VIII. Brexit and the EU

Zhrnutie prednášky

Prednáška analyzuje makroekonomické a finančné dôsledky brexitu pre EÚ aj Spojené kráľovstvo (stav z novembra 2020). Odchodom UK stráca EÚ približne 14–15 % obyvateľstva, HDP a pracovnej sily, pričom UK tvorilo 8,8 % exportného a 5,4 % importného trhu únie. UK je s EÚ obchodne menej integrované než priemerný členský štát, no stále ide asi o polovicu jeho zahraničného obchodu, ktorý by pri brexite bez dohody zaťažili clá WTO v rozmedzí 2–10 %. Na základe dvoch odborných štúdií sa ďalej ukazuje, že zlé správy o brexite výrazne oslabovali libru a zvyšovali volatilitu kurzu, pričom ich vplyv bol silnejší než vplyv dobrých správ. Brexitové šoky zároveň zvyšovali kreditné rozpätia, teda náklady financovania firiem, a centrálne banky sa ich snažili tlmiť znižovaním sadzieb.

• - Bez UK EÚ stráca 14–15 % obyvateľstva, HDP a pracovnej sily vo veku 20–64 rokov.
• - UK je s EÚ menej integrované: približne polovica importu a 46 % exportu smeruje z/do EÚ; podiel UK na trhu EÚ je 8,8 % exportu a 5,4 % importu.
• - Brexit bez dohody by znamenal clá WTO 2–10 % a straty aj pre tretie krajiny ako Turecko, Čína či USA.
• - Zlé správy o brexite oslabovali libru výrazne viac než dobré; efekt sa potvrdil aj voči doláru a pri volatilite kurzu.
• - Úrokové rozdiely ovplyvňujú kurz: vyššie sadzby a výnosy v UK libru posilňujú, vyššie v eurozóne ju oslabujú.
• - Brexitové šoky zvyšovali kreditné rozpätia a náklady financovania firiem vo všetkých sektoroch a splatnostiach.
• - Centrálne banky môžu šoky tlmiť znižovaním sadzieb a nákupmi dlhopisov; globálna volatilita a averzia k riziku rozpätia zvyšujú.

Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.