prusakove otazky zo skusky

1. Vnútorné a vonkajšie funkcie štátu

Vnútorné sú zamerané na zabezpečenie poriadku a bezpečnosti v štáte

Ochrana verejného poriadku a bezpečnosti, ochrana práv a slobôd občanov, ochrana životného
prostredia, organizácia hospodárskeho života, sociálne ochrany (zabezpečenie minimálneho
sociálneho štandardu, sociálne poistenie a zaopatrenie), kultúrne ochrany (zabezpečenie školstva
a vývoj vedy)ochrana súkromného a verejného majetku

Vonkajšie funkcie štátu sú ochrana pred agresiou zvonka a zabezpečenie mieru navonok
a hospodárska apolitická spolupráca s inými štátmi a medzinárodnými organizáciami

2. Rechstaat

Právny štát, rule of law

Základom sú 3veci : moc sama seba obmedzuje, občan môže všetko, čo nie je zákonom zakázané
a garancia ľudských a občianskych práv

Náprava nezákonnosti v právnom štáte : Právo na spravodlivý a slušný proces, nezávislosť súdnictva,
petičné právo, opravné prostriedky, súlad všetkých predpisov s ústavou a štátna a spoločenská
kontrola

3. Znaky zloženého štátu

Dvojitá sústava štátnych orgánov, štátnych inštitúcií a viac ako jedna ústava, na jednom štátnom
teritóriu sa vyskytujú dve alebo viac samostatných území, dvojkomorový parlament, spoločný
dokument ako ústava celého spoločenstva alebo zmluva alebo niečo podobné, štáte kompetencie sú
rozdelené do inštitúcií menších území

Napríklad federácia, reálna únia, moderná únia

4. Základný princíp demokracie a ktorý štátny orgán ho reprezentuje

Demokracia je vláda ľudu, vláda väčšiny a menšina s právami ju obmedzuje, je tam ochrana
volebného práva prostredníctvom ktorého sa občania zúčastňujú priamo alebo nepriamo na
politickom živote a správe verejných vecí, slobodný výber a súťaž politických strán, ochrana
vlastníckeho práva a rovnaké vlastnícke práva v prípade spoluvlastníctva, zabezpečenie trhovej
ekonomiky a voľnej hospodárskej súťaži, ochrana slobodných volieb všeobecný, priamych, rovných a
tajných, v ktorých si vyberajú občania slobodne svojich zástupcov a ochrana vnútornej i vonkajšej
bezpečnosti

Reprezentantom demokracie sú všetky tri druhy moci osobitne však parlament

5. 3 spôsoby zániku štátu

Strata územia alebo jeho rozdelenie medzi vznikajúce štáty

Odčlenenie kedy pôvodný štát nezaniká ale vzniká popri ňom druhý

Rozčlenenie pôvodný štát zaniká a namiesto neho vznikajú nové, nástupnícke štáty

Pričlenenie jeden štát priberie územie druhého štátu s tým že pribratý štát zaniká

Sukcesia pripadá do úvahy pri zániku štátu kedy nástupnícky štát preberá na seba medzinárodné
záväzky pôvodného štátu

6. občania vykonávajú svoju moc priamo alebo prostredníctvom reprezentantov. Ktorú zložku

formy štátu to vystihuje a charakterizuj ju.

Zložky formy štátu:

spôsob organizácie štátnej moci – forma vlády a štátne zriadenie čiže
členenie územia

režim fungovania štátnej moci – štátny režim

výkon občanov priamo alebo prostredníctvom reprezentantov je zložka forma vlády. Forma vlády
reprezentuje sústavu najvyšších orgánov štátu a vzťahy medzi štátnymi orgánmi a obyvateľstvom
a štátom, ktorý je reprezentovaný štátnymi orgánmi a naopak. Ako občania vykonávajú moc priamo
alebo pomocou svojich zástupcov je to republikánska forma vlády čo môže byť parlamentná alebo
prezidentská.

7. dva príklady na orgány so všeobecnou osobnou kompetenciou, dva orgány s ústrednou

územnou kompetenciou, a jeden orgán ktorý je dočasný

orgány so všeobecnou osobnou kompetenciou – vláda, parlament, súdy (ÚSSR)

s osobitou osobnou kompetenciou – vojenský súd, vojenská prokuratúra, výbor pre
nezlučiteľnosť funkcií

orgány s ústrednou územnou kompetenciou – vláda, parlament, generálny prokurátor, najvyšší súd

s miestnou územnou kompetenciou – okresný súd v Trnave, krajský súd v Žiline

orgán ktorý je dočasný – volebná komisia, referenčná komisia, vyšetrovacia komisia

trvalý – generálne prokuratúra, vláda, parlament...

orgán s všeobecnou vecnou kompetenciou – súd , vláda, parlament

s osobitou vecnou kompetenciou – špeciálny súd, vojenský súd, ústavný súd

orgány s vyššou a nižšou funkčnou kompetenciou – záleží na hierarchii – kraj a okres

8. policajný štát

štát, v ktorom dominuje štátna správa, exekutíva a polícia. Z tejto dominancie vyplýva, že štátne
orgány môžu všetko okrem toho, čo im zákony zakazujú a človek ako občan štátu môže len to, čo mu
zákony prikazujú. Ide o akýsi protiklad právneho štátu

eg. absolutistická monarchia

9. čo je to štát a jeho znaky

štát je verejnoprávna korporácia, ktorej orgány a organizácie, ich funkcie, usporiadanie, ich vzájomné
vzťahy a vzťahy s obyvateľstvom štátu, ich práva a povinnosti určuje medzinárodné a vnútroštátne
právo. Štát je právna inštitúcia. Má vecný, personálny a organizačno-normatívny substrát ako
primárne znaky a dane, rozpočet a štátne symboly ako sekundárne znaky.

10. znaky deľby moci v prezidentskej republike

deľba moci je personálne a inštitucionálne oddelenie jednotlivých základných mocí v štáte. Jej zásady
sú oddelenosť mocí, nezávislosť, nezlučiteľnosť, rovnocennosť, nepodriadenosť, vzájomná kontrola,
trojdelenie moci, nezodpovednosť, samostatnosť, rovnosť,

v prezidentskej republike : horizontálna deľba moci je v rukách – zákonodarstvo má v rukách
parlament, exekutívu prezident a vláda je len jeho radcom a súdnictvo. Je to klasické trojdelenie štátu

11. vymenujte princípy deľby moci ktoré sa neuplatňujú medzi výkonnou a zákonodarnou

mocou v parlamentarizme

v parlamentarizme je systém postavený na dominancii jednej zložky moci – zákonodarnej čiže
rovnocennosť je porušená, ďalej je porušená nezávislosť exekutívy od legislatívy a to pri jej vzniku,
kedy na základe legislatívy sa menuje exekutíva

12. znaky unitárneho štátu

existencia jednotnej sústavy štátnych orgánov, existencia jednej ústavy a štátnych symbolov
a neexistencia územných teritórií so svojou samostatnou správou na základe seba určovacieho práva

13. možnosti obmedzenia suverenity ľudu výkonnou mocou v právnom štáte a charakteristika

obmedziť výkon suverenity ľudu môže ústavný súd a to v otázkach týkajúcich sa referenda, v prípade,
keď je protiústavné, alebo sa týka ľudských práv či daní

ďalej ak sa ľud snaží presadiť svoju suverenitu na úkor niekoho ľudských práv a slobôd

14. znaky základných ľudských práv a slobôd plus charakteristika

neodňateľnosť – nikomu nemožno odobrať jeho práva štátnou alebo inou mocou,

nescudziteľnosť – nikoho práva sa nesmú darovať, predávať alebo inak scudzovať,

nepremlčatelnosť – nikoho práva sa nesmú premlčať po uplynutí nejakej časovej lehoty, sú bez
ohraničenia času,

nezrušitelnosť – nijaký právny akt ani nič iné nemôže zrušiť ľudské práva

15. charakteristika výkonu moci v totalitnom štáte

ničím neobmedzená štátna moc, osobitne neobmedzená zákonmi, vládne princíp štátneho
kolektivizmu, plánovanie ekonomiky a hospodárskeho života, potláčaná akákoľvek miera slobody
občana, neústavnosť, neuznávanie princípu vlády práva ani princíp riadenia sa štátnych orgánov
právom

16. deľba moci - horizontálna, vertikálna

horizontálna deľba moci je na základe rozdelenia najvyššej moci v štáte medzi najvyššie orgány. Je to
delenie medzi legislatívu, exekutívu a jurisdikciu

vertikálna deľba moci je na základe územného postavenie orgánu v krajine. Prenesenie niektorých
kompetencií na samosprávy, alebo vo federácii na členské štáty. Je podmienená veľkosťou územia

17. pyramída právneho systému

ústava, ústavné zákony, výsledky referenda so silou ústavného zákonu a medzinárodné zmluvy so
silou väčšou ako je zákon

zákon, výsledky referenda so silou akou má zákon a medzinárodné zmluvy so silou akou má zákon

nariadenia vlády, vyhlášky, výnosy a opatrenia ministerstiev a iných orgánov štátnej správy

všeobecne záväzné nariadenia samospráv ako obcí, miest a VÚC, referendum na miestnej úrovni
a všeobecne záväzné správne nariadenia

18. otázka týkajúca sa čl.8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Čl. 8

1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a
korešpondencie.

2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so
zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej
bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany
zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

19. program ustanovujúcej schôdze parlamentu

ustanovujúcu schôdzu zvoláva prezident najviac 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Miesto, deň
a hodinu oznámi dovtedajší predseda NRSR a prerokuje s predsedami víťazných strán program
ustanovujúcej schôdze. Do zvolenia nového predsedu riadi schôdzu starý predseda.

Skladanie sľubu poslancov dovtedajšiemu predsedovi do rúk

Schválenie volebného poriadku

Voľba predsedu a ďalších členov mandátového a imunitného výboru pomerným zastúpením strán v
parlamente

Overovanie platnosti voľby poslancov predložením mandátovému a imunitnému výboru

Zamedzenie rozporu záujmov pri nezlučiteľnosti funkcií

Utvorenie poslaneckých klubov

Navrhovanie kandidátov na zriadenie ďalších výborov

20. právomoc a kompetencia

klasifikácia štátnych orgánov podľa: právomoci, kompetencií, zloženia, ustanovenia, vzájomných
vzťahov

právomoc – výkon moci. Je to spôsobilosť štátnych orgánov na základe platného práva vydávať
platné právne akty a tým uskutočňovať príslušné funkcie štátu. Štátne orgány sa delia podľa
právomoci na orgány tvorby práva (zákonodarná a výkonná) a orgány aplikácie práva (výkonná
a súdna)

kompetencia – nástroj na výkon právomoci. Okruh príslušných vzťahov, na ktoré sa vzťahuje,
vykonáva sa a uskutočňuje príslušná právomoc. Štátne orgány sa delia podľa kompetencie na
územné, časové, osobné, vecné, funkčné

21. článok ústavy o SR, kde sme mali vysvetliť zvrchovanosť štátu, demokratický

štát, právny štát a ohľadom náboženstva, ideológie. vid ústava a ešte čo je to
sloboda z právneho pohľadu

čl.1

1.Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani
náboženstvo.

Zvrchovaný štát znamená, že SR nemá nijakú závislosť od iných štátov v ohľade na
politiku a ekonomiku.
Demokratický štát znamená, že moc pochádza z ľudu a jediný suverén moci je ľud.
Právny štát znamená, že občania štátu môžu všetko, čo nie je zákonom zakázané
a štátne orgány môžu len to, čo je zákonom dovolené.
Neviazanosť na nijakú ideológiu ani náboženstvo znamená, že štát nesmie prikázať
ani diskriminovať svojich občanov kvôli náboženstvu a ideológii, štát je
slobodomyseľný

Forma štátu:

forma vlády – demokracia, štátne zriadenie – jednotný, unitárny štát, štátny režim –

právny štát

22. článok 10 Dohovoru o ochrane LP (Sloboda prejavu)

Čl. 10

1. Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a
rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.
Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo
filmovým spoločnostiam.

2. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým
formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú
nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti,
predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv
iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

23. Právnické osoby a charakterizovať verejnoprávnu korporáciu

Právnická osoba je združenie osôb (korporácia) alebo majetku (nadácia). Je spôsobilá k právam
a povinnostiam, čiže má právnu subjektivitu.

Účel verejnoprávnej korporácie je spojený s plnením verejného záujmu. Je chránená verejným
právom , chráni verejnoprávne hodnoty pomocou verejnoprávnych organizácií. Napríklad štát.

24. Právo veta(Kto, aký orgán a proti komu ho používa)

Ústavnoprávny akt hlavy štátu, ktorým vyjadruje nesúhlas so schváleným zákonom a následné
odmietnutie jeho podpisu, poznáme dva typy: suspenzívne veto, ktoré používa hlava štátu na
navrátenie zákona do parlamentu a na jeho opätovné chválenie. Na prelomenie takéhoto veta stačí
v SR kvalifikovaná väčšina poslancov. Druhý typ veta je absolútne, ktoré sa používa v medzinárodnom
práve napríklad v Bezpečnostnej rade OSN a znamená, že k danému právnemu aktu už nie je návratu,
tj. že už nikdy nebude platný. Je to vlastne blokujúci hlad štátu či iného člena.

25. Právomoc (druhy právomoci iba - odrážkami napísať druhy právomoci)

Je to spôsobilosť štátnych orgánov na tvorbu aplikáciu práva a tým uskutočňovať príslušné funkcie
štátu. Delia sa na orgány tvorby práva (zákonodarná a výkonná moc) a na orgány aplikácie práva
(výkonná a súdna moc)

26. Imperatívny a reprezentatívny mandát

Imperatívny mandát je mandát, ktorý viaže svojho vykonávateľa príkazom. Nie je vykonávaný osobne
ale prostredníctvom tretej osoby a preto je jeho vykonávateľ viazaný príkazcom.

Reprezentatívny mandát vykonávajú napríklad poslanci u nás, kedy nie sú viazaní príkazmi svojich
voličov a svoj mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a vedomia. Nevykonávajú však svoj

mandát len pre ich voličov ale pre všetkých občanov SR. Vykonávajú ho teda z poverenia voličov ale
nie sú viazaní ich príkazmi.

27. Princíp subsidiarity územnej samosprávy

Prvý stupeň tvoria obce a mestá

Vyšší stupeň tvoria VÚC

Môžu sa združovať v prípade vecí spoločného záujmu alebo vytvárať zväzy územných celkov
napríklad župné zväzy

Orgány regionálnej samosprávy sú regionálne zastupiteľstvo, regionálna rada a predseda regionálnej
samosprávy

28. Legalita

Znaky štátnej moci: efektívnosť, legitímnosť, legalita

Efektívnosť: keď je legitímna a rešpektovaná

Legitímnosť: oprávnenosť, ospravedlnenosť štátnej moci

Legalita: zákonnosť, štát je utvorený na základe práva. Je to transport moci za zdroja moci
k reprezentantom moci, to znamená k štátnym orgánom, ktoré disponujú štátnou mocou ako
právomocou pomocou zákona. V širšom význame chápeme legalitu ako striktné a bezvýnimočné
poslúchanie zákonov a ústavy

29. Aká je najrigidnejšia ústava

Taká, ktorá sa nedá zmeniť alebo sa len ťažko mení. Niektoré ústavy majú v sebe zakotvené, že nie je
možné zmeniť republikánsku formu vlády alebo napríklad česká ústava má zakotvené, že nie je
možné zmeniť niektoré náležitosti právneho štátu. Tieto ustanovenia sa buď nemôžu zmeniť vôbec
alebo len počas výnimočného stavu.

Príkladom na najrigidnejšiu ústavu je USA lebo od 1776 majú rovnakú ústavu a k nej majú len 36
dodatkov

30. Kompetencie prokurátora

Z poverenia ex offo, čiže z úradnej povinnosti skúmať všetky prípady trestnej činnosti s výnimkou
súkromnoprávnych žalôb. Kompetencia prokurátora sa dotýka aj niektorých občianskoprávnych
a iných vecí. V súčasnosti u nás prokuratúra vykonáva všeobecný dozor, je verejným žalobcom pri
stíhaní trestných činov a vykonáva dozor nad prípravným trestným konaním a dozorom nad
zachovávaním poriadku na miestach, kde sa vykonáva väzba, či ochranné liečenie.

31. Obmedzenie slobody prejavu

Čl. 10 dohovor o ochrane základných a ľudských práv a slobôd

2. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým
formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú
nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti,
predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv
iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Čl. 26 ústava SR

4. sloboda prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide
o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť
štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti

32. vysvetliť princíp britskej cesty ku konštitucionalizmu a vysvetliť zásadu

King can do no wrong

V Británii nikdy nebol absolutizmus, republika sa tam vyskytla len krátko za vlády Olivera Cromwela

Zásada No taxation without representation znamená, že pokiaľ chcel kráľ dane od svojich poddaných,
musel zabezpečiť zvolávanie parlamentu. Bolo to uzákonené v dokumente Magna charta libertatum

1688 sa prejavil parlamentarizmus, kráľ kraľuje ale nevládne a parlament je zvrchovaný a môže
všetko okrem premeny muža na ženu.

King can do no wrong znamená, že panovník nevydáva žiadne zákony, to znamená, že nemôže spraviť
ani dobre ani zle, nemá na to právomoci. Niektoré právomoci si však zachoval, a to napríklad otvára
zasadnutia parlamentu, king in parliament

Rule of law v koexistencii so suverenitou parlamentu a znamená zákonnosť štátnych orgánov

Charakteristická je nepísaná ústava ako súbor právnych predpisov, zmlúv a precedensov. Je to
zvykové právo

Koncepcia ľudských práv a občianskych slobôd

33. druhy systémov v statnej správe- kariérny, meritórny a spoliálny

kariérny systém je na základe vypracovania sa osoby, najprv vzdelanie, potom prax, postupné
zvyšovanie nárokov, je presne určený napríklad na ministerstve zahraničných vecí

spoliálny systém sa prejavuje najmä po voľbách a znamená to, že na miesta sú menovaní členovia
danej politickej strany. Pôvod tohto systému je v USA pri prezidentských voľbách

meritórny systém vyberá ľudí pomocou konkurzov alebo výberových konaní, napríklad prokuratúra,
verejný ochranca práv

34. sloboda v právnom zmysle, jej zmysel + pohľad liberalistického štátu

sloboda v právnom zmysle slova znamená, že štát nesmie zasahovať do vymedzenej sféry života
jednotlivca osobitne do jeho bezpečnosti a majetku. Štát môže postupovať len v medziach zákona
a občania môžu všetko, čo im zákon nezakazuje.

v klasickom liberalizme má sloboda a jednotlivec prvotné postavenie. Štát na základe spoločenskej
zmluvy nezasahuje do života jednotlivcov a zasahuje až vtedy, ak je jeho zásah nutný a potrebný. Štát
je v postavení nestranného arbitra.

35. Abolícia, amnestia a agraciácia

Všetky tri pojmy označujú spôsoby udelenia milosti hlavou štátu.

Abolíciu udeľuje hlava štátu ešte pred začatím súdneho sporu a omilosťuje ho od tohto sporu,
prípadne ak sa stíhanie začalo, aby sa ďalej nepokračovalo v trestnom stíhaní.

Agraciácia je milosť hlavy štátu už po vynesení rozsudku. Ide o to aby sa odsúdenému zmiernil alebo
odpustil trest.

Udelené bývajú jednotlivcovi, majú zahlaďovací charakter, čo znamená, že na trestanú osobu sa hľadí
ako na niekoho, kto nebol trestaný a odsúdený za daný trestný čin

Amnestia je hromadné odpustenie trestu alebo jeho skrátenie, prejavuje sa individuálne účinkami
abolícia alebo agraciácie a má tiež zahlaďovací charakter

36. obhájte legalizáciu marihuany na princípoch liberalizmu

osobná sloboda, kedy štát nemá právo zasahovať do súkromia jednotlivca, len v prípade, že by rušil
svojou slobodou slobodu iného jednotlivca na princípe škody.

sloboda vlastníctva. Štát nemá právo zasahovať do vlastníctva svojich občanov a tiez na princípe
škody nikomu nerobí jedinec zle, ak prechováva marihuanu

priorita je na jednotlivcovi a úloha spoločnosti je druhotná. Keďže dobrý pocit z marihuany prináša
úžitok jednotlivcovi hlavne od bolesti je nutné legalizovať marihuanu keď nám záleží na šťastí
občanov

37. charakterizuj správne súdnictvo

správne súdnictvo sa zameriava na trestné činy spáchané v štátnej správe a opravné prostriedky proti
nim . sú to hlavne krajské súdy. Tento typ súdnictva sa vyskytoval na našom území
v predmníchovskom Československu.

38. Vyvlastnenie

Čl.20 ústava SR

4. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo
verejnom záujme len na základe zákona a za primeranú náhradu.

Čl 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

1.Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť
jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné
zásady medzinárodného práva.

39. Ústavné súdnictvo

Pôsobnosť ústavného súdu je v kontrole súladu zákonov s ústavou a medzinárodnými zmluvami,
nariadeniami vlády, všeobecne záväznými nariadeniami a všeobecne záväznými právnymi predpismi
s ústavou a medzinárodnými zmluvami, o súlade medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas
NRSR, či predmet referenda, ktoré bolo navrhnuté pomocou petície je v súlade s ústavou, rozhoduje
kompetenčné spory medzi jednotlivými orgánmi štátnej správy, sťažnosti FO a PO na porušovanie ich
základných práv a slobôd, tiež interpretuje ústavu a ústavné zákony ak je vec sporná

40. citát z ústavy SR- obdobie medzi voľbami nesmie byť dlhšie ako stanovuje zákon... aké

práva, povinnosti, príkazy a zákazy podľa vás z toho vyplývajú?

???????

Porušuje sa tým deľba moci, právo na zmenu režimu

41. Zásada No taxation without representation v britskej ceste ku konštitucionalizmu

V Británii nebol absolutizmus a republika len veľmi krátko z vlády O. Cromwela.

No taxation without representation znamená, že ak chcel kráľ aby mu poddaný platili dane na
nákladné vojny musel im zaručiť reprezentantov v podobe parlamentu. Táto zásada bola zakotvená
v dokumente Magna charta libertatum

Parlamentarizmus, parlament je suverénom a kráľ kraľuje ale nevládne. King can do no wrong – kráľ
nemôže spraviť nič zlé, no ani dobré lebo na to nemá právomoci. Zostali mu však nejaké právomoci
napríklad king in parliament, čo znamená, že má právomoc otvárať schôdze parlamentu. Rule of law

Koncepcia základných ľudských práv a slobôd a nepísaná ústava

42. Ekonomicky pluralizmus

Znamená, že v krajine je voľný trh a trhové hospodárstvo a jednotlivec si má právo vybrať medzi
jednotlivými tovarmi. Založený je na slobodnom podnikaní, slobodnom vlastníctve a jeho ochrane.

43. Verejnoprávne korporácie

Združenie osôb, štát. ich účel je spojený s výkonom verejného záujmu a je chránené verejným
právom. Ochraňuje verejné hodnoty pomocou verejných orgánov. Nesie to byť súkromný sektor.pri
jeho vzniku je vždy prítomná ústava alebo štatút, má právny systém, má vlastníctvo, jej zástupcovia
sú buď volení alebo menovaní do funkcie, spravuje verejnú moc pomocou donucovacej sily štátu,
ktorou si zabezpečí poslušnosť občanov, má územie

44. Aké práva ma človek zdržiavajúci sa na štátnom území z Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach

Čl. 12
1. Každý, kto sa právoplatne nachádza na území určitého štátu, má na tomto území právo slobody
pohybu a slobody zvoliť si miesto pobytu.
2. Každý môže slobodne opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú.
3. Vyššie spomenuté práva nepodliehajú žiadnym obmedzeniam okrem tých, ktoré ustanovuje zákon
a ktoré sú nevyhnutné pre ochranu národnej bezpečnosti, verejného poriadku, verejného zdravia
alebo morálky alebo práv a slobôd druhých a ktoré v súlade s ostatnými právami uznanými v tomto
pakte.
4. Nikto nesmie byť svojvoľne pozbavený práva vstúpiť do svojej vlastnej krajiny.

Čl. 13
Cudzinec nachádzajúci sa právoplatne na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou paktu, môže byť z
neho vyhostený len na základe rozhodnutia, ku ktorému sa dospelo v súlade so zákonom, a má
možnosť, okrem prípadov, keď naliehavé dôvody národnej bezpečnosti vyžadujú iný postup, predložiť
námietky proti svojmu vyhosteniu a dať svoj prípade preskúmať príslušným orgánom alebo osobou
alebo osobami príslušným orgánom osobitne označenými a byť pred nimi na tento účel zastúpený.

45. 3tí sektor - z čoho sa skladá + stručne charakterizovať

Prvý sektor je verejný, štátny, vládny

Druhý je podnikateľský

Tretí sú mimovládne organizácie. Majú formálnu štruktúru, čiže môžu uzatvárať zmluvy, majú
súkromný charakter a ich cieľom je vytvárať zisk, fungujú na dobrovoľníckom systéme a majú
samosprávny princíp, je to záujmová samospráva

46. Francúzska cesta ku konštitucionalizmu s prihliadnutím na súdy

Teória spoločenskej zmluvy a suverenity ľudu, ľud ako zdroj moci Ratifikácia ústavy pomocou
referenda, postavené na suverenite ľudu

Písané právo, kodifikácia práva v Code Civil a Code Penal, Súdy sú ústami zákona znamená, že nie
súdy tvoria právo ale ho len aplikujú a interpretujú

Panovník je kráľom z božej milosti, neskôr zákonodárna zbory a panovník sú reprezentantmi ľudu

Neexistuje žiadna autorita, ktorá by stála nad zákonom, aj panovník je pod zákonom, môže vládnuť
jeho pomocou a v jeho medziach

47. 16ty článok paktu o LP - ktoré práva nemôže štát obmedziť

Slobodu prejavu, slobodu zhromažďovania a združovania a zakazuje sa akákoľvek diskriminácia

Čl. 16

Nič v článkoch 10, 11 a 14 sa nemôže považovať za bránenie Vysokým zmluvným stranám uvaliť
obmedzenia na politickú činnosť cudzincov.

Čl. 10

1.Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a
rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.
Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo
filmovým spoločnostiam.

Čl. 11

1. Každý má právo na slobodu pokojného zhromažďovania a na slobodu združovať sa s inými, včítane
práva zakladať na obranu svojich záujmov odbory alebo vstupovať do nich.

Čl. 14

Užívanie práv a slobôd priznaných týmto Dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej
na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné
zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod
alebo iné postavenie.

48. právo veta

právo veta je právo hlavy štátu vyjadriť sa k zákonu. Pri podpise zákonu je hlava štátu oprávnená
vrátiť schválený zákon na znovu preskúmanie do zákonodarného orgánu. Toto právo vete je
suspenzívne a dá sa prelomiť opätovným schválením v parlamente. Na Slovensku je potrebné na
schválenie takéhoto vete kvalifikovaná väčšina čiže 3/5. Druhý typ veta je absolútne a využíva sa
v medzinárodnom práve napríklad v bezpečnostnej rade OSN a znamená, že ak ktorýkoľvek členský
štát vznesie veto, tak je právny akt nenávratný a nikdy v budúcnosti sa k nemu nesmú vrátiť.

49. štát primárne znaky plus sekundárne

primárne znaky štátu sú obyvateľstvo (personálny substrát), územie (vecný substrát), normatívny
systém práva (organizačno-normatívny substrát)

sekundárne znaky štátu sú dane, rozpočet a štátne symboly (štátny znak, hymna, vlajka, pečať)

50. nadobudnutie štátneho občianstva

podmienky nadobudnutia štátneho občianstva si určuje štát samostatne. Spravidla je to naturalizácia
a narodenie a opcia. Narodenie znamená, že ak sa daný občan narodí občanovi daného štátu tak
dieťa má nárok byť občanom toho štátu. Ak sú obaja rodičia občanmi jedného štátu tak ich dieťa
bude mať len jedno občianstvo. Ak je každý z iného štátu tak má dieťa nárok na dvojité občianstvo
(bipolitizmus). Niektoré štáty dávajú dieťaťu, ktoré sa narodí na ich území občianstvo bez toho, aby
ktorýkoľvek z rodičov bol občan toho štátu. Druhý typ nadobudnutia občianstvo je naturalizácia
a znamená, že sa do daného štátu prisťahuje občan iného štátu napríklad kvôli manželstvu
a postupnou naturalizáciou, vybavením si naturalizačného aktu alebo spravením nejakých štátnych
skúšok sa môže stať občan štátu, v ktorom žije. Podrobnosti naturalizácie si určí každý štát osobitne.
Opcia je v zmysle medzinárodného práva a je to v tedy, ak si jednotlivec sám vyberá občianstvo štátu,
k ktorému chce patriť.

51. zásady deľby moci v prezidentskom systéme

nezlučiteľnosť, rovnocennosť, vzájomná kontrola, nezávislosť, samostatnosť, oddelenosť mocí,
trojdelenie mocí, nepodriadenosť, nezodpovednosť, rovnováha

52. na základe vzťahov aké poznáme formy vlády

so zreteľom na hlavu štátu – republika (prezidentská alebo parlamentná), diktatúra (vláda menšiny,
väčšiny, jednotlivca), monarchia (konštitučná, parlamentná, stavovská, absolutistická)

demokracia v štáte – parlamentná republika, prezidentská republika a parlamentná monarchia

nedemokratické štáty – všetky diktatúry, monarchie (absolutistická, stavovská,)

53. 3 orgány so všeobecnou vecnou kompetenciou, 3 orgány všeobecnou osobitnou

kompetenciou ,3 orgány ktoré sú trvalé

Všeobecná vecná kompetencia – súd, generálna prokuratúra, vláda, parlament

Všeobecná osobná kompetencia – súdy, generálna prokuratúra, vláda, parlament

Osobitná osobná kompetencia – vojenská súdy, stavovské súdy, imunitné a mandátne výbory
v parlamente, vojenská prokuratúra, výbor pre nezlučiteľnosť funkcií

Trvalé orgány – vláda, parlament, generálna prokuratúra

54. minimálne práva obvineného podľa Dohovoru o ľudských právach

Čl. 6

3. Každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva:

a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a
dôvodom obvinenia proti nemu;
b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;
c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá
prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti
vyžadujú;
d) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch
svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe;
e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom alebo
týmto jazykom nehovorí.

55. porovnať exekutívu a súdnictvo v bodoch

exekutíva - orgány sú hlava štátu a vláda s jej členmi, ministerstvá a ústredné a miestne orgány
štátnej správy a výkonné orgány sui generis (prokuratúra, ombudsman, NKÚ)

súdnictvo – súdy a sudcovia, hierarchicky usporiadaná

rozhodujú o právach a povinnostiach právom stanovených záujmov, o vine a uložení trestu alebo
iného represívneho opatrenia, o veciach ústavnosti a zákonnosti

56. aké druhy majorít existujú na schválenie rôznych aktov parlamentu

kvórum – uznášania sa schopnosť a to je ak je v parlamente prítomných nadpolovičná väčšina
poslancov. Na SR to je najmenej 76 poslancov.

kvalifikovaná – ide o trojpätinovú väčšinu všetkých poslancov a používa sa napríklad pri schvaľovaní
ústavných zákonov alebo pri prelomení prezidentského veta alebo pri niektorých medzinárodných
zmluvách. Na SR to je najmenej 90 poslancov. Je to zlomok poslancov, ktorý predstavuje viac ako
jednu polovicu. V niektorých štátoch 2/3, u nás 3/5.

relatívna – je taký počet poslancov, aby boli v nadpolovičnej väčšine. Je závislý od prítomnosti
poslancov. Ak je prítomných 76 poslancov čiže najmenšie kvórum, tak relatívnu väčšinu na schválenie
jednoduchého zákona tvoria 39 poslancov. Je to nadpolovičná väčšina z prítomných poslancov

absolútna – nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, čo je na SR najmenej 76 poslancov. Je
potrebná pri vyslovovaní dôvery vláde alebo jej členovi, alebo pri voľbe predsedu či podpredsedu
NRSR.

57. právo veta - čo je jeho obsahom a ako postupuje prezident pri jeho uplatňovaní

právo veta je právo zasiahnuť do zákonodarnej činnosti. Existujú dva typy suspenzívne a absolútne.
Suspenzívne sa používa napríklad u nás a využíva ho prezident pri nesúhlasení so zákonom. Je to
vlastne právo hlavy štátu vrátiť zákon do parlamentu na opätovné preskúmanie a opravenie. Toto
suspenzívne právo veta je možné prelomiť kvalifikovanou väčšinou v parlamente. Prezident má
zákonnú lehotu 15 dní od doručenia schváleného zákona na vyjadrenie sa k zákonu. Ak súhlasí so
znením zákona , signuje ho spolu s predsedom NRSR a predsedom vlády. Ak so zákonom prezident
nesúhlasí tak iba on má právo vrátiť tento zákon na prerokovanie NRSR. Ak je tento zákon znova
schválený v NRSR kvalifikovanou 3/5 väčšinou, je platný aj bez podpisu prezidenta, čo znamená, že so
zákonom po opätovnom schválení nemusí prezident súhlasiť.

Druhý typ veta je absolútne, ktoré sa používa len v medzinárodnom práve a to napríklad
v bezpečnostnej rade OSN, kde má toto právo veta každý členský štát a je neprelomiteľné.

58. kontrasignácia - vysvetliť pojem a aký má význam

spolu podpísanie právneho aktu prezidentom, predsedom NRSR a predsedom vlády alebo ministrom
zahraničných vecí. Je to vlastne podpísanie oboch zmluvných strán. Význam kontrasignácie je v tom,
že aj zákonodarná moc v zastúpení s jej predsedom aj výkonná moc okrem prezidenta v zastúpení
predsedom alebo príslušným ministrom vie o danom zákone a súhlasí s ním. Tým, že podpísali zákon
predseda vlády a príslušný minister, nesú právnu zodpovednosť oni.

59. aké súdy boli u nás v čase socializmu a popísať ich činnosť

ústavný súd – rozhodovacia oblasť (skúmanie ústavnosti zákonov, ochrana občianskych práv
a slobôd), riešenie kompetenčných sporov, podávanie podnetov v oblasti zákonodarstva.

V znamení sústredenia súdov do jednej sústavy sa musel zrušiť najvyšší vojenský, štátny a správny
súd

Vytvorili sa súdy všeobecné a špeciálne. Všeobecné boli najvyšší, krajské a ľudové. Špeciálne boli
vojenské a rozhodcovské súdy

60. deľba štátnych orgánov a kompetencie št. orgánov

vertikálne, horizontálne, ustanovenie do funkcie (dedičnosť, voľby, menovanie), kompetencie
(všeobecná, osobná, územná, funkčná, časová), vzájomných vzťahov (hierarchia), zloženia
(monokratický, kolegiálny), právomoci (zákonodarná, výkonná, súdna)

61. čo vyplýva pre formu štátu z výroku: Slovenská republika je demokraticky právny

zvrchovaný štát

forma štátu – forma vlády (republika), štátne zriadenie (jednotný štát) a štátny režim (právny štát)

62. charakterizujte nezávislosť súdnictva v klasickej prezidentskej a parlamentnej republike

menovanie sudcov prezidentom na návrh parlamentu, nezlúčiteľnosť povolania okrem vydavateľskej
alebo učiteľskej činnosti, neodvolateľnosť, nepreložiteľnosť, náhodný výber prípadov, zabránenie
konfliktu záujmov, bez politických preferencií vzdelanie a kariérny systém, rozhodovanie v senátoch
či ako samosudca, verejnosť rokovania a rozsudku okrem prípadov, kedy je porušované obchodné
tajomstvo, v záujme spoločnosti a mravnosti, vysoké platy aby sa zaručila nepodplatiteľnosť, imunita
sudcov na pôde súdu, nepodriaditeľnosť žiadnej moci

nepodriaditeľnosť, samostatnosť, oddelenost moci, trojdelenie, kontrola vzájomná, nezlučiteľnosť,
rovnocennosť, nezávislosť, nezodpovednosť, rovnováha síl

63. vymenuj rozdelenie kompetencii štátu

územná (všeobecná, miestna)

všeobecná(všeobecná, osobitá)

osobná (všeobecná, osobitá)

funkčná

časová (dočasná, trvalá)

zahraničná politika, zákonodarstvo, menová a fiskálna politika, spravodlivosť, obrana štátu,
starostlivosť o štátny majetok a štátnu pokladnicu, súdnictvo, vyhľadávanie štátnych dokumentov,
štátne inšpekcie, audity, kontroly koordinačné a programové celoštátne činnosti

64. rule of law

právny štát v anglo-americkom ponímaní. štát môže to, čo mu zákony prikazujú, občan môže to, čo
nie je zákonom zakázané, garancia ľudských práv, je to právo na spravodlivý a slušný proces. Platia
hlavne tieto zásady : nikoho nemožno pozbaviť bez spravodlivého súdu slobody, majetku či života,
nikto nestojí nad zákonom, hlavne žiadna štátna moc a je to vláda práva, právo sa vyznačuje
generalitou a nepôsobí retroaktívne.

65. princíp škody

sa vyskytuje vo vzťahu práva k slobode hlavne v liberalizme. Znamená, že moja sloboda končí tam,
kde začína sloboda iných. Pokiaľ ja mojou slobodou robím na škodu druhým, musí zasiahnuť štát. ak
však neprekážam nikomu vo výkone mojej slobody, čiže nerobím nikomu škodu, tak štát nezasahuje
a správa sa len ako nočný strážnik, ako minimalistický štát z liberalizmu

66. Legalita a legitimita

Znaky štátnej moci : legalita, legitimita, efektivita

Efektivita – ak je štátna moc rešpektovaná a dodržiavaná

Legalita – je chránená právom, je založená na základe práva, zákonnosť. Transport moci
z reprezentantov práva na štátne orgány na základe zákona.

Legitimita – je ospravedlniteľná, ospravedlnenosť štátnej moci, napríklad dedičné právo panovníka
po meči a musí mať po riadnej korunovácii, alebo demokratické voľby poslancov či prezidenta...

67. Rozdelenie ľudských práv

Ľudské práva delíme na tri generácie podľa etáp ich vzniku.

Prvá generácia LP vznikla prvá z vyhlásenia nezávislosti v USA a z francúzskej revolúcie a obsahuje
negatívne práva v zmysle obmedzovania štátnej moci – limited government. Patria do nej občianske
(právo na život, na majetok, na slobodu, na súkromie...) a politické práva (právo zhromažďovať sa
a združovať sa, sloboda prejavu, sloboda informácií...)

Druhá generácia LP obsahuje ekonomické, sociálne a kultúrne práva a vznikla po prvej svetovej vojne.
Medzi hospodárske práva patria právo na prácu, na slobodnú voľbu povolania, na štrajk a na
spravodlivé pracovné podmienky. Medzi sociálne práva patria právo na zabezpečenie pracovníka
v starobe, na ochranu zdravia, na ochranu manželstva, rodiny a rodičovstva. Medzi kultúrne práva
patria právo na vzdelanie a na vedecké bádanie.

Tretia generácia LP je založená na medzinárodnom práve, je to akási vízia do budúcnosti. Sú to
vlastne práva solidarity a patria sem právo na mier na zdravé životné prostredie na prírodné zdroje
na hospodársky a sociálny rozvoj, práva menšín, na komunikáciu, na medzigeneračnú slušnosť...

68. Apoliti + príklad

Apoliti sú vlastne bezdomovci v rámci medzinárodného práva, ľudia bez štátneho občianstva. Ide
o emigrantov, napríklad v 20 storočí po rozpade cárskeho Ruska a socialistických krajín.

69. Demokracia

Je to vlastne vláda ľudu. Je to vláda väčšiny ale menšina ju svojimi právami obmedzuje. Je tam
ekonomický pluralizmus, čiže voľná hospodárska súťaž a trhové hospodárstvo, politický pluralizmus –
občan si má právo vybrať vo voľbách z veľkého výberu politických strán, ktoré majú slobodnú súťaž.
Volebné právo je zaručené a prostredníctvom neho si občania priamo alebo nepriamo vyberajú
svojich reprezentantov. Demokracia ochraňuje velebné právo a zaručuje sa za voľby všeobecné,
tajné, priame a rovné. Je tam ochrana súkromného vlastníctva a pri spoluvlastníctve má každý
spoluvlastník rovnaké práva na vec. Demokratický štát tiež ochraňuje vnútornú a vonkajšiu
bezpečnosť. Reprezentantom demokracie sú všetky časti deľby moci, najviac však parlament.

70. funkcie štátu

vnútorné a vonkajšie

vnútorné sú zamerané na ochranu práv občanov vo vnútri štátu. Je to ochrana práv a slobôd
občanov, ochrana hospodárskeho života, poriadku a bezpečnosti v štáte, ochrana životného
prostredia, sociálne ochrany (zabezpečenie v starobe, minimálny sociálne štandard) kultúrne ochrany
(zabezpečenie školstva a vývoj vedy) ochrana súkromného a verejného majetku

vonkajšie funkcie štátu sú zabezpečenie hospodárskej a politickej spolupráce s inými štátmi
a medzinárodnými organizáciami a zabezpečenie ochrany a bezpečnosti štátu zvonku.

71. federatívna republika

je to typ zloženého štátu, v dnešnej dobe sa najviac vyskytuje. Zložený štát sa vyznačuje rozdelením
územia na územnosprávne jednotky, ktoré sa autonómne spravujú, existuje tu viacero ústav
a viacero sústav štátnych orgánov, existuje však aj jedna ústava, zmluva či dohovor, ktorý platí pre
celý štát súčasne a ostatné zákony či ústavy mu nesmú odporovať, rovnako to platí o štátnych
orgánoch. Dvojkomorový parlament a centrálne štátna moc sa delí o svoje právomoci s ústrednou.
Federácia má všetky tieto znaky zloženého štátu a zväzky medzi štátmi sú pevné. Príkladom je
Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, USA...

72. kolegiálne orgány

sú orgány, ktoré pozostávajú z viacerých členov, vystupujú, rozhodujú, tvoria a sú založené v nejakom
kolégiu, nie ako jednotlivci. Napríklad vláda, parlament...

73. rechtsstat

právny štát, rule of law.

garancia LP, občan môže všetko, čo zákon nezakazuje a štát len to, čo mu zákony povoľujú

ochrana súkromného majetku, nikoho nemožno zbaviť slobody, majetku a života bez spravodlivého
procesu, nikto nestojí nad zákonom, ani štátna moc, je to vláda práva, a právo sa vyznačuje
generalitou a nepôsobí retroaktívne.

74. aké povinnosti majú občania k štátu a štát k občanom na princípe spoločenskej zmluvy

občania sa vzdali časti svojich práv aby ich mohol štát ochraňovať, štát teda ochraňuje, chráni občana
od vonkajšieho nebezpečenstva alebo vnútorného, zabezpečuje mu základné práva a slobody nesmie
však zneužívať moc, lebo vtedy majú občania právo na odpor voči moci a zvrhnúť moc. Povinnosť
občanov je však ale poslúchať moc a odovzdať jej také práva, aby mohla presadiť svoju zvrchovanosť
a zabezpečovať ochranu občanov.

75. porovnať zákonodarnú moc s ombudsmanom

obaja sú zástupcami občanov.

Zákonodarná moc je volený orgán. Hlavná činnosť je zákonodarstvo. Nevylučuje činnosť ľudu, tí môžu
konať buď priamo (referendum) alebo nepriamo (voľby do parlamentu). Reprezentatívny mandát
poslancov – konajú za celý národ nie len za voličov. Kolegiátny orgán. Vznik – zástupca ľudu –
vyplynul z histórie. Má rozhodovacie právomoci

Ombudsman je volený parlamentom a menovaný prezidentom. Patrí do výkonnej moci medzi orgány
sui generis. Hlavná činnosť je kontrola. Je závislý na činnosti ľudu, vybavuje ich sťažnosti na
porušovanie práv a slobôd. Menovaný prezidentom ale koná za jednotlivca v špecifickom prípade ale
jeho pôsobnosť je všeobecná. Je to monokratický orgán. Vznik – zástupca ľudu – vo švédsku. Nemá
rozhodovacie právomoci a všíma si nečinnosť alebo nesprávnu činnosť štátnych orgánov voči FO
alebo PO.

76. podľa ústavy z článku o zhromažďovaní a združovaní – vypísať združenia ktoré tento článok

zahŕňa

čl. 28

(1) Právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje.

(2) Podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných
miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd
iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu.
Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy

čl. 29

(1) Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch,
spoločnostiach alebo iných združeniach.

(2) Občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich.

(3) Výkon práv podľa odsekov 1 a 2 možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku,
predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných.
(4) Politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia sú oddelené od
štátu.

Politické strany, politické hnutia, odborové hnutia, záujmové spolky, obchodné spoločnosti,
občianske združenia....

77. vnútorné a vonkajšie funkcie štátu + ako ich spoločne nazývame

vnútorné sú ochrana súkromného a verejného majetku, ochrane poriadku a bezpečnosti, ochrana
životného prostredia, kultúrne zábezpeky (školstvo vývoj vedy), sociálne zábezpeky (sociálne
minimum, zabezpečenie v starobe), trhové hospodárstvo a voľná hospodárska súťaž, ochrana práv
a slobôd občanov

vonkajšie sú ochrana bezpečnosti štátu zvonku, hospodárska a politická spolupráca s inými státmi
a medzinárodnými organizáciami.

Právne a politické funkcie

78. Slovenská republika je demokratický právny štát, jeho územie je nedeliteľné. Podľa tejto

právnej vety určite, ktoré jej časti a ako charakterizujú základné znaky štátu.

Forma vlády – demokratická republika

Politický režim – právny štát

Štátny zriadenie – jednotný štát (nedeliteľné územie) unitárny štát

Táto veta určuje formu štátu.

79. 2 príklady na monokratický štátny orgán a 3 príklady na kolegiátny štátny orgán

Monokratický – prezident (hlava štátu), ombudsman, samosudca

Kolegiátny orgán – vláda, parlament, prokuratúra, senáty na súdoch

80. ústavno-politická zodpovednosť/nezodpovednosť výkonnej moci v parlamentnej a

prezidentskej republike, kreačná závislosť/nezávislosť výkonnej moci v parlamentnej a
prezidentskej republike

ústavno-politická závislosť výkonnej moci je v parlamentnej republike závislá od parlamentu =
parlament sa vyjadruje k dôvere či nedôvere vláde. V prezidentskej republike, je prezident priamo
volený ľudom a vláda je len ako poradný orgán prezidenta a preto je výkonná moc nezodpovedná
parlamentu. Toto je jedna zo znakov deľby moci, ktoré sa porušujú pri parlamentnej republike.

Kreácia je na tom rovnako. V parlamentnej republike je vláda kreovaná parlamentom, na základne
pomerného zastúpenia v parlamente sa menujú ministri vo vláde. V prezidentskej republike si
prezident sám menuje svojich poradcov a neexistuje premiér ani vláda v európskom slova zmysle.

81. charakterizuj policajný štát

je to opak právneho štátu. Štátnym orgánom je dovolené všetko, čo nie je zakázané zákonom
a občanom je dovolené pohybovať sa len v medziach zákona. Dominuje tam štátna správa, exekutíva
a polícia. Napríklad absolutistická monarchia.

82. vysvetlite americkú cestu ku konštitucionalizmu

v USA je prezidentská republika, je tam silný prezident so silnými právomocami. Výkonná moc je teda
v rukách prezidenta. Vláda v našom ponímaní neexistuje, je to len spolupráca s byrokratmi
a neexistuje ani premiér. Silný prezident je podľa vzoru Anglicka, kde je namiesto prezidenta
panovník.

je tam písaná ústava v roku 1776. Dodnes nebola zmenená okrem 35 dodatkov, ktoré sa hlavne
týkajú občianskych práv.

prevzali anglické právo, vo väčšine (okrem Lujziany) sa vyskytuje systém obyčajového práva
a precedensov, kde súdy tvoria právo precedensmi. Je tam súdna ochrana ústavnosti

nie je tu zvrchovanosť parlamentu ale ľudu

koncepcia due process of law – právo na spravodlivý proces – rule of law – nikto nemôže byť
pozbavený slobody, majetku alebo života bez spravodlivého procesu.

Porota z laikov – nikto sa nemôže zodpovedať z trestného činu, ktorého obvinenie nebolo vznesené
pred porotou, nemusí svedčiť proti sebe ani svojim blízkym, a nemôže byť trestaný dva krát za ten
istý trestný čin.

83. vymenujte znaky verejnoprávnej korporácie

verejnoprávna korporácia je štát.

nesmie sa dotýkať ničoho súkromnoprávneho, je zabezpečená verejnými orgánmi na plnenie
verejného záujmu. Je to vlastne združenie občanov štátu. Na začiatku, pri tvorbe korporácie musí stáť
zákon, a musí ju spravovať verejná moc – pomocou donútenia je schopná vyžadovať poslušnosť od
občanov. Existujú volené orgány s príslušnou právomocou, existencia normatívneho systému, územia
a vlastníctvo, majetok korporácie.

84. aké práva má človek, podľa článku 12 Medzinárodného paktu o občianskych a politických

právach, ak sa nachádza na území štátu?

Slobodný pohyb po krajine, slobodné opustenie krajiny, zvolenie si miesta pobytu, nikto nesmie
zabrániť nikomu vstup do vlastnej krajiny

čl.12
1. Každý, kto sa právoplatne nachádza na území určitého štátu, má na tomto území právo slobody
pohybu a slobody zvoliť si miesto pobytu.
2. Každý môže slobodne opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú.
3. Vyššie spomenuté práva nepodliehajú žiadnym obmedzeniam okrem tých, ktoré ustanovuje zákon
a ktoré sú nevyhnutné pre ochranu národnej bezpečnosti, verejného poriadku, verejného zdravia
alebo morálky alebo práv a slobôd druhých a ktoré v súlade s ostatnými právami uznanými v tomto
pakte.
4. Nikto nesmie byť svojvoľne pozbavený práva vstúpiť do svojej vlastnej krajiny.

85. vymenovať znaky ekonomického pluralizmu

súkromné podnikanie, súkromné vlastníctvo, trhová ekonomika, slobodná hospodárska súťaž

86. približne vysvetliť pojem subsidiarity v súvislosti, pomocou územnej samosprávy

jej podriadenosť štátnej správe vo právomociach, ktoré je prenechal štát. štát robí kontrolu nad
výkonom týchto právomocí.

87. NRSR je najvyšší zákonodarný a ústavodarný orgán, aký štát podľa delenia to vystihuje

Parlamentnú republiku

88. Rechtstaat

Právny štát v kontinentálnom ponímaní alebo rule of law

založený na garancii LP, na pohybovaná sa štátnej moci v medziach zákona a občan môže všetko, čo
nie je zakázané zákonom. Opakom je policajný štát.

je založený na panstve práva, na tom, že nikto nemôže byť nad zákonom hlavne žiadna štátna moc,
právo je všeobecné a nie je retroaktívne, a nikomu nemôžu vziať slobodu, život alebo majetok bez
spravodlivého procesu.

89. Zložený štát

Napríklad federácia, moderná únia lebo reálna únia. Opakom je unitárny alebo jednotný štát.

Znaky – existencia viacerých ústav, systémov štátnych orgánov, štátnych symbolov..., rozdelenie
štátneho územia na samosprávne jednotky, s ktorými sa centrálna moc delí o právomoci, existencia
jednej ústavy, dokumentu alebo zmluvy, ktorá je platná pre všetky časti štátu a sú jej podriadené,
dvojkomorový parlament

90. ako delíme štátne orgány

vertikálne a horizontálne

podľa zloženia – kolegiátny orgán, monokratický

kompetencia – územná, všeobecná, časová, funkčná, osobná

právomoc – zákonodarná, výkonná, súdna moc

vzájomných vzťahov – podľa hierarchie – kontrolné/kontrolované, nadriadené/podriadené,
zodpovedné/nezodpovedné

ustanovenia do funkcie – menovanie, dedenie, volenie

štátna správa a samospráva

91. aký je rozdiel medzi pozitívnymi a negatívnymi ĽP

LP sú odvodené z prirodzených práv ius naturalis, sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné
a nezrušiteľné. Prináležia človeku bez ohľadu na jeho sociálny či iný status

negatívne sú v zmysle limitovania a obmedzenia štátnej moci podľa princípu limited government. Je
to hlavne prvá generácia LP

pozitívne práva vyžadujú aktivitu od štátnej moci. Ide o druhú generáciu LP

92. verejnoprávne korporácie + príklady

ide o štát

je to právnická osoba, spoločenstvo občanov a ide o verejné právo, nedotýka sa to súkromného
práva. Verejné inštitúcie sa starajú o verejné hodnoty, na začiatku, pri vzniku bol nejaký právny
dokument, vlastní majetok, má územie, ktoré je rozdelené do menších celkov, má právny systém, jej
funkcie môžu byť volené alebo menované, ide o verejnú moc, pomocou ktorej donútenia si štát
zabezpečuje poslušnosť občanov

korporácie môžu byť štát, obec, VUC, mesto...

nadácia je združenie majetku.

93. porovnanie výkonná moc a justícia

výkonná moc – funkcia je výkon moci, je to hlava štátu, ministerstvá, vláda, orgány sui generis,
ústredná správa a miestna samospráva. Sú oprávnené vydávať normatívne akty so všeobecnou alebo
regionálnou pôsobnosťou (všeobecne záväzné akty, individuálne právne akty. Sú hierarchicky
usporiadané. Nie všetky funkcie výkonnej moci sú volené alebo menované, sú to dočasné funkcie na
stanovené funkčné obdobie. Môžu sa pohybovať len v medziach zákona a ústavy

justícia – funkcia je aplikácia práva a rozhodovanie v trestnom konaní. V angloamerickom systéme je
to orgán tvorby práva, v kontinentálnom je to len aplikácia práva. Sú to všetky súdy na štátnom
území. Sú oprávnené vydávať precedensy tam, kde zákon neupravuje správanie ľudí. Sú hierarchicky
usporiadané. Musia byť nezávislé – sudcovia sú menovaní do svojich funkcií, sú menovaní na neurčitú
dobu. Sú nepreložiteľní, nezávislí a bez konfliktu záujmov, sú viazaní len zákonmi a ústavou.

94. správne súdnictvo

súdnictvo, ktoré u nás bolo za Československa a riešilo spory medzi štátnymi orgánmi navzájom a vo
vzťahu k občanom. Činy spáchané v štátnej správe a opravné prostriedky proti nim

95. právo na sebaurčenie (self-determination)

je právo národu na medzinárodnú právnu subjektivitu. Štát musí byť ekonomicky, politicky
sebestačný, musí ovládať určité územie,musí mať ústavu etablovanú alebo písanú musí mať svoje
orgány a inštitúcie, navonok ho musí zastupovať hlava štátu, ktorá má ratifikovať medzinárodné
zmluvy, ak to nie je prenesené na iný štátny orgán.

96. dualizmus, v súvislosti s parlamentarizmom

dualizmus je vlastne zložený štát. skladal sa z dvoch štátov Rakúska a Uhorska. Obidve autonómie
mali svoju ústavu, svoju sústavu štátnych orgánov, svoje štátne symboly, existovala však jedna ústava
zastrešujúca oba štáty. Spoločné mali tiež osobu panovníka, ministerstvo financií, zahraničia a vojny.
Existoval to dvojkomorový parlament. Štátna moc sa rozdeľovala medzi orgány centrálneho štátu
a medzi orgány členských štátov

97. čo je to sociálne spoločenstvo v sociálnom štáte, čo je sociálne partnerstvo

spôsob predchádzania sociálnym konfliktom. Tvorí sa medzi vládou, zamestnancami
a zamestnávateľmi. Má 4 hlavné úlohy. Dávať do politického dialógu sociálny rozmer, predchádzať
sociálnym konfliktom, zabezpečovať voľnú hospodársku prosperitu a stabilitu a rozširovať politickú
demokraciu.

98. rovnováha moci, nástroje rovnováhy moci

check and balances, konkurencia mocí, formulované americkou konštitucionalistika, medzi zložkami
moci musí vládnuť rovnováha síl.