International Finance - V. 3. Inflation, V. 4. Nominal targets for monetary policy

Zhrnutie prednášky

Prednáška sa venuje vysokej inflácii a nominálnym cieľom menovej politiky. Hyperinflácia vzniká najmä po vojnách a veľkých inštitucionálnych zmenách, často v dôsledku financovania štátu seigniorage a efektu Olivera-Tanziho, pričom pri vysokej inflácii prestáva platiť tradičný vzťah medzi menovou expanziou a produkciou. Stabilizačné programy z 90. rokov záviseli od zmeny nominálnej kotvy a dôveryhodnosti a spravidla sprevádzala ich recesia. Porovnávajú sa tri typy kotiev: menové agregáty, výmenný kurz (fixný režim viedol ku krízam, crawling peg fungoval lepšie) a inflačné cielenie, ktoré od konca 90. rokov prijali mnohé rozvíjajúce sa ekonomiky vrátane strednej a východnej Európy. Pri cielení inflácie je potrebná flexibilita voči dočasným ponukovým šokom, napríklad prostredníctvom Taylorovho pravidla a vylúčenia volatilných cien z cieľového indexu.

• - Hyperinflácia (nad 50 % mesačne) vzniká po vojnách a veľkých inštitucionálnych zmenách; pri vysokej inflácii sa vzťah inflácia–produkcia a zamestnanosť rozpadá.
• - Seigniorage (inflačná daň) a Olivera-Tanziho efekt spájajú infl—ciu s fiškálnymi problémami štátu.
• - Úspech stabilizácie závisí od dôveryhodnej zmeny nominálnej kotvy a očakávaní; stabilizáciu zvyčajne sprevádza pokles rastu či recesia.
• - Fixný kurz viedol v Latinskej Amerike ku krízam, crawling peg v strednej a východnej Európe fungoval lepšie; dolarizácia (Ekvádor) inflačnú zotrvačnosť nevyriešila.
• - Cielenie menových agregátov upadlo v 80. rokoch, výmenný kurz zostáva populárny u malých ekonomík a inflačné cielenie sa presadilo od konca 90. rokov.
• - Krajiny s inflačným cielením zaznamenali väčší pokles inflácie a nižšiu volatilitu rastu HDP.
• - Flexibilné inflačné cielenie (Taylorovo pravidlo) umožňuje rozdeliť záťaž medzi infláciu a produkciu a nereagovať na dočasné ponukové šoky.

Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.