6.e. Unconventional Monetary Policy: theory and practice at the ECB

Zhrnutie prednášky

Prednáška vysvetľuje nekonvenčnú menovú politiku, ktorú centrálne banky začali používať koncom roka 2007, keď znižovanie úrokových sadzieb nestačilo na stimuláciu agregovaného dopytu a transmisný kanál prestal fungovať. Pôvodne dočasné nástroje, ako kvantitatívne a kvalitatívne uvoľňovanie, zostali v praxi dodnes, hoci neexistujú pevné pravidlá ich nastavovania podobné Taylorovmu pravidlu. Kvantitatívne uvoľňovanie spočíva v nákupe vysokokvalitných aktív a rozširovaní súvahy, kvalitatívne zahŕňa aj firemné dlhopisy a ďalšie rizikovejšie aktíva, čím centrálna banka plní úlohu tvorcu trhu poslednej inštancie. Medzi nástroje patria dlhšie úvery, širší okruh kolaterálu, nákupy cenných papierov, dopredné usmernenie a swapové linky v cudzích menách, najmä v amerických dolároch. Pre malé otvorené ekonomiky však tieto nástroje nie sú vhodné, pretože často vedú k znehodnoteniu meny.

• - Nekonvenčné nástroje vznikli ako dočasná reakcia na krízu od roku 2007, no zostali dodnes.
• - Pri nulovej dolnej hranici a mŕtvom transmisnom kanáli už samotné znižovanie sadzieb nestačí.
• - Kvantitatívne uvoľňovanie znamená nákup vysokokvalitných aktív a rozširovanie súvahy centrálnej banky.
• - Kvalitatívne uvoľňovanie zahŕňa nákup firemných dlhopisov a rizikovejších aktív, centrálna banka tak funguje ako tvorca trhu poslednej inštancie.
• - Dopredné usmernenie sľubuje nákupy, kým sa inflácia nestabilizuje okolo cieľa 2 %.
• - Neexistuje ucelená teória ani automatické pravidlo ako Taylorovo pravidlo, nástroje sa dolaďujú za pochodu.
• - Menové swapové linky v amerických dolároch riešia globálny nedostatok dolárovej likvidity a od roku 2013 sú trvalé.
• - Malé otvorené ekonomiky tieto nástroje používať nemôžu bez rizika znehodnotenia meny.

Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.