Nemzetközi pénzügyek 02 Levelező

Zhrnutie prednášky

Prednáška o medzinárodných financiách sa venuje menovým politickým režimom a ich vzťahu k výmennému kurzu. Po stručnej rekapitulácii predchádzajúcej témy (vonkajšia rovnováha, platobná bilancia, devízové kurzy) sa zameriava na malé otvorené ekonomiky, v ktorých zahraničný obchod tvorí okolo 80 % HDP a kurz silno ovplyvňuje rast aj infláciu. Prezentuje klasifikáciu režimov podľa MMF (pevný kurz, menový agregát, inflačné cielenie, riadený floating, dolarizácia či euroizácia) a odporúča výročnú správu MMF o kurzových režimoch. Vysvetľuje problémy riadeného floatingu na príklade Maďarska pred rokom 2008 a históriu po páde Bretton-Woodskeho systému: v 70. rokoch vysoká inflácia, stagflácia a záporné reálne úrokové sadzby viedli v roku 1979 k zavedeniu cielenia menových agregátov v USA.

• - Malé otvorené ekonomiky sú silne závislé od exportu a výmenný kurz na ne pôsobí výraznejšie.
• - MMF delí kurzové a menové režimy na pevný kurz, cielenie menových agregátov a inflačné cielenie; ročná správa MMF je vhodným zdrojom.
• - Dolarizácia a euroizácia (napr. Ekvádor, Panama, Čierna Hora) znamenajú prijatie cudzej meny, no bránia vstupu do EÚ pri jednostrannej euroizácii.
• - Riadený floating vedie k konfliktu cieľov, keď centrálna banka súčasne stabilizuje kurz aj infláciu, ako v Maďarsku pred rokom 2008.
• - Pri pevnom kurze centrálna banka drží devízové rezervy, ktoré na rozdiel od zlata prinášajú úrok, a ich výška ovplyvňuje stabilitu režimu.
• - Po páde Bretton-Woodskeho systému (1971–1973) sa v 70. rokoch prelínali vysoká inflácia, recesia a ropné šoky, pričom záporné reálne sadzby infláciu ešte podporovali.
• - V roku 1979 Fed prešiel na cielenie menových agregátov, aby spomalením rastu množstva peňazí zrazil infláciu.

Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.