6.c. The US Fed, ECB and other key central banks

Zhrnutie prednášky

Prednáška porovnáva, ako sú ciele centrálnych bánk ukotvené v legislatíve a v praxi. ECB vychádza z jedinej zmluvy o fungovaní EÚ, zatiaľ čo Fed, Švajčiarska národná banka, Bank of Japan či Čínska ľudová banka majú ciele rozptýlené v rôznych zákonoch alebo v ústave. Podľa údajov MMF pôvodne dominovalo inflačné cielenie (44 krajín), no USA, eurozóna a Švajčiarsko sú dnes v kategórii „iné“, kým Japonsko sa do cielenia inflácie vrátilo. Inflačné ciele sa líšia: stabilné ekonomiky preferujú 2 %, rozvíjajúce sa 3 % (Balassov-Samuelsonov efekt), pričom hodnota 2 % vychádza z chyby merania štatistických úradov. Záver sa venuje kapitálovej štruktúre ECB, rozdeleniu zisku a tomu, že národné centrálne banky vykonávajú nákupy dlhopisov podľa svojich kapitálových podielov.

• - ECB má ciele definované jednou zmluvou o fungovaní EÚ, Fed ich má rozptýlené vo viacerých zákonoch, SNB v ústave.
• - Inflačné cielenie používalo pôvodne 44 krajín, no dnes je v kategórii „iné“ 42 krajín vrátane USA, eurozóny a Švajčiarska.
• - Menovo-agregátové cielenie sa hodí pri nízkej kredibilite banky a slabom transmisnom mechanizme.
• - Stabilné ekonomiky cielia 2 % inflácie, menej stabilné 3 % kvôli rastu produktivity v obchodovateľnom sektore (Balassov-Samuelsonov efekt).
• - Cieľ 2 % vychádza z chyby merania inflácie v štatistických úradoch, nie zo sofistikovanej optimalizácie.
• - ECB sleduje cenovú stabilitu ako primárny cieľ a až potom zamestnanosť a vyvážený rast.
• - Národné centrálne banky sú podielnikmi ECB podľa kapitálových kľúčov a podľa nich vykonávajú nákupy dlhopisov.
• - Straty centrálnej banky nie sú problémom ako pri bežnej banke, keďže môže tlačiť peniaze (príklad ČNB).

Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.