Nemzetközi pénzügyek - IV. 3. Makroprudenciális politika

Zhrnutie prednášky

Prednáška vysvetľuje makroprudenciálnu politiku ako nástroj finančnej stability, ktorý po kríze v roku 2008 získal na význame, keďže sa ukázalo, že disciplinujúce sily trhu samy nestačia. Na rozdiel od mikroprudenciálneho dohľadu, ktorý kontroluje súlad jednotlivých bánk s predpismi, sleduje systémové riziká, napríklad vysokú vonkajšiu expozíciu bankového sektora. Dohľad sa preto začal presúvať pod centrálne banky (priekopníkom bolo Česko od roku 1993). V EÚ to vyústilo do bankovej únie s tromi piliermi: jednotný mechanizmus dohľadu, jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií a európsky systém ochrany vkladov. ECB priamo dohliada na približne 124 významných bánk. Krajiny V4 mimo eurozóny však vnímajú, že stratia vplyv bez prístupu k záchranným nástrojom, a fond na riešenie krízy s objemom okolo 55 mld. eur by nestačil na veľkú bankovú krízu.

• - Makroprudenciálna politika sleduje systémové riziká, mikroprudenciálna len súlad jednotlivých bánk s predpismi.
• - Po kríze 2008 sa dohľad nad bankami presúva pod centrálne banky; Česko to zaviedlo už od roku 1993.
• - Ciele: obmedziť nadmerný rast úverov, riadiť riziká likvidity, predchádzať nadmernej koncentrácii (too big to fail) a nesprávnym stimulom.
• - Banková únia EÚ tvorí jednotný dohľad, jednotné riešenie krízových situácií a európsky systém ochrany vkladov.
• - ECB priamo dohliada na približne 124 významných bánk z asi 3000 bánk v EÚ, aby sa zabránilo regulačnej arbitráži.
• - Krajiny V4 mimo eurozóny odmietajú účasť, pretože by stratili dohľad nad bankami, no nemali by prístup k Európskemu stabilizačnému mechanizmu.
• - Fond na riešenie krízy sa plní z 1 % vkladov a má okolo 55 mld. eur, čo nestačí na veľkú systémovú krízu.

Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.