International Finance - IV. 3. 4. European Stability Mechanism (ESM), IMF Vs. ESM

Zhrnutie prednášky

Prednáška vysvetľuje, prečo bola eurozóna nepripravená na platobnú neschopnosť členských štátov a ako vznikol Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM). Maastrichtská zmluva vylučovala bailout, no kríza bankových systémov a selektívne správanie investorov (cherry-picking) priniesli potrebu inštitucionalizovaného riešenia mimo zmluvy o EÚ. ESM disponuje splateným kapitálom 80 mld. eur, môže emitovať dlhopisy do 500 mld. eur s ratingom AAA a splatnosťou až 45 rokov, no na rozdiel od MMF nemá vlastnú analytickú kapacitu a o alokácii rozhoduje Komisia. Pôžičky sú viazané na podmienky, ako sú disciplína rozpočtu, reforma a zmenšenie finančného sektora, štrukturálne reformy a privatizácia. Na príklade Grécka sa ukazujú dlhé splatnosti, lacné financovanie a využitie prostriedkov najmä na obsluhu dlhu.

• - Zmluva z roku 2009 vylučovala záchranu členských štátov, eurozóna nebola na bankrot pripravená.
• - Inštitucionalizácia pomoci znižuje morálny hazard a cherry-picking investorov v čase krízy.
• - ESM nie je súčasťou zmluvy o EÚ, vytvorili ho vlády eurozóny; má splatený kapitál 80 mld. eur a limit emisie 500 mld. eur.
• - Dlhopisy ESM majú rating AAA, splatnosť až 45 rokov a pre banky nulovú rizikovú váhu, čo ich robí cenným aktívom.
• - Na rozdiel od MMF nemá ESM vlastnú analytickú kapacitu, je len pokladnička; o alokácii rozhoduje Európska komisia.
• - Pomoc je podmienená rozpočtovou disciplínou, dohľadom nad finančným systémom, zmenšením bánk, štrukturálnymi reformami a privatizáciou.
• - Grécko dostalo od ESM dlhodobé lacné úvery so splatnosťou do 2060-tych rokov, použité najmä na obsluhu dlhu a bankovú rekapitalizáciu.

Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.