The Coinage-system in the Early modern period (1450-1750) (Int. Finance, II. Financial history)

Zhrnutie prednášky

Prednáška sa venuje ekonomickým príčinám a financovaniu zámorských objavov v rokoch 1450–1750. Pád Konštantínopolu a vojny vo východnom Stredomorí motivovali hľadanie nových obchodných ciest, pričom Portugalsko pôvodne chcelo obísť transsaharský obchod so zlatom a postupne kolonizovalo Azory, Kanárske ostrovy a budovalo pevnôstky na africkom pobreží. Expedície sa financovali podobne ako dnešný rizikový kapitál, kde kráľovský dvor či šľachta vložili 10–20 % kapitálu a podieľali sa na zisku. Španielsko získalo po výbojoch conquistadorov obrovské množstvo zlata a striebra, ktoré však rýchlo odtekalo na nákup tovaru z Nízkych krajín či Anglicka. Atlantický trojuholníkový obchod s otrokmi vytvoril kolónie, no dlhodobo poškodil Afriku aj produktivitu a inštitúcie spoločností v Amerike, a zároveň globalizoval dovtedy regionálne obchodné siete.

• - Pád Konštantínopolu a vojny vo východnom Stredomorí podnietili hľadanie alternatívnych obchodných ciest.
• - Portugalsko hľadalo zlato a chcelo obísť transsaharský obchod; kolonizácia ostrovov bola pomalá a nákladná.
• - Európske pevnôstky v Afrike a Indii mali len stovky mužov a boli závislé od miestnych vládcov; úmrtnosť bola veľmi vysoká.
• - Výpravy sa financovali ako rizikový kapitál: kráľ a šľachta vložili 10–20 % a podieľali sa na zisku.
• - Zlato a striebro z Ameriky rýchlo odtekalo zo Španielska a Portugalska za tovar z iných krajín.
• - Konkurenčné štáty využívali kaperov (privateers); Drakeova korisť takmer zdvojnásobila ročné príjmy Alžbety I.
• - Atlantický trojuholníkový obchod s otrokmi spôsobil demografický úpadok Afriky a dlhodobo nízku produktivitu v otrokárskych spoločnostiach.

Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.