Právo sociálneho zabezpečenia – 2. prednáška

Úvod to problematiky PSZ 2

24. 9. 2007

Doc. Matlák

-

samostatné právne odvetvie,

-

PSZ je charakteristické tým, že je svojim spôsobom komplikované, neprehľadné,

-

zákon č. 461/ 2003 Zb. z.; zákon č. 580/ 2004 Zb. z. – účinnosť 1. 1. 2005 – tieto
zákony upravujú poistné vzťahy,

-

pri systéme štátnej sociálnej podpory – je to už komplikovanejšie,

-

PSZ – samostatné právne odvetvie, ktoré realizuje sociálne a hospodárske práva
občanov,

-

predmetom PSZ – individuálne a kolektívne spoločenské vzťahy zabezpečujúcich
a zabezpečovaných subjektov – existuje tu podstatne viac subjektov ako napr.
v pracovnom práve, veľká rozmanitosť subjektov (zamestnanci, zamestnávatelia,
SZČO, štát a sú to aj iné osoby, ktoré tvoria osobitné skupiny subjektov),

-

pojem zamestnanca,

-

v sociálnom zabezpečení – významné subjekty – Sociálna poisťovňa, Úrad práce
sociálnych vecí a rodiny – so svojimi výkonnými orgánmi,

-

PSZ – samostatné právne odvetvie, PSZ tvorí súhrn právnych noriem upravujúcich
spoločenské, kolektívne a individuálne vzťahy, vznikajúce v sociálnom zabezpečení
pri aplikácii sociálnej politiky a sociálneho partnerstva jednotlivých subjektov
sociálnej sféry,

-

v rámci vzťahov – sociálnozabezpečovacích – ide hlavne o poskytovanie dávok, ale aj
služieb zo strany štátu,

-

je ťažké vymedziť pojem PSZ, tak ako aj pojem sociálna politika (kde je naozaj
množstvo definícií),

-

PSZ sa vyvíja v troch základných systémoch a podľa toho, ktorý autor na čo kladie
dôraz, taká je potom aj definícia,

-

PSZ môžeme vymedziť ako súčasť právneho poriadku, ktorý zahŕňa spoločenské
opatrenia zamerané na predchádzanie, odstraňovanie sociálnych rizík,

-

existujú 3 základné systémy:

a) poisťovací systém – zahŕňa sociálne a zdravotné

poistenie,

 pokiaľ ide o sociálne poistenie, tak prvýkrát

tento pojem vymedzuje zákon 461/ 2003
o sociálnom poistení, tento zákon nahradil zákon
z roku 1994 o sociálnom poistení a tam ešte
nebola definícia sociálneho poistenia, pod
pojmom sociálne poistenie rozumieme teda:

1. nemocenské poistenie,
2. dôchodkové poistenie (invalidné,

starobné),

3. poistenie v nezamestnanosti,
4. úrazové poistenie,
5. garančné poistenie,

 pokiaľ ide o zdravotné poistenie – tak to sa ďalej

delí na:

1

1. povinné verejné ZP,
2. dobrovoľné verejné ZP,
3. individuálne zdravotné poistenie.

-

osobný rozsah sociálneho poistenia (kto je poistený),

-

osobný rozsah nemocenského poistenia –

povinne nemocensky poistený:
a) je každý zamestnanec bez ohľadu na jeho vôľu,1
b) SZČO (tá SZČO, ktorá k 1. 7. bežného kalendárneho roka mala

hrubý príjem z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti,
ktorý prekročil 3-násobok minimálnej mzdy (7600 Sk)),

dobrovoľne nemocensky poistená osoba:

 každá osoba, ktorá má trvalý pobyt na území SR,...

-

osobný rozsah dôchodkové poistenia:

a) každý zamestnanec,
b) osoba, ktorá sa stará o dieťa do 6 rokov veku, nie je dôchodkovo

poistená z iného dôvodu (je dobrovoľne nezamestnaná), nebol jej
priznaný predčasný starobný, predčasný invalidný dôchodok,
nedosiahla dôchodkový vek,

c) ... (zopakovať z predchádzajúceho semestra),

-

osobný rozsah starobného poistenia:

a) je aj osoba, ktorej je priznaný invalidný dôchodok a tento invalidný

dôchodok sa jej vypláca až do dovŕšenia dôchodkového veku,

-

osobný rozsah dobrovoľného dôchodkového poistenia,

-

osobný rozsah poistenia v nezamestnanosti:

a) osoba, ktorá je zamestnaná,

-

osobný rozsah úrazového poistenia:

a) každý zamestnávateľ (bez zamestnávateľov sudcov, prokurátorov

a pod.),

-

osobný rozsah garančného poistenia:

a) poistený je každý zamestnávateľ,

-

osobný rozsah povinného verejného zdravotného poistenia:

a) trvalý pobyt na území SR,

 dať pozor na výnimky (pozri v zákone, resp. v prednáškach

z minulého semestra),

b) povinne VZP je aj osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na našom území,

nie je poistená v inom členskom štáte, tak je poistená u nás, keď je
zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý ma svoje sídlo na území SR, je
azylant, je študent, maloletý cudzinec, osoby vo výkone väzby,
výkone trestu odňatia slobody,

1 Napr. Dnes mi vznikol pracovný pomer, ja som povinne nemocensky poistený.

2

Systém štátnej sociálnej pomoci a podpory

-

nevyžaduje sa účasť na poistných vzťahoch

, nárok na štátne dávky má každý,

-

štát poskytuje dávky každej oprávnenej osobe,

-

pokiaľ ide o sociálnu pomoc, tak pri štátnej podpore sa nesleduje príjem (ani by sa to
nemalo sledovať, pretože ide o štátne dávky), zatiaľ čo pri dávkach v hmotnej núdzi sa
skúma a sleduje príjem tejto osoby, ako aj spoločne posudzovaných osôb,

Pramene PSZ

-

platí všeobecne, tak pokiaľ ide o pôsobnosť:

a) vecná pôsobnosť (v úvodných ustanoveniach, napr. prídavok na

dieťa patrí tomu a tomu),

b) osobná pôsobnosť (pokiaľ ide o tieto systémy, tak pri trvalom

pobyte na území SR),

c) časová pôsobnosť,
d) priestorová pôsobnosť,

-

pokiaľ ide o poisťovací systém:

a) zákon č. 461/ 2003 Zb. z. o Sociálnom poistení,
b) zákon č. 580/ 2004,

-

systém štátnej sociálnej podpory:

(zložitejšie čo sa týka počtu)

a) zákon č. 600/ 2003 Zb. z. o prídavku na dieťa (ide o zákon, ktorý

vymedzuje okruh osôb, ktoré si môžu uplatniť nárok na prídavok na
dieťa, vymedzuje sa tam pojem nezaopatrené dieťa (sú tu väčšie
rozdiely)),

b) zákon č. 280/ 2002 Zb. z. o rodičovskom príspevku (štátna dávka,

ktorá patrí rodičom, ak sa po určitú zákonom ustanovenú dobu
starajú o dieťa a pod.),

c) zákon č. 235/ 1998 Zb. z. o príspevku pri narodení dieťaťa

a príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac
detí, alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov narodili
opakovane dvojčatá,2

d) zákon č. 627/ 2005 Zb. z. o príspevkoch na podporu náhradnej

starostlivosti (máme jednorazové a opakujúce sa dávky),

e) zákon č. 238/ 1998 Zb. z. o príspevku na pohreb (ak niekto

vystrojí pohreb – je to jednorazová štátna dávka),

-

systém štátnej sociálnej pomoci:

a) zákon č. 599/ 2003 Zb. z. o pomoci v hmotnej núdzi,
b) zákon č. 195/ 1995 Zb. z. o sociálnej pomoci (všetky samozrejme

v znení neskorších predpisov),

-

súvisiace predpisy:

a) zákon č. 601/ 2003 Zb. z. o životnom minime,

2 „Ide o sporný prípad... – akí sme múdri.“

3

b) zákon č. 462/ 2003 Zb. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej

neschopnosti zamestnanca (počas prvých 10 kalendárnych dní patrí
zamestnancovi náhrada príjmu atď.),

c) zákon č. 453/ 2003 Zb. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti

sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti,

d) zákon č. 90/ 1996 Zb. z. o minimálnej mzde,
e) zákon č. 650/ 2004 Zb. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení,
f) zákon č. 592/ 2006 Zb. z. o poskytovaní vianočného príspevku

niektorým poberateľom dôchodku,3

g) zákon č. 328/ 2002 Zb. z. o sociálnom zabezpečení policajtov

a vojakov,

h) zákon č. 200/ 1998 Zb. z. o štátnej službe colníkov (úplné znenie

zákon 392/ 2005 Zb. z.),

i) zákon č. 73/ 1998 Zb. z. o štátnej službe príslušníkov policajného

zboru, SIS, zboru väzenskej a justičnej stráže SR a železničnej
polície SR (úplné znenie 408/ 2006),

j) zákon č. 346/ 2005 Zb. z. o štátne službe profesionálnych vojakov,
k) zákon č. 274/ 2007 Zb. z. o príplatku k dôchodku politických

väzňov (účinnosť od 1. 1. 2008),

Faktory ovplyvňujúce PSZ

1. demografický faktor

2. ekonomický faktor – napr. úprava výšky minimálnej mzdy a sumy životného

minima (tu existujú dané koeficienty, podľa ktorých sa táto suma upravuje), od 1.
júla je upravená suma životného minima (suma životného minima potom
ovplyvňuje rodičovský príspevok)

3. politický faktor – každý vláda sa snaží podporiť hlavne rodiny s deťmi (v systéme

štátnej sociálnej podpory)

4. ekologický faktor – tento faktor však viac pôsobí na poistný systém

-

vonkajšie činitele:

 ide hlavne o informácie získané zo zahraničia

Sociálno-zabezpečovacie právne vzťahy

-

A. základné – tie členíme v oblasti:

a) zdravotného poistenia,
b) sociálneho poistenia,
c) v rámci systému štátnej sociálnej pomoci a v rámci

systému štátnej sociálnej podpory,

3 „Mňa len zarazilo jedno, že táto jedna významná osoba dostane vianočný príspevok. Lebo mal nízky dôchodok,
lebo mal podľa toho, čo odvádzal - nízke príjmy. Chcel, aby mu to tak vyšlo.“

4

B. odvodené –

a) procesné (či vydáva príslušný úrad rozhodnutie alebo

nevydáva a pod.),

b) sankčné.

3 prvky:

1. Subjekt – vymedzenie subjektov vyplýva z ustanovenej spôsobilosti mať práva

a povinnosti v rámci sociálno-zabezpečovacích právnych vzťahov a možnosť
nadobúdať svojim konaním práva a povinnosti (nadobúda sa dovŕšením 15. roku
veku)

-

napr. zamestnanec, zamestnávateľ, SZČO, dobrovoľne poistené subjekty, subjekty,
ktoré nie sú ani zamestnancami, ani SZČO, ani zamestnávateľmi (napr. študenti,
dôchodcovia, aj my – študenti, ktorí majú príjmy, ktoré podliehajú dani z príjmu
a pod.)

-

subjekty v rámci systému štátnej sociálnej podpory – ide o systém, kde subjektmi sú
hlavne oprávnené subjekty, ale dôležitým subjektom je aj štát (pomocou svojich
úradov, ide o zdroje získané zo štátneho rozpočtu),

2. Obsah – práva a povinnosti sú upravené v príslušnej právnej norme,

3. Objekt – to, kvôli čomu subjekty vstupujú do týchto právnych vzťahov – tu ide

hlavne o peňažné plnenia, ktoré súvisia so vznikom sociálnej udalosti,

Sociálne udalosti:

a) prirodzené fyziogénne biologické – napr. narodenie dieťaťa,
b) sociálne – napr. za (pozri prednášky z minulého semestra)

Všeobecné podmienky pre vznik nároku na dávku

-

sociálna udalosť4,

-

existencia právneho vzťahu5,

-

dosiahnutie určitého veku (v niektorých prípadoch),

Dávky a služby v systéme štátnej sociálnej pomoci

-

členíme z pohľadu viacerých hľadísk:

1. z hľadiska zabezpečovacích režimov:

a) dávky sociálnej pomoci,
b) dávky zdravotného poistenia,
c) dávky sociálneho poistenia,

2. z hľadiska prerozdeľovania prostriedkov:

4 Väčšinou je sociálnou udalosťou v systéme štátnej sociálnej podpory narodenie, smrť, založenie rodiny.
5 Daný napr. trvalým pobytom na území SR a pod. Sú tu už rozdiely oproti poisťovaciemu systému.

5

a) zásluhové dávky (najmä v poisťovacom systéme, napr. daná

výškou vymeriavacieho základu,...),

b) sociálne dávky (princíp sociálnej odkázanosti)

3. z hľadiska obsahu a foriem plnenia:

a) vecné dávky,
b) peňažné dávky,6
c) služby a úkony.7

4. z hľadiska periodicity plnenia:

a) jednorazové dávky (príspevok na pohreb,...),
b) pravidelne opakujúce sa dávky,
c) časovo obmedzené dávky (väčšinou hovoríme

o nemocenskom, materskom a pod.).8

5. z hľadiska vzniku nároku na dávku:

a) obligatórne dávky,
b) fakultatívne dávky9,

-

(podľa doc. Matláka chýba v našom systéme možnosť odstránenia nedostatkov -
možnosť odstránenia tvrdosti zákona)10

Systém štátnej sociálnej podpory

Rodičovský príspevok

-

niekedy vzniká problém, či žena a muž môžu súčasne čerpať rodičovskú dovolenku
pri starostlivosti o to isté dieťa,11

-

je dávka štátnej sociálnej podpory, je upravená v zákone č. 280/ 2002 Zb. z.
o rodičovskom príspevku,

-

zákon upravuje poskytovanie rodičovského príspevku, no a rodičovský príspevok patrí
pri starostlivosti o dieťa, na zabezpečenie riadnej starostlivosti:

6 Napr. prídavok na dieťa. Ak poskytovanie tejto dávky neplní účel,... tak príslušný orgán môže rozhodnúť, že
dávka sa poskytne inej oprávnenej osobe alebo obci.
7 Najmä pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
8 Niektoré môžu byť aj pravidelne opakujúce sa dávky a aj časovo obmedzené dávky.
9 Všetky dávky v rámci systému štátnej sociálnej podpory sú obligatórne. Niekedy v minulosti rozhodovali
o dobrovoľných dávkach. Niekedy bola dávka vylúčená a vtedajší orgán priznával nemocenské.
10 Ministri plakali nad listami a žiadosťami v minulosti.



11 Mám firmu, medzi zamestnancami sú manželia, ona včera vyčerpala 28 týždňov na materskej, prišla za mnou
ako za zamestnávateľom a žiada odo mňa rodičovskú dovolenku. Príde aj manžel (samozrejme otec dieťaťa)
a tiež žiada rodičovskú dovolenku. Do troch rokov majú obaja nárok na rodičovskú dovolenku. Som sa ich dnes
opýtal, prečo chcú ísť obaja na rodičovskú dovolenku. Oni vedia, že dieťa je vychované na obraz toho, kto sa
oňho stará odmalička. Takže chcú ísť obaja. No ale preruší sa im poistný vzťah, nárok na rodičovský príspevok
má len jeden z rodičov. Treba rozlišovať pojmy rodičovská dovolenka a rodičovský príspevok.

6

a) do 3 rokov veku,12
b) do 6 rokov, ak ide o dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom,
c) ak sa riadne stará o dieťa do 6 rokov veku, ak ide o dieťa zverené do

náhradnej starostlivosti, ale max. do troch rokov veku.

-

oprávnenou osobou je rodič dieťaťa alebo osoba, ktorej je dieťa zverené do náhradnej
starostlivosti podľa osobitného predpisu,

-

ak ide o starostlivosť o to isté dieťa, nárok na rodičovský príspevok má len jeden
z nich,

-

ak je viac detí v rodine do troch rokov veku, nárok na rodičovský príspevok patrí len
jednému z rodičov, je dôležité – rodičovi určenému podľa ich dohody,13

-

nárok na rodičovský príspevok:

1. riadna starostlivosť14 - podmienka je splnená aj vtedy, ak je dieťa

zo zdravotných dôvodov v ústavnej starostlivosti, ale maximálne 90
dní,15 - aj keď dieťa so zdravotným postihnutím navštevuje
materskú školu alebo iné zariadenie najviac 4 hodiny denne – aj keď
dieťa navštevuje materskú školu alebo iné zariadenie najviac 4
hodiny denne v prípade, ak sú rodičia ťažko zdravotne postihnutý,
alebo jeden z rodičov, ak ide o osobu osamelú – nárok na
rodičovský príspevok a to v nezmenenej výške patrí aj vtedy, ak tá
pani pracuje, chodí do školy, ale starostlivosť o dieťa je
zabezpečené inou fyzickou plnoletou osobou (manžel, svokra,
matka,...) alebo právnickou osobou,16

-

výška – 4560 Sk – niekedy môže byť aj menej, ak má oprávnená osoba nárok na iné
dávky.17

-

platiteľ niekedy poskytne príspevok aj jednorázovo, ak mesačný príspevok
nepresahuje výšku 150 Sk – (aby sme rozumeli tomu, čo to je v zákone)

-

ministerstvo vydá nariadenie, ktorým sa upraví výška rodičovského príspevku,

-

nárok si uplatňujeme vo forme žiadosti, nevydáva sa rozhodnutie o udelení príspevku,
v prípade, že osoba podá žiadosť, ale nespĺňa podmienky, tak v tom prípade príslušný
úrad vydá rozhodnutie, že sa neposkytne dávka,

-

ak platiteľ vypláca rodičovský príspevok neprávom, alebo aj vo vyššej výške, odníme
sa v tom prípade poskytovanie príspevku,

-

ak je to neprávom vyplatené a zavinil to príjemca dávky – musí to vrátiť,

Zánik nárok na dávku – prekluzívna 1 ročná lehota,

12 Dieťa bežné.



13 Niekedy bolo, že prednostné právo má matka. Teraz sa musia dohodnúť. Ak sa nedohodnú? Odpoveď: Musia
sa dohodnúť.
14 To je starostlivosť, ktorá je poskytovaná dieťaťu v záujme jeho fyzického a duševného vývinu, dodržuje sa
hygiena,... (v zákone).
15 Dnes dieťa dovŕši 3 roky veku. Je nárok aj za október? Áno. Ak včera – tak nie.
16 Dnes patrí príspevok stále vo výške 4560 Sk.
17 Platila si z 3000 Sk, nárok na materské má vo výške 1500 Sk. Nárok na rodičovský príspevok má vo výške
2060 Sk.

7

-

platiteľ môže navštíviť oprávnenú osobu v byte a môže žiadať všetky potrebné
vysvetlenia a opatrenia,18

-

oprávnená osoba je povinná do 8 dní nahlásiť UPSVaR všetky rozhodujúce
skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť poskytovanie rodičovského príspevku.

Prídavok na dieťa

-

najrozšírenejšia dávka, pri starostlivosti o nezaopatrené dieťa,

-

tomuto prídavku predchádzal zákon z roku 2002,

-

zákon č. 88/ 1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky – materská dovolenka
a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia – materská dovolenka predĺžená na
26 a potom až na 28 týždňov, - pre vznik nároku sa vyžadovalo, že zamestnanec musel
odpracovať všetky zmeny v mesiaci (každý pracoval, aby dostal prídavky na deti,
vtedy boli prídavky na deti jedným z hlavných zdrojov príjmov, bolo 620,- Sk),
príplatok k prídavkom na dieťa – ak išlo o dieťa s dlhodobo zhoršeným zdravotným
stavom – potom sa to zrušilo ako dávka nemocenského poistenia,

-

v roku 2002 zákon o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavku na dieťa – prídavok
na dieťa – nevyžadovalo sa sledovanie príjmu, ale pri príplatku sa pozeralo na príjem
(ak príjme nepresiahol vtedy zákonom určený násobok životného minima),

-

zákon č. 600/2003 Zb. z. – zákon o prídavku na dieťa – poznáme už iba prídavok na
dieťa – je to štátna dávka, a štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a

výživu

nezaopatreného dieťaťa – vyžaduje sa podmienka starostlivosti o dieťa (zabezpečenie
výchovy a výživy dieťaťa),

-

okruh oprávnených osôb (môžu si uplatniť nárok na prídavok na dieťa) –

a) oprávnenou osobou je rodič nezaopatreného dieťaťa (osvojiteľ),
b) osoba, ktorej dieťa bolo zverené na základe právoplatného

rozhodnutia príslušného orgánu do starostlivosti nahrádzajúcej
rodičovskú starostlivosť, 19

c) plnoleté nezaopatrené dieťa20 - len vtedy ak:

1. niet iného oprávneného (napr. aj sirota môže

byť),21

2. ak zo strany rodičov je určená vyživovacia

povinnosť,

3. ak takéto plnoleté nezaopatrené dieťa

uzavrelo manželstvo,

4. ak takéto manželstvo oprávnenej osoby (3)

zaniklo.

18 Napr. príde zástupca úradu práce, ten sa môže pýtať „Kto ste, čo ste?“ každej fyzickej a právnickej osoby.
19 Pod pojmom rodič – rozumieme jednak biologického rodiča (matka, otec), ale aj osvojiteľa. Medzi
osvojencom a osvojiteľom je taký istý vzťah ako medzi biologickým rodičom a jeho dieťaťom.
20 Ako napr. my

.

21 Ak niet rodičov alebo osôb, ktoré prevzali dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosti rodičov na
základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu. Babička sa stará o svojho vnuka (lebo dcéra sa o vnuka
nestará – babka zle vychovala dcéru, babka sa stále stará – Má nárok na prídavok na dieťa? Nie. Stará sa o dieťa,
ale nie na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu.

8

-

ak je viac oprávnených osôb (kde v rodine väčšinou býva)22 - patrí jednému (nemusí
byť ani dohoda) – prídavok na dieťa patrí určitej osobe len jeden krát, avšak to
neznamená, že jedna osoba nemôže dostávať viac prídavkov na dieťa (napr. keď má
viac detí, ale ešte ani to nemusí byť, môže mať len jedno dieťa a aj tak bude poberať
viac prídavkov na dieťa).23

-

dnes je prídavok 540,- Sk24

-

v prvom rade patrí prídavok na dieťa na nezaopatrené dieťa – tretí okruh
nezaopatreného dieťaťa,

-

nezaopatrené dieťa na účely zákona o sociálnom poistení:

1. dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky,
2. po skončení povinnej školskej dochádzky najviac do 26 rokov veku, ak sa

sústavne pripravuje na povolanie,

3. alebo ak sa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemôže sústavne

pripravovať na povolanie,

4. ak sa pre chorobu alebo úraz nepripravuje sústavne na povolanie.

-

nezaopatreným nie je dieťa, ktoré už skončilo vysokú školu druhého stupňa, bol mu
priznaný akademický titul, alebo poberá invalidný dôchodok a pokles schopnosti
vykonávať pracovnú činnosť je viac ako 70%,

-

sústavná príprava na povolanie – štúdium na strednej škole, štúdium na vysokej škole,

-

na účely zákona o zdravotnom poistení:

 za nezaopatrené dieťa na účely tohto zákona sa považuje dieťa, ktoré

študuje na vysokej škole (v dennej forme), ak neštuduje žiadnu inú
školu (bez ohľadu na vek),

-

na účely prídavku na dieťa –

a) nezaopatrené dieťa na účely toho zákona je dieťa do skončenia

povinnej školskej dochádzky25,

b) po skončení školskej dochádzky najviac do 25 rokov veku, ak sa

sústavne pripravuje na povolanie,

c) alebo pre chorobu alebo úraz sa nepripravuje sústavne na povolanie,
d) alebo ak sa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemôže

sústavne pripravovať na povolanie, ale len do dovŕšenia
plnoletosti.26

-

nezaopatreným dieťaťom nie je:

a) ak vznikol osobe nárok na invalidný dôchodok alebo

sociálny dôchodok,

b) ktorého štúdium na vysokej škole prekročilo obvyklú dĺžku,
c) ak osoba skončila štúdium na vysokej škole druhého stupňa.

22 Ak sa ožením, tak to budem ja a potom ešte aj moji rodičia, ak budem ešte nezaopatreným dieťaťom.
23 Príklad so študentkou PF – vydá sa, narodí sa jej dieťa – 2 prídavky – jeden na jej dieťa a jeden na ňu, ak je
ešte aj nezaopatreným dieťaťom.
24 „Oco daj mi prídavok“ – on väčšinou nemá drobné a tak nám dá tisícku.



25 Nie. aby sme to definovali ako dieťa počas plnenie povinnej školskej dochádzky. Aj keď si neplní povinnú
školskú dochádzku, tak aj tak je nezaopatreným dieťaťom.
26 Vtedy im je väčšinou priradený invalidný dôchodok.

9

-

sústavná príprava na účely zákona o prídavku na dieťa:

a) štúdiom na strednej škole (denná forma štúdia),
b) štúdiom na vysokej škole s výnimkou externej formy štúdia,

-

študenti stredných vysokých škôl vojenských sa sústavne nepripravujú na povolanie
(ich rodičia nedostávajú prídavky na dieťa),

-

sústavná príprava začína na strednej začiatkom školského roka, na vysokej škole
zápisom na štúdium,

-

na roveň sústavnej prípravy sa kladie aj obdobie, ktoré bezprostredne nasleduje po
skončení štúdia,27

-

na roveň SP aj obdobie, najneskôr do konca školského roka bežného kalendárneho
roka,28

-

na roveň SP aj obdobie, po skončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa, ale do
zápisu na štúdium druhého stupňa, najviac do konca októbra,

-

sústavná príprava je aj iné štúdium, ktoré je postavené na roveň ministerstvom
školstva,29

-

SP nie je vtedy, ak ide o prerušené štúdium (študent vysokej školy si zlomí nohu,
potom sa naňho pozeráme ako na toho, kto pre úraz sa nemôže sústavne pripravovať
na budúce povolanie),

-

(v sociálnom poistení sa veľmi nemôžeme zamýšľať),

-

nárok na prídavok na dieťa sa uplatňuje na príslušnom úrade práce sociálnych vecí
a rodiny – podľa trvalého bydliska oprávnenej osoby,

-

musí sa podať písomná žiadosť – ak úrad nezistí žiaden nesúlad, rozhodnutie sa
nevydáva, ak však budú nejaké problémy, tak žiadosť odôvodnene zamietne,

-

starostlivosť – ak dieťa je v zariadení, kde je to na základe rozhodnutia súdu (ústavná
výchova, ochranná výchova) – vtedy nárok na prídavok na dieťa nie je,

-

starostlivosť o dieťa je – že mám dieťa,

-

trvalý pobyt alebo prechodný pobyt oprávnenej osoby, alebo trvalý alebo prechodný
pobyt dieťaťa, na ktoré má byť prídavok poskytovaný,

-

prídavok na dieťa – 540,- Sk,

-

vláda môže sumu k 1. 9. bežného kalendárneho roka upraviť (prídavok na dieťa môže,
ale aj nemusí upraviť),

-

vypláca sa mesačne – platí to isté, že prídavok na dieťa patrí za celý mesiac, aj keď
podmienky boli splnené len v časti mesiaca,

-

ak oprávnená osoba nevyužíva prídavok na tie účely, na ktoré by mala – vtedy môže
dôjsť k rozhodnutiu, že prídavok na dieťa sa prizná inej FO, alebo právnickej osobe
(obci), alebo zariadenia sociálnych služieb,

-

ak sa zistí, že dieťa si neplní povinnú školskú dochádzku – tak sa prídavok vyplatí
obci,

27 Zmaturovala 20. mája a je doma. A je doma ešte aj doteraz. Išla na prijímacie konanie, ešte je však doma. Za
máj, jún, júl, august ešte dostanú rodičia prídavok.
28 Nezmaturovala 20. mája – opravná skúška v septembri.
29 Ide najmä o štúdium v zahraničí.

10

-

aj pre prídavok na dieťa platí, že nárok na prídavok na dieťa zaniká, ak sa neuplatnil
do posledného dňa kalendárneho roka (nasledujúceho),

Systém štátnej sociálnej podpory

-

dávky majú zhodné určité procesnoprávne vzťahy – oprávnené osoby si môžu
uplatniť nárok ako na rodičovský príspevok, tak aj na prídavok na dieťa – v podobe
písomnej žiadosti na príslušný úrad sociálnej vecí, práce a rodiny (podľa trvalého
bydliska oprávnenej osoby),

-

Úrad PSVaR nevydáva rozhodnutie – začne vyplácať dávky, ale ak príslušná osoba
nespĺňa podmienky, alebo ak oprávnená osoba nepreukáže príslušné skutočnosti, tak
vtedy príslušný orgán vydá rozhodnutie o zamietnutí žiadosti,

-

tieto 2 dávky sa vyplácajú mesačne30,

-

prídavok na dieťa – vypláca sa na každé nezaopatrené dieťa,

-

pri rodičovskom príspevku je podmienkou starostlivosť o dieťa alebo deti, zatiaľ čo
prídavok na dieťa patrí každý mesiac - krát toľko, koľko je detí v rodine,

-

vyplácajú sa mesiac pozadu, vyplatí sa najneskôr do konca kalendárneho mesiaca,

-

platby zo strany platiteľa sa uskutočňujú na účet, ale ak by oprávnená osoba chcela,
aby sa jej peniaze vyplatili v hotovosti, tak tento platiteľ je povinný akceptovať takúto
zmenu,

-

ani jedna z týchto dávok sa nevypláca do cudziny (ak odchádza, tak sa tieto peniaze
uložia do depozitu),

-

platiteľ rozhodne o zastavení výplaty od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po
mesiaci, v ktorom sa príspevok vyplatil (vznikne napr. dôvod na prešetrenie),

-

niekedy môže dôjsť k zmene, napr. pokiaľ ide o prídavok na dieťa, tak môže nastať
zmena v oprávnenej osobe,31

-

niekedy v priebehu poskytovania prídavku na dieťa môže dôjsť k zmene pobytu, za
ten mesiac je platiteľom úrad PSVaR nového trvalého alebo prechodného pobytu
oprávnenej osoby,

-

existujú prípady, kedy prídavok na dieťa môže byť poskytnutý aj inej oprávnenej
osobe alebo obci, resp. sociálnemu zariadeniu, kde je dieťa umiestnené,

-

ak oprávnená osoba po uplatnení prídavku na dieťa zomrie, tak potom ten platiteľ
vyplatí prídavok na dieťa inej oprávnenej osoby alebo obci,

-

ak ide o rodičovský príspevok a oprávnená osoba zomrie, tak nárok na rodičovský
príspevok zaniká,32

-

ustanovenia o povinnostiach oprávnenej osobe sa primerane vzťahujú aj na ďalšie
oprávnené osoby,

-

nárok na prídavok na dieťa nevzniká, ak je dieťa v zariadení v rámci ochrannej alebo
ústavnej výchovy,

30 Keď sa narodí dieťa 31. októbra tohto roka, tak odo dňa narodenia má nárok na prídavok na dieťa a na
rodičovský príspevok, má nárok na prídavky (resp. príspevok) za celý mesiac.
31 Dať si pozor na otázku: „Vymenujte rozsah oprávnených osôb.“!!! Babička, ktorá sa stará o vnúča, avšak ak
nemá právoplatné rozhodnutie, tak nebude v tomto rozsahu.
32 Ten patrí oprávnenej osobe z titulu starostlivosti o dieťa. Ak tá osoba zomrie, tak nárok na tento príspevok
zaniká.

11

-

ústavná alebo ochranná výchova – „polepšovňa“ – podmienka riadnej starostlivosti
oprávnenej osoby zaniká,

-

nárok na prídavok na dieťa zaniká po uplynutí jedného roka (jednoročná prekluzívna
lehota)33,

-

nárok zaniká aj keď sa neuplatní do jedného roka (subjektívna lehota),

Zákon č. 235/ 1998 Zb. z. o príspevku pri narodení dieťaťa,

o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili 3 deti alebo

viac detí, alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov

opakovane narodili dvojčatá

-

príspevok pri narodení dieťaťa sa označuje ako podporu rodine,

-

jednorazová štátne dávka na každé narodené dieťa,

-

ďalej tento zákon upravuje ďalšiu štátnu dávku a tou je príplatok k príspevku pri
narodení dieťaťa – je to novšia štátna dávka a štát týmto príplatkom prispieva rodine,
ak ide o narodenie dieťaťa ale matke z titulu, že sa jej narodilo prvé dieťa a muselo sa
dožiť aspoň 28 dní,34 - je to tiež jednorazová dávka,

-

tento zákon upravuje aj príspevok rodičom (v skratke) – a je to štátna dávka, kde štát
prispieva rodine na zvýšené výdavky v tom, že sa narodilo viac detí, a táto dávka patrí
raz ročne,

-

aj tento zákon č. 235 vymedzuje okruh oprávnených osôb:

Príspevok pri narodení dieťaťa:

a) matka, ktorá dieťa porodila,
b) otec dieťaťa má nárok na príspevok, ak matka dieťaťa zomrela,

alebo po matke dieťaťa bolo vyhlásené pátranie, alebo bolo dieťa
mladšie ako jeden rok zverené do výchovy otca na základe
právoplatného rozhodnutia súdu,

c) osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej

starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu,
alebo príslušného orgánu,

Príplatok k

príspevku

:

a) matka, ktorá porodila prvé dieťa, ktoré sa dožilo aspoň 28 dní,

d) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela, alebo po matke bolo

vyhlásené pátranie, alebo išlo o prvé dieťa ktoré sa dožilo aspoň 28
dní a bolo zverené do výchovy otca na základe právoplatného
rozhodnutia súdu,

33 Väčšinou pri štátnych dávkach je prekluzívna lehota jednoročná, ale stretneme sa aj s polročnou prekluzívnou
lehotou.
34 Príplatok patrí na každé narodené dieťa (či sú to dvojčatá, ďalšie dvojčatá, dvakrát jedno). Keď sa narodia
dvojčatá, tak vždy patrí príspevok pri narodení dieťaťa. Príplatok však patrí len jeden krát matke pri narodení
prvého dieťaťa.

12

Podmienky nároku na príspevok:

-

narodenie dieťaťa a trvalý pobyt oprávnenej osoby na území SR,

-

je dôležité ustanovenie, že v prípade, ak ide o oprávnenú osobu, ktorej sa narodilo
dieťa inde ako v EÚ, tak oprávnená osoba má nárok na príspevok, ale len ak pred
narodením dieťaťa bola najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacoch
zdravotne poistená,

-

nárok na príspevok pri narodení dieťaťa vzniká iba raz, ak sa narodí viacej, tak tento
príspevok patrí na každé dieťa,

-

nárok na príspevok pri narodení dieťaťa je vylúčený vtedy, ak osoba pred uplatnením
nároku na príspevok dala povolenie na osvojenie dieťa, alebo dieťa bolo zverené do
náhradnej starostlivosti, alebo sa dostalo do ochrannej alebo ústavnej výchovy,

-

nárok je vylúčený, ak matka dieťa opustí bez súhlasu ošetrujúceho lekára
v zdravotníckom zariadení,

-

pokiaľ ide o nárok na príplatok k príspevku – tak splnenie hore uvedených
podmienok, a musí ísť o narodenie prvého dieťaťa a musí sa dožiť min. 28 dní,

-

oprávnená osoba by mala byť plnoletá (maloletej nevzniká, ak nemá rodičovské
povolenie podľa osobitného predpisu),

-

pokiaľ ide o výšku príspevku – tak pri narodení dieťaťa je 4 560,- Sk na každé dieťa,

-

ak sa súčasne narodili dve alebo viac detí (pri jednorazovej štátnej dávke), a aspoň dve
z nich sa dožili 28 dní, tak v tom prípade sa tento príspevok zvyšuje o polovicu tejto
sumy na každé dieťa – 6 840,- Sk,

-

príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa – je 11 000,- Sk,

-

spolu 15 560,- na jedno dieťa,

-

vláda SR môže k 1. 9. kalendárneho roka zvýšiť – všetky štátne dávky môže vláda k 1.
9. zvyšovať,

Príspevok rodičom

-

ide o opakujúcu sa štátnu dávku – oprávnenou osobou je rodič detí, rozumieme tu
biologického rodiča, osvojiteľa a na základe zverenia do starostlivosti nahrádzajúcej
starostlivosť rodičov,

-

pri príspevku rodičom sa môžu dohodnúť – avšak ak sa nedohodnú prednostné právo
má matka,

-

nárok: aspoň 3 deti musia byť súčasne narodené, alebo sa narodia dvojčatá do dvoch
rokov po tom, čo sa už jedny dvojčatá rodičom narodili,

-

dávka sa poskytuje raz do roka, až do 15. roka veku detí, ak ide o trojičky, aj pre
dvojičky, ale sleduje sa 15 ročná hranica pri narodení prvých narodených dvojičiek,

-

príspevok: patrí na každé to dieťa, nie ako pri rodičovskom príspevku, keď máme
trojičky, tak trikrát toľko – výška príspevku je odstupňovaná podľa veku detí, 2 470,-
dieťa do 6 rokov veku, 3 050,- od 6 do 15 rokov veku a 3 240,- ak ide o 15 ročné
dieťa,

-

táto výška príspevku rodičom je odstupňovaná, ak máme napr. 3 deti do 6 rokov, tak
dostaneme 9 150,- Sk,

-

vyplatí sa to v mesiaci, v ktorom sa narodili,

-

pre uplatnenie nároku na všetky štátne dávky sa musí podať písomná žiadosť,

13

-

nárok na príspevok a príplatok k príspevku zaniká po 6 mesiacoch po narodení detí,

Príspevok na pohreb
-

je to zákon 238/ 1998 Zb. z.,

-

kedysi bolo pohrebné a príspevok na pohreb, pohrebné bolo vymedzené tak, že to bola
dávka nemocenského poistenia a nárok na pohrebné mali pozostalí, bolo presne
vymedzené kto bol pozostalí – ak pozostalý vystrojil pohreb, tak sa mu vyplatilo
pohrebné vo výšky 1 000,- Sk ak nebol pozostalý, tak sa mu vyplatili peniaze do
výšky nákladov, ale max. do výšky 1 000,- Sk,

-

dnes už nie sú pozostalí a máme príspevok na pohreb – je to štátna sociálna dávka na
úhradu výdavkov, ktorým štát prispieva na úhradu nákladov spojených s pohrebom –
dnes to je 2 400,- Sk,

-

oprávnená osoba: plnoletá FO, ktorá spĺňa podmienky (zabezpečil sa pohreb
oprávnenou osobou, trvalý pobyt na území SR, vyžaduje sa aj trvalý pobyt zomrelého
na území SR, alebo prechodný pobyt na území SR, ale pri tomto sa vyžadovalo to, že
musel byť pochovaný aj na území SR),

-

príspevok na pohreb patrí iba raz,

-

výšku príspevku môže Vláda SR nariadením upraviť k 1. 9. bežného kalendárneho
roka,

-

nárok na príspevok na pohreb zaniká uplynutím jedného roka po vykonaní pohrebu,

-

žiadosť sa podáva na Úrad PSVaR – všetky štátne dávky patria do pôsobnosti Úradu
PSVaR.

Zákon č. 627/ 2005 o príspevku na podporu NS o dieťa

-

1. 1. 2006 zrušil zákon č. 265/ 98 Zb. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch
pestúnskej starostlivosti,

-

NS (náhradná starostlivosť) – upravuje ju nový Zákon o rodine č. 36/ 2005,

-

v zmysle zákona o rodine – niekoľko na seba nadväzujúcich opatrení – dočasne
vzájomne sa podmieňujúcich opatrení nahrádzajúcich osobnú starostlivosť rodičov
(maloleté dieťa) ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť,

-

len na základe rozhodnutia súdu (rozsah daný zákonom alebo súdnym rozhodnutím),

-

NS zahŕňa 3 okruhy starostlivosti:
1. zverenie dieťaťa maloletého do osobnej starostlivosti inej FO než je rodič (NOS),
2. pestúnska starostlivosť (poznáme aj dočasné zverenie do pestúnskej starostlivosti),
3. ústavná starostlivosť,

-

súd rozhodne, ktorý spôsob je vhodnejší,

-

NOS – súčasť ÚS – patrí peňažné plnenie zo systému štátnej sociálnej podpory, iba
FO s TP na území SR, musí mať spôsobilosť na právne úkony, zdravotné, osobné,
morálne predpoklady,

-

zákon a súd majú dohliadať v prvom rade – príbuzní. Osoba, ktorej dieťa je zverené je
povinná riadne vykonávať starostlivosť,

-

súd určuje výživné,

14

-

NOS – môže byť zverené len 1 z manželov – súhlas 2. manžela. Súhlas nie je
potrebný, ak nežijú spolu, nemá spôsobilosť na právne úkony, existencia ťažkej
prekážky,

-

kedy NOS zaniká? Taxatívne vymedzené prípady:

1. dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
2. smrť maloletého dieťaťa,
3. smrť osoby, ktorej bolo dieťa zverené do NS,
4. právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zániku dôvodu, z ktorého bolo dieťa

zverené do NS,

5. právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zrušení NS,
6. rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené,

2. pestúnska starostlivosť (PS)

-

zákon o rodine – ak rodičia nemôžu zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa, súd
rozhodne o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti,

-

zverené len FO, plnoletá, spôsobilosť na právne úkony, spĺňa všetky predpoklady – tie
isté ako pri NOS,

-

maloleté dieťa možno zveriť do pestúnskej starostlivosti iba so súhlasom rodičov,

-

môže ísť o dočasné zverenie dieťaťa do dočasnej pestúnskej starostlivosti (skôr
skúšobná doba) – (pestún neprejavuje záujem o dieťa dočasné zverené do pestúnskej
starostlivosti – PS zaniká – dieťa sa vráti rodičom),

-

zánik:

1. dosiahnutím plnoletosti,
2. smrťou maloletého dieťaťa,
3. smrťou pestúna,
4. umiestnením do ochrannej výchovy,
5. nástup na výkon trestu odňatia slobody,
6. právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení pestúnskej starostlivosti,
7. ak bolo dieťa zverené do PS manželov, zaniká rozvodom týchto manželov,

3. ústavná starostlivosť

-

nariadená – keď nie je dostačujúca starostlivosť, nemožno uskutočniť NOS alebo
pestúnsku starostlivosť,

-

ak výchova maloletého dieťaťa je vážne narušená – a iné výchovné opatrenia by
neviedli k úspechu (ani NOS, ani PS),

-

Zákon o rodine (za vážne ohrozenie výchovy dieťaťa sa nepovažuje – nepriaznivé
bytové pomery, b) sociálna situácia),

-

ak sa nariaďuje ÚS – súd vymedzí rozsah ústavnej starostlivosti – a rozhodne
o príslušnom ústavnom zariadení,35

Poručníctvo a opatrovníctvo
-

ak obaja rodičia zomreli, nemajú spôsobilosť na právne úkony,...

-

súd ustanoví poručníka (má zastupovať, výchova,...),

35 „Potom sa stretnú a celý národ plače a potom už neplačeme.“ Matka a dieťa po 40, 60 rokoch.



15

-

zaniká

:

1. plnoletosť,
2. smrť (maloletého alebo poručníka),
3. zánik z dôvodu, pre ktorý bol poručník ustanovený,
4. dosiahnutím plnoletosti maloletého rodiča,
5. právoplatným rozhodnutím súdu o zbavení poručníka funkcie alebo

odvolaním,

Zákon č. 627/ 2005 o príspevkoch na podporu NS

-

NS – zverenie dieťaťa do PS

-

poručníctvo (ak poručník – sa osobne stará o dieťa),

-

NS – dočasné zverenie dieťaťa do PS,

-

zverenie dieťaťa do starostlivosti súdu, o nariadené predbežného opatrenia,

-

dávky – 5 druhov dávok - 2 jednorazové,

3 opakujúce sa,

-

jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej výchovy,

-

jednorazový príspevok pri zániku náhradnej výchovy,

-

opakovaný príspevok na dieťa zverené do NS,

-

opakovaný príspevok náhradnému rodičovi,

-

osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi (dieťa je ťažko zdravotne
postihnuté – to sa posudzuje na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny – zákon č. 195/ 98 o sociálnej pomoci),

-

občan so zdravotným postihnutím:

o invalidný,
o pokles o viac ako 40%,
o aj tu na základ rozhodnutia Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny § 51 zákona č. 195/ 1998 (na účely
zdravotného práva),

-

jednorazový príspevok pri zverení do NS

– určený na podporu základného

osobného vybavenia dieťaťa – 9 550,- Sk jednorazovo,

-

pri zániku NS,

-

splnené 3 podmienky:

1. zverené do:

NOS,
PS,
alebo ak ide o poručníctvo (ak dočasné PS, tak nie),

2. náhradný rodič sa o dieťa stará,
3. dieťa, ku dňu zverenia je v ústavnej starostlivosti alebo ochrannej výchovy

(1 výnimka – aj dieťa, ktoré nebolo zverené do ústavnej starostlivosti ani
ochrannej výchovy, ak nemá zabezpečené základné osobné vybavenie (ten
nábytok

),

-

jednorazový príspevok pri zániku NS

(podpora na osamostatnenie sa),

-

plnoleté dieťa, ak NS trvala aspoň 1 rok pre dosiahnutím plnoletosti,

-

nárok na príspevok

16

suma: 23 910,- Sk, pri zániku NS

-

opakovaný príspevok dieťaťu

(ak toto dieťa nemá príjem – nemá nárok na výživné,

sirotský dôchodok, výsluhový sirotský dôchodok, ak by malo príjem nižší ako suma
opakovaného príspevku, tak potom by išlo o rozdiel súm),

-

výška mesačne NS 3 590,- Sk alebo rozdiel 3 590 – (príjem dieťaťa),

-

ide o ND!!!,36

-

ND – do skončenia povinnej školskej dochádzky,

-

po skončení povinnej školskej dochádzky, ak sa sústavne pripravuje na budúce
povolanie štúdiom na strednej škole, alebo vysokej škole dennou formou do 25 rokov
veku,

-

nie je

ND – poberateľ invalidného dôchodku – štúdium presiahlo štandardnú dĺžku –

skončilo štúdium II. stupňa,

-

opakovaný príspevok náhradnému rodičovi

– má rodič, ak mu bolo na základe

rozhodnutia súdu alebo rozhodnutia príslušného orgánu zverené dieťa do NS, sa začal
osobne starať aspoň o jedno dieťa, má TP na území SR, nevykonáva náhradnú
starostlivosť v zariadení pestúnskej starostlivosti,

-

pestún – považujeme na ZC,

-

vylúčenie

– ak náhradný rodič dostáva materské, vyrovnávaciu dávku, dávku

nemocenského poistenia (nemocenské, ošetrovné), ak poberá rodičovský príspevok,

-

ak dieťa zverené do NS je príbuzný,

-

výška – 4 560,– Sk – rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa,

-

osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi

– ide o dieťa s ťažkým

zdravotným postihnutím, TP na území SR,

-

nevzniká

: ak sa poberá príspevok na opatrovanie ( - osobný rozsah dôchodkové

poistenia); opatrovateľská služba alebo osobná asistencia,

-

výška – 1 880,- mesačne (neúmerne málo),

-

preddavkové poskytovanie dávok – nevydáva sa osobitné rozhodnutie (ak podá
žiadosť), vydá sa však rozhodnutie o zamietnutí žiadosti (ak nemá potrebné
náležitosti),

-

vedieť rozdeliť dávky, za akých podmienok, osobitne opakovaný príspevok
náhradnému rodičovi

Minimálna mzda

-

minimálna mzda – mala by sa dosahovať dôstojná minimálna mzda –

-

mzda nemôže byť nižšia ako je minimálna mzda – mzdou sa rozumie základná mzda,
mzdová tarifa, mzdové príplatky ako aj ostatné zložky mzdy a čo je veľmi dôležité, že
mzdou sa rozumejú aj odmeny pri pracovných výročiach, životných jubileách (toto
upravuje zákonník práce),

36 Nemá normatívny charakter, správna interpretácia) – zákon sa odvoláva na zákon č. 600/ 2003 o prídavku na
dieťa.

17

-

minimálna mzda – najnižšie peňažné plnenie, ktoré je zamestnávateľ povinný
poskytnúť zamestnancovi za vykonanú prácu s cieľom, aby bol zamestnancovi
zabezpečený určitý životný štandard na minimálnej spoločensky uznanej hranici, aj vo
vzťahu k pracovnému právu,

-

MM plní aj ekonomickú aj právnu funkciu,

-

MM je teda ustanovená zákonom a ide o štatutárnu mzdu a je určená jednotnou
sadzbou a to či už hodinovou alebo mesačnou,

-

okrem tej pevnej časti (buď hodinová alebo mesačná), tak zákon určuje MM aj
percentuálnou sadzbou – a to podľa toho, či ide o okruh zamestnancov, ktorí sú
invalidní (majú určitý stupeň invalidity), a potom aj u mladistvých – v tomto prípade
potom pôjde o percentuálne určenie,

-

zákon o MM dáva možnosť, že MM možno dohodnúť aj vyššiu ako ustanovuje zákon
o MM, tak to sa týka predovšetkým kolektívneho vyjednávania, teda ustanovená
v kolektívnej zmluve alebo potom ešte podľa zákona o MM v družstve, kde súčasťou
členstva v družstve je aj pracovný pomer, tak na základe uznesenia členskej schôdze
môže byť minimálna mzda určená aj vyššia,

-

MM plní dve funkcie, preto ju spomíname v pracovnom práve aj v PSZ, plní
ekonomickú funkciu (tá spočíva v tom, že MM je určená určitá hranica – resp.
základný stupeň, od ktorej sa potom odvíjajú potom mzdy odstupňované podľa
zložitosti, náročnosti, námahy výkonu práce – tá je určená vyššie ako minimálna
mzda), MM zároveň tvorí aj hranicu minimálnych mzdových taríf, ktorými štát
garantuje minimálne pracovné príjmy zamestnancov (mnoho razy sú predmetom
kolektívneho vyjednávania),

-

sociálna funkcia MM – MM sa zaručuje určitá forma prežitia zo zárobku, je jednou
zo zložiek ochrany pred chudobou (otázka chudoby, problém chudoby) – niekedy
znamená táto funkcia aj ochranu pred nezamestnanosťou – MM má znamenať ale
zároveň aj pre nezamestnaného motiváciu zamestnať (toto má osobitný význam aj pri
určovaní MM) – MM by mala byť vyššia ako sumy životného minima, v niektorých
prípadoch plní MM aj odvodené funkcie MM a to vo vzťahu k PSZ,

-

pokiaľ ide o poskytovanie MM – upravuje to zákon č. 90/ 1996 Zb. o minimálnej
mzde – nadobudol účinnosť 1. apríla 1996 a upravuje poskytovanie minimálnej mzdy
v pracovnom pomere alebo v obdobnom vzťahu k pracovnému pomeru (to je
štátnozamestnanecký vzťah a služobný pomer), tento zákon sa nevzťahuje na
zamestnancov, ktorý vykonávajú pracovnú činnosť na základe dohôd o výkone
pracovnej činnosti,

-

výška MM je stanovená buď pevnou sumou – poznáme MM u hodinovo
odmeňovaných a MM u mesačne odmeňovaných. U hodinovo odmeňovaných je výška
44, 60,- Sk za každú odpracovanú hodinu zamestnancom a za mesiac je 8 100,- Sk
výška minimálnej mzdy (zvýšilo sa zo 7 600,- Sk),

-

MM je vyjadrená aj v percentuálnej sadzbe – je aj vo výške 75% z týchto súm, ak
ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, alebo
mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov,

18

-

50% zo súm MM, ak ide o zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku,
alebo invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov, alebo zamestnanca mladšieho
ako 16 rokov,37

-

čiastočný invalidný dôchodok – toto bolo pred 1. 1. 2004 podľa zákon 100/ 1988 Zb.
vtedy boli invalidní dôchodcovia a čiastoční invalidní dôchodcovia,

-

MM – sa vzťahujú na zamestnancov s pracovným úväzkom...,

-

u mesačne odmeňovaných, ak je kratší úväzok ako 40 hodín sa výška MM pomerne
kráti,

-

u hodinovo odmeňovaných to nemusí riešiť zákonodarca, ale rieši to matematika.
Hodinová MM krát 20 hodín,

-

výška minimálnej mzdy sa upravuje vždy k 1. októbru kalendárneho roka a to
koeficientom rastu životných nákladom, a tento koeficient navrhuje Vláda SR a je
povinná ho navrhnúť do 15. júna kalendárneho roka, a je povinná ho navrhnúť
zástupcom sociálnych partnerov a oni sú do 1. júla povinný rozhodnúť – ak
nerozhodnú, rozhodne za nich Vláda a upraví výšku MM k 1. 10 bežného
kalendárneho roka,

-

pokiaľ ide o MM, tak pokiaľ ide o jej funkcie,

-

ako náhle sa zvýši MM, hneď sa v tom momente zvýšia odvody, to sa týka
zamestnávateľov, ktorí slušnými percentami prispievajú – sú povinní platiť odvody.
Návrh, že by bola MM určená pevnou sumou,

-

aj tých 8 100,- korún nie je až tak veľa, to je pri 40 hodinovom úväzku,

-

MM má dopad aj na sociálne zabezpečenie, nemá už taký dopad ako mala kedysi, ešte
sa môže stať aj toto, že zákonodarca pripúšťa aj to, že sa bude porušovať zákon, že ak
zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi menej ako MM, tak musí doplatiť rozdiel,

-

pokiaľ ide o zákon o sociálnom poistení, tak tam je vždy aktuálna MM na účely
minima vymeriavacích základov, za január až september som si platil zo 7 500,-
korún, v novembri budem platiť za október, a to už si ako zamestnávateľ musím
zvýšiť odvod, to je na sociálne poistenie,38

-

pokiaľ ide o zdravotné poistenie – vymeriavací základ je viazaný na minimálnu
mzdu, ale aj za október, aj za november, december – až v januári si budem musieť
zvýšiť odvod – MM, ktorá je upravená k 1. 10. bežného kalendárneho roka platí na
účely zdravotného poistenia od 1. 1. nasledujúceho (budúceho) kalendárneho roka,

-

MM nemá vplyv na iné sociálne dávky, kedysi mala MM väčší dopad na sociálne
zabezpečenie,

-

pokiaľ ide o MM ako takú, tak je dôležitá je ešte náhrada príjmu pri dočasnej
pracovnej neschopnosti zamestnanca – upravuje ju zákon č. 462/ 2003 Zb.z.
o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca – je to táka
zvláštnosť – je to sociálna dávka, ktorú poskytuje zamestnávateľ – zamestnanec má

37 V pracovnom pomere môže robiť až osoba staršia ako 15 rokov, ale nie skôr ako po skončením povinnej
školskej dochádzky.
38 Ak som dobrovoľne poistený a teraz zabudnem si to zvýšiť na 8 100,- korún, nebudem platiť vyšší odvod ani
za november, ani za december, potom nedostaneme nič

. To je tá aktuálnosť.

19

nárok na náhradu príjmu, keď je uznaný za dočasne práceneschopného, ale len za
prvých 10 kalendárnych dní pracovnej neschopnosti (je to sociálna dávka),

-

patrí za predpokladu, že zamestnanec v tom čase nevykonáva žiadnu zárobkovú
činnosť, nárok na túto náhradu príjmu nemá zamestnanec počas obdobia trvania PN,
ak by mal nárok na nemocenské, materské, rodičovský príspevok s výnimkou
rodičovského príspevku, pri ktorom je možné vykonávať pracovnú činnosť,39 nárok na
náhradu príjmu nemá zamestnanec, ktorému vznikla dočasná PN v súvislosti so
spáchaním trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody, ak poruší
liečebný režim, tak odo dňa zistenia porušenia liečebného režimu sa mu prestane
vyplácať náhradu príjmu pri dočasnej PN, alebo ak sa nezdržuje na stanovenom mieste
(v mieste trvalého bydliska), tak toto tiež vylučuje nárok na náhradu príjmu pri
dočasnej PN,

-

náhrada príjmu zaniká od 6. týždňa, keď žena nastúpi na materskú dovolenku a poberá
materské,

-

výška náhrady príjmu – je za prvé 3 dni 25% denného vymeriavacieho základu,
za ďalšie dni 55% denného vymeriavacieho základu – v kolektívnej zmluve môže byť
náhradu príjmu vyššia, ale nie viac 80%,

-

pokiaľ ide o náhradu príjmu, tak si treba povedať aj to, že zamestnávateľ kontroluje, či
sa zamestnanec zdržuje na mieste určenom lekárom – zamestnávateľ vykoná kontrolu,
či sa zamestnanec zdržiava v stanovenom mieste,40

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

-

náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti – nie je to dávka
nemocenského poistenia – poskytuje sa za prvých 10 dní od vzniku pracovnej
neschopnosti – má to veľký význam z toho, že niektorí naši dôchodcovia boli
vylúčení z povinného nemocenského poistenia – vznikol problém, či majú nárok
na náhradu príjmu pri dočasnej PN – nie je to dávka nemocenského poistenia
a nezáleží na tom, či sú alebo nie sú poistení,

-

výška je určená percentuálnou sadzbou – je možná aj dohoda v kolektívnej zmluve
– max. 80% - nemocenské patrí tiež (nemocenské, ošetrovné, materské – sú
vyplácané z denného vymeriavacieho základu) – pri náhrade príjmu pri dočasnej
PN je výška vyjadrená z denného vymeriavacieho základu, pričom denný
vymeriavací základ je vlastne podiel súčtu vymeriavacích základov
v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní v tomto období,41

-

minimum je určené minimom vymeriavacieho základu pre platenie poistného; pre
platenie poistného na nemocenské poistenie – podiel súčtu vymeriavacích
základov v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní42

39 Ak má nárok na mzdu, tak má nárok aj na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.
40 Piští mi v ušiach. On chudák utiekol do postele, aby sa liečil.
41 Minulý rok som zarábal každý mesiac 10 000,- Sk, potom súčet vymeriavacích základov sa delí počtom
kalendárnych dní.
42 Vždy tu ide o predchádzajúci kalendárny rok. Či ochoriem 1. 1. tohto roka, alebo ochoriem dnes, alebo
ochoriem 31. decembra tohto roku, vždy to rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok. Môže stať,
že pracovný vzťah vznikne až v priebehu kalendárneho roka. Potom DVZ zisťujem tak, že rozhodujúcim

20

Systém štátnej sociálnej pomoci

-

PSZ sa vyvíja v troch základných systémoch – toto je tretí systém v poradí –
systém štátnej sociálnej pomoci,

-

vývoj týchto systémoch je úzko spojený s ekonomickými, právnymi,
sociologickými zmenami v spoločnosti,

-

zmeny prebehli aj na Slovensku – v roku 1993 nadobudol účinnosť zákon 7/ 1993
o Národnej poisťovni a zákon 10/ 2003 – vtedy sme po prvýkrát začali platiť
poistné, avšak potom sa začali vyvíjať aj tie ďalšie systémy, to znamená systém
štátnej sociálnej podpory a systém štátnej sociálnej pomoci,

-

po roku 1989 došlo aj z hľadiska legislatívneho k vytváraniu troch horeuvedených
systémov,

-

tomuto (3. systému) predchádzal zákon č. 100/ 1988 Zbierky o sociálnom
zabezpečení a vyhláška číslo 151/ 1988, ktorou sa vykonával zákon o sociálnom
zabezpečení – tento zákon o sociálnom zabezpečení obsahoval dôchodkové
zabezpečenie a sociálnu starostlivosť (dnes by sme povedali, že obsahoval poistný
systém a systém štátnej sociálnej pomoci), pod pojem sociálna starostlivosť sa
zahrňovalo poskytovanie dávok občanom, ktorý sa dostali do nepríjemnej životnej
situácie – dlho zahrňoval zákon starostlivosť o rodiny s deťmi, starostlivosť
a starých občanov, starostlivosť o občan, ktorý vyžadovali osobitnú starostlivosť,
starostlivosť o sociálne dezintegrovaných, starostlivosť o ťažko zdravotne
postihnutých občanov,

-

túto sociálnu starostlivosť výlučne poskytoval štát – vtedy bolo všetko hradené
z daňových príjmov,

-

postupný vývoj premenil sociálnu starostlivosť na sociálnu pomoc – tretí
samostatný systém v rámci PSZ,

-

pokiaľ ide o právnu sociálnu pomoc, tak tá sa postupne vyvíjala, vždy to
smerovalo k tomu, aby bol občan najprv zabezpečený sám,

-

pokiaľ ide o moderné chápanie sociálnej pomoci – je značná pluralita subjektov,
ktoré vystupujú v týchto vzťahoch – momentálne sa mnoho úloh nachádza
v rukách obcí, ale tie často nemajú dostatočné prostriedky – ale podľa doc.
Matláka (

) sa to bude postupne zlepšovať,

-

cieľom je predovšetkým dosiahnuť spôsobilosť jedinca na sebestačný život –
vytvárať prostredie, kde by neboli tlmené aktivity jedinca o dosiahnutie určitej
životnej úrovne – každý z nás, či chceme alebo nechceme, sa môže stať, že sa tu
do tejto sféry dostaneme, sociálna pomoc je mnoho razy dôsledkom dlhodobej
nezamestnanosti (otázka dlhšia ako jeden rok) – u nás je taká zvláštnosť, že sú
evidovaní občania, pričom väčšinou ide o dlhodobo nezamestnaných,

obdobím je obdobie od vzniku pracovného pomeru do 31. 12. predchádzajúceho kalendárneho roka. V prípade
prerušenia poistného vzťahu – poistný pomer končí a vzniká nový pracovný vzťah.

21

-

dlhodobá nezamestnanosť je evidovaná a vlastne ju vzťahujeme ku všetkým
občanom,

-

zákon 5/ 2004 Zb. o zamestnanosti – definuje mnoho pojmov (uchádzač
o zamestnanie – osoba, ktorá nie je v pracovnom pomere; nie je ani v obdobnom
vzťahu k zamestnaneckému pomeru; nie je SZČO; osoba, ktorá nevykonáva
zárobkovú činnosť v cudzine; FO, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť, ale
maximálne 64 hodín mesačne a príjem nemôže presiahnuť 3 200,- mesačne43) ,
dlhodobý uchádzač o zamestnanie, znevýhodnený uchádzač o zamestnanie),

-

do tohto systému sa dostávajú ľudia hlavne z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti,
ďalej z hľadiska vysokého veku – prestárli občania, otázka invalidity – invalidný
je ten, kto má posudok alebo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, že má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40%, potom aj z titulu
starostlivosti o deti,

-

pokiaľ hovoríme o sociálnej pomoci – v rámci tohto systému hrá dôležitú úlohu
životné minimum,

Životné minimum

-

zákon č. 601/ 2003 Zb. z. o životnom minime a tento zákon ustanovuje životné
minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmu FO, pričom pod
touto hranicou nastáva stav hmotnej núdze – hmotná núdza je stav, keď príjem FO
spolu s príjmami osôb, ktoré sa spoločne posudzujú nedosahuje životné minimum
a táto FO ako aj osoby, ktoré sa s ňou spoločne posudzujú si nemôžu príjem
zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením,

-

zákon o ŽM stanovuje aj výšku ŽM – sú určené tri sumy:

1. pre plnoletú FO (osobu, ktorá dovŕšila 18 rokov veku, alebo 16 rokov veku,

ak uzavrela manželstvo),

2. pre spoločne posudzovanú plnoletú FO,
3. suma, ktorá je určená na dieťa –

 a to buď na nezaopatrené dieťa alebo
 zaopatrené dieťa, ale ešte neplnoleté,

-

suma je upravovaná vždy k 1. 7. podľa stanovených pravidiel – v júli, keď my už
vieme o aký koeficient pôjde, vieme už aká bude od 1. septembra suma
rodičovského príspevku (tu je povinnosť)?

-

od 1. 7. tohto roka sú upravené nasledovne:

Ad. 1



5 130

,- Sk,

Ad. 2

3 580

,- Sk,

Ad. 3

2 340

,- Sk,

-

na účely sumy životného minima – tretí okruh zahŕňa deti:

 dva druhy () detí –

43 Niekedy vzniká problém, že či môže uchádzač o zamestnanie byť v pracovnom pomere, alebo či môže byť
zamestnaný len na dohody. Zatiaľ nesmie byť v pracovnom pomere a d) nekončí, ale bodkočiarkou – a potom
nasleduje zvrat

. Možnosť, že uchádzač o zamestnanie môže robiť aj na dohody a môže byť aj v pracovnom

pomere.

22

a) nezaopatrené dieťa – na účely tohto zákon je
dieťa, ktoré sa považuje za nezaopatrené na účely
zákona o prídavku na dieťa,44
b) zaopatrené dieťa, ale ešte neplnoleté – ak
skončilo vysokú školu druhého stupňa,... toto
platí aj pre sumy životného minimu (zákon č.
601/ 2003),

-

je dôležité sledovanie príjmu – zákon presne vymedzuje príjmy koho sa
posudzujú:

a) príjem fyzickej posudzovanej osoby a jej manžela,
b) u rodičov s nezaopatrenými deťmi, tak na účely ŽM sa sleduje

príjem týchto rodičov ako aj príjem nezaopatreného dieťaťa
žijúceho s rodičmi v spoločnej domácnosti45,

c) rodičia, ktorí sú sami nezaopatrenými deťmi (študujú napr. dennou

formou štúdia a už majú svoje rodiny), tak ich príjmy a príjmy,
ktoré na ne poberá iná osoba,

d) u nezaopatrených detí sa sleduje príjem týchto detí, ako aj ich

rodičov, len ak žijú v spoločnej domácnosti, ako aj príjem iných
osôb, ktoré dostávajú na tieto detí,

e) u zaopatreného neplnoletého dieťaťa jeho príjem,

-

zákon vymedzuje, čo je príjmom – ide o „čistý“ príjem, po odpočítaní preddavkov
na daň, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, pri odpočítaní sumy
vreckového pri zahraničných pracovných cestách,... v prípade straty, sa táto strata
zahŕňa len v tom danom období,

-

do príjmu sa nezahŕňajú jednorazové štátne dávky – príspevok pri narodení
dieťaťa, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, jednorazové štátne dávky,...,
nezahŕňajú sa ani príspevky občanov s ťažkým zdravotným postihnutím,.. aj ten,
kto má potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (napr. peňažný príspevok
na zaobstaranie nejakej zdravotnej pomôcky, príspevok na úpravu motorového
vozidla, príspevok na úpravu bytu,... a pod.), zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť
(už nepoznáme) – nezahŕňajú sa ani štipendiá

, ani príspevok na stravou podľa

osobitného príspevku a nezhŕňa sa ani vianočný príspevok dôchodcom,

Systém štátnej sociálnej pomoci

-

keď ten jednotlivec padne, aby mu tento systém pomohol v tej danej situácii, ktorá je
mnoho razy z tých troch systémov najhoršia,

-

pojem „chudoba“ – stretávame s týmto pojmom častejšie – tento pojem sa dotýka tak
jednotlivcov ako aj iných skupín, hovoril o nej už Akvinský; potom sa hovorilo
o práci, prijímali sa opatrenia, ktoré mali zabrániť vzniku chudoby; ostatné
sociálnoekonomické opatrenia, ktoré boli prijaté v 20. stor.,

44 Dieťa po skončením povinnej školskej dochádzky...
45 Spoločná domácnosť – trvalá úhrada nákladov na spoločnú domácnosť.

23

-

stabilne sa chudoba chápe ako stav, v ktorom jednotlivcovi chýbajú prostriedky na
realizáciu vlastných potrieb,

-

chudoba sa spája s hmotnou núdzou, ale z hľadiska teoretického aj s pojmom
depresia, žiť v chudobe sa niekedy označuje ako byť „materiálne deprimovaný“,

-

hlavné dôvody, z ktorých chudoba vzniká:

1. nízke zárobky, plynúce zo zamestnania,46
2. nezamestnanosť – dlhodobá,47
3. rozdiely vo vlastníctve,

o tieto dôvody sú dôsledkom spoločenského vývoja, usporiadania spoločnosti

a vyplýva to z ekonomických podmienok, ktoré jednotlivec môže ovplyvniť,
ale len v malej miery,

o ide o problém celospoločenský,
o niekedy je príčinou chudoby aj osobné pričinenie sa jednotlivca, subjektu –

osobné zavinenie každého jednotlivca – ktoré vyplýva z nedostatočného
záujmu o prácu, ide hlavne o to, že niektorí nemajú záujem pracovať,

-

na chudobu môžeme pozerať z objektívneho a subjektívneho hľadiska,

Subjektívne chápanie chudoby:
-

jednotlivec sa posudzuje sám, v akom postavení je, rešpektuje sa skutočnosť, že
v konkrétnej situácii sa posudzuje sám jedinec, rozhoduje o tom, ktoré potreby by mali
byť uspokojené ako prvé, z tohto subjektívneho chápania chudoby vyplýva to, že
máme „mnohých, ktorí sa cítia, že sú chudobní a pritom vôbec nie sú chudobní, záleží
na tom, s kým sa porovnávame,“,

-

sú jednotlivci, ktorí sú skutočne chudobní, ale necítia sa ako chudobní,

Objektívne chápanie chudoby:
-

oddeľuje menej chudobných (bohatých) od chudobných,

-

celkový vývoj – záver taký, že chudoba je pravdepodobne stálym sociálnym javom,
chudoba práve v dôsledku straty práce si vyžaduje pozornosť, aby to bolo riešené, je
to otázka dôsledku straty práce (on má naozaj záujem pracovať), to je aj oblasť PSZ,
je to napr. otázka aj dávky v nezamestnanosti, ale aj otázka pracovného práva, vzniku
nároku na nejaké peňažné plnenie (určité náhrady pri okamžitom skončením
pracovného pomeru),

-

pre optimálne stanovenie miery a foriem pomoci je potrebné dôsledne študovať,

-

pomoc zo strany štátu – substitučné minimum – toto minimum predstavuje takú
hranicu (oficiálnu) chudoby, vyjadrená množstvom finančných prostriedkov – ktoré
umožňujú tomu jednotlivcovi uhradiť náklady na prežitie,

-

hranica absolútnej chudoby – táto hranica je spojená s existenčným minimom, to je
taká hranica na „holé prežitie“ – stav, ktorý umožňuje aspoň určité fyzické prežitie
jednotlivca – je to hlavne v rozvojových krajinách, kde sa vedie boj o voľnú existenciu
jednotlivca,

46 Súvisí to s výškou minimálnej mzdy. Je opodstatnená legislatívna úprava minimálnej mzdy ako takej.
47 Je to otázka evidencie na úrade práce dlhšie ako jeden rok.

24

-

za chudobné sa považujú rodiny – ak ich celkové zárobky nepostačujú na
zabezpečenie nevyhnutných fyziologických potrieb človek a a za nevyhnutné potreby
sa považuje – najskromnejšia strava, najskromnejšie bývanie, základné ošatenie – „už
si nebudeme šporiť, nedáme si alkohol, cigarety...“;

-

hranica relatívnej chudoby – tu pri určení hraníc sa vychádza zo skutočnosti, že
jednotlivec uspokojuje svoje základné životné potreby, ktoré sú bežné – ale cíti sa
deprimovaný a vylúčený zo spoločnosti, je to napr. nedostatočné vybavenie
domácností – potom napr. nemožnosť sporenia navyše – 10 až 20% obyvateľstva
vyspelých krajín,

-

pri sociálnej pomoci – ako o systéme – budeme hovoriť o sociálnej pomoci a podpore
v hmotnej núdzi,

-

úprava vychádza z Európskej sociálnej charty, kde sú vyjadrené konkrétne práva,

-

práva matky a dieťaťa na sociálnu a hospodársku pomoc,

-

u nás je to Ústava SR, kde je zakotvené právo na sociálnu pomoc – SR je
demokratický a právny štát,...,

-

v rámci sociálnej politika sa trochu oslabuje paternalistický prístup štátu – necháva
jednotlivca samého na seba,

-

SR je aj naďalej v určitej miere sociálny štát,

-

každý kto je v hmotnej núdzi...

-

zákon č. 195/ 1998 Zb. z. zákon o sociálnej pomoci v znení nesk. pr. predpisov –
realizácia ustanovenia v rámci Ústavy – zabezpečovanie každého občana v hmotnej
núdzi,

-

snaha motivovať jednotlivcov zlepšiť svoje sociálne postavenie, mnoho razy dávky
zapríčinili pasivitu jednotlivcov,

-

zákon č. 601/ 2003 Zb. z. – zákon o životnom minime, ktoré rieši sociálnu núdzu,

-

zákon č. 599/ 2003 Zb. z. – zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý rieši hmotnú
núdzu – predmetom tohto zákona – sú predovšetkým právne vzťahy pri posudzovaní
hmotnej núdze občana – poskytovanie dávok – príspevkov k dávke – cieľom týchto
dávok je zabezpečiť základné životné podmienky,

-

zabraňovanie príčin vzniku hmotnej núdze, vplývať na sociálny a fyzický vývin
občana,

-

čo je sociálna núdza?

-

hmotná núdza – je stav, kedy príjem občana ako aj osôb spoločne posudzovaných
nedosahuje životné minimum – je to v rámci zákona č. 601/ 2003 Zb. z.,

-

sociálna núdza – stav, keď si občan nemôže zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu,
domácnosť, ochranu uplatňovania svojich práva a právom chránených záujmov
alebo ... vzhľadom na svoj vek, nepriaznivý zdravotný stav (soc. neprispôsobilosť,
strata zamestnania,...) – upravuje to zákon o sociálnej pomoci,

-

treba rozlišovať hmotnú a sociálnu núdzu,

-

sociálna pomoc – môžeme ju chápať:

 v objektívnom slova zmysle – upravuje vzťahy pri poskytovaní

hmotného a iného zabezpečenia,

 v subjektívnom slova zmysle – ide o súhrn právnych vzťahov, ktorým

obsahom sú práva a povinnosti subjektov, ktoré vznikajú pri

25

poskytovaní hmotného a iného zabezpečenia realizovaného inštitútmi
sociálnej pomoci a pomoci v hmotnej núdzi,

-

prvky:

1. subjekty,
2. obsah,
3. predmet,

1. subjekty – tie subjekty, ktoré vystupujú v rámci právnych vzťahov,
2. obsah – práva a povinnosti, ktoré vyplývajú pre účastníkov právnych vzťahov v rámci

poskytovania v hmotnej núdze,

3. predmet – určený sociálnou udalosťou, ktorá je zakotvená v zákone o sociálnej

pomoci a v zákone o hmotnej núdzi,

-

sociálna udalosť – v hmotnej núdzi – stav hmotnej núdze,

Hmotná núdza

-

zákon č. 599/ 2003 Zb. z.,

-

zákon č. 601/ 2003 Zb. z. o životnom minime,

-

zákon č. 5/ 2004 o službách zamestnanosti,

-

vzťahy pri poskytovaní dávky v hmotnej núdzi,

-

podmienky pre poskytovanie príspevkov v rámci hmotnej núdze – je to vlastne stav,
kedy ten príjme nedosahuje sumy životného minima,

-

tieto osoby si nemôžu zlepšiť tento príjem vlastným pričinením – rozumie sa tým
vlastná práca, užívanie vlastného majetku, uplatnenie zákonných nárokov,

-

pokiaľ ide o vlastnú právu, tak tu by mal občan poukázať svoju situáciu predovšetkým
potvrdením o pracovnej činnosti,

-

majetkové pomery – aj to je súčasť vlastného pričinenia sa,

-

práca, majetok, zákonné nároky – každý má mať snahu získať si prácu,

-

príjem sa vôbec neskúma – u osôb, ktoré dosiahli vek na starobný dôchodok,

-

u žien je to stále od 53 až 57 rokov – dôchodkový vek podľa počtu vychovaných detí,

-

u týchto sa predpokladá, že už nemôže pracovať,

-

v zákone vymedzené osoby, u ktorých sa príjem neskúma,

Systém štátnej pomoci

-

okruh osôb, ktoré sa spoločne posudzujú – ak ide o osamelú osobu, tak sa skúma
príjem tejto osamelej osoby atď., posudzovaní rodičia s nezaopatrenými deťmi,...

-

na účely zákona o životnom minime môžeme mať nezaopatrené deti, ktoré už sú
rodičmi,

-

čo sa považuje za príjem? – veľmi dôležitým je to, že za príjem sa nepovažujú určité
časti – za príjem sa napr. nepovažuje 25% príjmu zo starobného dôchodku, potom
napr. 25% z materského, 25% z invalidného dôchodku, (zákon o sociálnom poistení už
nepozná pojem sociálny dôchodok), 25% príjmu zo sirotského dôchodku, z dôchodku

26

pozostalých 25%, a prídavok na dieťa sa nezahŕňa vôbec, ani príjem žiaka strednej
školy (ktorý študuje dennou formou, ak neprevyšuje 1, 2 násobok sumy životného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ani príjem vysokoškoláka sa nezapočítava,
štipendiá sa tiež nezapočítavajú),

-

hmotná núdza je stav, kedy príjem nedosahuje sumy životného minima a vlastným
pričinením si nemôžu zabezpečiť príjem,

-

príjmy sa získavajú napr. aj predajom hmotného (hnuteľného) majetku a pod.,

-

niektoré osoby ani nemusia mať príjem, ktorý nedosahuje príjem životného minima,
alebo nemajú žiaden príjem a nemusia sa považovať za osoby v hmotnej núdzi,

-

od občana a FO, ktoré sa spoločne posudzujú na účely hmotnej núdze, nemožno
považovať za príjem plynúci z primeraného prenájmu (?),

-

pokiaľ ide o osoby, ktoré už splnili podmienky nároku na starobný dôchodok, už sa
neskúma otázka primeranosti,

-

neskúma sa, či treba predať určitú poľnohospodársku pôdu a pod., alebo súčasti
domácnosti,

-

nevyžaduje sa ani, aby sa odpredalo motorové osobné vozidlo, ak je určené pre občana
so zdravotným postihnutím, a ani vtedy, ak hodnota osobného vozidla neprevyšuje
cca. 179 000,- (35 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú FO),

-

tieto majetkové pomery občan preukazuje rozličným spôsobom,

-

treťou možnosťou akou si vlastným pričinením zlepšiť situáciu – je uplatňovanie
zákonných nárokov – pod toto spadá najmä otázka výživného (napr. keď matka
nežiada výživné od otca týchto detí, ďalej napr. náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnanca – aj to sa započítava do príjmu, keď si to neuplatní, dávka
sa potom neposkytuje, dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového
poistenia, dávky úrazového poistenia, všetky dávky sociálneho poistenia ako aj nároky
z pracovnoprávnych vzťahov (napr. uplatnenie si nárokov na odstupné,48 odchodné,
keby si tieto osoby neuplatnili nárok, tak potom to ovplyvní skutočnosti týkajúce sa
pomoci v hmotnej núdzi),

Vecný rozsah pomoci v hmotnej núdzi:
1. ide o dávku v hmotnej núdzi – táto dávka je peňažnou dávkou, a jej výška je závislá,

či ide o jednotlivca alebo dvojicu, potom je ešte dôležité, či tento jednotlivec alebo
dvojica žije sám alebo nie, podľa toho je potom upravená výška dávky v hmotnej
núdzi), Vláda SR môže aj túto dávku, ale aj tie iné (príspevky k tejto dávke) upraviť
vždy k 1. 9. kalendárneho roka (tento rok nebol upravený aktivačný
príspevok , ochranný príspevok, príspevok na zdravotnú starostlivosť) – od 1. 9. 2007
–

 u jednotlivca – 1 670,- (mesačne) Sk,
 u dvojice bez detí – 2 910,- Sk,
 u jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi –

2 800,- Sk,

 u dvojice bez detí – 2 910,- Sk,

48 „Odstupné je niekedy úžasné.“

27

 u dvojice s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi – 4 000,-

Sk,

 u jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi – 4 000,- Sk,
 u dvojice s viac ako 4 deťmi – 5 360,-

2. príspevky dávky v hmotnej núdzi:

a) príspevok na zdravotnú starostlivosť – 60,- mesačne (vždy patria osobe,

ktorá je v hmotnej núdzi, alebo osobe, ktorá patrí k spoločne
posudzovaným osobám),49

b) aktivačný príspevok – 1 900,- mesačne,50 - patrí občanovi v hmotnej

núdzi, patrí aj osobe, ktorá je zamestnaná, ak si zvyšuje kvalifikáciu (to je
prekážka v práci na strane zamestnanca a patrí mu náhrada mzdy),
prehlbovanie kvalifikácie (považuje sa za výkon práce), alebo ešte aj ak sa
zúčastňuje na vzdelávaní v rámci prípravy pre vstup na trh práce (zákon č.
5), vo väčšine prípadov patrí v prípade, že títo občania (či už sú
zamestnanci alebo nie), ak vykonávajú určité verejnoprospešné práce (na
základe dohody s obcou), občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vyplácal
rodičovský príspevok a študuje na strednej alebo vysokej škole má takisto
nárok na tento aktivačný príspevok (neplatí už vtedy, ak takýto študent už
skončil 2. stupeň štúdia na vysokej škole)

c) príspevok na bývanie – tento sa tiež zvýšil na 1 490,- Sk, ak ide o jedného

občana v hmotnej núdzi, ak ide o viacero osôb nachádzajúcej sa v hmotnej
núdzi 2 350,- Sk/ mesačne (je ešte dôležité aj to, že má zaplatené nájom za
celý ten čas),

d) ochranný príspevok – 1 900,- Sk/ mesačne – tento ochranný príspevok

nepatrí vtedy, ak osobe patrí už aktivačný príspevok, patrí takým občanom,
ktorí sú v hmotnej núdzi a ten svoj stav si nemôžu zlepšiť z tých istých
dôvodov, pre ktoré nesledujeme, či si môže zlepšiť svoj stav svojou prácou
(splnil podmienky pre pridelenie starobného dôchodku a pod.) – v tomto
prípade sa poskytne tento príspevok,

-

hore uvedené sú opakujúce sa príspevky,

e) jednorazová dávka v hmotnej núdzi – príslušný úrad môže poskytnúť

takej osobe, napr. na nevyhnutné ošatenie – poskytuje sa vo výške
preukázaných skutočných nákladov, ale je tu maximálna výška – najviac
trojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú FO 15 390,- Sk

-

pokiaľ ide o určenie výšky dávky alebo príspevkov – výška týchto dávok je vo výške
rozdielov medzi príjmov tejto osoby a výškou dávky,

-

pokiaľ ide o celú pomoc v hmotnej núdzi, tak že ju poskytujú Úrady práce, sociálnych
vecí a rodiny – pričom celá táto pôsobnosť postupne prechádza a podľa doc. Matláka
aj bude prechádzať na obce (mení sa postupne pôsobnosť),

49 Tento príspevok bol zavedený, keď sa platil poplatok za pobyt v nemocnici. Príspevok na zdravotnú
starostlivosť ostal.
50Zavedený zákonom o hmotnej núdzi, za účelom, aby viedol ešte k určitej aktivite.

28

Systém štátnej sociálnej pomoci

-

pomoc vo vzťahu k prestárlim občanom a k občanom s ťažkým zdravotným
postihnutím,

-

systém sociálnej pomoci má 2 podsystémy: systém pomoci v hmotnej núdzi (dávka
v hmotnej núdzi, príspevok k dávke k hmotnej núdzi), pokiaľ ide o poskytovanie
sociálnej pomoci, tak predmetom úpravy sociálnej pomoci sú právne vzťahy, ktoré
vznikajú pri poskytovaní sociálnej pomoci a cieľom je:

1. zmierniť alebo prekonať a to s aktívnou účasťou občana prekonať

sociálnu núdzu, ďalším cieľom je
2.zabraňovať príčinám vzniku, prehlbovania, alebo opakovania porúch
psychického, fyzického a sociálneho vývinu občana,
3. zabezpečiť integráciu občana do spoločnosti,

-

zákon č. 195/1998 Zb. z. – veľmi zložitý zákon

, alebo radšej  - tie úrady PSVaR

ako aj obce individuálne pristupujú k jednotlivým oprávneným osobám, ktoré si
uplatňujú nárok hlavne nárok na služby – môžeme povedať, že sociálna pomoc v sebe
zahŕňa jednak:

1. sociálnu prevenciu a
2. riešenie hmotnej núdze, ale aj
3. riešenie sociálnej núdze občanov s ťažkým zdravotným

postihnutím (v súvislosti s kompenzáciou),51

-

sociálna pomoc ako taká je subsidiárna – ide predovšetkým o to, aby sa občan sám
staral o seba, o svoje postavenie v rodine, v spoločnosti, a až potom, keď už nemôže,
tak tu potom nastupuje štát – príslušný úrad PSVaR alebo obec,

-

zákon vymedzuje aj subjekty, ktoré sú účastníkmi právnych vzťahov – väčšinou je to:

a) občan,
b) ďalšie fyzické osoby – hlavne vo vzťahu k nášmu vstupu do EÚ

(migranti, azylanti a pod.),

c) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny,
d) Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny
e) Zariadenia ... služieb,
f) Obce,
g) VÚC,
h) ďalšie PO alebo FO, ktoré poskytujú sociálne služby,

-

sociálnou pomocou rozumieme:

 sociálnu prevenciu – je súčasťou sociálnej pomoci je odborná

činnosť, ktorá sa uplatňuje v rámci celej sociálnej pomoci za
účelom kvalitného poskytovania takejto sociálnej pomoci tým,
ktorí ju potrebujú – zabezpečenie kvalitatívnej činnosti vo
vzťahu k tým, ktorí ju potrebujú – je zameraná na
predchádzanie a zabraňovanie príčinám vzniku, prehlbovania
alebo opakovania sa porúch – hovoríme o:

a) primárnej prevencii – tá pomáha občanovi v tom

danom prostredí vytvárať najvhodnejšie podmienky

51 Poznáme pojem so zdravotným postihnutím a občan s ťažkým zdravotným postihnutím.

29

pre telesný, sociálny a duševný vývoj a táto primárna
prevencia predstavuje súhrn metód, ale aj odborných
postupov zameraných na skvalitnenie toho
sociálneho prostredia, v ktorom ten občan je, a teda
aj zo zákona o sociálnej pomoci vyplýva, že je to
vyhľadávacia činnosť – to je tá primárna prevencia,
napr. vyhľadávanie aj maloletých detí, kde rodičia
z nejakých dôvodov nemôžu zabezpečiť správny
sociálny, psychický, fyzický vývoj toho dieťaťa –
a potom ich dávať do určitých zariadení a pod.

b) sekundárnej prevencii – pomáha zabraňovať

prehlbovaniu už vzniknutých porúch (buď fyzických,
psychických, sociálnych) – predstavuje súhrn metód
a odborných postupov na predchádzanie a pomoc
občanov s určitými sociálno-patologickými javmi,
v rámci tejto prevencie hrá osobitnú úlohu nápravná
činnosť – ktorá predstavuje postup na dosiahnutie
pozitívnej zmeny v konaní občana – tá sociálna
prevencia znamená aj organizovanie výchovno-
rekreačných pobytov a táborov a to je tiež v rámci tej
sekundárnej prevencie, hlavne so zameraním na deti
a na občanov, ktorí sú v hmotnej núdzi (deti
s ťažkých zdravotným postihnutím, detí, ktoré sú
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, deti
s poruchou výchovy),

c) terciálna prevencia – ktorá pomáha predchádzať

zhoršovaniu stavu sociálnej núdze, čiže tí občania sú
už v tej sociálnej núdze a snažia sa, aby sa
nezhoršoval ten stav, a aby sa neznižovali sociálne
dôsledky, riešenie sociálno-patologických javoch –
v rámci tejto prevencie hovoríme o rehabilitačnej
činnosti, tá je zameraná na navrátenie sa občana do
tej pôvodnej fyzickej ako aj pracovnej výkonnosti,
táto rehabilitačná činnosť je úplne rozdielna ako
rehabilitácia v rámci napr. úrazového poistenia;
potom je to aj resocializačná činnosť – sú to postupy
prevýchovy občana zameraných na zmiernenie
dlhodobo pretrvávajúcej sociálnej núdze s cieľom
opäť aktívne zapojiť občana do sociálneho prostredia,

o sociálna prevencia sa vykonáva vo vzťahu k:

a) maloletým – ktorých doterajšia výchova je vážne ohrozená alebo

vážne narušená (otázka primárnej prevencie ako vyhľadávacia
činnosť),

30

o voči maloletým s poruchami správania, táto

prevencia je potom zameraná aj voči

o maloletým, ktorí si neplnia povinnú školskú

dochádzku alebo ju zanedbávajú,

o táto prevencia je zameraná na tých, ktorým súd uložil

ochrannú výchovu alebo nariadil ústavnú výchovu a to
ešte pred nástupom na výkon tejto výchovy,

o potom tá prevencia sa zameriava na takých maloletých,

ktorí sa dopustili konania so znakmi trestného činu,
a potom je ešte zameraná

o aj na takých maloletých, ktorí sú týraní alebo pohlavne

zneužívaní (alebo je tu takéto podozrenie),

b) - na občana, ktorému výkon trestu odňatia slobody bol

podmienečne odložený,

o na takého občana, ktorý bol prepustený z výkonu trestu

odňatia slobody,

o na takého občana, ktorý bol prepustený zo zariadenia na

liečbu drogovej závislosti,

c) občanov so zdravotným postihnutím a občanov s ťažkým

zdravotným postihnutím,52 - ak ide o občana s ťažkým zdravotným
postihnutím, alebo je občan s dlhodobo nepriaznivým zdravotným
stavom, tak platia menej percent (polovicu),

Riešenie sociálnej núdze a riešenie sociálnej núdze občanov s ťažkým zdravotným
postihnutím

-

stav sociálnej núdze – za sociálnu núdzu sa považuje aj stav, keď práve občan
s ťažkým zdravotným postihnutím potrebuje zmierniť sociálnej dôsledky svojho
ťažkého zdravotného postihnutia, alebo ich má prekonať,

-

stav sociálnej núdze nastáva len vtedy, ak núdzu nemožno riešiť vlastným pričinením,
a to najmú uplatnením právnych nárokov zo strany občanova voči iným subjektom

-

zákon o sociálnej pomoci pozná tieto formy riešenia sociálnej núdze:

a) sociálne poradenstvo – je to taká činnosť príslušných orgánov,

ktorá je zameraná na zistenie rozsahu a charakteru sociálnej
núdze,.. snaží sa poskytnúť určité informácie ako riešiť tento
problém sociálnej núdze, v rámci tohto sociálneho poradenstva
možno odporučiť určité kroky,

52 Občan s nepriaznivým zdravotným stavom – občania, ktorí sú invalidní. V zákone o zdravotnom poistení je
ustanovené, že určité subjekty platia zdravotné poistenie v polovičnej sadzbe – občania s nepriaznivým
zdravotným stavom, tým je občan, ktorý je invalidný (kto má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
a viac ako 40%, to sú občania so zdravotným postihnutím), občanom s nepriaznivým zdravotným stavom je aj
občan, ktorý ma pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a viac ako 20%. O tomto rozhoduje Sociálna
poisťovňa – vydá o tom rozhodnutie. POZOR! Máme občanov s ťažkým zdravotným postihnutím – je ním občan
(§ 51 zákona o sociálnej pomoci), ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50%, o tom už rozhodujú Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny. V prílohe číslo 4 je potom presne povedané, čo je aká porucha.

31

b) sociálno-právna ochrana,
c) sociálne služby:

 opatrovateľská služba

– tá je rozdelená

na:

aa) opatrovateľskú službu občanovi,

ktorý vyžaduje starostlivosť pre
zabezpečenie

nevyhnutných

životných úkonov, na zabezpečenie
nevyhnutných domácich prác,

bb) ...
cc) je zameraná aj na poskytovanie

pomoci matke, ktorej sa narodili
naraz dve a viac detí,

 organizovanie spoločného stravovania

:

zabezpečenie aspoň jedným teplým
jedlom, je to len za určitých podmienok
tých, ktorým vznikol nárok na starobný
dôchodok, a ktorí poberajú starobný
dôchodok a pre svoj nepriaznivý
zdravotný stav sú odkázaní na spoločné
stravovanie,

 prepravná služba

: to je ten prípad, keď

občan nemôže sám cestovať verejnou
hromadnou dopravou alebo železničnou
traťou, že napr. nemôže nastúpiť do tohto
hromadného dopravného prostriedku,

 starostlivosť v

zariadeniach sociálnych

služieb: domovy sociálnych služieb pre
deti (domovy pre občanov so zdravotným
postihnutím, záujmová činnosť...),
domovy dôchodcov (máme domovy
dôchodcov, kde je možné poskytovať
starostlivosť občanovi, ktorý je
poberateľom starobného dôchodk, a ktorý
vyžaduje

sústavnú

zdravotnú

starostlivosť a máme penzióny pre
dôchodcov – nevyžaduje sa tu
poskytovanie sústavnej zdravotnej
starostlivosti), zariadenia chráneného
bývania (tí, ktorí sú zdravotne postihnutí,
alebo duševne postihnutí), zariadenia
opatrovateľskej služby (aj tehotná žena,
ktorá sa ocitne v nejakej sociálnej núdze),
domovy pre osamelých rodičov, stanica

32

opatrovateľskej služby (tu sa poskytuje
starostlivosť pokiaľ ide o deti od 2 rokov
veku až do skončenia povinnej školskej
dochádzky), zariadenia opatrovateľskej
služby (na základe odporúčania
zdravotníckeho zariadenia, takýmto
zariadením opatrovateľskej služby je
napr. to, čo je medzi Devínom
a Americkým námestím

), útulok,

kluby dôchodcov, jedáleň pre dôchodcov
(podmienka, že starký je poberateľom
starobného dôchodku),

 sociálna pôžička

: na kúpu základného

vybavenia domácnosti, na opravu
obývaných priestorov (domu a pod.),
zmluva ma písomnú formu, občan sa
zaväzuje, že začne splácať pôžičku od 3
rokoch, od udelenia,

 sociálne služby – peňažné príspevky na

kompenzáciu, peňažné príspevky pre
občanov v ťažkým zdravotným
postihnutím.

 formami kompenzácie pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím

(miera funkčnej poruchy najmenej 50%):

a) sociálne služby,
b) peňažné príspevky – na osobnú asistenciu,
c) peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky (v takej

výške - v onakej výške - to nemusíme vedieť

),

d) peňažný príspevok na opravu pomôcky,
e) peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla,53
f) peňažný príspevok na prepravu,
g) peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu

alebo garáže,

h) peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených

výdavkov,

i) peňažný príspevok na opatrovanie – taxatívne

vymedzené subjekty (ide o FO – manžel, manželka,
rodič, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, svokor,
svokra,...),

j)

53 Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je odkázaný na individuálnu prepravu. To znamená, že on
bude sám riadiť motorové vozidlo. Príklad s nevidomým, ktorý nemal nárok.

33