stavby rozhodol súd, SÚ určí len podmienky odstránenia stavby. Nariadi odstránenie stavby
aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, v určenej lehote
nesplní podmienky určené rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, v určenej lehote nepredloží doklady
o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, ak sa preukáže rozpor
s verejnými záujmami. S týmto konaním môže SÚ spojiť aj kolaudačné konanie. Náklady znáša vlastník, SÚ
môže rozhodnúť, že časť nákladov bude znášať vlastník, podľa miery svojej zodpovednosti za stav stavby,
zvyšok zo štátneho stavebného príspevku. Výnimočnou formou rozhodnutia je ústny príkaz na odstránenie
stavby – túto formu môže SÚ použiť iba pri konaní, v ktorom zistí, že sú závadným stavom stavby
bezprostredne ohrozené životy osôb a stavbu nemožno zachovať. Po vydaní ústneho príkazu, SÚ zabezpečí
odstránenie stavby bez prerokovania s jej vlastníkmi a do 3 dní písomne oznámi rozhodnutie vlastníkovi
stavby a dôvody vydania a rozhodne o úhrade nákladov.

37. Vyvlastňovacie konanie
V slovenskom právnom poriadku predstavuje osobitný druh správneho konania. Takýto zásah do
vlastníckych a iných práv bolo možné na základe stavebného zákona, v súčasnosti tzv. diaľničného zákona.
Stavebný zákon uvádza, že pozemky, stavby k nim a práva môže vyvlastniť alebo práva k nim obmedziť iba
na základe rozhodnutia stavebného úradu. Podľa čl. 20 ods.4 ústavy: je vyvlastnenie alebo nútené
obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, na základe
zákona a za primeranú náhradu. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne. V stav.zákone sú presne
definované dôvody vyvlastnenia, v konaní sa musí preukázať zákonom uvedený účel, t. j. budúce využitie
tejto konkrétnej nehnuteľnosti. O výške primeranej náhrady rozhoduje príslušný stavebný úrad (obec).
Vyvlastňovacie konanie začína na návrh správneho orgánu, ide o návrhové konanie. Návrh na
vyvlastnenie musí obsahovať obligatórne náležitosti, napr. presné označenie vyvlastňovanej nehnuteľnosti,
návrh na výšku či spôsob uskutočnenia náhrady a pod. stavebnému úradu sa preukazuje bezvýslednosť
pokusu o uzavretie dohody s vlastníkom nehnuteľnosti, a to listinným dôkazom – doručenkou, kt. sa
preukazuje, že bol vlastníkovi do vlastných rúk doručený návrh, ktorý zamietol alebo na ktorýv lehote 15 dní

od doručenia neodpovedal. Rozhodnutím o vyvlastnení prechádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti na
nového vlastníka, ktorým je vyvlastniteľ. Náležitosti rozhodnutia ustanovuje správny poriadok, musí byť
v ňom určený predmet, rozsah a účel vyvlastnenia, náhrada za vyvlastnenie a spôsob jej úhrady, lehota, do
kt. sa musí začať užívanie pozemku na tento účel, podmienky na podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia
o vyvlastnení. Lehota na podanie návrhu na zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia nesmie byť dlhšia ako 2
roky od právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia.

38. Postupy v rámci výkonu správy matrík
Matriku ako výkon štátnej správy vedie obec, v hlavnom meste SR v Bratislave a v meste Košiciach mestská
časť.
Matrika sa vedie v jednom vyhotovení. Zápisy sa vykonávajú na základe písomného oznámenia, do knihy
narodení aj na základe ústneho oznámenia rodiča. Matriky sú uložené na matričnom úrade, ktorý vedie
matriky.
Matrika sa vedie na zviazaných tlačivách.
Zápisy sa vykonávajú len v úradnej miestnosti v sídle matričného úradu. Na vedenie matrík ustanoví starosta
obce matrikára a jeho zástupcu.
Matrikárom môže byť FO, ktorá je štátnym občanom SR, plnoletá, bezúhonná, preukázala ovládanie vedenia
matrík zložením skúšky a zložila sľub.
Matrika je štátna evidencia o osobnom stave fyzických osôb, ktoré sa narodili, uzavreli manželstvo alebo
zomreli na území SR, a štátnych občanov SR, ktorí sa narodili, uzavreli manželstvo alebo zomreli v cudzine.
Matriku tvorí:

1. kniha narodení
2. kniha manželstiev
3. kniha úmrtí

Do matriky sa zapisujú údaje o narodení, uzavretí manželstva a úmrtí, údaje o iných skutočnostiach, ktoré sú
rozhodujúce pre zistenie alebo overenie osobného stavu, najmä údaje o osvojení, určení otcovstva
a o rozvode manželstva.
Matrika je verejná listina.
Matričný úrad vedie zbierku listín. Tvoria ju listiny slúžiace ako podklad na zápis, dodatočný zápis,
dodatočný záznam alebo ich zmenu v matrike. Zbierka listín za kalendárny rok sa zakladá na matričnom
úrade, ktorý ju najneskôr do 28. februára následujúceho roka odovzdá obvodnému úradu.
Zápisy do matriky:

 narodenie dieťaťa- narodenie je povinný oznámiť matričnému úradu lekár, ktorý pôsobil pri pôrode,

alebo ktorý po pôrode poskytol liečebný úkon najneskôr do 3 pracovných dní od narodenia zaslaním
Hlásenia o narodení. V ostatných prípadoch je tak povinný urobiť jeden z rodičov. Meno alebo mená
dieťaťa sa určujú dohodou rodičov, ak sa rodičia nedohodnú alebo nie je známi ani jeden z nich,
meno dieťaťa určí súd. Na vystavenie rodného listu novorodenca je potrebné predložiť platné
občianske preukazy oboch rodičov a sobášny list. Osvojiť možno len maloleté dieťa.

 Uzavretie manželstva- manželstvo sa uzatvára súhlasným vyhlásením snúbencov pred matričným

úradom, ktorý je príslušný podľa trvalého pobytu jedného zo snúbencov alebo pred orgánom
registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, že spolu vstupujú do manželstva a to verejne
a slávnostným spôsobom za prítomnosti dvoch svedkov. Doklady potrebné na uzavretie manželstva
predkladajú snúbenci na príslušnom matričnom úrade podľa uzavretia manželstva bez ohľadu na to ,
či bude manželstvo uzavierané pred orgánom štátu alebo cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

 Úmrtie- do knihy úmrtí sa zapisuje

1. deň, mesiac a rok úmrtia
2. meno, priezvisko, rodné priezvisko miesto trvalého pobytu, deň, mesiac a rok a miesto

narodenia, pohlavie, rodné číslo a štátne občianstvo zomretého

3. deň, mesiac a rok zápisu

Narodenie mŕtvonarodeného dieťaťa sa nezapisuje do knihy úmrtí. Prehliadajúci lekár musí neodkladne
najneskôr do troch pracovných dní doručiť oznámenie o úmrtí príslušnému matričnému úradu.
K vybavovaniu úmrtného listu môže občan splnomocniť pohrebnú službu alebo priamo osobne oznámi
príslušnému matričnému úradu úmrtie. Spolu s úmrtným listom obdrží vybavovateľ pohrebu od matrikárky
aj tlačivo, príspevok na pohrebné.

39. Postup vo veci zmeny mena a priezviska

Pri zmene meny a priezviska je nutné rozlišovať dva spôsoby uskutočnenia zmeny mena a priezviska. Jednak
môže ísť o zmenu mena a priezviska, na ktoré je potrebné povolenie príslušného správneho orgánu
a v druhom prípade, ak na zmenu mena a priezviska nie je potrebné povolenie.
Zmenu mena a priezviska možno povoliť najmä ak :
a) ide o meno a priezvisko hanlivé
b)sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa
Ak majú manželia spoločné priezvisko zmenu je možné povoliť iba na základe spoločnej žiadosti oboch
manželov. Zmena sa vzťahuje aj na ich maloleté deti. Ak majú rodičia maloletého rôzne priezviská ,zmena
priezviska rodiča, ktorého priezvisko má maloletý, sa vzťahuje aj na maloletého, ak s tým súhlasí druhý
rodič.
Zmena priezviska sa povolí vždy, ak občan o ktorého priezvisko ide, je aj štát. občanom iného štátu
a zmenou sa má dosiahnuť priezvisko v tvare, ktorý je v súlade s právnym poriadkom alebo tradíciou tohto
štátu .

Povolenie na zmenu mena nie je potrebné ak ide o zmenu :
a)cudzojazyčného mena na jeho slovenský ekvivalent a naopak
b)mena dieťaťa po jeho právoplatnom osvojení
c)mena z dôvodu zmeny pohlavia

Povolenie na zmenu priezviska nie je potrebné ak ide o zmenu priezviska :
a)jedného z manželov ak nemajú spoločné priezvisko ,na priezvisko jeho manžela
b)po rozvode manželstva, ak je daná žiadosť do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozvodu
c)po nadobudnutí právoplatnosti
d)spočívajúcu v zápise ženského slovenského priezviska osoby inej ako slov. národnosti bez koncovky
slovenského prechyľovania
e)spočívajúcu v úprave priezviska v súlade so slovenským pravopisom
f)dieťaťa po jeho právoplatnom osvojení
g) z dôvodu zmeny pohlavia
h)maloletého dieťaťa, ktorého rodičia uzavreli manželstvo po jeho narodení
i)maloletého dieťaťa, ktorého otec nie je známy, na priezvisko určené pre ostatné deti jeho matka a jej
manžela
Zmena mena a priezvisko, na ktorú nie je potrebné povolenie , sa vykonáva v príslušnej matrike. Za takúto
zmenu sa nevyberá správny poplatok.

Na povolenie zmeny mena a priezviska je príslušný :
-obvodný úrad podľa trvalého ,prípadne posledného trvalého pobytu občana na území SR
-ak občan takýto pobyt nemal, na povolenie zmeny mena alebo priezviska je príslušný Obvodný úrad
v Bratislave.
Občan, ktorý sa zdržuje v cudzine, môže podať žiadosť na slovenskom zastupiteľskom orgáne v cudzine
a ten zašle žiadosť na vybavenie na príslušné obvodné úrady.
Na zápis zmeny mena a priezviska je príslušný matričný úrad , v ktorého matrike je zapísané meno
alebo priezvisko.

Náležitosti žiadosti o povolenie zmeny mena a priezviska
Žiadosť o zmenu mena a priezviska musí byť písomná a musí obsahovať :
-meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia, rodné číslo osoby, ktorej sa žiadosť týka
-ak ide o ženatého muža alebo vydatú ženu je potrebné uviesť miesto a dátum uzavretia manželstva
-miesto trvalého pobytu v SR alebo miesto obvyklého pobytu v cudzine osoby, ktorej sa žiadosť týka
-meno alebo priezvisko, ktoré si osoba zvolila
-meno ,priezvisko ,dátum a miesto narodenia manžela alebo maloletých ,ak sa vzťahuje zmena priezviska aj
na tie osoby
-údaj o štátnom občianstve osoby, ktorej sa žiadosť týka
-odôvodnenie žiadosti.
K žiadosti sa priloží osvedčená kópia týchto dokladov:
-rodný list osoby, ktorej žiadosť sa týka
-sobášny list, ak sa žiadosť týka ženatého muža alebo vydatej ženy
-právoplatné rozhodnutie súdu o rozvode manželstva

-úmrtný list druhého manžela, ak osoba, ktorej sa žiadosť týka je vdovec alebo vdova
-občiansky preukaz osoby, ktorej sa žiadosť týka ,ak ho má mať
Pokiaľ ide o zmenu priezviska maloletého, žiadosť podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými
zástupcami, ako spoločnú.
Ak o zmenu žiada len jeden z rodičov je potrebné k žiadosti o zmenu mena a priezviska priložiť :
-písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom, alebo právoplat. Rozhodnutie súdu
nahrádzajúce jeho súhlas
-osvedčenú kópiu úmrtného listu druhého rodiča, ak zomrel
-osvedčenú kópiu právoplatného rozhodnutia súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne
úkony
Ak žiadosť podáva iná osoba, ako tá, ktorej sa žiadosť týka, musí žiadosť obsahovať aj meno
a priezvisko ,miesto trvalého pobytu a jeho vzťah k osobe, ktorej sa žiadosť týka.

Konanie o zmene mena a priezviska
Zákon o zmene mena a priezviska neupravuje špeciálny postup tohto konania. Všeobecným predpisom
v správnom konaní je zákon č. 71/1967 o správnom konaní.
Konanie o zmene mena a priezviska sa začína na základe podania žiadosti účastníka konania a je začaté
dňom, keď podanie došlo správnemu orgánu vecne a miestne príslušnému vo veci rozhodnúť. Žiadosť musí
obsahovať okrem všeobec. náležitostí upravené správ. poriadkom aj obligatórne náležitosti stanovené
v zákone o zmene mena a priezviska. Ak podaný návrh v zákonom stanovenej lehote nemá potrebné
náležitosti, nie je to dôvodom pre odmietnutie, nečinnosť. Správny orgán poučí účastníka a vyzve ho ,aby
žiadosť doplnil. Pokiaľ účastník konanie nedostatky návrhu v určenej lehote odstránil ,treba návrh
považovať, ako keby bol podaný bez chyby. Ak podanie nedoplní v určenej lehote a bol o možnosti
zastavenia konania poučený, je správny orgán povinný konanie podľa správneho poriadku zastaviť.
Začatím konania vznikajú procesné práva a povinnosti, realizácia ktorých je určená lehotami. V jednotlivých
prípadoch, ak je to možné na základe podkladov správny orgán rozhodne bezodkladne. V ostatných
prípadoch, k osobitný zákon neustanovuje inak , je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní
od začatia konania a vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní. Túto lehotu môže primerane predĺžiť
odvolací orgán, príslušný rozhodnúť o rozklade. Správny orgán je povinný o tom upovedomiť účastníka
konania s uvedením dôvodov.
Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať správny orgán
na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musi obsahovať zákonom
predpísané náležitosti. Správny orgán preto dôsledne musí každú žiadosť preskúmať ,má právo si
vyžiadať aj doslovný výpis matriky ,najmä je potrebné preukázať, či ide o meno a priezvisko hanlivé ,
a či sú na zmenu mena a priezviska dôvody hodné osobitného zreteľa.
Dôvody hodné osobitého zreteľa sú závažné dôvody, ktoré nejakým spôsobom neprimerane zasahujú
žiadateľovi do obvyklého života, zamestnania alebo povolania, žiadosť o zmenu mena alebo priezviska bude
v záujme žiadateľa alebo jeho maloletých detí.
Správny orgán je povinný dať účastníkom konania možnost,aby pri ústnom pojednávaní uplatnila svoje
pripomienky a námety, právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie,aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli
vyjadriť k jeho podkladu, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie s poučenie o odvolaní, či rozklade, teda obsahové
náležitosti rozhodnutia a formálne náležitosti rozhodnutia v súlade so správnym poriadkom.
Odôvodnenie nie je potrebné ,ak sa vyhovelo žiadosti v plnom rozsahu všetkým účastníkom. Rozhodnutie sa
účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia,ak zákon neustanovuje inak.
Deň doručenia je dňom oznámenia.
Zmena mena alebo priezviska, na ktorú je potrebné povolenie , sa vykoná vždy na základe
právoplatného rozhodnutia o zmene mena a priezviska.
Po vykonaní zmeny je občan povinný vybaviť si povinné doklady.

Zmena mena pri osvojení- osvojiteľ má právo do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o osvojení
súhlasným vyhlásením zmeniť osvojencovi meno, ktoré má zapísané v matrike, alebo mu určiť ďalšie meno.
Miestne príslušným správnym orgánom na vykonanie zmeny zápisu mena osvojenca je matričný úrad ,v
ktorého matrike je zápis o narodení osvojenca.

40.Dozor prokuratúry – súčasť vonkajšej kontroly verejnej správy

Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonávať opatrenia na
predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, no obnovu
porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie.
Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez
akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov
fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Jednou z úloh, ktoré prokuratúra plní je preto i dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánu verejnej
správy v rozsahu ustanovenom zákonom o prokuratúre.
Právna úprava dozoru prokuratúry v právnom poriadku SR vychádza z poznania, že záruky dodržiavania
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti verejnej správy nemôžu byť
obmedzené iba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy v správnom súdnictve,
nakoľko jeho pôsobnosť nezahŕňa všetku rozhodovaciu činnosť orgánov verejnej správy a naviac súd môže
preskúmať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy len vtedy, ak oprávnená osoba v zákonom
ustanovenej lehote podá žalobu alebo návrh.
Nesporová povaha správneho konania pritom nevylučuje, že nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej správy
môže byť prospešné i pre účastníkov konania, ktorí z tohto dôvodu nebudú mať záujem podať návrh na
preskúmanie zákonnosti orgánu verejnej správy. K takýmto prípadom môže dochádzať predovšetkým pri
rozhodovaní o povolení určitej činnosti, o priznaní určitých oprávnení, dávok a pod. Preto aj pre takéto
prípady musia v právnom štáte existovať účinné prostriedky na presadzovanie zákonnosti.
Tam, kde by štátne orgány svojou činnosťou zasiahli neoprávnene do práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, má štát povinnosť vytvoriť systém kontrolných mechanizmov na ich ochranu.
Jedným z nich je prokuratúra. Jej miesto v kontrolnom systéme je nezastupiteľné a má svoje opodstatnenie.
Z ústavou vymedzenej pôsobnosti prokuratúry vyplýva povinnosť preskúmať postupy všetkých orgánov
št. správy, ktorých rozhodnutia alebo postup sa bezprostredne týka práv a oprávnených záujmov
fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a prijať opatrenia, aby ich rozhodnutia a postupy neboli
v rozpore so zákonom. Výkonom dozoru sa prokuratúra nedostáva do pozície nadradenosti, nie je oprávnená
kontrolovať efektívnosť a účelnosť postupov orgánov verejnej správy, záväzne im ukladať povinnosti,
prípadne iným direktívnym spôsobom zasahovať do ich činnosti.
Úprava obsiahnutá v zákone o prokuratúre preto zaradila pôsobnosť prokuratúry voči orgánom verejnej
správy, t.j. dozor prokuratúry v netrestnej oblasti, do systému záruk, dodržiavania zákonnosti v oblasti
verejnej správy, keďže výkon tejto pôsobnosti nie je podmienený návrhom účastníka správneho konania,
resp. inej fyzickej alebo právnickej osoby. Navyše prokurátori môžu i sami zisťovať prípady nečinnosti
orgánov verejnej správy a prípady, v ktorých práva a zákonom chránené fyzických osôb a právnických osôb
boli porušené nezákonným postupom orgánov verejnej správy i bez vydania rozhodnutia.
Dozor prokuratúry v netrestnej oblasti možno charakterizovať ako rozsah zákonom o prokuratúre
stanovených oprávnení, ktorými prokurátori uskutočňujú pôsobnosť prokuratúry a to kontrolou
zákonnosti normatívnych a individuálnych aktov orgánov verejnej správy, ktorými tieto plnia úlohy
v oblasti verejnej správy.

Dozor prokuratúry plní viacero funkcií:

1.) kontrolnú
2.) aplikačnú
3.) výkladovú
4.) preventívnu
5.) reparačnú

Prokurátor v zmysle zákona o prokuratúre vykonáva dozor nad zákonnosťou, t.j. či orgány verejnej správy
postupujú v konaní, ktorého výsledkom je normatívny alebo individuálny akt, v súlade s príslušnou
hmotnoprávnou a procesnoprávnou úpravou. Pri výkone prokurátorského dozoru nie je však prokurátor
oprávnený preskúmavať a posudzovať ústavnosť aktu vydaného orgánom verejnej správy. Oprávnenia
preskúmavať ústavnosť aktov orgánov verejnej správy má iba generálny prokurátor (čl.130 ods.1 písm. e
Ústavy SR).
Prokurátor tiež nie je oprávnený preskúmavať účelnosť, vhodnosť alebo hospodárnosť postupov a aktov
orgánov verejnej správy a posudzovať odborno-technické otázky.
Pri preskúmavaní súladu aktov orgánov verejnej správy s internými aktami týchto orgánov je prokurátor
oprávnený vykonať opatrenie za účelom odstránenia rušivého stavu iba v prípade zistenia porušenia
zákonnosti. Preto i v prípade zistenia rozporu aktu vydaného orgánom verejnej správy pri plnení úloh na

úseku verejnej správy s internou normou tohto orgánu, avšak bez zistenia rozporu takéhoto aktu so zákonom
alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom, nie je prokurátor oprávnený realizovať za účelom
dosiahnutia nápravy právne prostriedky dozoru, nakoľko nebolo zistené porušenie zákonnosti lebo chýba
relevantné porušenie, ktoré by mohol orgánu verejnej správy vytýkať, t.j. porušenie zákona alebo iného
všeobecne záväzného právneho predpisu.
Prokurátorský dozor je teda postup, ktorého výsledkom má byť zistenie, či orgány verejnej správy
realizujú svoje právomoci na základe zákonného zmocnenia, v rámci svojej pôsobnosti
a prostriedkami, ktoré im zákonná úprava dáva k dispozícii za účelom realizácie zverených úloh, t.j. či
konajú a rozhodujú podľa princípu legality.
Prokurátor môže preto dozor prokuratúry vykonávať iba nad dodržiavaním a zachovávaním všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktoré sú uverejňované v zmysle zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov SR
a zákona č. 416/2004 Z.z. o Úradnom vestníku EÚ.

41. Objekt prokurátorského dozoru
Predpokladom ku tomu, aby prokurátor mohol v konkrétnej veci realizovať prokurátorský dozor, musí
byť súčasné naplnenie dvoch podmienok a to vecnej podmienky, čo znamená, že musí ísť o postup a akty
vydané v oblasti verejnej správy a subjektívnu podmienku, teda, že takýto postup alebo akt vydal orgán
verejnej správy, ktorého za takýto definuje zákon o prokuratúre.
Druhým predpokladom ku založeniu pôsobnosti prokuratúry na výkon dozoru je naplnenie vecnej
podmienky, teda existencia relevantného, zákonom vymedzeného objektu, ktorý môže prokurátor metódami
prokurátorského dozoru preskúmavať z hľadiska jeho zákonnosti.
Objektom prokurátorského dozoru, podľa §21 § ods.1 písm. a) bodoch 1až 4 zákona o prokuratúre sú:
1.) všeobecne záväzné právne predpisy vydané orgánmi verejnej správy
2.) smernice, uznesenia, úpravy, opatrenia a iné právne akty vydané na zabezpečenie plnenia úloh

v oblasti verejnej správy

3.) rozhodnutia vydané v jednotlivých veciach v oblasti verejnej správy
4.) postupy orgánov verejnej správy pri vydávaní opatrení a rozhodnutí
Objektom prokurátorského dozoru je konanie aj nečinnosť a výsledkom konania orgánu verejnej správy,
v ktorom sa rozhodovalo o právach, oprávnených záujmoch alebo povinnostiach FO alebo PO v oblasti
verejnej správy. Nemožno preto každé opatrenie alebo rozhodnutie, ktoré je výsledkom rozhodovacej
činnosti orgánu verejnej správy, ktorý za takýto považuje §20 ods.2 zákona o prokuratúre, považovať za
objekt prokurátorského dozoru, musí ísť o akt vydaný za účelom zabezpečenia plnenia úloh v oblasti verejnej
správy.
Pri posudzovaní objektov prokurátorského dozoru je pre konečné stanovisko prokurátora rozhodujúce, či
zistené skutočnosti zakladajú rozpor so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom, teda
nezákonnosť alebo iba rozpor s inou úpravou, ktorá nezakladá rozpor so zákonnosťou. Prokurátor je
oprávnený realizovať právne prostriedky dozoru iba za účelom odstránenia nezákonnosti.
Preto musí prokurátor v každom jednotlivom prípade skúmať objekt prokurátorského dozoru z dvoch
hľadísk. Jednak z hľadiska procesnoprávneho, či v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu opatrenia alebo
rozhodnutia bolo postupované podľa príslušných procesných predpisov a v rámci tohto konania boli
dodržané všetky zákonom stanovené práva účastníkov konania. Druhým je hľadisko hmotnoprávne, v rámci
ktorého prokurátor skúma, či orgán verejnej správy aplikoval v danej veci príslušné hmotnoprávne predpisy.

1.) Z dôvodu, že prokurátor je oprávnený prostriedkami, ktorými v rámci dozoru disponuje zisťovať iba
zákonnosť, nemôže posudzovať rozpor jedného zákona s druhým zákonom, preto môžu byť objektom
prokurátorského dozoru iba podzákonné právne akty, napr. vyhlášky, výnosy a opatrenia ministerstiev
a iných štátnych orgánov.
Objektom prokurátorského dozoru sú i všeobecne záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov
a všeobecne záväzné právne predpisy orgánu miestnej štátnej správy.

2.) Opatrenia orgánov verejnej správy možno charakterizovať ako širokú škálu aktov orgánov verejnej
správy, ktoré sú výsledkom ich rozhodovacej činnosti a ktorými sa buď priamo alebo nepriamo zasahuje do
práv alebo oprávnených záujmov FO a PO alebo sa ukladajú povinnosti na zabezpečenie plnenia úloh
v oblasti verejnej správy, pričom proces vedúci k ich vydaniu nie je prísne procesne formalizovaný a to
najmä z hľadiska práv a povinností subjektov, ktorým sú adresované tieto akty.

3.) Rozhodnutím v zmysle zákona o prokuratúre, možno označiť akt vydaný príslušným orgánom verejnej
správy v rámci jeho zákonných oprávnení a spôsobom zákonom určeným, ktorým sa vrchnostensky upravujú
práva, oprávnené záujmy alebo ukladajú povinnosti konkrétnym FO alebo PO. Pre výkon prokurátorskému
dozoru v konkrétnej veci, pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia, je potrebné si ozrejmiť akým procesným
režimom sa riadil a mal riadiť vo veci konajúci orgán verejnej správy a či v rámci tohto konania boli
dodržané a akceptované i práva všetkých účastníkov tohto konania a aká hmotnoprávna úprava sa viaže na
právne vzťahy, ktoré boli predmetom konania, výsledok ktorého je rozhodnutie preskúmavané prokurátorom.

4.) Objektom prokurátorského dozoru sú i postupy orgánov verejnej správy, ale iba v súvislosti s vydávaním
opatrení alebo rozhodnutí. Samostatne môže byť postup orgánu verejnej správy objektom dozoru iba
z hľadiska skúmania nečinnosti tohto orgánu verejnej správy v konkrétnej veci.

42.Metódy prokurátorského dozoru
-metódami prokurátorského dozoru sú postupy prostredníctvom ktorých prokurátor vykonáva dozor nad
dodržiavaním a zachovávaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi
verejnej správy
-upravené priamo v zákone o prokuratúre (153/2001 Z.z.):
-podľa zákona o prokuratúre metódami prokurátorského dozoru sú:
a) preskúmavanie zákonnosti,
1) všeobecne záväzných pr. predpisov vydaných orgánmi verejnej správy
2) smerníc, uznesení, úprav, opatrení a iných pr. aktov vydaných na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti
verejnej správy
3) rozhodnutí vydaných v jednotlivých veciach v oblasti verejnej správy,
4) postupov orgánov verejnej správy při vydávaní opatrení a rozhodnutí
b) vykonávanie previerok zachovávania zákonnosti
c) uplatňovanie poradného hlasu na zasadnutiach orgánov verejnej správy

a)-preskúmavanie zákonnosti je duševnou činnosťou pri kt. prokurátor na základe svojich vedomostí a
skúseností vyhodnocuje skutočnosti tvoriace podklad pre vydanie ním presúmavaného aktu orgánu verejnej
správy, t.j vyhodnocuje zákonnosť postupu, kt. predchádzal vydaniu takéhoto aktu a to z hľadiska, či boli
dodržané všetky proces.pravidlá, kt. mali predchádzať jeho vydaniu a či vydaním aktu neboli porušené
hmotnopr. predpisy
-preskúmavať zákonnosť môže začať prokurátor z úradnej moci, na základe vlast.poznatkov a na základe
podnetu
-miestne príslušný je prokurátor tej prokuratúry, v kt. obvode má sídlo orgán, nad kt. sa vykonáva dozor
b)-prokurátor na základe vlastných poznatkov al. podnetov, preskúmaním väčšieho počtu aktov konkrétneho
orgánu verejnej správy zisťuje úroveň stavu zachovávania a dodržiavania zákonov a ostatných všeobecne
záväzných pr .predpisov v postupoch a rozhodnutiach tohto orgánu a na základe toho získava komplexnejší
pohľad na činnosť dozorovaného orgánu verej.správy
Prokurátor môţe previerku vykonať spoločne aj s iným štátnym orgánom, najmä s kontrolnými orgánmi a
inšpekčnými orgánmi, ak na zistenie, či bola porušená zákonnosť, sú potrebné osobitné odborné znalosti z
inej oblasti ako právnej. Prokurátor je pri vykonávaní previerky oprávnený
a) vstupovať do objektov orgánov verejnej správy,
b) vyžadovať od orgánu verejnej správy, aby mu poskytol potrebné spisy a doklady, ako aj vysvetlenie k
veci, ktorá je predmetom previerky.
Orgán verejnej správy je povinný vytvoriť prokurátorovi primerané podmienky na vykonanie previerky a
poskytnúť mu potrebnú súčinnosť tak, aby mohol riadne vykonať previerku.
c) –cieľom je, aby prokurátor svojou vlastnou autoritou i autoritou štát. orgánu, kt. reprezentuje a to osobnou
účasťou na zasadnutiach orgánov verej. správy, viedol tieto v ich činnosti k zachovávaniu a dodržiavaniu
zákonnosti(= preventívna funkcia)

43.Právne prostriedky prokurátorského dozoru
-ide o opatrenie, kt. prokurátor završuje proces výkonu prokurátorského dozoru, v kt. vyjadruje svoj názor na
zákonnosť veci, kt. bola objektom dozoru a to v prípade zistenia nezákonnosti v postupe al. v rozhodovacej
činnosti orgánu verej. správy, kt. prokurátor využíva za účelom odstránenia tejto nezákonnosti
-sú nimi:

a) Protest prokurátora

-právny akt, na základe kt. môže orgán, kt. sa napadnuté rozhodnutie týka, protestu
vyhovieť/nevyhovieť § 22(153/2001 Z.z o prokuratúre) (1) Prokurátor je oprávnený podať protest proti a)
všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy, b) opatreniu, c)
rozhodnutiu, ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. (2) Protest
prokurátora obsahuje - označenie prokurátora, ktorý protest podáva, označenie orgánu verejnej správy,
ktorému je protest adresovaný, výslovné označenie "protest prokurátora", označenie všeobecne
záväzného právneho predpisu, opatrenia alebo rozhodnutia, proti ktorému sa protest podáva, označenie
orgánu verejnej správy, ktorý vydal všeobecne záväzný právny predpis, opatrenie alebo rozhodnutie, proti
ktorému protest smeruje, označenie ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu alebo opatrenia,
proti ktorému protest smeruje; ak ide o protest proti rozhodnutiu, stručný obsah výroku rozhodnutia,
odôvodnenie, presné označenie ustanovení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu,
ktorý bol vydaným všeobecne záväzným právnym predpisom, opatrením alebo rozhodnutím porušený, návrh
na zrušenie nezákonného všeobecne záväzného právneho predpisu, opatrenia alebo rozhodnutia, prípadne
návrh na jeho nahradenie novým všeobecne záväzným právnym predpisom, opatrením alebo rozhodnutím,
ktoré bude v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, dátum a miesto
vypracovania protestu, meno, priezvisko, podpis prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym
znakom. (3) Prokurátor môže podaný protest vziať späť. (4) Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora môže
prokurátor podať nový protest.

b) Upozornenie prokurátora

§ 28 (1) Prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu
verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou. (2) Upozornenie
prokurátora obsahuje -označenie prokurátora, ktorý upozornenie podáva, označenie orgánu verejnej správy,
ktorému je upozornenie adresované, výslovné označenie "upozornenie prokurátora", presné označenie
ustanovení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý bol postupom alebo
nečinnosťou orgánu verejnej správy porušený alebo ktorého zachovávanie je ohrozované, skutkové
odôvodnenie, právny rozbor príčin a dosahu porušovania zákonov alebo ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov, návrh opatrení na odstránenie porušenia zákonnosti, dátum a miesto vypracovania
upozornenia,
meno, priezvisko, podpis prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.
§ 29 (1) Prokurátor podáva upozornenie spravidla orgánu, proti ktorého postupu alebo nečinnosti
upozornenie smeruje. Upozornenie však môţe podať aj bezprostredne nadriadenému orgánu alebo
dozerajúcemu orgánu, ktorý je oprávnený vykonať nápravu vo veci. Ak porušenie zákonov alebo iných
všeobecne záväzných právnych predpisov spočíva v nečinnosti orgánu verejnej správy, prokurátor vždy zašle
upozornenie na vedomie aj jeho bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu. (2) Orgán
verej správy je povinný vybaviť upozornenie bez zbytočného odkladu(najneskôr do 30 dní) odstránením
protipráv. stavu al. postúpením upozornenia nadriadenému orgánu
(3) nadriadený orgán a dozerajúci orgán je povinný vybaviť upozornenie prokurátora do 30 dní (4) Orgán
verejnej správy, ktorý vybavuje upozornenie prokurátora, je povinný umožniť prokurátorovi účasť na
prejednaní upozornenia, ak o to prokurátor požiada.

c) Návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona

Návrh generálneho prokurátora na začatie konania pred ústavným súdom o súlade pr.predpisov

44. Návrhové oprávnenia prokurátora v správnom súdnictve
Po určitej konsolidácii správneho súdnictva získal prokurátor novelou oprávnenie podať návrh na začatie
konania podľa na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správnych orgánov v prípadoch, v kt. sa
nevyhovelo protestu prokurátora za podmienok určených v OSP. Je možné podať takúto žalobu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.
Zákon o prokuratúre reagoval tým - ako jeden z pr. Prostriedkov, kt. prokurátor vykonáva dozor nad
dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných pr. Predpisov orgánmi verejnej správy, označuje aj
návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona.

rozhodnutie správneho orgánu, kt. nebolo vyhovené protestu prokurátora je v zmysle právnej praxe
rozhodnutím, kt. nepodlieha súdnemu preskúmavaniu. Preto v takomto prípade prokurátor podáva žalobu na
preskúmanie rozhodnutia správnemu org., kt. rozhodol v poslednom stupni administratívneho konania.
Účastníkmi konania o žalobe prokurátora podľa §250 ods. 6. OSP sú:

-

prokurátor

-

účastníci spr. konania

-

spr. orgán a to ten, kt. rozhodol v poslednom stupni

-

ten, s kým v spr. konaní ako s úč. kon. konané nebolo, hoci sa s ním malo konať

Príslušným súdom na podanie žaloby je krajský súd v zmysle §246 OSP.

Ďalším závažným oprávnením prokurátora je podať návrh na súd na zrušenie uznesenia obecného
zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho z., alebo z. VÚC, v prípade, že tieto zastupiteľstvá
nezrušia na základe protestu prokurátora svoje uznesenie, kt. je v rozpore so zákonom. Úč. tohto kon. sú

-

prokurátor

-

a tá obec, mesto, mestská časť al. VÚC, ktorého príslušný orgán nevyhovel protestu prok.

Vecne príslušný súd je krajský súd v obvode ktorého sa nachádza samosprávny orgán al, jeho sídlo, kt. vydal
prokurátor napadnuté uznesenie.
Proti rozhodnutiu kraj. Súdu je v zmysle OSP prípustné odvolanie, o kt. rozhoduje Najvyšší súd SR.

Súd v prípade, že vyhovie návrhu prokurátora, vysloví, že je tu nesúlad medzi VZN a pr. predpismi.

Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu napadnuté VZN al. jebo časť stráca účinnosť, pričom
obec al. VÚC sú povinné do 6 mes. od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu uviesť ho vo veciach
územ, samospr. Do súladu so zákonom a vo veciach pri plnení úloh št. správy aj s nariadením vlády, príp.
všeob. záväz. pr. predpismi ministerstiev. Ak takto orgán územ. samosprávy v zákonnej lehote neurobí,
napadnuté VZN príp. jeho časť strácajú platnosť ex lege.
Súd bude rozhodovať rozsudkom, proti ktorému je prípustné odvolanie. Odvolanie však nie je prípustné proti
uzneseniu, ktorým bola pozastavená účinnosť VZN príp. jeho časti, ale súd má povinnosť ho zrušiť, ak
pominú dôvody, pre ktoré bolo vydané.

Ďalším prostriedkom je upozornenie prokurátora. Prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy
upozornenie za účelom odstránenia porušovania zákonov, ku kt. došlo v postupe orgánu verejnej správy, pri
rozhodovacej činnosti alebo keď je v konaní nečinný.

Oprávnenie generálneho prokurátora SR na podanie návrhu na rozpustenie politickej strany :
- nesmie strana svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušovať Ústavu SR, ústavné
zákony, zákony a medzinárodné zmluvy. V prípade, že by k tomuto došlo, je oprávnený gen, prokurátor
podať návrh na rozpustenie strany. O návrhu rozhoduje najvyšší súd. Ministerstvo vnútra SR aj bez návrhu
vykoná výmaz strany z registra strán ( takto došlo k zrušeniu Slovenskej pospolitosti).

Návrhové oprávnenie generálneho prokurátora na začatie konania pred ústavným súdom o súlade

právnych predpisov

Ide o konanie návrhové a teda je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že závisí od vôle gen.
prokurátora, či takýto návrh na začatie konania podá alebo nie, je oprávnený aj podaný návrh na začatie
konania vziať späť.
GP môže vo svojom návrhu napadnúť nielen súlad zákona s Ústavou SR, ale aj podzákonných pr. noriem so
zákonmi a Ústavou SR. Takisto je oprávnený podať návrh na začatie konania o súlade VZN územných
samospráv s Ústavou a zákonmi. K podaniu návrhu na ústavný súd o súlade všeobecne záväzného predpisu
orgánu verejnej správy alebo VZN územnej samosprávy, dochádza v tom prípade, keď tieto orgány
nevyhovejú protestu al. upozorneniu prokurátora, pričom ale použitie týchto pr. prostriedkov dozoru nie je
podmienkou podania návrhu na ústavný súd.

Návrhové oprávnenia prokuratúry v správnom súdnictve majú napomáhať k ochrane práv a zákonom
chránených záujmov FO a PO.
Aplikácia týchto pr. prostriedkov zároveň predchádza zbytočnému zaťažovaniu správnych súdov žalobami
zo strany účastníkov správneho konania.