Všeobecná histológia: Väzivo 2. časť

Zhrnutie prednášky

Prednáška pokračuje témou väziva a zameriava sa na voľné (blúdivé) bunky, predovšetkým makrofágy, ktoré vznikajú z monocitov a patria do monocitovo-makrofágového systému. Popisuje ich identifikáciu (fazuľovité jadro, lyzozómy, kyslá fosfatáza, marker CD68), priebeh fagocitózy od chemotaxie cez opsonizáciu až po vznik fagolyzozómu a reziduálnych teliesok, ako aj splývanie do obrovských mnohojadrových buniek, napríklad Langhansových pri tuberkulóze. Zdôrazňuje aj ďalšie funkcie makrofágov: odbúravanie erytrocytov v slezine, prestavbu tkaniva pomocou elastázy a kolagenázy, tvorbu rastových faktorov a endogénnych pyrogénov a úlohu antigén prezentujúcich buniek. Spomína sa aj Iľja Mečnikov, objaviteľ fagocytózy a nositeľ Nobelovej ceny.

• - Makrofágy (histiocity) vznikajú z monocitov a patria do monocitovo-makrofágového systému.
• - Existujú populácie M1 (chronický zápal) a M2 (protizápalové, hojenie rán).
• - Makrofág sa identifikuje podľa fazuľovitého jadra, lyzozómov, aktivity kyslej fosfatázy a markera CD68.
• - Fagocytóza zahŕňa chemotaxiu, opsonizáciu, tvorbu pseudopódií, fagozóm, fagolyzozóm a reziduálne teliesko.
• - Splývaním makrofágov vznikajú mnohojadrové obrovské bunky, napríklad Langhansove pri tuberkulóze.
• - Makrofágy odbúravajú staré erytrocyty v slezine a remodelujú tkanivo enzýmami elastázou a kolagenázou.
• - Produkujú rastové faktory a endogénne pyrogény a pôsobia ako antigén prezentujúce bunky.
• - Iľja Mečnikov objavil fagocytózu a získal Nobelovu cenu za medicínu.

Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.