Psychológia pre učiteľov 1 - všeobecná

2.Senzorické procesy - Pociťovanie a vnímanie

Poznávacie (kognitívne) procesy

•

základné poznávacie procesy: pociťovanie, vnímanie, predstavivosť, fantázia, pozornosť,
pamäť, myslenie, reč

•

poznávací proces = zmyslový analyzátor + činnosť nervovej sústavy a mozgu

•

Nákonečný:

•

jednoduché: vnímanie, predstavy, fantázia, myslenie, emócie, motivácia

•

zložité: pamäť, učenie

Pociťovanie a vnímanie

-

pociťovanie

•

základný poznávací proces

•

odraz jednotlivých vlastností predmetov a javov

•

úvodná fáza zachytávania informácií z vonkajšieho sveta a vnútorného prostredia

•

slúži na adaptáciu organizmu a orientáciu v priestore

-

vnímanie

•

odraz predmetov a javov ako celku

•

konečný efekt činnosti analyzátorov

•

tvoria ho pocity a vnemy

Pociťovanie – reflexný oblúk

•

analyzátor - nervový aparát (anatomicko-fyziologický systém), ktorý analyzuje i syntetizuje
podnety prichádzajúce z vonkajšieho i vnútorného prostredia organizmu

•

tvorí ho:

Pociťovanie – receptory

•

receptory = orgány špecializované na príjem určitého druhu podnetov a ich intenzity

•

vonkajšie receptory (exteroreceptory) - prijímajú informácie z vonkajšieho sveta

•

diaľkové (zrak, sluch, čuch)

•

dotykové (chuť, tlak, teplo, bolesť)

•

vnútorné receptory (interoreceptory) - prijímajú informácie z vnútorného prostredia

•

proprioreceptory (pohyb, poloha, rovnováha)

•

visceroreceptory (trávenie, dýchanie, vylučovanie, sex, krvný tlak, bolesť, únava)

Pociťovanie – podnetový prah

•

podnetový prah = hranica, ktorú musí podnet dosiahnuť, aby bol citeľný

•

dolný (absolútny) – minimálna intenzita podnetu, ktorú je receptor schopný
zaregistrovať

•

horný – maximálna intenzita podnetu, ktorú je receptor schopný zaregistrovať
(vyššie nevyvolajú vzruch ani pocit)

•

rozdielový – minimálny rozdiel v intenzite dvoch podnetov rovnakého druhu (napr.
zmena intenzity svetla)

Pociťovanie - zákony pociťovania

1. zákon zmyslovej adaptácie

•

receptor sa postupne prispôsobuje pôsobiacemu podnetu v zmysle zmeny citlivosti
(napr. lepšia citlivosť zraku pri prechode zo svetla do tmy)

•

napr. svetlo/tma: 4-5 min., vône/pachy: 15-20 s

2. zákon kontrastu

•

pri náhlej zmene intenzity podnetu sa intenzita nového podnetu javí
silnejšia/slabšia (napr. položenie ruky z ľadovej vody do vlažnej)

Zrakové pociťovanie

•

receptor: oko

•

podnet: svetelné, elektromagnetické vlny (360-760 nanometrov)

•

ultrafialové a infračervené lúče u človeka nevyvolávajú zrakové pocity
(nad/podprahové podnety)

•

farebnosť – dopad vlnových dĺžok svetla na povrch predmetu

•

biele predmety – odrážajú všetky vlnové dĺžky

•

čierne predmety – nedorážajú (pohlcujú) svetlo

Zrakové pociťovanie

Farby

•

chromatické: červená, žltá, modrá + zmiešaniny (zelená, hnedá, fialová a pod.)

•

achromatické: biela, čierna + odtiene

•

vlastnosti farieb: kvalita, jasnosť, sýtosť

Poruchy zrakového pociťovania

•

farbosleposť – človek nepociťuje celé spektrum farieb (úplná), resp. jeho časti (napr.
daltonizmus – červená a zelená)

•

vlčia tma – problémy zrakového pociťovania v šere

•

krátkozrakosť/ďalekozrakosť – nesprávne lámanie lúčov na šošovke

Sluchové pociťovanie

•

receptor: ucho

•

podnet: zvukové vlny (chvenie, kmitanie) v rozsahu 16 – 20 tisíc Hz (kmitov/s)

•

ultrazvuk a infrazvuk u človeka nevyvolávajú nevyvolávajú sluchové pocity
(nad/podprahové podnety)

•

vlastnosti zvukov:

•

výška - počet kmitočtov/s

•

sila - veľkosť amplitúdy zvukovej vlny

•

farba – tvar vĺn

•

poruchy sluchového pociťovania: hluchota (úplná strata), nedoslýchavosť (čiastočná strata)

Čuchové pociťovanie

•

receptor: nos

•

podnet: pohyblivé čiastočky látok oddeľujúcich sa od povrchu

•

biologický spojený s vrodenými potravovými, sexuálnymi a orientačnými reakciami

•

človek môže nevedome reagovať na feromóny (sexuálne čuchové podnety) podprahovej
intenzity, ktoré podvedome pociťuje (parfumy, afrodiziaká)

•

druhy vôní a zápachov: korenné (škorica), kvetnaté (jazmín), ovocné (pomaranč), živicové
(kadidlo), hnilobné (sirovodík, cesnak), prismudnuté (decht, pražená káva)

Chuťové pociťovanie

•

receptor: chuťové poháriky na povrchu jazyka, sliznice úst, hltana

•

podnet: látky rozpustené vo vode

•

pocity chuti: sladká (špička jazyka), horká (koreň jazyka), kyslá (horné boky jazyka), slaná
(stredné a dolné boky jazyka)

•

poruchy chuťového pociťovania: znížená/absolútna strata citlivosti a rozlišovania chuti

Hmatové pociťovanie

zahŕňa viacero druhov pocitov vznikajúcich pri dráždení rôznych receptorov na tele (koži, sliznici)

1.Tepelné pociťovanie

•

receptor: temperoreceptroy umiestnené na povrchu tela, sliznici úst, hltanu, nosa

•

podnet: teplota vzduchu alebo predmetov v rozpätí od -12°C až +45°C (dolný a horný prah)

•

človek má 250 000 bodov na vnímanie chladu a 40 000 bodov na vnímanie tepla

•

psychické pocity: chladu a bolesť z chladu (pod -12°C), teplo a horúčosť (36-45°C), pálčivá
bolesť (45°C a viac)

2. Tlakové pociťovanie

•

receptor: tlakové telieska v koži

•

podnet: mechanické pôsobenie predmetov alebo vzduchu na povrch tela

•

tlakové telieska nie sú rovnako citlivé ani rovnomerne rozložené (napr. hlava: 3 telieska
/cm2, bruško palca: 11-135 teliesok/cm2)

•

psychické pocity: dotyk a tlak (ostrý – tupý, hladký – drsný), tvrdý – mäkký, šteklivý – svrbiaci
a pod.

3.Pociťovanie pohybu

•

receptor: nervové zakončenia na povrchu svaloch, šliach, zhybov

•

podnet: napätie a uvoľnenie vo svaloch a šľachách

•

psychické pocity: vznikajú pri pohybe – informácie o smere a prudkosti pohybu

4.Pociťovanie bolesti

•

receptor: voľné nervové zakončenia uložené vo všetkých tkanivách (okrem mozgu)

•

podnet: mechanické pôsobenie predmetov, chemických a iných látok

•

psychické pocity: bolesti (rôznych kvalít – pálivá, tupá, zvieravá, ostrá)

•

individuálne rôznorodé prahy bolesti

Viscerálne pociťovanie

•

pocity z vnútorných orgánov

•

vznikajú dráždením vnútorných orgánov

•

plnosť žalúdka, nadúvanie, pocit na zvracanie, pocity pri zmene tlaku krvi, sexuálne pocity,

Vnímanie

•

pociťovanie umožňuje len nedokonalé spoznávanie okolitého sveta

•

prostredie vnímame ako súbor viacerých pocitov

•

výsledok vnímania ako poznávania sveta je vnem

•

vnem = odraz predmetov a javov ako celku

•

vzniká súčinnosťou viacerých analyzátorov (zrak, sluch, čuch..)

•

v oblasti jedného analyzátora spojením viacerých pocitov (napr. vnem osoby – výšky,
tvaru, vzdialenosti..)

Vlastnosti vnímania

1. celostnosť vnímania

•

zložky vnímaného predmetu sa mozgovou syntézou spájajú do celku – vnemu

•

bez mozgovej syntézy by vznikali len pocity, nie vnem

•

napr. kvetinový vzor poťahu – vnímame nielen vzor, ale súčasne sedačku, hladkosť,
mäkkosť, chlad, teplo

2. výberovosť vnímania

•

umožňuje vybrať z komplexu pocitov a vnemov iba niektoré – selekcia pozornosti

•

schopnosť odlíšiť figúru od pozadia

3. centrácia vnímania

•

schopnosť sústrediť sa na figúru pri vnímaní a odsunúť okolie do pozadia

4. apercepcia

•

vplyv minulej skúsenosti

•

závislosť obsahu vnemu od zameranosti vnímania a od skúsenosti

5. pregnantnosť vnímania

•

dopĺňanie vnemu predošlou skúsenosťou

•

napr. palica vo vode (javí sa ako nalomená), vzdialené osoby (uvedomujeme si ich
reálnu výšku)

6. konštantnosť vnímania

•

ten istý predmet vnímame a poznáme ako ten istý bez ohľadu na zorný uhol,
vzdialenosť, osvetlenie a pod.

Druhy vnímania

1. Vnímanie objektov

•

vnímanie tvaru, veľkosti a vzdialenosti predmetov

•

tvary – vnímame zrakom a hmatom + skúsenosť (čím je pohyb očí intenzívnejší a
systematickejšie, tým je vnímanie presnejšie

•

dominantnú úlohu majú horné časti predmetov (čítanie hornej a dolnej polovice
riadku textu)

•

dôležitú úlohu zohráva vzťah predmetu a pozadia

2. Vnímanie priestoru

•

vnímanie priestorových vzťahov vnímaných objektov

•

súčinnosť zrakového a pohybového analyzátora + skúsenosť

3. Vnímanie hĺbky (vzdialenosti)

•

uskutočňuje sa predovšetkým akomodáciou šošovky (jej zmenšením a zväčšením) +
zbiehavé pohyby očí

•

binokulárnosť videnia (dvojočnosť)

•

napomáha tiež zakrývanie objektov, členenie a napĺňanie priestoru

4. Vnímanie pohybu

•

uskutočňuje sa predovšetkým zrakom a sluchom

•

pohyb vnímame iba vtedy, keď dosiahne určitú rýchlosť (napr. minútová ručička na
hodinách)

•

čím je pohybujúci sa predmet vzdialenejší, tým sa javí jeho pohyb pomalší

5. Vnímanie času

•

založený predovšetkým na minulej skúsenosti a aktuálnom vnímaní situácie

•

v rámci vývinu jednotlivca sa vyvíja najneskôr

•

základom je následnosť zmien, ktoré sa uskutočňujú na predmetoch a javoch

•

významný vplyv majú rytmické deje (dýchanie, pulz, trávenie)

6. Medziosobné vnímanie

•

vnímanie iných ľudí, ktorých jednotlivec stretáva v sociálnych situáciách

•

opiera sa predovšetkým o vonkajšie prejavy osobnosti (vzhľad, reč, emocionálne
prejavy, gestá a pod.)

Osobitosti vnímania

•

synestézie

•

vnemy z oblasti jedného analyzátora sprevádzajú predstavy z druhého analyzátora
(farebné počutie)

•

pseudoilúzie

•

vnemy vyvolané podnetom, ktorému nezodpovedajú – vnímajúci vie, že ide o
skreslené vnímanie (vnímanie tieňov za šera)

•

mimozmyslové vnímanie – sú predmetom parapsychológie a transpersonálnej psychológie

•

kryptostézia – identifikácia skrytých objektov bez použitia zmyslových orgánov

•

telepatia – identifikácia práve prebiehajúcich udalostí pri vylúčení priameho
vnímania

•

jasnovidectvo – predvídanie, videnie do budúcnosti

Senzorická integrácia

•

jeden z kľúčových faktorov pre vývin a fungovanie dieťaťa

•

základný predpoklad: učenie je funkciou mozgu – poruchy učenia sú následkom odchýlky
nervového systému

•

problém spracovať a integrovať zmyslové informácie

Predpoklady:

1. plasticita CNS

2. vývinová postupnosť SI

3. mozog ako celok - hierarchia zmyslových systémov (komplexné procesy: učenie, reč,

správanie...)

4. adaptívne správanie ako výsledok SI et vice versa

5. nevedomý rozvoj SI – prostredníctvom senzo-motorických aktivít

Poruchy vnímania

•

znížená vnímavosť: vplyvom únavy, choroby, depresie, porúch vedomia, intoxikácie, porúch
bdelosti

•

zvýšená vnímavosť: vysoká ostrosť, jasnosť vnímania (napr. drogami), mánia, neurózy,
hypochondria

•

ilúzie: skreslené, deformované vnemy skutočných objektov (pri horúčkach, viacerých
duševným poruchách), pričom vnímajúci verí správnosti svojho vnímania

•

halucinácie: chybné vnemy bez akéhokoľvek podnetu (napr. delirium tremens – videnie
drobných hlodavcov)

•

intrapsychické: presvedčenie o prenášaní, kradnutí myšlienok, vnímanie vlastných
myšlienok ako cudzích (časté pri schizoaktívnej poruche)

3.Nízke kognitívne procesy – predstavivosť a pamäť

Predstavy

•

názorné obrazy predmetov a javov, ktoré momentálne nevnímame

•

vznikajú vtedy, keď podnet nepôsobí priamo na naše analyzátory

•

nevyhnutná súčasť tvorivej činnosti (umelecká, konštruktívna, vedecká, literárna a pod.)

•

prítomné aj u nevidiacich (na základe hmatu)

•

predstavy + pocity + vnemy = zmyslové poznanie skutočnosti

Funkcie predstáv

1. kompenzačná – vyrovnávanie sa s aktuálnou nepriaznivou situáciou, vylepšovanie neželanej

budúcej situácie

2. plánovacia – možnosť naplánovania niekoľkých krokov dopredu bez fyzickej realizácie

3. regulačná – regulácia smerovania činnosti

4. tvorivá

Druhy predstáv

•

pamäťové (spomienkové)

•

pokiaľ je zážitok obsiahnutý v predstave blízky pôvodnému zážitku

•

jedinečné (napr. vlastnej sestry) a všeobecné (napr. psa)

•

fantazijné

•

pokiaľ sa premietnutý zážitok podstatne líši od pôvodného zážitku, resp. je ich
novou kombináciou

Predstavy vs. Vnemy

1. menej jasné

•

sú oveľa bledšie v porovnaní s vnemami

•

eidetické predstavy = predstavy výraznej jasnosti a živosti ako u vnemu

2. fragmentálnosť

•

predstavy sú útržkovité, medzerovité, chudobnejšie na obsah, bez detailov

3. krátke trvanie

•

akákoľvek predstava po určitom čase zmizne

•

perseveračné (vtieravé) predstavy – majú tendenciu ustavične sa vracať a zotrvávať

4. názornosť

•

predstavy sú vždy do istej miery zovšeobecnenými obrazmi skutočnosti – sú blízke
pojmom

Tvorba predstáv

•

predstavy sa vo vedomí nevybavujú celkom náhodne, ale na základe určitej pravidelnosti –
asociačné zákony:

1. zákon dotyku v priestore a čase: predstavy sa skôr vybavia v tom čase a mieste, kde vznikli

(napr. predstava vytrhnutého zubu pri návšteve zubára)

2. zákon podobnosti a kontrastu: skôr si vybavíme predstavy podobné alebo protikladné

(napr. predstava blízkej osoby pri pohľade na podobne vyzerajúcu osobu)

3. zákon novosti: častejšie vybavované sú novšie predstavy ako tie staršie

4. zákon živosti: subjektívne dôležitejšie zážitky sa majú tendenciu vybavovať častejšie

5. zákon príčiny a následku: uvedomenie si príčiny má tendenciu vybaviť do vedomia aj

následok a opačne (napr. mokré ulice ráno vyvolajú myšlienku, že v noci pršalo)

6. zákon celku a častí: predstava celku vyvoláva vo vedomí predstavu časti a opačne (napr.

predstava sekvencie filmu vyvolá celý jeho dej)

Typy predstavivosti

1. zrakový typ

•

ľahko si zapamätajú a vybavujú tváre, vzhľad predmetov, oblečenie

•

žiakom pomáhajú mapy, schémy, farebné vyznačovanie

2. sluchový typ

•

ľahko si zapamätajú a vybavujú melódie, ľudské hlasy, zvuky mechanizmov a pod.

3. pohybový typ

•

ľahko si zapamätajú a vybavujú tanečné, športové pohyby

•

žiaci si vybavia predovšetkým to, čo si sami napísali, nakreslili, nacvičili

Obrazotvornosť a jej druhy

•

často spájaná s fantáziou, hoci fantáziu nemožno obmedziť len na tvorbu predstáv

1. reproduktívna (rekonštruujúca)

•

predstavy vznikajú na základe slovného popisu, grafického, resp. symbolického
zobrazenia – napr. predstava melódie na základe notového zápisu, literárneho
hrdinu na základe autorovho opisu

2. tvorivá (konštruujúca)

•

súčasť tvorivého procesu - nové, originálne obrazy

•

mení sa pri nej obvyklý priebeh asociácií – podriaďujú sa myšlienkam, emóciám,
snahám, potrebám, ktoré sú v danej chvíli v prítomné v psychike človeka

Sny

•

zvláštny prípad neúmyselnej fantazijnej činnosti

•

sprievodný jav spánku – biologicky účelný ochranný útlm umožňujúci zotavenie a obnovenie
energie v nervových bunkách

•

majú predovšetkým podobu obrazov a vizuálnych zážitkov (ale aj iných vnemov)

•

vyskytujú sa počas paradoxnej fázy spánku (spontánna aktivita mozgu, rýchle pohyby očí)

•

tortura insomnia - mučenie nespavosťou

Špecifiká snov

•

nie sú prítomné psychické elementy ako pri bdelom stave (časové usporiadanie, logika a
pod.)

•

nie sú prítomné bežné súvislosti medzi duševnými procesmi (napr. nezmyselné deje,
náhodné spojitosti, rôzne významy)

•

sú prítomné nové živé dojmy, originálne spojenie predstáv

Denné (bdelé) snenie

•

utváranie predstáv vzťahujúcich sa na vlastnú želanú prítomnosť a budúcnosť

•

funkcie: splnenie želaní, únik, relaxácia, psychohygiena, vysvetlenie reality, mobilizácia síl

•

môže mať aj negatívny efekt (napr. zveličovanie nepríjemných predstáv)

•

snívajúci je zároveň autorom aj protagonistom scenára

Poruchy predstavivosti

halucinácie

•

živé predstavy, ktoré jednotlivec subjektívne považuje za reálne vnemy

•

môžu byť prítomné pri horúčkach, intoxikácii, niektorých duševných poruchách

Prvé spomienky

•

zo 6641 opýtaných vyše 2000 datovalo prvú spomienku do obdobia spred dvoch rokov, 900
z nich pred prvým rokom života

•

falošné spomienky? – plasticita spomienok (úlomky zapamätaných udalostí, z rozprávania
atď.)

•

spomienka: znovuoživenie znalosti, vedomosti, situácie (mozog ako mediatéka)

•

sila sugescie

Pamäť

•

psychický proces odrazu minulého prežívania a správania vo vedomí človeka

•

zážitky a odrazy predmetov a javov sa môžu za určitých okolností vybaviť, aj keď
bezprostredne nepôsobia na zmyslové orgány

•

utvára a uchováva individuálnu skúsenosť človeka

•

základnou formou je vybavovanie a jeho podoby: reprodukcia (aktívne) a rekognícia
(znovupoznanie)

•

riadi sa rovnakými asociačnými zákonmi

•

pri narodení tvorí mozog približne tretina dospelej hmoty

•

každý deň od narodenia počas prvých troch mesiacov narastie mozog o cca. 1%

•

v troch rokoch života má asi 80% dospelej veľkosti

Pamäť – dva významy

•

pamäť ako proces

•

uchovávanie a vybavovanie minulých skúseností, poznatkov, prežívania
(zapamätanie – uchovanie – vybavenie)

•

pamäť ako schopnosť

•

trvalejší neuropsychický predpoklad zapamätať a vybaviť si obsah

•

interindividuálne odlišná

Pamäť a vývin

•

pri jej obmedzení je obmedzený aj celkový vývin osobnosti – poznávanie, učenie, konanie

•

napr. mentálna retardácia - dieťa sa musí učiť stále znova a znova

•

pri vnímaní sa bezprostredné vnemy spájajú s predstavami minulých zážitkov

•

pri myslení sa opierame o naučené poznatky

•

ovplyvňuje aj city a motoriku

Neurofyziológia pamäte

•

vytváranie pamäťových stôp a dočasných spojov v mozgovej kôre

•

pamäťová stopa = zmena v neurónoch a nervových spojeniach (synapsiách)

•

v mozgu cca. 15 mld. neurónov, každý z nich komunikuje s cca. 10 tis. ďalšími neurónmi

•

pri pôsobení podnetu sa tieto stopy oživujú

•

vytvorenie pamäťovej stopy – dve fázy: 1. pôsobenie podnetu a 2. konsolidácia (samovoľné
opakovanie pôsobenia)

Biochémia pamäte

•

pri zapamätávaní dochádza v synapsiách k biochemickým zmenám

•

ribonukleová kyselina – individuálna pamäť

•

deoxyribonukleová kyselina – genetická pamäť

•

acetylcholin – uchovanie informácií v pamäti

Pamäť ako psychický proces

1. zapamätávanie (vštepovanie)

•

utváranie stôp

•

úmyselné (vôľové) a neúmyselné (náhodné)

2. pamätanie (uchovanie)

•

časová etapa od zapamätania po vybavenie

•

zabúdanie – atrofia (zmenšovanie) mozgových stôp

•

mení sa povaha zapamätaného a náš vzťah k zapamätanému

3. pamätanie (uchovanie)

•

proaktívny útlm – negatívny vplyv predchádzajúcej činnosti na terajšiu

•

retroaktívny útlm – negatívny vplyv nasledujúcej činnosti na zapamätanie

•

zabúdanie:

1. nemožnosť rozpamätať sa alebo znovupoznať

2. nesprávne spomínanie, resp. znovupoznanie

4. vybavovanie (aktivizácia)

•

aktivizácia minulej skúsenosti

•

znovupoznanie - vedomie minulého prežívania vzniká iba pri pôsobení pôvodných
podnetov (napr. čítanie už prečítanej knihy)

•

spomínanie – vybavovanie si zážitkov do vedomia bez priameho pôsobenia
podnetov, ktoré ich vyvolali (napr. pomocnými otázkami)

•

reprodukcia – zapamätané a vybavené sa zhodujú (napr. recitácia básne)

Druhy pamäti

1. úmyselná (cielené, zámerné učenie sa) a neúmyselná (mimovoľné zapamätávanie a

vybavovanie)

2. mechanická a logická: nakoľko sa myšlienkové operácie zúčastňujú na zapamätávaní a

vybavovaní

3. bezprostredná (krátkodobá, uchováva najmä stopy po zmyslových zážitkoch) a dlhodobá

(vyberanie podstatných vzťahov materiálu): líšia sa počtom opakovaní potrebných na
zapamätanie

4. procedurálna - spojená vyvolaním svalových a žľazových reakcií vytvorených cvičením

5. sémantická - symbolické zobrazenie faktických vedomostí

6. epizodická – týka sa vlastných zážitkov a udalostí

7. blesková – informácie získané rýchlo pri citovo sýtenej udalosti

Pamäť v kontexte dĺžky upevnenia a podržania

1. senzorická

•

najkratší typ pamäti

•

tvorená „zmyslovými zásobníkmi“ (1-5 s)

•

umožňujú kontinuitu pociťovania

•

pre posun do ďalšej pamäte je potrebné zameranie pozornosti

2. krátkodobá (KDP)

•

krátke podržanie informácie – informácia je nezmenená a nekódovaná v
pohotovosti niekoľko sekúnd (15-30 s)

•

limitovaná kapacitou 7 ± 2 (čo si človek na jedno videnie, počutie zapamätá) –
možnosť zoskupenia do zmysluplných jednotiek (angl. chunks)

•

nové informácie až po presune aktuálnych do DDP

•

spracovanie: mechanickým memorovaním, prepojením s už existujúcimi
(mnemotechnické pomôcky, sémantické siete)

3. dlhodobá (DDP)

•

relatívne permanentná pamäť s rezistenciou voči zabúdaniu

•

sklad informácií, vedomostí, poznatkov, skúseností

•

kapacita zatiaľ nie je známa (neobmedzená?)

•

nie všetko, čo je v KDP, sa presunie aj do DDP – selekcia určovaná zameranosťou,
kvalitou informácie, významom, potrebou a pod.

•

transfer z KDP do DDP za pomoci kódovania (proces pochopenia informácie) a
opakovania si (udržanie informácie v KDP)

A. deklaratívna (explicitná) – uložené spomienky na udalosti, situácie, ľudí, poznatky

2. epizodická: informácie o faktoch, vedomostiach, (Kto bol prvý.., Kedy sa

odohrala..) vrátane autobiografickej (životné udalosti jednotlivca)

3. sémantická: slová a pojmy, ich vlastnosti, vzájomné vzťahy (Ako sa povie po

anglicky..)

B. procedurálna (implicitná) – motorické zručnosti („nevedomá“)

4. schopnosti a návyky: automatizované senzomotorické schopnosti (chôdza,

beh, bicyklovanie) + automatizované kognitívne procesy (gramatické a
matematické pravidlá)

5. priming (senzibilizácia): scitlivenie voči relatívne novým podnetom,

vytváranie obvyklých asociácií (učiteľ – žiak – lavica – učebnica)

Typy pamäti

•

názorný typ: pri zapamätávaní a vybavovaní sa uplatňuje najmä 1. signálna sústava –
názorné podnety (predstavy, obrazy, vône, chute)

•

zrakový, sluchový, pohybový typ

•

slovno – logický typ: pri zapamätávaní a vybavovaní sa uplatňuje najmä 2. signálna sústava
(pojmy, súdy, úsudky)

•

emocionálny typ: ľahšie zapamätávanie emócií a citovo podfarbených zážitkov

Pamäť a učenie

•

učenie: mimovoľné a zámerné

•

zámerné učenie

•

väčšinou uplatňované v škole

•

osvojovanie vedomostí, zručností a návykov

•

základná forma: memorovanie (vplýva naň psychický a zdravotný stav, motivácia,
učiteľ, úroveň kognitívnych schopností atď.)

4. Vyššie kognitívne procesy - Myslenie – inteligencia, reč

Myslenie

•

najvyšší stupeň poznania

•

zmyslové poznanie: pocity, vnemy, predstavy

•

myšlienkové poznanie: pojmy, súdy (zákonitosti, pravidlá, poučky)

•

myslenie začína tam, kde zmyslové poznanie nepostačuje

•

výsledok myšlienkového poznania = myslenia: vzájomné súvislosti, predvídanie, plánovanie

•

myslenie: proces sprostredkovaného a zovšeobecneného poznania

•

proces pretvárania a vytvárania nových informácií

•

poznávanie a riešenie problémov

•

problémová situácia = ktorá obsahuje nové prvky, niečo neznáme

•

operuje s kognitívnymi prvkami – obrazmi (vnemami a predstavami) a pojmami

•

riešenie problémových situácii sa uskutočňuje pomocou myšlienkových operácií

Myšlienkové operácie

. Analýza a syntéza

•

analýza = myšlienkové rozdelenie poznávaného objektu na časti, komponenty, znaky a
vlastnosti

•

syntéza = myšlienkové zjednocovanie, spájanie vydelených častí, do celku spolu s
pochopením vzťahov a súvislostí

•

analýza je geneticky prvotná, syntéza nasleduje až po nej

2. Porovnávanie

•

súvisí s analýzou a syntézou

•

zisťovanie podobnosti a odlišností medzi jednotlivými predmetmi a javmi

•

prebieha na základe kritérií (napr. veľkosť, tvar, farba)

•

lepšie pochopenie vzájomných vzťahov

3. Zovšeobecnenie (Generalizácia)

•

bezprostredne nadväzuje na porovnávanie predmetov a javov

•

rozlišovanie a spájanie spoločných zákonitostí danej triedy predmetov a javov

•

klasifikácia – triedenie javov podľa spoločných znakov

4. Abstrakcia

•

súvisí zo zovšeobecňovaním

•

vyčleňovanie podstatných a všeobecných vlastností predmetov a javov – pričom si
nevšímame ostatné (nepodstatné)

•

konkretizácia: použitie všeobecných poznatkov na jednotlivý predmet

Formy myslenia

1. Pojem

•

základná forma myslenia

•

rečové vyjadrenie všeobecných a podstatných znakov predmetu alebo javu

•

označuje sa slovom

•

umožňuje pochopiť prechod od zmyslového poznania k pojmovému

•

výsledok vzájomného pôsobenia obidvoch signálnych sústav

•

spojenie medzi kôrovou štruktúrou zastupujúcou daný pojem a štruktúrou, ktorá
zodpovedajúcou zážitkom z objektov označovaných daným slovom

•

cez pojmy ľudia prijímajú a odovzdávajú svoje myšlienky

•

pojmy ako nenázorný odraz objektívnej skutočnosti

•

rozsah: stupeň zovšeobecnenia

•

obsah: výpočet základných znakov

•

definícia: vymenovanie základných znakov

•

denotatívny význam = všeobecný význam pojmu (pre viacerých ľudí)

•

konotatívny význam = subjektívny význam (pre jednotlivca)

2. Súd

•

vyjadrenie vzťahu medzi dvoma alebo viacerými pojmami - popiera alebo potvrdzuje

•

vyjadruje sa vždy v slovnej forme (ústnej, alebo písomnej)

•

pravdivé/nepravdivé

•

všeobecné/zvláštne/jedinečné

•

kategorické/hypotetické

•

disjunktívne: niekoľko vzájomne sa vylučujúcich predikátov

3. Úsudok

•

vyjadrenie vzťahu medzi dvoma alebo viacerými súdmi - vzniká odvodením nového súdu
(záveru) zo súdov iných

•

premisa: súd, z ktorého sa vychádza pri budúcom úsudku

•

dedukcia: aplikácia všeobecného poznatku na konkrétny príklad

•

sylogizmus: najviac rozšírený spôsob deduktívneho úsudku

Myslenie ako riešenie problémov

Problém

•

ťažké úlohy teoretického charakteru

•

úlohy, ktoré sa nedajú riešiť iba na základe doterajších skúseností

•

činnosť, smerujúca k dosiahnutiu cieľa, ku ktorému je neznáma cesta

•

akonáhle nájdeme riešenie problému, stáva sa úlohou

Fázy riešenia problému

1. stretnutie sa s problémom

•

uvedomenie si prekážky, ktorú treba prekonať

•

potrebná je motivácia

•

základný predpoklad: schopnosť všimnúť si a pochopiť problém

•

často potrebné doplnenie informácií

2. príprava riešenia problému

•

potrebné pomôcky, stanovenie postupnosti, doplnenie chýbajúcich informácií

3. riešenie problému

•

preverovanie hypotéz riešenia, vylúčenie nevhodných hypotéz

4. nájdenie riešenia

•

odstránenie ťažkostí

5. verifikácia riešenia

•

praktické overenie správnosti riešenia

Heuristika

•

metóda objavovania, procedúra riešenia problému

•

tvorivý proces myslenia a nachádzania rozličných riešení

•

heuristický postup: 1. v čom je problém?, 2. čo sa chce a má dosiahnuť?, 3. čo na to treba
vedieť?, 4. ako možno problém riešiť?, 5. aké sú iné možnosti riešenia problému?, 6. analýza
a zhodnotenie nápadov, 7. aplikácia najvhodnejšieho riešenia

Inteligencia

•

všeobecná schopnosť riešiť problémy (Vágnerová)

•

schopnosť správne narábať so všeobecnými a abstraktnými pojmami podľa logických
zákonov

•

všeobecná psychologická schopnosť prispôsobovať sa novým úlohám a životným
podmienkam (Stern)

•

globálna schopnosť jednotlivca účelne konať, rozumne myslieť a účelne sa vysporiadať so
svojím okolím (Wechsler)

Druhy myslenia

•

najelementárnejšie myslenie sa vyskytuje aj u zvierat: predmetno – názorné

•

práca s názornými obrazmi predmetov (pocitmi a vnemami)

•

vhľad (Kohler): pokusy s opicami, ktoré dokážu vyriešiť problémovú situáciu (pritiahnutie
banánu palicou) + transfer učenia (nabudúce rýchlejšie)

•

pri zmene prvkov nedokáže situáciu vyriešiť (absencia generalizácie a abstrakcie)

1. konkrétne (názorno – aktívne) myslenie

•

prvotná praktická činnosť a na jej základe samostatná teoretická myšlienková činnosť

•

objavuje sa pri práci s konkrétnym názorným materiálom

•

myslíme priamo počas činnosti

•

predovšetkým u detí predškolského veku

2. konkrétno – názorné (názorno – obrazné) myslenie

•

riešenie úlohy pomocou používania názorných predstáv

•

predovšetkým u detí vo veku 4-7 rokov

•

dieťa v tomto štádiu poznávania už nemusí mať v ruke predmet, o ktorom hovorí – dokáže
si ho názorne predstaviť

3. abstraktné myslenie

•

myslenie v abstraktných pojmov – myslenie vystupuje nielen vo forme názorných obrazov
(pocitov a vnemov), ale aj abstraktných pojmov a úsudkov

•

predovšetkým u detí školského veku

•

umožňuje robiť závery a zovšeobecnenia na základe nových teoretických poznatkov

Spôsoby myslenia

1. konvergentné

•

smerovanie myslenia k jednému riešeniu problému

•

celá myšlienková práca sa uberá jedným smerom – riešeniu, cieľu

2. divergentné

•

myslenie smeruje k hľadaniu viacerých riešení

•

základ tvorivého myslenia

Myslenie v reči

•

myslenie sa uskutočňuje a jeho výsledky sa vyjadrujú v reči

•

predpoklady komunikácie:

•

zámer (mať myšlienku) treba vyjadriť

•

kódovanie myšlienky do systému (do reči – asociačná činnosť)

•

vyjadrenie: odoslanie jazykového materiálu verbálno – motorickým aparátom +
prijatie audiovizuálnym aparátom

•

dekódovanie a interpretácia myšlienky

J. Piaget

etapy vývinu dieťaťa:

•

senzomotorická: porozumenie okolitého sveta na základe fyzickej manipulácie s objektami,
ešte neovláda reč, je odkázané na svoje skúsenosti

•

princíp objektívnej stálosti

•

symbolickosť: vytváranie a využívanie znakov (napr. lyžica ako auto, uspávanie
bábiky)

•

myslenie sa najprv rozvíja nezávisle od reči, neskôr dieťa využíva znaky na vyjadrenia a
porozumenie sveta

L. Vygotskij

•

dve základné funkcie reči: dorozumievanie a nástroj myslenia

•

nástrojom myslenia u dospelých je vnútorná reč, ktorá je skrátená a útržkovitá
(fragmentálna)

•

dieťa si najskôr osvojuje sociálnu reč – spočiatku neverbálna (senzomotorická)

•

spolu s rozvojom jazyka sa myslenie a reč začínajú prelínať – dieťa označuje rôzne objekty
ich menami

•

zo sociálnej reči sa postupne formuje samomluva a z nich egocentrická reč, ktorá riadi
myslenie

J. Bruner

•

deti si postupne osvojujú tri sústavy mentálnych reprezentácií: akčnú, ikonickú a symbolickú

•

akčný modus: spracovanie informácií nevyužíva ani predstavy, ani slová, ale správanie –
aktivitu (napr. učenie sa bicyklovať)

•

ikonický modus: spracovanie informácií vychádza z predstavivosti – dieťa môže o
predmetoch premýšľať bez toho, aby ich priamo videlo

•

symbolický modus: využívanie reprezentácií sprostredkovaných symbolmi – hierarchická
štruktúra (reč, matematické symboly a pod.)

Myslenie a reč: Hypotéza jazykovej relativity

•

jazyk, ktorý príslušníci danej kultúry používajú, ovplyvňuje ich spôsob myslenia

•

Sapir – Whorfova hypotéza: u členov skupiny je reálny svet do značnej miery nevedome
vystavaný do ich jazykových návykov

•

materinský jazyk je spoločenský výtvor, ktorý reflektuje vnútorný svet

•

ľudia spoznávajú svet prostredníctvom svojho jazyka

•

napr. indiánsky jazyk hopi rozlišuje iba skorší a neskorší, pomenovanie snehu u Eskimákov

Druhy reči

vnútorná reč

•

formulovanie vlastných myšlienok

•

je skrátená, nevyjadrená hlasom

vonkajšia reč

•

vyjadrenie myšlienok smerom von vo zvukovej alebo písomnej podobe

•

sprievodné prejavy hovorenej reči (mimika, gestika)

Osobitosti myslenia

•

hĺbka: postrehnutie podstatných súvislostí

•

šírka: všestrannosť vedomostí

•

presnosť: výstižné postrehnutie a formulácia

•

pružnosť: hľadanie nových riešení

•

kritickosť: nestranné posudzovanie argumentov

•

samostatnosť: tvorivé riešenie problému

•

dôslednosť: zachovanie postupnosti a logického zdôvodňovania

•

bystrosť: rýchlosť v rozhodovaní

Intuícia

•

bezprostredné náhle poznanie

•

„nevedomé“ vyriešenie problému

•

súvisí s veľkým vypätím všetkých psychických síl

•

môže sa dostaviť len vtedy, keď sú už nahromadené veľké skúsenosti

•

významným predpokladom je tvorivá (konštruujúca) fantázia

Kvantitatívne poruchy myslenia

•

bradypsychizmus: spomalené myslenie (pomalé vybavovanie, narušené sústredenie, ľahká
unaviteľnosť) – napr. depresie, MR

•

tachypsychizmus: zrýchlené myslenie (myšlienkový trysk), kedy rýchlosť reči nestíha
uvažovaniu a reč je nezrozumiteľná – napr. mánie, drogové intoxikácie

•

blud: mylné presvedčenie, ktorému jednotlivec verí (napr. schizofrénie)

•

vtieravé (obsedantné) myšlienky: vnucovanie myšlienok do vedomia aj napriek vôli
jednotlivca (napr. neurózy)

4. Učenie, kognitívne procesy a pozornosť

Učenie

•

proces zámerného, plánovitého a systematického nadobúdania vedomostí, zručností a
spôsobilostí, rozvíjania osobnostných vlastností, návykov a foriem správania (Boroš)

•

forma činnosti, pri ktorej jednotlivec mení svoje správanie a svoje vlastnosti pod vplyvom
vonkajších podmienok a v závislosti od výsledkov konania (Ďurič)

•

závislé od pamäti – bez schopnosti zapamätania by sa človek nedokázal učiť

Druhy učenia

1. učenie sa asociáciám

•

na základe klasického podmieňovania = vytváranie väzieb vonkajších podnetov s
určitými významami

•

pasívnejšia forma učenia

2. učenie sa pokusom a omylom

•

na základe operatívneho podmieňovania = spájanie určitej reakcie s konkrétnym
podnetom

•

aktívne hľadanie efektívneho spôsobu, ktorý sa zafixuje

3. Percepčno-motorické učenie

•

učenie sa motorickým reakciám

•

predmet učenia: motorické operácie zreťazené do funkčných celkov

•

nielen mechanické spájanie motorických prvkov, ale aj integrácia všetkých zložiek

•

napr. písanie, šport, hra na hudobný nástroj

4.Kognitívne učenie

•

predpoklad rozvoja poznávacích procesov a adekvátneho využívania rozumových schopností

•

učenie

•

znakovým systémom (všeobecné pravidlá a princípy)

•

verbálnym znakovým systémom

•

vlastných aktivít (riešenie problémov)

•

vychádzajúce z predchádzajúcich vedomostí a skúseností

Kognitívne učenie – druhy:

•

verbálne: z verbálne prezentovaného materiálu

•

párové: založené na asociácii pojmov (napr. učenie sa slov v cudzom jazyku)

•

sériové: učenie sa presnému poradiu slov (definície, báseň, rad čísel)

•

podľa zmyslu: vystihnutie podstaty deja, textu a pod. (napr. voľná slovná reprodukcia filmu)

•

neverbálne: neverbálne zmysluplné obsahy (napr. chemické a matematické symboly, mapy,
schémy)

5.Sociálne učenie

•

prebieha počas ontogenetického vývinu – modelové učenie

•

osvojovanie si postojov, hodnôt, noriem, pravidiel, spôsobov správania, životného štýlu a
pod.

•

súvisí s rozvíjaním schopnosti komunikácie, sociálnou percepciou a interakciou

•

umožňuje prispôsobiť sa a vyrovnať s požiadavkami spoločnosti a naučiť sa kooperovať s
druhými

•

učenie sa postojom (hodnotenie) – vplyvy:

•

špecifické skúsenosti (pozitívne/negatívne)

•

pozorovanie (nápodoba, zdieľanie hodnôt)

•

stotožňovanie sa s ideológiami

•

významné postoje obraňujú ego (redukujú úzkosť, posilňujú sebavedomie)

•

negatívne postoje voči averzívnym objektom

Zákony učenia

1. Zákon motivácie

•

pohnútky vychádzajúce z bezprostredných potrieb jednotlivca (vonkajšia a vnútorná)

•

motivačné činitele:

•

intelektová úroveň

•

ašpiračná úroveň (miera očakávanej úspešnosti)

•

záujmy

•

poznanie výkonu v učení (spätná väzba)

•

určenie cieľa

•

odmena (trest)

2. Zákon spätnej informácie v učení (zákon dôsledku)

•

kontrola jednotlivých čiastkových operácií na základe vlastného úsilia (zistenie ne/správnosti)

3. zákon opakovania v učení

•

opakovanie v učení je nevyhnutnou zákonitosťou

•

zásady: systematickosť, zapájanie najvyšších psychických funkcií (myslenie), psychohygiena,
motivačné prvky

4. zákon transferu v učení

•

skôr naučené formy správania (vedomosti, zručnosti) vplývajú na učenie sa iným formám
správania

•

špecifický transfer: výsledky predchádzajúceho učenia sa využívajú v nasledovnom

•

nešpecifický transfer: prenos spôsobilostí (vedomostí, zručností, návykov) z jednej situácie
na inú

Zásady efektívneho zámerného učenia

•

motivácia a sústredená pozornosť

•

voľba vhodnej metódy

•

opakovanie nahlas (kladenie otázok)

•

prestávky

•

grafické spracovanie učiva (konspekty)

•

prostredie (pokoj, osvetlenie, hudba)

•

spánok po učení (upevňuje zapamätanie)

•

opakovanie s porozumením

Pozornosť

•

psychický stav prejavujúci sa v zameraní a sústredení vedomia

•

hlavný fenomén pozornosti je zameranosť

•

nemá špecifický obsah (ako majú vnemy, pocity, predstavy)

•

prejavuje sa v jednotlivých poznávacích procesoch (napr. vnímaní, myslení, pamäti)

•

nielen zameranie vnímania, ale aj stav vedomia (jasnosť a zreteľnosť vnímaného objektu)

1. Zameranosť vedomia - Selektivita

•

schopnosť vybrať si z množstva pôsobiacich podnetov iba niektoré (subjektívne
najdôležitejšie)

•

pozornosť však pútajú aj podnety výrazné, intenzívne, osobité, kontrastné

•

ostatné pôsobiace podnety zostávajú „na okraji“ vedomia

2. Sústredenosť vedomia - Koncentrácia

•

schopnosť sústrediť a kontinuitne udržať pozornosť na tých istých predmetoch a javoch v
potrebnom časovom rozsahu

•

čím väčšie sústredenie, tým vyššia intenzita

•

tým vyššia, čím je okruh podnetov užší

•

potrebné je bdelé vedomie a vigilancia

Vlastnosti pozornosti

•

stálosť: dĺžka sústredenia sa pri jednom podnete (0,1s – 15s)

•

rozsah: počet predmetov, ktoré pozornosť naraz obsiahne

•

stupeň: miera uvedomenia si sústredenia

•

rozdelenie: schopnosť venovať pozornosť dvom alebo viacerým súčasne pôsobiacim
podnetom

•

prenášanie: schopnosť rýchleho premiestňovania pozornosti z jedného podnetu na iný

•

selektivita: subjektívny výber pôsobiaceho podnetu/-ov

Rozsah pozornosti

•

meria sa pomocou tachytoskopu (v presne vymedzenom čase exponované rôzne podnety –
písmená, číslice, figúry, body...)

Rozdelenie (distribúcia) pozornosti

•

vykonávanie dvoch a viacerých aktivít súčasne

•

napr. riadenie auta: sledovanie vozovky, ovládanie auta, telefonovanie/počúvanie
spolujazdca (handsfree našu pozornosť nezachráni!)

•

rozdelenie pozornosti súvisí s temperamentom: introvert ťažšie rozdeľuje pozornosť, lepšie
sa koncentruje et vice versa

•

ovplyvňujú ju: kapacita spracovania informácií (zvolená stratégia) a kvalita (nielen počet)
podnetov

Stálosť (tenacita) pozornosti

•

schopnosť udržať pozornosť

•

zmeny, resp. výkyvy pozornosti v čase

•

ovplyvňujú ju: motivácia, rušivé vplyvy (distraktory), únava, aktuálne prežívanie a pod.

•

pri dlhšom a sústredenom upínaní pozornosti na predmet dochádza k periodickým výkyvom
(kolísaniam) pozornosti – fluktuácii pozornosti

•

na stálosť pozornosti vplýva monotónia

Vigilancia – dlhodobá pozornosť

•

pohotovosť pozorovateľa odhaľovať zriedkavé, nepravidelné a malé zmeny počas dlhého
časového úseku (napr. automatizovaná výroba)

•

najlepší výkon dosahuje človek v prvej polhodine, ďalej klesá

•

pri zdvojenej (akusticko-optickej) signalizácii je výrazne nižší počet výpadov

Druhy pozornosti

•

1. úmyselná (zámerná): vedomé sústredenie sa na predmet (vôľovým úsilím)

•

2. neúmyselná (nezámerná): mimovoľné sústredenie sa na predmet (bez zámeru úmyslu)

•

sila podnetu (napr. silné svetlo, výrazná hudba)

•

kontrast medzi podnetmi (napr. extravagancia)

•

novosť, zmena

•

potreby a záujmy jednotlivca

Vnútorné vplyvy na pozornosť

•

telesný stav (životospráva)

•

psychické stavy (nálady)

•

záujmy

•

príbuznosť predstáv

•

očakávanie

•

zameranosť (napr. povely)

Vonkajšie vplyvy na pozornosť

•

sila

•

veľkosť

•

dĺžka

•

novosť

•

nečakanosť

•

zriedkavosť

•

diferencovanosť

Poruchy pozornosti

•

poruchy sústredenosti (koncentrácie) pozornosti

•

roztržitosť: neschopnosť sústrediť sa na to, čo je v danej chvíli potrebné

•

rozptýlenosť (nepozornosť): ľahká odvrátiteľnosť pozornosti

ADD (Attention Deficit Disorder)

•

nedostatočná kontrola pozornosti a oneskorený vývin pozornosti – najčastejšie poruchy:

•

koncentrácie: je slabá = pozornosť je možné veľmi ľahko narušiť, nedokáže sa
sústrediť na podstatné

•

tenacity: neschopnosť udržať pozornosť na vybranom objekte

•

rozsahu: príliš malý = venovanie pozornosti len malému počtu informácií

•

adaptability: zotrvanie na niektorých podnetoch

ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder)

•

poruchy spojené aj s hyperaktivitou – prejavy:

•

impulzivita: neschopnosť tlmiť aktuálne impulzy

•

hyperaktivita: nadmerné nutkanie k pohybu

•

narušená pozornosť: viazanie sa na aktuálne podnety

6. Dynamika psychiky - Emócie a motivácia

Emócie

•

prežívanie subjektívneho vzťahu k pôsobiacim podnetom

•

psychické javy, ktoré hodnotia objekty poznania a činnosti, jej priebeh a produkty (Čáp, 1997)

•

cit vs. emócia: cit ako čistá psychická (prežívaná) stránka emócie (emócia je komplexnejšia)

•

cit vs. pocit: cit (emócia) je kvalita prežívania, pocit výsledok procesu pociťovania a súvisí s
vnímaním (napr. pocit chladu)

Funkcie emócií

•

orientačná: signalizujú, čo má pre človeka subjektívny význam, dôležitosť v živote jednotlivca

•

regulačná: regulácia prežívania a správania jednotlivca, predstavujú pohnútky k činnosti
(priblíženie sa alebo únik)

Fyziológia emócií

•

pri prežívaní emócií môžu byť prítomné rôzne telesné zmeny: zrýchlený tep a dýchanie,
sucho v ústach, zvýšené svalové napätie, potenie, chvenie, stiahnutie žalúdka

•

sú spôsobené aktiváciou sympatického autonómneho nervového systému

•

poplachová reakcia: útok alebo únik

•

endokrinný systém: adrenokortikotropný hormón (ACTH), katecholamíny (adrenalín a
noradrenalín), glukokortikoidy

•

polygraf (detektor lži): meria telesné komponenty emócií (tlak, tep, dýchanie, elektrická
vodivosť kože...)

Niektoré teórie emócií:

fyziologické:

•

James & Lange: emočne významné podnety najskôr evokujú fyziologickú reakciu organizmu
(bojíme sa, pretože sa trasieme)

•

Cannon & Bard: talamická teória: citová odozva a fyziologické zmeny ako dve nezávislé
simultánne udalosti vychádzajúce z talamu

•

Schachter & Singer: dvojfaktorová teória emócií: 1. fyziologická excitácia (napr. tanec, drogy,
tanec..) + 2. jej kognitívne označenie

kognitívne:

•

ABC (Ellis): A. aktivujúca udalosť (activating events), B. postoje a presvedčenia (beliefs), C.
emočné dôsledky (consequences)

•

Lazarus: emočné vzrušenie vzniká na základe subjektívneho posúdenia významu vonkajších
podnetov (primárne a sekundárne hodnotenie)

Sociálne a kultúrne aspekty emócií

•

maskovanie: snaha skrývať skutočné prežívanie

•

modulácia: snaha zvýrazniť, resp. zmierniť výraz skutočných emócií

•

simulácia: predstieranie emócií (v porovnaní s úprimným vyjadrením možno pozorovať
miernu asymetriu vo výraze tváre)

•

výraz tváre amerických a japonských študentov pri vzhliadnutí stresujúcej scény: v súkromí
bez výraznejších zmien, v prítomnosti inej osoby výrazné rozdiely

Vlastnosti emócií

1. polarita (protikladnosť): citové rozpätie, prechod od jedného pólu cez nulový k druhému

(napr. láska – nenávisť)

2. ambivalencia (zmiešanosť): čisté city sa vyskytujú len zriedka, väčšinou v kombináciách

(napr. cit lásky – radosť, estetično, obavy, zlosť, žiarlivosť, túžba..)

3. aktuálnosť: neopakovateľnosť, jedinečnosť prežívaného citu

4. stereotypnosť: podmienenosť citov (napr. znepríjemnenie predmetu učiteľom)

5. pestrosť: rôzne city môžu mať rôzne trvanie

6. nákazlivosť: schopnosť „preniesť“ prežívanie citu na inú osobu

7. citová adaptácia: zmena v intenzite citu vyvolaného opakujúcim sa podnetom (napr.

adaptácia lekárov na JIS)

Základné druhy emócií

1. nižšie:

•

spojené so základnými biologickými potrebami jednotlivca

•

podnet: narušenie vnútornej rovnováhy (homeostázy)

•

vlastné aj zvieratám – ale človek ich vie lepšie regulovať

•

(ne)príjemnosť, (ne)spokojnosť, napätie/uvoľnenie

•

radosť, smútok, hnev

2. vyššie:

•

city spoločenského vedomia

•

osvojené prostredníctvom socializácie

•

intelektuálne (zvedavosť, snaha po poznaní),

•

estetické (hodnotenie krásy),

•

etické (dodržiavanie/porušovanie princípov a noriem – hanba, vina, krivda, rozpaky)),

•

sociálne (spolupatričnosť, altruizmus, kooperácia, egoizmus, nenávisť)

•

vzťah k sebe samému

Základné (primárne) emócie

1. strach: záporný cit, ohrozenie sebazáchovy a integrity osobnosti, ochranná funkcia, vrátane

úzkosti (neurčitý pocit obavy a ohrozenia)

2. hnev: vo frustrujúcich situáciách, vyvoláva pripravenosť k útočným reakciám

3. radosť: pri dosahovaní úspechu, uznaní, náklonnosti, súčasť šťastia, spokojnosti, extázy

4. smútok: reakcia na odlúčenie (separáciu), stratu, neúspech, intenzita závislá od

(nezvratnosti) situačných okolností, súčasť depresívnej nálady, expresívny prejav v podobe
plaču; uvoľnenie (katarzia)

5. odpor: nechuť k predmetom, ľuďom, spojený s vyhýbavým správaním, môže sa vystupňovať

do hnusu

6. prekvapenie: reakcia na niečo nové, neočakávané, v intenzívnej podobe úžasu

Niektoré komplexné emócie

1. pocit bezpečia: spojený s (bazálnou) dôverou – na základe nej sa tvoria ďalšie pozitívne city

(separačná úzkosť)

2. nádej: dôvera zameraná do budúcna, vnútorné presvedčenie o pozitívnom budúcom vývoji,

opakom je (naučená) beznádej a bezmocnosť

3. závisť a žiarlivosť: spojená s (vnímaným) nedostatkom náklonnosti (lásky) od významných

druhých osôb

Základné druhy emócií

1. citové stavy:

•

prežívané pri náhlom narušení rovnováhy organizmu

•

afekty: veľmi intenzívne, zväčša krátkodobé citové vzťahy, spojené so zmenami s vnútorným
prežívaním aj vonkajšími prejavmi, prudkými motorickými reakciami (napr. afekty hnevu,
plaču)

•

nálady: trvajú dlhšie ako afekty, ale nie sú príliš intenzívne, dlhšie ovplyvňujú prežívanie aj
správanie (napr. radostná, smutná)

2. citové vzťahy:

•

dlhodobejšie ako citové stavy – pretrvávajú mesiace, roky, celý život

•

viažu sa na predmety, javy, ľudí, seba samého

•

okrem subjektívneho prežívania obsahujú aj racionálnu a hodnotiacu zložku (životné
hodnoty)

•

niektoré sa dajú ovládať len ťažko (napr. žiarlivosť: sympatia – antipatia)

•

sú sýtené minulosťou aj budúcnosťou (napr. túžba po pomste na základe žiarlivosti)

•

predstavujú dispozície pre vznik citových reakcií a stavov

•

najčastejšie sú: láska – nenávisť, obdiv – pohŕdanie, pokora – pýcha

•

vášeň: veľmi intenzívny citový vzťah (kladný aj záporný efekt, napr. alkoholizmus)

Poruchy emócií

1. Poruchy afektov

•

patický afekt: veľmi silný emocionálny výbuch spojený s krátkou poruchou vedomia (napr. pri
usmrtení v afekte), po odznení prežívané vyčerpanie

2. Fóbie

•

vtieravé, chorobné strachy, ktoré svojou intenzitou nezodpovedajú pôsobiacemu podnetu

•

jednotlivec si uvedomuje nezmyselnosť strachu, ale nevie sa ho zbaviť

•

sú prejavom neuróz

•

klaustrofóbia: strach z uzavretých priestorov

•

agorafóbia: strach s otvorených priestranstiev

•

arachnofóbia: strach z pavúkov

3. Poruchy nálad

•

patologické nálady vyznačujúce sa veľkou intenzitou a dlhým trvaním, mimo kontroly
jednotlivcom

•

napr. depresívna a manická nálada (súčasť bipolárnej poruchy osobnosti), úzkostná nálada,
apatická nálada a pod.

Motivácia – vymedzenie

•

súhrn činiteľov (motívov), ktoré vyvolávajú, usmerňujú, udržiavajú a zacieľujú ľudskú
aktivitu

•

poskytuje „náhľad“ do jadra osobnosti (Smékal)

•

z lat. „motus“ – pohyb

•

motív – čokoľvek, čo vedie k aktivite

•

analógia s vektorom (má silu a smer)

•

potreba – nedostatok žiadaného

•

pud – biologický energetický atribút motívuprianie, záujem, postoj – subjektívny aspekt
motívu (súvisí s prežívaním)

Motivácia – základné modely

•

model nedostatku (vákua) – vychádza z pocitu prázdnoty + túžba po naplnení

•

hlad, smäd, spánok, dýchanie, vedomosti...

•

model vybitia (pretlaku) – k uspokojeniu dochádza na základe odovzdania,
„zbavenia sa“ niečoho

•

vybitie hnevu, odreagovanie

•

výsledok oboch – homeostáza organizmu

Poruchy motivácie

1. poruchy intenzity motivácie - lenivosť, premotivovanosť, frustrácia potrieb

2. poruchy zamerania motivácie – človek sa snaží o niečo, čo nie je dosiahnuteľné, ľudsky ani

spoločensky progresívne, pozitívne