5.b From Bretton-Woods to Euro

Zhrnutie prednášky

Prednáška rekapituluje používanie zlata ako meny od stredovekého systému zlatých mincí cez zlatý štandard medzi napoleonskými vojnami a prvou svetovou vojnou, ktorý priniesol jednu štátnu centrálnu banku, no zároveň ju zaťažoval udržiavaním likvidity. Po medzivojnovej kríze sa návrat k zlatu ukázal ako nemožný, preto konferencia v Bretton Woods vytvorila MMF a Svetovú banku a zaviazala dolár na zlato (35 dolárov za uncu) s ostatnými menami fixovanými na dolár. Systém mal vnútorný rozpor: dolár bol národnou aj svetovou menou, odliv dolárov vyžadoval obchodný deficit a chýbali pravidlá pre menovú či fiškálnu politiku. Od polovice 60. rokov Fed varoval pred infláciou pre rastúce výdavky, ako vojny v Kórei a vo Vietname, vývoj stíhačiek či program NASA Apollo.

• - Zlatý štandard priniesol jednu štátnu centrálnu banku, no bol krehký a zaťažoval centrálne banky.
• - Po medzivojnovej kríze sa návrat k zlatému štandardu ukázal ako nereálny pre obchodné bariéry, nerovnováhy a zadlženosť.
• - Bretton Woods vytvoril MMF a Medzinárodnú banku pre obnovu a rozvoj (jadro Svetovej banky).
• - Dolár bol viazaný na zlato (35 USD za uncu), ostatné západoeurópske meny na dolár; zlato mohli požadovať len centrálne banky.
• - Dolár bol zároveň národnou aj svetovou menou, takže domáce ciele kolidovali s globálnou rolou a odliv dolárov vyžadoval deficity.
• - Systém nemal limity pre menovú ani fiškálnu politiku, preto sa v 60. rokoch objavili inflačné riziká.
• - Vysoké výdavky na vojny, vojenský výskum a NASA zvyšovali deficity, no ich technologické prelevy podporili rast HDP.

Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.