Organolog - spoznamkovane prednasky

(5)

ORGANOLÓGIA (NÁUKA O ORGÁNOCH A ORGÁNOVÝCH SÚSTAVÁCH)

orgánové sústavy

1. krycie, oporné, pohybové
2. metabolické: tráviaca, dýchacia, vylučovacia, obehová
3. dráždivo-regulačné: zmyslová, nervová, endokrinná
4. rozmnožovacie: gonády, prídatné žľazy, pohlavné vývody

telesná súmernosť

1. asymetria – améby a ameboidné štádia
2. radiálna symetria - antiméria (opakujúce sa časti tela do kruhu); Coelenterata, Echinodermata
3. bilaterálna symetria - aktívny pohyb

-1 os súmernosti, P a Ľ polovica tela, diferenciácia dorzálnej a ventrálnej strany

4. metaméria – Annelida, Arthropoda

a) homonomná
b) heteronomná
c) oligomerizácia (napr. hmyz – hlava, hruď, bruško – vznik telesných tegiem (tegmatizácia)

5. disymetria – sekundárne nadobudnutá asymetria – Gastropoda (Pulmonata)

zákonitosti rozvoja orgánov

1. zákon o používaní orgánov - zvýšenou činnosťou sa orgán zdokonaľuje, nedostatočnou činnosťou slabne

a atrofuje

2. Dohrov princíp zmeny funkcie - vplyvom zmenených podmienok môže niektorý orgán meniť funkciu a

nastáva aj jeho morfologická prestavba

- poskytuje to živočíchom možnosť prispôsobiť sa rôznym životným
podmienkam, napr. rôzne typy nôh u hmyzu – behavá (bystruška),
hrabavá (krtonôžka, hrobárik), skákavá (kobylka, koník, blcha),
chytavá (modlivka), zberná (včela)

3. Kleinerbergerov princíp substitúcie orgánov - orgán, ktorý prestáva mať pre organizmus význam, je

nahradzovaný iným orgánom (napr. u jaskynných živočíchov zaniká zrak,
ale je nahradzovaný veľmi citlivým hmatom, u hmyzu dokonalými
predĺženými tykadlami)

orgány

homologické, analogické, homotypické (párové, hypertrofia po strate párového orgánu), homodynamické (na
každom článku), rudimentárne

základné smery a roviny bilaterálne súmerných živočíchov

dorzálny - ventrálny
proximálny - distálny
bazálny - apikálny

kraniálny - kaudálny
anterior - posterior
dexter - sinister

KRYCIA SÚSTAVA - tegmentum

- ochrana pred vonkajšími vplyvmi
- príjem podnetov z okolia
- zabezpečenie vodného režimu
- regulácia teploty
- účasť na metabolizme (dýchanie, vylučovanie)
charakteristika integumentu

- jednobunkovce – pelicula
- bezchordáty + Urochordata – 1 vrstva buniek
- Cephalochordata - epidermis (1 vrstva buniek) + corium
- Vertebrata – epidermis (viacvrstvový epitel) + corium

integument stavovcov (vertebrata)

pokožka (epidermis) – ektoderm
zamša (corium) – mezoderm
podkožné tkanivo (tela subcutanea) nervové zakončenia, cievy, hĺbkové receptory
tukové tkanivo (paniculus adiposus)

1

krycí epitel

1) vnorený (ploskulice, motolice, pásomnice) - apikálne časti buniek splývajú (syncýtium)

- bazálne sú oddelené

2) nemertínový (Nemertini, niektoré ploskulice, Enteropneusta) - viacradý s riasinkami, početné

hlienové žľazy a mladé nediferencované bunky

3) jednovrstevný epitel (väčšina bezstavovcov): obrvený, nahý, kutikulárny
4) mnohovrstevný (stavovce) - nezrohovatelý (ryby, obojživelníky)

- zrohovatelý (plazy, vtáky, cicavce)

jednovrstevný epitel

obrvený

kutikulárny

M

ollusca

- jednovrstevný epitel – nahý, riasinkový a kutikulárny
- kutikulárny -bielkovino-vápenaté schránky (okraj plášťa)

- plášť (pallium) –okraje dorzálnej časti útrobného vaku

- vrchná vrstva kutikulárneho epitelu

- stredný mezenchým
- vnútorný riasinkový epitel

- schránka Mollusca - vylučovaná plášťom

- ulita, lastúra: periostracum (konchiolín) - pigmenty, bielkovinové žľazy

ostracum (prizmatická vrstva) - pigmenty, vápenaté žľazy
hypostracum (perleťová vrstva - aragonit) - mohutnejšia,

celou plochou povrchu epitelu plášťa

- schránky Cephalopoda - vonkajšie – žijúci Nautilus, vyhynulé amonity, belemnity

- rudimentárna – sépiová kosť (sepión)

2

Arthropoda

- kutikula - produkt 1-vrstvovej epidermy
- krycí epitel (hypodermis)
- kutikula - chemické zložky: chitín (polysacharid zložený z acetylglukosamínu), sklerotín (bielkovina)

- proces tvrdnutia kutikuly(sklerotizácia) hormonálne regulovaný burzikón
- inkrustácia kutikuly (CaCO3) - rak
- vrstvy: 1) epikutikula (tenká, na povrchu) - mech. ochrana pred prostredím a patogénmi

- vrstvy: cementová, vosková, polyfenolová,

lipoproteínová

2) prokutikula (hrubá z chitínu, sklerotínu)

- exokutikula (viac sklerotínu + pigmenty)
- endokutikula (elastickejšia, obsahuje bielkovinu artropodín)

- senzily hmyzu a ostatných článkonožcov

- útvary pokožkového pôvodu napojené na zmyslové a nervové bunky (zakončenia)
- chlpy, štetiny, tŕne, šupiny, zvončekovité senzily, chordotonálne vlákna
- jedna z buniek pokožky sa zmení na senzilotvornú bunku, okolo nej 2 obalové bunky
- senzilotvorná bunka produkuje senzilu, ktorá má často kĺbové spojenie z kutikulou (je teda
pohyblivá (najmä chlpy, štetiny)

pokožka nižších stavovcov

- epidermis - vrstevnatý epit. nezrohovatelý
- corium - hubovitá časť - hlienové, jedové žľazy

- vláknitá časť

- corpus adiposus (paniculus adiposus)
- v zamši chromatofóry
- obojživelníky: jedové žľazy - po celom povrchu

- parotídy - polmesiačikovité za ušnými otvormi
- v bradaviciach po celom tele (ropucha)
- veľké lymfatické vaky pod pokožkou

- plazy (Reptilia)

- prechod na súš
- pokožka (epidermis) vrstevnatý epitel rohovatejúci (ektoderm)

- stratum corneum (rohovatejúca v.)
- stratum spinulosum (tŕňovitá v.)
- stratum germinativum (zárodočná v.)
- stratum Malpighii (medzi dvomi s. corneum - hranica zvliekania)

- zamša (corium) - mezoderm
- podkožné tkanivo (tela subcutanea)
- kožné žľazy vzácne (stehenné póry jašteríc, chrbát, spodná čeľusť, análny otvor krokodílov)
- plazy kožu zvliekajú (hady celú, jašterice po častiach)

- vtáky (Aves)

- málo kožných žliaz
- kostrčová (trtáčová) žľaza (glandula uropygii) - premasťuje perie
- pigmenty: melaníny (tmavé), lipochrómy, karoteinoidy (žlté, červené), porfiríny (zelené, ružové)

- cicavce (Mammalia)

- pokožka (epidermis) - vrstevnatý epitel rohovatejúci (ekt.)

stratum corneum (rohová vrstva)
str. lucidum (lesklá vrstva)
str. granulosum (zrnitá vrstva)
str. spinosum (tŕňovitá vrstva)
str. germinativum (zárodočná vrstva)

3

- zamša (corium) (mez.)

pars papilaris –vyvýšeniny do epidermis
pars reticularis – husté neusporiadané kolagénne väzivo

- podkožie (subcutis) – cievy, nervy, svalové vlákna
- tukové tkanivo (paniculus adiposus)

- kožné žľazy

potné – jednovrstvové, tubulárne stočené
mazové – viacvrstvové, zložité tubuloalveolárne (acíny) – chýbajú veľrybám
pachové - (vnútrodruhová a medzidruhová komunikácia) – kaudálne, rektálne, na

chodidlách, perách, medzi očami

mliečne - tubuloalveolárne, apokrinné žľazy

vajcorodé (prototheria) – mliečne políčka
vačkovce (marsupialia) – mliečne bradavky v 2 radoch
živorodé (eutheria) – 2-22 mliečne bradavky alebo struk
prsná obl. – primáty, netopiere, chobotnáče
slabina – kone, turovité
brucho + slabina – hraboše
prsia, brucho, slabina – prasa, krysy, potkany, myši
jež - 1.p. krčné, 1.p. prsné, 1.p. brušné, 1.p. v slabine

- deriváty integumentu - ryby - neresová vyrážka – rohovinové útvary (ekt.)

- šupiny (squamae) – zamšového pôv (mez.)
- kozmoidné (dvojdyšníky, lalokoplutvé ryby - fosílne)
- ganoidné - ganoin + kostná hm. (bichir, lalokoplutvé ryby)
- plakoidné - zmiešané (ekt.+mez – email+dentín) (žraloky)
- elazmoidné - väčšina dnešných lúčoplutvých rýb

cykloidné - kaprotvaré ryby (Cypriniformes)
ktenoidné - ostriežotvaré ryby (Perciformes)

- plazy - šupiny plazov (pokožkový, ekt. pôvod)

- pazúriky na prstoch (pokožkový, ekt.)
- kostené štítky (osteoscuta) jašteríc (mez.)
- kostené doštičky (gastralia) krokodílov (mez.)
- kostený pancier (plastrón, karapax) korytnačiek (mez.)

4

- vtáky (ekt.) - ceroma (ozobie, voskovka)

- ramfotéka (ohovinový pokryv zobáka)
- podotéka (rohovinový pokryv nôh)
- unguises (pazúriky, pazúre)
- perie (ekt.) - zástavica (vexillum)

- kostrnka (rhachis) - plná časť
- brko (calamus) - dutá časť
- zvyšky zamše v brku (biela vatovitá hmota)
- krycie perá (tectrices) - hlava, nohy telo
- letky (remiges)
- chvostové perá (rectrices)
- páperie (plumae), obrysové p. (pennae)

- cicavce - chlpy a vlasy (ekt.)

- vlas (pillus) - kmeň (scapus pilli), vlasová cibuľka
(bulbus pilli), (cievy, nervy, napriamovač vlasu, acíny)

scapus: kutikulárna vrstva (škridľovité b.)

kôra - pigment (zrohovatelá vrstva)
dreň - neúplne zrohovatelé epitel. bunky,

melanínové granule, trichohyalínové zrná

- srsť - pesíky (dlhšie), podsada (jemnejšia)

- typy srsti: vlna (ovce), normálna srsť (šelmy), štetiny,

ostne (dikobraz), lanugo (embryá)

- nechty (unguises) - ekt., ploché zrohovatelé platničky kryjúce

posledné články prstov končatín u primátov

- pazúre (unguicules) - ekt., hrotovité zakončenia posledného

článku prstov (napr. šelmy, hmyzožravce, hlodavce)

5

- kopytá (ungulae) - obaľujú plošne posledné prstové články

- kozy, ovce, tury, antilopy, kone
- skladá sa z : a) lamina dorzalis

b) lamina plantaris

- rohy (cornu, corni) - ekt., duté útvary charakteristické pre

kozy, ovce, antilopy, turovité
- rastú odspodu
- poranenie je bolestivé
- medzi kostnú a rohovinovú časť vniká
zamša (cievy, nervy)
- vyrastajú na os cornu (výbežky čelovej

kosti)

- sú stále, majú ich obe pohlavia
- rohovatením pokožky na os cornu

- parohy (cornu, corni) - mez., kostený útvar

- charak. pre samce (výnimka sob)
- plný útvar
- periodicky zhadzované, na hlave

ostáva pučnica (vyživuje paroh)

- nie je homologický s rohmi
- poranenie nie je bolestivé
- jelene, srnce, daniele, soby, losy

(6)

OPORNÁ SÚSTAVA

- ektoskelet, endoskelet
vonkajšia kostra (ectosceletum)

- schránky jednobunkovcov - Foraminifera, Radiolaria, Heliozoa

- najväčšie schránky u rodu Nummulites (Foraminifera)
- porcelánové (hladké), aglutinované (obsahujú tiež čiastočky z okolitého
prostredia – napr. zrnká piesku, kamienky)
- CaCO3, SiO2, SrSO4

- koralovce (Anthozoa) - vonkajšia kostra - organická hmota (koralín) + CaCO3

- u koloniálnych koralov tvorí spoločné telo kolónie = coenosark - z neho

vyrastajú jednotlivé polypy

- stratigrafický význam: koralové útesy, geologické vrstvy

- mäkkýše (Mollusca)
- obrúčkavce (Annelida) - mnohoštetinavce (Polychaeta)
- článkonožce (Arthropoda) - kôrovce (Crustacea) - lastúrničky (Ostracoda) - miskovité schránky (CaCO3)

- fúzonôžky (Cirripedia) - chitinózne schránky

- vzdušnicovce (Tracheata) – trieda hmyz (Insecta)

- larvy potočníkov (Trichoptera) - aglutinované schránky

- kamienky, piesok, konáriky, listy,
drievka, drobné schránky mäkk.

- húsenice motýľov (Lepidoptera, Psychidae) - schránky obalené
úlomkami trávy, listov, konárikov

- rameňonožce (Brachiopoda) - 2-dielna schránka
- pogonofóry (Pogonophora) - rúrky
- chytadlovky (Phoronidea) - rúrky aglutinované pieskovými zrnkami

- Chordata - podkmeň Tunicata (=Urochordata) - plášť - produkt 1-vrstevnej pokožky, obsahuje organickú

látku - tunicín

- ascídie: spevňujú plášť vápenatými ihlicami

chitínová kostra článkonožcov

- vonkajšia kostra, mechanická opora tela, svaly sa upínajú zvnútra
- sklerit - presne švami ohraničená časť ektoskeletu

- tergit - dorzálny, sternit - ventrálny, pleurit - laterálny
- prívesky končatinového pôvodu - tykadlá, ústne orgány, nohy

ústne orgány u hmyzu

- hryzavé (východiskový typ) : chrobáky, kobylky, koníky
- lízavo-cicavé : motýle

6

- bodavo-cicavé : komáre, bzdochy
- hryzavo-lízavé : včely
- lízavé : muchy

nohy u hmyzu

- coxa, trochanter, femur, tibia, tarsalia
- behavé, kráčavé, skákavé, plávacie, chytavé, hrabavé

nohy klepietkavkov

- coxa, trochanter, femur, tibia, patella, metatarsus, tarsus, unguicules

nohy kôrovcov - dvojvetvové

- protopodit (2 čl.) - nesie epipodit (dých. orgány), exopodit, endopodit

krídla hmyzu

- analogické s krídlami vtákov a patágiom netopierov
- vyrastajú na stredohrudi a zadohrudi
- nie sú to končatiny, ale blanité duplikatúry vyrastajúce z rozhrania tergitu a pleuritu
- sú v kontakte s mixocoelom (telovou dutinou hmyzu)
- vnikajú do nich vzdušnice, cievy, nervy a hemolymfa
- žilnatina krídiel je využívaná v taxonómii niektorých skupín hmyzu

vonkajšia kostra stavovcov

- plastrón a karapax korytnačiek
- gastráliá krokodílov
- pásy pásovcov

vnútorná kostra (endoskelet)

- bezstavovcov - prvoky (Trichomonadina, Hypermastigina, Oxymonadina) - axostyl

- hubky (Porifera) - v mezoglei skleroblasty: silicoblasty - produkujú kremičité spikuly

kalkoblasty - prod. vápenaté spikuly

spongoblasty - prod. spongínové vlákna

7

- koralovce (Anthozoa) - spikuly v mezoglei

- vnútorné priehradky telách jednotlivých polypov

- Echinodermata
- Chordata - základom je chrbtová struna (chorda dorsalis):

- vzniká z endodermu chrbtovej strany prvočreva
- Urochordata ju majú v larválnych štádiách
- vyskytuje sa u Cephalochordata a u niektorých stavovcov (kruhoústnice,

žraloky, jeseterovité ryby) a v embryonálnom štádiu, u ostatných
stavovcov nahradená chrbticou

- chrbtica (columna vertebralis):

- základná stavebná jednotka stavce (vertebrae)
- ryby, cicavce : a tŕňovitý výbežok

b neurálny oblúk (neuroapophysis) - zatlačená chorda
c zvyšok chordy
d telo stavca (corpus vertebrae)
g hemálny oblúk (hemapophysis)
f otvor pre chvostovú žilu a tepnu
h foramen vertebrale - pre miechový kanál
i priečne výbežky (processi tranversi)
4. parapophyses (telové a predchvostové stavce rýb)

- medzi bázami dorzálnych oblúkov dvoch susedných stavcov:
medzistavcové otvory (foramina intervertebralia) II - výstup
miechových nervov v každom miechovom segmente

- ventrolaterálne

dorzolaterálne

- podľa tvaru tela rozlišujeme stavce: a. amficélne (ryby, hatérie)

(spôsobu vyhlbenia)

b. procélne (žaby)
c. opistocélne (mloky)
d. heterocélne (vtáky)
e. platycélne (cicavce)

chrbtica a morfologické typy stavcov u cicavcov

8

lebka (cranium)

- mozgová časť (neucrocranium) - ochrana mozgu + zmyslových orgánov hlavy
- tvárová časť (viscerocranium) - čeľustný aparát, jazylkový aparát, podnebie
- vývoj týchto dvoch častí išiel osobitne
- diferenciácia neurocrania - neurocranium vzniká: - osifikáciou väziva (ploché kosti lebky)

- osifikáciou kraniálnych chrupiek

dorzálne: A nosné II (capsulae nasales)

B

očné II (capsulae orbiculares)

C

sluchové II (capsulae oticae)

D

zazáhlavové II (capsulae occipitales)

dole: E trabeculae cranii II (dno neurocrania)

F

parachordalia II (ochrana chordy)

- diferenciácia viscerocrania - faryngotremia (pharyngotremia)

- prederavenie hltanu žiabr. štrbinami
- pôvodne bol hltan prederavený 7 žiabrovými štrbinami
- štrbiny boli vystužené žiabrovými oblúkami, neskôr osifikovali
- 0.-7. žiabrový oblúk

- 0. žiabrový oblúk - premandibulárny -> redukcia na ústne chrupky žralokov
- 1. žiabrový oblúk - čeľustný - horná čeľusť žralok. palatoquadratum (zuby)

- dolná čeľusť - mandibulare (zuby)

- žraloky (Chondrichthyes), Placodermi, Acanthodii
- od rýb premena: palatoquadratum -> os palatinum, os pterygoideum,

os quadratum

- na os quadratum je primárny čeľustný kĺb – pripojenie spodnej čeľuste
- os quadratum - u cic. do dutiny stredného ucha - mení sa na nákovku (incus)
- od rýb až po cicavce vo funkcie čeľuste sú II praemaxillare a maxillare
- cicavce - chýbajú praemaxillare, maxillare zrastajú a tvoria maxillu
- spodná čeľusť: ryby - vtáky: 3 kosti - dentale, articulare, angulare
- cicavce - ostáva párová najväčšia dentale ako mandibula II
- prim. čeľustný kĺb zaniká, lebo os quadratum sa sťahuje do otickej oblasti
- vznik sekundárneho čeľustného kĺbu - squamosodentálneho

- articulare sa u cicavcov mení na kladivko (malleus)

2. žiabrový oblúk - jazylkový: hore hyomandibulare

dole hyoideum
- u rýb pripojenie čeľustí k neurocraniu
- obojživelníky, plazy, vtáky z hyomandibulare vzniká

9

columella (sluchová kostička)
- cicavce: z hyomandibulare vzniká strmienok (stapes)
- hyoideum: u rýb opora žiabier

u Tetrapoda jazylkový aparát

3. žiabrový oblúk - ryby opora žiabier

- Tetrapoda - tvorba jazylky

4.-7. žiabrový oblúk - ryby súčasť žiabrového skeletu

- plazy, vtáky - redukcia
- cicavce - hrtanové chrupky, prstence priedušnice

- pripojenie čeľustného aparátu k neurocraniu:

amfistýlia (žraloky) - pripojenie na dvoch miestach (spredu cez maxillu, vzadu hyomandibulare)
hyostýlia (ryby) - vpredu len pružný spoj, kostné spojenie vzadu cez hyomandibulare
autostýlia (ostatné stavovce) - pevné spojenie neuro- a viscerocrania

10

hlavné kosti neurocrania u cicavcov

čelová kosť (os frontale) I
temenné kosti (ossa parietalia) II
záhlavné kosti (ossa occipitalia) II
spánkové kosti (ossa temporalia) II
čuchová kosť (os ethmoidale) I
klinové kosti (ossa sphenoidalia) II
slzné kosti (ossa lacrimalia) II
jarmové kosti (ossa zygomatica) II

nosné kosti (ossa nasalia) II
podnebné kosti (ossa palatina) II
čerieslo (vomer) I
kosti hornej čeľuste (ossa maxillae) II
medzičeľusť (intermaxilla) I
kosti dolnej čeľuste (ossa mandibulae) II
jazylka (os hyoides) I

končatiny

- typ ichthyopterygium (plutva)
- typ chiropterygium (končatina u Tetrapoda) a ich modifikácie
- vznik rozpadom metapleurálneho lemu kopijovcov

11

- plutva (pinna, pinnae) - prsné p. (p. pectorales) II

- brušné p. (p. ventrales) II

- chrbtová p. (p. dorsalis) I
- chvostová p. (p. caudalis) I
- análna p. (p. analis) I
- tuková p. (p. adiposa) I – lososovité ryby
- párové plutvy: u drsnokožcov basipterygium, basalia, radialia, ceratotrichia

u dvojdyšníkov basipterygium, basalia, radialia
u rýb basipterygium, basalia (zanikajú) a radialia (veľmi

redukované), lepidotrichia

- predné končatiny Tetrapoda - pletenec: lopatka (scapula) II

prokorakoid (procoracoideum) II (ryby-vtáky)
krkavčia kosť (coracoideum) II (ryby-plazy)
kľúčne kosti: cleithrum II (obojživelníky rudiment, plazy)
clavicula ii (ryby – cicavce)

- voľná končatina: ramenná kosť (humerus)

lakťová kosť (ulna)
vretenná kosť (radius)
zápästné kosti (radiale, ulnare, intermedium, centralia,

carpalia)

záprstné kosti (metacarpalia)
články prstov (phalanges digitorum)

- zadné končatiny Tetrapoda - pletenec: bedrová kosť (illium) ii

sedacia kosť (ischium) ii
lonová kosť (pubis) ii

- voľná končatina: stehenná kosť (femur) II

holenná kosť (tibia) II
ihlica (fibula) II
priehlavkové kosti (tibiale, fibulare, intermedium, centralia,

tarsalia)

predpriehlavkové kosti (metatarsalia)
články prstov (phalanges digitorum)

- modifikácie končatín u Tetrapoda - vtáky (Aves)

- vidlica (furcula) - zrastené kľúčne kosti
- ramenná kosť (humerus) skrátená
- lakťová k. (ulna), vretenná k. (radius)-slabšia
- ulnocarpale, radiocarpale

- jednoliate záprstie (carpometacarpus)
- 3 prsty (2. prst – 1.čl., 3. prst – 2 čl., 4. prst – 1. čl. )
- zadná končatina - synsacrum (posledné hrudné, bedrové, krížové,

predné chvostové stavce zrastené s pletencom

zadnej končatiny)

12

- stehenná kosť (femur)
- holeň (tibiotarsus) - modifikovaná

- behák (tarsometatarsus) - zrastené tarsalia+metat.

- phalanges digitorum (vždy chýba 5. prst, 2-4 prsty)

13

(7)

TRÁVIACA SÚSTAVA

- funkcia: zachytenie potravy, mechanické a chemické spracovanie na chýlus, do cievnej sústavy, nestrávené
zvyšky vylučované
- hlavná úloha: resorpčné a žľaznaté epitely
- vedľajšie štruktúry: hladká svalovina, spojivá, nervová sústava, telové tekutiny
- zakladá sa v štádiu gastruly - prvočrevo (archenteron)
- chýba:

vírnikov, vnútorné parazity, napr. pásomnice

♂♂

podľa druhu prijímanej potravy:

herbivorné, karnivorné, omnivorné

podľa veľkosti a spôsobu prijímania potravy:

1. mikrofágy - hubky, mechúrniky, lastúrniky, kopijovce
2. bahno + potrava - obrúčkavce, holotúrie
3. šťavy - zoosúgne - komáre, bzdochy; fytosúgne – vošky, cikádky
4. makrofágy - ryby, obojživelníky, plazy, vtáky
5. mimotelové trávenie - pavúky
6. kúsky potravy - v ústach spracované mechanicky + sliny – článkonožce, ulitníky, cicavce

trávenie: extracelulárne, intracelulárne, zmiešané
- prvočrevo s blastoporusom – iba u mechúrnikov a ploskavcov

- tráviace organely jednobunkovcov

- potravná vakuola (fagozóm) vzniká vchlípením cytoplazmatickej membrány + lyzozóm tráviaca
vakuola (heterolyzozóm)
- fagocytóza: na určitom mieste povrchu bunky (bičíkovce),

na ktoromkoľvek mieste povrchu bunky (meňavkovce)

- nálevníky – bunkové ústa (cytostoma), okolo nich zložitý peristóm , bunkový hltan (cytopharynx)

potrava prechádza do potravných vakuol , bunkový konečník (cytopyge)

- tráviaca sústava mnohobunkovcov

- tráviaca dutina – hubky (Porifera) - ostie (vstupné otvory)

- osculum (vyvrhovací otvor)
- paragastrálna dutina – choanocyty
- trávenie intracelulárne
- podľa stavby: ascon – choanocyty sú v paragastrálnej dutine

sycon – ch. sú v kanálikoch steny hubky
leucon – ch. v komôrkach uložených v stenách hubky

- tráviaci vak

- premenené prvočrevo (archenteron) s prvoústami
(prijímací i vyvrhovací otvor)
- prechod od intracelulárneho k extracelul. tráveniu
- extracelulárne trávenie - polypy
- gastrovaskulárna sústava: medúzy, rebrovky,

koraly, ploskavce

- plní funkciu TS a zabezpečuje transport plynov a živín
- u medúz - ústa, hltan (ekt.), žalúdok,

kanály gastrovaskulárnej sústavy (end.),
ktoré sa rozvetvujú, okolo klobúka sú spojené
okružným kanálom

1

- tráviaca trubica

- rast prvočreva do dĺžky
- prostomia: blastoporus -> ústa, anus (druhotne)
- deuterostomia: blastoporus -> anus, ústa (druhotne) - Echinodermata, Hemichordata, Chordata
- oddiely tráviacej rúry: stomodeum (ekt.) - predné črevo

mesenteron (end.) - stredné črevo
proctodeum (ekt) - zadné črevo

- časti tráviacej rúry: ústa (rima oris), ústna dutina (cavum oris), hltan (pharynx), pažerák

(oesophagus), črevo (intestinum – rôzne modifikované), konečník (rectum), anus

okrúhlovce (Nemathelmintes)

- cicavý hltan (pharynx bulbosus), rôzne kutikulárne zúbky, tŕne a výrastky

Ancylostoma caninum ->

mäkkýše (Mollusca)

- v ústach chitinózny útvar radula, pomocou ktorého strúhajú potravu
(chýba u lastúrnikov)
- slinné žľazy u niektorých dravých druhov (Murex, Conus) obsahujú H2SO4

-> naleptáva ulity alebo lastúry iných druhov

- črevný záves tyflosolis (typhlosolis), ktorý zväčšuje tráviaci povrch čreva
- tráviaca sústava vyúsťuje do pláštovej dutiny

radula

obrúčkavce (Annelida)

- Oligochaeta: priama tráviaca trubica
- ústa, hltan - chitinózne zúbky, hrvoľ (ingluvies), svalnatý žalúdok (ventriculus), črevo (intestinum), anus

2

- v hltane žľazy, ktoré neutralizujú humínové kyseliny
- črevný záves (typhlosolis)
- u pijavíc (Hirudinea) - črevo vetví do vakov, uskladnenie nacicanej krvi

- ich slinné žľazy obsahujú látku hirudinín, ktorá zabraňuje zrážaniu krvi

klepietkavce (Chelicerata): pavúky (Aranea), roztoče (Acarina)

- chelicery - jedové žľazy
- mimotelové trávenie
- cicavý žalúdok
- slepé výbežky čreva vybiehajúce smerom ku končatinám -> zásobárne potravy

hmyz (Insecta)

- stomoderum (ekt.), mesenteron (end.), proctodeum (ekt.)
- ústna dutina: horná časť cibárium, dolná slinovník (salivarium)
- hltan, pažerák, hrvoľ, puchorček (proventriculus), chlopnička stredného čreva (valvula cardiaca)
- stredné črevo - funkciu žalúdka (ventriculus) + slepé výbežky (coeca) + symbiotické výbežky,
rabdórium, peritrofická membrána
- zadné črevo: tenké črevo (ileum), hrubé črevo (colon), konečník (rectum)

- mycetóm - zoskupenie tkanív, napr. v tukovom telese hmyzu, kde žijú symbiotické mikroorganizmy

(kvasinky, baktérie, prvoky, huby), ktoré im poskytujú doplnky potravy a niektoré vitamíny
(B), prípadne napomáhajú tráviť celulózu (napr. u drevokazivého hmyzu)

3

ježovk

y

(Echinodermata)

- mohutný žuvací žalúdok - Aristotelova lampa
- ježovky (Echinoidea)
- hviezdovky (Asteroidea) - vychlípiteľný žalúdok, na dorzálnej strane madreporová doštička, cez ňu

morská voda do chodby okolo hltana a do ambulakrálnej sústavy

- ambulakrálne nožičky - pohyb, chytanie potravy

- holotúrie (Holothurioidea) - ohnuté črevo, ústi do kloaky,

kde sú aj vodné pľúca - dýchacia, exkrečná f.

plášťovce (Urochordata)

- hltanovo-žiabrový vak, pharyngotremia
- ventrálne endostyl (produkuje hlien-zlepuje potravu),
dorzálne epibrachiálna ryha - potrava do žalúdka
- črevo sa otáča nahor, ústi na dorzálnej
strane peribranchiálneho vaku

kopijovce (Cephalochordata)

- pharyngotremia, peribranchiálny priestor,
ktorý vyúsťuje atrioporom
- na dne hltanu - endostyl

↳hlien, pohybom bičíkov zlepuje potravu

- 2 peribrachiálne ryhy, 1 dorzálna epibrachiálna ryha
- pažerák, črevo, pečeňový vak
produkujúci tráviace enzýmy a hormóny
- potrava ide z peribrachiálnych rýh do epibrachiálnej
ryhy do čreva, anus vyúsťuje na Ľ strane plutvového lemu

4

stavovce (Vertebrata)

- ústny otvor (rima oris), ústna dutina (cavum oris), hltan (pharynx), pažerák (oesophagus), [hrvoľ
(ingluvies)], žalúdok (gaster, ventriculus), tenké črevo (intestinum tenue), slepé výbežky (coeca), hrubé
črevo (colon), konečník (rectum), anus
- paryby, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky: kloaka (vyústenie tráviacej, pohlavnej a vylučovacej sústavy)

časti kloaky: coprodeum (tráv.)

urodeum (vyluč.)
proctodeum (pohl.)
u mladých vtákov bursa fabricii (imunitný systém mláďat), u dospelých nefunkčná

●

zuby (dentes) - a) alveolárne (tekodontné) - krokodíly, cicavce

b) akrodontné - chameleóny
c) pleurodontné - jašterice
- typy zubov u cicavcov:

hryzáky (incisivi) I
očné (canini) C
črenové (premolares) P
stoličky (molares) M

- zubný vzorec: i c p m

človek:

2 1 2 3

dieťa:

2 1 2

pes:

3 1 4 2

- mliečne zuby (dentes decidui)
- trváce zuby (dentes permanentes)

●

jazyk - priečne pruhovaná svalovina

●

slinné žľazy (glandulae salivares)

primáti (Primates)

podčeľustné (gl. submandibulares) II
podjazykové (gl. sublinguales) II
príušné (gl. parotis) II

●

hltan (pharynx) - priečne pruhovaná svalovina

- z dorzálnej časti: plynový mechúr (vesica natatoria) rýb

- z ventrálnej časti: pľúca (pulmo)

●

pažerák (oesophagus) - mohutná svalovina

- u vtákov dolná časť - hrvoľ (ingluvies) - zásobáreň potravy

5

●

žalúdok (gaster, ventriculus)

- vtáky (Aves): žľaznatý (proventriculus), svalnatý (ventriculus)
- cicavce (mammalia): žalúdočný vchod (cardium)

klenba (fundus)
vrátnik (pylorus)

- prežúvavce: bachor (rumen), čepiec (reticulum),

kniha (omasus), slez (abomasus)

žalúdočná stena

- produkuje hlieny - odolné voči tráviacim šťavám
- žalúdočné žľazy: 1. kardiálne - hlieny

2. fundálne:

a) hlavné (adelomorfné, pepsinogénne)

propepsín -> (kysl. prostr. žalúdka) -> pepsín

- štiepi polypeptidy na albumózy, peptóny

b) delomorfné - HCl (macerácia potravy a aktivácia pepsinogénu na pepsín)

3. pylorické - hlieny

- tráviaca šťava obohatená hlienom -> chýmus do dvanástnika (duodenum)

●

tenké črevo (intestinum tenue)

- dvanástnik (duodenum) + lačník (jejunum) + bedrovník (ileum)

- kľučky lačníka a bedrovníka sú zavesené v okruží (mesenterium)
dvanástnik (duodenum) - Brunnerove žliazky v podslizničnej vrstve (tunica submucosa)

- vyústenie žlčovodov a pankreasu
- klky čreva sú oproti ďalším častiam nižšie
- pankreatická šťava: proteolytické proenzýmy (trypsinogén, chymotrypsín,

amyláza, pankreatická lipáza)

- trypsinogén --enterokináza--> trypsín
- trypsín aktivizuje chymotrypsín
- trypsín + chymotrypsín - štiepenie bielkovín na AMK
- pankreatická lipáza - tuky na glycerol + mastné kys.
- amyláza - polysacharidy na maltózu

- žlč - s pankreatickou šťavou neutralizuje a alkalizuje chýmus

- umožňuje vstrebávanie tukov
- napomáha emulgácii tukov

- črevná šťava obsahuje: proteolytické enzýmy - erepsín - dokončenie

štiepenia bielkovín

glykolytické enzýmy - invertáza (trstinový cukor)

- maltáza (sladový cukor)
- laktáza (mliečny cukor)

črevná lipáza - dokončuje štiepenie tukov

polynukleotidáza, nukleotidáza - štiepi DNA, RNA

- ku koncu štiepenia sa chýmus mení na chýlus

- aminokyseliny + cukry do krvi, tuky do lymfy

slepé výbežky (coeca) - nachádzajú sa na rozhraní tenkého a hrubého čreva

- u človeka appendix
- trávenie celulózy za pomoci symbiotických baktérií
- nestrávené zvyšky sa dostávajú do hrubého čreva

6

●

hrubé črevo (colon)

- nemá zriasnenú sliznicu

- vstrebávanie vody a zahusťovanie nestrávených zvyškov -> faeces
- na povrchu - pobrušnica (peritoneum) - serózna blana

- peritoneum parietale
- peritoneum viscerale - voľné duplikatúry (omentum)

- pripojené k orgánom (mesenterium)

- mezotel (plochý epitel)
- bazálna membrána
- riedke kolagénne väzivo + elastické vlákna

- histologická stavba črevnej steny:

1. sliznica (tunica mucosa)

1. rezorpčný epitel (lamina epithelialis)
2. vlastná slizničná vrstva (lamina propria mucosae) - spojivo, krvné a lymfatické cievy
3. svalovina sliznice (lamina muscularis mucosae)

2. podslizničné väzivo (lamina submucosa) - vláknité spojivo, lymfatické cievy, vegetatívne

nervy, mucinózne žľazy a duodenálne Brunnerove žľazy

3. svalová vrstva (tunica muscularis) - okružná (stratum circulare)

- pozdĺžna (stratum longitudinale)

4. povrchová vrstva (tunica serosa) - (mezoderm)

mezentérium (črevný záves) z ventrálnej strany - mechanická, vyživovacia funkcia,
bohato prekrvený

●

pečeň (hepar)

- nižšie stavovce - zložitá tubulózna žľaza
- vyššie stavovce - lalôčiky
- pečeňový lalôčik: - 5-6 boký hranol, šírka 1-1,5 mm

- obsahuje pečeňové trámce z pečeňových buniek, vena centralis
- medzi lalôčikmi-riedke vláknité spojivo, lymfatické a krvné cievy, žlčové kanáliky

- pečeňová bunka - tvar mnohostenu, 25 μm
- žlč - do žlčníka (vesica felea)
- pečeňový obeh je tvorený cievnymi sieťami medzi pečeňovými lalôčikmi

- funkčný - látky do pečeňových lalôčikov, spracované pečeňovými bunkami
- výživný - vyživuje pečeňové tkanivo

- má regeneračnú schopnosť
- na povrchu: capsula fibrosa - súčasť pobrušnice (mezoblastový pôvod), capsula serosa

●

podžalúdková žľaza (pankreas)

- acinózna žľaza
- na povrchu: väzivová fibrosa a epiteliálna serosa
- časti - exokrinná - tráviaca šťava s enzýmami

- endokrinná - Langerhansove ostrovčeky

-> hormóny do krvi

rozdiely v trávení medzi bezstavovcami a stavovcami

bezstavovce

1 tráviaca šťava s fermentami
prevláda intracelulárne trávenie

stavovce

veľa tráviacich štiav
pH kyslé - ústa, žalúdok
neutrálne - tenké črevo
zásadité - hrubé črevo

7

8

DÝCHACIA SÚSTAVA

anaerobionty

- získavajú energiu chemickými pochodmi bez prísunu atmosferického kyslíka
- glycidy mastné kyseliny+ CO 2
- (endoparazity, živočíchy žijúce v bahne a v zahnívajúcich organických látkach - mäkkýše), niektoré
- aerobionty môže dočasne prechádzať na aerobiozózu – napr. Annelida, karas

aerobionty

- výmena plynov medzi vonkajším prostredím a telom dýchacie procesy

dýchanie u živočíchov
1. NEPRIAME dýchanie- kyslík sa dostáva do tkanív a orgánov prostredníctvom telových tekutín

- celým povrchom tela
- žiabrami
- pľúcnymi vakmi
- pľúcami

dýchanie celým povrchom tela

- drobné kôrovce, obrúčkavce (máloštetinavce a pijavice), obojživelníky (50% kožné dýchanie, 50%
pľúcami)

dýchanie žiabrami

- ektodermálna štruktúra
- u bezchordátov - kožné vychlípeniny vyčnievajúce do vodného prostredia
- dýchací epitel, pod ním krvné vlásočnice alebo lakúny
- tvar: kríčkovitý, lupeňovitý, hrebeňovitý, vláknitý, stromčekovitý
- chránené kožnými záhybmi (plášťová dutina mäkkýšov, pancier Crustacea)
- na parapódiách obrúčkavcov, na nožičkách kôrovcov
- u chordát vznikajú pharyngotremiou
- komunikujú s vodným prostredím:

priamo: kruhoústnice (Cyclostomata), žraloky (Chondrychties), ryby (Pisces) a Hemichordata
nepriamo: peribranchiálna dutina plášťovcov (Urochordata) a kopijovcov (Cephalochordata), ktorá

vyúsťuje atrioporusom von

dýchanie konečníkom a vodnými pľúcami

- čík (Misgurnus fosilis) - dýcha konečníkom, bohato prekrvený epitel s vlásočnicami, po odkysličení je
voda vystrekovaná konečníkom
- holotúrie (Holothurioidea, Echinodermata, Deuterostomia) – vodné pľúca 2 slepé vaky vyúsťujúce do
kloaky, cez anus a kloaku naplnené vodou kyslík preniká

do telesnej dutiny. voda zbavená kyslíka je

vystrekovaná z tela von

pľúcne ústroje

- vakovité vchlípniny do vnútra tela s dýchacím epitelom a krvnými vlásočnicami

dýchacie pohyby:

expirácia (výdych)
inspirácia (vdych)

3 konvergentné ústroje

- pľúcne vaky pavúkovcov
- pľúcne vaky mäkkýšov
- plynové mechúre, pľúcne vaky a pľúca stavovcov

pľúcne vaky pavúkovcov

- vyúsťujú stigmami
- plátky s dýchacím epitelom

pľúcne vaky mäkkýšov

- vnútorné steny plášťovej dutiny s dýchacím epitelom, na povrch vyúsťujú dýchacím otvorom

plynové mechúre

- vznikajú vychlípením chrbtovej strany pažeráka (oesophagus)

8

- na dýchanie slúžia iba u jeseterov
- ryby: physostomi (spojenie mechúra s dutinou pažeráka)
physoclisti (spojenie zaniklo)
- plynový mechúr (vesica natatoria) slúži ako hydrostatický orgán
- podľa množstva plynu je ryba nadnášaná alebo klesá
- 2 komory plynového mechúra - presun plynu do prednej alebo zadnej komory

pľúcne vaky

- vychlípeniny ventrálnej strany hltanu (pharynx)
- zachováva sa spojenie s dutinou hltanu a s ústami
- popri žiabrach sa podieľajú na dýchaní
- vyskytujú sa u dvojdyšníkov, ktorí sú v určitých častiach roka odkázaní na dýchanie atmosferického O

pľúca (pulmo)

- homologické s pľúcnymi vakmi
- vznikajú vychlípením ventrálnej strany hltanu, neskôr ich vnútorný povrch je zriasený
- obojživelníky - prekrvenie vnútorného povrchu, ktorý je málo zvrásnený
- plazy - do pľúcnej dutiny vstupujú prepážky (septá)
- hady - ľ polovica pľúc zaniká alebo je rudimentárna
- vtáky - trubicovité pľúca, pľúcne vaky vstupujú hlboko do telesných dutín a pneumatizovaných kostí
- cicavce - pľúcne alveoly (niekoľko miliónov)

vznik pľúc u stavovcov a ich typy u jednotlivých skupín

pľúcne vaky u vtákov

- krčné (cervikálne)
- medzikľučné (interclaviculárne)

- predné hrudné (anteriothorakálne)
- zadné hrudné (posteriothorakálne)
- brušné (abdominálne)

9

histológia dýchacej sústavy cicavcov

dýchacie cesty

- horné: vonkajšie nozdry (nares)

vnútorné nozdry (choany)

- dolné: hrtan (larynx) záklopka ( epiglottis) - (oddeľuje tráviaciu a dýchaciu sústavu)

priedušnica (trachea)
priedušky (bronchi)
priedušničky (bronchioly)
alveoly (dýchací epitel + krvné kapiláry)

- na povrchu pľúc je popľúcnica (pleura pulmonaris), zvnútra hrudného koša je pohrudnica (pleura)

10

hlasové orgány

vtáky - syrinx - pri bifurkácii trachey

cicavce - larynx - v hrtane

2. PRIAME dýchanie

vzdušnica (trachea) - vyúsťuje na povrchu uzatvárateľnou stigmou

- vnútri: (a) intima (kutikulárna vrstva)

(b) tracheálny epitel
(c) kutikulárne vlákno (taenidium) - špirálovito stočené - medzi ním

difúzia plynov

- ventilačné pohyby u hmyzu:

nádych - predĺžením a vyklenutím bruška
výdych - sploštením a skrátením bruška

Donacia získava kyslík z aerenchýmu vodných rastlín

potápnikovité (Dytiscidae)

vodomilovité (Hydrophilidae) plastrón

tracheálne žiabre (pseudobranchie)

- na povrchu je dýchací epitel, vnútri tracheoly

- lupeňovité
- vláknité
- kríčkovité

- dýchacie pohyby- pohyby bruška alebo nôh
- podľa polohy:

na nohách (pedálne-koxálne)
po bokoch hrude (thorakálne)
na brušku (abdominálne)
v konečníku (rektálne)

11

8

OBEHOVÁ SÚSTAVA

- zabezpečuje neustály transport telesných tekutín (krvi, lymfy prípadne hemolymfy) medzi jednotlivými
orgánmi živočíšneho tela
angiológia (náuka o cievach)

cievna sústava: otvorená (krv alebo hemolymfa prúdi zo srdca krátkymi cievami do telových dutín)

uzavretá (krv zo srdca prúdi do systému krvných a lymfatických ciev)

typy ciev:

- tepny (arterie)
- žily (veny)
- vlásočnice (kapiláry) - na periférii

- tvoria zložité siete
- zabezpečujú výmenu látok medzi krvou, tkanivovým mokom a tkanivami

- arteriovenózne spojky - spojenie medzi tepnami a žilami
- krvné splavy (sinusy) - napr. v žľazách s vnútornou sekréciou, v pečeni ,...

- spojky medzi tepnami a žilami
- majú rozsiahly vnútorný priestor
- u živočíchov s otvorenou CS sa nachádzajú v priestoroch, kt. sú pozostatky
telových dutín

histologické zloženie žily a tepny

- intima: endotel + vrstva vláknitého spojiva
- media: vrstva hladkej svaloviny, u tepien je silnejšia (hrubšia) + menšie množstvo elastického spojiva
- adventitia: vnútorn. vrstva elastického spojiva + vonkajšie plsťovité väzivo (ojedinelé zväzky svaloviny)

fylogenéza tepenného systému chordát

- východiskový stav je u kopijovcov (Cephalochordata)
- na dorzálnej strane sa nachádza aorta dorsalis, v prednej časti tela párová

- na brušnej strane - aorta ventrális, nepárna
- medzi žiabrovými štrbinami - 6 párov arteriae branchiales, kt. idú do žiaber, kde sa krv okysličuje
- okysličená krv ide do 6 párov arteriae epibranchiales, kt. vyúsťuje do aorta ???

základná tendencia: postupné redukovanie počtu branchiálnych tepien, ich premena na vnútorné a vonkajšie

krčnice, oblúky aorty a pľúcne žily

1

ryby

- vyvinuté 4 páry žiabrových tepien (pôvodne 3.-

6. žiabrových artérií kopijovca, 1. a 2. pár redukoval)

1. vnútorné krčnice (arteria carotis interna II)
2. vonkajšie krčnice (arteria carotis externa II)
3. aorta ventralis (začiatok)
4. p a ľ oblúk aorty descendens
5. arteria branchialis (II)
6. arteria epibranchialis (II)
7. žiabre

dvojdyšníky

8. arteriae pulmonales (II)

(zo 6. páru epibranchiálnyh tepien)

4a, 4b p a ľ oblúk aorty descendens

obojživelníky

4a,, 4b – p a ľ oblúk aorty descendens
8. pľúcne tepny (arteriae pulmonales)
9. ductus caroticus

plazy

4a, 4b p a ľ oblúk aorty descendens
8. arteriae pulmonales II
9. ductus caroticus II
10. ductus arteriosus II

vtáky

3. aorta ventralis I
4a p oblúk aorty I
8. pľúcne tepny

(arteriae pulmonales II)

10. ductus arteriosus I (P)

cicavce

3. aorta ventralis I
4b ľ oblúk aorty I
8. arteriae pulmonales II
ductus arteriosus
podkľúčna tepna (arteria subclavia) II

2

vetvy chrbtovej aorty

zásobovanie trupu a končatín:

1. metamérne usporiadané párové parietálne vetvy (zásobujú chrbtovú svalovinu, medzirebrové svaly a

kožu)

2. nepárová viscerálna vetva zasobujúca orgány tráviacej sústavy (a. coeliaca, a. mesenterica cranialis,

a. mesenterica caudalis)

3. párové laterálne vetve zasobujúce gonády a obličky (a. renalis, a. testicularis alebo a. ovarica)
4. párové tepny pre končatiny:

predné (horné): arteriae subclaviae (podkľúčne tepny)
zadné (dolné): arteriae ischiadicae, a. femorales

žily (venae)

- sledujú tepny
- u stavovcov - 4 systémy žíl:

1. subintestinálny

- privádza krv z čreva
- u dospelých - rozpad na vrátnicový systém (venae portae) I a pečeňové žily (v. hepaticae)
- pečeňové žily ústia do sinus venosus (žraloky a ryby), u ostatných stavovcov do
zadnej dutej žily (vena cava posterior)
- odovzdávanie živín z čreva k spracovaniu v pečeni

2. systém kardinálnych žíl

- dorzálne od čreva
- privádza krv z hlavy (venae cardinales craniales) a trupu (venae cardinales caudales) do
spoločného párového ductus Cuvieri -> do sinus venosus
- obojživelníky - cicavce
- kardinálne žily sú nahradené prednými dutými žilami (venae cavae craniales) II a
zadnou dutou žilou (vena cava caudalis) I

3. malá skupina abdominálnych žíl (venae abdominales)

- privádza krv z ventrálnej strany a zadných končatín -> do ductus Cuvieri (žraloky,
dvojdyšníky), alebo cez vrátnicový systém pečene (obojživelníky)
- u Amniota sú venae abdominales vyvinuté len embryonálne.

4. pľúcne žily (venae pulmonales)

- privádzajú okysličenú krv z pľúc do ľ komory srdca u živočíchov, ktoré dýchajú pľúcami.

srdce (cor)

- zmohutnením najsilnejšej tepny v tele
- stena srdca:

endokard (vnútorná vrstva) - väzivová blana vystielajúca predsiene, komory a pokrývajúca chlopne
myokard (stredná vrstva) v oblasti predsiení dvoma, v oblasti komôr troma vrstvami svaloviny srdca
epikard (vonkajšia vrstva) vnútorný väzivovo-mezotelový obal, ktorý v mieste vstupu tepien a žíl
prechádza do perikardu (vonkajšieho väzivovo-mezotelového obalu)

- stena srdca je vyživovaná vencovými tepnami (arteriae coronariae cordis)
- srdce: predsiene (atrium) + komory (ventriculus)

- spolu komunikujú chlopňami
- cievy napojené na srdce sú oddelené od dutín srdca chlopňami

systola - sťah srdca, vháňa krv do obehu
diastola - rozťah srdca, nasávanie krvi z obehu

základné typy srdca

1. tepenné (arteriálne) - cievna sústava, kde dýchacie orgány ležia pred srdcom

- do srdca sa nasáva krv okysličená - kôrovce, klepietkavce, mäkkýše

2. žilové (venózne) - leží pred dýchacími orgánmi

- nasáva odkysličenú krv (kruhoústnice, žraloky, ryby, larvy obojživelníkov)

3. zmiešané arteriovenózne - nasáva súčasne okysličenú krv z dýchacích orgánov a odkysličenú z tela

a. do tela ide len čiastočne nasýtená krv (dospelé obojživelníky a plazy)
b. 4-dielne srdce vtákov a cicavcov je arteriovenózne

žilová časť srdca : p predsieň, p komora – príjem odkysličnej krvi z tela, jej transport do pľúc
tepenné časť srdca: ľ predsieň, ľ komora – prísun okysličenej krvi z pľúc a jej rozvod do tela

3

srdce u jednotlivých skupín stavovcov

1. ductus Cuvieri
2. žilový splav
3. predsieň
4. komora
5. conus arteriosus s chlopňami
6. počiatok aorta ventralis
7. bulbus arteriosus

obojživelníky: 2 predsiene, 1 komora
plazy: 2 predsiene, 2 komory s neúplnou prepážkou

- krv sa v p a ľ komore mieša
- do tela prúdi krv zmiešaná
- len u krokodílov je prepážka medzi p a ľ komorou úplná,

ale p a ľ koreň aorty sú spojené otvorom foramen panizzae

vtáky a cicavce - úplné oddelenie komôr srdca: 2 predsiene, 2 komory

- okysličená a odkysličená krv sa nemieša
- diferenciácia obehu na veľký (telový) a malý (pľúcny)

pľúcny (malý) a telový (veľký) krvný obeh

pľúcny: PK->pľúcna tepna (arteria pulmonalis)->pľúcna sieť vlásočníc->pľúcna žila (vena pulmonalis)->ĽP
telový: ĽK -> aorta -> telová sieť krvných a lymfatických vlásočníc -> dutá žila (vena cava) -> PP
súčasťou je vrátnicový obeh: črevná sieť krvných a miazgových kapilár

vrátnicová žila (vena portae -> pečeň -> pečeňová žila (vena hepatica) -> dutá žila (vena cava)

lymfatické orgány

- samostatná zložka obehovej sústavy stavovcov, chýba u kruhoústnic
- skladá sa zo slepo zakončených lymfatických kapilár -> do lymfatických ciev -> často vstupujú do
lymfatických dutín -> spájajú sa v lymfatický kmeň (ductus lymphaticus) -> do vena subclavia -> spoločne s
krvou do vena cava anterior -> do srdca
- lymfatické orgány: lymfatické cievy, lymfatické uzliny (nodus lymphaticus), týmus (thymus), mandle
(tonsillae), slezina (lien) a niektoré okrsky retikulárnych spojív

VYLUČOVACIA SÚSTAVA

- živočíchy podľa spôsobu vylučovania odpadového dusíka

1. amonotelné: vylučujú amoniak s veľkým množstvom vody do vodného prostredia

- vodné bezstavovce, ryby, larvy obojživelníkov, vodné korytnačky

2. urikotelné: vylučujú kyselinu močovú s malým množstvom vody

- hmyz, plazy, vtáky, niektoré suchozemské ulitníky

3. ureotelné: vylučujú močovinu a väčším množstvom vody

- kôrovce, väčšina mäkkýšov, ostnatokožci, dospelé obojživelníky

základné typy vylučovacích orgánov

●

protonefrídie

●

metanefrídie a ich modifikácie (antenálne žľazy, koxálne žľazy, maxilárne žľazy, Bojanove žľazy)

●

Malpighiho rúrky

●

obličky stavovcov

(a) predobličky (pronefros)
(b) prvoobličky (mesonefros)
(c) pravé obličky (metanefros)

protonefrídie

- ploskavce (Plathelminthes), páskovce (Nemertini), bruchobrvce (Gastrotricha), trochofóra, veliger
- solenocyty

metanefrídie

- živočíchy s druhotnou telovou dutinou, napr. Annelida

4

antenálna žľaza u raka

a - celómový vačok
b - zelený kanál
c - priezračný kanál
d - biely kanál
e - močový mechúrik
f - vylučovací otvor

- koxálne žľazy klepietkavcov, maxilárne žľazy nižších kôrovcov, Bojanove žľazy u mäkkýšov sa otvárajú do
dutiny perikardu

5

M

alpighiho trubice

- jednoduché tubulárne žľazy
- u pavúkovcovvzťah k mesenteronu (endoderm.pôvod)
- u hmyzu vzťah k proctodeu (ektoderm. pôvod)
- počet: 4 - 400
- ústia do čreva na rozhraní medzi mesenteronom a proctodeom

obličky stavovcov

1 - pronefros (predoblička)
2 - mesonefros (prvooblička)
3 - metanefros (pravá oblička)
a - aorta
b - Wolffova chodba
c - Müllerova chodba
d - glomerulus externus
e - glomerulus internus
f - Malpighiho teliesko
g - arteria renalis
h - ureter
i - kloaka

základné tvary obličiek u cicavcov

a

bôbovitý - pes, človek

b

laločnatý - turovité

c

rozvetvený - plutvonožce

morfologická stavba obličky typu metanefros

1. elastické púzdro (capsula fibrosa)

- vláknité spojivo, tukové spojivo, mezotel

2. kôrová vrstva (substantia corticalis)

- hnedá až hnedočervená, Malpighiho telieska + močové kanáliky

3. dreňová vrstva (substantia medullinaris)

- pri hranici s kôrou červená, smerom k panvičke ružovkastá
- zberné kanáliky (tubuli collectivi) privádzajú moč z viacerých
nefrónov - vyúsťujú na pyramídach (5)

4. kalich (calix renalis)
5. pyramída (pyramida renalis)
6. obličková tepna (arteria renalis)

- odstupuje od aorty, rozvetvuje sa a privádza krv k jednotlivým
nefrónom (glomeruly)
- od obličkovej tepny odbočujú cievy, ktoré zaisťujú výživu obličky
- oporebovaná krv je odvádzaná žilkami do vena renalis
miazgové cievy vstupujú iba do kôrovej časti obličky

7. močovod (ureter)
8. obličková panvička (pelvis renalis)

nefrón

glomerulus (vstupujú sem odbočky od arteria renalis)
Bowmannov vačok
vinutý kanálik 1. rádu
Henleho kľučka

vinutý kanálik 2. rádu
zberný kanálik (vyúsťuje sem 5-10 nefrónov)
vyústenie na pyramídach do obličkovej panvičky
močovod (ureter)

močový mechúr (vesica urinaria)

6

9

NERVOVÁ SÚSTAVA

reflexný oblúk - základný anatomický a funkčný prvok

vonkajší podnet -> receptor (zmyslový orgán) -> dostredivá dráha -> prenos nervového vzruchu ->
nervové ústredie (spracovanie podnetu) -> odstredivá dráha -> efektor (svalové tkanivo, žľazy)

hlavné zložky:

- centrálna nervová sústava (somatická a vegetatívna) - koordinačná funkcia
- periférne (obvodové) nervstvo (dostredivé a odstredivé dráhy reflexného oblúka)

somatické - inervuje zmyslové orgány a pohybovú sústavu
vegetatívne (útrobné) - inervuje vnútorné orgány

základnou stavebnou stavebnou jednotkou sú nervy (nervi) - zväzky axónov spojené obalmi (endo-, peri- a
epineurium)
typy nervových sústav

difúzna
kruhová
gangliová
trubicová

difúzna nervová sústava

- hubky (Porifera) - z bipolárnych a multipolárnych neurónov s výbežkami rozptýlenými v mezoglei
- polypy (Cnidaria, Hydrozoa) - protoneuróny tvoria 2 plošné siete:

1. pod ektodermom (ektoblastový pôvod)
2. medzi mezogleou a endodermom (endoblastový pôvod)

- Coelenterata - senzorické (v epiteli), asociačné a motorické (hviezdicovité) - subepiteliálne

protoneuróny

- protoneuróny majú rovnocenné výbežky (vedú vzruchy celulipetálne i celulifugálne)

- výbežky senzorických protoneurónov -> synapsia -> výbežky asociačných protoneurónov
- asociačné protoneuróny -> motorické bunky -> protoneuróny protiľahlej nervovej siete
- z motorických protoneurónov vedú nervové vlákna k epitelosvalovým bunkám

- vzruchy sú vedené všetkými smermi
- podráždenie vyvoláva všeobecnú svalovú kontrakciu
- difúzna nervová sústava je aj u Acoela (primitívne ploskulice - Turbellaria)
- ektoblastového pôvodu

kruhová nervová sústava

- zastúpená u radiálne symetrických živočíchov
- centrálna časť pozostáva z 1-2 kruhových nervov, prevažujú asociačné neuróny
- medúzy (Scyphozoa) v klobúku 2 kruhové nervy: 1. exumbrelárny (okraj klobúka)

2. subumbrelárny (okolo pažeráka)

- na báze rhopálií majú okrajové gangliá
- rebrovky (Ctenophora) - asociačné neuróny v kruhu okolo pažeráka

+ 8 pruhov pod rebrami obrveného epitelu

- hore majú temenný orgán (statocysta)

- ostnatokožce (Echinodermata) - jeden prstenec okolo pažeráka (ambulakrálny)

+ 5 silných nervov smerujúcich do ramien (hviezdovky a ľaliovky)

alebo smerujú k zadnému (apikálnemu) koncu tela (ježovky, holutúrie)

u hviezdoviek na apikálnom póle - nervová uzlina (apikálne centrum) -> do ramien 5 ďalších nervov
- sieť obvodových nervov napojených na radiálne nervy

gangliová nervová sústava

- gangliové bunky sústredené v nervových uzlinách (gangliách) -> CNS

- neurity tvoria obvodové nervstvo
- ektoblastový pôvod
- proces cefalizácie a bilaterálnej súmernosti
- zmysly (oči a statocysta) presun na predný koniec tela (animálny)
- najväčšími gangliami sa stávajú hlavové (tvorba mozgu)

7

- v jednotlivých článkoch tela na brušnej strane (gastroneuralia - majú nervovú sústavu pod tráviacou
rúrou) sú párovité gangliá
- prechody od difúznej ku gangliovej sústave u ploskavcov (Plathelminthes)
- rebríčková sústava je vyvinutá u páskovcov (Nemertini), vírnikov (Rotifera)
- R

otifera, Nematoda

-> eutelia (nervové uzliny majú tiež konštantný počet buniek)

- napr. hlísta detská (Ascaris lumbricoides): mozgový prstenec okolo pažeráka - 162 neurónov:

90 motorických, 50 senzitívnych, 22 asociačných

- typická rebríčková sústavau u Articulata (Annelida, Arthropoda)
- obrúčkavce (Annelida)

- mozgová uzlina (supraoesophageálna) II alebo I
- podpažeráková uzlina (suboesophageálna) II alebo I
- 1 pár uzlín v každom článku tela

- článkonožce (Arthropoda)

- nižšie článkonožce - rebríčková
- vyššie s procesom oligomerizácie (tvorba telesných tegiem - napr. hlava, hruď, bruško)

-> koncentrácia ganglií brušnej nervovej pásky

- klepietkavce (Chelicerata) - pavúk
- hmyz (Insecta)

- bezkrídly hmyz (Apterygota) a larvy:

mozgová (nadpažeráková) a podpažeráková uzlina + rebríček v každom článku

- u vyspelejších: mozog

1 alebo 2 hrudné nervy idúce do končatín a bruška

- mozog: protocerebrum (inervuje zrakové orgány)

deutocerebrum (inervuje tykadlá)
tritocerebrum (inervuje čelo a vrchnú peru (labrum)

- asociačné centrá: hubovité telesá (corpora pedunculata)

centrálne teleso

- mozog - leží nad pažerákom

- okolopažerákovými komisúrami je spojený s podpažerákovou uzlinou (2.- 4. páru
brušnej nervovej pásky)
- inervuje hryzadlá (mandibulae), čeľuste (maxillae) a spodnú peru (labium)

8

- mäkkýše (Mollusca)

- modifiková gangliová sústava
- chitóny (Amphineura): mozog + 4 konektívy (1. a 2. pedálne; 3. a 4. palioviscerálne)

všetky konektívy sú spojené priečnymi spojkami komisúrami

- ostatné mäkkýše - 2 mozgové uzliny -> konektívy vedú k 2 pedálnym, 2-3 viscerálnym
(útrobným), 2 bukálnym (ústna dutina) a často aj k 2 pleurálnym a 2 parietálnym uzlinám (môžu
splývať v pleuroparietálne)

- hlavonožce (Cephalopoda)

- koncentrácia CNS do hlavového úseku tela -> vznik jedinej mozgovej uzliny s niekoľkými
lalokmi, ktoré zodpovedajú pôvodným párom uzlín tela

- Chordata

- Urochordata, Cephalochordata - jednoduchá nervová sústava

- Vertebrata

- predný oddiel (1) mozog (cerebrum, encephalon) + (2) miecha (medulla spinalis)
- miecha kopijovca je spolu s chordou dorsalis v spojivovom púzdre
- u Vertebrata v nervovom kanáli chrbtice tvorenom neurapofýzami stavcov
miecha (medulla spinalis)

- v pravidelných úsekoch šírky 1 stavca z miechy odstupujú dva nervy
- 2 dorzálne časti -> zadné (dorzálne) korene miechy sú senzitívne
- 2 ventrálne -> predné (ventrálne) korene miechy (motorické)
- miechový segment = úsek miechy v oblasti 1 stavca
- stred miechy - canalis centralis - vnútri mozgovo-miechový mok (liquor cerebrospinalis)

↳ tiež v mozgových komorách

- po stránách chrbtice - hlavné ústredie vegetatívnych nervov - sympatické kmene

(truncus sympaticus)

- 2 silné nervy (sympatické uzliny)
- obaly mozgu a miechy - tuhý spojivový - dura mater

- jemný spojivový - arachnoidea
- prekrvený - pia mater

- pod obalmi je: 1. biela hmota miechová (axóny s myelínovými pošvami)

2. vnútri sivá hmota miechová (gangliové b., dendrity, výstupné úseky axónov)
3. vnútorný povrch mozgovomiechového kanála vystiela ependym
4. v dutine je mozgovo-miechový mok (liquor cerebrospinalis)
- v mieche sú tiež krvné cievy a neuroglie

- sivá hmota miechy:

9

- motorické nervové bunky (predné rohy)
- interneuróny (vmedzerené) ležia v zadných rohoch
- senzitívne neuróny ležia v spinálnych gangliách, odkiaľ vysielajú do sivej hmoty len neurity
- vmedzerené interneuróny nadväzujú na neurity senzitívnych neurónov

rozlišujeme 2 typy: asociačné (spojovacie) - prepájajú neuróny vnútri sivej hmoty

bunky povrazcov - neurity vysielajú do bielej hmoty

zabezpečujú spojenie vzdialených miechových segmentov, prípadne aj spojenie
mozgu a miechy; podobnú funkciu môžu plniť aj neuróny v spinálnych gangliách

- v blízkosti končatín miecha hrubne a jej nervy tvoria spleť (plexus)

mozog

- 3 etapy ontogenézy i fylogenézy:

1. predný oddiel nervovej trubice sa zväčšuje
2. dvojitým zaškrtením vznikajú 3 časti:

predný (prosencephalon)
stredný (mesencephalon)

mozog

zadný (rhombencephalon)

3. rozdelenie na 5 častí

predný (prosencephalon)

veľký (telencephalon)
medzimozog (diencephalon)

stredný (mesencephalon)
zadný (rhombencephalon)

mozoček

(cerebellum, metencephalon)

predĺžená miecha

(myelencephalon, medulla oblongata)

- od obojživelníkov p a ľ hemisféra
- 6. a 2. mozgová komora telencephalon
- 3. mozg. komora diencephalon
- 4. mozg. komora medulla oblongata
- Sylviov kanál (ductus sylvii)

- spája 3. a 4. mozgovú komoru
- ide cez stredný a popod mozoček

základné tendencie

- ryby a obojživelníky majú lineárne usporiadanie mozgu
- od plazov - veľký mozog a mozoček sa intenzívnejšie rozvíjajú a vkliňujú medzi seba ostatné časti
- obaly mozgu a miechy: dura mater, arachnoidea, pia mater
- sivá hmota tvorí kôru (cortex) - sústredené dendrity a telá neurónov

- biela hmota tvorí dreň (najmä nervové vlákna z axónov nervových buniek)
- v mozgu tiež okrsky gangliových buniek jadrá - (nuclei) a telesá (corpora) -> asociačné centrá
- z mozgu vychádza 10-12 párov mozgových nervov

10

mozog v jednotlivých triedach stavovcov

obojživelníky - žaby

plazy - korytnačky

vtáky

cicavce - mačka

cicavce - človek

11

ontogenetický vývin mozgu

●

telencephalon

- hemisféry spojené rôznymi komisúrami
- čuchové laloky - comissura anterior
- u vajcorodých a vačkovcov comissura pallii
- u placentovcov corpus callosum
- spodok hemisfér - mozgový plášť (pallium) - u cicavcov najmohutnejší

- histologicky: kôrová vrstva (gangliové bunky)

dreňová vrstva (myelínové axóny)

- gyrifikácia: gyri (valy), sulci (brázdy)

- obrovské množstvo gangliových buniek
- vyššie cicavce: pamäť, vedomie, psychologické javy

- vpredu: čuchové laloky (lobi olphactorii)
- I. pár - čuchový nerv (nervus olphactorius) S

●

medzimozog (diencephalon)

- zrakové laloky (lobi optici) - II. pár - zrakový nerv (nervus opticus) S
- chiasma opticum (spodina medzimozgu) - úplná alebo čiastočná

- na nej hypofýza

- vnúrorná hmota - thalamus - gangliové jadrá + uzlinové telieska -> ústredie dostredivých dráh
- vrchná strana - parietálny orgán - vzruchy do nepárneho temenného oka (rudiment)
- u väčšiny stavovcov epifýza (endokrinná žľaza)

●

stredný mozog (mesencephalon)

- vrchná vrstva - tectum, väčšina stavovcov 2 laloky (corpora bigemina), cicavce (corpora
quadrigemina) - zrakové a sluchové centrá
- ostatné časti tegmentum (riadi pohyby očných svalov) - vstup III. a IV. pár mozgových nervov
- III. pár - okohybný nerv (nervus oculomotorius) M
- IV. pár - kladkový nerv (nervus trochlearis) M

●

mozoček (cerebellum)

- u cicavcov - hlboké zárezy
- vnútri je strom života (arbor vitae)

- centrum rovnováhy a koordinovaného pohybu

●

predĺžená miecha (medula oblongata, myelencephalon)

- prechod medzi mozgom a miechou
- vrchná strana je bez nervového tkaniva (epitel)
- vliačenina - fossa rhomboidalis - kosoštvotcový tvar

- spodina - jadrá gangliových buniek - vegetatívne funkcie - dýchacie, cievohybné, srdcové reflexy
- jadrá (nuclei) - vychádzajú z nich alebo tu končia V.-XII. pár mozgových nervov
- V. pár - trojklanný nerv (n. trigeminus) S - koža hlavy, zuby
- VI. pár - odťažný nerv (n. abducens) M - svalstvo očí
- VII. pár - lícny nerv (n. facialis) M - mimika tváre

12

- VIII. pár - statoakustický (n. statoacusticus) S - sluchové a rovnovážne podnety
- IX. pár - jazykovohltanový (n. glossopharyngeus) SM

M - hltan, jazyk, slinné žľazy, S - čuch, hmat jazyka

- X. pár - blúdivý nerv (n. vagus) SM - vnútorné orgány, jeho vetvy súčasť parasympatika

- u rýb - vstup do bočnej čiary - nervus lateralis

plazy, vtáky, cicavce
- XI. pár - prídatný nerv (n. accessorius) SM - svalovina krku a hltanu
- XII. pár - podjazykový nerv (n. hypoglossus) M - svalovina jazyka

obvodové nervy

1. dostredivé (aferentné) - zadnými koreňmi do miechy a do mozgu nervami v čuchových, zrakových

alebo v zmiešaných nervoch

dostredivé senzitívne:

viscerosenzitívne - hĺbkové zmysly
somatosenzitívne - kožný povrch

2. odstredivé (eferentné) - von z miechy prednými koreňmi, z mozgu m alebo zmiešanými nervami

somatomotorické - priečne pruhované svaly
visceromotorické - hladké svaly, srdce, žľazy

vegetatívne nervy

- činnosť vnútorných orgánov
- pracuje ako nezávislý autonómny systém
- sympatické kmene + nuclei v predĺženej mieche
- periférne časti: sympatické, parasympatické nervové vlákna
1. sympatické - vystupujú zo sympatických uzlín v oblasti hrudných a bedrových stavcov a vstupujú do

miechových segmentov tejto oblasti - thoraco-lumbálna CO?

2. parasympatické - kranio-kaudálna
- z III., VII., IX., X. páru mozgových nervov a z krížových segmentov miechy
- sympatická sústava - ergotropná - katabolické pochody
- parasympatická - trofotropná - anabolické pochody
stres - zľaknutie, zrýchlenie krvného obehu, zvýšenie hladiny cukru

13

9

ZMYSLOVÁ SÚSTAVA

- zmyslové orgány (organa sensuum)
- podľa druhu energie adekvátneho podnetu:

mechanoreceptory - zmysel hmatový, prúdový, polohový
chemoreceptory - registrujú chemické signály - čuch, chuť
fotoreceptory - zrakové orgány - vnímajú intenzitu svetla, farbu, priehľadnosť, lesk, lomivosť rôznych

hmôt a podobné javy súvisiace so svetlom

termoreceptory - registrujú mieru chladu alebo tepla

- podľa polohy:

interoreceptory (hĺbkové): 1. proprioreceptory - informujú o polohe a činnosti jednotlivých častí

svalovej sústavy napr. nervosvalové a šľachové vretienka
2. enteroreceptory - informujú o činnosti vnútorných orgánov

exteroreceptory (na povrchu tela) - väčšina zmyslových orgánov

primárne a sekundárne zmyslové bunky

primárne - modifikované neuróny - napr. čuchové bunky
sekundárne - modifikované epitelové bunky - napr. chuťové

●

mechanoreceptory - všeobecné zmysly
povrchové zmysly

1. hmatové chlpy cicavcov (pili tactiles) - napr. okolo úst
2. hmatové pierka vtákov (vibrisae)
3. Meisnerove telieska - v zamši (chodidlá, dlane)
4. Grandryho telieska - plazy, vtáky (podnebie, jazyk, okolie zobáka)
5. Krauseho telieska - chladové receptory v zamši cicavcov (pery, jazyk, koža)
6. Ruffiniho telieska - vnímanie tepla
7. Herbstove telieska (zobák a okolie, ústna dutina vtákov)
8. Brownove a hogganove telieska (tlapy medveďov)
9. Merkelove terčíky (rypák ošípanej)

hĺbkové hmatové telieska

1. Vater-Pacciniho telieska - v zamši, v svalových pošvách, úponoch, okostica, ochrupkovica, väzivové

obaly všetkých vnútorných orgánov

2. svalové vretienka (pozmenené vlákna priečne pruh. svaloviny), registrujú zmeny v natiahnutí svalu
3. šľachové telieska - voľné nervové zakončenia v mieste, kde sa šľacha spája so svalom

●

mechanoreceptory - špecializované zmysly

1. bočná čiara (linea lateralis) - žralokov, rýb a chvostnatých obojživelníkov
2. rovnovážne a sluchové (statoakustické) orgány

bočná čiara (linea lateralis)

- ryby a obojživ.žijúce trvale vo vode - vnímanie prúdenia a tlaku vody

- dva po bokoch tela prebiehajúce kanáliky, v hlave sa vetvia na labyrint chodbičiek
- kanáliky vyúsťujú početnými krátkymi vývodmi, do ktorých vniká voda
- v ich stenách sú okrsky sekundárnych zmyslových buniek (neuromastov) napojených na vetvu
blúdivého nervu (n. vagus)
- živočích je informovaný o prúdení vody, sile vodného prúdu, ale aj o pohybe iných živočíchov

1

statoakustické orgány stavovcov

- rovnovážny aparát je dobre vyvinutý u všetkých stavovcov
- ektodermálny pôvod (po bokoch mozgu)
- vzniká poklesnutím pod pokožku, uzatváranim sa do váčku - s povrchom tela komunikuje kanálikom
(ductus endolymphaticus) - otvorený zostáva u žralokov
- u väčšiny stavovcov je uzavretý v podobe vaku (saccus endolymphaticus) v lebečnej dutine
- na dorzálnej strane vnútorného ucha sú tri polkruhovité chodby - 2 vertikálne, 1 horizontálna (ductus
semicircularis anterior, posterior, lateralis)- sú orientované v 3 rovinách v priestore
- vnútorné ucho sa diferencuje na dorzálny vačok (utriculus) (do ktorého ústia polkruhovité chodby) a
ventrálnejšie ležiace vrecúško (sacculus) a neskôr aj lagena
- nachádzajú sa tu ostrovčeky zmyslových buniek - macula utriculi, macula sacculi, macula lagenae
- polkruhovité chodby aj utriculus, sacculus a lagena sú vyplnené endolymfou a sú ako súčasť blanitého
labyrintu (labyrinthus membranaceus) v spoločnej kostenej dutinke (vestibulum), ktorá je vyplnená
perilymfou
- v ampulách sú cristae ampulares - zhluky zmyslových buniek
- u niektorých stavovcov sa tu nachádzajú statolity (otolity) - utrikolit, sacculolit , lagenolit
- maculi reagujú na lineárne zrýchlenie
- cristi na zmeny v polohe hlavy a tela.
- zo zmyslových buniek - prenos vzruchu do vestibulokochleárneho nervu

schéma stavby vnútorného ucha cicavcov

1. strmienok (stapes)
2. okienko slimáka (fenestra cochlea)
3. skalná kosť (os petrum)
4. perilymfatický priestor
5. ductus perilimphaticus
6. utriculus
7. macula utriculi
8. sacculus s macula sacculi
9. lagena s Cortiho orgánom
10. polkruhovité chodby s cristae ampulares (11)
12. saccus endolymphaticus

2

pozdĺžny rez slimákom človeka

1. skalná kosť (os petrum)
2. predsieňová chodba
3. bubienková chodba
4. blanitý labyrint s Cortiho orgánom
5. sluchová časť vestibulokochleárneho nervu
6. detail blanitého labyrintu

detail výseku blanitého slimáka

2. predsieňová chodba
3. bubienková chodba
4. priestor blanitého labyrintu s Cortiho orgánom
6. vestibulárna membrána
7. bazilárna membrána
8. spirálny ligament
9. tektoriálna membrána
10. Cortiho orgán s vláskovitými bunkami

akustický orgán

- vyvinul sa u suchozemských stavovcov, ryby prenášajú zvuk pomocou weberovho aparátu
- základ sluchovej časti vnútorného ucha u ostatných stavovcov je lagena

- u obojživelníkov dochádza k jej preťahovaniu
- u plazov a vtákov je vo forme slepého kanála.
- cicavce ju majú špirálovito stočenú v ductus cochlearis

- preťahovanie novej skupiny zmyslových buniek (papilla basalis) v slimákovi, jej receptory sa stávajú
základom Cortiho orgánu (organum spirale) - vnímanie vibrácií zvukových vĺn
- s lagenou sa zväčšuje perilymfatický priestor (okolo blanitého slimáka), ktorý je zavesený v kostenom
slimákovi
- priestor kosteného slimáka je rozdelený na 2 chodby:

dorzálne od blanitého slimáka : predsieňová chodba (scala vestibuli)
ventrálne od blanitého slimáka: bubienková chodba (scala tympani)

- s dutinou stredného ucha komunikujú okienkami

- scala vestibuli - predsieňovým okienkom (fenestra vestibuli ovalis)
- scala tympani - slimákovým kruhovým okienkom (fenestra cochleae rotunda)

- obe chodby na vrchole slimáka sú spojené otvorom (helicotrema), ktorý slúži na vyrovnávanie vibrácií
perilymfy
- predsieňové okienko u cicavcov komunikuje so strmienkom (stapes) - prenos vibrácií zo sluchových
kostičiek na perilymfu v presieňovej chodbe

- kmitanie strmienka sa prenáša perilymfou na bubienok slimákového okienka (membrana tympani
secundaria)
- obojživelníky nemajú slimákové okienko, jeho funkciu plní perilymfatický vak (saccus
perilymphaticus)
- blanitý slimák - v priereze trojuholníkovitý tvar

3

- vrch - membrana vestibularis (Reissneri)
- dno - membrana basilaris (tu je Cortiho orgán)
- vrch a dno sú spojené špirálovitým ligamentom (ligamentum spirale cochleae)

- vláskovité bunky Cortiho orgánu -> prenos podnetu -> transformácia v nervový vzruch
- z vnútornej strany na vláskovité bunky Cortiho orgánu nalieha membrana tectoria - ohýba vlásky
buniek a dráždi ich

statoakustické orgány stavovcov fylogenéza

kruhoústnice (Cyclostomata) - málo diferencovaný, prípadne spojený utriculus a sacculus, 2

polkruhovité chodby (slizovky iba 1), bez ampúl

vodné čeľustnatce (Gnathostomata) - utriculus, sacculus s lagénou a tri polkruhovité chodby s

ampulami

obojživelníky - 3 polkruhovité chodby, utriculus, sacculus, predĺženú lagénu, v ktorej je papila basilaris,

ductus perilymphaticus, elipsovité predsieňové okienko, slimákové okienko, stredné ucho s 1
sluchovou kostičkou (columella)

- stredné ucho s nosohltanom je spojené Eustachovou trubicou

plazy a vtáky - majú 3 polkruhovité chodby, utriculus, sacculus a predĺženú, resp. zahnutú lagénu a

náznak vytvorenia troch chodieb: scala vestibuli, scala tympani, scala mediana, dokonalejšiu papilu
basilaris, elipsovité predsieňové a okrúhle slimákové okienko

- stredné ucho s 1 kostičkou a eustachovu trubicu
- vonkajšie ucho sa iba začína vyvíjať

cicavce - 3 polkruhovité chodby, utriculus, sacculus, lagéna je stočená a tvorí sluchovú časť v podobe

slimáka (cochlea)

- výrazne je oddelená polohová rovnovážna časť ucha
- vyvinutý je Cortiho orgán, 3 chodby, elipsovité predsieňové okienko, okrúhle slimákové
okienko, stredné ucho, 3 kostičky - malleus, incus, stapes, Eustachovu trubicu a vonkajšie ucho

4

pozdĺžny prierez uchom človeka

Weberov aparát

- u rýb slúži ako akustický orgán
- ryby vydávajú zvuky za pomoci kĺbov a svalov upínajúcich sa na plynový mechúr
- zvuky sú vnímané v sacculu na macula sacculi
- prenos zvukov z rezonujúceho plynového mechúra na perilymfu vnútorného ucha
- ide o systém modifikovaných častí prvých stavcov a rebier, ktoré kaudálne naliehajú na plynový mechúr
a kraniálne na okienko perilymfatického priestoru.

čuchové orgány (organa olfactoria)

- chemický zmysel diaľkový
- živočíchy

podľa čuchových schopností

:

◆

makrosmatické (dobre vyvinutý čuch) - napr. šelmy, kopytniky, hlodavce

◆

mikrosmatické (málo vyvinutý čuch) - napr. opice, človek

◆

anosmatické (bez čuchu) - veľryby

- čuchové orgány - sústredené v horných dýchacích cestách, v nosnej časti neďaleko vnútorných nozdier
- kruhoústnice - 1 čuchová jamka
- drsnokožce, ryby - dve čuchové jamky
- sliznatky - 1 čuchová jamka ústiaca do nasopharyngeálneho vaku (vedie do hltanu)
- čuchové bunky - primárne zmyslové bunky

- spolu s výstelkovým epitelom pokrývajú steny nosných dutín

- u niektorých skupín (plazy, vtáky, cicavce) pokrývajú špirálovité vchlípeniny do nosných dutín
(conchae), ktoré bývajú spevnené chrupavkovitými alebo kostnými tkanivami

5

Jacobsonov orgán (organon vomeronasale)

- párovitá dutina, ktorá sa vychlipuje z nosných dutín smerom k ústnej dutine
- od nosných dutín sa postupne oddeľuje a s ústnou dutinou sa spája osobitnou chodbičkou -
Stensonovým kanálom
- slúži na vyhodnotenie pachov a vôní potravy, ktorá sa do tohto orgánu dostáva jazykom
- v typickej podobe sa vyskytuje u hadov, jašterov, modifikovaný u niektorých obojživelníkov, výnimočne
aj u cicavcov (vačkovce, hmyzožravce, hlodavce, kopytníky)

Jacobsonov orgán u plazov

a - vonkajšia nozdra
b - nosná dutina
c - vnútorná nozdra
d - Jacobsonov orgán (organon vomeronasale)
e - Stensonov kanál (ductus nasopalatinus)

chuťové orgány (organa gustus)

- chuť je chemický zmysel kontaktný
- ako špeciálne zmysly sú vyvinuté len u stavovcov, u rýb sú rozptýlené v ústnej dutine a na príveskoch
okolo nej (napr. na fúzoch), niekedy na hlave a trupe
- obojživelníky majú chuťové bunky len v ústnej dutine
- u plazov dochádza k ich sústredeniu na jazyku, podnebí, pod jazykom a pozdĺž vnútorného okraja
spodnej čeľuste
- vtáky pri koreni jazyka a v hltanovej sliznici (ústna dutina a jazyk sú kryté rohovinou)
- cicavce majú chuťové bunky na jazyku

chuťové orgány cicavcov

- chuťové bunky - sekundárne zmyslové bunky

- majú krátky výbežok, ktorý vyčnieva do jamky v krycom epiteli

- spolu s podpornými bunkami sú zoskupené do okrskov tzv. chuťových pohárikov
- u cicavcov je väčšina pohárikov zoskupená na bradavkách jazyka

1. nitkovité papily (papilae filifornes) - pokrývajú chrbát a bočné plochy jazyka
2. ohradené papily (papilae circumvallatae) - umiestnené v rýhe pri koreni jazyka z dorz. strany
3. lístkovité papily (papilae foliatae) - vyvinuté v podobe lískovitých rias po bokoch koreňa jazyka
4. hubovité papily (papilae fungiformes) nízke bradavky roztrúsené po bokoch jazyka a na jeho

špičke

6

anatomická stavba oka cicavca

1. bielko (sclera)
2. rohovka (cornea)
3. cievovka (chorioidea)
4. ciliárny sval (corpus ciliare)
5. riasnatý val (zonula ciliaris)
6. šošovka (lens cristallina)
7. dúhovka (iris)
8. zrenička (pupilla)
9. sietnica (retina)
10. slepá škvrna (fovea coeca)
11. zrakový nerv (nervus opticus)
12. žltá škvrna (fovea centralis)
13. sklovec (corpus vitreum)
14. predná očná komora
15. zadná očná komora
16. svaly očnej gule

mikroskopický rez sietnicou

1. pigmentový epitel

2. vrstva tyčiniek a čapíkov

3. vrstva horizontálnych buniek

4. vrstva bipolárnych neurónov

5. vrstva gangliových buniek
(multipolárne neuróny)
6. vrstva axónov gangliových buniek
spájajúcich sa v zrakový nerv

10

ENDOKRINNÁ SÚSTAVA

- pôvod z nervovej sústavy
- anatomicky samostatná sústava
- zabezpečuje regulačný mechanizmus životných procesov
- produktom sú hormóny, ktoré sú vylučované buď do telových tekutín alebo niekedy hormóny vylučujú
neuróny a prenos sprostredkovávajú neurity - neurokrinná sekrécia
- účinok môže byť jednorázový alebo dlhotrvajúci
- fungujú buď počas určitého úseku života alebo počas celého života jedinca

- najpreskúmanejšie sú endokrinné žľazy u hmyzu a u stavovcov, u ostatných skupín živočíchov sa
endokrinológia len rozvíja

endokrinná sústava hmyzu
- neurosekretorické bunky - nadradené ostatným žľazám

7

- produkujú ich protocerebrálne lalôčiky a ostatné časti centrálnej nervovej sústavy
- protocerebrálne lalôčiky produkujú aktivačný hormón (AH - v hemolymfe aktivizuje činnosť ekdyzónu
(hormónu, ktorý spôsobuje vzliekanie kutikuly pri prechode z jedného instaru do druhého)
- protocerebrálne lalôčiky produkujú tiež burzikón - riadi začiatok sklerotizácie kutikuly
- prisrdcovnicovité žľazy (corpora cardiaca) - zhromažďujú neurosekrét z protocerebra, regulujú proces
dýchania, stimulujú tvorbu tukov v tukovom telese
- primozgové žľazy (corpora allata) - juvenilný hormón - inhibítorom metamorfózy

- pri nadbytku vznikajú gigantické larvy a hmyz

pohlavne nedospieva

- u imág stimuluje oogenézu (gonadotropný hor.)

- predohrudná žľaza (glandula prothoracalis) - produkuje ekdyzón (zvliekací hormón)

- po skončení metamorfózy degeneruje

- ventrálna žľaza (glandula ventralis) - blízka predohrudnej žľaze

- po metamorfóze degeneruje

- énocyty - skupiny buniek ektodermálneho pôvodu

- objavujú sa počas postembryonálneho vývinu
- ich hormóny regulujú činnosť lipoproteínov, ovplyvňujú rast voskovej vrstvy epikutikuly

endokrinná sústava stavovcov
- hypofýza - nadradená endokrinná žľaza

- nachádza sa na spodine medzimozgu
- kontroluje, riadi a ovplyvňuje činnosť ďalších endokrinných žliaz
- pod kontrolou hypofýzy sú napr.: - štítna žľaza

- kôra nadobličiek
- pohlavné žľazy

- nezávislými endokrinnými žľazami sú: - Langerhansove ostrovčeky pankreasu

- týmus
- príštitné telieska
- dreň nadobličiek

- skladá sa z - predného laloku - vznik z klenby primitívnej ústnej dutiny

- zadného laloku - vznik vychlípením medzimozgu,

s ním spojený pomocou stopky (infundibulum)

- stredného laloku - tvorený spojivovým tkanivom

- spája predný a zadný lalok

⚈

predný lalok hypofýzy (adenohypofýza)

◆

somatotropný hormón (STH) - podporuje rast jedinca

- jeho nedostatok v priebehu ontogenézy spôsobuje nanizmus,
nadbytok hypofyzárny gigantizmus

- nadbytok v dospelosti býva príčinou akromegálie
(zmohutnenie čeľustí, kĺbových hlavíc)

◆

luteinizačný hormón (LH) - ovplyvňuje vývin materských inštinktov

- u samíc cicavcov ovuláciu, syntézu estrogénov a progesterónu
- u samcov vývin pohlavných žliaz a tvorbu testosterónu

◆

folikuly stimulujúci hormón (FSH) - podporuje vývin samčích a samičích pohlavných buniek

◆

prolaktín (PRL) - stimuluje syntézu mlieka, syntézu progesterónu v žltom teliesku

◆

adrenokortikotropný hormón (ACTH) - riadi činnosť kôrovej vrstvy nadobličiek

◆

tyreotropín (TSH) - riadi činnosť štítnej žľazy (stimuluje tvorbu tyroidu)

⚈

zadný lalok hypofýzy (neurohypofýza)

◆

vazopresín (antidiuretický hormón, adiuretin ADH) - riadi spätnú rezorpciu v obličkách

- podieľa sa na osmoregulácii
- zvyšuje krvný tlak

◆

oxytocín - pôsobí na sťahy hladkej svaloviny maternice pri pôrode

- podmieňuje vylučovanie mlieka

⚈

intermediálny lalok hypofýzy

◆

melanocyt stimulujúci hormón (MSH) - syntéza melanínu v koži

⚈

hypothalamus - okrsky žľazových buniek v spodine medzimozgu

◆

gonadotropný hormón (GRH) - stimuluje folikuly stimulujúci hormón a sekréciu

8

luteinizačného hormónu

◆

tyreotropný hormón (TRH) - stimuluje sekréciu tyrotropínu (TSH)

◆

kortikotropný hormón (CRH) - stimuluje sekréciu kortikotropínu (ACTH)

◆

prolaktín inhibujúci faktor (PIF) - potláča sekréciu prolaktínu (PRL)

- štítna žľaza (glandula thyreoidea)

- leží na ventrálnej strane hrtanu
- vyvíja sa z hypobranchiálnej rýhy (kopijovce)
- produkuje tyroxín T4:

- stimuluje rast, diferenciáciu, metabolizmus a telesnú teplotu
- je to jódový derivát thyramínu, jeho produkcia je podmienená metabolizmom jódu
- nedostatok jódu v potrave spôsobuje hypertrofizáciu štítnej žľazy (väčšia štítna žľaza zachytí z
krvného obehu viac jódu)
- trvalý nedostatok jódu spôsobuje metabolické poruchy i psychické poruchy (kretenizmus)
- nadbytok jódu spôsobuje hyperfunkciu štítnej žľazy (Basedowa choroba) - zrýchlenie metabolizmu,
katabolické pochody, chudnutie, nevoľnosť, trasenie

- štítne parafolikulárne bunky

( ultimobranchiálne telieska

)

- derivátom posledného embryonálneho hltanového váčku
- endokrinné žľazy žralokov, rýb, obojživelníkov
- produkujú kalcitonin, ktorý znižuje koncentráciu vápnika v plazme (antagonista parathormónu)
- u cicavcov dochádza k ich inkorporácii štítnou žľazou

- prištítne telieska

( glandulae parathyroideae

)

- sú vyvinuté len u Tetrapoda,
- derivátmi 3. a 4. páru embryonálneho hltanového váčku
- produkujú parathormón, ktorý reguluje (zvyšuje hladinu vápnika v krvi)

- nadobličky

( glandulae suprarenales

)

- párový kompaktný orgán v podobe malých čiapočiek nad obličkami
- vyvinuté iba u cicavcov
- u plazov a vtákov ležia v podobe pozdĺžnych teliesok v blízkosti gonád
- nižšie stavovce (ryby) zhluky ostrovčekovitých buniek alebo v pruhoch uložených buniek v blízkosti
obličiek (obojživelníky)

9

- u cicavcov na reze rozoznávame kôru a dreň
- tieto štruktúry nie sú geneticky ani funkčne jednotné
- u nižších stavovcov (rýb) tvorí kôra a dreň samostatné orgány, ktoré sa v kompaktnú cicavčiu
nadobličku zoskupili druhotne

- kôra nadobličiek (cortex, u rýb interrenálny orgán)

- mezodermálny pôvod
- hormóny:

◆

mineralkortikoidy (aldosteron) - zasahujú do výmeny elektrolytov, hospodárenie s vodou

◆

glukokortikoidy (kortisol, kortikosteron) - zasahujú do metabolizmu glycidov

◆

pohlavné hormóny (steroidy, androgén, estrogén, progesterón) - ovplyvňujú druhotné
pohlavné znaky

- dreň nadobličiek (medulla, u rýb suprarenálny orgán)

- zložená z chromofilných buniek (dobre farbiteľných chrómovými soľami) neurálnej lišty
- ektodermálny pôvod
- u rýb tvorí suprarenálny orgán ostrovčeky buniek, u obojživelníkov, plazov, vtákov sa druhotne
sťahujú do vnútra interrenálneho orgánu
- hormóny:

◆

adrenalín

◆

noradrenalín
- regulujú metabolizmus tukov a glykogénu, krvný tlak, srdcovú akciu
- noradrenalín - mediátor sympatika
noradrenalín pôsobí skôr periférne?

- Langerha

nsove ostrovčeky

( insulae pancreaticae

)

- zhluky žľaznatých buniek s endokrinnou činnosťou
- uložené v stene predného čreva (kruhoústnice, ryby)
- u Tetrapoda v parenchyme pankreasu (exo- aj endokrinná žľaza)
- veľkosť u stavovcov: 0,1-15 mm
- počet: až 2 milióny.
- hormóny - podieľajú sa na regulácii hladiny krvného cukru:

◆

inzulín - zvyšuje - ukladanie glykogénu, syntézu mastných kyselín, proteínov

- znižuje hladinu glukózy v krvi

◆

glukagón - štiepi glykogén na glukózu v pečeni

- zvyšuje hladinu glukózy v krvi

- pineálny orgán

,

epifýza

(glandula pinealis, epiphysis cerebri)

- v ptákov a cicavcov - vychlípenina z medzimozgu (epithalamus)
- u rýb, obojživelníkov a plazov - homologická s pineálnym orgánom, ktorý mal pôvodne
svetločuvnú funkciu

- hormonálne funkcie dodnes nie sú presne vymedzené
- produkuje:

◆

melatonín (podporuje vývin gonád)

10

- vaječníky (ovaria)

◆

estradiol, estrogén - ktoré stimulujú sexuálny vývin a správanie samičiek

- žlté teliesko (corpus luteum)

◆

progesterón - stimuluje rast maternice a mliečne žľazy

◆

relaxín - stimuluje relaxáciu synphysis osis pubis a dilatáciu krčka maternice (cervix uteri) pri
pôrode

- placenta

◆

choriogonadotropín (hCG) - stimuluje syntézu progesterónu v žltom teliesku

- semenníky (testes)

◆

testosterón - produkovaný Leydigovými bunkami

- stimuluje rast svalov, sexuálny vývin a celkové správanie, ako aj rast skeletu v skorom
postnatálnom období

- žalúdok, črevo

◆

gastrín - stimuluje sekréciu HCl

◆

sekretín - stimuluje sekréciu kyseliny uhličitej acinóznymi bunkami pankreasu

◆

cholecystokín (CCK) - stimuluje sekréciu inzulínu a glukagónu

- obličky (renes)

◆

erythropoetín (EP) - stimuluje erytropoézu

- týmus

◆

tymozín - stimuluje proliferáciu a diferenciáciu lymfocytov

- urofýza (neurohypophysis spinalis caudalis)

- v kaudálnej časti miechy rýb
- skupina neurosekrečných buniek, ktorých neurosekrét je odvádzaný po neuritoch
- zloženie neurosekrétu nie je dodnes celkom objasnené
- neurosekréty urofýzy pravdepodobne regulujú obsah solí v krvi a sekréciu plynov do plynového
mechúra rýb

11

10

POHLAVNÁ SÚSTAVA

- zabezpečuje reprodukciu organizmu
- zachovanie druhu
- tvorba pohlavných buniek v gonádach
- zloženie: - pohlavné žľazy (gonády)

- pohlavné vývody
- prídatné žľazy pohlavnej sústavy
- páriace alebo kopulačné orgány (zabezpečujú osemenie a oplodnenie, ktoré u živočíchov
nemusia prebiehať v rovnakom čase)

gonády

zárodočný epitel -> gonocyty -> gaméty
- u stavovcov vždy mezodermálneho pôvodu
- sú v dutine gonocoelu, ktorý je zvyškom coelomu
◆

semenníky (testes)

◆

vaječníky (ovaria)

◆

obojpohlavná žľaza (ovotestes)

- gonochorizmus (živočíchy sú oddeleného pohlavia)
- hermafroditizmus (živočíchy sú obojpohlavné):

1. simultánny (samčie i samiččie gaméty dozrievajú naraz - napr. u črevných parazitov)
2. sukcedánny (zabezpečenie proti samooplodneniu):

1. proterandrický (ako prvé dozrievajú samčie gaméty)
2. proterogyneický (ako prvé dozrievajú samiččie gaméty)

gonády hubiek, mechúrnikov a ploskavcov

- pohlavné bunky hubiek vznikajú z archeocytov
- z jedného archeocytu vzniká buď 1 vajíčko alebo väčší počet spermií
- okolo vajíčok sa vyskytujú vyživovacie bunky, ktoré môžu byť vajíčkom fagocytované
- medzi hubkami sa vyskytujú hermafrodity aj gonochoristy
- spermie sa dostávajú z tráviacej dutiny jednej hubky do paragastrálnej dutiny hubky druhej,
prevŕtavajú sa do mezogleovej vrstvy a oplodňujú zrelé vajíčka
- oplodnené vajíčka sa brázdia a materskú hubku opúšťajú larvy
- u mechúrnikov sa pohlavné bunky vyskytujú v primitívnych gonádach v mezoglei (napr. u medúz
na spodnej strane klobúka, pod radiálnymi chodbami gastrovaskulárnej sústavy a na manubriu)
- zrelé gaméty opúšťajú materské telo a aktívne sa dostávajú do druhého jedinca

gonády ploskavcov (Plathelmintes)

- u ploskavcov nachádzame gonády, ktoré sa podobajú na jednoduché gonády mechúrnikov až po
zložité hermafroditické gonády
- u ploskulice Xenoturbella borki sa spermie i vajíčka diferencujú v parenchýme v ľubovoľnom
mieste tela
- zrelé spemie sa dostávajú aktívnym pohybom do TS a ústami sú prilepované na povrch inej
ploskulice
- nastáva ich migrácia do telesného parenchýmu, kde oplodňujú zrelé vajíčka
- u mnohých ploskulíc sú diferencované zložité hermafroditické gonády, vrátane prídatných žliaz a
páriacich orgánov
- u druhu Dendrocoelum lacteum sa pohlavné bunky vyvíjajú v párovitom vaječníku a
väčšom počte semenníkov
- dva vajcovody (oviducti) a semenovody (spermiducti) sú spojené s dutinou atrium, ktorá sa
navonok otvára jediným pohlavným otvorom
- vyvinutý je samčí kopulačný orgán penis v podobe svalnatého kuželovitého útvaru, vychlípiteľného
do atria
- spermie prichádzajúce do atria sa najprv hromadia v semennom vačku (vesicula seminalis), odtiaľ
odchádzajú semenometom (ductus ejaculatorius) cez penis do atria druhej ploskulice

- dostávajú sa do časti druhého jedinca, ktorá sa nazýva kopulačná burza (bursa copulatrix)
- zrelé vajíčka postupujú vajcovodmi (oviducti) do pošvy (vagina), ktorá sa otvára vedľa púzdra
penisu do atria
- do každého vajcovodu vyúsťuje jedna žĺtková žľaza a neďaleko pošvy sa z vajcovodu vychlipuje
semenná schránka (receptaculum seminis), ktorá slúži ako zásobáreň spermií

12

- žĺtkové trsy produkujú žĺtkové bunky, ktoré sa spolu vajíčkami dostávajú do atria, kde sú vajíčka
oplodňované zo semenných schránok, obaľujú sa skupinami žĺtkových buniek a na povrchu vzniká
skleroproteínová hmota, ktorá tuhne a vytvára vaječný kokón
- kokóny opúšťajú atrium a stopkami sa prichytávajú na rôzne predmety vo vode. embryonálny vývin
prebieha v kokónoch vo voľnom prostredí. liahnu sa mladé ploskulice podobné dospelým jedincom,
alebo u morských mnohočrevoviek (Polycladida) sa z vajíčka liahne obrvená Müllerova larva

- s hermafroditizmom a podobnou pohlavnou sústavou sa stretávame u motolíc a všetkých pásomníc
- u týchto skupín sú mohutne vyvinuté žĺtkové trsy, škrupinotvorné žľazy a maternica
- u pásomníc je hermafroditická pohlavná sústava vytvorená v každom článku
- dochádza k páreniu medzi jednotlivými článkami

gonády páskovcov (Nemertini) a okrúhlovcov (Nemathelminthes)

- gonochoristy
Nemertini
- gonády sú vyvinuté v podobe homodynamicky sa opakujúcich váčkov
po oboch stranách tela v parenchýme medzi postrannými
laločnatými vychlípeninami čreva
- každý z takýchto vačkov má osobitný vývod
- kopulačné orgány chýbajú
- osemenenie sa deje buď vo vode, alebo aktívnym prenikaním spermií
do vaječníkov
Nemathelminthes
- pohlavný dimorfizmus sa prejavuje v tvare zadného konca tela,
u samčekov je kaudálna časť zaoblená a špirálovite zahnutá,
u samičiek ostro zahrotená
- samčeky často menšie ako samičky
- samičie pohlavné orgány hlístov - dve trubice, ktoré uprostred tela vyúsťujú do spoločnej vaginy a
táto pohlavným otvorom von
- vajíčka sa vyvíjajú vo vrcholových oddieloch trubíc
- v období dozrievania zostupujú bližšie k vývodom do oddielu označovaného ako maternica (uterus)
- jedná sa o tzv. telogénnu pohlavnú sústavu
- zriedkavejšie sa vyskytuje tzv. hologénna pohlavná sústava, tvorená jedinou kľučkovitou
trubicou, ktorej bočné steny slúžia ako vaječník a vnútorná dutina ako vajcovod a maternica
- gonády samcov sú pôvodne dvojvetvovou trubicou, ktorá má najčastejšie tvar kľučkovito vinutého
vlákna, ktoré na konci prechádza v svalnatý semenovod (spermiduct) a tento v kloakálny oddiel
konečníka
- v kloake sú umiestnené kopulačné orgány v podobe dvoch šabľovito ohnutých bodcov (spiculy)

gonády obrúčkavcov (Annelida) - mnohoštetinavce (Polychaeta)

- gonochoristy, bez výrazného pohlavného dimorfizmu
- pohlavné žľazy sa vyskytujú takmer vo všetkých článkoch tela (s výnimkou hlavových a
koncových), alebo v určitých tzv. pohlavných článkoch, a to v určitej ročnej dobe premenou epitelu

stien coelomových vačkov
- bunky v blízkosti metanefrídií sa začínajú deliť a tvoriť v stene coelomu gonádu
- pohlavné bunky padajú do dutiny coelomového vačku
- niektoré nemajú pohlavné vývody, preto ich gaméty sa dostávajú z tela po pretrhnutí telesnej steny
- u čeľade Capitellidae slúžia k odvádzaniu pohlavných buniek zvláštne lieviky s krátkymi vývodmi

13

na povrch tela
- u väčšiny mnohoštetinavcov lieviky splývajú s nefrostomami metanefrídií
- metanefrídie slúžia aj ako gonodukty aj ako vylučovacie orgány
- oplodnenie mnohošteninavcov je vonkajšie.

gonády obrúčkavcov (Annelida) - máloštetinavce (Oligochaeta) a pijavice (Hirudinea)

- hermafrodity
- pohlavná sústava je komplikovanejšia
- gonády sa vyvíjajú len v niektorých článkoch, vytvárajú sa semenné schránky (receptacula
seminis) a semenné vačky (vesiculae seminis)
- semenovody (spermiducti) vyúsťujú jediným samčím pohlavným otvorom a oviducty jediným
samiččím pohlavným otvorom
- na niektorých telesných článkoch početné kožné žľazy tvoria opasok (clitellum), ktorý vylučuje
hlien slúžiaci na vytváranie obalov vaječných kokónov
- napr. u dáždovky (Lumbricus terrestris) je pohlavná sústava sústredená 9.-15. článku tela
- semenníky (testes) sú uložené v 10.-11. článku tela

-> 3 páry semenných vačkov (vesiculae seminales) - slúžia na dozrievanie spermií

-> vývody (vasa efferentia)

-> semenovody (vasa defferentia) - vyúsťujú na 15. článku tela

- 2 páry semenných schránok (receptacula seminis) - ležia na spodnej časti 10. a 11. článku

- ektodermového pôvodu
- vyúsťujú na povrch brušnej strany v
brázdach medzi článkami

- 1 pár vaječníkov (ovaria) leží v prednom dissepimente 13. čl., v zadnej časti 13. čl. sú vaječné
vačky (1 pár) slúžiace na ukladanie vajíčok -> vajcové lieviky -> vajcovody (oviducti) -> vyúsťujú
na 14. čl. tela

- pijavice majú semenníky (testes) -> semenovody (spermiducti) -> dopredu odvádzajú spermie do
nadsemenníka (epididymis), do ktorého ústi aj prostata
- vyvinutý je nepárny penis
- vaječníky (ovaria) II -> krátke vajcovody (oviducti) -> maternica (uterus) -> pošva (vagina)
- vyústenie na ventrálnej strane tela
- súčasťou sú bielkovinové žľazy - ústia do maternice

- tvoria obal kokonu

- kokony lepia na vodné rastliny, do vlhkej pôdy na breh

14

gonády mäkkýšov (Mollusca)

- väčšina lastúrnikov (Bivalvia), všetky hlavonožce (Cephalopoda), predožiabrovce (Gastropoda,
Prosobranchia) sú gonochoristy
- väčšina ulitníkov, najmä pľúcnatce (Gastropoda, Pulmonata) sú hermafrodity
- vývody gonád u predožiabrovcov sú jednoduché, u lastúrnikov gonády vyúsťujú do metanefrídií,
iné druhy majú osobitný vývod
- gonochoristické hlavonožce majú pozoruhodný spôsob osemenenia

- v semmenovodoch samcov je veľká prídavná žľaza, ktorá vylučuje spermatofórové
obaly, ktoré slúžia ako púzdra na spermie
- spermatofóry sa zhromažďujú v Needhamovej pošve, ktorá je rozšírenou časťou semenovodu
- prenos spermatofóru samcov zabezpečuje hektokotylové rameno, v období rozmnožovania
má inseminačnú funkciu
- spermatofóry zhromaždené v Needhamovej pošve, sa dostávajú do plášťovej dutiny, odkiaľ
sú vylovené hektokotylom a zanášané do pohlavných orgánov samice
- u niektorých druhov sa hektokotylus so spermatofórmi odtrhne, pláva v mori, vyhľadá samicu
a oplodní ju

- hermafroditické gonády pľúcnatcov (Gastropoda, Pulmonata)

- pľúcnaté ulitníky majú obojpohlavnú (hermafroditickú) žľazu (glandula hermaphroditica
alebo ovotestis) -> obojpohlavný vývod (ductus hermaphroditicus) -> pokračuje spočiatku
jediným vývodom odvádzajúcim spermie aj vajíčka (spermioviduct) -> ktorý sa až neskôr vetví
na oviduct a spermiduct
- prídatnou žľazou je bielkovinová žľaza (glandula albuminalis)
- semenný vačok (receptaculum seminis) slúži ako zásobáreń spermií
- oviduct aj spermiduct ústia do pohlavnej predsiene (atrium genitale)
- do pohlavnej predsiene vyúsťujú aj prídavné prstovité žľazy (glandulae mucosae), ktoré
spolu s bielkovinovou žľazou produkujú obaly vajíčka
- vyvinutý je aj kopulačný orgán (penis), ktorý chýba slizovcom
- v šípovom vaku (bursa telae) sa nachádza aragonitový „šíp lásky“ vyvinutý len u slimákov
(Stylommatophora)
- v bičíku (flagellum) sa zlepujú spermie a tvoria spermatofóry
- oplodnenie je vnútorné
- pri párení si jedince vymieňajú spermie, ukladajú ich do semenných vačkov (receptacula
seminis)
- neskôr hermafroditická žľaza začne produkovať vajíčka
- spermie sa uvoľńujú zo semenných vačkov oplodňujú vajíčka, tieto sú obaľované vaječnými
obalmi
- vajíčka kladú do zeme alebo lepia na predmety ponorené vo vode, či vodné rastliny

pohlavná sústava slimáka záhradného:

1. oplodňovacia komôrka
2. bielkovinová žľaza
3. výrastky penisovej rúrky
4. penis
5. bičík
6. vajcovod
7. šípový vak
8. semenná, schránka
9. sval (musculus retractor)
10. spermiovoductus
11. stopka semennej schránky
12. pošva
13. semenovod
14. pohlavná predsieň

15. obojpohlavná žľaza
16. vývod obojpohlavnej žľazy
17. prstovité prídavné žľazy

15

gonády článkonožcov (Arthropoda) - pavúkovce (Arachnoidea)

- vždy gonochoristy
- ich pohlavné orgány sú podobné ako u kôrovcov (pozri nižšie)
- u pavúkov (Araneida) sa stretávame s pozoruhodným spôsobom párenia:

- inseminačným orgánom je pozmenený posledný článok pedipalp samcov
- vnútri má veľkú ampulku, dutina ktorej vyúsťuje von
- samček pred kopuláciou naplňuje ampulku spermiami zo svojich pohlavných orgánov a
prenáša ich do semennej schránky (spermatheky) samičky
- dravé samice obvykle po párení drobnejších samčekov zožerú

gonády článkonožcov (Arthropoda) - kôrovcov (Branchiata)

- väčšinou gonochoristy s výrazný pohlavným dimorfizmom
- hermodroditmi - fúzonôžky (Cirripedia), ktoré žijú prisadnuto a niektoré parazitické kôrovce
- niektoré končatiny sa menia v pomocné orgány, ktoré slúžia na pridržanie samičky pri kopulácii
(napr. tykadlá veslonôžok - Copepoda)
- končatiny v blízkosti pohlavných otvorov samcov sa menia v kopulačné orgány zabezpečujúce
prenos spermií
- u primitívnych skupín sú gonády sú vyvinuté párovito, navonok ústia samostatnými vývodmi
- dosť často párovité gonády splývajú, zachovávajú sa párovité gonoducty
- vajcovody (oviducti) sú krátke, majú žľaznatú stenu, ktorá vylučuje okolo vajíčok pevný obal
- v blízkosti pohlavných otvorov vyúsťujú do oviductov semenné schránky (spermathéky)

- slúžia na zhromažďovanie spermií v obd. párenia, kt. oplodňujú postupne dozrievajúce vajíčka

- semenovody (spermiducti) majú pred vyústením semenné vačky (receptacula seminis)
vylučujúce hlien, ktorým zlepujú semenníkmi produkované spermie v spermatofóry
- kopulačnými orgánmi samček pri párení prenáša spermatofóry do semenných schránok samíc.

gonády vzdušnicovcov - mnohonôžky (Diplopoda) a stonôžky (Chilopoda)

- gonochoristy
- gonády mnohonôžok vyúsťujú v prednej časti tela párovitým otvorom medzi 2. a 3.
párom nôh. jedná sa o tzv. skupiny Progoneata, ktorá je na rozdiel od stonôžok a hmyzu vývojove
staršia a primitívnejšia
- gonády stonôžok a hmyzu vyúsťujú na konci tela
- jedná sa o tzv. skupinu Opistogoneata, ktorá je vývojove vyspelejšia

pohlavná sústava u hmyzu

♂ ♂

- semenníky (testes) II
- semenovody (vasa deferentia) II
- semenomet (ductus ejaculatorius) I
- penis (uložený v 9:-10. článku bruška) v samčej pohlavnej komore (camera genitalis maris)

časti: falobáza (phallobasis)

edeagus (oedeagus)
koncová časť endophallus - otvor gonoporus

- rozšírený semenovod tvorí semenný vačok (vesicula seminalis), ktorý slúži ako zásobáreň spermií
- prídatné žľazy (glandulae accesoriae)

umiestnenie jednotlivých častí pohlavnej sústavy samčekov hmyzu v brušku

1. semenník
5. semenovod
3. prídavná žľaza
4. semenomet
6. penis

16

A - koncová časť samčej pohlavnej sústavy
B - spermatofór s otvorom pre výstup spermií u Ephestia
kuehniella (Lepidoptera)

1. semenomet
2. svaly slúžiace na vychlípenie aedeagu z bruška
3. aedeagus
4. otvor v spermatofóre

pohlavná sústava u hmyzu

♀ ♀

- vaječníky (ovaria) zložené z ovariol
- stavba ovarioly: filum terminale

pedicellus
germárium
vitelárium

- germárium (horná časť):

folikulárne bunky (cystocyty)
vyživovacie bunky (trofocyty)
prapohlavné bunky - vznik oogónií

- vitelárium (horná časť)

- najväčšia časť
- obsahuje vajíčkové komory
s jedným oocytom

- podľa správania sa prapohlavných buniek v germáriu rozoznávame ovarioly:

panoistické - z prapohlavných buniek vznikajú len oogóniá z nich oocyty I. rádu

17

- sú zastúpené u podeniek (Ephemeroptera), vážok (Odonata), pošvatiek
(Plecoptera), švábov (Blattodea), strapiek (Thysanoptera)

meroistické - obsahujú oocyty a trofocyty

- rozoznávame dva typy:

a. polytrofný - trofocyty sú vmedzerené medzi vajíčkové komory

- u rovnokrídlovcov (Orthoptera), blanokrídlovcov
(Hymenoptera), potočníkov (Trichoptera), motýľov
(Lepidoptera), dvojkrídlovcov (Diptera)

b. telotrofný - trofocyty zostávajú v germáriu a oocyty vo vajíčkových

komorách zostávajú s nimi spojené pomocou trubičkovitých výbežkov

- u chrobákov (Coleoptera)

- vajcovody (oviducti laterales) II
- spoločný vajcovod (oviductus communis) I
- semenná schránka (spermatheca) I - slúži na uskladnenie spermií (medzi osemenením a
oplodnením môže byť aj dlhší časový úsek, napr. včelia kráľovná si v spermathece uchováva
spermie, ktoré získala od 4-6 trúdov počas svadobného letu po celý svoj viacročný život)
- prídatné žľazy (glandulae accesoriae)
- pohlavná komora (camera genitalis)
- pošva (vagina)
- pohlavný otvor (gonoporus)

umiestnenie jednotlivých častí pohlavnej sústavy v brušku samičky hmyzu

18

gonády ostnatokožcov (Echinodermata) a polochordátov (Hemichordata)

- prevládajú gonochoristy
- výnimkou sú niektoré holotúrie (Holothurioidea), ktoré môžu byť hermafrodity
- majú vyvinutý rozličný počet gonád, ktoré samostatne vyúsťujú na povrch tela
- oplodnenie je vonkajšie, mimotelové, v morskej vode
- výnimkou sú hadovice (Ophiuroidea), kde je oplodnenie vnútorné

samičie gonády u holotúrie

gonády plášťovcov (Urochordata)

- hermafrodity
- gonády veľmi jednoduchej stavby
- u vršoviek (Appendicularia, Copelata)

- vyúsťuje každá gonáda samostatne von z tela

- u ascídií (Ascidiacea) a salp (Thaliacea)

- ústí nepárny vaječník (ovarium) a nepárne alebo
párové semenníky (testes) do kloakálneho priestoru

- oplodnenie väčšinou vonkajšie, iba u niektorých sa oplodnené
vajíčka vyvíjajú v peribranchiálnom vaku alebo v kloake

gonády kopijovcov (Cephalochordata, Acrania)

- gonochoristy
- vyvinutých až 25 párov samčích/samiččích gonád na ventrálnej strane tela
- gonády sú bez vývodov
- po nahromadení pohlavných buniek praská telesná stena a pohlavné bunky sa uvoľňujú do
peribranchiálnej dutiny
- z tela sa dostávajú von atrioporom
- oplodnenie vonkajšie

19

gonády stavovcov (Vertebrata)

- väčšinou gonochoristy
- hermafroditizmus sa vyskytuje u niektorých sliznatiek a veľmi vzácne u rýb a žiab
- niekedy sa stretávame so zvyškom gonád opačného pohlavia, ktoré môže po vyradení funkčnej
gonády začať normálne fungovať
- napr. u sliepok zakrpatelá pravostranná gonáda môže po kastrácii ľ vaječníka prevziať funkciu
normálneho semenníka
- u Tetrapoda s výnimkou väčšiny cicavcov vyúsťujú pohlavné orgány do kloaky, u placentálnych
cicavcov hrádza oddeľuje urogenitálny sinus od konečníka
- samčie gonády

- embryonálne spojenie gonád s mezonefrosom sa zachováva aj tam, kde je vyvinutá pravá
oblička (metanefros)
- ako gonodukt slúžia u samcov vždy Wolffove chodby (výnimku tvoria iba ryby, kde sa
semenovod zakladá ako nová chodba)
- semenníky (testes) II - vnútri sú semenotvorné kanáliky (tubuli seminiferi), ktoré sú
oddelené väzivovými priehradkami
- semenovody (spermiducti) II - uskladňovanie spermií
- u kruhoústnic - samostatný pohlavný otvor (porus genitalis), podobne aj u rýb
- obojživelníky (Amphibia) - testes majú predĺžený tvar, sú uložené pri chrbtici
- plazy (Reptilia): semenníky (testes) II -> nadsemenníky (epidydimis) II ->semenovody (vasa

deferentia) II -> vyústenie do močovodu v blízkosti kloaky

hadov majú

♂♂

hemipennis II (vreckovité útvary) blízko vyústenia kloaky (prenos

spermií)

- vtáky (Aves) - testes sú asymetrické - ľ semenník je väčší ako p -> semenovody (spermiducti)

-> do urodea kloaky -> pred vyústením sa rozširujú do semenných vačkov (vesiculae
seminales)
- kopulačný orgán (penis) sa vyskytuje iba u pštrosov
- párenie vtákov prebieha priložením kloaky

a

♂ ♀

- cicavce (Mammalia)

- hlodavce, netopiere, hmyzožravce - semenníky (testes) v brušnej dutine, len v období
rozmnožovania nastáva pokles do mieška (scrotum)
- mäsožravce, párnokopytníky, nepárnokopytníky, primáty - trvalý pokles
- semenníky (testes) -> semenovody (ductus deferens) -> semenné vačky (vesiculae
seminales) -> glandulae vesiculorum (žľazy) -> uloženie a výživa spermií -> sinus
urogenitalis -> penis

- niektoré plazy, vtáky a všetky cicavce majú v stenách penisu hubovité telesá (corpora
cavernosa), ktorých prekrvením nastáva pri párení erekcia penisu
- u mnohých cicavcov je spevnený kostičkou (os penis)
- do penisu ústi aj močová rúra, takže jeho kanál možno označiť ako močopohlavný
- súčasťou je predstojná žľaza (prostata) a predkožkové žľazy (glandulae preputiales)

20

- samičie gonády

- vaječníky (ovaria) - majú rozličný tvar

- vtáky (Aves) - hroznovitý tvar, p vaječník zakrpatený, ľ vaječník funkčný
- skladá sa z častí:

1. lievik (ostium tubae)
2. horná časť (magnum) - obaľovanie vaječným bielkom
3. zúžená časť (istmus) - produkuje papierovú blanu
4. maternica (uterus) - riedky bielok, žliazky sliznice produkujú Ca škrupinu
5. pošva (vagina) - produkuje hlien - uľahčuje znesenie vajíčka

- cicavce (Mammalia)

- vaječníky (ovaria) II
- vajcovody (oviducti) II (Müllerova chodba)
- maternica (uterus) (dolná časť Müllerovej chodby)

- u skupiny živorodých s placentou (Eutheria) poznáme 4 základné typy:

1. dvojitá maternica (uterus duplex) - netopiere, hlodavce, chobotnáče - 2

vývody do pošvy

2. dvojrohá maternica (uterus bicornis) - hmyzožravce , mäsožravce,

kopytníky, veľryby

3. dvojdielna maternica (uterus bipartitus) - mäsožravce, netopiere, hlodavce,

ošípané

4. hruškovitá maternica (uterus simplex) - primáty

- pošva (vagina) - vznikla splynutím spodných častí vajcovodov

- ústí spolu s močovou rúrou do močopohlavného vývodu, na jeho
brušnej strane je výrastok clitoris, ktorý je homologický s penisom

- u niektorých cicavcov sa tu nachádza kostička (os clitoris)
- po bokoch je močopohlavný vývod ohraničený jedným alebo dvoma
pármi pyskov - malé a veľké pysky (labia pubendi), jedná sa o
záhyby telovej pokrývky

urogenitálna sústava u cicavcov

párové maternice ústia do sinus vaginalis (vačkovce)

21

ďalšie typy materníc u placentálnych cicavcov:

a. uterus duplex
b. uterus bicornis
c. uterus simplex

spermatogenéza stavovcov

- vývin spermatických buniek
- najlepšie je preskúmaná u človeka a niektorých cicavcov
- nastáva v stenách semenotvorných kanálikov (tubuli seminiferi) semenníkov
- steny sú zložené zo spojiva a Sertoliho vrstvy (vyživovacie bunky zárodočného epitelu) - tu sa
nachádzajú rôzne vývinové štádiá spermií
- tesne pod povrchom je rozmnožovacia zóna, v ktorej sú primordiálne gonocyty a diferencujú sa
na spermatogónie (diploidné) - tieto sa v rozmnožovacej zóne mitoticky delia
- najstaršie spermatogónie sa posúvajú do rastovej zóny (smerom do stredu semenotvorného
kanálika) - tu rastú a menia sa na spermatocyty I. rádu
- tieto vstupujú do 1. zrecieho delenia a každý z nich dáva vznik dvom spermatocytom II. rádu
- spermatocyty ii. rádu sú opäť bližšie k stredu semenotvorných kanálikov
- nachádzajú sa v zrecej zóne
- vstupujú do 2. zrecieho delenia, z každého z nich vznikajú 2 spermatidy
- z každého spermatocytu I. rádu vznikajú na konci meiotického delenia 4 spermatidy
- tesne pod vnútorným povrchom semenotvorných kanálikov sa diferencujú vlastné spermie
- morfologický vývin spermií sa nazýva spermatelióza (spermiohistogenéza)
- zrelé spermie sa uvoľňujú do dutiny semenotvorného kanálika a cez nadsemenník sú odvádzané
pohlavnými vývodmi von

oogenéza

- vaječník cicavcov na rozdiel od semenníkov je bez obalovej vrstvy
- tvorený spojivovým tkanivom, v ktorom sú umiestnené rôzne veľké epiteliálne váčky s
vyvíjajúcimi sa vajíčkami (Graafove folikuly)
- rozvrstvenie vaječníka na zóny s rôznymi štádiami vývinu pohlavných buniek, ako je to v stenách
semenotvorných kanálikov, nie je vyvinuté
- na začiatku oogenézy sa z primordiálnych gonocytov diferencujú oogónie (diploidné) - sú to
drobné bunky s veľkými jadrami, ktoré vstupujú do rozmnožovacej fázy, v priebehu ktorej sa
mitoticky delia
- u cicavcov táto fáza prebieha v priebehu embryonálneho vyvinu
- vzniká väčší počet oocytov I. rádu, ktorý sa v priebehu ontogenézy samice už nezväčšuje
- až do pohlavnej dospelosti sa oocyty I. rádu morfologicky nemenia
- v období pohlavného dospievania vstupujú do rastovej fázy, ich jadro a mnohonásobne zväčšuje a
nastáva aj cytoplazmatický rast
- veľkosť oocytu I. rádu sa v tomto období zväčší až 10 000 násobne
- na konci rastovej fázy vstupujú do 1. zrecieho delenia
- z každého oocytu I. rádu vzniká jeden oocyt II. rádu a jedna pólová bunka
- oocyty II. rádu vstupujú do zrecej fázy, počas ktorej prebieha 2. zrecie delenie

- z každého oocytu II. rádu vzniká 1 ootida a 1 pólová bunka
- súčasne sa delí 1. pólová bunka, takže ootida má na povrchu 3 malé pólové bunky
- tieto sú postupne vstrebávané a vzniká zrelé vajíčko (ovum)

22