Histológia a embryológia: Mikroskopická stavba a vývin kože a mliečnej žľazy

Zhrnutie prednášky

Prednáška spája histológiu a embriológiu kože a mliečnej žľazy. Koža sa skladá z epidermis (viacvrstvový dlaždicový rohovatejúci epitel z ektodermy) a dermis (väzivo z mezodermy), pričom hypodermis niektorí autori považujú za jej tretiu vrstvu a iní za samostatnú štruktúru. Hrúbka epidermis aj celej kože sa líši podľa lokalizácie, hrubá pokožka je na dlaniach a chodidlách. Podrobne sa rozoberajú bunky epidermis: keratinocity tvoria vyše 95 % buniek, melanocity z neurálnej lišty produkujú melanín a odovzdávajú ho keratinocitom cytokrinnou sekréciou, a Langerhansove bunky s Birbeckovými granulami prezentujú antigény v lymfatických uzlinách.

• - Koža má epidermis z ektodermy a dermis z mezodermy; hypodermis je spornou treťou vrstvou.
• - Epidermis je viacvrstvový dlaždicový rohovatejúci epitel; keratinocity tvoria minimálne 95 % buniek a pokožka sa obnoví približne za 47 dní.
• - Hrubá pokožka na dlaniach a chodidlách vytvára papilárny terén a bráni šmýkaniu; inde je tenká pokožka.
• - Hrúbka kože sa regionálne líši, napríklad okolo 5 mm na chrbte a asi 0,5 mm na viečku.
• - Melanocity pochádzajú z neurálnej lišty, nemajú desmozómy a melanín odovzdávajú keratinocitom cytokrinnou sekréciou, čím chránia ich jadrá pred UV žiarením.
• - Eumelanín zafarbuje tmavo, feomelanín spôsobuje ryšavé vlasy; farba pleti závisí od aktivity melanocitov, nie od ich počtu.
• - Malígny melanóm vzniká z melanocitov a rýchlo metastázuje.
• - Langerhansove bunky s Birbeckovými granulami fagocytujú antigény a prezentujú ich v lymfatických uzlinách.

Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.