Literatúra ku skúške

• Milan F. Pospíšil a kolektív: Biológia človeka 1.,

Univerzita Komenského, Bratislava, 2001, 285 s.

• Karol Kapeller a Viera Pospíšilová : Embryológia

človeka (Učebnica pre lekárske fakulty), Osveta,
2001, 371 s.

• Prof. MUDr.Radomír Čihák, DrS. : Anatomie 1,2,

3. Avicenum, Zdravotnické nakladatelství, 1987.

• Peter Mráz a kol. : Anatómia ľudského tela, 2004

Skúška pozostáva

• 2 otázky - z embryológie
• 2 otázky - zo sústav (kostrová, svalová,

obehová, dýchacia, tráviaca, močová, pohlavná,
endokrinná)

• 1 otázka - zo zmyslovej sústavy
• 1 otázka - nervová sústava
• Hodnotenie : 1 otázka 4 body, za 6 otázok

maximum 24 bodov

• 24 - 23 bodov A
• 22 - 20 bodov B
• 19 - 17 bodov C
• 16 - 14 bodov D
• 13 - 12 bodov E
• 11 bodov a menej F

x

• Z každej dvojice otázok , aspoň za jednu najmenej

2 body, ak nie, opakovať blok pri dosiahnutí 12

bodov.

Embryológia človeka

• vývinom človeka pred narodením, prenatálnym

obdobím vývinu.

• Prenatálny vývin človeka - v maternici (uterus),

preto vnútromaternicový alebo intrauterinný
vývin (lat. intra – vnútro, uterus – maternica).

• Prenatálny vývin – začína po oplodnení, končí

pôrodom, ľudský plod –> novorodenec.

Postnatálny vývin

• Po narodení – rast jedinca, vývin

sekundárnych pohlavných znakov,
schopnosť reprodukcie, starnutie, smrť.

• Ontogenetický vývin (ontogenesis) – celý

vývin jedinca od oplodnenia až do jeho
smrti.

Vnútromaternicový vývin

• v priemere 38 týždňov ( 266 dní ),
• v gynekológii priemerná dĺžka gravidity
• 40 týždňov (280 dní alebo 10 lunárnych mesiacov)
• Intrauterinný vývin rozdeľujeme na 2 obdobia:
• 1.embryonálny vývin (embryogenesis) – vývin

zárodku (embrya) – 1. a 2. lunárny mesiac

• Blastogenéza – včasný embryonálny vývin :

morula, blastocysta, zárodkové listy, - embryo

a extraembryonálne súčasti.

• Včasná organogenéza – primitívne orgány

embrya

Fetálny vývin

• 1.fetálny vývin (fetogenesis) – vývin plodu

(fetus) – od začiatku 3. lunárneho mesiaca

• Organogenéza.
• Ľudský zárodok , podobajúci sa dospelému

človeku sa nazýva – plod - fetus.

• Vnútromaternicový vývin sa končí pôrodom

– fyziologicky 36. – 42. týždeň gravidity.

Organa genitalia masculina

• tvorba mužských pohlavných buniek od puberty,

ich transport, syntetizovanie pohlavných

hormónov

• Organa genitalia masculina interna ( vnútorné

pohlavné orgány muža):

• Testis
• Epididymis
• Ductus deferens
• Vesicula seminalis
• Prostata

• Testis (grécky orchis, semenník) – párová žľaza,

uložená v miešku (scrotum).

• Tvar - elipsovitý, zo strán sploštený.
• Rozmery – dĺžka 4 – 5cm, šírka 3cm, hmotnosť okolo

25 g. Ľavý väčší a ťažší, asi o 1cm uložený nižšie.

• Semenník – parenchým, na povrchu tuhá väzivová

membrána – tunica albuginea, z nej smerom

k zadnému okraju – septula testis, väzivové

priehradky, rozdeľujú semenník na lobuli testis

(lalôčiky), kuželovitý tvar.

• Počet lalôčikov – 100 až 250.
• V lalôčikoch – 3 – 4 tubuli seminiferi contorti

testis (stočené semenotvorné kanáliky, dĺžka 70 –

100cm, obsahujú semenotvorný epitel.

• Semenotvorný epitel – vlastný spermiogenný

epitel (od puberty spermiogenéza- tvorba

mužských pohlavných buniek) a podporné

Sertoliho bunky (ochrannú a vyživovaciu

funkciu).

• Vmedzerené tkanivo - medzi kanálikmi , po

puberte sa objavujú – intersticiálne Leydigove

bunky – nepravidelné ovoidné alebo polyedrické,

obsahujú enzýmy syntetizujúce testosteron.

• Pri zadnom okraji – 3-4 stočené semenotvorné

kanáliky sa spájajú v tubulus seminifer rectus

testis - rete testis – z tejto 10 – 20 ductuli

efferentes testis (vývody semenníka), vnárajú sa

do hlavy nadsemenníka.

Epididymis (nadsemenník)

• úzky párový orgán – prebieha pozdĺž zadného okraja testis.
• Caput epididymidis (hlava nadsemenníka) – horná široká časť
• Corpus epididymidis (telo nadsemenníka) – prostredná časť,

trojuholníkovitého tvaru

• Cauda epididymidis (chvost nadsemenníka) – prechádza do

ductus deferens (semenovod).

• Povrch – väzivové puzdro – priehradky – lalôčiky –

mnohonásobne pozahýbané kanáliky – stočený vývod

nadsemenníka (ductus epidydimidis).

• Bunky nadsemenníka – látky podmieňujúce zrelosť spermií.

Dolná časť vývodu nadsemenníka (ductus epidydimidis) –

zásobáreň spermií.

• Descensus testium -
• Testis a epididymis , ductus deferens -

pôvodne v lumbálnej oblasti brušnej dutiny

.

Descensus testium –

medzi 4. – 7.

mesiacom zostupujú nižšie.

• Zostup do scrota - 7. – 9. mesiac, dokončí

sa pred narodením.

Chyby – anomálna poloha

• Retentio testis – zadržanie semenníka na ceste

zostupu, u 10% novorodencov, u 2% chlapcov
ešte v puberte, v krajine brušnej, v kajine slabín,
pred symfýzou. Viazne spermiogenéza.

• Ektopia testis – atypické miesto uloženia, u 2%.

Navonok od slabinového kanála, pod kožou
pohlavného údu.

• Inversio testis – preklopenie semenníka, dopredu

dolu, laterálne.

• Ductus deferens – semenovod
• Vesicula seminalis – semenný mechúrik
• Prostata – predstojnica

Organa genitalia masculina

externa

• vonkajšie pohlavné orgány muža
• Penis – pohlavný úd
• Scrotum – miešok

Mužská pohlavná bunka

• (spermium, spermatozoid, spermatozoon)

• – objavená v roku 1677 – L.Hamm, žiak

Leeuwenhoeka. Leeuwenhoek pokladal spermie
ako čulo sa pohybujúce útvary s chvostíkom za
primitívne „zárodky“, ktoré v semene parazitujú.
Od neho pochádza starší aj dodnes používaný
názov – spermatozoon ( lat. animaculum
seminalis – semenné zvieratko).

Spermium

• hlavička, stredná časť, bičík
• Dĺžka spermie – 60 µm
• Hlavička – (dĺžka 4 µm, spredu oválny tvar, zboku hruškovitý

), - jadro so zahusteným chromatínom, genetický materiál otca.

• Na prednej časti hlavičky – akrozóm s čiapočkou (pokryté 2/3

jadra).

• Čiapočka - nad jadrom vonkajšiu a vnútornú membránu,

medzi nimi enzýmy akrozómu (hyaluronidáza, proteázy,

neuraminidáza) – napomáhajú prenikaniu spermie cez obaly

sek. oocytu.

• Celú hlavičku, strednú časť a bičík – pokrýva plazmatická

membrána.

• Stredná časť spermie (dĺžka 5 µm) – krček

a spojovacia časť

• Krček – proximálny centriol, po obvode –9

pozdĺžnych priečne segmentovaných chord.

• Spojovacia časť – začiatok distálny centriol,

koniec – prstencovitý útvar – anulus.

• Distálny centriol – bazálnou platničkou osového

vlákna. Okolo osového vlákna 9 pozdĺžnych

nesegmentovaných chord.

• Mitochondriálna pošva - závitnicovito
• Usporiadané mitochondrie obaľujúce osové

vlákno. Mitochondrie – pohybové centrum

bičíka, premena chemickej energie na kinetickú.

• Bičík – pars principalis (hlavná časť), pars

terminalis (koncová časť).

• Osové vlákno – stredom celého bičíka.
• Pars principalis (45µm) – 9 obvodových

hladkých chord a fibrózna pošva obaľujú osové

vlákno.

• Pars terminalis (5µm) – osové vlákno obalené

iba plazmatickou membránou.

• Zdravý muž – v 1 ml ejakulátu – 100 miliónov

spermií a rôzne množstvo nezrelých alebo

abnormálnych spermií. U zdravého muža výskyt

až 10% .

Kapacitácia spermií

• Spermie odobraté z ejakulátu – nie sú schopné oplodniť

vajíčko. Počas transportu cez uterus a tuba uterina – proces,

ktorým získajú oplodňovaciu schopnosť - kapacitácia

spermií. Tento proces v roku 1951 opísali Austin a Chang.

• Toto uschopnenie (kapacitácia) – enzymatická interakcia

s výlučkami maternice a vajcovodu.

• Neskôr – aj v laboratórnych podmienkach (in vitro) –

kapacitačné faktory (primárne zmeny kapacitácie -

v plazmatickej membráne) .

• Dôsledok kapacitácie – aktivácia a príprava na

akrozómovú reakciu.

Akrozómová reakcia

• Aby spermia mohla vniknúť do vajíčka pri

oplodnení – musí v nej prebehnúť akrozómová

reakcia – perforácia bunkovej membrány aj

vonkajšej akrozómovej membrány prednej časti

akrozómu. Uvoľneniu enzýmov akrozómu –

umožňujú prechod spermie cez obaly vajíčka.

• Oplodňujúca schopnosť spermií :
• 24 – 48 hodín

Organa genitalia feminina

• Organa genitalia feminina
• - tvorba ženských pohlavných buniek,

syntetizovanie pohlavných hormónov, dochádza

v nich k oplodneniu, transportu vývinu zárodku

a plodu.

• Organa genitalia feminina interna:

  Ovarium

  Tuba uterina

  Uterus

  Vagina

Ovarium (vaječník)

• párová žľaza, tvar - mandľovitý, uloženie – v malej panve

(pelvis minor), v priehlbenine pobrušnice – fossa ovarica,

po stranách maternice.

• Veľkosť, povrch a tvar vaječníka - v závislosti od veku

a fázy reprodukčného cyklu.

• U mladej ženy : dĺžka 3 cm, šírka 1,5 cm, hrúbka 1 cm,

hmotnosť 10 g.

• Povrch – do puberty hladký, neskôr zjazvený.
• Fixácia – ligamentum suspensorium ovarii – k bočnej

stene panvy

• - ligamentum proprium ovarii – k maternici
• - mesovarium – duplikatúra pobrušnice k lig. latum uteri

Ovarium (vaječník)

• Stavba – povrch : zárodočný epitel , tunica

albuginea – väzivová vrstva

• stroma ovarii – väzivo: cortex ovarii (kôra) –

riedke väzivo, folliculi ovarici ovariálne folikuly
obsahujúce zárodočné bunky, medulla ovarii
(dreň) – hustejšie väzivo s početnými cievami
krvnými i lymfatickými, nervami a snopcami hl.
svaloviny .

Tuba uterina (vajíčkovod)

• párová trubica , dlhá 10 – 15 cm , hrubá 0,5 cm.

Smerom k vaječníku - nálevkovite otvorený (ostium

abdominale tubae) do brušnej dutiny . Druhý koniec

ústi do maternice (ostium uterinum tubae).

• Nálevkovite rozšírený koniec – infundibulum tubae

uterinae : 10 – 15 fimbriae tubae (prstovité výbežky)

– zachytiť vajíčko pri ovulácii.

• Fixácia - mesosalpinx – pobrušnicový záves,

pripojený k hornému okraju lig. latum uteri

• Peritoneum (pobrušnica)

• Stavba - sliznica pokrytá jednovrstvovým

riasinkovým epitelom, kmitá smerom
k maternici.

• Svalová vrstva – hl. svalstvo ,
• vnút. vrstva – cirkulárna
• vonk. vrstva – pozdĺžna
• Tela subserosa - riedke väzivo

Uterus (maternica)

• nepárový, dutý svalový orgán.
• Poloha – v pelvis minor : medzi - močový mechúr

a konečník.

• Tvar - sploštenej hrušky, zúženou časťou smerom

dolu.

• Ženy, ktoré nerodili : dĺžka 6 – 8 cm, šírka 4 – 5 cm,

váži 40 – 50g.

• Počas gravidity – mnohonásobné zväčšenie , až 1 kg.

• Hlavné časti – corpus uteri – telo - kraniálna

širšia časť

• cervix uteri – krčok – užšia

kaudálna, valcovitá časť, otvorená do pošvy.

• isthmus uteri - úžina –zúžený

úsek medzi corpus a cervix, dlhý asi 1 cm.

• Počas pôrodu nie je jeho svalovina

aktívna, stavbou sa podobá viac cervixu.

• Corpus uteri – fundus uteri – maternicové dno,

mierne vyklenuté

• cornua uteri - rohy, v nich vstupujú vajíčkovody

do maternice.

• Cervix uteri - portio vaginalis – pošvová časť

(maternicový čapík) – dolný, konický a zaoblený
úsek krčka, vyčnieva do dutiny pošvy.

• ostium uteri - otvor maternice (vonkajšia

maternicová bránka) do pošvy, vrcholu čapíka .

• Ostium uteri – u žien , ktoré nerodili – kruhovitý

tvar, u žien, ktoré rodili štrbinovitý.

• Fixácia : poloha maternice udržiavaná 2 spôsobmi:
• - podporný aparát – svaly panvového dna
• - závesný aparát – parametrálne väzy
• Závesný aparát – ligamentum cardinale uteri –

od isthmu a cervixu – k bočnej panvovej stene.

- ligamentum sacrouterinum - od

maternice smerom k os sacrum
- ligamentum vesicouterinum – smerom

k močovému mechúru
- ligamentum pubovesicale - smerom k

symfýze
- ligamentum teres uteri - od rohov maternice

laterálne, slabinovým kanálom, končí v labia

majora.

Stavba maternice

4 vrstvy:
•

1. endometrium – sliznica

•

2. myometrium - svalovina

•

3. perimetrium - primaterničné väzivo

•

4. peritoneum - pobrušnica

• Cavum uteri – vystlané sliznicou – s vysokým

riasinkovým epitelom, riasinky kmitajú smerom

k ostium uteri.

• Endometrium (sliznica) - 2 vrstvy :

pars basalis
pars functionalis (podlieha zmenám)

• Myometrium (svalová vrstva) – hladké svaly,

usporiadané do 3 vrstiev :

vnútorná –

longitudinálna

stredná – špirálovite

a cirkulárne

povrchová - longitudinálne

• Fyziologická poloha maternice –

anteversio (preklopenie anteflektovanej
maternice- telo maternice je naklonené
dopredu, cervix dozadu) et anteflexio
uteri (ohnutie maternice dopredu).
Vplyvom anteverzie zviera uterus s vaginou
uhol 70ş - 100ş.

• Pre polohu a upevnenie vnút. ženských

pohl. orgánov- význam ligamentum latum
uteri -

• široký väz maternice, riasa frontálne

postavená uprostred malej panve.

• Uprostred – uterus, po jej stranách k hor.

okraju tuba uterina, k zadnej ploche
svojim závesom ovarium.

Organa genitalia feminine

externa

(pudendum femininum)

  Labia majora pudendi
  Labia minora pudendi
  Vestuibulum vaginae
  Clitoris
  Mons pubis
  Bulbus vestibuli
  Glandula vestibularis

Ovulum (vajíčko )

• Ženská pohlavná bunka
• Veľkosť: 150 µm, najväčšia bunka

ľudského tela

• 17. storočie – za vajíčko - guľovité,

mechúrikovité útvary vo vaječníku -

folliculi ovarii.

• Vajíčko – objavené až v roku 1827 -

Karl Ernest von Baer

• Ľudské vajíčko – podľa množstva žĺtka –

oligolecitálne

• - podľa rozdelenia žĺtka – izolecitálne
• - spôsob brázdovania - totálne
• - veľkosť blastomér - ekválne

• Žĺtok – výživa po oplodnení – proteíny, sacharidy

a lipidy.

• Objemná cytoplazma (ooplazma) – veľké

množstvo RNA a proteinov- syntetizované

v období dozrievania oocytu.

• Plazmaléma – bunková membrána
• V periférnych oblastiach cytoplazmy a pod

plazmalémou – zrniečka – kortikálne granuly –

• (význam pri oplodnení - kortikálna reakcia) –

monospermatický typ oplodnenia.

• Zona pellucida – sekundárny obal vajíčka – na jej

tvorbe oocyt i folikulové bunky.

• Jadro vajíčka – guľovité, najčastejšie vysunuté excentricky.
• Po ovulácii – sekundárny oocyt (nezrelé vajíčkov) spolu

s folik. tekutinou uvoľnené, vajíčko obaľuje zona pellucida

a folikulové bunky cumulus oophorus.

• Za normálnych okolností – zachytené fimbriami tuba uterina.
• Transport vajíčka vo vajíčkovode - pohybmi vajíčkovodovej

svaloviny, riasinkového epitelu – do ampulárnej časti – tu

oplodnenie. Prítomnosť folikulových buniek - pri oplodnení

nevyhnutnprodukujú látky , ktoré sa uplatňujú pri oplodnení)

– neskôr ich uvoľňovanie. Pred oplodnením – vajíčko

nezrelé (sekundárny oocyt) – nemá ukončené 2. meiotické

delenie, ktoré sa ukončí iba po oplodnení.

• Medzi povrchom vajíčka , bunkovou membránou a zona

pellucida je tzv. perivitelinný priestor - kde sa ukladajú

pólové telieska.

• Ovulum – oplodňujúca schopnosť – 24

hodín.

• Kortikálna reakcia – uvoľnenie

kortikálnych granúl cez bunkovú membránu
do perivitelinného priestoru .

• Dôsledok kortikálnej reakcie – blok zona

pellucida (zmena chemickej vlastnosti zona
pellucida – stane sa rezistentnou pre
spermie).

Reprodukčný cyklus ženy

• periodicky v mesačných cykloch sa opakujúce

procesy - dozrievanie vajíčok a folikulov v ováriu,

zmeny sliznice maternice.

• Cyklické zmeny prebiehajúce v ováriách - ovariálny

cyklus, v maternici - uterinný cyklus

• Reprodukčný cyklus ženy - v puberte, okolo 13. roka

veku dievčat, menštruáciou.

• Obdobie pohlavnej aktivity ženy - menarché.
• Dozrievanie vajíčka aj menštruácia - každý lunárny

mesiac /každých 28 dní/.

• Oba tieto procesy - pod regulačným vplyvom

hormónov hypofýzy.

• Hormonálna činnosť hypofýzy aj pohlavných žliaz

- pod kontrolou nervovej sústavy.

• Pravidelný priebeh reprodukčného cyklu ženy

postupne ustáva okolo 45. až 50. roku -

• obdobie prechodu - klimaktérium.
• Obdobie života ženy – zastavenie reprodukčného

cyklu - menopauza.

OVARIÁLNY CYKLUS

• Začína - vývinom a rastom folikulov až po zrelý

Graafov folikul s primárnym oocytom,

prasknutie Graafovho folikulu - vyplavenie

sekundárneho oocytu - tzv. ovulácia a končí

vytvorením žltého telieska /corpus luteum/.

• zahŕňa tri fázy :
• l. predovulačnú alebo folikulovú fázu,
• 2.ovuláciu,
• 3.poovulačnú alebo luteínovú fázu.

Folikulová fáza

• rast a dozrievanie folikulov. Zrelý Graafov

folikul – cumulus oophorus - s
primárnym oocytom, cavum folliculi -
liquor folliculi, membrána
granulosa, obal folikula - theca folliculi -
väzivo, cievy a tékové bunky vylučujúce
hormóny -estrogény.

Ovulácia

• medzi 14. až 16. dňom cyklu. Zväčšovanie

folikula, vyklenutie nad povrch
ovária- stigma ovarii. Prasknutie stenčenej
steny folikula -vyplavenie cumulus
oophorus so sekundárnym oocytom.

Luteínová fáza

• vytvorenie žltého telieska- corpus luteum. Z

roztrhnutých cievok theca folliculi - krvný výron

do dutiny prasknutého folikula.

• Tento útvar -corpus haemorhagicum. Krv

koaguluje a do krvného koagula vrastajú väzivové

elementy téky a bunky membrána granulosa. V

cytoplazme folikulových buniek – hromadienie

tukových kvapôčok a žltý pigment - luteín.

• Podľa neho - premenené granulové bunky -

luteínové bunky. Tieto vylučujú hormón -

progesterón.

• Medzi luteínové bunky vrastajú tékové

bunky vylučujúce estrogény. Nakoniec sa
vytvorí dobre vaskularizovaný orgán - tzv.
žlté

teliesko

-

corpus

luteum

menstruationis / stavba a funkcia
endokrinnej žľazy/. Žlté teliesko funguje
iba dočasne, ak nenastane oplodnenie
vzniká a zaniká každých 28 dní. O 10 dní
dosiahne veľkosť 1-2 cm v priemere.-
potom degeneruje- belavá jazva-corpus
albicans.

• V prípade oplodnenia a gravidity žlté

teliesko nedegeneruje - rastie až dosiahne
veľkosť takmer polovice ovária.
Hormonálnou činnosťou brzdí v priebehu
gravidity vývoj folikulov a vajíčok v ováriu
- corpus luteum graviditatis. Od 4.
mesiaca - funkciu žltého telieska placenta.

UTERINNÝ CYKLUS

• morfologicko-funkčné

zmeny

sliznice

maternice, opakujúce sa v priemerne 28-
dňových
intervaloch.

• hormonálna regulácia hormónmi ovária, v

závislosti

od

dozrievania

folikulov

/estrogény/

a

vzniku žltého telieska /progesterón/.

• Sliznica maternice /endometrium/ - povrch

-jednovrstvový cylindrický epitel s riasinkami

• Zóna functionalis - výrazné zmeny :
• povrchovejšia časť - pars compacta – ústia žliaz

a väzivové bunky

• stredná časť sliznice - pars spongiosa – hubovitá

konzistencia

• Spodná časť sliznice -zóna basalis .

• Každej fáze uterinného cyklu - zodpovedá určité

obdobie ovariálneho cyklu.

• 1. Regeneračná fáza - pokrytie obnaženej

bazálnej vrstvy sliznice regenerovaným

epitelom. l deň.

• 2. Proliferačná fáza /predovulačná, folikulová/ -

obnova zóny functionalis. Je pod vplyvom

estrogénov. Trvá asi 10 dní.

• 3. Sekrečná fáza (poovulačná, luteálna) - sekrécia

uterinných žliazok, sa najskôr

predlžujú, skrutkovito stáčajú, produkujú

hlienovitý sekrét. Endometrium kypré, dobre

prekrvené, presiaknuté tekutinou / hrubé 6-7 mm /.

Sliznica/ pripravená na prijatie embrya.

14 dní.

• 4. Menštruačná fáza /ischemická,

deskvamačná/ - sliznica ischemická,
nedokrvená /z dôvodu kontrakcie ciev/.
Degenerácia zóny functionalis. Uvoľnenie
ciev - praskanie ich stien - vylievanie krvi
do väziva. Odlupovanie sliznice
presiaknutej krvou a sekrétom. 3-5 dní.