seminárka - sociálne a právne inštitúcie a organizácie

Obsah:

Úvod

1 Inštitúcia

1.1 Právna inštitúcia

1.2 Inštitúcia rodiny

1.3 Totálne inštitúcie

1.3.1 Nápravné inštitúcie

1.3.2 Vojenské inštitúcie

1.3.3 Liečebné inštitúcie

2 Vzťah inštitúcie a organizácie

3 Organizácia

3.1 Paramilitaristická organizácia

3.2 Pracovná organizácia

4 Korporácia

5 Znaky charakteristické pre inštitúcie, organizácie a korporácie

5.1 Autorita

5.2 Donútenie

5.3 Manipulácia

Záver

Použitá literatúra

Úvod

Témou mojej práce sú „Spoločenské inštitúcie a organizácie“. Na nasledujúcich

stranách by som sa rada pokúsila definovať samotné pojmy inštitúcia, organizácia

a korporácia a vysvetliť základný rozdiel, ktorý medzi nimi nachádzame.

Ľudská spoločnosť je komplikovaný systém, charakterizovaný existenciou rôznych

inštitúcií, organizácií a korporácií. Tie sú navzájom prepojené zložitou sústavou činností

a vzťahov. Tieto ako mnohé iné faktory ovplyvňujú v modernej spoločnosti značnú časť

života všetkých občanov.

Za jeden zo základných určujúcich znakov, ktorými sa spoločenský systém odlišuje od

iných systémov sa považuje práve existencia ľudí, inštitúcií, organizácií a korporácií

najrozličnejšieho druhu, funkcií a vlastností.

1 Inštitúcia

Pojem inštitúcia pochádza z latinského „instituere“, čo znamená zriaďovať.

V sociologickom a antropologickom zmysle je to každý obecne praktikovaný a danej kultúre

predávaný spôsob jednania. V dejinách sociológie boli inštitúcie definované ako stále

skupiny integrované v spoločnosti, najdôležitejšie skupiny uznané v spoločnosti, skupiny

s neosobnými funkciami, prejavy dôležitých kultúrnych činností, systematizované a uznávané

javy, pevne vymedzené procedúry a rituály a kombinácie noriem, statusov a rolí.

V tomto množstve definícií dominujú najmä dve a to definície z hľadiska

funkcionalizmu a antropológie.

Funkcionalizmus chápe inštitúcie ako funkčný mechanizmus uspokojovania potrieb

spoločnosti. Z tohto pohľadu sú inštitúcie obmedzené na schválené a sankcionované vzory

správania sa a sú aparátmi sociálnej kontroly.

Antropologické hľadisko v inštitúciách nachádza efektný prostriedok uľahčenia, ktorý

zbavuje človeka nevyhnutnosti premýšľať nad každým novým prípadom vedúcim

k uspokojeniu potrieb jednotlivcov, skupín či celých kultúr a spoločností. (1)

Môžeme teda povedať, že inštitúcie vymedzujú spôsoby konania, ktorých úlohou je

chrániť skupinu či spoločnosť pred fyzickým zánikom, pred nedostatkom, vnútornou či

vonkajšou agresiou.

Skúmanie inštitúcií považoval za vlastný predmet skúmania sociológie práve E.

Durkheim. Podľa neho analýza inštitúcií prispieva k pochopeniu spôsobu a miery

determinácie konania jednotlivca. Durkheim definuje inštitúciu ako „súhrn činností a ideí,

celkom ustanovených, ktorý jednotlivci nachádzajú pred sebou a ktorý sa im menej vnucuje“,

kde kladie dôraz na objektívny charakter inštitúcií.

Max Weber pod pojmom inštitúcia rozumie zväz, ktorého základné pravidlá sú

relatívne oktrojované každému konaniu podľa určitých znakov. Za inštitúciu považoval

predovšetkým štát a inštitúciu s pevne stanoveným racionálnym poriadkom, akou je cirkev či

nápravná inštitúcia.

Dôležitým pojmom, ktorým argumentuje vo svojej sociologickej teórii Eugen Ehrlich

je spoločenský zväz. Pod pojmom spoločenský zväz rozumie skupinu ľudí, ktorí vo

vzájomnej interakcii uznávajú tie isté pravidlá správania. Zaraďuje sme štáty so svojimi

úradmi, rodiny, družstvá a pod.

__________

1. Maříková H.: Velký sociologický slovník I. A-O. Praha: Vydavatelství Karolinum Univerzita Karlova 1996. str.435

Naopak G. Gurvitch uvádza kritickú analýzu. Zdôrazňuje mnohovýznamovosť pojmov

a na základe sémantického rozboru dospieva k názoru, že pojem inštitúcia nie je pre

sociológiu žiadnym prínosom, naopak, racionálny aspekt významu vyjadruje pojem

spoločenskej štruktúry.

Ekonomické inštitúcie ako základ existencie spoločnosti chápu najmä smery

ekonomického inštitucionalizmu, či už hovoríme o inštitucionalizme v USA alebo

o Marxovom ekonomickom inštitucionalizme.

Objavili sa ale aj smery s protichodnými tendenciami, ktoré za základ spoločnosti

považovali politické inštitúcie. Jedným z predstaviteľov tohto prúdu bol Talcot Parsons.

Zo sociologicko – právneho pohľadu rozumieme pod pojmom spoločenská

organizácia orgán, ktorý má prísne organizovanú normatívnu podobu, schopnosť,

kompetenciu a právomoc určovať normy správania sa aj iným spoločenským orgánom

a osobám a má všeobecno-nariaďovaciu právomoc. (2)

Existuje však množstvo inštitúcií, ktoré úzkostlivo dodržujeme, bez toho aby sme

o ich rozumnosti vôbec uvažovali. Mnohé inštitúcie sú dokonca priamo založené na tom, že

úvaha o ich rozumnosti je priam neprístupná (inštitúcia úcty k starším a pravidlá správania sa

vôbec). Iba ojedinele človek uvažuje, či určitú inštitúciu bude dodržovať, či sa obíde aj bez

nej (napr. inštitúcia manželstva).

Inštitúcie sa zvyknú rozdeľovať podľa určitých oblastí ľudskej činnosti, ktoré

regulujú. Rozlišujeme napríklad inštitúcie mocenské, náboženské, ekonomické, vzdelávacie,

rodinné, totálne a pod.

1.1 Právna inštitúcia

Pojem právna inštitúcia je mnohovýznamový pojem, ktorý môžeme chápať aj ako

súbor právnych noriem upravujúcich charakteristickú skupinu vzájomne súvisiacich

spoločenských vzťahov. Tieto normy tvoria celok z toho hľadiska, že regulujú významný typ

medziľudských vzťahov, akými sú napríklad manželstvo, právna zodpovednosť, zmluva alebo

vlastníctvo.

Právna inštitúcia môže mať dvojakú koncepciu. Hovoríme o funkcionálnej alebo

personálnej koncepcii právnej inštitúcie. Funkcionálne poňatie tohto pojmu spočíva v tom, že

__________

2. Maříková H.: Velký sociologický slovník I. A-O. Praha: Vydavatelství Karolinum Univerzita Karlova 1996. str.435

tento pojem chápeme ako súbor činností, ktoré sú vymedzené nejakým súborom noriem.

Personálny zmysel má základ v tom, že hovoríme o spoločenských organizáciách, ktoré

pôsobia v súlade s ustanoveniami právnych predpisov. Prvý typ sa blíži skôr

k sociologickému chápaniu inštitúcie, druhý k sociologickému pojmu organizácie.

Z právneho hľadiska pod pojmom štát rozumieme právnu organizáciu spoločnosti ako

právnu inštitúciu. V súčasných moderných spoločnostiach nie sú inštitúcie vždy vytvárané len

ako dôsledok opakujúcich sa spoločenských vzťahov, ale sú programovo vytvárané na

riešenie budúcich situácií a stabilizáciu spoločenských vzťahov. Medzi takéto inštitúcie patrí

aj štát so svojimi orgánmi a organizáciami, ktoré sa stanovujú podľa práva.

Celá štátna moc a všetky jej inštitúcie sú určené právom. Dokazuje to nie len ústava,

ktorá stanovuje formu štátu, usporiadanie štátnych orgánov, ich kompetencie a povinnosti,

vzájomné interakcie, ale aj medzinárodné právo, ktoré upravuje správanie štátov v ich

vzájomných stykoch. Štát je teda inštitúciou, ktorej formalizácia sa zakladá na práve.

1.2 Inštitúcia rodiny

Rodina je pôvodná a najdôležitejšia spoločenská skupina a inštitúcia. Vznikla už

v zberačsko-loveckej spoločnosti. Je základom sociálnej štruktúry a súčasne základnou

ekonomickou jednotkou. Jej hlavnými funkciami je reprodukcia trvania ľudského druhu,

výchova, prenos kultúrnych vzorov.

Sociológia a sociálna antropológia sa zaoberá rodinou predovšetkým ako

spoločenskou skupinou – skúma jej veľkosť, vnútorné členenie a väzby navonok. Základom,

vo všetkých doteraz známych typoch spoločnosti, zostáva naďalej dyadický pár zložený

z muža a ženy (určitá forma manželstva), vzťah rodičovstva a súrodenectva.

Inštitúciu rodiny môžeme podobne ako štát označiť za právnu inštitúciu. Rodinou – jej

vznikom, zverením dieťaťa do výchovy iného občana ako rodiča, určením otcovstva atď. – sa

venuje rodinné právo a predovšetkým Zákon o rodine. Tým že štát stanovil určité pravidlá,

objasnil ciele a priebeh rodiny, sa rodina stáva právnou inštitúciou.

Rodinu však sociológia považuje aj za základ spoločenskej inštitúcie, pre ktorú v plnej

miere platí, že vytvára isté vzory správania sa. Tieto vzory sú usporiadané podľa koncepcie

vychádzajúcej z určitých hodnôt, cieľov, obmedzení a iných tlakov stimulujúcich

organizované aktivity.

Inštitúcia rodiny je základom vzniku a zmeny spoločenských systémov, hodnôt

a noriem. Tzv. „orientačná rodina“ je preto schopná vytvárať socializačný základ jednotlivca

a poskytovať mu sociálny a kultúrny kapitál. Práve týmto spôsobom sa uplatňuje a zároveň

zachováva daná kultúra, rozvíjajú sa kultúrne vzory a spôsob života. Podľa väčšiny teórií

každá spoločenská a kultúrna zmena musí byť stabilizovaná a overená a až potom sa

významne podieľa na humanizácii a rozvoji alebo tiež úpadku spoločnosti. Je však dokázané,

že tieto úlohy rodiny sú v poslednej dobe oslabované a rodina sa stáva zastupiteľnou inými

inštitúciami. (3)

1.3 Totálne inštitúcie

Výskum a relatívne väčší záujem o totálne inštitúcie zo strany sociológie nastal až

v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Do tejto doby skúmala prakticky len inštitúcie

zamerané na ekonomiku a výrobné faktory. Práve toto „rozšírenie“ umožnilo sociológii širšie

tématizovať problematiku formatívneho pôsobenia organizácií, ktorý bol v prípade štúdia

výrobných jednotiek potlačený do úzadia a podriadený štúdiu organizačnej účinnosti.

Totálne inštitúcie ovplyvňujú prakticky celý život určitej časti obyvateľstva. Do tejto

kategórie zaraďujeme okrem iných kasárne ako inštitúcie vojenskej organizácie, väzenie ako

nápravné inštitúcie a liečebne, predovšetkým pre mentálne postihnutých, ako zdravotné

inštitúcie.

Totálne inštitúcie sú rovnako spoločenskou aj právnou inštitúciou. Sú súčasťou

spoločnosti a sú regulované právom a zákonmi. Funkcie týchto inštitúcií musia byť

upravované štátom. Keby štát a zákony neurčovali pravidlá a tým pádom by sa o túto formu

inštitúcií nezaujímal a nepostaral, ľudia na okraji spoločnosti, akými ľudia v ústavoch a vo

väzení určite sú, by bezpochyby nenašli vyliečenie a ponaučenie.

1.3.1 Nápravné inštitúcie

Už názov „nápravné“ inštitúcie nám objasňuje, že tento typ inštitúcií kladie dôraz

predovšetkým na nápravu a vylepšenie ľudského života. Za nápravné zariadenia považujeme

predovšetkým väzenia, ale môžeme k nim zaradiť aj rôzne ústavy a polepšovne. Skúmanie

týchto inštitúcií zo strany sociológie sa uberá dvomi cestami.

Prvá skúma kľúčový problém účinnosti trestu a prevýchovy. Zaoberá sa možnosťami

alternatívneho usporiadania života vo väzení v smere poľudšťovania väzenských podmienok.

__________

3. Klener P.: Velký sociologický slovník II. O-P. Praha: Vydavatelství Karolinum Univerzita Karlova 1996. str.941

Druhá línia úvah sa uberá riešením problematiky života v uzavretých ústavoch, sleduje

postihy, či už psychické alebo osobnostné, tohto spoločensky neprirodzeného prostredia na

jednotlivcov, ale aj personál. Študuje mechanizmy dohľadu a disciplíny a obranné reakcie

chovancov voči nim. (4)

1.3.2 Vojenské inštitúcie

Podobne ako pri nápravných inštitúciách, aj výskum vojenských inštitúcií sa rozvíja

dvomi smermi. Prvý skúma konflikt medzi vertikálnou líniou organizačnej autority a

horizontálnou líniou autority expertnej. Moderné zbraňové systémy, vyžadujúce k svojej

obsluhe nezvyčajnú mieru odbornej znalosti, zvyšujú riziko konfliktov medzi podriadenými

špičkovými expertmi a vysoko postavenými laikmi.

Druhý smer skúma dopad vplyvných vojenských inštitúcií na okolitú spoločnosť.

Armáda, ako zosobnenie štátneho monopolu na násilie sa podstatne odlišuje od väčšiny

organizácií, v ktorých násilie vystupuje iba ako náhodný a v zásade nezákonný prvok.

Vzostup významu armády nastáva najmä v období permanentného rizika vypuknutia

vojenského konfliktu a odráža sa v celkovom profile života novodobej spoločnosti.

Podľa Lasswella väčšia ničivá moc moderných zbraní vedie k „socializácii

nebezpečenstva“; hrozba konfliktu je v spoločnosti rozšírená celoplošne (Lasswell 1941).

Dokonca aj v dobe mieru dochádza k vylepšovaniu a zdokonaľovaniu armády, či už v oblasti

zbraní alebo v personálnej oblasti. Týmto profesionalizácia armády reprodukuje zvláštnu

sociálnu triedu schopnú presadzovať svoje záujmy na rôznych úrovniach spoločensky

významného rozhodovania. (5)

Sociológia sa okrem týchto aspektov zaoberá aj zvláštnosťami života v kasárňach.

Dospela k názoru, že tento život vykazuje niektoré spoločné rysy s režimom väzníc a liečební

pre mentálne postihnutých. Skúma správanie vojakov oddelených od rodín, zvláštne

usporiadanie života v nich a obmedzené možnosti toto prostredie opustiť.

1.3.3 Liečebné inštitúcie

Rovnako ako nápravné a vojenské inštitúcie, aj nemocnice a najmä ústavy pre duševne

__________

4. Keller J.: Sociologie, byrokracie a organizace. Praha: Sociologické nakladatelství, 1996. str.125

5. Keller J.: Sociologie, byrokracie a organizace. Praha: Sociologické nakladatelství, 1996. str. 126

chorých predstavujú do detailov dovedené organizačné princípy. Z hľadiska teórie organizácií

si zasluhujú zvláštnu pozornosť, pretože prevláda tendencia, že sa na ľudí v nich pozerá ako

na klientov nie úplne plnoprávnych, nie úplne vyspytateľných. (6)

Ľudí nachádzajúcich sa v ústavoch môžeme istým spôsobom chápať ako klientov,

pretože viaceré štúdiá dokázali, že existuje výrazná podoba vo vývoji pohľadu sociológie na

zamestnancov úradov, tovární a na pacientov liečebných zariadení každého druhu. Ešte

v prvej polovici päťdesiatych rokov sa štúdiá venujú testovaniu výkonnosti organizácie pri

liečení pacientov. V tejto súvislosti sleduje aj pohyb ošetrujúceho personálu a jeho pracovnú

morálku. Zistilo sa, že špeciálne veľké liečebne pre duševne chorých vykazujú výraznú

neúčinnosť pri sledovaní svojich cieľov. Ich hlavnou úlohou sa stáva dozor, kontrola

a poskytovanie minimálnej starostlivosti. Celkovo sa jedná o aktivity, ktoré majú nízky status

a táto okolnosť v spojení s nedostatočným finančným ohodnotením vedie k tomu, že ústavy

tohto typu priťahujú menej kvalifikovaný a nízko motivovaný personál. Mnohí sociológovia

tvrdia, že už len nepatrný záujem o takýchto pacientov a zvýšená komunikácia s nimi môže

byť prospešná a ďalším z dôsledkov by bolo aj zmierenie napätia medzi pacientmi

a personálom.

2 Vzťah inštitúcie a organizácie

Medzi inštitúciou a organizáciou existuje určitá korelácia ale aj určitá diferenciácia.

Súvislosť je v tom, že inštitucionalizácia prebieha vo všetkých sociálnych systémoch

a predstavuje tak univerzálny a antropologický jav. Rozdielnosť spočíva v tom, že inštitúcia

je v podstate spôsob, akým ľudia vykonávajú istú činnosť, kým organizácie sú tvorené

ľuďmi, ktorí určitú činnosť inštitucionalizovaným spôsobom vykonávajú.

3 Organizácia

Pojem organizácia pochádza z francúzskeho „organisation“, čo znamená usporiadanie,

ktoré je odvodené z gréckeho „organon“ znamenajúce nástroj. Organizácia je sociálny jav

alebo útvar založený na plánovanej spolupráci skupinových aktivít, fungujúcich v dôsledku

deľby práce a hierarchie autority, smerujúcich k dosiahnutiu spoločného cieľa.

__________

6. Keller J.: Sociologie, byrokracie a organizace. Praha: Sociologické nakladatelství, 1996. str.127

Podľa typov organizácií rozlišujeme organizácie univerzálne, ako jednotu

usporiadaných, navzájom prepojených častí, organizácie inštitucionálne v zmysle určitých

relatívne samostatných organizačných jednotiek ako sú podnik, úrad, súd, organizácie

funkčné ako vytváranie a usporiadanie vedomej činnosti, organizácie štrukturálne ako

systém základných pravidiel pre určitú činnosť. (7)

Podľa druhov rozlišujeme organizácie formálne, ktoré uskutočňujú plánované, stále

a cieľovo zamerané vzťahy a vyznačujú sa pevnou štruktúrou, pravidlami jednania

a formálnym komunikačným systémom a organizácie neformálne, ktoré v podstate

predstavujú spontánne vznikajúci vzťahový systém a jeho základné rysy sú zvyčajne osobné

priania a očakávania, sympatie, neformálna komunikácia a neformálne vytváranie skupín.

3.1 Paramilitaristická organizácia

Paramilitaristická organizácia je zvláštnym druhom organizácie budovanej podľa

vojenských zásad. Poskytuje svojim členom znalosti a výcvik v poznatkoch využiteľných

v armáde, v bojových akciách, či pri zvláštnych prírodných katastrofách. Takouto

organizáciou však primárne nerozumieme armádu, paramilitaristickou organizáciou bol napr.

aj skauting, kibuc (sídelný útvar a zároveň špecifická forma vidieckeho spoločenstva, jeho

účelom bolo pripraviť židovskú mládež na kolektívnu prácu a život v poľnohospodárskych

družstvách).(8)

3.2 Pracovná organizácia

Pracovná organizácia je útvar, ktorý sa vytvoril za účelom zaistenia výroby určitých

výrobkov alebo služieb. Túto organizáciu chápeme ako výsledok organizovanej činnosti;

organizácie práce.

Organizácia práce je v podstate systematické, účelové, časové a priestorové

rozvrhnutie pracovnej činnosti, resp. jej riadenia podľa iných nariadení. Všeobecne je dnes

organizácia práce vnímaná ako efektívny prostriedok nie len k zvýšeniu produktivity práce,

ale aj k zlepšeniu pracovných podmienok.

Účinnosť pracovných organizácií môžu znižovať napr. konflikty, či už vnútorné –

medzi pracovníkmi (konflikty na základe odlišného pohlavia, veku, profesie, či v dôsledku

_______________

7. Klener P.: Velký sociologický slovník II. O-P. Praha: Vydavatelství Karolinum Univerzita Karlova 1996. str. 723

8. Klener P.: Velký sociologický slovník II. O-P. Praha: Vydavatelství Karolinum Univerzita Karlova 1996. str. 724

j

ednoduchej antipatie), alebo vonkajšie – medzi organizáciou a jej okolím (organizácia

a verejná mienka).

4 Korporácia

Pojem korporácia pochádza z latinského „corporare“, čo znamená združovať.

Korporácia je určité združenie ľudí, ktorých spájajú rovnaké záujmy, či zamestnanie.

Svoj vznik zaznamenali až v stredoveku, kedy sa zakladali rôzne organizácie

remeselníkov – cechov, mešťanov, obcí a samosprávnych záujmových zväzov. Nie sú však

výnimkou ani v súčasnosti, v spoločnosti vznikajú stále nové spolky, komory a samosprávy.(9)

V neokorporatizme, ktorý predstavuje jeden zo smerov korporatizmu postavený na

vzťahoch medzi spoločnosťou a štátom paralelne sa rozvíjajúcich k liberálnym štruktúram, je

korporácia ako súbor rovnakého povolania, rozširovaná na všetkých aktérov uplatňujúcich na

štát určité nároky – na prisťahovalcov, feministické organizácie, národnostné menšiny.

Hlavnými predstaviteľmi tejto myšlienky sú P. Schmitter a A Cawson.

5 Znaky charakteristické pre inštitúcie a organizácie a korporácie

Pre každú jednotku našej spoločnosti sú typické určité znaky, črty, rysy, ktoré danú

organizáciu, inštitúciu, či korporáciu charakterizujú. V sociológii môžeme hovoriť o troch

hlavných atribútoch – autorite, donútení a manipulácii.

5.1 Autorita

Z lat. „auctor“ – tvorca, činiteľ; „autoritas“ – moc, vplyv. Jedna z rozhodujúcich

foriem uskutočňovania moci. Je založená na uznaní legitimity vplyvu určitej osobnosti,

inštitúcie alebo skupiny. V zásade je všeobecne akceptované, že autorita sa podstatne líši od

moci založenej na priamom donútení tým, že je nejakým spôsobom legitimizovaná, tzn. že je

nejakým spôsobom dosiahnutý súhlas s tým, aby nejaká osoba, inštitúcia či skupina

vykonávala svoju moc – stimulovala, kontrolovala a organizovala ľudské aktivity.(10)

__________

9. Bakošová E. a Vaculíková N.: Základy sociológie práva. Bratislava: Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK 2003. str.76

10. Kiczko L. a kol.: Slovník spoločenských vied. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1997. str. 26

5.2 Donútenie

Je to kategória opisujúca okolnosti jednania, ktoré nebolo realizované podľa vlastného

presvedčenia. V najširšom zmysle je donútenie opakom dobrovoľnosti, znamená podriadenie

sa cudzej vôli, sile neosobných noriem a pravidiel. V užšom zmysle môže mať podobu

podrobenia sa všeobecne uznávanej autorite, v podmienkach modernej spoločnosti napr.

verejnej autorite. Hraničnú formu donútenia predstavuje manipulácia.

5.3 Manipulácia

Manipulácia je donútenie skryté natoľko, že nevyvoláva nesúhlas tých, ktorí sú

ovládaní. Manipulácia je preto považovaná za najúčinnejšiu formu donútenia a spolu s tlakom

verejnej mienky je napr. používaná v politickej propagande a obchodných reklamách. (11)

__________

11. Maříková Hana: Velký sociologický slovník I. A-O. Praha: Vydavatelství Karolinum Univerzita Karlova 1996. str. 327

Záver

Cieľom mojej práce bolo poukázať na rôzne typy spoločenských inštitúcií

a organizácií. Spoločenské orgány sú základnou jednotku spoločnosti. Každý člen spoločnosti

využíva ich služby a je ich členom. Bez spoločenských orgánov by spoločnosť nebola

spoločnosťou. Určité usporiadanie v ľudskom živote je teda viac než nutné a práve existencia

inštitúcií, organizácií či korporácií sa stáva prostriedkom na jej uskutočnenie

Vo svojej práci som vybrala som len pár z nich. Nie je možné opísať všetky inštitúcie

a organizácie, vzhľadom k tomu, že existenciu mnohých z nich si ani neuvedomujeme. Sú to

inštitúcie ako sloboda, cestný poriadok, zmluvy atď., teda inštitúcie, ktoré sú súčasťou

bežného života ľudí. Ja som si vybrala pre mňa najzaujímavejšie. Nechcem a ani nemôžem

tvrdiť, že sú to tie najdôležitejšie, ale mňa oslovila práve ich existencia.

Použitá literatúra:

 Keller Jan: Sociologie, byrokracie a organizace. Praha: Sociologické nakladatelství,

1996. 191s.

 Keller Jan: Úvod do sociologie. Praha: Vydavatelství Slon 1995. 186s.
 Bakošová Emília a Vaculíková Nadežda: Základy sociológie práva. Bratislava:

Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK 2003. 224s.

 Ottová Eva: Teória práva. Bratislava: Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK

2005. 226s.

 Maříková Hana: Velký sociologický slovník I. A-O. Praha: Vydavatelství Karolinum

Univerzita Karlova 1996. 747s.

 Klener Pavel: Velký sociologický slovník II. O-P. Praha: Vydavatelství Karolinum

Univerzita Karlova 1996. 749-1627s.

 Kiczko Ladislav a kol.: Slovník spoločenských vied. Bratislava: Slovenské

pedagogické nakladateľstvo 1997. 303s.