Otázky na skúšku
1. časť: sociológia

1. Vyznačte významných predstaviteľov sociologického myslenia

-

Auguste Comte- zakladateľ sociológie

-

Spencer, Mill- spoluzakladatelia sociológie

-

Emile Durkheim- najvýznamnejší francúzsky sociológ

-

Max Weber- nemecký sociológ

-

Simmel, Ferdinand Tonnies, Parsons ...

2. Ktoré vedy sa stali zdrojom pre vznik sociológie

-

prvým zdrojom z ktorého čerpala sociológia je filozofia dejín, ďalším zdrojom bola

klasická politická ekonómia.

-

Za jeden z bezprostredných zdrojov vzniku vedy o spoločnosti sa považujú utopickí

socialisti

3. Z predstaviteľov utopického socializmu novú vedu o spoloč sa usiloval vytvoriť

-

Saint-Simon

4. Zakladateľom sociológie ako vedy je

-

Auguste Comte

5. Sociológia ako veda vznikla

-

v polovici 19. str.

6. Auguste Comte svoju vedu o spoločnosti spočiatku nazýval

-

sociálnou fyzikou

7. Poznáme tieto sociologické smery

-

Naturalistický

-

Psychologický

-

Sociologický

-

Empirický

8. Vyznačte teórie naturalistického smeru

-

biologicko-organistická škola- teórie organizmu, sociálneho darwinizmu, rasizmu
(Spencer, Mill, Gumplovicz)

-

rasová teória- Gobineau, Chamberlain

-

výberové teórie- Lapouge, Otto Ammon

-

rasovo-antropologické teórie- Galton, Pearson

-

teórie nemeckého filozofa Nietzscheho

-

geografická škola- krajný geografický determinizmus, geopolitika

-

ekologická škola- Park, Burgess

-

evolucionistická sociológia- Morgan

-

demografická škola- Malthus, Coste

-

mechanistická škola- Carey

-

antropologický determinizmus- Lombroso, Ferri

9. Vyznačte hlavných predstaviteľov biologicko-organistickej školy

-

Spenser

-

Mill

-

Gumplovicz

1

10. Do geografickej sociologickej školy patria teórie

-

krajný geografický determinizmus- hľadá koreláciu medzi prostredím
a úmrtnosťou, počtom pôrodov a uzavretými manželstvami, ročnými obdobiami,
vplyvom náboženstva ...

-

geopolitika- dokazovala, že politická, hospodárska a vojenská expanzia, výboje
a vojny sú prirodzené nevyhnutnosti, ktoré vyplývajú z geografických podmienok.

11. Ktoré základné rasy uznáva Georges Vacher de Lapouge

-

árijskú

-

alpskú

-

stredozemnomorskú

12. Vyznačte predstaviteľov rasovej teórie v sociológii

-

Gobineau

-

Chamberlain

13. rasové teórie dedičnosti v rámci sociológie presadzoval

-

Galton

14. Kto z uvedených predstaviteľov uznával výberové rasové teórie

-

Lapouge

-

Otto Ammon

15. Sociologická teória Augusta Comta obsahuje ????

 Sociálnu statiku- teória sociálneho poriadku spoločnosti- jej úlohou je preskúmať

hlavné zložky spoločnosti a jej fungovanie

 Sociálnu dynamiku- teória nevyhnutného a neustáleho vývinu ľudstva

16. Vyznačte predstaviteľov sociológie vojny

-

Nietzsche

-

Sorokin

-

Vacar

-

Novikov

17. Do psychologického smeru v sociológii patria teórie

-

pokusy o utvorenie psychológie národov

-

psychológia davu

-

psychologizmus v sociológii

18. Vyznačte predstaviteľov psychologického smeru

-

psychológia davu- Gustav Le Bon, Scipio Sighele

-

psychologizmus v sociológii- G. Tarde, L. Ward, Thomas, Sorokin, Cuvillier

19. Sorokin delí americkú sociologicko-psychologickú teóriu na

-

inštinktivistickú- soc. javy vysvetľuje pudmi

-

introspektívnu- soc. javy vysvetľuje interpsychickými aktmi (city, túžby)

-

behavioristickú- soc. javy vysvetľuje na základe správania jednotlivcov a skupín

20. Vyznačte predstaviteľov sociologického smeru

-

Roberty

-

Durkheim

-

Weber

2

21. Ktoré druhy samovrážd definuje Durkheim

-

egoistické

-

anomické

-

altruistické

22. Do ktorého smeru patrí sociológia poznania a kto je jej predstaviteľom

-

do emprického smeru

-

predstaviteľ- Mannheim

23. Vyznačte hlavných predstaviteľov teórie tried a teórie konfliktu

-

Dahrendorf

-

Marx

24. Pri určení štruktúry spoločnosti podľa Dahrendorfa sú dôležité tieto
podmienky

-

technické

-

politické

-

sociálne

-

psychologické

25. Vyznačte predstaviteľov teórie elity

-

Pareto

-

Mosca

-

Ch. W. Mills

26. Podľa talianskej sociologickej teórie elitu v spoločnosti predstavujú

-

Pareto- elitu tvoria tí najschopnejší v rôznych sférach činnosti.

-

Mosca- elita je malá vrstva tých, ktorí pre svoje schopnosti prebrali vedúce pozície
v politike, aby slúžili tým, ktorí v skutočnosti vládnu.

27. Ktorú elitu považuje Pareto za najvýznamnejšiu

-

politickú elitu

28. V americkej sociologickej teórii vymedzuje Parsons tieto druhy systémov

-

biologický

-

psychologický

-

sociálny

-

kultúrny

29. Ktoré základné druhy organizácii uznáva Parsons

-

ekonomické

-

vládne

-

univerzitné

30. Ktoré druhy elity uznáva W. Mills v americkej spoločnosti

-

mocenskú elitu

31. Vyznačte hlavných predstaviteľov teórie sociálnej mobility

-

Lipset

-

Zetterberg

-

Miller

3

32. S akými druhmi mobility sa najčastejšie stretávame v sociologickom systéme

-

horizontálna

-

vertikálna

-

intergeneračná

-

intrageneračná

33. Podľa americkej sociologickej teórie elitu v americkej spoločnosti predstavujú

-

vedúce vrstvy (najschopnejšie v rôznych sférach činnosti)

34. Vyznačte hlavných predstaviteľov sociometrie a mikrosociometrie

-

sociometria- Moreno

-

Mikrosociometria- Gurwitch

35. Čo môže byť predmetom skúmania sociológie
??????????????????????????????????????????
36. Ktoré teórie patria do empirického smeru

-

novopozitivizmus, formálny smer v sociológii, sociológia poznania, teória tried
a konfliktu, teória elity, funkcionálna analýza štruktúry sociálnych systémov,
sociometria, empirická sociológia, sociálna mobilita, teória manažérskej
revolúcie, teória ľudských vzťahov

37. Vyznačte predstaviteľov pražskej a brnenskej sociologickej školy

-

pražská- Masaryk, J. Kráľ, E. Chalupný, J. Fischer, B. Foustka

-

brnenská- Bláha, Beneš

38. Teória manažérskej revolúcie sa zaoberá

-

manažérstvom

-

manažérstvo = zaoberá sa praktickým návodom na riadenie organizácie podniku
v nových podmienkach spoločenskej výroby, kde štát vlastní a kontroluje dôležité
výrobné prostriedky, ale je aj sám kontrolovaný technickými expertmi výrobného
aparátu, ktorí vytvoria skutočnú vládnucu triedu

39. Kto je predstaviteľom teórie manažérskej revolúcie

-

Burnham

40. Kto je predstaviteľom teórie human relations

-

Elton Mayo

41. Výskum definujeme ako:

-

proces, kde výskum vychádza zo skutočných poznatkov o skúmanej realite, ktorú
pozoruje, získava nové údaje, spracúva a analyzuje závery z pozorovaného a opäť sa
vracia do systému poznatkov skúmanej reality

42. Vyznačte druhy sociologicko-právneho výskumu

-

základný, teoretický alebo bádateľský výskum

-

aplikovaný, operatívny výskum

-

metodologický výskum

-

monografický výskum

-

experimentálny výskum

-

typologický výskum

-

sociometrický výskum

-

výskum verejnej mienky

-

komparatívny výskum

4

43. Vyznačte metódy sociologicko-právneho výskumu

-

štatistická metóda- používa sa pri všetkých druhoch sociologicko-právneho výskumu

-

monografická metóda- predmetom pozorovania a ďalších poznávacích operácií je
jeden prípad, jeden objekt, jedna vec, osobnosť

-

experimentálna metóda- skúmajú sa ňou malé spoločenské útvary, skupiny alebo
jednotlivci.

-

typologická metóda- predmetom výskumu sú určité vybrané typy

-

historická metóda- používa sa na objasnenie minulých javov. Používa sa všade tam,
kde určitú skutočnosť možno objasniť len na základe historických dokumentov

44. Vyznačte, ktoré techniky môžeme použiť v sociologicko-právnom výskume

-

anketu, dotazník, rozhovor, pozorovanie, denníkový záznam, analýzu faktov,
štúdium dokumentov, faktorovú analýzu, obsahovú analýzu, sociometrický test,
slobodný opis, písomné dokumenty, druhy otázok

45. Vyznačte techniky prieskumu

-

anketa, dotazník, rozhovor, slobodný opis....

46. Vyznačte druhy výberu výskumnej vzorky

-

náhodný výber, mechanický výber, systematický výber, typologický výber,
kvótny výber

47. Aké druhy ankety môžeme použiť pri prieskume

-

poštové, novinové, telefonické, rozhlasové, televízne, rozdávané

48. Akú techniku používame pri skúmaní medziľudských vzťahov v malých
skupinách a koľko má otázok

-

sociometrický test, ktorý má tri otázky- dávanie prednosti, neuturálny postoj,
odmietanie

49. Ktoré druhy otázok používame vo výskumných technikách

-

úvodné, alternatívne, zatvorené, polootvorené, otvorené, filtračné, projekčné,
chytáky, trikové otázky, klinické, kontrolné otázky, batéria otázok

50. Aké druhy analýz poznáme

-

faktorová, obsahová, analýza faktov

51. Koľko častí obsahuje projekt sociologicko-právneho výskumu

-

10

52. Ktoré z týchto bodov musí obsahovať projekt výskumu?

-

Teoretické východisko, predmet a cieľ výskumu, hypotéza, metodika výskumu,
výskumné techniky, organizačné zabezpečenie výskumu, spracovanie výsledkov
výskumu, návrhy na opatrenia, publikovanie výsledkov výskumu, zoznam
použitej literatúry

53. Ktoré druhy analýzy použijeme pri vypracovaní záverečnej správy z výskumu

-

kvantitatívna a kvalitatívna

54. Koľko častí obsahuje záverečná správa z výskumu

-

3

5

55. Ktoré časti obsahuje záverečná správa z výskumu

-

teoretická

-

empiricko-výskumná

-

záver

56. Obsahuje záverečná správa zoznam použitej literatúry

-

áno

57. Kde využijeme výsledky sociologicko-právneho výskumu

-

v teórii- záverečná výskumná správa (môžeme výsledky publikovať v odborných
časopisoch)

-

v praxi- na národných alebo medzinárodných seminároch a konferenciách, výsledky
môžu byť použité ako návrhy na zmeny v oblasti riadenia, reorganizácie podniku, ako
konkrétna pomoc drogovo závislým ...

58. Pospolitosti sú sociálne útvary, ktoré pozostávajú najmenej:
- z páru

59. Čo charakterizuje "spoločenský okruh"?

-

zoskupenie osôb, ktoré sa stýkajú relatívne pravidelne, ale vzťahy medzi členmi nie sú
trvalé (napr.: okruh známych z kaviarne, okruh osôb denne spoločne cestujúcich do
zamestnania)

60. Medzi rozvinuté globálne spoločenské skupiny patria

-

národnosť, národ, ľudstvo

61. Pospolitosť sa vyznačuje

-

špecifickou spoločenskou väzbou, určitou vnútornou usporiadanosťou, organizáciou,
určitým stupňom integrity, vedomia a pod.

62. Ako nazývame zoskupenia ľudí, ktorých nespája žiadna vnútorná väzba?

-

spoločenské súbory- väčší počet ľudí, ktorí sa vyznačujú určitou vlastnosťou, ktorá je
poznateľná vonkajším pozorovateľom (napr.: súbor vysokých žien)

63. Mládež v sociologickom poňatí chápeme ako
- dynamickú, sociálno-demografickú spoločenskú skupinu, charakterizovanú svojimi
biologickými, sociálno-ekonomickými a psychologickými zvláštnosťami, hodnotovou
orientáciou, podmienenou charakterom sociálnych vzťahov v spoločnosti. Sú to
ľudskí jednotlivci, ktorí už zhruba ukončili telesný aj duševný vývin dieťaťa
a čiastočne už dosiahli stav dospelosti.

64. V súčasnosti terminologicky rozoznávame niekoľko typov rodiny
- nukleárna rodina- tvoria ju len rodičia a nedospelé deti

-

orientačná rodina- je chápaná z hľadiska závislosti dospievajúceho jedinca od rodiny

-

rozšírená rodina- zahŕňa i ďalších príbuzných

-

rozmnožujúca rodina- zakladá ju dvojica novým manželstvom

6

65. Nukleárnu rodinu tvoria

-

len rodičia a nedospelé deti

66. Ktoré funkcie plní dobre fungujúca rodina
- emocionálna- uspokojuje základné emocionálne potreby

-

ekonomická- spočíva v materiálnom zabezpečení rodiny

-

výchovná- spočíva v utváraní charakterových a emocionálnych vlastností dieťaťa.

Zahŕňa aj vzdelávací proces, prípravu na povolanie....

-

sociálno-reprodukčná- zabezpečuje reprodukciu rodu a spoločnosti

-

regulačno-kontrolná- je dôležitá na udržanie fungovania vzťahov v rodine

67. Historické etapy vývoja rodiny
- forma pokrvného príbuzenstva, párové, polygamné formy, monogamný typ
(matriarchát, patriarchát, egalitárny typ)

68. Spoločenský skupinový život sa diferencuje podľa rôznych prirodzených
a kultúrno-socializačných kritérií – ktorých

-

trvalo aktuálne- rasová diferenciácia, diferenciácia podľa pohlavia

-

historicky aktuálne- politická, zárobková diferenciácia

-

súčastne platná- diferenciácie v súčasnom svete

69. Diferenciačné kritériá sociálnej štruktúry sú tieto:
biologické (pohlavie, rasa), vekové (deti, mládež, dospelí, starí), historicky etnické (rod,
kmeň, národnosť, národ), konkrétne etnické (Slovania, Nemci, Arabi), geografické
(Európania, Američania) kvalifikačno-ekonomické (robotníci, úradníci), politické (liberáli,
kresťanskí demokrati, straníci) záujmové (športovci, rybári, včelári, ochranári prírody),
zárobkové (nižšie platení robotníci, kvalifikovaný robotníci, robotnícka aristokracia,
manažérska elita)

70. Pod pojmom sociálna stratifikácia rozumieme
je diferenciácia a integrácia jednotlivých členov spoločnosti do sociálnych vrstiev, ktoré sa od
seba odlišujú podľa celej sústavy spoločensky uznávaných kritérií, noriem a hodnôt.
(sociálno-ekonomické kritéria- majetok, povolanie, bývanie, výška príjmu a kultúrno-
ideologické kritéria- vzdelanie, životný štýl, sociálne správanie...)

71. Čo rozumieme pod pojmom organizácia?
Spôsob účelného usporiadania a zaradenia jednotlivých štrukturálnych spoločensko-
sociálnych zložiek (osôb, orgánov, inštitúcií, korporácií) do spoločenského celku za účelom
riadenia a organizovania kultúrneho, politického, hospodárskeho, náboženského,
vzdelávacieho a iného života spoločnosti. Pojem organizácia sa využíva vo významoch:

1. vo význame činnosti- cieľavedomé organizovanie elementov určitého súboru do

takého stavu, v ktorom vytvára organizovaný celok a všetky jeho časti sa usilujú
o splnenie vytýčeného cieľa

2. v inštitucionálnom význame- organizácia je celok pozostávajúci z ľudí a vecí

usporiadaných určitým spôsobom

3. v štrukturálnom význame- organizácia je vnútorné usporiadanie, štruktúra nejakého

celku, čiže deľba celku na časti a ich vzájomné vzťahy, ktoré umožňujú účelné
fungovanie celku.

7

72. Štátna spoločensko-politická moc sa kreuje v procese:
- volebnej demokracie

73. Podľa spektra politických názorov rozlišujeme politické strany na:
- extrémistické a umiernené, ľavicové a pravicové, strany stredu

74. Z hľadiska svetonázorovej orientácie existujú politické strany:
- kresťanské, národné, socialistické, marxistické, demokratické, liberálne,
fundamentalistické, fašistické ...

75. Vyznačte predstaviteľov sociálnej dištancie!
- Sorokin, Wiese, Park, Bogardus

76. Ktorými problémami sa zaoberá etnografia?
- je to veda, ktorá skúma kultúru a spôsob života jednotlivých národov i menších skupín
v rámci jedného národa.

77. Animálna a humánna etológia skúma:
- animálna- skúma živočíšne správanie
- humánna- skúma ľudské správanie, venuje sa formám agresívneho správania

78. Čím sa vyznačujú formálne organizácie?
Umožňujú koordinovať aktivitu veľkého počtu osôb na dosiahnutie určitého cieľa (napr.:
vedenie vojny, produkcia tovaru, šírenie informácií). Každá organizácia má stanovený cieľ
pre ktorý je zriadená, je usporiadaná hierarchicky, disponuje autoritou, obsahuje sieť
komunikácie, oficiálny cieľ sa stáva prostriedkom na ospravedlnenie existencie organizácie,
kontrola má zabezpečiť spoľahlivý chod organizácie.

79. Ako chápeme základný pojem funkcionalizmus?
Zaoberá sa funkčnými vzťahmi v živote spoločnosti. V súčasnej sociológii je jednou
z najrozšírenejších všeobecne sociologických koncepcií.

80. Vyznačte predstaviteľov deľby práce!
Smith, Comte, Spencer, Bucher, Gumplowicz, Ferguston, Durkheim, Marx, Firedmann

81. Ktorými problémami sa zaoberá demografia ako veda?
Skúma zloženie a rast obyvateľstva, študuje ľudské populácie, zaoberá sa ich početnosťou,
štruktúrou a vývojom z hľadiska kvantitatívneho aj kvalitatívneho

82. Ktoré z uvedených disciplín patria do demografie?
Opisná demografia, teoretická demografia (čistá), analytická demografia, kvantitatívna
demografia, demografická genetika, historická, matematická demografia,
paleodemografia, demografická štatistika, demografická statika, demografická
dynamika

8

83. Ako charakterizujeme armádu?
je osobitná organizácia ozbrojených ľudí, ktorá tvorí formálnu skupinu. Je súčasťou
politickej moci, ale vyznačuje sa relatívnou samostatnosťou a svojim vplyvom zasahuje do
spoločenského života. Charakteristika:

1. je to organizácia s prevahou formálnych vzťahov
2. byrokratická inštitúcia s hierarchickou štruktúrou
3. spoločenské prostredie s vlastným systémom rozvrstvenia a fungovania
4. bojová skupina, organizovaná na víťazstvo vo vojne

84. Autoritu charakterizujeme ako:
znamená vážnosť, úctu, váženú osobnosť, výborný prvotriedny pracovník. Je to
oprávnenosť prikazovať, riadiť, regulovať a určovať. Prejavuje sa ako moc, ktorú
akceptujú tí ktorých sa týka. Môže byť zvýraznená učenosťou, ktorá nie je dostupná laikom.
Druhy autority:

1. autorita je uznávaná preto, lebo je nemysliteľné jej neveriť. (náboženstvo, dôvera vo

vedu, ideologická oddanosť)

2. autorita založená na dohode zúčastnených strán (demokracia)
3. autorita je považovaná za mystifikáciu, ktorá kryje skutočnú moc

Autorita môže byť- formálna, neformálna, mocenská, morálna

85. Pojem byrokracia môže vyjadrovať:
vláda, úradníctvo alebo aj nepružné papierové byrokratické úradovanie. Politológia pod
týmto pojmom rozumie vládu uskutočňovanú cez úrady (štátny aparát zložený
z vymenovaných). V sociológii a historiografii sa byrokratizáciou rozumie snaha o realizáciu
kolektívnych aktivít pomocou systému neosobných pravidiel a ďalších formálnych procedúr.
V bežnom používaní sa pojmom byrokracia označuje súbor praktík, ktoré znepríjemňujú život
podriadeným (napr.: neúmerne dlhé vybavovanie záležitostí, rutinný postup pri vybavovaní
individuálnych prípadov, komplikovanosť procedúr..) Byrokratický aparát vznikol tak, že
úradníci sa stali zamestnancami, ktorí poberajú plat, možno ich prepustiť, odvolať,
premiestniť a pod. Byrokratickí úradníci sú závislí od držiteľov moci.

86. Vyznačte predstaviteľov teórie byrokracie!
Vincent de Gournay- uviedol termín byrokracie do sociálnych vied
Burnham, Argis, White- zástancovia funkčného poňatia
Disfunkčné poňatie: 1- neoliberáli- Hayek, Misse, Robins

2- demokrati a humanisti- Straus, Mills, Crozier, Merton

87. Aké druhy agresie sa vyskytujú v spoločnosti?
Delenie- a) primárna- vychádza z jedinca a pôsobí na prostredie

b) sekundárna (reaktívna)- vychádza z prostredia a pôsobí spätne na jedinca

88. Ako sa prejavuje alkoholizmus v spoločenskom živote?
je pijanstvo. Je to nestriedme, nemierne pitie liehovín. Chronický alkoholizmus je
ochorenie, ktoré je charakteristické opakovaným požívaním alkoholických nápojov
v nadmerných dávkach. Nadmerné pitie alkoholu sa považuje za vnútorný prejav určitého
sociálno-psychologického stavu (komplex menejcennosti, neistoty, úzkosti alebo depresie).
Prejavuje sa nápadnou výtržnosťou alebo poruchou telesného a duševného zdravia,
medziľudských vzťahov. Negatívnym dôsledkom je absencia pijanov v práci, pokles
produktivity práce, rozpady rodín....

9

89. Čo je prejavom anómie v sociálnom systéme?
je bezzákonnosť, ľubovôľa. Je to stav kedy prestávajú platiť zákony. Tento kritický stav
spoločnosti je charakterizovaný nejasnosťou, neistotou, nesúdržnosťou alebo absenciou
pravidiel a noriem, ktorými sa má riadiť správanie členov spoločnosti a ich snaha dosiahnuť
významný cieľ (ašpirácia)

90. Ktoré hnutia môžu vzniknúť v sociálnom systéme?

- reformátorské
- revolučné
- expresívne

91. Ktoré druhy drogovej závislosti poznáme?
psychická alebo somatická túžba, sklon alebo nutkanie požiť látku, ktorá pôsobí
psychoaktívne. Predpokladom pre vznik drogovej závislosti je sústavné užívanie drogy, bez
prerušenia.
Úzus- požívanie drogy ako lieku s oprávnenými záujmami
Abúzus- nadužívanie drogy. Nadmerné užívanie drog. Rozlišujeme abúzus s návykom a bez
návyku.
Mimiúzus- zneužívanie drogy. Užívanie drogy aj keď to vôbec nie je potrebné.

92. V sociálnom systéme môžu prebiehať tieto procesy:
Spoločenské procesy- vznikajú na základe vzájomného pôsobenia ľudí na seba. Sú to série
zmien (napr.: socializácia, výchova)
Proces prispôsobovania- prebieha troma formami- toleranciou, akomodáciou, asimiláciou
Procesy vzájomnej spolupráce, súťaženia, konkurencie, konflikt (boj, vojna)
Procesy spoločenského hnutia- vznikajú na základe ekonomických a kultúrnych zmien.
Procesy spoločenského vývoja- môžu nastať v prírodných základoch spoločenského života,
v metódach výroby, v zmenách kultúrnych základov spoločenského života
Spoločenský pohyb, mobilita- procesy ktoré menia miesto jednotlivcov alebo skupín
Procesy reorganizácie a dezorganizácie- procesy ktoré menia spoločenskú štruktúru

93. Kedy vznikajú procesy dezorganizácie v sociálnom systéme?
V období vojen, revolučných zmien, v období prírodných katastróf, v období šírenia
nákazlivých chorôb, v období výskytu výrazného alkoholizmu alebo inej drogovej závislosti

94. Čo spôsobilo radikálnu premenu ľudskej spoločnosti?
Radikálna premena inštitúcie trhu, ktorá spôsobila to, že doteraz roztrúsené trhy sa
premenili do podoby trhového systému a vznikla trhová spoločnosť.

95. Čo si predstavujeme pod pojmom spoločenská činnosť?
- v širšom zmysle- je to každá ľudská činnosť, ktorú sledujeme v jej širších spoločensko-
kultúrnych súvislostiach
- v užšom zmysle- ide o činnosť, ktorej zmyslom či podstatnou funkciou je ovplyvňovanie
iných

10

96. Čo rozumieme pod pojmom spoločenská konvencia?
Je to sociálny regulatív, ktorého normy sú zamerané na správanie a konanie na verejnosti pri
zvláštnych príležitostiach alebo pri povrchnom spoločenskom styku. Je zameraná eticky
(vzťah k iným- pozdrav, blahoželanie) a esteticky (oblečenie pri spoloč. príležitostiach,
spôsoby pri jedle..)

97. Čo rozumieme pod pojmom typ a typológia?
typ = teoretický model, ktorý v sebe zahŕňa podstatné znaky skúmaného javu
typológia = zabezpečuje, že určitý ľudia majú mnoho spoločných znakov, telesných
a duševných, ktoré sa v rozličných situáciách prejavujú typicky, čiže tvoria určitý typ
(delikvencia, kriminalita). Typológia má študovať vzájomný vzťah medzi typmi, a to ako sa
tento vzťah utvára, v akom prostredí sa realizuje.

98. Čo vyjadrujeme pojmom životný štýl?
Je to súhrn životných foriem, ktoré dosiahli jednotlivý výraz a tak vyjadrujú cítenie skupiny
ľudí, národa alebo celej ľudskej spoločnosti v určitom historickom okamihu. Od pojmom
životný štýl rozumieme formy výrobných a ľudských vzťahov, formy konania, vedomia
a vecného prostredia.

99. Súčasťou nášho spoločenského života sú rituály:

- rituály oslavné, vyjadrujúce ceremoniálnou formou úspech v určitom konaní (víťazné

tance, pomócie)

- rituály nebezpečenstva- stmeľujú skupinu v kritických situáciách (veľká časť

politických manifestácií)

- rituály prechodu- majú zabezpečiť plynulosť a stabilitu počas zmeny (svadby,

pohreby)

- rituály trestania- môžu stmeliť spravodlivé a posilniť platné normy (súdy, pomsta)
- rituály úcty- môžu byť jednostranné (voči nadriadeným alebo voči symbolom ako

celku) a vzájomné (zdvorilé správanie)

100. Ako charakterizujeme tradičnú spoločnosť?
Je tu už známa inštitúcia miest, existuje rozsiahla deľba práce, písmo, spoločnosť je
štruktúrovaná stavovsky, dominantnou formou výkladu sveta je náboženstvo. Základná
sociálna jednotka je domácnosť (roľníkov, remeselníkov, dedinských a mestských panstiev).
Štátna moc zasahuje do týchto panstiev len minimálne. Bola rozbitá nástupom priemyselnej
revolúcie.

101. Čím sa vyznačuje moderná spoločnosť?
Je produktom priemyselnej revolúcie v spojení s centralizáciou moci. Vláda obmedzuje
tie inštitúcie, ktoré boli dovtedy značne autonómne (mestá, stavy...). Domácnosť stráca svoje
postavenie sebestačného subjektu sociálnej reprodukcie. Prostredníctvom špecializovaných
formálnych organizácií je organizovaná armáda, byrokracia, výroba spotrebného tovaru,
služby v oblasti vzdelávania, športu.... Stavovské rozdelenie prechádza k triednemu. Status
je určovaný prostredníctvom postavenia na trhu. Rastie miera deľby práce a rozvíja sa
špecializácia funkcií.

11

102. Ktoré typy ľudskej spoločnosti poznáme?
- archaickú, tradičnú, modernú, postmodernú, občiansku

103. Ako charakterizujeme inštitúciu manželstva?
Ako relatívne trvalé, emocionálne, intelektuálne a sexuálne spolužitie a spoločné
hospodárenie muža a ženy, doteraz potvrdzované určitou inštitúciou (cirkvou, štátom).
Spoločenským účelom manželstva je založenie rodiny.

104. Ako sa prejavuje fenomén moci v sociálnom štáte?
V spoločnosti sa vytvára mocenská nerovnosť, ktorá sa prejavuje v rozdelení na dominujúce
a podriadené sily. Človek sa snaží upevňovať existujúce vzťahy dominancie a podriadenosti
tým, že ich prenáša do podoby autority a poslušnosti. Mať moc znamená autoritatívne
rozhodovať o tom, ako budú usporiadané vzťahy medzi ľuďmi. Ľudí ktorí majú na toto
usporiadanie iný názor treba prinútiť aby poslúchali v niečom s čím ani nesúhlasia. Ten kto
kontroluje štátnu moc má na také presviedčanie tie najlepšie predpoklady (monopol na
legitímne použitie násilia). Aby mohla spoločnosť dobre fungovať, musí mať vybudovanú
organizáciu moci a úrad. Úrad je základnou jednotkou organizovanej moci. V rámci
fungovania určitého sociálneho systému zohráva dôležitú úlohu politická a ekonomická moc,
ktorá vytvára určitú ideologickú klímu.

105. Čo rozumieme pod pojmom panstvo?
Panstvo- šanca nájsť pre príkaz určitého obsahu poslušnosť u určitých osôb

1. Legálne panstvo- spočíva na dôvere v zákonnosť stanovených poriadkov a v právo

tých, ktorí sú na ich základe povolaní vykonávať moc.

2. tradičné panstvo- je odvodené z každodennej viery v posvätnosť oddávna

platných tradícii

Má dve formy:

 Patriarchálnu založenú na osobnej vernosti

 Stavovskú spočívajúcu na stavovskej cti.

3. charizmatické panstvo- je založené na nevšednej oddanosti, posvätnosti, hrdinskej
sile alebo na príklade určitej osobnosti a poriadkov, ktoré odlišujú indivíduum od
ostatných ľudí

106. Ako rozumieme pojmu profesia?
V modernej spoločnosti sa profesia stala určujúcim faktorom sociálneho statusu človeka.
Dospelý človek je posudzovaný podľa profesie ktorú vykonáva, mladý človek podľa profesie
na ktorú sa pripravuje. Základné znaky profesie sú- existencia systematickej teórie, profesijná
autorita, profesijná asociácia, profesijná etika

107. Čo rozumieme pod pojmom Public relations?
Pod tento pojem sa zahŕňa teória a prax starostlivosti o verejnú mienku a dobré vzťahy
s verejnosťou. Tento pojem je amerického pôvodu a začal sa rozvíjať v USA ako reakcia na
neúspechy dovtedajších jednostranne emocionálne pôsobiacich a stereotypných metód,
predovšetkým v obchodnej propagácií, ale aj v ideologicko-politickej propagande.

108. Ako chápeme pojem konflikt?
Je sociálnym procesom. Všeobecne sa chápe ako boj, zápas o hodnoty, vyšší status, moc
a zdroje. Cieľom oponentov je neutralizovať, postihnúť, alebo likvidovať súpera.

12

109. Vyznačte predstaviteľov teórie konfliktu!
Coser, Dahrendorf, Mills

110. Čo vyjadruje základný pojem komunikácia?
Je to schopnosť dorozumievania, sprostredkovania, oznámenia. Ľudská komunikácia
umožňuje získavať informácie o veciach a udalostiach priestorovo a časovo vzdialených,
umožňuje znásobiť objem ľudského poznania.

111. Vyznačte predstaviteľov teórie sociálnej kontroly!
Ross, Summer, Cooley, Lumley, Bernard, Landis, Parsons, Gurwitch

112. Akú funkciu má kontrola v sociálnom systéme?
Znamená dozor nad tým, či sa činnosti robia správne a či ich výsledky zodpovedajú kladeným
požiadavkám, ktoré sú na indivíduum kladené zvonku.

113. Konsenzus a jeho smery - vyznačte, ktoré sú to!
Poznáme 3 rôzne smery- konsenzuálny, konfliktný, interpretatívny
Konsenzuálne teórie- predpokladajú, že v základe sociálneho poriadku funguje nepísaná
zmluva, podľa ktorej sa ľudia viac alebo menej vedome, zaväzujú, že budú dodržiavať
pravidlá, ktoré im umožňujú vzájomné spolužitie.
Teória konfliktu- domnieva sa, že akákoľvek forma ľudského spolužitia vyhovuje len časti
zúčastnených. Každý sociálny poriadok privileguje isté skupiny ľudí a diskriminuje ostatné.
Interpretatívne teórie- ohnisko svojho záujmu presúvajú do spoločnosti ako celku ku
každodennému životu bežných ľudí.

114. Čo zahŕňame pod základný pojem kultúra?
Súhrn materiálnych a duchovných hodnôt, vytvorených a prijatých v nejakej pospolitosti
a prenechávaných ďalším pospolitostiam a generáciám.
Do materiálnej kultúry patria- pracovné nástroje, predmety denného úžitku, bývanie a pod.
Do duchovnej kultúry patria- veda, umenie, náboženstvo, ideály krásy, dobra, pravdy a pod.

115. Ktorými zvláštnosťami sa vyznačuje národ?
Je to pomerne stabilné spoločenstvo ktoré sa vyznačuje spoločným územím, jazykom,
ekonomickým životom, kultúrou, psychologickým založením i spoločným historickým
vývojom.

116. V čom spočíva radikálna premena spoločnosti?
V premene tradičnej spoločnosti v spoločnosť modernú, ktorá je poznačená premenou
inštitúcie trhu. V ekonomickom živote tradičných spoločností hrá trh podstatne inú rolu než
v spoločnosti modernej. Až doteraz roztrúsené trhy sa premenili do podoby komplexného
trhového systému. Táto zmena transformovala povahu celej ľudskej spoločnosti, vrátane jej
kultúry a predstáv človeka o sebe samom. Vznikla trhová spoločnosť.

117. Ktoré základné spoločenské funkcie plní inteligencia?

a) funkcia tvorby hodnôt- ideologických, umeleckých, vedeckých a technických
b) tvorivé šírenie hodnôt- ideologických, umeleckých (učitelia umeleckých škôl),
vedeckých (učitelia, redaktori vedeckých časopisov), technických (inžinieri, redaktori)
c) tvorivá aplikácia hodnôt- ideologických (politici), umeleckých (dizajnéri),
vedeckých (filozofi, právnici), technických (technickí vynálezcovia), v ekonomicko-
organizačnej sfére (manažéri), v administratívno-správnej sfére (štátni úradníci)

13

118. Ktoré formy sociálneho učenia poznáme?

a) nižšia úroveň

-

napodobňovanie- prejavuje sa súcitom, náklonnosťou, zaľúbením

-

identifikácia- prejavuje sa v pretváraní subjektu do roly vzoru, ktorým by
chcel byť väčšmi ako sám sebou

-

sugescia- spočíva v prijímaní cudzích presvedčení, založených viac na
citovom ako rozumovom základe

b) vyššia úroveň- obsahuje formy ako presvedčovanie, vzájomné porovnávanie,
logický úsudok

119. Podľa akých kritérií vytvárame typológiu skupín?

a) podľa veľkosti na:

-

malé- (rodina, študentská skupina) počet nepresahuje 15-20 osôb, vzťahy
sú bezprostredné, neformálne, blízke, priateľské

-

veľké- (spoločenská organizácia, politická strana) sú početne veľké
a priestorovo rozptýlené, vzťahy formálne, neosobné

b) podľa miery sociálnej dištancie

-

primárne- existujú v nich neformálne väzby, zaraďujeme sem rodinu,
skupinu, v ktorej sa vytvárajú priateľské väzby, ktoré môžu vyústiť do
psychickej väzby

-

sekundárne- vznikajú v dôsledku realizovania určitého záujmu alebo
úloh, vzťahy medzi členmi sú náhodné a formálne

c) podľa charakteru zaradenia jedinca do skupiny:

-

dobrovoľné skupiny

-

nedobrovoľné skupiny

d) podľa vzťahu jedinca ku skupine

-

vnútorné skupiny (in-groups)

-

vonkajšie skupiny (out-groups)

e) podľa spôsobu vzájomnej viazanosti členov

-

formálne skupiny- medzi členmi existujú neosobné vzťahy

-

neformálne skupiny- medzi členmi sú osobné intímne väzby

f) podľa zamerania činnosti

-

pracovné

-

rekreačné

120. Ktoré sociologické disciplíny zaraďujeme do teórie stredného dosahu?
- demografia- náuka o populácií. Skúma napr.: pôrodnosť, úmrtnosť, rast obyvateľstva ..

-

sociológia hospodárstva- skúma ekonomický život spoločnosti ako celku, jednotlivých
oblastí hospodárskeho života

-

sociológia miest a ekologická sociológia- skúma vznik a vývoj miest, zamestnanie...

-

sociológia rodiny- skúma funkcie rodiny, problémy výchovy detí, rozpad rodín...

-

sociológia politiky- skúma štát ako organizáciu moci a všetky javy ktoré s ním súvisia

-

sociológia kultúry- sociológia literatúry, výtvarného, divadelného a hudobného umenia

-

sociológia religiozity- skúma vzťah jednotlivcov k náboženstvu a jeho vplyv na
správanie

-

sociálna psychológia- skúma zmeny sociálnych postojov

-

sociálna patológia- zločinnosť, prostitúciu, alkoholizmus, drogy, samovraždy ...

-

sociológia práva- predmetom skúmania sú rôzne oblasti práva, jeho tvorby, realizácie
ako aj spoločenské pôsobenie

121. Kto napísal významné dielo Sebevražda (Samovražda)?
T. G. Masaryk

14

122. Aké druhy interakcií poznáme?

- globálne (celospoločenské)
- parciálne (v malých skupinách)
- konjunktívne (kladné)
- disjunktívne (záporné)
- podľa obsahu sa členia na: asociatívne (zlučovacie) a disociatívne (rozlučovacie)

123. Ktoré zložky obsahuje každý postoj jedinca?

a) hodnotovú- vyvíja sa na základe poznania hodnotenia
b) citovú- vytvára sa na základe emócií
c) konajúcu- založená na zamerania osobnosti

124. Čo je hlavným zdrojom formovania postojov osobnosti?

a) špecifické skúsenosti (príjemné stretnutie s nejakou osobou)
b) sociálna komunikácia (ako dôsledok komunikácie s ostatnými ľuďmi)
c) modely (interpretácia správania inej osoby)
d) inštitucionálne faktory (postoj k ideológií politických strán, cirkvi)

125. V čom sa prejavuje hodnotová orientácia osobnosti?
Vzťah k hodnotám vytvára základnú orientáciu človeka v živote a v skutočnosti, ktorá ho
obklopuje. Hodnotová orientácia sa podľa Kluckholna môže definovať ako diferencované
správanie, ovplyvňujúce koncepciu prírody, postavenie človeka v prírode, vzťahu
človeka k človeku, žiadúcich a nežiadúcich vzťahov človeka k svojmu okoliu a k svojim
blízkym. Z hľadiska osobnosti možno konštatovať, že hodnotová orientácia každého človeka
závisí aj od hodnotového systému. Rozhodujúcim kritériom posúdenia kvality hodnotovej
orientácie každého človeka sú platné spoločenské normy.

126. Socializáciu osobnosti posudzujeme z týchto základných hľadísk

1. fylogenetické hľadisko – rozoberá vznik človeka ako špecifického živočíšneho druhu

od najnižších ľudských foriem až po plnohodnotný duševný život civilizovaného
človeka

2. ontogenetické hľadisko – rozoberá individuálny vývoj človeka v rámci už existujúcej

ľudskej spoločnosti

127. Akým spôsobom skupina formuje osobnosť človeka?
Sociálna skupina stvárňuje osobnosť človeka tým, že mu:

a)

vštepuje cieľ činnosti

b)

vštepuje prostriedky, na dosiahnutie uznávaných cieľov

c)

stanovuje normy konania členov skupiny (určuje hranice konania prijateľné pre
skupinu)

d)

dodáva motiváciu prijatým cieľom, prostriedkom a normám (skupinový ideológia)

e)

stanovuje a propaguje vzor správania

f)

hodnotí faktické správanie členov skupiny na základe stanoveného vzoru

kontroluje faktické správanie členov skupiny

128. Každý deň (24 hodín) si môžeme rozdeliť na čas:
- pracovný- produktívny, strávený na pracovisku
- pracovný- neproduktívny, cesta do práce, z práce, umývanie, prezliekanie ...
- mimopracovný- (nutný) starostlivosť o rodinu, umývanie, obliekanie, hygiena ...
- voľný- môžeme ho používať proti svojich vlastných predstáv na: odpočinok,
sebavzdelávanie, zábavu

15

129. Spoločenský život spočíva na vzájomne prepojených systémoch:

- sociálno-biologickom
- sociálno-psychologickom
- ekonomickom
- kultúrnom

130. Čo rozumieme pod základným pojmom klient a patrón?
Patrón ako vplyvná osoba udeľuje svojim klientom žiadané statky a poskytuje určité služby.
Klienti sú voči svojmu dobrodincovi povinní podporovať jeho záujmy. Vzťah je prísne
osobný, aj keď neraz môže zahŕňať celé rodiny, dokonca i viac generácií.

131. Čo spôsobuje vznik chuligánstva?

a) neracionálne využívanie voľného času, ktoré sa prejavuje najmä vo forme túlania sa

a nudy

b) stúpajúca urbanizácia, ktorá sa vyznačuje vysokou koncentráciou obyvateľstva,

privádza mladých ľudí pod vplyv veľkých kolektívov alebo deviačného správania
v husto osídlených mestách

c) kríza inštitúcií, a to najmä rodiny, nedostatky inštitucionalizovanej starostlivosti
o mladých, najmä tých, ktorí pochádzajú z neúplných rodín alebo rozháraných
pomerov v rodinách
d) ovzdušie neistoty a ťažkostí s adaptáciou mladých ľudí

132. Vyznačte predstaviteľov teórie ekológie!
E. Haeckel, Darwin, J.W.Bens

133. Čím sa vyznačuje diferenciácia v sociálnom systéme?
Diferenciáciou rozumieme proces utvárania a odlišovania nových spoločenských vzťahov
skupín a inštitúcií na podklade novovzniknutých materiálnych a kultúrnych záujmov,
rozličných funkcií, hodnôt a rolí. Diferenciácia prebieha spravidla vyčlenením samobytných
novotvarov v rámci doterajších skupín a inštitúcií. Nastávajú vnútorné protirečenia medzi
vžitými vzťahmi a novotvarmi, boj o prevládnutie, autonomizácia a aj osamostatnenie
novotvarov.

134. Čím sa vyznačuje pojem integrácia v sociálnom systéme?
Integrácia je proces spájania rozličných, pôvodne od seba nezávislých spoločenských skupín
a inštitúcií do vnútorne diferencovaných celistvých útvarov, schopných plniť spoločenské
úlohy. Integrácia prebieha na základe zbližovania a koordinácie rozdielnych záujmov
a hodnôt, vzájomného dopĺňania rolí a deľby funkcií.

135. Vyznačte charakterové vlastnosti osobnosti!
a) vlastnosti týkajúce sa svetonázoru a celkovej orientácie človeka (uvedomelosť,
zásadovosť, čestnosť ale aj pasivita, šovinizmus, mravná nezodpovednosť)
b) vlastnosti vyjadrujúce vzťah človeka k práci (pracovitosť, čestnosť, povrchnosť, lenivosť)
c) vlastnosti vyjadrujúce vzťah človeka k druhým ľuďom (družnosť, srdečnosť, úctivosť,
panovačnosť, krutosť, závisť)
d) vlastnosti vyjadrujúce vzťah človeka k sebe samému (sebakritickosť, zásadovosť,
skromnosť, nadutosť, sebeckosť)

136. Vyznačte druhy spoločenského statusu!
Vrodený, získaný, vnútený

137. Kto napísal dielo Poľský sedliak v Európe a Amerike?
Thomas a Znaniecki

16

138. Vyznačte základné fázy vedecko-výskumnej činnosti!
Príprava výskumu, vlastné pozorovanie, spracovanie a analýza výskumného materiálu,
využitie výsledkov výskumu v praxi (publikovanie)

139. Ktoré podmienky vymedzuje na určenie štruktúry organizácií tried R.
Dahrendorf:
Technické, Politické, Sociálne, Psychologické

140. Základy sociografie Slovenska napísal:
Anton Štefánek

2. časť:
1. TEÓRIA VOĽNÉHO PRÁVA

-

robí si nárok na platnosť nezávisle od štátnej moci

-

je to iracionalistický prúd, ktorý je zameraný proti logicko-formalistickej pojmovej
jurisprudencii

-

má byť len návodom na postup sudcov v prípade, ak je v zákone medzera

Má dve formy Individuálne voľné právo- vzniká na základe presvedčenia indivídua

Spoločenské voľné právo- vzniká na základe presvedčenia spoločenstvom

Voči štátnemu právu je v dvojakom vzťahu je totožné so štátnym právom

je s ním v rozpore

Zakladateľ- Kantorowicz

2. ZÁUJMOVÁ JURISPRUDENCIA.

-

jej podstatou je téza, že zákony sú výslednicou konfliktu protichodných
materiálnych záujmov národnostnej, náboženskej a mravnej povahy

-

právo tu vystupuje ako základný regulátor konfliktných záujmov a ich rovnováhy

-

úlohou právneho poriadku je zabezpečiť, aby tieto konflikty neprerástli enormnú
hranicu.

Predstavitelia- Ihering, Heck

3. SOCIOLOGICKÁ JURISPRUDENCIA.
Predstaviteľ: Roscoe Pound, ktorý zaviedol nový dualizmus, keď vytvoril pojmy:

1. Law in action – právo v činnosti (reálne, skutočné)
2. Law in books – právo v knihách (formalizované).

2. Právna veda má zaujať svoje miesto v oblasti spoločenských vied a musí byť viac

naklonená uspokojovaniu spoločenských potrieb.

3. Úlohou právnikov je tzv. sociálne inžinierstvo- prostriedok na zosúladenie čo

najväčšieho počtu záujmov pri čo najmenšom počte konfliktov a trecích plôch.

4. Pound vyčleňuje 3 stránky práva:

1. Právny poriadok – režim usporiadaných vzťahov medzi ľuďmi založený

na systematickom uplatňovaní sily politicky usporiadanej spoločnosti,

2. Súhrn právnych predpisov– súčasť spol. kontroly a právneho poriadku
3. Súdny a administratívny proces- súdne konanie, sudcovské právo

-

Právo má byť predovšetkým sociálnym inžinierstvom = prostriedok na udržanie
spoločenskej rovnováhy

Sociológia práva má využívať metódy a techniky sociologického výskumu na skúmanie:
-

spoločenskej efektivity právnych inštitútov,

-

práva v činnosti,

-

podmienok uskutočňovania práva i právnej činnosti,

-

podmienok, za ktorých môže normatívna sila práva účinne pôsobiť v spoločenskom živote.

Ďalší predstaviteľ: N. B. Cardozo

17

4. AMERICKÝ PRÁVNY REALIZMUS

-

Predstavitelia právneho realizmu za právo považujú jedine rozhodnutie súdu alebo
štátneho orgánu. Rozhodnutie konkrétneho sporu pri tom nie je viazané ani právnou
normou, ani precedensom, ale záleží len na sudcovi.

-

Americký právny realizmus sa orientoval na to, ako súdy skutočne rozhodujú, bez
ohľadu na to, ako by mali rozhodovať z hľadiska platného práva. Skúma nie len súlad
aplikácie práva s platným právom ale činnosť orgánov aplikujúcich právo.

Predstavitelia: Llewellyn, Frank

5. BEHAVIORÁLNA TEÓRIA

-

je založená na empirickom výskume a zameriava sa predovšetkým na kvantitatívnu
analýzu súdneho rozhodovania, na úradnú aktivitu a pod.

-

Dominantným predmetom tejto teórie je sudcovské správanie.

Predstavitelia- Schubert, Nagel

6. SOCIOLOGICKÉ POŇATIE ŠTÁTU.
Štát je organizácia, ktorá svojim členom garantuje ochranu a bezpečnosť, ale za to vyžaduje
určité protislužby (napr. platenie daní).
Podľa teórie konfliktu (Giddens) podstatou štátu je monopol na organizovanie násilia. So
vznikom štátu je súkromné násilie vyhlásené za odsúdenia hodný zločin a násilie na ktoré je
oprávnený štát je glorifikované ako záruka poriadku.
Durkheim tvrdí naopak, že štát je predovšetkým nástrojom presadzovania všeobecného
záujmu a prekonávania čiastkových, vnútorných rozporov, ktoré rozdeľujú spoločnosť.
Teória konfliktu kladie dôraz na dominantné aspekty štátnej moci, zatiaľ čo konsenzuálna
teória zdôrazňuje skôr koordinačnú funkciu štátu, jeho význam pre kooperáciu životne
dôležitých aktivít obyvateľstva žijúceho na určitom území.

7. ŠTÁT, LEGITIMITA ŠTÁTNEJ MOCI U M. WEBERA

-

Rozlišuje medzi mocou a panstvom
Moc- každá šanca presadiť v rámci spoločenského vzťahu to, na čom táto šanca spočíva
Panstvo- šanca nájsť pre príkaz určitého obsahu poslušnosť u určitých osôb

3. Legálne panstvo- spočíva na dôvere v zákonnosť stanovených poriadkov a v právo

tých, ktorí sú na ich základe povolaní vykonávať moc.

4. tradičné panstvo- je odvodené z každodennej viery v posvätnosť oddávna

platných tradícii

Má dve formy:

 patriarchálnu založenú na osobnej vernosti

 stavovskú spočívajúcu na stavovskej cti.

5. charizmatické panstvo- je založené na nevšednej oddanosti, posvätnosti, hrdinskej

sile alebo na príklade určitej osobnosti a poriadkov, ktoré odlišujú indivíduum od
ostatných ľudí

8. AKÉ DRUHY PRÁVA ROZLIŠUJE EUGEN EHRLICH

-

rozlišuje 3 druhy práva
1. spoločenské právo- právne predpisy v rôznych spoločenských skupinách.

Vnútorný poriadok sociálnych skupín je i základnou formou práva

2. právo juristov- sú to pravidlá konania stanovené súdmi, záväzné pre jedincov.

Tieto normy sú písomne zaznamenané v právnych pravidlách

3. štátne právo- všetky právne predpisy, ktoré vznikajú prostredníctvom štátu a bez

štátu by nemohli existovať.

9. AKO CHARAKTERIZUJE SOCIOLÓGIU PRÁVA E. EHRLICH

-

Sociológia práva je empirická veda založená na pozorovaní.

-

Sociológia práva musí skúmať živé právo a živé právo je právo, ktoré nie je
obsiahnuté v právnych vetách a napriek tomu ovláda život.

18

10. KTO JE POVAŽOVANÝ ZA ZAKLADATEĽA TEÓRIE VOĽNÉHO PRÁVA

V EURÓPE?

Herman Ulrich Kantorowicz a často aj E. Ehrlich

11. FUNKCIE PRÁVA V SPOLOČNOSTI.
Integratívna- schopnosť práva zjednotiť a usporiadať modernú spoločnosť a stabilizovať
v nej sociálne vzťahy a sociálne správanie. Prostredníctvom práva sa integruje spoločnosť ako
celok, ale umožňuje sa aj integrácia skupín a jednotlivcov do systému spoločnosti. Právo
pôsobí ako usporiadajúca sociálna sila, ktorá stanovuje osobitné pravidlá pre určité oblasti
sociálneho života. Tieto pravidlá môžu byť:

60. pozitívne- žiaduce správanie a prostredníctvom právnych noriem vynucované
61. negatívne- spoločnosťou nežiadúce a škodlivé správanie (neprípustné)

Selektívna- schopnosť práva pôsobiť v spoločnosti tak, že poskytuje istotu v sociálnom
očakávaní. Právo selektuje rozmanitosť a redukuje variabilitu sociálneho konania
(normatívny rámec práva niektoré konania automaticky berie pod svoju ochranu, zatiaľ čo iné
zakazuje pod hrozbou právnej sankcie). Konanie sa selektuje na právne a protiprávne.
Regulatívna- schopnosť práva pôsobiť v spoločnosti ako mechanizmus riešenia konfliktov
a schopnosť stanoviť správanie jednotlivcov v spoločnosti.
Legitimizačná- všeobecné zákonodarstvo je v právnom štáte jedinou formou, ako
legitimovať štátnu moc a s ňou spojenú organizáciu panstva.

12. ČÍM SA ODLIŠUJE PRÁVO AKO NORMATÍVNY PRÁVNY SYSTÉM OD

NEPRÁVNYCH NORMATÍVNYCH SYSTÉMOV? CHARAKTERIZUJTE TIETO
ZNAKY.

-

štátom stanovenou alebo uznanou formou- podoba zákona, vyhlášky

-

štátnym donútením- štátne orgány tvoria platné právo a v prípade nerešpektovania
uplatňujú sankcie

-

monizmom práva- v spoločnosti je jediný právny systém platný pre všetkých

13. ČO ROZUMIEME PRÁVNYM VEDOMÍM?
Zahŕňa- platné právo v spoločnosti- DE LEGE LATA

- predstavy o tom, aké by malo právo byť- DE LEGE FERENDA

Právne vedomie je zložitý, vnútorne štruktúrovaný spoločenský jav, ktorý je založený na
znalosti práva, sociálno-právnej psychiky, na predstavách o platnom práve a na predstavách
o ideálnom práve.
Skladná sa z 2 zložiek:

1. znalosti práva- obsahujú poznávacie (kognitívne) prvky- informácie, znalosti
2. mienka o práve- obsahuje hodnotiace a postojové prvky.

14. VYMENUJTE A CHARAKTERIZUJTE DVE STRÁNKY PRÁVNEHO

VEDOMIA.

1. kognitívna- obsahuje poznávacie prvky
2. emocionálno-hodnotiaca- obsahuje predstavy, princípy, idey o práve
3. rozhodovacia- obsahuje postojové prvky (stereotypy o práve)

Kognitívna stránka- obsahuje poznávacie prvky. Znalosť práva je diferencovaná na úrovni
znalostí indivíduí o samom práve. Znamená takú organizovanú štruktúru predstáv o práve
a právnych pojmoch, ktorá je predpokladom k účelnému, právne relevantnému konaniu.
Znalosť práva vychádza z prezumpcie znalosti práva- neznalosť práva neospravedlňuje.
Hodnotiaca stránka- hodnotiaci vzťah človeka k právu, ktorý zahŕňa mnohé otázky (akú
hodnotu má pre človeka právo, právna istota, spravodlivosť, sloboda, bezpečnosť, morálka...)
je ovplyvnený mnohými faktormi, kde má veľký význam socializácia.

19

a) primárne hodnotenie- systém hodnôt práva je konfrontovaný s osobnými

hodnotami hodnotiaceho subjektu (právo je posudzované ako spravodlivé,
nespravodlivé, dobré, zlé)

b) sekundárne hodnotenie- hodnotenie práva z hľadiska toho, ako pomáha

dosiahnuť iný cieľ, hodnoty, ktoré jedinec hodnotí ako zásadné. (Právo účelné
alebo neúčelné)

Rozhodovacia stránka- vzťahuje sa na pôsobenie psychických štruktúr, ktoré podnecujú
mechanizmy aktívneho správania a voľného konania vo vzťahu k právu.

15. PRÁVNY MECHANIZMUS PÔSOBENIA PRÁVA.

a) Právo ako právny systém záväzne ustanovuje pravidlá ľudského správania a preto je

spôsobilé pôsobiť na spoločenské vzťahy. Takéto pôsobenie práva nazývame
právnym regulovaním.

b) Základné pôsobenie práva spočíva i v regulovaní spoločenských vzťahov t.j.

v regulovaní skutočného správania subjektov práva.

c) Pôsobenie práva v spoločnosti teda chápeme ako vyvolanie určitých spoločenských

zmien pomocou právnych noriem.

16. PRÁVNE POSTOJE.
Právne postoje: Postoj k právu je súčasťou právneho vedomia (mienka, názor o práve). Je
to sociálne naučená a dlhodobá tendencia právneho subjektu reagovať určitým relatívne
ustáleným spôsobom na právne podnety, a to buď verbálnym alebo akčným správaním.
(základom postoja sú potreby).
Každý postoj je výslednicou pôsobenia troch zložiek:

a) hodnotovej- názory o práve, jeho poznanie a hodnotenie

b) citovej- utvára sa na základe emócii a citových prežitkov

c) konajúcej- obsahuje tendenciu konať.

17. ZÁKLADNE TYPY POSTOJOV K PRÁVU A ICH CHARAKTERISTIKA.
Postoje k právu možno rozdeliť na:
-

Pozitívne – akceptovanie pozitívneho práva, prijatého orgánmi verejnej moci, a to
plnením právnych povinností a využívaním subjektívnych práv (oprávnení).

-

Negatívne – odmietanie určitého, štátom stanoveného správania formou protiprávneho
konania.

-

Konformné – jedinec právnu normu dodržuje preto, pretože ju dodržuje i sociálne
prostredie, v ktorom sa pohybuje.

-

Neutrálne – jedinec si nevytvára vyhranený názor na právo je mu to v podstate jedno

18. POZITÍVNE A NEGATÍVNE POSTOJE K PRÁVU.
Pozitívne - akceptovanie pozitívneho práva, prijatého orgánmi verejnej moci, a to plnením

právnych povinností a využívaním subjektívnych práv (oprávnení). Medzi základné typy
pozitívnych postojov k právu patria:

-

Úcta k právu – (právny étos) vnútorná akceptácia práva v spoločnosti ako hodnoty, ktorá
sa zhoduje s predstavou jedinca o spravodlivom a dobrom práve

-

Legalizmus – formálne uznanie potreby a nevyhnutnosti existencie právneho poriadku
ako garanta sociálneho poriadku, stability a právnej istoty.

-

Právny konformizmus - jedinec právnu normu dodržuje preto, pretože ju dodržuje
i sociálne prostredie, v ktorom sa pohybuje.

d) vonkajší - subjekt právo vnútorne neuznáva, ale napriek tomu sa mu podriadi
e) vnútorný- vnútorná konformita nie je prejavom autonómneho názoru jednotlivca,

ale výrazom ustúpenia sociálnemu tlaku sociálnej skupiny

-

Oportunizmus – ochota rešpektovať právo len vtedy, keď sa jednotlivcovi vidí právna
alternatíva výhodnejšia ako protiprávne konanie. (prospechárstvo)

20

-

Právny pragmatizmus – právo je prostriedkom na dosiahnutie vlastných cieľov
a presadenie svojich záujmov. (právo je inštrument na dosiahnutie osobných cieľov)

Negatívne - odmietanie určitého, štátom stanoveného správania formou protiprávneho

konania. Medzi negatívne postoje k právu patria najmä:

-

Právny anarchizmus – právo je neprijateľné lebo obmedzuje slobodu

-

Právna deviácia – právo nie je dodržiavané lebo jeho adresátom nevyhovuje. Chýba tu
legalistický prístup k právu

-

Právny nonkonformizmus – právo je odmietané ako výraz sociálnej konformity.
Základom je nesúhlas so spoločenskými a skupinovými normami, hodnotami a vzormi
správania

19. VZŤAH PRÁVA A SOCIÁLNEHO KONFLIKTU.

-

Každá právna regulácia sociálneho konania sa zakladá na určitej normatívnej
požiadavke.

-

Sociálny konflikt je potom nesplnením tejto normatívnej požiadavky a je porušením
práva. Sociálny konflikt možno definovať ako otvorené vyústenie rozporov, ktorých
predmetom sú hodnoty, vyšší status, moc alebo zdroje. Cieľom subjektov konfliktu je
potom neutralizovanie, oslabenie alebo likvidácia protivníka.

-

Všeobecný vzťah práva a sociálneho konfliktu spočíva v tom, že sociálny konflikt
pôsobí voči právu ako nevyhnutný prostriedok jeho konkretizácie a ako prostriedok
porozumenia právu.

-

V moderných spoločnostiach je charakteristickým javom, že normotvorba sa snaží
konfliktom predchádzať ale zároveň sama isté konflikty produkuje. Tým sa paradoxne
zabezpečuje zrozumiteľnosť moderného právneho systému.

-

Konflikty môžu byť realistické a nerealistické, alebo konflikty záujmov a dissens
(hodnotový konflikt)

20. SOCIÁLNA KONTROLA A JEJ CHARAKTERISTIKA U WARDA, ROSSA,

SIMONA, POUNDA, BERGERA A REHBINDERA.

Termín sociálna kontrola sa historicky vyvinul z termínu „predvídavosť“ (Comte)
Ward – prevzal termín „predvídavosť“ a dal mu význam „predpoveď“, aby sa predvídalo –

kontrolovalo.

Ross – sociálnu kontrolu chápe ako spôsob ako stmeliť spoločnosť, zámerne spoločensky

ovládať jednotlivcov a skupiny aby v záujme celku boli zmiernené ich rozpory a oslabené
putá, ktoré viažu indivídua do menších skupín, predovšetkým hospodárskych. Ross
považuje za dôležitý prostriedok sociálnej kontroly právo, ktoré je pre neho vysoko
špecializovaným a dokonalým nástrojom spoločenskej kontroly.

Simon – používa na označenie kontroly slovo „prehľad“, ktorý robia tí čo sú pri moci.

Sociálnu kontrolu možno vymedziť ako súbor prostriedkov sociálnych inštitúcií
a procesov, existujúcich v sociálnom útvare, ktorým sociálny celok zabezpečuje vzájomnú
konformitu k prijatým hodnotám, cieľom potrebám a normám

Pound – kontrola podľa neho sleduje dva ciele:
-

Zabezpečiť nerušený rozvoj individuálnej iniciatívy a sebarealizácie človeka

-

Stanovenie rámca na regulovanie činnosti indivídua tak, aby jeho konanie neprinášalo
spoločenskú ujmu.

Právo plní funkciu sociálnej kontroly a regulácie tým, že usmerňuje individualistický inštinkt

v prospech inštinktu sociálneho. Sociálna kontrola obsahuje 2 aspekty:

-

Normatívny aspekt, ktorý nachádza svoj obsah v normách

-

Inštitucionálny aspekt, ktorý sa odzrkadľuje v chápaní sociálnej kontroly ako systému
úradov a aktérov realizujúcich kontrolnú funkciu v spoločnosti.

Berger – zaoberá sa metódami kontroly, ktoré sa menia podľa účelu a charakteru príslušnej

skupiny. Systém sociálnej kontroly, tzv. širšie donucovacie systémy, tvoria: legálne

21

a politické systémy, morálka, zvyky a obyčaje. Medzi menej extenzívne systémy kontroly
patria: neformálna kontrola zo strany kolegov, spôsob obliekania atď.

Rehbinder – vidí v práve prostriedok sociálnej kontroly, ktorá riadi a koriguje sociálny

život. Táto úloha práva môže byť splnená iba ak je jasne stanovené skupinové konanie.

21. ČO JE PRÁVNA INFORMÁCIA?
je súhrn správ o práve a všetkých procesoch a javoch, ktoré sú s ním spojené.

22. ČO OBSAHUJE PRÁVNA INFORMÁCIA?
1. vzory dovolených či nedovolených správaní v podobe právnych predpisov, opisy

situácií, v ktorých sú tieto predpisy používané, ako aj opisy sankcií hroziacich v prípade
neprispôsobenia sa požiadavkám práva,

2. vyjasnenie určitých termínov či pojmov právneho jazyka,
3. vedľajšiu argumentáciu v podobe dokazovania slušnosti či účelnosti noriem,

odvolávaním sa na určité vedecké, politické, morálne či technické dôvody.

23. ČO JE ZÁKLADNÝM CIEĽOM PRÁVNEJ INFORMÁCIE?
Pochopenie zmyslu a významu právnej informácie a jej výsledným efektom by mala byť
znalosť práva, poznanie práva. V tomto prípade platí zásada "ignoratia iuris neminem
excussat", čo znamená "neznalosť práva neospravedlňuje".

24. EFEKTÍVNOSŤ PRÁVNEJ NORMY.
Je vzťah medzi skutočne dosiahnutým výsledkom jej pôsobenia a tým sociálnym cieľom, na
dosiahnutie ktorého bola právna norma prijatá.
Efektívnosť právnej normy často súvisí so zhodnotením jej "produktivity"

25. PRODUKTIVITA PRÁVNEJ NORMY.
Hovoríme o nej v prípade, keď je realizácia právnej normy spojená s činnosťou určitého
štátneho, najmä správneho orgánu, ktorý uskutočňuje aplikáciu právnej normy a kontroluje
jej efektívnosť.
Hľadisko produktivity právnej normy odzrkadľuje jej "nákladovosť" (predovšetkým
finančnú) čiže "rentabilitu" jej účinkov vzhľadom na náklady na vybudovanie a chod
administratívneho aparátu, ktorý právnu normu aplikuje.
Produktivita právnej normy zdôvodňuje činnosť tohto administratívneho aparátu a
je pomocným hľadiskom pre hodnotenie efektívnosti právnej normy. Sama vysoká
produktivita právnej normy ale sama osebe ešte neznamená vysokú efektivitu tejto právnej
normy.

26. PREDPOKLADY EFEKTÍVNOSTI PRÁVNEJ NORMY?
1. predpoklady efektívnosti pri tvorbe práva - spočívajú predovšetkým v kvalitnej právnej

politike, zrozumiteľnosti, jednoznačnosti, nerozpornosti a prehľadnosti právnych noriem,
dodržaní legislatívnych procedúr a pod.,

2. predpoklady efektívnosti pri realizácií práva - spočívajúce predovšetkým v primeranej

právnej informovanosti právnych subjektov, v dôslednom postihu v prípade porušenia
právnej normy, v kvalitnej aplikačnej činnosti štátnych orgánov a pod.

27. SOCIÁLNA DEVIÁCIA A PRÁVO

22

je to odchýlka od spoločenskej normy alebo noriem skupiny- nerešpektovanie požiadaviek,
ktoré na indivíduum alebo skupinu kladie určitá norma alebo súbor noriem.
sociálna deviácia je pojem:

 veľmi široký- neuvádza konkrétnu normu, od ktorej sa správanie odchyľuje

 neutrálny- nehovorí či smer k odchýlke je pozitívny alebo negatívny

 emocionálne je indiferentný- nehovorí, či konkrétne deviačné správanie je dobré

alebo zlé

rôznorodosť sociálnych deviácii prevyšuje rôznorodosť spoločenských noriem. V sociálnom
systéme môžu platiť rôzne druhy noriem: mravné, náboženské, estetické, etnické, právne.

-

Pri tejto rôznorodosti deviácie je dôležité, aby boli presne vymedzené hranice toho, čo je
NORMÁLNE a čo je DEVIANTNÉ

-

Normálne správanie- je primerané a riadi sa podľa všeobecne prijímaných vzorov
správania: a) sociálne zvyky- vyplývajú zo sociálnej skúsenosti

b) mravy a konvencie- ich dodržiavanie je prísne vyžadované a porušenie je

sankcionované

c) spoločenské normy- pravidlá správania, ktoré vystupujú vo forme vzorov

a kritérií hodnotenia ľudského správania

-

Každá spoločenská norma predpokladá možnosť svojho porušenia, kde je možné použiť
sankciu. Kde nie je norma, nie je deviácia a naopak.

-

V sociológii sa rozlišujú primárne a sekundárne deviácie.
Primárne- poruš. normy na základe pôvodného podnetu. (Napr. nadmerné pitie alkoholu
ako reakcia na smrť blízkej osoby)
Sekundárne- dôsledok reakcie indivídua na označenie jeho správania ako deviačného.

-

Delenie deviácií:

- podľa typu porušenej normy (mravnej, náboženskej, právnej)
- podľa charakteru porušovaných noriem- národné, medzinárodné
- podľa subjektu správania- tie ktorých sa dopúšťajú jednotlivci, skupiny
- podľa objektu- na rôzne sféry spoločenského života (ekonomika, politika)

na rôzne oblasti sociálnej orientácie (proti záujmom skupiny)
na rôzne hodnoty a záujmy (zdravie, život, charakter)

- podľa citovej orientácie príslušného správania a jeho motivácie

1. ziskové- spojené so snahou získať materiálne výhody
2. agresívne- vyvolané motívom nenávisti, nepriateľstva
3. pasívneho typu- ľahostajnosť k plneniu povinností
4. úmyselné správanie orientované na vonkajšie prostredie (trestné činy,

priestupky)

5. správanie orientované na seba samého- alkoholizmus, drogy...
6. nedbalostné správanie- ujma na zdraví svojich detí, spôsobenie škody

28. PRÁVNICKÁ A PRÁVNA KULTÚRA

Právnická

kultúra

– súhrn právnych správaní, ktoré uskutočňujú právnici v rámci

svojej profesionálnej činnosti v určitom časovom období.
Znaky- rozvinuté právne myslenie
- cit pre právo
- profesionálne právne vedomie
Pojem „právnická kultúra“ sa teda používa na charakteristiku činnosti osôb, ktoré sa
profesionálne venujú právu.

Právna kultúra - je súčasť kultúry spoločnosti, ktorá sa prejavuje ako súhrn národných
a miestnych zvláštností v právnom myslení a praxi. (sú tu zvláštnosti, ktoré ovplyvňujú
právnu kultúru – prístup krajiny k moru, či je v teplom podnebnom pásme, nerastné

23

bohatstvo, politické zmýšľanie, náboženstvá a pod., - na kontinente sa vyvíjali štáty, ktoré
majú približnú kultúru, podobné prvky práva.)
Faktory právnej kultúry:

-

spôsob akým chránia a uznávajú spoločenské hodnoty

-

vzťah medzi právom a ostatnými normatívnymi systémami spoločnosti (morálka,
politika, náboženstvo, zvyky, tradície)

-

pramene práva,

-

spôsob tvorby a aplikácie právnych noriem a inštitútov,

-

vzťah medzi tradíciou a systémom moderného riadenia.

Typy právnych kultúr:

1. kontinentálny systém práva (románsko-germánsky typ, škandinávsky,

východoeurópsky, balkánsky) - základný prameň práva je zákon, právo tvorí štátny
orgán parlament

2. Anglo-americký – precedenčné právo,
3. Socialistický typ právnej kultúry (podstata bola ideologická, je to písané právo,

tvoria ho štátne orgány, je založené na rímskom práve),;

4. Tradičné náboženské právne systémy (islamský právny systém - základom je šária,

Africké právo – náboženské, kmeňové právo, Čínske, Japonské právo),

29. PROFESIONÁLNE PRÁVNICKÉ VEDOMIE

Forma skupinového právneho vedomia, ktorá sa prejavuje v súbore kognitívnych, hodnotovo-
emocionálnych prvkov právneho vedomia pospolitosti ľudí, profesionálne sa zaoberajúcich
právnou činnosťou, ktorá vyžaduje špeciálne vzdelanie a praktickú prípravu.
Profesionálne právnické vedomie sa prejavuje najmä v kvalite odbornosti právnikov a ich
schopnosti odzrkadľovať existujúce spoločenské vzťahy nielen v právnych teóriách, ale i
v prameňoch práva.

30. ÉTOS PRÁVNICKÉHO POVOLANIA

Je morálny postoj, ktorý právnik zaujíma k svojej práci, k osobitným úlohám a povinnostiam
svojej profesie.
Étos – môžeme charakterizovať ako pozitívny postoj k povinnostiam vyplývajúcich
z povolania (osobné zanietenie a zodpovednosť pri vykonávaní zverených úloh).

31. PROFESIONÁLNA MORÁLKA PRÁVNIKA

opiera sa o existujúce morálne normy v danej spoločnosti. Prejavuje sa v normách morálneho
kódexu.
Jej základným princípom je spravodlivosť a rešpektovanie zákonov nielen pri výkone praxe,
ale aj v súkromnom živote.

32. PROFESIJNÝ KÓDEX PRÁVNIKA

Je to normatívny systém, ktorý sa vyznačuje vnútornou koordinovanosťou a presnou
štruktúrou.
Spravidla upravuje vzájomné práva a povinnosti odborníka a klienta, vzťahy k tzv. tretím
osobám vrátane súdu, k spoločnosti, jej orgánom a inštitúciám.
Jeho normy definujú správania, ktoré má verejnosť právo očakávať od odborníkov aj od ich
zamestnancov. Profesijný kódex umožňuje postupovať na základe disciplinárnych pravidiel
proti tým príslušníkom profesie, ktorí porušili povinnosti, a tak poškodili povesť celej
profesijnej skupiny.

24

33. SUDCA

Predpoklady na výkon funkcie sudcu v

SR:

-

môže ním byť iba občan SR, ktorý dosiahol vek 30 rokov

-

má vysokoškolské právnické vzdelanie

-

vykonal justičnú skúšku

Sudca skladá do rúk prezidenta SR sľub a jeho zložením sa ujíma svojej funkcie. Pri výkone
svojho povolania musí byť nezávislí a pri rozhodovaní je viazaný ústavou, ústavnými
zákonmi, zákonmi i medzinárodnými zmluvami.

Zárukou nezávislosti a

nestrannosti sudcu je nezlučiteľnosť výkonu funkcie sudcu s:

-

s funkciou v inom orgáne verejnej moci

-

s pracovným pomerom či s obdobným pracovným vzťahom

-

s podnikateľskou činnosťou

-

s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva
podnikateľskú činnosť

-

s žiadnou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou, okrem správy vlastného majetku
a vedeckej, literárnej a umeleckej činnosti a členstva v Súdnej rade SR

Sudcov vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh Súdnej rady. Záruky sudcovskej
nezávislosti spočívajú najmä vo funkčnej a statusovej nezávislosti.

34. SÚDNY EXEKÚTOR

(postavenie súdnych exekútorov, exekučnú činnosť a spôsoby vykonávania exekúcie upravuje
v SR zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok).
Účelom exekúcie je zabezpečiť účinnú realizáciu vykonateľného rozhodnutia súdu a iných
orgánov (napr. colných), ak nebolo splnené dobrovoľne povinnostným subjektom práva.
Aktivita exekútora sa začína tam, kde sa končí činnosť súdu.
Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu
súdnych a iných rozhodnutí. Exekučnú činnosť vykonáva nestranne a nezávisle. Pri výkone
svojej činnosti je viazaný právnym poriadkom SR a rozhodnutím súdu vydanom
v exekučnom konaní.
Exekútorom sa môže stať:

-

občan SR, ktorý je spôsobilí na právne úkony

-

má právnické vzdelanie, je bezúhonný a právnu prax vykonával po dobu 3 rokov, z toho
najmenej 1 rok exekučnú prax

-

zložil odborné skúšky

Exekútor môže vykonávať svoju činnosť, len ak zložil sľub a uzavrel poistnú zmluvu
o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s jeho vykonávaním
exekučnej činnosti.
Orgánom samosprávy exekútorov je Slovenská komora exekútorov (Banská Bystrica), ktorá
je členom Medzinárodnej únie súdnych exekútorov (Paríž).
Štátny dohľad nad ňou vykonáva Ministerstvo spravodlivosti SR.

35. NOTÁR

Spoločenské postavenie notárov- tzv. Hibridné postavenie:

25

-

postavenie vo vzťahu k súdom na jednej strane- notárov vymenúva štát a plnia niektoré
funkcie štátu.

-

postavenie vo vzťahu k advokátom na druhej strane- pôsobia vo vlastnom mene.

Postavenie a činnosť notára sú spojené s notárskym úradom. Notárske úrady zriaďuje
a zrušuje minister spravodlivosti SR. Sídlo notárskeho úradu sa určuje v rámci obvodu
určitého okresného súdu. Počet notárskych miest je obmedzený.
Notársky úrad je súbor právomocí, nejde o orgán či právnickú osobu.
Notár je štátom určený a splnomocnený právnik, ktorý vykonáva notársku činnosť podľa
Notárskeho poriadku. Koná nezávisle a nestranne, je viazaný ústavou a zákonmi. Notára do
úradu vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti SR na návrh Notárskej komory, ktorá
pôsobí ako najvyšší orgán notárskej samosprávy.
Za notára môže byť vymenovaný:

-

občan SR, ktorý je úplne spôsobilý na právne úkony

-

má vysokoškolské právnické vzdelanie, je bezúhonný, vykonával právnickú prax

-

zložil notársku skúšku

Notár pri svojej činnosti používa úradnú pečiatku, ktorá obsahuje jeho meno, priezvisko, titul,
označenie „notár“, sídlo a štátny znak SR
Notárska činnosť:

-

spisovanie notárskych zápisníc (potvrdzuje sa v nich pravdivosť, čo je v nich osvedčené)

-

osvedčovanie právne významných skutočností (správnosť podpisu, fotokópie, pravosť
podpisu na listine ...)

-

notárske úschovy (listiny, peniaze a cenné papiere za účelom ich vydania v určenom čase
určitému príjemcovi)

-

spisovanie listín pre prípad smrti

-

predaj- dražba

36. ADVOKÁT

Advokát je osoba zapísaná do zoznamu advokátov na základe písomnej žiadosti, ktorý vedie
Slovenská advokátska komora.
Advokátom sa môže stať občan, ktorý:

-

je plne spôsobilý na právne úkony

-

má vysokoškolské právnické vzdelanie

-

vykonal 3-ročnú právnickú prax ako advokátsky koncipient

-

zložil advokátske skúšky

-

musí byť bezúhonný

-

zložil sľub predsedovi Komory

Slovenská advokátska komora (Bratislava)- je dôležitou garanciou povolania advokáta.
Chráni a zaručuje nezávislosť povolania advokáta, ale ochraňuje aj klienta, a to tým, že
kontroluje spôsob výkonu advokátskej profesie. Je samostatnou a nezávislou profesijnou
komorou.
Advokát zastupuje klienta nielen v sporoch proti občanom, ale aj v sporoch proti štátu a iným
organizáciám. Je oprávnený poskytovať právnu pomoc na celom území SR. Pri poskytovaní
pomoci vzniká medzi ním a klientom právny vzťah.
Hlavné úlohy advokácie:

-

pomáha uskutočňovať ústavné právo občanov na obhajobu a chrániť ostatné práva
občanov

-

obhajoba občanov v trestnom konaní

-

zastupovanie pred súdmi, štátnymi orgánmi

-

vyhotovovať a spisovať zmluvy a iné listiny

-

poskytovať právne rady

Advokát nemôže odmietnuť právnu pomoc, ak bol na jej poskytnutie ustanovený ex offo
(nutná obhajoba v občianskom súdnom i trestnom súdnom konaní).

26

Advokát je oprávnený odmietnuť poskytnutie právnej pomoci len zo závažných dôvodov.
Medzi povinnosti advokáta patria:

-

zachovávať mlčanlivosť

-

chrániť práva a záujmy zastupovaného

-

dbať na to, aby jeho právna pomoc bola účelná

Advokát poskytuje právnu pomoc za odmenu. Výšku odmeny a spôsob jej určenia upravuje
vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

37. PROKURATÚRA

Prokuratúra (štátne zastupiteľstvo) je osobitná sústava orgánov, ktorej úlohou je

chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Úrad
prokurátora má svoje korene v staroveku a súvisí s ochranou majetkových a iných záujmov
panovníka, príp. štátu. V rímskom súkromnom práve tento výraz označoval osobu, ktorá
spravovala cudzí majetok a na základe generálnej plnej moci vykonávala svoj úrad.
V rímskom verejnom práve bol prokurátor úradníkom, ktorý vykonával správu majetku
panovníka alebo spravoval verejné financie, zastupoval panovníka v správnych, vojenských
a dedičských veciach. Neskôr francúzska trestná kodifikácia prokuratúru definovala ako
orgán verejnej žaloby. Táto podoba prešla cez Nemecko až do našej oblasti.

Prokuratúra je samostatný a nezávislý štátny orgán. Je riadená na princípe

centralizmu (podriadenosť všetkých stupňov prokuratúry generálnemu prokurátorovi SR)
a monokratizmu (prokurátor je individuálny orgán, ktorý vždy rozhoduje sám),

Úlohy prokuratúry:



je verejným žalobcom v trestnom stíhaní osôb podozrivých zo spáchania trestných
činov



vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov



uskutočňuje dozor na miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody,
ochranné liečenie, ochranná výchova



zúčastňuje sa konania pre súdom, kde uplatňuje svoje oprávnenia



vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a predpisov o postupe a rozhodnutiach
orgánov štátnej správy



zastupuje štát ako vlastníka v konaní pred súdom



je oprávnená podať protest



upozorňuje na nedostatky (má preventívny charakter, jeho cieľom je pomôcť
odstrániť porušenie zákonov a predchádzať tomuto porušovaniu)

Generálneho prokurátora SR vymenúva prezident SR na obdobie 5 rokov, najviac na
dve po sebe nasledujúce obdobia. Prezident republiky generálneho prokurátora aj
odvoláva. Súčasťou Generálnej prokuratúry SR je hlavná vojenská prokuratúra, vyššia
vojenská prokuratúra a vojenské obvodové prokuratúry.

39. ZÁRUKY SUDCOVSKEJ NEZÁVISLOSTI

Spočíva najmä vo funkčnej a statusovej nezávislosti.
Funkčná nezávislosť- spočíva v tom, že sudca pri výkone svojej funkcie nie je viazaný
okrem ústavy, ústavných zákonov, zákonov a iných právnych predpisov, ktoré sú v súlade
s ústavou a zákonmi a prípadne aj medzinárodnými zmluvami, nijakými inými inštrukciami.

27

Statusová (osobná) nezávislosť- sudcovi sa zaručuje trvalosť funkcie a jeho odvolateľnosť
je prípustná len vo výnimočných prípadoch. Proti vôli sudcu možno jeho funkciu ukončiť len
z dôvodov ustanovených v ústave (v zákone):

-

na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku pre úmyselný trestný čin

-

na základe právoplatného disciplinárneho rozhodnutia pre čin, ktorý je nezlúčiteľný
s výkonom jeho funkcie

-

ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje vykonávať jeho povinnosti (počas 1 roka)

-

ak dosiahol vek 65 rokov

-

vzdaním sa funkcie

-

dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol sudca pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo jeho spôsobilosť bola obmedzená

Súčasťou statusovej nezávislosti je aj nepreložiteľnosť sudcu a zásada, že nikto nesmie byť
odňatý svojmu sudcovi.

39. ZÁKLADNÉ ZNAKY PRÁVNICKEJ PROFESIE

a) rozsiahla príprava a špeciálny výcvik na vykonávanie odbornej praxe. Na

výkon praxe je nevyhnutné potvrdenie o získanej kvalifikácie.

b) Teoretické znalosti dosiahnuté v príprave, ktoré spočívajú najmä:

- v znalosti právnej normy
- v znalosti prameňa normy spojená so schopnosťou normu vyhľadať
- znalosť spojená so schopnosťou posúdiť právnu normu v logických
súvislostiach
- znalosť druhov interpretačných postupov, schopnosť podať výklad
určitej normy a použiť ju v praxi.

c) členovia určitej právnickej profesie sa združujú do profesijných organizácii,

ktoré chránia ich záujmy a presadzujú ich ciele

d) autonómnosť práce a rozhodovania
e) služba hodnotám, právna činnosť, právna prax

40. PODSTATNÉ ZNAKY PRÁVNEJ NORMY U EHRLICHA

-

právna norma upravuje nejakú matériu zásadného významu

-

na rozdiel od iných noriem sa dá vyjadriť v jasných a určitých pojmoch

-

vyplýva zo sociálnej skutočnosti

41. AKO CHARAKTERIZUJE SOCIOLÓGIU PRÁVA ADAM PODGORECKI
Sociológia práva sa zaoberá registrovaním, formulovaním a overovaním všetkých
všeobecných závislostí, v ktorých vystupuje právny faktor a faktor nejakého iného druhu.
Otázky ktoré majú význam pre právnu politiku sú:

-

otázka znalosti práva

-

otázka pôsobnosti práva

-

otázka činiteľov ovplyvňujúcich formu a obsah práva

-

otázka medzier právnych úprav

42. PRÁVNA NORMA PODĽA PODGORECKÉHO
je prostriedkom disciplíny, integrácie, výchovy a motivácie činnosti. Je predpokladom istoty
človeka v spoločenských vzťahoch, lebo všeobecná záväznosť práva umožňuje predvídať
s maximálnou pravdepodobnosťou správanie ľudí v určitých situáciách.

43. PRÁVNY SYSTÉM A PRÁVO PODĽA LUHMANA
Právny systém určitej spoločnosti sa skladá zo všetkých sociálnych komunikácií, ktoré sú
formulované vzhľadom na právo. Právny systém zahŕňa- oblasť ktorá je ustanovená právom,

28

a aj právo ktoré formuje a ustanovuje inštitúcie a organizácie, vrátane komunikácie v rámci
každodenného života.
právo je štruktúra spoločnosti, ktorá spočíva na zhodnej generalizácií očakávaní v:

 časovej dimenzii- udržiava určité očakávanie v čas

 sociálnej dimenzii- vytvára inštitucionalizáciu výberu noriem

 obsahovo-významová dimenzia- identifikácia vecných súvislostí a očakávaní, ktoré

sa tvoria na základe spoločenského sveta

44. SOCIÁLNY KONFLIKT- DRUHY KONFLIKTOV

-

Každá právna regulácia sociálneho konania sa zakladá na určitej normatívnej
požiadavke.

-

Sociálny konflikt je potom nesplnením tejto normatívnej požiadavky a je porušením
práva. Sociálny konflikt možno definovať ako otvorené vyústenie rozporov, ktorých
predmetom sú hodnoty, vyšší status, moc alebo zdroje. Cieľom subjektov konfliktu je
potom neutralizovanie, oslabenie alebo likvidácia protivníka.

-

Všeobecný vzťah práva a sociálneho konfliktu spočíva v tom, že sociálny konflikt
pôsobí voči právu ako nevyhnutný prostriedok jeho konkretizácie a ako prostriedok
porozumenia právu.

-

V moderných spoločnostiach je charakteristickým javom, že normotvorba sa snaží
konfliktom predchádzať ale zároveň sama isté konflikty produkuje. Tým sa paradoxne
zabezpečuje zrozumiteľnosť moderného právneho systému.

-

Konflikty môžu byť realistické a nerealistické, alebo konflikty

záujmov a dissens (hodnotový konflikt)

29