Nemzetközi pénzügyek - IV. 2. Elsődleges célok (1.): árfolyam és pénzmennyiég

Zhrnutie prednášky

Prednáška sa venuje primárnym cieľom menovej politiky centrálnej banky, ktoré člení na konečné, medzičlánkové a operatívne. Konečnými cieľmi sú pevný devízový kurz, cielenie menových agregátov, cielenie inflácie a ostatné prístupy (napr. nekonvenčná politika ECB, Fedu či Švajčiarska). Pri kurzovom cieli musí banka intervenovať cez úrokovú politiku alebo rezervy, kontrolovať kapitálové toky a dbať na vnútornú i vonkajšiu rovnováhu, aby bol kurz dôveryhodný. Cielenie menových agregátov, ktoré používa asi 24 krajín so slabým transmisným mechanizmom, vychádza z americkej skúsenosti z rokov 1979–1982. Prinieslo však vysokú volatilitu úrokov a kurzov, slabé teoretické i empirické opodstatnenie a dôsledky ako kríza sporiteľní v USA a dlhové krízy rozvíjajúcich sa krajín.

• - Ciele centrálnej banky sa delia na konečné, medzičlánkové (pečiatky ako množstvo peňazí či kurz) a operatívne (napr. základná úroková sadzba).
• - Skutočné ciele krajín je vhodné zisťovať z ročnej správy MMF (AREAER), nie zo zákona o centrálnej banke.
• - Pevný kurz (Saudská Arábia, Čína) vyžaduje intervencie, rezervy, kontrolu kapitálových tokov a udržateľné rozpočtové i bežné saldo.
• - Cielenie menových agregátov používa približne 24 krajín so slabým finančným sektorom a transmisným mechanizmom.
• - Americký experiment 1979–1982 liberalizoval výnosy a zvýšil povinné rezervy, čo vyvolalo skok úrokov a pád cien dlhopisov.
• - Nevýhody: vysoká volatilita úrokov a kurzov a nestabilný, slabo podložený vzťah medzi agregátmi a infláciou.
• - Dôsledky: kríza amerických sporiteľní (savings bank crisis), dlhové krízy Mexika, Brazílie a Argentíny, problémy Poľska, Rumunska a Maďarska, ktoré v roku 1982 vstúpilo do MMF.

Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.