Právo sociálneho zabezpečenia – 1. prednáška

Úvod do práva sociálneho zabezpečenia

13.2.2007

Doc. Matlák

-

v intenciách hospodárskych a ekonomických zmien dochádza k zmenám aj v oblasti sociálnej, a tie
vyvrcholili v reforme sociálneho zabezpečenia,

-

právo sociálneho zabezpečenia (PSZ) veľmi úzko súvisí s pracovným právom, napr. pojem
zamestnanca je vymedzený v zákonníku práce, ale v jednotlivých právnych úpravách je zamestnanec
bližšie špecifikovaný, a takisto je veľmi úzky súvisí aj v ďalších inštitútoch pracovného práva,

-

takisto súvisí aj s právom životného prostredia, životné prostredie ako faktor ovplyvňujúci zdravotný
stav obyvateľstva, a tak vplýva aj sféru sociálneho zabezpečenia,

-

úzka spätosť o občianskym právom, najmä spätosť s rodinným právom,

-

spätosť so štátnym právom a podobne,

-

v súčasnom období môžeme povedať, že PSZ skutočne v systéme práva patrí medzi najzložitejšie,
najkomplikovanejšie, najneprehľadnejšie, je tu dlhý časový horizont vydávania právnych predpisov,
mnohonásobné novelizácie,

-

z hľadiska legislatívneho vývoja, keď hovorme o neprehľadnosti alebo zložitosti môžeme povedať, že
bolo vnesené trochu viac prehľadnosti do právnych predpisov upravujúcich túto oblasť právneho
poriadku SR, to môžeme vidieť aj v zákone o sociálnom poistení (nadobudol účinnosť od 1. 1. 2004),
ktorý reguluje poistné vzťahy, ale aj dávkové vzťahy,

Predmet PSZ – sú individuálne a spoločenské vzťahy zabezpečovaných a zabezpečujúcich subjektov;
- kritériom predmetu sú vzťahy, ktoré vznikajú a ich právna forma;
- právne pomery majú svoje základné a odvodené druhy (ktoré súvisia aj s inými právnymi odvetviami);

Dohovor MOP č. 102/1952 o sociálnom zabezpečení, celé to sociálne zabezpečenie vychádza z tohto
dohovoru, tento dohovor upravuje napr. poskytovanie liečebnej a preventívnej starostlivosti, poskytovanie
takejto starostlivosti je viazané na vznik určitej právnej skutočnosti – sociálne udalosti (ochorenie), okrem
ochorenia v rámci liečebnej a preventívnej aj tehotenstvo, pôrod a následky,

- dohovor upravuje aj otázky nemocenského, tu je sociálnou udalosťou choroba alebo dočasná
pracovná neschopnosť, niekedy s nemocenským súvisí aj ošetrovné (potreba starostlivosti aj o zdravé
dieťa, ak je to v prípade taxatívne vymedzených subjektov, alebo starostlivosť o choré dieťa),
- dohovor hovorí aj o dávke v nezamestnanosti, zákon o sociálnom poistení hovorí aj o dávke
v nezamestnanosti, táto patrí pri strate zamestnania (pre vznik nároku sa vyžaduje, že tá osoba,
subjekt bol určitú dobu poistení, to znamená, že buď bol zamestnanec, alebo podnikateľ, alebo si
mohol dobrovoľne platiť poistné),
- ďalej sa hovorí v dohovore aj o starobnom dôchodku, pri dovŕšení určitého (dôchodkového) veku,
a tento vek by nemal presiahnuť 65 rokov, u nás je teraz dôchodkový vek 62 rokov, aj u ženy aj
u muža, ale pokiaľ ide o ženy, u určitých je to tiež aj podľa počtu vychovaných detí,
- dohovor ustanovuje tak, že vnútroštátne predpisy môžu ustanoviť, že ak poberá dôchodok, mohol by
prerušiť prácu, ale u nás až do 1. 1. 2004, poberatelia starobného dôchodku mohli pracovať a súčasne
mohli poberať dôchodok, ak mali pracovné zmluvy na dobu určitú a to max. na dobu jedného roku.
Teraz už poberateľ starobného dôchodku môže pracovať. Či už na dobu určitú alebo na čas neurčitý.
Dovŕšenie dôchodkového veku nie je dôvodom pre skončenie pracovného pomeru, iba u učiteľov
a v štátnej službe.
- dohovor sa dotýka aj sociálnych udalostí, ktorými sú úrazy, u nás to je úrazové poistenie,
- ďalej je to úprava poskytovania rodinných dávok, ide o zabezpečenia starostlivosti o deti,
- potom sú to dávky v materstve, sociálnou udalosťou je tehotenstvo, materstvo,...
- úprava invalidných dôchodkov, do 1. 1. 2004 sa rozlišovala invalidita a čiastočná invalidita, ale dnes
už hovoríme o invalidite s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nad 40 %, vtedy už
ide o invaliditu, do 40 % ide o pokles schopnosti vykonávať pracovnú činnosť,
- dôchodky pri úmrtí, t. j. pri zabezpečení pozostalých, smrť je tu sociálnou udalosťou, ide často o
stratu živiteľa rodiny.

1

-

všetky dávky, čo sú v dohovore máme už pokryté;

-

zásadná zmeny pri vdovskom a vdoveckom dôchodku.

Pokiaľ ide o PSZ, to vystupuje ako samostatné právne odvetvie, je predmetom pedagogického a vedeckého
prístupu a tvorí vedecký a pedagogický odbor.

Pojem sociálneho zabezpečenia

-

PSZ je významný nástrojov realizácie sociálnej politiky,

-

Aj pri PSZ je niekoľko vymedzení pojmov, napr. že ide o pokusy o teoretické vymedzenie a určenie
hraníc tohto pojmu. Niektorí uvádzajú, že tu treba zahrnúť sociálne poistenie, sociálnu pomoc, právo
na vojnové odškodnenie. Niektorí hovoria, že PSZ (resp. sociálne právo), je to v podstate právo
zameraná na zabránenie alebo odstránenie individuálneho deficitu hmotných statkov prostredníctvom
verejnoprávnych inštitúcií. Súčasť právneho poriadku, ktorý obsahuje opatrenia na predchádzanie,
odstraňovanie sociálnych rizík (pracovná neschopnosť, invalidita, pôrod, smrť rodinného
príslušníka,...).

-

Je to samostatné odvetvie právneho poriadku, tvorí súbor právnych noriem, upravujúcich
spoločenské, kolektívne a individuálne vzťahy vznikajúce v sociálnom zabezpečení i v realizácii
sociálnej politika a sociálneho partnerstva jednotlivých subjektov sociálnej sféry; v rámci týchto
vzťahov vystupujú ich subjekty ako nositelia práv a povinností upravených normami práva
sociálneho zabezpečenia.

-

Sociálne zabezpečenie sa vyvíja v troch základných systémoch:

1. poisťovací systém,
2. systém štátnej sociálnej podpory,
3. systém sociálnej pomoci.

Ad. 1. Poisťovací systém – významný systém PSZ, dotýka sa ekonomicky činného obyvateľstva, ale aj
ekonomicky nie činného obyvateľstva, má 2 subsystémy, a to poistný a dávkový systém. Je viazaný na
platenie poistného (jednotlivé subjekty sú povinné alebo môžu platiť poistné), tieto systémy na seba
veľmi previazané a niekedy platia súbežne (napr. subjekt musí platiť poistné (povinné zdravotné
poistenie), a má nárok aj na nejakú dávku sociálneho (konkrétne nemocenského poistenia)), niekedy
existuje iba poistný vzťah (zamestnanec, podnikateľ, je povinne nemocensky poistení, ale žiadna poistná
udalosť nevznikla), ale máme aj také prípady, keď existuje iba dávkoví vzťah, napr. poberateľ starobného
dôchodku, ktorý nie je ekonomicky činný (preto, aby mu vznikol nárok na dôchodok, musel byť aj
účastníkom poistného vzťahu, teraz je to najmenej 10 rokov, ak najmenej 10 rokov nebol dôchodkovo
poistení, tak nemá nárok), podmienenosť je daná, že určitú zákonom ustanovenú dobu musel byť aj
poistený. Ďalšie špecificky prípady pri ochorení v ochrannej lehote. Podmienkou pre plynutie ochrannej
lehote je to, že osoba bola určitý čas poistená.

Ad. 2. Systém štátnej sociálnej podpory – je to taký systém, pri ktorej štát uznáva sociálne udalosti, pri
ktorých poskytuje štátne dávky, ale bez ohľadu na to, či určitá osoba bola poistená, je to bez ohľadu na
príjem (neskúma sa príjem oprávnenej osoby, ani príjem oprávnených osôb) a všetko ostatné (či osoba je
uchádzač o zamestnanie, a pod.), zákon ustanovuje podmienky, pri ktorých táto dávka osobe patrí.
Nemáme jednotný zákon, ktorý by upravoval všetky dávky. Napr. štátna dávka je príspevok pri narodení
dieťaťa (tento príspevok dostane každý!), v súčasnosti je 4460 Sk na každé narodené dieťa, ak sa narodia
dvojčatá, tak sa po 28 dňoch zvýši o polovici. 11 000 Sk je príplatok pri prvom narodenom dieťati matke.
Ďalej ide napr. o prídavok na dieťa (kedysi to boli prídavky na deti), teraz ide o sumu 540 Sk mesačne.
Ďalej ide o príspevok rodičom (vypláca sa jeden krát do roka, v tom mesiaci, v ktorom majú deti
narodeniny, ale do 15 rokov veku detí, ale len takí rodičia, ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí,
alebo aj dvojčatá, len tie, ktoré sa narodia do dvoch rokov po tom, čo už jeden dvojčatá sa narodili).
Štátna dávka je aj príspevok na pohreb, a pod.

Ad. 3. Systém sociálnej pomoci – pre tento systém je typické to, že štát uznáva určitú sociálnu udalosť,
ale poskytnutie dávky sa viaže na príjem, takže nárok má len osoba, ktorej príjem alebo príjem spoločne
posudzovaných osôb dosiahol určitú hranicu (ak je príjem nižší ako životné minimum).

Právo – 2. prednáška

2

Faktory ovplyvňujúce vývoj PSZ

20. 2. 2007
Doc. Matlák

-

4 vnútorné faktory:

1. demografický faktor – rozhodujúcou mierou ovplyvňuje vývoj PSZ, demografická štruktúra
obyvateľstva má obrovský význam a rozdielnosti v demografickom vývoji majú nesmierny vplyv na
vývoj PSZ, je rozhodujúcim, významnou charakteristickou črtou je pôrodnosť, úmrtnosť a migrácia.
Pôrodnosť v súčasnom období na Slovensku (ale aj v iných vyspelých krajinách) klesá. Podľa veku je
to: a) predproduktívny vek (0 – 14, 15 rokov) – u tejto skupiny obyvateľstva sa predpokladá, že sa
nevyvíja žiadna ekonomická činnosť.1 b) produktívny vek (tu to závisí od dôchodkového veku, teraz je
u nás dôchodkový vek 62 rokov, ale u ženy je určité prechodné obdobie), u nás je skupina
obyvateľstva v produktívnom veku od 15 do 62 rokov, c) poproduktívny vek (62 - ...),
- treba to brať do úvahy aj pri dávkových systémoch a pod. Dá sa predpokladať, že keď obyvateľstvo
bude starnúť, náklady na dôchodky budú oveľa vyššie.

2. ekonomický faktor – neznamená, že progres v ekonomike má hneď vplyv na PSZ, napr. aj v čase
ekonomickej kríze.

3. politický faktor – politický vývoj by však mal ovplyvňovať čo najmenej.2 Z hľadiska vývoja je
však veľmi dôležitý. Nie je možné ísť proti sociálnemu zabezpečeniu.3

4. ekologický faktor – tento určite ovplyvňuje vývoj PSZ. Ekológia určite ovplyvňuje vývoj takmer
všetkých spoločenských vzťahov a aj vývoj PSZ. Čím škodlivejšie prostredie, tým sú vyššie nároky
na dávky nemocenského poistenia, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a pod.

-

okrem týchto 4 základných vnútorných faktorov môžeme k faktorom zaradiť aj systém tvorby
a rozdeľovania prostriedkov SZ, morálne názory, platný právny poriadok, tradície v danej spoločnosti
(napr. podpora pri ošetrovaní člena rodiny).

Vonkajšie faktory:

-

je to vplyv zahraničných skúseností na legislatívny vývoj a ich aplikácia.

Historický vývoj PSZ

-

už aj v dobe kamennej určite boli určité „protoformy“ sociálneho zabezpečenia. Tehotné ženy, lovci
mamutov... ďalej staroveký Rím, Grécko,

-

Jozef II. 1782 – 1787 – zriaďovanie ústavov chudobných,

-

Krajinou, kde sa zrodilo súčasné sociálne zabezpečenie je Nemecko, za Bismarcka 1883 - 1889,
schválený zákon o nemocenskom poistení, o úrazovom a invalidnom poistení, zákon o dôchodkovom
poistení. Pri úrazovom zabezpečení sa prvýkrát zaviedol pojem sociálne poistenie,

-

za prvej ČS republiky, zákon č. 221/ 1924 Zb. z. o poistení zamestnancov pre prípad choroby,
invalidity a staroby. Účinnosť v lete 1. júla 1926, - z hľadiska rozsahu zahŕňal pomoc v chorobe
(lekárska pomoc, lieky, ale aj nemocenské ako dávku), v tehotenstve, pri smrti.

-

zákon č. 99/ 1948 o národnom poistení 1948 – nová sústava národného poistenia, stal sa významným
medzníkom,

-

rok 1956 – bol zákon č. 54/ 1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov, bol známy tým, že
platil až do konca roku 2003,

-

zákon č. 101/ 1964 Zb. o sociálnom zabezpečení,

1 Napr. nadobudnutie práv a povinností ako zamestnanca podľa ZP, až dovŕšením 15. roku života (po ukončení školskej
dochádzky).
2 Príklad s invalidným dôchodcom, že tento občan má pokles schopnosti vykonávať pracovnú činnosť o 50 %, tak to sa
nezmení politickým vývojom. „Tí čo neboli prehodnotí sú sklamaní,...“.
3 Churchillov výrok.

3

-

zákon č. 121/ 1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, - tieto zákony upravovali dôchodky, nemocenské
bolo stále upravené zákon č. 54/ 1956 Zb.,

-

zákon č. 100/ 1988 Zb. z. o sociálnom zabezpečení, ktorý vydržal až do účinnosti zákona o sociálnom
poistení, dokonca tento zákon bol zrušený a predsa ešte aj dnes sa platná právna úprava odvoláva už
na zrušené právne normy.4

-

významný medzník 1993, daňová reforma, ale hlavne nadobudol účinnosť zákon NRSR č. 7/ 1993
o Národnej poisťovni a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a
dôchodkového poistenia v znení neskorších pr. predpisov, tento zákon upravoval súhrn aj zdravotné
poistenie, aj dôchodkové poistenie, ale potom sa zistilo, že nie je dobré, aby bola jedna Národná
poisťovňa, tak boli potom o 2 roky prijaté zákony:

-

zákon NRSR č. 273/ 1994 (dlhý názov), vytvorila sa Všeobecná zdravotná poisťovňa, bol zrušený
zákon č. 7/ 1993,

-

zákon NRSR č. 274/ 1994 o sociálnej poisťovni, -

-

rok 1993 sa stal významným medzníkom,

-

zákon č. 10/ 1993 o fonde zamestnanosti – tento vydržal do zákona 387/ 1995 Zb. z. o zamestnanosti
– upravoval problematiku nezamestnanosti. Zákon č. 5/ 2004 Zb. z. o službách zamestnanosti,

-

zákon č. 273 bol nahradený zákonom o zdravotnom poistení a zákon č. 274 bol nahradený zákonom
č. 461/ 2003 o sociálnom poistení.

Pramene práva sociálneho zabezpečenia

Poisťovací systém:

zákon č. 580/ 2004 Zb. z. o zdravotnom poistení,
zákon č. 461/ 2004 Zb. z. o sociálnom poistení,
zákon č. 43/ 2003 Zb. z. o starobnom dôchodkovom sporení,
zákon č. 650/ 2004 Zb. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení zamestnancov v znení
neskorších právnych predpisov.

Systém štátnej sociálnej podpory:

zákon č. 235/ 1998 Zb. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku rodičom,
ktorým sa súčasne narodili súčasne tri alebo viac detí,... – tento zákon upravuje 3
štátne dávky: príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k príspevku pri narodení
dieťaťa, príspevok rodičom, ktorým sa narodili súčasne 3 deti,...
zákon č. 238/ 1998 Zb. z. o príspevku na pohreb,
zákon č. 280/ 2002 Zb. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších pr. predpisov,
zákon č. 600/ 2003 Zb. z. o prídavku na dieťa, - to je to, čo aj naši rodičia dostávajú,
tento zákon vymedzuje okruh oprávnených osôb, ktoré si môžu uplatniť nárok na
prídavok na dieťa, ten patrí len na nezaopatrené dieťa, zákon tento termín vymedzuje,
zákon č. 627/ 2005 Zb. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa –
tento zákon pozná jednorazové príspevky, alebo viacnásobné príspevky,

Systém sociálnej pomoci:

zákon č. 599/ 2003 Zb. z. o pomoci v hmotnej núdzi.
zákon č. 195/ 1998 Zb. z. o sociálnej pomoci (všetky v znení neskorších právnych
predpisov) – hlavne poskytovanie služieb prestárlim občanom, neprispôsobivým
občanom,...

Spoločné predpisy:

zákon č. 601/ 2003 Zb. z. o životnom minime – 3 typy životného minima. Napr.

výška predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1, 2 násobok životného
minima,

zákon č. 462/ 2003 Zb. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

zamestnanca – práve v tomto zákone sa rieši ten problém, že keď ochorie (len)
zamestnanec (nie je SZČO), potom zamestnancovi patrí za prvých 10 dní náhrada
príjmu za PN, toto nie je dávka sociálneho poistenia.

4 Napr. pri dôchodkovom veku u ženy, záleží od počtu vychovaných detí. A tak sa musíme vrátiť až do už „naplatného“
zákona.

4

zákon č. 453/ 2003 Zb. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí

a zamestnanosti...

zákon č. 90/ 1996 Zb. z. minimálnej mzde – aká je výška minimálnej mzdy, za akých

podmienok, a pod.5

Právo sociálneho zabezpečenia – 3. prednáška

Právne vzťahy v sociálnom zabezpečení

27. 2. 2007
Doc. Matlák

-

sú spoločenské vzťahy upravené a regulované objektívnym právom práve v oblasti sociálneho
zabezpečenia, v rámci ktorých účastníci vystupujú ako nositelia práv a povinností, a tie sú upravené
právnymi predpismi,

-

ide o také vzťahy, ktorých vznik, zmena a zánik závisí od trvania a existencie sociálnych udalostí,
práve sociálne udalosti sú jedným zo základných kritérií delenia týchto sociálnych vzťahov, tak
delíme tieto vzťahy na:

1. základné a
2. odvodené vzťahy.

Ad. 1. Pokiaľ ide o základné vzťahy, tu patria právne vzťahy v oblasti zdravotného poistenia, sociálneho
poistenia (tu budeme hovoriť, že zákon o sociálnom poistení po prvýkrát vymedzil pojem sociálne poistenie,
pred tým bol zákon o sociálnej poisťovni a hovorilo sa, že sociálnym poistením sa myslelo aj zdravotné
poistenia. Teraz je však už zákon o sociálnom poistení, ktoré už zdravotné poistenie nespomína. Sociálne
poistenie sa člení a ide o právne vzťahy nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, poistenia
v nezamestnanosti, úrazového poistenia a garančného poistenia). Medzi základné vzťahy ešte patria vzťahy
v rámci systému štátnej sociálnej podpory a štátnej sociálnej pomoci.

Ad. 2. odvodené sú procesné vzťahy (v rámci PSZ sa bude hovoriť aj o jednotlivých konaniach, ako sa
vydávajú rozhodnutia), a ešte sú tu aj sankčné právne vzťahy,

-

keď vychádzame z tohto členenia, tak základné vzťahy môžeme deliť podľa princípu, ako založené
na:

1. poistnom princípe,
2. zabezpečovacom princípe (št. sociálna podpora, pomoc).

-

napr. zamestnanec, dnes ráno vznikol občanovi po prvýkrát pracovný pomer, stal sa zamestnancom
(zamestnanec a zamestnávateľ okamžite musia platiť poistné do Sociálnej poisťovne, a takisto
zamestnanca prihlásiť)6,

-

právne teória považuje sociálne vzťahy hlavne za verejno-právne vzťahy, ale v podstate ide o taký
„hybrid“,

-

poznáme tu subjekt, objekt a obsah právnych vzťahov:

Subjekt – spôsobilosť mať práva a povinnosti, alebo spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva
a povinnosti, tu sa to trochu odlišuje od pracovného práva, pokiaľ ide o práva a povinnosti, tak tie sa
nadobúdajú narodením a končia sa smrťou. Pokiaľ ide o spôsobilosť procesno-právnu, tak tá spôsobilosť
sa dosahuje dovŕšením 15. roku veku. V pracovnom práve FO na strane zamestnanca nadobúda práva
a povinnosti dovŕšením 15. roku veku, ale až po skončení povinnej školskej dochádzky. V sociálnom

5 Vymeriavací základ je ľudovo príjem, z ktorého sa platí poistné do sociálnej, zdravotnej poisťovne.
6 Zákon upravujúci nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie. Ak ide o nelegálnu prácu, môže byť sankcionovaný
subjekt, ktorý je na strane zamestnanca. Ak o nelegálne zamestnávanie, tak môže byť sankcionovaný zamestnávateľský
subjekt. Zamestnávateľ je povinný aspoň 1 deň pred vznikom pracovno-právneho vzťahu prihlásiť tohto zamestnanec do
sociálnej poisťovne, ak to nestihne deň pred tým, tak aspoň tesne pred nástupom do práce. Je možné dokonca poslať aj
esemesku. Batéria je vybitá

 a o minútu 6 ráno tú esemesku nepošlem. Potom ide o nelegálne zamestnávanie.

Zodpovednosť je v tomto prípade na strane zamestnávateľa a pokuta môže dosiahnuť až 5 miliónov korún. Napr. pri
podnikaní, SZČO, tak sa musím prihlásiť do Sociálnej poisťovne do 8 dní.

5

poistení poznáme aj možnosť dobrovoľného poistenia a to nemôže byť skôr ako dovŕšením 15. roku
poistenia, ale až dovŕšením povinnej školskej dochádzky (de facto), až ako 16 ročný.
-

pokiaľ ide o práva a povinnosti vznikajú narodením a zanikajú smrťou, musí však už ísť o narodené
dieťa (rozdiel s pracovným právom, kde aj nasciturus môže nadobúdať práva a povinnosti),

-

ako subjekty vystupujú FO, PO. Oprávnené osoby, tie, ktoré si môžu uplatniť nárok na dávku
sociálneho poistenia, Verejno-právne inštitúcie (Sociálna poisťovňa, Ministerstvá,..), aj štát je
významným subjektom. Ide o systémy financované z verejných zdrojov. Štát je platiteľom poistného
niektorých skupín osôb, a tak plní svoje úlohy, niekedy subjekty jednotlivcov nazývame
zamestnancami, SZČO, poistenec. Napr. poistenec má nárok na ošetrovné, ak sa stará o chorého
rodiča,...7,

-

významnú úlohu hrajú zamestnávatelia, ktorí sú jednak platiteľmi poistného a jednak sú platcami
poistného. Odvádza poistné za seba, ale aj za svojich zamestnancov.8 Mnoho razy zamestnanec ani
nevie, aké má povinnosti. Sú to zložité otázky v rámci PSZ. Hrá však úlohu iba v poisťovacom
systéme. Kedysi to tak nebolo. Zamestnávateľ vtedy poskytoval aj dávky, a ak zamestnávateľ
pochybil, tak bol sankcionovaný. Zamestnávatelia poskytovali aj štátne dávky, prídavky na deti,
rodičovský príspevok, podporu pri narodení dieťaťa. Mnohí zamestnávatelia sa vtedy bránili
(oprávnene). Tieto dávky plynuli zo štátnych rozpočtov. Dnes už tento starý systém „padol“.

-

subjekty hrajú veľmi významnú úlohu.

Obsah právnych vzťahov SZ – práva a povinnosti, ktoré majú jednotlivé subjekty. Napr. úloha
zamestnávateľa v rámci odvodových povinností.

Objekt – to kvôli čomu subjekty vstupujú do právnych vzťahov. Plnenia v súvislosti so vznikom
sociálnych udalostí.

Osobitný význam v SZ majú sociálne udalosti, sú to vlastne právne skutočnosti, s ktorými PSZ spája
vznik, zmenu alebo zánik príslušných právnych vzťahov. Niekedy sa tieto udalosti označujú ako rizikové
skutočnosti. Sú prevládajúcim faktorom v práve sociálneho zabezpečujúci. Pri sociálnej udalosti nejde
o prejav vôle, sociálna udalosť je nezávislá na vôli subjektu.

-

môžeme ich deliť na:

1. prirodzené (fyziogénne sa delia na biologické napr. narodenie, smrť a sociálne napr. založenie

rodiny, určitá zárobková činnosť) a

2. neprirodzené (patogénne sa delia na biologické napr. choroba, invalidita a sociálne napr.

dezintegrácia),

-

ďalej sa delia na:

1. priame (ide o priamy vzťah osoby k právnemu následku, je to napr. uznanie osoby za dočasne

práce neschopnú, ide o priamy vzťah k tejto osobe alebo napr. dosiahnutie dôchodkového veku,
vznikol tak nárok na dôchodok) a

2. nepriame (oprávnenie osoby zo sociálnej udalosti inej osoby, určitá osoba má určité oprávnenie,

ale na základe nejakej sociálnej udalosti inej osoby, napr. vdovský, vdovecký, sirotský dôchodok.
Nárok na vdovský dôchodok má žena, ktorá stratila svojho manžela, tak jej vznikol nárok na
vdovský dôchodok. Ďalej napr. ošetrovné (dávka nemocenského poistenia), taká zvláštna dávka,
ak napr. poistenec má právo na ošetrovné, ak sa stará a o chorého rodiča, dieťa, manžela,
manželku). Toto sú tie nepriame sociálne udalosti.

-

ďalej delíme sociálne udalosti na:

1.

predvídané (je známa skutočnosť, že sociálna udalosť nastane a vieme aj ak kedy nastane,
napr. dosiahnutie dôchodkového veku, u každého má nastať, dá sa predvídať, 62 rokov
dôchodkový vek),

2.

predvídateľné (vieme, že nastane, ale nevieme kedy, napr. smrť),

7 Pojem „poistenec“ spôsobil pomerne veľký problém. Je aj SZČO poistenec? Áno, aj zamestnanec aj SZČO.
8 Ide aj o otázku sankčných vzťahov.

6

3.

nepredvídateľné sociálne udalosti (napr. invalidita),9

-

delenie sociálnych udalostí v rámci systému:

a) poisťovacieho,
b) systému štátnej sociálnej pomoci,
c) systému štátnej sociálnej podpory,

základné sociálne udalosti:

-

dočasná pracovná neschopnosť (je rozdiel dočasná pracovná neschopnosť, ktorá je dôsledkom
toho, že niekto ochorie a je rozdiel dlhodobá pracovná neschopnosť) – taký stav, ktorý bráni
poistencovi vo výkone určitej (ekonomickej) činnosti10, či už zamestnanca, SZČO, prípadne
dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, môže vzniknúť ako dôsledok choroby alebo úrazu. Patrí
tak nemocenské, ale pri úraze aj dávka úrazového poistenia. Ošetrovné patrí aj vtedy, ak dôjde
k ochoreniu inej osoby, ako oprávnenej osoby (chorý rodič, manžel, manželka, dieťa). Zamestnancovi
pri dočasnej práce neschopnosti patrí aj osobitná dávka podľa zákona o náhrade príjmu pri dočasnej
pracovnej neschopnosti zamestnanca. Platí ju zamestnávateľ zo svojich prostriedkov,

-

invalidita – pojem, ktorý sa používa aj v iných vedných odboroch, z hľadiska právneho môžeme
invaliditu definovať ako dlhotrvajúci nepriaznivý zdravotný stav so závažnými následkami. Podľa
dohovoru MOP – neschopnosť vykonávať akúkoľvek prácu. Dnes rozlišujeme invaliditu a sú
percentuálne stupne invalidity. Občan, ktorý má pokles vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %, 60 %
a pod,

-

tehotenstvo – v súvislosti s tehotenstvom je zabezpečená žena dávkami nemocenského poistenia
(materské, môže za určitých podmienok dostávať aj muž) a vyrovnávacia dávka (tú môže dostávať
len žena a len zamestnankyňa (!)),

-

pôrod – pokiaľ ide o pôrod, tak tento pôrod podmieňuje vznik nároku na viaceré dávky sociálneho
poistenia a hlavne na dávky štátnej sociálnej podpory. Narodenia dieťaťa má dopad napr. aj na
poskytovanie prídavku na dieťa (patrí za celý mesiac, dnes je 27. 2., narodí sa dieťa, tak už je tu nárok
na 540 Sk),

-

materstvo – vznikajú rôzne dávky, materské, vyrovnávacia dávka, príspevok rodičom,

-

nezamestnanosť – taká situácia, keď občan nie je v pracovnom pomere ani v obdobnom pracovnom
vzťahu, a nie je ani SZČO podmieňuje dávky v nezamestnanosti, dnes oprávnené osoby z titulu straty
zamestnania obracajú sa na Sociálnu udalosť,

-

staroba – podmieňuje vznik na nárok dôchodkového poistenia – 2 typy, starobný dôchodok (musí
dovŕšiť dôchodkový vek) a predčasný starobný dôchodok (tu nie je žiadne vekové obmedzenie,
podmienka, že bol najmenej 10 rokov dôchodkovo poistení, vyžaduje sa, aby jeho výška bola vyššia
ako 1, 2 násobok výšky životného minima), výška dôchodku je ohraničená maximom vymeriavacieho
základu,

-

smrť – pokiaľ ide o smrť, tak smrť je sociálna udalosť v súvislosti, s ktorou vzniká nárok napr. na
príspevok na pohreb, ak niekto zomrie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, tak
patria oprávneným dávky,

-

insolventnosť zamestnávateľa – od 1. 1. 2004 – zaradené ako garančné poistenie – to je povinný
platiť každý zamestnávateľ,

-

dosiahnutie určitého veku – napr. nezaopatrené dieťa max. do 25 (?) rokov na účely prídavku na
dieťa, poistenec má nárok na ošetrovné, ak sa stará o choré dieťa (de facto bez ohľadu na vek)11,

9 Keď nadobudol účinnosť zákon o sociálnom poistení, boli otázky, či študent sa môže dôchodkovo poistiť a pod.
10 Kedysi boli študenti poistení podľa vyhlášky 165/ 1978 Zb.
11 Som zamestnanec, moja matka je poistenkyňa, mama som chorý, hneď sa o mňa začne starať, má nárok na ošetrovné.
Aj o (skrytú) svokru sa starám bez ohľadu na vek. Musíme trvať na tom, že tu ide o situáciu bez ohľadu na vek.

7

rodičovský príspevok do 3 rokov veku a pod. Dosiahnutie veku má obrovský význam a je častá
sociálna udalosť,

-

nedostatočný príjem – ako náhle má osoba nedostatočný príjem, tak sa skúma jej príjem, spolu
s príjmami osôb spoločne posudzovanými.

Právo sociálneho zabezpečenia – 4. prednáška

Zákon 461/ 2003 Zb. z. o sociálnom poistení v zn. n. predpisov

6. 3. 2007

Doc. Matlák

-

účinnosť 1. 1. 2004, zrušil zákon o sociálnej poisťovni a asi ďalších 50 pr. predpisov,

-

rieši poistné vzťahy (odvodové povinnosti), vecný rozsah sociálneho poistenia, organizačnej štruktúre
a konaniu sociálnej poisťovne,

-

čo je to sociálne poistenia? Predtým to nebolo vymedzené nikde. Ide jednak o nemocenské poistenie
(rieši zabezpečenie poistencov v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti ich samotných a rieši aj
prípady, ak poistencovi ochorie niekto iný (okruh subjektov taxatívne vymedzený, zabezpečenie
v materstve)12, dôchodkové poistenie (člení sa na starobné poistenia a invalidné poistenie, slúži na
zabezpečenie FO v prípade dosiahnutia veku staroby, alebo v prípade ak vznikne dlhodobá pracovná
neschopnosť (poskytujú sa tu dávky v rámci invalidného poistenia)13, toto má veľký význam napr. aj
pre zabezpečenie a účasť na poistení)14, poistenie v nezamestnanosti (patrí sem dávka
v nezamestnanosti), úrazové poistenie (poisťuje sa určitý subjekt, pre prípad, že dôjde k pracovného
úrazu alebo k chorobe z povolania, či už je to úrazový príplatok a pod.), garančné poistenie (určitý
subjekt sa poisťuje pre prípad platobnej neschopnosti, vtedy za určitých podmienok vznikne nárok na
dávku garančného poistenia).

Osobný rozsah sociálneho poistenia

-

je tu zásadný rozdiel, lebo v zdravotnom poistení je osoba, ktorá má trvalý pobyt na našom území
povinne poistená,

-

v zákonoch niekedy nebol osobný rozsah, teraz sa to už zmenilo a osobný rozsah znamená to, kto je
poistený (nejde o účastníkov poistných vzťahov, účastník je pojem širší ako osobný rozsah sociálneho
poistenia),

-

osobný rozsah nemocenského poistenia:

1. poznáme povinné – v rámci povinného nemocenského poistenia je povinne nemocensky poistený

každý zamestnanec bez ohľadu na to, či prejaví vôľu alebo nie.15 Poistný vzťah trvá odo dňa, keď
vznikne tento vzťah až po skončenie poistného vzťahu. Poznáme 7 prípadov, kedy sa prerušuje
poistný vzťah zamestnanca, kým u SZČO sú to 4 prípady. Zamestnanec je povinne nemocensky
poistený automaticky zo zákona (základný predpoklad je to, že vznikol zamestnanecký vzťah),
- aj SZČO je povinne nemocensky poistená,16 pre účasť na nemocenskom poistený musia byť
splnené tieto predpoklady:
a) ak jej príjem (tu nehovoríme o základe dane, ale o hrubom príjme tejto osoby) z tejto
podnikateľskej činnosti bol (je) vyšší ako 12- násobok minimálnej mzdy u mesačne
odmeňovaného zamestnanca, pritom táto skutočnosť sa skúma vždy k 1. 7. bežného kalendárneho
roka a platí do 30. 6. nasledujúceho kalendárneho roka. Ide o príjem z rozhodujúceho obdobia.
Rozhodujúcim obdobím na tieto účely u SZČO je predchádzajúci kalendárny rok.17

V zákone je uvedené o dieťa a bodka.
12 Patria sem dávky: nemocenské, ošetrovné, materské, vyrovnávacia dávka.
13 V starobnom dôchodkovom poistení: predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok, vdovský, vdovecký, sirotský
dôchodok. V rámci invalidného poistenia: invalidný dôchodok, vdovský, vdovecký, sirotský dôchodok (sú to odvodené
dôchodky, je to dôchodok určený v určenej sadzbe od dôchodku, ktorý by pripadal zomrelému, na ktorý by mal nárok,
alebo bol by mal nárok, po týchto osobách, ktoré nemali nárok na jeden z týchto dôchodkov sa počíta podľa invalidného
poistenia).
14 Zákon o soc. poistení nepozná dobrovoľné invalidné poistenie.
15 Dnes po prvýkrát som sa stal zamestnancom, vznikol mi pracovný pomer, tak som povinne nemocensky poistený. Je
povinná účasť na nemocenskom poistení.
16 Ak som sa dnes stal po prvýkrát advokátom, ešte neviem, či som povinne poistený.

8

- od 1. 8. 2006 bola novela, že z povinného nemocenského poistenia boli vylúčené osoby, ktoré poberajú
starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok (len vtedy, ak pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %).18

2. máme dobrovoľné nemocensky poistené osoby, každá osoba, ktorá má na našom území trvalý
pobyt, po dovŕšení 16. roku veku, povolenie na prechodný alebo

trvalý pobyt môžu byť

dobrovoľne nemocensky poistení.

-

účastníkom poistných vzťahov sú aj zamestnávatelia (ale nepatria do osobného rozsahu
nemocenského poistenia), tu môžeme vidieť širší charakter tohto pojmu.

Dôchodkové poistenie

1. povinné dôchodkové poistenie –

a) zamestnanec za rovnakých podmienok ako pri nemocenskom poistení,
b) pre SZČO platí to isté ako pre nemocenské poistenie.
c) od 1. 8. minulého roka (2006) je povinne dôchodkovo poistená aj osoba, ktorá má trvalý pobyt na
našom území, stará sa o dieťa do 6 rokov, ktoré má trvalý pobyt na území SR a táto osoba nie je
dôchodkovo poistená (osoba nie je dôchodkovo poistená, nebol jej priznaný predčasný starobný alebo
invalidný dôchodok, nedovŕšila ani vek na predčasný starobný dôchodok) a podala prihlášku
z dôvodu tejto starostlivosti. Prihláška, keď je podaná do 15 dní od narodenia dieťaťa sa považuje, že
osoba je dôchodkovo poistená od narodenia dieťaťa. Ak po tomto termíne, tak osoba je poistená od
dňa podania prihlášky (podá napr. až za 16 dní, 15 dní nebude mať pokryté dôchodkovým
poistením).19
d) ...ak sa stará o dieťa zdravotne postihnuté až do 18. roku veku,
e) aj osoba, ktorá dostáva príspevok za opatrovanie, tak sa jej to započítava do dôchodku,
f) iba povinne zdravotne poistená je osoba, ktorej sa vypláca invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku okrem poberateľa
invalidného dôchodku, a FO, ktorej sa vypláca úrazová renta do dovŕšenia dôchodkového veku alebo
do priznania predčasného starobného dôchodku.

2. dobrovoľné dôchodkové poistenie

Osobný rozsah poistenia v nezamestnanosti

-

povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený,

-

dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť FO po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na
území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt.

-

sa nevzťahuje na SZČO,

Osobný rozsah úrazového poistenia

1. povinne úrazovo poistený je každý zamestnávateľ s výnimkou zamestnávateľov prokurátorov,

sudcov. Zamestnanci nie sú úrazovo poistení.

Osobný rozsah garančného poistenia

-

sú zamestnávatelia s výnimkou príspevkových organizácií a pod. (porovnať so zákonom),

POJMY

Zamestnanec (§ 4) na účely zákona o sociálnom poistení je pojem zamestnanca vymedzený užšie ako na
účely zdravotného poistenia:

17 Dôležité je, že od 1. 7. bežného kalendárneho roka do 30. 6. nasledujúceho kalendárneho roka. Dnes ráno som sa stal
po prvýkrát v živote podnikateľom. Skúmam potom, či môj príjem k 1. 7. bežného kalendárneho roka bol vyšší. Ja ako
podnikateľ sa musím pozrieť k 1. 7. minulého roka, či môj príjem z podnikania z rozhodujúceho obdobia bol vyšší ako
12- násobok minimálnej mzdy k 1. 7. minulého roka. K 1. 7. bol môj príjem nulový a viem, že do 30. 6. tohto roka nie
som povinne nemocensky poistený. Odo dneška až do 30. 6. 2008 nie som povinne nemocensky poistený. Príde 1. 7.
2008, budem veľmi úspešný a budem vedieť, že už budem asi musieť byť povinne nemocensky poistený. Je to všetko za
predpokladu, že nebude novela

. Že bude platiť tento právny stav.

18 Bola to „bomba“. Nemajú už ochrannú lehotu, lebo nie sú nemocensky poistení. Je tu podľa doc. Matláka určitá
diskriminácia. Dôchodcovia boli už z toho úplne dezorientovaní.
19 Pani išla po námestí v župane.

 - 15 dní je na vytriezvenia málo (pre otca).

9

-

každá FO, ktorá je v pracovnom pomere (je jedno v akom pracovnom pomere, v akomkoľvek
pracovnom pomere),

-

FO v štátnozamestnaneckom pomere,

-

FO v služobnom pomere,

-

člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu,

-

ústavný činiteľ, verejný ochranca práv a poslanec Európskeho parlamentu, ktorý bol zvolený na
území SR,

-

poslanec VÚC, poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec mestského zastupiteľstva,... ktorí sú
dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie,

-

aj doktorandi v dennej forme štúdia,

-

pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti,

-

riaditeľ štátneho podniku,

-

aj osoby vo výkone väzby a výkone trestu odňatia osoby, ktorí sú zaradení na výkon práce,

- iba na účely úrazového a garančného poistenia sa za zamestnanca považujú osoby, ktorý pracujú na základe
dohody o výkone brigádnickej práci študenta, dohody o vykonaní práce (?), neexistuje tu maximum
vymeriavacieho základu (pri úrazovom poistení).

Zamestnávateľ (§ 7) – vždy je to tá druhá strana

SZČO (§ 5) – samostatne hospodáriaci roľník,

-

všetci tí čo majú živnosť,

-

alebo má oprávnenie na výkon určitej činnosti,

-

je spoločníkom VOS alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,

-

vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,

-

vykonáva činnosť obchodného zástupcu.

Nezaopatrené dieťa (§ 9) – je to dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky (automaticky od
narodenia, nehovorí sa tu, či si plní alebo neplní povinnú školskú dochádzku, ak mám napr. syna, ktorý
nechodí do 8. ročníka, to tu nehrá žiadnu úlohu, lebo na účely tohto zákona je nezaopatreným dieťaťom),

-

po skončení povinnej školskej dochádzky, najviac do 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na
povolanie štúdiom na strednej, na vysokej škole alebo ak sa pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú
osobitnú starostlivosť sa nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať
zárobkovú činnosť.

-

pri prerušení štúdia – nezaopatreným dieťaťom nie je.

Neg. vymedzenie – nie je N dieťaťom – po skončení vysokej školy druhého stupňa,

-

ak štúdium prekročí zvyčajnú dĺžku,

-

ak je priznaný invalidný dôchodok.

Právo sociálneho zabezpečenia – 5. prednáška

Vznik, trvanie, zánik poistných vzťahov sociálneho poistenia

13. 3. 2007
Doc. Matlák

Vznik sociálneho poistenia
-

sociálne poistenie vzniká tým dňom, kedy daná FO získa postavenie určitého subjektu, ktorý patrí do
rozsahu sociálneho poistenia.

-

dobrovoľné poistenie – od 16. roku veku,

Skončenie
-

ako náhle osoba stratí svoje postavenie, alebo pri dobrovoľnom, prestane byť dobrovoľne poistená,
v zdravotnom musíme byť poistený celý život, avšak v sociálnom poistení nemusíme byť poistení
celý život.

10

Inštitút prerušenia poistných vzťahov. Od 1. 1. 2004. Tak zamestnanca ako aj SZČO. Platná právna
úprava pozná 7 dôvodov prerušenia poistného vzťahu zamestnanca a 4 dôvody prerušenia pri SZČO.
Počas prerušenia poistného vzťahu nie sme poistení. V určitých situáciách sa neplatí poistné a aj tak sme
poistení, pri prerušenom nie sme povinní platiť poistné. Vznik prerušenia poistenia znamená zánik
poistného vzťahu sociálneho poistenia. Pri obnovení ide o úplne nový poistný vzťah. Má to obrovské
dopady. Pri prerušení zamestnanec nepodáva prihlášku a potom odhlášku, ale len sa oznamuje sociálnej
poisťovni, že je prerušený poistný vzťah sociálneho poistenia. Ak nie sme poistení, tak nemáme nárok na
žiadne dávky, ak nie sme v ochrannej dobe.

7 dôvodov prerušenia poistného vzťahu u zamestnanca:

1. po dobu výkonu verejnej funkcie, odborovej funkcie, člena zamestnaneckej rady,
zamestnaneckého dôverníka;
2. po dobu výkonu väzby, výkonu trestu odňatia slobody;20
3. po dobu absencie;21
4. sa preruší od 11. dňa potreby ošetrovania FO;22
5. po dobu, po ktorú zamestnanec čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy;23
6. po dobu čerpania rodičovskej dovolenky, ak ide o ženu a po dobu čerpania rodičovskej
dovolenky, ak ide o muža, ak nepoberá muž materské;24
7. od 1. 8. minulého roka bola rozsiahla novela a tento dôvod je, že sa prerušuje po uplynutí
52 týždňov trvania dočasnej PN, ak táto dočasná PN naďalej trvá.25

4 dôvody prerušenia poistného vzťah u SZČO:

1. po dobu výkonu väzby, na výkon trestu odňatia slobody;
2. od 11. dňa potreby ošetrovania;
3. sa u podnikateľa preruší poistný vzťah po dobu, po ktorý poberá rodičovský
príspevok, ale nevykonáva činnosť, z ktorej je nemocensky alebo povinne
dôchodkovo poistená táto osoba (nevykonáva túto podnikateľskú činnosť);26
4. ak SZČO je chorá a uplynie 52 týždňov dočasnej PN a PN aj naďalej trvá, tak sa jej
preruší vzťah sociálneho poistenia.

Obdobia, za ktoré sa neplatí poistné (ale sme stále poistení):

a) u zamestnanca, SZČO, keď je uznaný za dočasne PN;
b) osoba, keď poberá materské;
c) keď zamestnanec alebo SZČO poberá ošetrovné;
d) u dobrovoľne nemocensky poistenej, u dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby aj vtedy,

keď sa poskytuje nemocenské.

-

dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba neplatí poistné do
rezervného fondu solidarity a nie je povinná platiť poistné na dôchodkové poistenie.

20 Bojíme sa skončiť pracovný pomer.



21 Po dobu neospravedlnenej neprítomnosti v práci. Jeden deň má zamestnanec absenciu, dnešným dňom má prerušený
poistný vzťah. Do troch dní musím oznámiť, že má prerušený poistný vzťah a potom ho musí opäť prihlásiť do sociálnej
poisťovni.
22 Až od 11. dňa potreby ošetrovania FO, ak vznikne potreba ošetrovania určitej taxatívne uvedenej osoby (dieťa,
manžel, manželka,...). Ochorelo mi dieťa, potreba ošetrovať je 20 dní, za prvých 10 dní mám nárok na ošetrovné
a zároveň neplatím poistné a od 11. dňa sa mi preruší poistný vzťah. Nebudem platiť poistné, ale tých 10 dní budem mať
prerušený poistný vzťah a nebudem poistený. Ošetrovné patrí aj, ak sa poistenec stará aj o zdravé dieťa max. do 10 rokov
veku dieťaťa, ak napr. osoba, ktorá sa inak stará dieťa ochorela a pod. Musíme tak zostať doma s 2-ročným zdravým
dieťaťom. Dieťa nesmieme nechať na ulici.
23 ZP pozná prekážky v práci na strane zamestnanca a prekážky v práci na strane zamestnávateľa, a tie sú napr. pri
prestoji mám 100% náhradu mzdy, nepriaznivé poveternostné vplyvy, vtedy patrí náhrada mzdy najmenej 50%.
Nepreruší sa poistný vzťah. Ak je dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom, tak najm. 60%. Pri PvP na strane
zamestnávateľa sa nikdy neprerušuje poistný vzťah. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno s náhradou
mzdy na ošetrenie a vyšetrenie, avšak max. na 7 dní za rok. Dnes som bol 7. deň na ošetrení, zajtra už idem k zubárovi,
a to je už 8. deň, mám tak nárok na pracovné voľno, ale už bez náhrady mzdy a zároveň sa mi prerušuje poistný vzťah.
24 Niektorí psychológovia hovoria, že dieťa je vychované na obraz toho, kto sa oňho od najútlejšieho veku stará.
25 Po dobu 52 týždňov má nárok na nemocenské. Avšak, napr. ak ešte potrebuje nejaký čas na rehabilitáciu, od zajtra už
nemá nárok na nemocenské, a poistný vzťah sociálneho poistenia sa prerušuje.
26 Prečo podnikateľ poberá rodičovský príspevok?... na tento príspevok majú v určitých prípadoch nárok.

11

-

keď nie je povinný platiť zamestnanec, tak neplatí poistné ani zamestnávateľ.

Platenie poistného

-

poistné je určené percentuálnou sadzbou (tak zamestnanec, zamestnávateľ, SZČO sú povinní platiť
poistné určitou percentuálnou sadzbou),

-

10 nebezpečnostných tried, potom tam, kde je riziko menšie, budú platiť 0, 3%, tam kde je riziko
vyššie budú platiť viac,

-

do 31. 12. 2007 sa majú zaradiť zamestnanci do 10 pracovných tried.

-

poistné do rezervného fondu solidarity – okrem toho, že máme subjekty, ktoré sú povinné platiť
poistné, máme ešte 4 okruhy subjektov, ktoré platia poistné do rezervného fondu solidarity vo výške
4, 75% z vymeriavacieho základu:

1. každý zamestnávateľ,
2. každá povinne dôchodkovo poistená SZČO,
3. každá dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,
4. štát.

Vymeriavací základ zamestnanca na účely sociálneho poistenia

-

vymeriavací základ je tá čiastka, z ktorého sa platí to príslušné percento,

-

vymeriavací základ zamestnanca je:

a) príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmu FO,
b) náhrada mzdy za dovolenku, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri PvP,
c) príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý nepodlieha dani z príjmu FO (kvôli zásady

zákazu dvojitého zdanenia),

- teraz § 139a ustanovuje: ak u zamestnanca ide o neplatné skončenie pracovného pomeru, túto náhradu mzdy
rozdelí na čas neplateného voľno (teraz podelíme 36 mesiacmi), od 1. augusta 2006 a z toho odvedie poistné.

Právo sociálneho zabezpečenia – 6. prednáška

Vymeriavacie základy

20. 3. 2007
Doc. Matlák

-

poistné na zdravotné poistenie sa platí v zásade zo všetkých peňažných plnení, ktoré zamestnanec
dostane, zatiaľ čo na účely sociálneho poistenia je to príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý
podlieha dani, prípadne príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha dani, z dôvodu zásady zákazu
dvojitého zdanenia. Sú tu aj výnimky, čo sa nezapočítava do vymeriavacieho základu zamestnanca,

Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby
-

je to osoba, ktorá môže platiť (staršia ako16 rokov, trvalý pobyt na území SR) poistné na
nemocenské, dôchodkové, poistenie v nezamestnanosti,

-

vymeriavacím základom SZČO na účely zákona o sociálnom poistení (nemocenské a dôchodkové
poistenie) – ide len o vymeriavací základ SZČO, ktorá je povinne nemocensky, povinne dôchodkovo
poistená – to znamená, ak jej príjem v rozhodujúcom období je v rozhodujúcom období vyšší ako 12-
násobok minimálnej mzdy v hospodárstve,

-

vymeriavacím základom SZČO je polovica pomernej časti základu dane z

rozhodujúceho obdobia

,27

-

pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu tejto SZ
činnosti,28

27 Základ dane je ten príjem, ktorý podľa osobitných predpisov podlieha dani – v zásade rozdiel medzi príjmami
a výdavkami. Z toho vypočítame polovicu pomernej časti základu dane. Tento základ môže byť v rôznej výške
a dokonca môže byť niekedy tento základ dane aj mínusový (ak sú výdavky vyššie ako príjmy). Ak mám základ dane
nulový alebo mínusový, tak v tom prípade budeme hovoriť o minime vymeriavacieho základu. Odvod je polovica
pomernej časti základu dane.
28 Pomernú časť dostanem tak, keď základ dane delím počtom kalendárnych mesiacov, v ktorom som vykonával danú
činnosť. Ak som podnikal 9 mesiacov, delím 9timi. Napr. podnikateľ mal daňové priznanie za rok 2006 vo výške
240 000 Sk, tento základ dane (pri zistení vymeriavacieho základu) delím 12, tak ide o 20 000 Sk a polovica z toho je

12

-

pokiaľ ide o vymeriavací základ a platenie, tak na účely sociálneho poistenia sme hovorili o polovici
pomernej časti základu dane vypočítanej podľa roku 2006. Toto bude vymeriavacím základom až pre
obdobie od 1. 7. 2007 až do 30. 6. 2008. Dnes, ak by som mal polovicu pomernej časti, musíme
vychádzať ešte z ročného daňového priznania z roku 2005. Pre platenie poistného je u zamestnanca
rozhodujúcim obdobím príjem za konkrétny mesiac, za ktorý sa platí (príjem vo februári bol napr.
20 000 Sk, tak odvediem v marci za február odvod zo sumy 20 000 Sk, v marci budem mať nejaké
odmene, budem mať 25 000 Sk, zaplatím v apríli odvod z 25 000 Sk), u SZČO je to inak, pre platenie
poistného (aj pre zistenie vymeriavacieho základu) platí to, že pre obdobie od 1. 1. do 30. 6.
rozhodujúcim obdobím je rok, ktorý dva roky predchádza. Musím sa napr. vrátiť do roku 2005 a to
platí až do 30. 6. tohto roka (t. j. 2007). V období od 1. 7. do 31. 12 je kalendárny rok, ktorý
predchádza tomuto roku (t. j. rok 2006). 1. 1. 2008 bude rozhodujúcim rok 2006.29

Vymeriavací základ dobrovoľne poistenej osoby

-

ňou určená suma (nemôže byť ani viac, ani menej).

MINIMUM a MAXIMUM vymeriavacieho základu

-

minimum VZ – je určené minimálnou mzdou u zamestnanca mesačne odmeňovaného a

-

maximum VZ – je viazané na priemernú mzdu zistenou Štatistickým úradom v rozhodujúcom období
v národnom hospodárstve,

Minimum

vymeriavacieho základu

-

je ním aktuálna minimálna mzda,30

-

minimum je aj 75 % z tejto minimálnej mzdy, ak ide o zamestnanca, ktorý je poberateľom
invalidného dôchodku, ale o takého, ktorý má pokles schopnosti vykonávať pracovnú činnosť najviac
o 70 %; ako aj keď ide o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov,

-

minimum je aj 50 % z tejto minimálnej mzdy, ak ide o zamestnanca, ktorý je poberateľom
invalidného dôchodku, ale o takého, ktorý má pokles schopnosti vykonávať pracovnú činnosť o viac
ako 70 %; alebo ide o zamestnanca, ktorý je mladší ako 18 rokov, ale je invalidný; alebo ide
o zamestnanca, ktorý je mladší ako 16 rokov,

-

pokiaľ ide o zamestnanca s kratším úväzkom, tak minimum sa pomerne kráti ku kratšiemu úväzku.

Maximum

vymeriavacieho základe

-

je určené priemernou mzdou zistenou Štatistickým úrad v národnom hospodárstve,

-

maximum sa delí podľa toho o aký odvod ide,

-

maximum na dôchodkové poistenie - ide o 3- násobok jednej dvanástiny všeobecného
vymeriavacieho základu,31

-

maximum do fondu solidarity – ide o 3- násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho
základu,

-

51 822 Sk – je to maximum vymeriavacieho základu (tak, ak mám zárobok 60 000 Sk, tak platím
z 51 822 Sk na dôchodkové poistenie),

-

na nemocenské pois. a na garančné poistenie je maximum – 1, 5 násobok jednej dvanástiny
všeobecného vymeriavacieho základu – je to 25 911 Sk. Od 1. 7. to bude už iné,

-

pokiaľ ide o úrazové poistenie – tu nie je maximum vymeriavacieho základu.32

Maximum úhrnu vymeriavacieho základu poistenca

10 000 Sk. Alebo 240 000 Sk, delené 6 mesiacov, je 40 000 Sk, polovica je 20 000 Sk, takže toto je vymeriavací zákon.
Alebo začal podnikať až 1. 12. 240 000 Sk, delené 1, to znamená, že polovica pomernej časti je 120 000 Sk, toto by mal
byť ten vymeriavací základ (ale máme len stanovené maximum, takže to bude trochu inak).
29 K 1. 7. je to preto, lebo v marci – som podnikateľ – mám platiť z polovice základu dane – daňové priznanie podávam
až do konca marca a preto je to vyriešené takto. Preto nemôže byť minulý rok rozhodujúcim obdobím pre zistenie
pomernej časti základu dane pre prvý polrok.
30 Minulý rok som platil najmenej z minima. Od leto do septembra to bolo zo 6 900 Sk. Ale 1. 10. zákon o minimálnej
mzde ustanovuje, že výška minimálnej mzdy je nanovo stanovená vládou (po dohode 3 strán, ale potom o tom rozhodne
vláda). 1. 10. bola výška potom 7 600 Sk. Za september som platil zo 6 900 Sk, ale v októbri som už platil zo 7 600 Sk.
Takže aj dneska si platím zo 7 600 Sk. Od októbra bude asi iná minimálna mzda (takže asi vyššia).
31 Maximum je 3- násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu. Pre obdobie od 1. 1. do 30. 6. je to
rok, ktorý 2 roky predchádza tomuto obdobiu. Od 1. 7. do 31. 12. sa počíta podľa priemernej mzdy rok skôr. Do konca
apríla sa musí publikovať priemerná mzda z roku 2006. Ak príde už 1. 7. tak sa všetky vymeriavacie základy pozmenia.
32 Ak mám milión, tak bude zamestnávateľ platiť z milióna.

13

-

novinka od 1. 1. 2004,

-

poistenec na nemocenské, dôchodkové, nezamestnanosť – môj úhrn napr. na nemocenské nesmie byť
vyšší ako 25 911 Sk.33

Právo sociálneho zabezpečenia – 7. prednáška

Vecný rozsah sociálneho poistenia

27. 3. 2007
Doc. Matlák

-

poisťovací systém sa skladá z poistných vzťahov a dávkových vzťahov,

Nemocenské poistenie (vecný rozsah)
-

aj v predchádzajúcej právnej úprave nemocenské poistenie existovalo, zákon č. 54/ 1956 Zb.
o nemocenskom poistení zamestnancov neupravoval poistné vzťahy, ale upravoval len vecný rozsah,
ktorý sa týkal zamestnancov (SZČO neexistovali v tomto predchádzajúcom období), boli tu aj iné
právne predpisy, ktoré upravovali túto oblasť, napr. vyhláška a nemocenskom poistení občanov
v osobitných prípadoch (nárok nebol takmer na nič, v prípade študentky, tak mala nárok na peňažnú
pomoc v materstve a to bolo všetko, pokiaľ išlo o nemocenské poistenie), boli to dávky: prídavky na
deti (bola to dávka nemocenského poistenia, vyžadovalo sa tu, že zamestnanec dostal prídavky, ak
odpracoval všetky zmeny za mesiac, toto malo obrovský dopad, táto dávka bola jedným zo
základných zdrojov príjmov), podpora pri narodení dieťaťa, pohrebné (ako dávka nemocenského
poistenia), obdobné dávky: 1. nemocenské, 2. podpora pri ošetrovaní chorého člena rodiny, 3.
peňažná podpora v materstve (?), 4. vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve,

-

potom došlo k vyčleneniu určitých dávok,

-

zákon č. 461/ 2003 o sociálnom poistení v znení nesk. právnych predpisov, účinnosť 1. 1. 2004 –
poznáme už od tohto dátumu len 4 dávky nemocenského poistenia:

1. nemocenské,
2. ošetrovné,
3. materské,
4. vyrovnávacia dávka.

Spoločné podmienky, ktoré sú potrebné pre vznik všetkých dávok nemocenského poistenia

-

rozdielne u zamestnanca, SZČO, a osobu dobrovoľne nemocensky poistenú,

Podmienky, ktoré vyžaduje zákon sú splnené počas trvania poisteného vzťahu (nárok na dávky – počas
trvania poistného vzťahu),
-

aj vtedy, ak sociálna udalosť plynie v čase ochrannej lehoty (nemýliť si s podpornou dobou) –
preradenie na inú prácu, pretrvávanie ošetrovania člena rodiny (?, pozri ZP),

-

ak tieto sociálne udalosti vzniknú v čase trvania poistného vzťahu alebo trvania ochrannej lehoty, tak
má osoba nárok na dávku sociálneho poistenia.

Ochranná lehota – priama definícia ochrannej lehoty v zákone nie je, ale ide o zákonom ustanovený
časový priestor, ktorý začne plynúť dňom nasledujúcim po skončení poistného vzťahu, ak počas tohto
času vznikne sociálna udalosť (ktorá podmieňuje vznik nároku na jednu z týchto troch dávok
(nemocenské, ošetrovné, materské), tak potom táto osoba má nárok na dávky nemocenského poistenia.
Tento časový priestor je 42 dní.34

33 Vzniká problém, že tu mám 10 000 Sk a tam 20 000 Sk. Pri súbehu viacerých poistných vzťahov existujú prednostné
odvody. Prvotný odvod je z toho zamestnania, kde má najvyšší vymeriavací základ. Napr. mám dva pracovné pomery,
v jednom zarobím 30 000 Sk, u druhého tiež 30 000 Sk, prvotný odvod je tam, kde môj „pracovný pomer“ trval dlhšie.
Napr. niektorí majú postavenie aj zamestnanca aj SZČO, tu je prednostný odvod z titulu zamestnanca (ako zamestnanec
mám 30 000 Sk, ako SZČO už len z 21 822, v prípade ak zarábam ako podnikateľ napr. 100 000 Sk vymeriavací základ).
Dobrovoľne poistená osoba je až úplne na konci.
34 Rozumieme 42 kalendárnych dní. Začne plynúť dňom nasledujúcim po skončení pracovného vzťahu. Napr.
zamestnankyni skončil pracovný pomer 31. 12. 2006. Od 1. 1. 2007 jej začala plynúť ochranná lehota (do 11. 2. 2007) –
ak táto bývala zamestnankyňa napr. ochorie, tak má nárok na nemocenské. Ak táto zamestnankyňa ochorie 12. 2., tak
v tom prípade už nemá nárok na nemocenské, lebo jej už uplynula ochranná lehota. Niekedy je ochranná lehota aj
kratšia, ak príslušný vzťah trval menej ako 42 dní – to znamená, že ochranná lehota korešponduje trvaniu poisteného
vzťahu (kratšieho ako 42 dní). Niekedy sa ochranné lehoty spočítavajú. Pokiaľ ide o spočítavanie – ak počas plynutia
ochrannej lehoty vznikne nová účasť na poistnom vzťahu, tak k ochrannej lehote z tohto nového poistného vzťahu

14

Ochranná lehota pri SZČO – k tomu všetkého povedanému o ochrannej lehote sa vyžaduje ešte aj
zaplatenie poistného (to je zásadný rozdiel od zamestnanca).35

Zákon č. 462/ 2003 Zb. z. – zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca –
nejde tu (!) o dávku nemocenského poistenia – od 1. 1. 200436 - náhrada príjmu je sociálnou dávkou,
ktorú poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi, ak mu vznikla dočasná pracovná neschopnosť a patrí mu
táto náhrada príjmu za prvých 10 kalendárnych dní pracovnej neschopnosti. Týka sa to len FO, ktorá je
v pracovnom pomere, oproti stojí osoba, ktorá túto FO zamestnáva. Táto dávka patrí len zamestnancovi,
ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného (v dôsledku choroby, úrazu), ktorému sa nevypláca
príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, nevykonáva činnosť z dôvodu, ktorej je uznaný za
práceneschopného. Nemá nárok, ak by mu vznikol nárok na materské, na rodičovský príspevok (to
neplatí, ak zamestnanec súčasne vykonáva činnosť zamestnanca, rodičovský príspevok je štátna dávka,
ktorá patrí za určitých zákonom ustanovených podmienok, osoba môže byť aj zárobkovo činná a dostáva
rodičovský príspevok, ak je dieťa v takej súkromnej materskej škôlke, jasliach, inej osoby, ale nesmú
dostať príspevok od štátu).
Nárok je vylúčený aj vtedy, ak poistenec spáchal úmyselný trestný čin a PN sa stane pri tom a nárok na
náhradu príjmu je vylúčený. Nárok je vylúčený aj vtedy, ak zamestnanec porušil pracovný režim, odo
dňa zistenia porušenia pracovného režimu. Nárok je vylúčený aj vtedy, ak sa poistenec nezdržiaval v tom
mieste, ktorý bol určený bez súhlasu lekára.
Výška náhrady príjmu – patrí po dobu prvých 10 dní a je za prvé 3 dni vo výške 25 % denného
vymeriavacieho základu, od 4. do 10. dňa vrátane – nárok na náhradu príjmu vo výške 55 % denného
vymeriavacieho základu.
Aj dávky nemocenského poistenia sú určené denným vymeriavacím základom. Za prvé 3 dni polovica –
potom tiež polovica – ak PN vznikla ako dôsledok požitia alkoholu, zneužitia iných návykových látok –
vtedy je polovica zo súm uvedených vyššie.
Môže byť aj viac, ak je to zakotvené v kolektívnej zmluve.

„Lekár povedal, že pohár vína alebo pohárik ostrého je zdravý.“ Povedal doktor.

Niekedy dočasná PN trvá aj 11, 12, 20, 40, 100 dní, tak potom na to nadväzuje už poskytovanie
nemocenského.

Nemocenské
-

dávka nemocenského poistenia, ktorá zamestnancovi patrí od 11. dňa trvania pracovnej
neschopnosti. SZČO patrí od prvého dňa vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak osobe vznikne
dočasná PN v rámci ochrannej doby, tak patrí osobe nemocenské. Nemocenské patrí vo výške 55 %
denného vymeriavacieho základu. Zamestnanec, keď ochorie, tak za prvé 3 dni 25 %, potom 55 %
a potom už 55 % vypláca Sociálna poisťovňa. To by nebolo, ak by bolo v kolektívnej zmluve
uvedené vyššie percento.

-

pri porušení liečebného režimu – za ďalších 30 dní mu nepatrí nemocenské. Za prvých 10 dní
vykonáva kontrolu aj Sociálna poisťovňa, aj zamestnávateľ. Sú s tým veľké problémy, tak od 1. 8.
2006 bola novela, že aj sociálna poisťovňa môže kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu aj
počas prvých 10 dňoch PN. Nemocenské patrí od 11. dňa, alebo podnikateľovi od prvého dňa – tu za

pripočítame ešte nevyčerpanú ochrannú lehotu (súčet je max. 42 dní). Zamestnanec 31. 12. skončil pracovný pomer. Od
1. 1. 20007 do 11. 2. plynie ochranná lehota. 1. 2. som ako zamestnávateľ uzavrel s touto osobou pracovný pomer.
Vznikol mu poistný vzťah nemocenského poistenia. 28. 2. som s ním skončil v skúšobnej dobe pracovný pomer.
Pripočítame nevyčerpanú časť od 1. 1. do 11. 2. – 28 plus 11 - 31 dňová ochranná lehota. Ak zamestnanec skončí pomer
zo zamestnankyňou, ktorá je tehotná, tej patrí ochranná doba 6 mesiacov. Zákon hovorí o dávkach nemocenského
poistenia (ochranná lehota pre tieto 3 dávky). V zákone je dôležitá vec, ktorá už stratila svoj význam, že dôchodcom
neplynie ochranná lehota. Platilo to 31. 7. 2006. Od 1. 8. 2006 sú z povinného nemocenského poistenia vylúčené určité
typy osôb.
35 Od 1. 1. som v pracovnom pomere. Dnes ochoriem. Zamestnávateľ ma neprihlásil do Sociálnej poisťovne, neplatil za
mňa poistné. Išlo o nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie a zamestnávateľ môže dostať pokutu až do výšky
1 000 000 Sk. Zákon č. 82/ 2005 Zb. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Ak som SZČO, dnes ochoriem,
ale nezaplatil som poistné, tak nedostanem príslušné dávky.
36 Pred týmto zákonom patrilo zamestnancovi nemocenské, za prvé 3 dni 90 % z čistej dennej mzdy (poskytovala sa iba
za pracovné dni), od 1. 1. 2004 sa to zmenilo.

15

prvých 3 dni 25 % - potom 55 %. V ochrannej dobe za prvé 3 dni 25 %, potom 55 % denného
vymeriavacieho základu.

Vznik PN nemusí byť vždy dôvodom pre invaliditu.

Podporná doba – teraz je to 52 týždňov (12 mesiacov, resp. 1 rok) – znamená to, že zamestnanec
dnes ochorie, bude stále chorý, podpornú dobu pre poskytovanie má 52 týždňov od vzniku dočasnej
pracovnej neschopnosti, tu započítame aj 10 dní náhrady príjmu. Do 27. 3. 2008 má nárok na
nemocenské a nemá nárok na nič. Po uplynutí 52 týždňov má prerušený poistný vzťah nemocenského
poistenia. Dnes zamestnanec ochorie, a v auguste 2007 (po 16 týždňoch) mu skončí podporná doba.
Je za tým to, že do podpornej doby sa započítavajú všetky trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,
ktoré vznikli alebo trvali už v priebehu 52 týždňov pred vznikom tej dnešnej. Predchádzajúce dočasné
PN sa nezapočítavajú, ak medzi PN uplynulo 26 týždňov (pol roka).

Právo sociálneho zabezpečenia – 8. prednáška

Denný vymeriavací základ

3. 4. 2007

Doc. Matlák

-

rozlišovať vymeriavacie základy SZČO, zamestnanca,...

Denný vymeriavací základ (DVZ)
-

viaže sa na vecný rozsah – na všetky dávky nemocenského poistenia aj na náhradu príjmu pri
dočasnej pracovnej neschopnosti,

-

odlišovať od vymeriavacích základov,

-

DVZ získame tak, že je to podiel súčtu vymeriavacích základov v rozhodujúcom období a počtu
kalendárnych dní v rozhodujúcom období.37

-

je dôležité, že ide o rozhodujúce obdobie na účely zistenia DVZ – a tento sa potom uplatňuje pre
dávky nemocenského poistenia a náhrady príjmu. Rozhodujúcim obdobím pre zistenie DVZ je
predovšetkým predchádzajúci kalendárny rok.38

Môže sa stať, že poistný vzťah vznikol nie začiatkom minulého roka, ale až v priebehu

predchádzajúceho kalendárneho roka, tak rozhodujúcim obdobím pre zistenie DVZ je obdobie od
vzniku predchádzajúceho poisteného vzťahu do konca kalendárneho roka. Rozhodujúce je –
predchádzajúci kalendárny rok, ale len od vzniku tohto poistného vzťahu.39

Poistný vzťah môže vzniknúť aj v kalendárnom roku, v ktorom vznikne aj poistná udalosť.40
Poistný vzťah vznikne v mesiaci, v ktorom vznikne aj poistná udalosť. Rozhodujúcim

obdobím je obdobie trvania poistného vzťahu do dňa, ktorý predchádza vzniku poistnej udalosti. 41

Niekedy sa stane, že vznikne poistný vzťah a v ten okamžik vznikne aj sociálna udalosť.42

37 Spočítame si všetky vymeriavacie základy na účely platenia poistného v rozhodujúcom období a tento súčet delíme
presne počtom kalendárnych dní. Tieto dávky sociálneho poistenia sú určené na dni.
38 Znamená to, že som zamestnancom už niekoľko rokov. Dnes je 3. apríl ochoriem. Musím zistiť DVZ. Minulý rok som
zamestnancom u tohto zamestnávateľa. Spočítam si všetky VZ minulého roka. Každý rok bol VZ 10 000 Sk, krát 12 je to
120 000 Sk, delím to číslom 365, dostanem VZ, tento je VZ pre zistenie výšky dávok sociálneho zabezpečenia.
39 Napr. od septembra do decembra. 4 krát 10 000. A potom 40 000 delené počet kalendárnych dní. Napr. 31. decembra
by ma prijali do zamestnania. Dnes ochoriem. Mal som mzdu 400 Sk, rozhodujúcim obdobím je jeden deň. 400 delené 1
je 400 Sk, vymeriavacím základom je suma 400 Sk.
40 Napr. zamestnancom budem od 1. januára tohto roku, dnes ochoriem. Rozhodujúcim obdobím bude obdobie od vzniku
pracovného pomeru po koniec mesiaca predchádzajúceho mesiaca, v ktorom vznikla sociálna udalosť. 3 krát 10 000.
30 000 delené počet dní za prvé tri mesiace. Dostaneme DVZ pri dnes vzniknutej dočasnej pracovnej neschopnosti.
Napr. 1. 1. som nastúpil, dnes som ochorel, chorý budem do konca apríla, potom ochoriem 1. júna. Potom to bude 5 krát
desať tisíc – v apríli som robil len 2 dni, tak to bude 4 krát 10 000 Sk plus tie 2 odpracované dni. Tých aprílových 28 dní
sa nezapočítava do tohto podielu. Delím o 28 menším číslom. Napr. Ochoriem 31. decembra. Rozhodujúcim obdobím
bude od 1. 1. do 30. novembra. Ak bola nejaká péenka musí sa odpočítať. Napr.
41 Napr. ochoriem 20. marca. Nastúpil som do práce 1. marca. Rozhodujúce dni sú od 1. do 19.
42 „Príde, uvidí a ochorie.“ Vtedy sa nehovorí o rozhodujúcom období, ale pravdepodobnom DVZ. Ak som dnes vstúpil
do pracovného pomeru, hneď som ochorel. Mám pracovnú zmluvu, mzdové podmienky, musím vedieť ako som
odmeňovaný. Vieme akú máme mzdu, plat a pod. Vie sa vypočítať aj DVZ.

16

Ošetrovné (ďalšia dávka nemocenského poistenia)

-

poznáme ju od 1. 1. 2004, predtým platil ešte zákon o nemocenskom poistení zamestnancov. Mali
sme podporu pri ošetrovaní člena rodiny. Už zo samotného názvu vyplývalo to, že dávka patrila
poistencovi, ak sa staral o chorého člena rodiny, v určitých prípadoch aj o zdravého člena, ale musel
byť členom rodiny, a to spôsobovalo problém. Občianske právo vysvetľuje člena rodiny ako toho, kto
uhrádza spoločné náklady na domácnosť.43 Ďalšie vysvetlenie domácnosti bolo ako spoločenstvo
osôb s trvalým bydliskom. Dnes to už nie je podmienené členstvom rodine,

-

nárok na ošetrovné patrí poistencovi, ktorý sa stará buď o chorú FO, ktorá je taxatívne vymedzená
v zákone, alebo v jednom prípade aj o zdravé dieťa. Ak sa stará o choré dieťa; chorého manžela,
manželku; chorého rodiča; chorého rodiča manžela, manželky (tu je schovaný svokor, svokra).

-

dnes ošetrovné patrí poistencovi, ak sa stará o vyššie uvedené osoby. Znamená to, že tieto osoby
musia byť choré (sú uznané za chorých zdravotníckym zariadením).

-

Poistenec má nárok na ošetrovné, ak sa stará o choré dieťa. Upravuje to zákon 461/ 2001 Z. z. – ide
o ošetrovanie dieťaťa bez ohľadu na jeho vek.44

-

Ak sa poistenec stará o zdravé dieťa max. do 10 rokov veku tohto dieťaťa, má nárok na ošetrovné, ak
detské výchovné zariadenie, ktoré toto dieťa navštevuje, je zatvorené, je tam vyhlásená karanténu,
dieťaťu bola uložená karanténa, alebo osoba, ktorá sa nám stará o dieťa ochorela, alebo je
v zdravotníckom zariadení z dôvodu tehotenstva a pôrodu.

-

ošetrovné patrí vo výške 55 % z výšky DVZ45, podporná doba je 10 (kalendárnych) dní,

-

len jeden z rodičov môže čerpať ošetrovné,

-

...

Vyrovnávacia dávka

-

predtým vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve,

-

je špecifická tým, že má na ňu nárok len žena zamestnankyňa, nemá na ňu nárok muž zamestnanec,
ani žiadna osoba SZČO, ani dobrovoľne nemocensky poistená osoba. V pracovnom práve
zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, a jedným z dôvodov je tehotenstvo a aj
materstvo, ak tá práca, na ktorú ju zamestnávateľ preradí je nižšie platovo ohodnotená, tak jej patrí
vyrovnávacia dávka, do 9. mesiaca života dieťaťa.46

-

nepatrí v ochrannej lehote,47

-

patrí vo výške 55 % z rozdielu medzi mesačným VZ pred preradením na inú prácu a VZ po
preradení na inú prácu.48

-

hovoríme o mesačnom VZ – je 30, 4167 násobku DVZ.49

Materské

-

peňažná obligatórna dávka nemocenského poistenia,

-

predtým to bol zákon 88 z roku 1968 – bola to peňažná pomoc v materstve,

-

patrí žene po dobu 28 týždňov alebo 37 týždňov,

43 Niekde je napr. aj tichá domácnosť.
44 Ak by bolo v zákone ustanovené, že ide o choré nezaopatrené dieťa, tak by to bolo len do 26 rokov a podobne. Mama
v New Yorku, spiatočná letenka do 11 dní. Ak je ona mojim rodičom, ja som jej dieťaťom.
45 Počítame to takisto ako aj na nemocenské. V pondelok ochorie dieťa, v utorok, stredu bude zabezpečená babička.
Potreba ošetrovať dieťa vznikla v deň, kedy lekár posúdil zdravotný stav tohto dieťaťa. Vtedy vznikla potreba ošetrovať
a nie vtedy, keď už nemôže babička.
46 Z tohto dôvodu nepatrí osobám SZČ a pod.
47 Tá je za predpokladu, že skončil pracovný pomer.
48 Napr. Pred preradením mala mzdu 20 000 Sk, bola tehotná, preradili ju na inú prácu, zarába teraz 10 000 Sk, rozdiel
10 000 Sk, dostane vyrovnávaciu dávku vo výške 5 500 Sk.
49 Je to priemerný počet dní v mesiaci.

17

-

37 týždňov sa poskytuje materské, ak ide o osobu, ktorej sa narodili súčasne 2 alebo viac detí, alebo
ide o ženu, ktorej sa narodilo jedno dieťa, ak ide o ženu slobodnú, rozvedenú, ovdovenú, z iných
vážnych dôvodov,50 - ide o ženu osamelú ekonomicky,51

-

musí 6 týždňov pred predpokladaným dňom pôrodu, môže max. do 8 týždňov,52

-

22 týždňov, 31 týždňov – u osôb, ktoré prevzali do náhradnej výchovy dieťa, toto si môže uplatniť
max. do 8 mesiacov veku dieťaťa.

-

patrí žene aj po smrti dieťaťa ešte po dobu 2 týždňov, max. do určenej doby. Ak dieťa má už 21
týždňov a vtedy už má nárok len na 1 týždeň,

-

nárok na materské má aj muž, ak ide o otca dieťa, ktorého matka pri pôrode zomrela, alebo ide
o dieťaťa, ktorého matka je nespôsobilá sa o dieťa starať, manžela matky dieťaťa,

-

od 1. 1. 2004 rodičia sa môžu dohodnúť, kto bude poberať materské, ona vyčerpá 6 týždňov,

-

nárok na dávku patrí osobe, ktorá bola aspoň 270 dní nemocensky poistená v posledných dvoch
rokoch pred pôrodom53 (a nie pred nástupom) – tzv. čakacia doba – takto to bolo, ale 1. 8. 2006 sa
vsunul nový odsek, že do 270 dní nemocenského poistenia u zamestnankyni sa započíta len
nemocenské poistenie zamestnankyni, u SZČO len nemocenské poistenie SZČO, u dobrovoľne
poistenej osoby len nemocenské poistenie dobrovoľne poistenej osoby,54 - zákon zaviedol výnimku –
na účely 270 dní sa jej to započíta, aj keď nie je poistená, aj keď si neplatila poistné. Problémy
horizontálnej spravodlivosti – ide tu o skutočný nezmysel55, že žena, ktorá si platila poistné, stane sa
SZČO a nemá nárok na materské.

-

výška je 55 % denného vymeriavacieho základu.56

Právo sociálneho zabezpečenia – 9. prednáška

Dôchodkové poistenie a jeho vecný rozsah

17. 4. 2007
Doc. Matlák

-

je to upravené zákon 461/ 2003 Zb. z. o sociálnom poistení v znení nesk. pr. predpisov,

-

zákon vymedzujem okruh povinne dôchodkovo poistených subjektov (zamestnanec; SZČO, ak jej
hrubý príjem v rozhodujúcom období musí byť vyšší ako 12-násobok min. mzdy u mesačne
odmeňovaného zamestnanca; osoba, ktorá sa trvalo stará o dieťa do 6 rokov veku alebo do 18 rokov
veku, ak ide o dieťa zdravotne poistihnuté) a dobrovoľne DP subjektov (osoby po dovŕšení 16 rokov
veku, ktoré majú trvalý alebo prechodný pobyt na našom území),

-

v rámci dôchodkové poistenia vzniká nárok na určité sociálne dávky,

1. Základné (priame) dávky DP:

a) starobný dôchodok,
b) predčasný starobný dôchodok,
c) invalidný dôchodok

-

rozhodujúci význam tu má vymeriavací základ subjektu, ktorý platil poistné na dôchodkové poistenie,

-

v súvislosti so smrťou takéhoto subjektu, alebo by bol mal nárok na takýto dôchodok zomrelý v čase
smrti –

2. Odvodené (nepriame) dávky DP:

a) vdovský,
b) vdovecký,
c) sirotský.

-

obdobím dôchodkového poistenia: obdobie PDP, ale aj DDP.

50 Napr. ak jej manžel je nezvestný, ktorej manžel je „iba“ študent, alebo je jej muž vo výkone trestu odňatia osoby.
51 „Osamelá nie je, ak jej manžel je na montáži v Anglii. Vtedy dostáva Euro.“
52 Ak nastúpi neskôr, tak sa jej o tú dobu kráti materské. Môže sa stať, že 28 klesne na 23 týždňov a pod.
53 Aby to väčšina žien mohla splniť, rovnako aj u mužov.
54 Každá tehotná žena si musí rozmyslieť, či zmení poistný vzťah. Je nelogické to, čo sa stalo touto novelou.
55 Podľa doc. Matláka.
56 Len PN 3 dní 25 % a potom 55 %. U dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, pre vznik nároku na nemocenské
poistenie, musí byť 270 dní dobrovoľne nemocensky poistená počas posledných 2 rokov pred vznikom poistnej udalosti.
Niektorí radili dôchodcom, aby si dobrovoľne platili, tí dôchodcovia dobrovoľne platili, rýchlo ochoreli, ale túto
podmienku ešte nesplnili.

18

-

osoby, ktoré sú dobrovoľne nemocensky poistené majú nárok na nemocenské len vtedy, keď
v posledných 2 rokov pred vznikom konkrétnej sociálnej udalosti boli dobrovoľne nemocensky
poistené aspoň 270 dní.

-

v dôchodkovom sa započítava aj PDP aj DDP,

-

ak ide o zamestnanca, započítame aj obdobie, po ktoré zamestnávateľ neprihlásil zamestnanca do
Sociálnej poisťovne alebo neplatil zaňho poistné. V tomto prípade zodpovedá vždy objektívne
zamestnávateľa. Aj keď ho zamestnávateľ neprihlásil, aj tak sa mu to započítava.

-

do obdobia DP sa započítava aj doba poistenia v službe v ozbrojených zložkách, ale len vtedy, ak
z titulu tohto obdobia nebol osobe priznaný výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok.

-

rok dôchodkového poistenia znamená 365 dní dôchodkového poistenia.

Osobný vymeriavací základ (OVZ)
-

zákon ustanovuje, že je to úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo ...

Osobný mzdový bod (OMB)
-

používa sa na určenie dávky dôchodkového poistenia – podiel OVZ a všeobecného vymeriavacieho
základu,57

Priemerný osobný mzdový bod (POMB)
-

je výsledok, aby sme ho dostali na účely výšky starobného dôchodku – podiel súčtu OMB
dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokov a obdobia dôchodkového poistenia.58

Aktuálna dôchodková hodnota
-

táto ADH je pre celý kalendárny rok jednotná a vlastne ju vyhlasuje Ministerstvo práce, sociálnych
vecí a rodiny na príslušný kalendárny rok. Na rok 2007 je 232, 51. To znamená, že ten, kto si v roku
2007 vypočítava starobný dôchodok, tak ADH bude rovnaké.

-

táto sa vždy vypočíta s takým koeficientom, že sa berie pomer priemernej mesačnej mzdy za tretí
štvrťrok.

Starobný dôchodok59

-

od 1. 1. 2004 sa systém dôchodkov zmenil a pre vznik nároku na starobný dôchodok sa vyžaduje
splnenie dvoch základných podmienok:

a) najmenej 10 rokov účasť na dôchodkom poistení,
b) dovŕšenie dôchodkového veku.

-

u ženy bol dôchodkový vek podľa počtu vychovaných detí. Nevychovala žiadne dieťa, dôchodkový
vek – 57 rokov; vychovala 1 dieťa – 56 rokov; 2 – 55; 3, 4 – 54; 5 a viac - 53 rokov.

-

teraz to už neplatí – u muža aj u ženy 62 rokov,

-

síce je dôchodkový vek 62 rokov, ale muž, ktorý v roku 2004 dovŕšil 60 rokov, mal dôchodkový vek
60 rokov a 9 mesiacov, ten, ktorý dovŕšil vek 60 rokov v roku 2005, mal dôchodkový vek 60 rokov
a 18 mesiacov. Potom od roku 2006 to už je 62 rokov.

57 Všeobecný vymeriavací základ je 12- násobok priemernej mzdy zistenej Štatistickým úradom v príslušnom období.
58 V priebehu rozhodujúceho obdobie si porovnám môj príjem, čiže úhrn mojich vymeriavacích základov s úhrnom
miezd. Napr. 20 rokov som poistený – každý rok moja mzda a teda môj VZ bol presne taký aká bola priemerná mzda
zistená ŠÚ v rozhodujúcom období. Každý mesiac to bolo 1, 1, 1,... a priemer z 20 jednotiek je jedn. Napr. Moja mzda
bola 2-krát taká vysoká aká bola priemerná mzda. 20 dvojok – priemer je 2. Ale nie je to také jednoduché. Pokiaľ ide
o priemerný OMB. Ak toto číslo napr. 2, ak je od 1, 25 do 3, tak ten rozdiel, ktorý je (nám je od 1, 25 do 2 je 0, 75),
z tohto rozdielu sa berie podľa ustanovení zákona 68% v roku 2007. V roku 2015 by to vyšlo 2, tak zoberiem 2. Ale dnes
nie. Z rozdielu – 0, 75 – 68% je približne 0, 50 – 1, 25 plus 0, 5 je 1, 75. V roku 2015 to bude dvojka. Ak vyšla nižšia
hodnota ako jeden. Tak od jeden sa pripočíta určité percentu. Toto je ten POMB.
59 Pred 1. 1. 2004 platil zákon 100/ 1998 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý upravoval len sociálne zabezpečenia. Bola
vtedy potrebná určitá doba zamestnania. Vyžadovala sa doba najmenej 25 rokov. Boli určitú dobu 3 pracovné kategórie.
Napr. v jednej boli tí, ktorý razili podzemné štôlne,... Dôchodkový vek bol vtedy 60 rokov u mužov (diferencované to
bolo podľa pracovných kategórií). Pred tým sa dôchodok vypočítaval z priemerného zárobku. Suma do 2500 Sk sa brala
celá, od 2 500 do 6 000 sa pripočítala jedna tretina od 6 000 do 10 000 sa brala len jedna desatina. Na sumu nad 10 000
korún sa neprihliadalo. Tí, ktorí išli do dôchodku pred 1. 1. 2004 majú približne podobné výšky dôchodkov práve z tohto
dôvodu.

19

-

u ženy je to niečo podobné60 - žena, ktorá nevychovala dieťa,... je to uvedené presne v zákone. Od
roku 2004 za každý rok sa pripočíta 9 mesiacov.

-

v roku 2015 dovŕši každá žena dôchodkový vek 62 rokov,

Čo znamená vychovávať dieťa? Zákon je zvláštny tým, že sa odvoláva na zrušený zákon číslo 100/
1988 Zbierky, ktorý upravoval to, čo znamená vychovávať dieťa. Na účely dôchodkového veku ženy
znamená vychovávať dieťa:

1. starala sa o dieťa v období do dosiahnutia plnoletosti

aspoň po dobu 10 rokov,

2. staralo sa dieťa v období do dosiahnutie jeho

plnoletosti aspoň 5 rokov, ak sa začala starať o dieťa
od jeho 8 rokov,

3. stačí 3 roky starania sa o dieťa do jeho plnoletosti

tesne pred dôchodkovým vekom,

4. ak sa starala o dieťa od jeho narodenia61 až do jeho

smrti aspoň po dobu 6 mesiacov.

Určenie výšky starobného dôchodku

-

súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu
vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

-

do 1. 7. 2005 sa bralo 10 rokov a po tomto období sa berie už 20 rokov.62

-

ekonomická zárobková činnosť – pred tým osoba, ktorá chcela poberať dôchodok mohla pracovať
a poberať dôchodok len na dobu určitú max. na dobu jedného roka. Týmto zákonom sa to zmenilo.
Dnes poberať starobného dôchodku môže pracovať aj na neurčitý čas. Dnes dovŕši vek 62 rokov –
uplatní si nárok na dôchodok a môže ďalej pracovať vo svojom doterajšom pracovnom pomere.

Predčasný starobný dôchodok

-

je to nový typ dôchodku,

-

musia byť tiež splnené zákonom ustanovené podmienky:

a) najmenej 10 rokov dôchodkového poistenia,
b) výška predčasného starobného dôchodku ku dňu výpočtu musí byť vyššia ako 1, 2

násobok sumy životného minima pre 1 plnoletú FO, podľa zákona 601/ 2003 Zb. z.
o životnom minime.63

-

vypočítava sa presne tak ako starobný dôchodok, ale takto vypočítaná suma sa zníži za každých 30
dní, ktoré chýbajú do dovŕšenia dôchodkového veku o pol percenta.64

-

osoba, ktorá má vyššie vymeriavacie základy má väčšiu možnosť ísť do predčasného starobného
dôchodku ako napr. tí, čo zarábajú menej.

-

zákon ustanovuje, že ak nárok na predčasný starobný dôchodok si uplatní osoba,...

-

1. 7. 2006 – „rady v Sociálnej poisťovni“. Až do 30. 5. 2006 platilo ešte toto (?),65

Invalidný dôchodok

-

invalidnou je tá osoba, ktorá má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať pracovnú činnosť o viac ako 40%.

-

tu pôjde o taký násobok, ktorý mu chýba do dovŕšenia dôchodkového veku,

-

sú vylúčený z povinnej účasti na dôchodkovom poistení.

60 Žena vychovala 5 detí, mala 53 rokov v roku 2003. Druhá pani vychovala 5 detí, ale narodila sa o jeden deň neskôr až
v januári a tá už by mala dôchodkový vek až 62 rokov.
61 Tu to musí byť od jeho narodenia.
62 Tí, ktorí mali slušnejšie príjmy – stáli vo frontách, aby mali dôchodky vyššie.
63 Dnes je to 4 980 Sk pre jednu dospelú FO – ten násobok je 5 977 Sk. Ako náhle mi výška vyjde 5 976 alebo menej
korún, nemám nárok na PSD.
64 Napr. Muž má 61 rokov, vypočíta sa mu starobný dôchodok a za každých 30 dní – pol percenta – o 6 % bude mať nižší
dôchodok.
65 Muž mal napr. 61 rokov, išiel rok do PSD – v tom prípade splnil podmienku, že mal nárok na dávku v nezamestnanosti
– vôbec sa mu starobný dôchodok nekrátil – 12 mesiacov. Toto bolo zrušené od 1. 7. 2006.

20