Nemzetközi pénzügyek - IV. 2. Elsődleges célok (2.): inflációs célkövetés; 9. Transzmisszió

Zhrnutie prednášky

Prednáška sa venuje inflácii ako cieľu menovej politiky, ktorý od roku 1992 (Nový Zéland) nahradil pragmatický monetarizmus a kurzové ciele. Centrálna banka mení hlavnú úrokovú sadzbu a tým sa snaží ovplyvniť inflačné očakávania na horizonte jedného až dvoch rokov, pričom musí byť transparentná, dôveryhodná a inštitucionálne nezávislá od fiškálnej politiky. Vplyv sadzieb sa šíri transmisným mechanizmom: cez medzibankový trh, výnosovú krivku, úvery a dlhopisy ku spotrebe, investíciám a spotrebiteľským cenám, ďalej cez výmenný kurz, prenos do dovozných cien (pass-through) a tok kapitálu. Ceny aktív sa do cieľa zvyčajne nezahŕňajú, lebo sú cez diskontovanie kauzálne závislé od úrokových sadzieb. Cieľ inflácie je vo vyspelých krajinách okolo 2 %, v dobiehajúcich ekonomikách približne 3 %.

• - Inflačné cielenie vzniklo po pragmatickom monetarizme; prvou bola centrálna banka Nového Zélandu v roku 1992.
• - Hlavným nástrojom je úroková sadzba, ktorou centrálna banka ovplyvňuje inflačné očakávania na 1–2 roky, nie minulú infláciu.
• - Cieľ vyžaduje transparentnosť, dôveryhodnosť a nezávislosť centrálnej banky od fiškálnej politiky.
• - Transmisný mechanizmus vedie od sadzieb cez medzibankový trh, komerčné banky a výnosovú krivku k agregátnemu dopytu a spotrebiteľským cenám.
• - Úrokové prostredie pôsobí aj na výmenný kurz, kapitálové toky a ceny dovozu (pass-through), čo je slabšie vo väčších a menej otvorených ekonomikách.
• - Ceny aktív sa nestanovujú ako cieľ, lebo sa cez diskontovanie automaticky menia s úrokmi (nižšie sadzby zvyšujú ceny aktív).
• - Inflačný cieľ je vo vyspelých krajinách okolo 2 %, v dobiehajúcich okolo 3 % a klesá s konvergenciou (napr. Poľsko, Česko).

Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.