Nemzetközi pénzügyek - IV. 11. Aranytartalék, 12 Szuverén alapok

Zhrnutie prednášky

Prednáška sa venuje zlatým rezervám centrálnych bánk a suverénnym fondom. Zlato je súčasťou aktív v rezervách, jeho financovanie je bez devízového rizika a pri nízkych úrokoch má nízke náklady obetovanej príležitosti, pričom jeho beta je z dlhodobého hľadiska nulová. Zo zhruba 200-tisíc ton zlata na svete je asi 47 % šperkov, 20 % tehličiek a mincí, 17 % v centrálnych bankách; po období predaja (dohody centrálnych bánk o limitoch predaja od roku 1999) centrálne banky, najmä ruská a čínska, zlato opäť hromadia. Suverénne fondy vznikajú, keď devízové rezervy narastú nad rozumnú mieru, napríklad pri čínskom prebytku platobnej bilancie alebo pri exportéroch ropy a surovín. Delia sa na stabilizačné, úsporné pre budúce generácie, investičné, rozvojové a doplnkové dôchodkové fondy a ich transparentnosť je obmedzená.

• - Zlato v rezervách je na strane aktív a jeho financovanie nenesie devízové riziko.
• - Zlato má podľa CAPM dlhodobo nulovú betu, no jeho cena kolíše, takže nie je celkom bezrizikové.
• - Zo svetových zásob zlata tvoria šperky 47 %, tehličky a mince 20 %, centrálne banky 17 %, ETF 1 %.
• - Po dohodách o obmedzení predaja zlata (1999 – 2014) centrálne banky zlato hromadia, najmä Rusko a Čína.
• - Suverénne fondy vznikajú pri nadmerných devízových rezervách alebo pri výkyvoch cien surovín.
• - Typy fondov: stabilizačné, úsporné, investičné, rozvojové a doplnkové dôchodkové (napr. nórsky).
• - Suverénne fondy sú málo transparentné; údaje sa zisťujú z výročných správ a správ.

Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.