Histologia-spoznamkovane prednasky

(1) HISTOLÓGIA (NÁUKA O TKANIVÁCH)

definícia živočíšneho tkaniva: súbor buniek rovnakého tvaru, funkcie a zhodného chemizmu spolu so svojimi
derivátmi (medzibunkovou hmotou) tvorí živočíšne tkanivo

vznik: - v procese embryogenézy (zárodočné listy)

- v procese histogenézy (diferenciácia jednotlivých typov tkanív)

ontogenéza -> brázdenie vajíčka -> vznik zárodočných epitelov tvoriacich zárodočné listy

ektoblast (napr. nervové, zmyslové tkanivá, pokožka)
endoblast (napr. tráviace epitely – stredné črevo)
mezoblast (napr. svalové tkanivá)

klasifikácia tkanív

epitelové - bunky v tesnom kontakte

- sú polarizované
- tvoria listové komplexy

spojivové (výplňové, oporné atrofické) - mohutný rozvoj medzibunkovej hmoty

- medzibunková hmota určuje ich charakter
- patria sem aj telové tekutiny (krv, lymfa, hemolymfa, tkaniv. mok)

svalové - zaisťujú pohyblivosť, schopné kontrakcie
nervové - vedú podráždenie

- koordinujú funkcie živočícha
- prenos podnetov z vonkajšieho prostredia a naopak

medzibunkové spoje v tkanivách

- prstovité výbežky laterálnej časti membrán dvoch susediacich buniek - interdigitácie alebo interfokácie
(pevnejšie medzibunkové spojenie, transport látok medzi bunkami)
- špecializované útvary – spojovacie komplexy (mechanický, ale často aj fyziologický význam ->

zabraňujú prepúšťaniu tekutín,miesta so zníženým elektrickým odporom, uľahčujú prestup iónov z bunky
do bunky)

spojovacie komplexy

zonula occludens 1

- tesné spojenie apikálnych častí buniek po celom ich obvode, vonkajšie časti dvoch susedných

cytoplazmatických membrán splývajú

zonula adherens 2

- mechanické medzibunkové spojenie
- je pokračovaním zonula occludens smerom k báze bunky
- cytoplazmatická membrána má paralelný priebeh a je tu zachovaný intercelulárny priestor šírky 20-25 nm

1

2

1

macula adherens (dezmozóm) 3

- leží bazálnym smerom v porovnaní s vyššie spomínanými komplexmi
- protiľahlé cytoplazmatické membrány sa diferencujú
- pripomína dva oproti sebe ležiace terčíky (200-300 nm), ktoré viažu susedné bunky.
- intercelulárny priestor obsahuje denzný zrnitý materiál a tzv. centrálnu lamelu alebo longitudinálny

element

- často sa tu nachádzajú tonofilamenty, ktoré slučkovito vybiehajú z bunky do intercelulárneho priestoru a

opäť sa do pôvodnej bunky vracajú; napr. v epidermis, v svalovine srdca v podobe interkalárnych diskov, v
endotelových bunkách ciev

nexus 4

- vodivý spoj s fyziologickou funkciou

- nachádza sa v epiteloch, v pečeni, myokarde, hladkom svalstve
- medzibunková štrbina je 2 – 3 nm široká s proteínovými časticami tzv. konexónmi (hexagonálne

usporiadanie bielkoviny konexínu)

- vnútri konexónov dvoch susediacich membrán buniek je hydrofilný kanál 1-2 nm široký spájajúci

cytoplazmu susediacich buniek; sprostredkuje prechod iónov, cukrov, AMK, nukleotidov, steroidných
hormónov

- elektrická vodivosť v oblasti nexónu je niekoľkonásobne vyššia ako v ostatných častiach membrány -

predstavuje oblasť zníženého elektrického odporu medzi bunkami

3

4

extracelulárna matrix

amorfná

proteoglykány + kolagénne vlákna + vlákna kys. hylaurónovej = sieť

význam pri viazaní vody a solí, tiež informačný význam

glykoproteíny (fibronektín, laminín,...) - proteíny s informačnou funkciou

fibrilárna: vlákna - kolagénne, elastické, retikulárne

kolagénne vlákna - priemer 10-200 nm

- nerozvetvujú sa
- môžu sa spájať a rozpájať
- glykoproteín kolagén

retikulárne vlákna - tvoria husté siete

- nosným podkladom lymfatické orgány, slezinu, okolo kapilár a tukových buniek

elastické vlákna - dlhé, jemné, rozvetvujúce sa vlákna

- priemer 5 nm
- glykoproteín elastín

- môžu sa roztiahnuť o 50% svojej dĺžky

2

tkanivá epitelové (epitely)

- pokrývajú povrchy alebo vystieľajú dutiny vnútorných orgánov
- bunky tesne vedľa seba
- polarizované (apikálny a bazálny koniec)
- so spojivami hraničia pomocou membrana basalis (nebunkový útvar – medzibunková hmota + vláknitá,
retikulárna časť)
funkcie bazálnej membrány

- morfogenetická (pri vývine epitelu)
- realizuje sa cez ňu výživa epitelu (epitel nemá cievy)
- oporná

epitely podľa tvaru buniek

plochý (dlaždicovitý) - dýchacie epitely žiabier, pľúc

- Bowmannove vačky obličiek,
- blanitý labyrint vnútorného ucha
- popľúcnica, pohrudnica, pobrušnica
- výstelka ciev, kapilár

kubický - obličkové kanáliky,

- pigmentový epitel sietnice
- koncové úseky bronchiol
- povrch vaječníkov

- folikuly štítnej žľazy

cylindrický
s riasinkami - dýchacie ústrojenstvo

- urogenitálny systém
- Eustachova trubica
- dutina stredného ucha

bez riasiniek - tráviaci trakt (žalúdok, črevo)

epitely podľa počtu vrstiev

jednovrstevný
viacradý - modifikácia cylindrického epitelu, s riasinkami, bez riasiniek
vrstevnatý : 1. plochý 2. kubický 3. cylindrický

- len najspodnejšia vrstva nalieha na membranu basalis
- napr. pokožka nižších stavovcov, niektoré sliznice – vrstevnatý epitel plochý nezrohovatený
- pokožka vyšších stavovcov – vrstevnatý epitel plochý rohovatejúci

prechodný (urotel) - močový mechúr - počet vrstiev sa mení v závislosti od rozťahovania orgánu

epitely podľa funkcie

krycí
resorpčný (vstrebávanie živín)
riasinkový (pohyb – primárne larvy bezstavovcov, ploskavce, črevo mechúrnikov, dýchacie cesty,

výstelka vaječníkov, semenníkov)

zmyslový – čuchový, chuťový, sluchový (prijímanie podnetov)
pigmentový – pohlcovanie svetla (sietnica oka stavovcov)
svalový – povrch črevnej dutiny mechúrnikov
zárodočný – epitel semenníkov, vaječníkov, z ktorého sa diferencujú pohlavné bunky
žľazový – produk. exkréty (von z tela alebo do tráv. traktu) alebo inkréty (hormóny – do krvi, hemolymfy)

žľazy:
podľa chemického zloženia sekrétu

žľazy mucinózne (sliz s vysokým obsahom proteoglykánov)
žľazy serózne (sekrét bohatý na bielkoviny)
kombinované seromucinózne

mazové (vysoký obsah tuku)

podľa počtu buniek

jednobunkové

mnohobunkové

podľa zložitosti

jednoduché
rozvetvené
zložité

3

podľa morfologického tvaru

tubulózne (trubicovité)
- jednoduché (hrubé črevo stavovcov, vajcovody žiab, malpighiho rúrky u hmyzu)
- jednoduché tubulózne žľazy stočené (potné žľazy cicavcov
- rozvetvené tubulózne žľazy (žalúdočné, maternicové, žľ. ústnej dutiny, pažeráka)
- zložené tubulózne žľazy (napr. Brunnerove žľ. v dvanástniku, mucinózne žľazy ústnej dutiny, v
kardiu žalúdka)
alveolárne
- jednoduché (koža obojživelníkov)
- rozvetvené (acinózne) – mazové žľazy pokožky cic.
- zložené (acinózne) – príušná žľaza (glandula parotis),
pankreas, mliečna žľaza
kombinované (tubuloalveolárne žľazy)
- podjazyková slinná žľaza (glandula sublingualis) cic.
- podčeľustná slinná žľaza (glandula submandibularis) cic.

podľa sekrécie:
merokrinné, apokrinné, holokrinné, exokrinné – s vonkajším vylučovaním (exkrét von z tela, alebo
do tráviaceho traktu), endokrinné – s vnútorným vylučovaním (inkrét – hormón do krvi, hemolymfy
alebo po nervových dráhach - neurokrinná inkrécia)

modifikácie epitelov

tyčinkový lem – resorpčný epitel tenkého čreva
kefkový lem – resorpčný epitel v obličkových kanálikoch
stereocílie – udržiavanie hlienu na povrchu pokožky
kinocílie – riasinkový lem (dýchacie epitely)
vírivý epitel – spermovody, vajcovody, črevo bezstavovcov, pokožka primárnych lariev a nižších bezstav.
bičíkatý epitel – golierikaté bunky ostií hubiek, črevný epitel mechúrnikov, plamienkové bunky protonefrídií

ploskavcov

krusty – modifikované povrchy buniek
kutikula – nebunkové štruktúry vylúčené pokožkovými bunkami (zložené napr. z org. látky chitínu – u

Arthropoda, tunicínu u Urochordata ), často obsahujú pigmenty

tkanivá spojivové (spojivá)

- vyplňujú priestory medzi orgánmi, obaľujú orgány
- funkcia: oporná, vyživovacia, trofická, exkréčna
- odovzdávajú metabolické produkty
- mohutný rozvoj medzibunkovej hmoty
- netvoria súvislý komplex, nie sú polarizované

klasifikácia spojív

spojivové tkanivá výplňové a oporné
spojivové tkanivá trofické (telové tekutiny)

4

spojivá výplňové a oporné

mezoglea (sekréciou buniek ekto a endodermu)

- hubky (spongioblasty)
- mechúrniky (skleroblasty)

parenchým (ploskavce a obrúčkavce)

- hviezdicovité bunky, polotekutá medzibunková hmota

vezikulárne spojivo

- ramená mechúrnikov, tykadlá mäkkýšov, u ploskavcov, žaluďovcov a kopijovcov, súčasť chorda

dorsalis u Chordata

- veľké bunky, nemá medzibunkovú hmotu, obrovské vakuoly, cytoplazma a jadro zatlačené k

bunkovej membráne

mezenchým

- riedke hubovité tkanivo, obaľuje základy orgánov, z neho sa diferencuje väzivo, chrupka, kosť,
mezodermálneho pôvodu

väzivo

- bunky, amorfná rôsolovitá matrix polotekutej konzistencie, vláknitá zložka

prisadlé bunky väziva

fibrocyty (-blasty) - produkcia medzibunkovej hmoty
retikulárne bunky - zdroj pre vznik krvných a fagocytujúcich buniek, produkcia retikulárnych vláken
tukové bunky: univakuolárne, multivakuolárne
pigmentové bunky (ochranná funkcia)

- melanofóry - hnedočierne, čierne farbivá
- iridocyty (leukofóry) – striebristé (kryštáliky guanínu)
- xantofóry - žlté farbivá karotény
- erytrofóry - červené farbivá

nediferencované mezenchýmové bunky - zdroj pre diferenciáciu ostatných buniek

blúdivé bunky väziva

histiocyty (schopnosť fagocytózy)
plazmocyty (produkcia protilátok (gamaglobulínov) – napr. serózne blany, lymfatické tkanivo, červená

kostná dreň, tráviaca a dýchacia sliznica)

žírne bunky (heparinocyty)

- heparín - antikoagulačný faktor
- histamín – permeabilita krvných kapilár
- serotonín – posilňuje peristaltiku čriev

blúdivé krvné bunky

- leukocyty okrem bazofilných (lymfocyty, monocyty, neutrofilné a eozinofilné granulocyty)

fibrilárna zložka väziva

- kolagénne
- elastické
- retikulárne vlákna

typy väziva

1.) riedke

mezenchým – bunky hviezdicovitého tvaru, medzibunková hmota polotekutá
rôsolovité väzivo

- fibroblasty (fibrocyty), rôsolovitá základná hmota, retikulárne a kolagénne vlákna
- pupočník cicavcov, podkožné väzivo u lariev obojživelníkov

riedke kolagénne väzivo

- najrozšírenejší typ
- všetky typy vláken (kolagénne, elastické, retikulárne)
- fibrocyty, tukové bunky, všetky typy blúdivých buniek

retikulárne väzivo

- lymfatické uzliny, slezina, červená kostná dreň, endoost (zahustené retik.väz.)

tukové väzivo

- energetická rezerva, mechanický a tepelný izolátor
- univakuolárny typ (biele až žltkasté ) – podkožný tuk, tukové púzdra vnútorných orgánov
- multivakuolárny typ (hnedé) – zimní spáči

5

2.) husté - prevláda vláknitá zložka, najmä kolagénne vlákna, bunková zložka menej, extracelulárna

amorfná matrix minimálne

husté väzivá neusporiadané

- vlákna všetkými smermi
- v zamši, fascie svalov, púzdra orgánov (semenníky, pečeň, lymfatické uzliny, obličky), v
ochrupkovici, okostici, nášľapky chodidiel u cicavcov

husté väzivá usporiadané

- fibrilárna zložka jedným smerom
- šľachy, aponeurózy, väzy

šľacha (tendo, tendines)

- bunky tendinocyty (krídlaté bunky)
- povrazce kolagénnych vlákien

primárne povrazce vlákien – obal endotendineum (riedke kolagénne väzivo)
sekundárne zväzky – pozostávajú z viacerých primárnych zv. – obal peritendineum
terciárne – obal epitendineum

- vo väzivových obaloch prebieha inervácia a prekrvenie šľachy
- šľachy upevňujú svaly k chrupke alebo ku kosti

aponeurózy (aponeuroses)

- ploché, šľachám podobné útvary

aponeurosis palatina (mäkké podnebie v ústach)
aponeurosis linguae (obal svalového tela jazyka)

väzy (ligamentá)

- prevláda elastická fibrilárna zložka

ligamenta flava chrbtice (majú obal z riedkeho kolagénneho väziva)
hlasové väzy (ligamenta vocalia) – u cicavcov v hrtane (larynx), u vtákov pri bifurkácii priedušnice

(špecializovaný orgán syrinx)

(2) TKANIVÁ CHRUPKOVÉ A KOSTNÉ

chrupka

- bezcievne oporné tkanivo
- pružnosť, pevnosť
- vzniká zo zárodočného mezenchýmu; mezenchýmové b. -> chondroblasty -> chondrocyty
bunková zložka: chondrocyty (-blasty)
extracelulárna zložka:

fibrilárna (kolagénne a elastické vlákna)
amorfná (chondrín – chem. chondroitínsulfát)

obal: ochrupkovica (perichondrium) - cievy, inervácia (

- výživa a rast chrupky

rast chrupky:

apozíciou (prechod fibroblastov z perichondria) a diferenciácia na chondrocyty -> do šírky
intususcepciou (chondrocyty sa mitoticky delia) -> do dĺžky

typy chrupkového tkaniva:

prachrupka (praecartilago)
pravá chrupka (cartilago)

1. chondroidné tkanivo (praecartilago)

- veľké bunky, málo medzibunkovej hmoty, štruktúra drží spolu turgorom buniek
- kostra kruhoústnic, žralokov a niektorých rýb

2. parenchýmová chrupka (praecartilago)

- bunky s veľkými vakuolami, málo medzibunkovej hmoty. ušný boltec hlodavcov

3. hyalínna chrupka

- sklovitá, namodralá, interfibrilárna a fibril. zložka má rovnaký index lomu javí sa ako homogénna
- vlákna: kolagénne
- chondrocyty v izogenetických skupinách (usporiadané v teritóriu)
- súčasť embryonálneho skeletu stavovcov
- stavovce: u dospelých koncové časti rebier, priedušnica, priedušky, skelet nosa, kĺbové plochy
- bezstav: obrúčkavce – mnohoštetinavce, subradulárna chrupka u mäkk, hlavonožce ochrana mozgu

6

4. elastická chrupka

- chondrocyty sa nenachádzajú v izogenetických skupinách
- elastické > kolagénne
- ohybnosť, pružnosť
- ušnica (auricula) cicavcov, Eustachova trubica, chrupky larynxu, bronchioly, stena veľkých ciev
(napr. arcus aortae, aorta)

5. kolagénna (väzivová, vláknitá, fibrózna) chrupka

- chondrocyty sú uložené izolovane
- vláknitá časť je tvorená silnými kolagénnymi vláknami, paralelne prebiehajúcimi
- málo amorfnej hmoty
- miesta náročné na tlak aj ťah – medzistavcové platničky, kĺbové spojenia (kľúčna a ramenná kosť,
čeľustný kĺb)

kosť

- všetky kostné tkanivá majú mezenchýmový pôvod

- oporné tkanivo, ktoré tvorí kostru stavovcov od rýb (okrem jeseterotvarých)
- bunková zložka: osteoblasty, osteocyty, osteoklasty
- organická medzibunková hmota: oseín - vláknitý kolagén, amorfné glykoproteíny (kys. chondroitínsírová)
- anorganická zložka: CaCO3 a CaPO4 (8:1), hydroxyapatit Ca

10(PO4)6(OH)2

, CaF2, Mg3(PO4)2, SrSO4, NaCl, Ba2+

- osteoblasty – mladé kostné bunky, majú delivú schopnosť
- osteocyty - oválne bunky s cytoplazmatickými výbežkami, kt. v zrelých kostiach zanikajú

- v medzibunkovej hmote jemné kanáliky (canaliculi ossium – zabezpečujú transport živín)
- zrelé osteocyty sa nedelia, sú uložené v lakunách

- osteoklasty - mnohojadrové útvary, zúčastňujú sa na resorpcii kosti

- nachádzajú sa v Howshippových lakunách

kosti podľa tvaru

dlhé kosti (končatiny)
krátke
ploché (kosti neurokrania, panva, lopatka, hrudná kosť)
nepravidelného tvaru (napr. členok)

podľa stavby a funkcie

kosť plsťovitá (hrubovláknitá, pleximorfná)
kosť lamelárna (jemne vláknitá) - kompaktná

- špongiózna

kostné pleximorfná (hrubovláknitá)

- vysoký obsah plsťovitých kolagénnych vlákien spojených interfibrilárnou hmotou (obsahuje CaCO3)
- u nižších stavovcov (obojživelníky, plazy)
- v vyšších stavovcov na miestach úponu svalov šľachami, v zubnom cemente a embryonálnych štádiách
osteoidné tkanivo

- podobné štruktúrou hrubovláknitej kosti
- zubovina vyšších stavovcov
- v kostre niektorých rýb

kosť kompaktná

- tvorená kostnou hmotou
- prestúpená sústavou kanálikov, ktorou prúdi do kosti výživa

- Volkmannove – prebehajú kosťou priečne
- Haverzove – rovnobežne s pozdĺžnou osou kosti
- doplnené spojovacími kanálikmi

- osteocyty v blízkosti kanálikov sú v mladosti napojené cytoplazmatickými výbežkami na cievy a na
druhej strane na výbežky osteocytov uložených hlbšie v kosti
- osteocyty a medzibunková hmota sú uložené vrstevnato

- povrchové lamely vrstvy súbežné s povrchom kosti
- Haverzove lamely vrstvy obklopujúce na spôsob dutých valcov Haverzove kanáliky

- vmedzerené lamely -vrstvy vyplňujúce priestor medzi valcami Haverzových lamiel

- úseky dlhých kostí medzi kĺbovými hlavicami (epifýzami) – diafýzy
- vnútri sú diafýzy duté, vyplnené žltou kostnou dreňou
- z tenkých vrstiev kompaktnej kosti je tvorený povrch epifýz, ako aj krátkych a plochých kostí
- osteon - komplex lamiel sústredený okolo 1 Haverzovho kanálika

7

amorfná extracelulárna matrix

- prestúpená kolagénnymi vláknami, kt. priebehajú1.paralelne s pozdĺžnou osou osteonu,2.šikmo,3.kolmo

kosť

hubovitá (špongiózna)

- výplne epifýz dlhých kostí, stredná časť plochých, kosti nepravidelného tvaru
- trabeculi (trámce) – usporiadané tak, aby čelili tlaku, Haverzove kanáliky
- prechádzajú v tŕnité útvary ostne (spiculi) - bez Haverzových kanálikov
- porézna
- dutiny medzi ostňami a trámčekmi vyplnené červenou kostnou dreňou

obaly kosti

okostica (periost)- husté väzivo neusporiadané na povrchu, riedke kolagénne väzivo vo vnútri

- vstupujú sem nervy + cievy (výživa kosti)
- chýba na povrchu kĺbov, v mieste úponu svalov a ligamentov

endoost - vnútorná výstelka kosti (zahustené retikulárne väzivo)
Sharpeyove vlákna - kolagénne vlákna, ktoré pripútavajú periost a endoost ku kosti

kostná dreň

- v kostnej dutine
- je vystlaná endoostom
- tvorí ju mezenchým, neskôr retikulárne väzivo
- obsahuje: retikulárne bunky, osteoblasty, osteocyty, osteoklasty, tukové bunky, materské bunky krviniek

myeloidného typu, u cicavcov tiež megakaryocyty (ich rozpadom vznikajú krvné doštičky)

typy kostnej drene

- červená (hematogénna) – vznik krvných elementov, u mláďat celková, v dospelosti väčšinou

nahrádzaná tukovými bunkami; zostavá v plochých kostiach (kosti neurokrania, rebrá, panva,
lopatky, hrudná kosť), v kľúčnych kostiach

- tuková (žltá) - obsahuje tukové bunky, nemá hematogénne schopnosti, pri záťaži sa môže

reaktivovať, dlhé kosti

- želatinózna (sivá) - u starých jedincov, pri dlhých chorobách

spojenie kostí

1. pevné (synarthrosis)

syndesmosis (väzivom) - švy (suturae) – lebka, panva
synchondrosis (chrupkou) - rebrá k hrudnej kosti (hyalínna chrupka), medzistavcové platničky

(fibrózna chrupka)

synostosis (kosťou) - napr. os sacrum zrastením 5 krížových stavcov

2. kĺbové (diarthrosis) - pohyblivé

- v kĺbe kĺbová štrbina
- artikulujúce konce obalené hyalínnou chrupkou

8

morfológia kĺbu

- na povrchu kĺbové puzdro - husté neusporiadané väzivo,

zvonku prechádza do periostu

- vnútri synoviálna membrána (riedke kolagénne väzivo + cievy)
- synoviálna membrána vstupuje

synoviálnymi klkmi do dutiny kĺbu

- vnútri sa nachádza synoviálna tekutina

(vzniká z tkanivového moku synoviálnej membrány)

-> mazacia funkcia v kĺbe

hojenie zlomenín

- z periostu
- úplná regenerácia stratených kostí alebo ich častí
len u nižších stavovcov

desmogénna osifikácia - na väzivovom podklade

- ploché kosti neurokrania, väčšina kostí tvárovej časti lebky vrátane dolnej čeľuste, kľúčna kosť
- panciere korytnačiek, gastráliá krokodílov, kostené dosky pásovcov

chondrogénna osifikácia (enchondriálna)

- dlhé kosti skeletu, stavce, hrudná kosť, panvová kosť
- osifikácia prebieha na báze hyalínnej chrupky, ktorá svojim tvarom zodpovedá budúcej kosti
- enchondrálne - rast kosti do dĺžky
- periostálne - rast kosti do šírky
- postupuje zo stredu kosti smerom k epifýzam
- 8 osifikačných zón - normálnej hyalínnej chrupky

- dorastajúcej chrupky
- hypertrofickej chrupky
- zvápenatelej hypertrofickej chrupky
- erózie (rozrušovanie zvápenatelej chrupky)
- osteoidná (diferenciácia osteoblastov)
- osimorfná (tvorba kostných trámcov na povrchu rozrušených chrupavkovitých trámcov)
- resorpcie (osteoklasty – resorbujú kostné trámce, zväčšovanie dreňovej dutiny)

9

sekundárna osifikácia

- prestavba hrubovláknitej pleximorfnej, primárnej kompaktnej kosti
- začína v strede diafýzy, šíri sa po celom objeme periostálnej kosti
- aktívna účasť osteoklastov
- vznik koncentrických kost. lamiel v Haverzových systémoch
- v epifýzach je hrubovláknitá kosť nahradená lamelóznou kosťou špongióznou

netypické spôsoby osifikácie

1. priama osifikácia väziva – ektopická osifikácia šľachy (kosti rýb, šľachy dolných končatín vtákov).
2. metaplazmatické kostnatenie – priama premena chrupky (chondrocyty sa priamo menia na osteocyty) bez
predošlého odbúrania chrupavkovitej matrix (parohy jeleňovitých)

zubné tkanivo

- fylogeneticky staršie a pôvodnejšie ako kostné tkanivo
- objavilo sa v integumente
- plakoidné šupiny žralokov v koži a ich zuby (ich kostra je chrupavkovitá)
zub morfológia – korunka, krček, koreň

zub – anatómia:

sklovina (substantia adamantina) – ektoderm
zubovina (dentín) – mezoderm
zubná dreň (pulpa dentis) – rôsolovité tkanivo, cievy, nervy, tukové b.
ďasno
čeľustná kosť
ozubica (peridontium) – riedke kolagénne väzivo
zubný cement (substantia ossea) – mezoderm, vláknitá pleximorfná

kosť, bez Haverzových kanálikov

10

spojivové tkanivo trofické - mezenchýmový pôvod

funkcie: odstraňovanie odpadových látok

výmena plynov
rozvod živín
rozvod hormónov
obranné reakcie - fagocytóza, imunita

základné typy - amébocyty hubiek (Porifera)

- perienterická tekutina (Nemathelmintes) – medzi endodermom a svalovinou telovej steny
- coelomová tekutina (Annelida)
- hemolymfa (Arthropoda, Mollusca – okrem Cephalopoda) – živočíchy s otvorenou CS
- hemocyty (hmyz)
- krv, lymfa, tkanivový mok (Vertebrata)

krv

- krv stavovcov – červená, prúdi v systéme ciev
- krvná plazma (55%) + krvné bunky (45%)
krvná plazma:

90% H2O, 10% anorganické a organické látky – ióny Na+, K+, Mg2+, Ca2+, Cl-, CO32-, PO43-, SO42-
koncentrácia iónov:

0,85% homoiotermné živočíchy
0,65% poikiotermné živočíchy (suchozemské + sladkovodné stavovce)
3,0% morské bezstavovce

organické látky: 0,1-1% cukry, 7% bielkoviny, tuky, MK, AMK, cholesterol, hormóny, kreatín,

kys. mliečna, kys. močová, močovina

krvné bunky – erytrocyty, leukocyty, trombocyty (cicavce), koagulocyty (ostatné stavovce)

erytrocyty - cicavce bez jadra, bikonkávne, človek 4,5 mil. ženy, 5 mil. muži / ml, 7,5 μm

- ostatné stavovce (ryby-vtáky) s jadrom
- tvoria sa v červenej kostnej dreni, zanikajú v pečeni a slezine

krvné farbivo:

hemoglobín (Fe2+) – červené - stavovce
hemerytrín - červený - červ Sipunculus (Sipunculida)
chlorokruorín (Fe2+) –zelený –mnohoštetinavce (Polychaeta)
hemocyanín (Cu2+) –modrý – ulitníky, lastúrniky, pavúky, kôrovce
echinochróm – červený – ježovky (Echinodermata)
hemovanadín – červený – ascídie (Tunicata)
achrooglobíny – bezfarebné bezstavovce

leukocyty - 5000-9000 / ml

granulocyty - špecifické granuly (lyzozómy, peroxizómy) obsahujúce oxidázy

podľa farbiteľnosti granúl:

a) neutrofilné (65-75% z celkového počtu)

- 10-12 μm (človek)
- nefarbia sa ani bázickými ani kyslými farbivami
- mikrofágy, fagocytujú napr. baktérie

b) eozinofilné (2-5% z celkového počtu)

- 12-14 μm (človek)
- farbia sa kyslými farbivami
- slabo fagocytujú niektoré baktérie
- sú aktívne pri parazitárnych ochoreniach
- zneškodňujú alergény

c) bazofilné granulocyty (1% z celkového počtu)

- farbia sa bázickými farbivami
- obsahujú heparín a amíny
- jadro nepravidelne laločnaté alebo v tvare s
- imunologické reakcie

11

agranulocyty

a) lymfocyty (25-30% z celkového počtu)

- malé, stredné, veľké, 6-8 μm (človek)
- nefarbia sa ani bázickými
- T-lymfocyty – týmus, aktivizujú sa pri bunkovej imunite
- B-lymfocyty – burza fabricii vtákov, apendix, lymfatické tkanivo, kostná dreň
- nemajú schopnosť fagocytózy, imunologické reakcie organizmu

b) monocyty (4-8% z celkového počtu), len cicavce, 12-20 μm (človek)

- amébovitý pohyb
- makrofágy, prechádzajú z krvi do väziva a naopak
- kostná dreň

trombocyty - 150-300 000 / ml

- 2-5 μm, žijú 8 dní
- odštiepovaním z megakaryocytov
- bezjadrové (cicavce)
- v mieste poranenia -> zhluk (trombus) -> trombín mení fibronektín na vláknitý fibrín -> vznik
krvného koláča
- koagulocyty – ryby, obojživelníky, plazy, vtáky (majú eliptické jadrá)

krvotvorba (hemopoéza) - proces tvorby a diferenciácie krvných teliesok z hemocytoblastov (materské b.

krviniek, mezenchýmový pôvod)

erytropoéza: hemocytoblast -> proerytroblast -> bazofilný erytroblast -> polychromatofilný erytroblast ->

->ortochromatický erytroblast -> zrelý erytrocyt

granulopoéza (myelopoéza): hemocytoblast -> myeloblast -> promyelocyt -> metamyelocyt -> zrelý

granulocyt (eozinofilný, neutrofilný, bazofilný)

lymfopoéza

hemocytoblast:

lymfoblast

monoblast

megakaryoblast

prolymfocyt

promonocyt

megakaryocyt

lymfocyt

monocyt

trombocyty

vývin: lymfatické org. < kost. dreň

červ. kost. dreň, krvný obeh

12

- nižšie stavovce - krvné ostrovčeky mezenchýmových buniek v čreve, pečeni a obličkách.
- vyššie stavovce - embryonálne obdobie

- mezoblastová perióda

- vznik v hematogénnych ostrovčekoch (zhluky mezenchýmových b.):

periférne bunky -> cievny endotel
centrálne -> erytroblasty

- hepatolienálna perióda

- mezenchým pečene - granulocyty, megakaryocyty, erytrocyty
- slezina - erytrocyty, lymfocyty
- lymf. centrá - lymfocyty

- medulolymfatická perióda -proces tvorby a diferenciácie krvných teliesok

z hemocytoblastov (materské b. krviniek, mezenchýmový pôvod)
- lymfopoéza v slezine, lymfatických uzlinách
- špecializácia krvotvornej kostnej drene

- postnatálne obdobie

- kostná dreň (myeloidné centrum)

} vznik všetkých teliesok okrem

- lymfatické uzliny, týmus, slezina (lymfoidné centrá) } lymfocytov

lymfa

- krvné elementy + plazma, prúdi v lymfatických cievach
- zrážanlivá, vyživovacia schopnosť
- obranná funkcia

tkanivový mok

- medzi bunkami tela
- látková výmena medzi kapilárami krvného a lymfatického systému a bunkami tkanív

hemolymfa (mäkkýše a hmyz)

- plazma: 85% vody, bielkoviny (albumíny, globulíny), aminokyseliny, cukry, enzýmy, tuky, lipoproteíny
a pigmenty
- katióny Na+, K+, Mg2+, Ca2+, Fe2+, Cu2+, Zn2+
- plyny O2, CO2
- hemoglobín u lariev pakomárov, sfarbenie je podmienené prítomnosťou pigmentov

hemocyty

- mezodermálne bunky
- vznik zo strednej časti célomových vačkov
- poznáme okolo 30 rôznych druhov
- schopnosť fagocytózy

13

(4)Tkanivo svalové a nervové

svalové tkanivo

- pohybová funkcia
- cytoplazma vybavená myofibrilami
- podnety k činnosti idú z nervového ústredia motorickými vláknami
jednobunkovce - Gregarina, Ciliophora – myofány (myonémy) vo vonkajšej vrstve cytoplazmy
hubky (Porifera) - bunky myocyty okolo vyvrhovacieho otvoru (osculum)

typy svalového tkaniva

1) svalové epitely
2) hladká svalovina
3) priečne pruhovaná svalovina
4) svalovina srdca (myokard)

svalové epitely (myoepitely) - ektodermálneho alebo endodermálneho pôvodu

- premenou krycích alebo výstelkových epitelov; bazálna č. sa rozšíri a vkliní sa pod ostatné epitelové bunky
- podkožná svalovina mechúrnikov, okružná podkožná svalovina a pozdĺžna črevná svalovina ploskavcov
- stavovce – v niektorých žľazách a v očnej dúhovke (iris)

14

hladká svalovina

- fylogeneticky staršia, základná stavebná jednotka je myocyt, bunka vretenovitá až vláknitá (15-200 μm)
- sarkolema, sarkoplazma, sarkoplazmatické retikulum, sarkozómy (modifikované mitochondrie),
deliace teliesko (diplocentrum), mohutný Golgiho aparát, myofibrily
- myofibrily - dvojlomné anizotropné
- umožňujú skracovanie myocytu až o polovicu dĺžky
- aktín, myozín, tropomyozín, paramyozín
- vznik z embryonálneho mezenchýmu
- v zrelom štádiu sa striedajú vrstvy hladkej svaloviny a vmedzereného retikulárneho spojiva
- ovládaná vegetatívnymi nervami, činnosť nemôžeme ovplyvňovať vlastnou vôľou
- vystiela steny vnútorných orgánov, nezaisťuje pohyb stavovcov
- u bezstavovcov (napr. Annelida, Mollusca) zaisťuje pohyb, jej činnosť je riadená z CNS
- helikálna svalovina obrúčkavcov – prudko reaguje
- paramyozínová svalovina –dlho vydrží v stave kontrakcie (zvierače lastúr)
- výkon hladkej svaloviny malý, reakcie pomalé, činnosť vytrvalá, v tepnách pracuje celý život
- regenerácia z vmedzereného retikulárneho spojiva

p

riečne pruhovaná svalovina

- dokonalejší, fylogeneticky mladší typ
- v typickej podobe u článkonožcov a stavovcov – kostrové svalstvo -> pohyb riadený CNS
- základná stavebná jednotka svalové vlákno
- dlhý vláknitý útvar (syncytium), na povrchu sarkolema, v sarkoplazme niekoľko 100 jadier, priečne
pruhované vlákna – myofibrily, sarkoplazmatické retikulum a priečne prepážky telofragmy
- sarkolema - blana silná asi 1 µm, aktívne sa dokáže naťahovať.
- jadrá vlákien – oválne, v sarkoplazme sú rozptýlené buď rovnomerne (článkonožce, žraloky) alebo sú
pod sarkolemou (väčšina stavovcov).
- sarkoplazmatické retikulum – modifikované ER, na jeho povrchu nie sú ribozómy, niektoré jeho výbežky
sú spojené so sarkolemou -> prenos vzruchu od povrchu svalového vlákna k povrchu myofibríl.
- sarkozómy (modifikované mitochondrie) v štrbinách medzi myofibrilami -> získavanie energie

myofibrily – 3 druhy bielkovín

- jednolomný aktín (izotropný), dvojlomný myozín (anizotropný), menšie množstvo tropomyozínu
- myofibrily prebiehajú po celej dĺžke sval. vlákna a prechádzajú otvormi v jeho priečnych prepážkach
- priečne pruhovanie -> pravidelné striedanie dvojlomného myozínu s jednolomným aktínom po celej

dĺžke myofibríl

- stredom jednolomných (aktínových) idú telofragmy (tzv. Z-línia), kt. delia sval. vl. na sarkoméry
- stredom anizotropných zón ide tzv. mezofragma (M), v ktorej je viditeľný tzv. Hensenov prúžok
(H-zóna), šírka Hensenovho prúžku sa mení podľa stupňa kontrakcie myofibrily -> pri maximálnom
sťahu sa Hensenov prúžok zúži na minimum, sarkoméry sa skrátia na dĺžku protofibríl

15

protofibrily

- myofibrila sa skladá z tenkých a hrubých protofibríl
- striedanie radov hrubých a tenkých protofibríl.
- pri natiahnutí svalu zostávajú medzi protofibrilami jedného druhu medzery takmer tak dlhé, ako je
celá dĺžka protofibríl
- pri kontrakcii sa zasunujú hrubé protofibrily medzi tenké a dochádza k ich čiastočnému (alebo
úplnému) prekrývaniu -> v miestach prekryvu vytváranie reverzibilných chemických väzieb
- na hrubých protofibrilách sú miesta väzieb na výbežkoch rozmiestnených na ich povrchu, oproti
výbežkom idú plytké jamky na povrchu tenkých filamentov

umiestnenie myofibríl v priečne p

ruhovanom svale

- rovnomerne
- do zväzočkov (sarkostyli) – Cohnheimove políčka
- myotenie – pentlicovité útvary

podľa pomeru myofibríl, myoglobínu a sarkozómov:

svaly bledé (fázické) – veľa myofibríl, málo myoglobínu a sarkozómov, orgány s rýchlym a

intenzívnym výkonom, pracujú krátkodobo, ale vysoko účinne

svaly červené (tonické) – málo myofibríl, často sa zoskupujú do zväzočkov – sarkostyli, vysoký obsah

myoglobínu a sarkozómov, silne prekrvené, ich činnosť pomalá, ale vytrvalá

obaly svalových zväzkov

- jednotlivé svalové vlákna sú spojené do svalových zväzkov pomocou retikulárneho spojiva
- spojením veľkého množstva zväzkov vzniká sval
- obaly: endomýzium, perimýzium, epimýzium , na povrchu svalu je spojivová blana fascia

svalovina srdca, myokard

- základná stavebná jednotka – kardiomyocyt (jednojadrová bunka)
- bunky sú usporiadané do zložitej priestorovej siete, jadrá v strede bunky
- sarkoplazma bohatšia na sarkozómy, menej myofibríl – pentlicovité myoténie
- interkalárne disky (priečne prepážky), sú silnejšie farbiteľné, prebiehajú schodovito
- myokard nemá regeneračné schopnosti

- pracuje rytmicky a automaticky
- neunaviteľný, zlučuje vlastnosti priečne pruhovaného (priečna pruhovanosť) a hladkého svalu (nie je
ovládaný vôľou)

16

elektrické a pseudoelektrické orgány

- modifikovaná priečne pruhovaná svalovina
- základnou stavebnou jednotkou je elektroplax (elektrická platnička)
- sú usporiadané v stĺpcoch ako monočlánky v batérii
- jedna strana elekroplaxu je inervovaná
- akčný potenciál 1 platničky je 0,14 V
- čím viac je elektroplaxov, tým väčší výboj môže živočích vydávať
- elektrický úhor (Electrophorus electricus) – Amazonka, Orinocco, dĺžka 3 m, pozdĺž chrbtice 5-6 000
platničiek, výboj 600V
- elektrický sumec (Malopterulus) – Afrika
- elektrická raja (Torpedo) – Stredozemné more, Atlantik, Pacifik

pseudoelektrické orgány

- premenou chvostovej, žiabrovej, okohybnej svaloviny morských i sladkovodných rýb
- série slabých výbojov (až 300/s)
- orientácia v priestore, hlbinné ryby v tme, v bahnitom teréne, vyhľadávanie opačného pohlavia

nervové tkanivo

- v CNS
- v periférnom nervovom systéme
- nervové bunky (neuróny)
- podporné bunky (neuroglie) – mechanická ochrana, výživa neurónov
neurón: neurocyt (telo nervovej bunky)

výbežky: dendrity –prijímajú podnety z prostredia a vedú vzruchy -> celulipetálne

neurit (axón) –prenáša vzruchy od neurocytu smerom k telodendronu -> celulifugálne
telodendron – koncová časť axónu -> zaisťuje prenos nervového vzruchu ďalej cez synapsie

na svalové, nervové, žľazové bunky

17

obaly neuritu, nervových vlákien a nervu

internódium - úsek medzi 2 Ranvierovými zárezmi tvorený 1 Schwannovou bunkou
endoneurium - na povrchu Schwannovej pošvy
perineurium - obal zväzkov nervových vlákien
epineurium – obal celého nervu

synapsie

1) axosomatické –telodendron sa kontaktuje priamo s telom nasledujúcej nervovej bunky
2) axodendritické – koncové časti neuritu prvého neurónu a dendrity nasledujúceho neurónu
3) axoaxonálne – axón prvého neurónu na axón nasledujúcej nervovej bunky

typy n

eurónov

•

multipolárne – jeden neurit, viac dendritov (napr. pyramidálne bunky
z mozgovej kôry, Purkyňove bunky mozočku, motorické bunky
predných rohov miechy)

•

bipolárne – jeden neurit, jeden dendrit (napr. v sietnici stavovcov, v
spinálnych gangliách nižších stavovcov)

•

pseudounipolárne – pôvodne bipolárne, v priebehu ontogenézy sa oba
výbežky pri tele bunky spojili a potom opäť rozdelili na dva
samostatné výbežky (napr. v kraniálnych a miechových gangliách
vyšších stavovcov)

•

unipolárne – jeden výbežok -> neurit (axón) (napr. primárne zmyslové
bunky – čuchový epitel vyšších stavovcov)

gliové bunky (neuroglie, glie)

- podporná, izolačná, metabolická a obranná funkcia
- mnohonásobne prevyšujú počet neurónov

1. ependým - cylindrické bunky s riasinkami: vystieľajú mozgové

komory a miechový kanál -> pohyb mozgovo-
miechového moku
- tela chorioidea -> miesta tesného kontaktu s krvnými
kapilárami, ependýmové bunky tu nemajú riasinky, nemajú kubický tvar a sekrečnú funkciu

2. astrocyty - plazmatické (transport živín z ciev k neurónom) v sivej kôre mozgovej

- fibrilárne (tenké, hladké, málo rozvetvené výbežky) v bielej hmote CNS

3. oligodendroglie - malé bunky s guľatým jadrom, jemné málo rozvetvené výbežky - v mozgu, v

sympatických gangliách, pri tvorbe myelínových pošiev CNS

4. mikroglie – bunky s malým telom, bohato rozvetvenými výbežkami

pri poškodení CNS tieto bunky: migrujú na miesto poškodenia, majú schopnosť fagocytózy, sú

mezodermálneho pôvodu – často označované ako mezoglie

nervové zakončenia

senzitívne (aferentné) – prijímajú podráždenie zo zmyslových orgánov
motorické (eferentné) – prenos podráždenia na výkonné orgány, napr. svaly, žľazy
aferentné nervové zakončenia

1. primárne zmyslové bunky - čuchový epitel, tyčinky, čapíky v sietnici
2. nervozmyslové bunky - mechanických zmyslových orgánoch...
3. sekundárne zmyslové bunky - chuťové poháriky stavovcov, modifikované povrchové bunky obalené

dendritmi senzitívnych neurónov

receptory

1. exoreceptory - čuchové, chuťové, zrakové, sluchové, hmatové
2. interoreceptory - podnety z vnútorného prostredia
3. proprioreceptory - podnety z výkonných orgánov, podávajú informáciu o ich stave – sú v kostrových

svaloch, kĺboch a šľachách

príklady nervových zakončení

•

voľné intraepitelové zakončenia

•

nervosvalové vretienka

•

Golgiho šľachové vretienka

•

Ruffiniho telieska (v podkož. väzive, v
kĺbových puzdrách)

•

Vater-Pacciniho telieska (hmat)

•

Golgiho-Mazzoniho telieska (teplo)

•

Krauseho telieska (chlad)

•

genitálne telieska

•

Meissnerove telieska (ruky, jazyk)

•

Merkelove telieska (v pokožke, na rypáku
ošípaných)

18