Was the gold completely useless as a currency? (International Finance, II. Financial history)

Zhrnutie prednášky

Prednáška sa pýta, či bolo zlato ako menový základ pre ekonomiku skutočne prínosné, ako sa bežne tvrdí. Na dátach Bank of England z rokov 1270 – 2007 autor porovnáva volatilitu nominálneho HDP, inflácie (CPI), úrokových sadzieb a výmenných kurzov v šiestich obdobiach: vrcholný stredovek, raný novovek, prvá priemyselná revolúcia, zlatý štandard, Bretton Woods a veľká moderácia. Volatilitu odhaduje pomocou modelov GARCH, pričom najlepší model vyberá podľa Bayesovho informačného kritéria. Výsledky ukazujú, že volatilita HDP aj inflácie s časom klesá a najnižšia je v období veľkej moderácie bez zlatého krytia. Kurzy síce po prechode na plávajúci režim kolísajú viac, no súčet všetkých ukazovateľov hovorí v prospech moderných režimov bez zlata.

• - Mýtus, že zlato nutne stabilizovalo ekonomiku, sa testuje na dlhodobých dátach Bank of England (1270 – 2007).
• - Volatilita sa modeluje cez GARCH (prípadne TARCH, GJR-GARCH) a model sa vyberá podľa najnižšieho Bayesovho informačného kritéria.
• - Volatilita nominálneho HDP bola najvyššia vo vrcholnom stredoveku a s modernizáciou a priemyselnými revolúciami klesala.
• - Volatilita inflácie bola vysoká už v stredoveku a v ranom novoveku (prílev drahých kovov), zlatý štandard ju znižoval, Bretton Woods a veľká moderácia ešte viac.
• - Veľká moderácia s inflačným cieľovaním dosiahla najnižšiu volatilitu inflácie; úrokové sadzby majú v Bretton Woods a veľkej moderácii podobnú volatilitu.
• - Za plávajúce kurzy sa platí vyššou volatilitou výmenných kurzov, no celkový škodlivý vplyv na ekonomiku je v období veľkej moderácie najnižší.
• - Zlatý štandard bol síce stabilizujúci, ale príliš rigidný a krehký systém.

Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.