Nervová sústava

NERVOVÁ SÚSTAVA (systema nervosum)

Z hľadiska funkčného a anatomického:
• Ústredná nervová sústava

miecha
mozog

• Periférna nervová sústava

a) mozgovo-miechové nervy:

- hlavové nervy
- miechové nervy

b) autonómna nervová sústava (vegetatívne nervy):

- sympaticus
- parasympaticus

Stavebné elementy nervového systému

2 základné elementy:
1) nervové bunky – neuróny, zaisťujú informačné
funkcie nervového systému

2) podporné bunky – gliové, zaisťujú neurónom
optimálne metabolické podmienky, reagujú na
patologické procesy v nerv. tkanive a majú
dôležité funkcie pri
embryonálnom vývine CNS

Miecha, medulla spinalis

• Ventrodorzálne sploštený povrazec dlhý 40 – 45

cm, hrubý 1 cm, uložený v chrbticovom kanáli
(canalis vertebralis), obalený: dura mater,
arachnoidea, pia mater spinalis.

• Kraniálne plynule prechádza do predĺženej

miechy (medulla oblongata), hranicu tvorí výstup
prvého krčného nervu (C 1) alebo skríženie
pyramíd (decussatio pyramidum), vo výške
hranice os occipitale – atlas.

Miecha, medulla spinalis

• Miecha je kratšia ako chrbticový kanál, kaudálny

koniec conus medullaris dosahuje po discus

intervertebralis medzi L1 a L2, , pokračuje

tenkým gliovým povrazcom filum terminale – vo

výške S2 zrastá s periostom.

• Kaudálne od conus medullaris – chrbticový kanál

obsahuje dlhé zväzky miechových koreňov –

cauda equina.

• V embryonálnom období má miecha rovnakú

dĺžku ako chrbticový kanál.

• Lumbálna punkcia (odber

mozgovomiechového moku) sa uskutočňuje

v medzistavcových priestoroch L 3-L 4

alebo L 4-L 5 , u detí kaudálnejšie L 5-S1.

• Na mieche sú 2 zhrubnutia - intumescentia

cervicalis et lumbalis – v mieste odstupov

nervov hornej a dolnej končatiny.

• Na povrchu miechy 6 pozdĺžnych rýh -

predná hlboká ryha - fissura mediana

anterior a zadná plytšia stredová brázda –

sulcus medianus posterior rozdeľujú

miechu pozdĺžne na pravú a ľavú polovicu.

Na laterálnej strane každej polovice – 2 plytké

brázdy:

• sulcus lateralis anterior – výstup radix ventralis–

obsahujú odstredivé motorické vlákna, odvádzajú

podráždenia z miechy do svalov a iných tkanív.

• sulcus lateralis posterior - výstup radix dorsalis –

obsahujú dostredivé vlákna, privádzajú zmyslové

vnemy do miechy.

• Radix ventralis (motorický) a radix dorsalis

(senzitívny) - sa spájajú a vytvárajú miechový

nerv (nervus spinalis).

• Miechové nervy – nn. spinales začínajú na

povrchu miechy – radix ventralis, radix dorsalis ,

pred vstupom do foramen intervertebrale na radix

dorzalis zhrubnutie –ganglion spinale.

• Pri výstupe z foramen intervertebrale – zadný

a predný koreň sa spájajú a vytvárajú miechový

nerv – nervus spinalis.

• Úsek miechy, z ktorého na každej strane vystupuje

jeden miechový nerv – miechový segment.

• Miecha má 31 párov miechových nervov a 31

miechových segmentov: 8 krčných, 12

hrudníkových, 5 driekových, 5 krížových a 1

kostrčový.

• Priečny rez miechou – rozloženie 2 hmôt:
• Šedá hmota (substantia grisea)- nahromadené telá

neurónov, nachádza sa v centrálnej časti okolo miechového

kanálika (canalis centralis) v tvare písmena H alebo

rozložených motýlich krídel.

• Substantia grisea vybieha do predných rohov miechových –

cornua ventralia, postranných – cornua lateralia a zadných

rohov - cornua dorsalia.

• Miechové rohy si možno v priestore predstaviť ako pozdĺžne

orientované stĺpce - columnae anteriores, laterales et

posteriores.

• Biela hmota (substantia alba) – obklopuje zvonka šedú

hmotu – zložitá sústava rôzne dlhých a rôzne silných

nervových vláken, podporného nervového tkaniva tvorená

nervovými vláknami.

• Povrch miechy - biela hmota ( substantia alba) je pozdĺžne

brázdami rozdelený na povrazce: funiculi anteriores,

lateraeis et posteriores.

• Povrazce – nervové vlákna, ktoré prebiehajú

nahor, z miechy do mozgu, alebo zostupujú

z mozgu do miechy.

• Súbor vlákien, ktoré vychádzajú z rovnakého

miesta a mieria do rovnakého miesta – nervová

dráha.

• Funkcie miechy - prebiehajú v nej senzitívne

a motorické dráhy.

• Centrá pre niektoré nepodmienené reflexy –

ovplyvnenie činnosti a napätia svalov bez

regulačných zásahov mozgu,

• Centrá pre napätie cievnych stien,

vyprázdňovanie močového mechúra, konečníka,

sekrécie potu.

Nervové dráhy miechy

V biele hmote prebiehajú:
• a) krátke dráhy – asociačné a komisurálne, spájajú

susedné alebo blízke segmenty miechy vzostupne

i zostupne, pravú i ľavú polovicu miechových

segmentov,
Zabezpečujú koordináciu funkcie miechových

segmentov.

• Najdôležitejšie sú b) dlhé dráhy miechy, 2 typy :

vzostupné (vedúce do mozgu) a zostupné (z mozgu

cez miechu do cieľových orgánov)

Vzostupné - ascendentné

(senzitívne) dráhy

• 1. Tractus spinobulbaris - vedie vzruchy, ktoré

prichádzajú do miechy dostredivými vláknami zo

senzitívnych receptorov v koži a slizniciach, z kĺbových,

svalových a šľachových proprioceptorov.

• Stúpa neprekrížene cez funiculus posterior do medulla

oblongata (starší názov – bulbus cerebri). Z predĺženej

miechy pokračovanie do medzimozgu, ďalší neuron

pokračovanie a končí v kôre koncového mozgu.

• Je to dráha všeobecnej citlivosti pre jemné diskriminačné,

vibračné a proprioceptívne impulzy.

Vzostupné - ascendentné

(senzitívne) dráhy

• 2.Tractus spinothalamicus a tractus spinotectalis -

vedú pocity bolesti, tepla, chladu a tlaku (hrubá

citlivosť).
Začínajú v nucleus proprius cornus posterioris prechádzajú

do funiculus lateralis až do jadier thalamu.

• 3.Tractus spinocerebellaris - prebieha z nucleus

thoracicus až do kôry mozočku
Privádza impulzy z proprioceptorov kĺbov, šliach a

svalov.
Podieľa sa na regulácii svalovej koordinácie a svalového

napätia.

Zostupné – descendentné

(motorické) dráhy

• 1.Tractus corticospinalis - pyramídová dráha -

u človeka hlavná motorická dráha.

• Začína vo veľkých pyramídových bunkách sivej kôry

telencephalonu, ale aj mimo.

• V tractus corticospinalis je asi 1 milión vlákien, z nich

85% tvorí tractus corticospinalis lateralis , ktorý prebieha

z mozgovej kôry cez capsula interna medzi bazálnymi

gangliami, stredný mozog, Varolov most do predĺženej

miechy. V predĺženej mieche sa časť vlákien oddeľuje

a vedú k jadrám t mozgových nervov ovládajúcich jazyk,

hltanie a mimické svaly – dráha reči.

Zostupné – descendentné

(motorické) dráhy

• Ostatné vlákna sa v predĺženej mieche krížia -

decussatio pyramidum (z pravej polovice

telencephalonu pokračujú v ľavej polovici miechy

vo funiculus lateralis a naopak) - dráha práce.

• Menšia časť vlákien - tractus corticospinalis

anterior sa nekríži v predĺženej mieche, pokračuje

na rovnakej strane vo funiculus anterior

a prechádza na opačnú stranu až pri jednotlivých

segmentoch miechy.

• Pyramídová dráha – privádza impulzy pre pohyby

ovládané vôľou.

Zostupné – descendentné

(motorické) dráhy

• 2. Extrapyramídové dráhy - vychádzajú

z rôznych podkôrových útvarov sivej hmoty

mozgu a končia na motoneurónoch cornu

anterius.

• Sú to fylogeneticky staré motorické dráhy –

regulujú svalové napätie, udržiavanie rovnováhy

tela, posturálne reflexy, reflexné odpovede na

optické a iné dráždenie (optická opora rovnováhy).

Ovládajú automatické a poloautomatické pohyby

ako chôdza, plávanie a tanec.

MOZOG, cerebrum

• V cavum cranii, hmotnosť mozgu – u dospelého človeka

1500g, u novorodenca asi 400 g.

• Rozdelenie mozgu: predĺžená miecha (medulla oblongata)

most (pons Varoli)
stredný mozog (mesencephalon)
medzimozog (diencephalon)
koncový mozog (telencephalon)

• Mozgový kmeň tvorí medulla oblongata, pons Varoli,

mesencephalon – sú tu lokalizované centrá nevyhnutné pre

vitálne funkcie.

Predĺžená miecha, medulla oblongata

• je plynulým pokračovaním miechy, má tvar kužela, ktorý

sa roširuje smerom k mostu. Je asi 3 cm dlhá, 1,5 cm široká.

• Decussatio pyramidum je hranicou medzi medulla

oblongata a medulla spinalis. Medulla oblongata je od

mostu oddelená priečnym žliabkom sulcus bulbopontinus.

Z dorzálnej strany je krytá mozočkom.

• Fissura mediana anterior z miechy pokračuje na ventrálnu

plochu predĺženej miechy a končí vo foramen caecum.

• Po stranách od stredovej ryhy – dva valy pyramides, zužujú

sa a vo výške odstupu prvých krčných nervov sa krížia -

decussatio pyramidum.

• Pyramídy – prevažne motorické vlákna pyramídovej dráhy.

Laterálne od pyramíd – vyvýšeniny - olivy – nucleus

olivaris.

Predĺžená miecha, medulla oblongata

• Canalis centralis z miechy pokračuje a rozširuje sa

v medulla oblongata do IV. komory – ventriculus quartus.

• Predná časť hmoty predĺženej miechy – biela hmota –

v nej nervové dráhy.

• Zadná strana – prevažne sivá hmota - jadrá – hlavových

nervov, centrá životne dôležitých nepodmienených

reflexov: kašeľ, kýchanie, zvracanie, sanie, slinenie,

hltanie, sekrécia žalúdočnej šťavy, žmurkanie i slinenie.

• Po stranách predĺženej miechy odstupuje IX. - XII.

hlavový nerv (n. glossopharyngeus, n. vagus, n.

accesorius, n. hypoglossus).

Predĺžená miecha, medulla oblongata

• Formatio reticularis – dorzálne tesne pod povrchom IV.

mozgovej komory sú uložené jadrá hlavových nervov

a pod nimi jadrá retikulárnej formácie. RF prestupuje i do

ostatných častí mozgového kmeňa a až do medzimozgu.

• RF riadi 2 životne dôležité funkcie – dýchanie a krvný

obeh.

• Veľmi dôležité sú aj početné spojenia RF s vyššími

mozgovými centrami, až po mozgovú kôru, ktoré

privádzajú do nej vzruchy a udržujú CNS v základnej

aktivite, ktorá je nevyhnutná pri bdení.

• Poškodenie RF pri úrazoch hlavy má často za následok

dlhotrvajúci spánok alebo bezvedomie.

Most, pons (Varoli)

• Priečny zreteľne vyvýšený val na ventrálnej ploche

mozgového kmeňa.

• Pons laterálne a dorzálne prechod do mohutných -

pedunculi cerebellares medii (brachia pontis), ktoré ho

spájajú s mozočkom.

• Kaudálne susedí s predĺženou miechou.
• Na rozhraní pons a brachia pontis – vystupuje mohutný n.

trigeminus.

• Na rozhraní pons a medulla oblongata – vystupujú tieto

hlavové nervy:

• n. abducens (VI.), n. facialis (VII.) a n.

vestibulocochlearis(VIII.).

Most, pons (Varoli)

• Dorzálna plocha mostu spolu s dorzálnou

plochou predĺženej miechy tvoria spodinu
fossa rhomboidea (je spodinou IV.
mozgovej komory).

• Dorzálnu plochu mostu tvorí – prevažne

sivá hmota, ventrálnu – biela hmota – v nej
pozdĺžne vlákna pyramídovej dráhy.

Mozoček, cerebellum

• Je uložený v zadnej lebečnej jame, nad predĺženou

miechou a Varolovým mostom.

• Skladá sa z 2 pologúľ – hemisphaeria cerebelli, ktoré sú

uprostred spojené tzv. mozočkovým červom – vermis

cerebelli.

• Mozoček s predĺženou miechou spájajú pedunculi

cerebellares caudales, s Varolovým mostom pedunculi

cerebellares medii (brachia pontis), so stredným mozgom

pedunculi cerebellares craniales.

• Na povrchu mozočka – tenká 1 mm vrstva šedej hmoty –

mozočková kôra , cortex cerebelli , je hlboko

poprehýbaná, vytvára hlboké závity – gyri.

Mozoček, cerebellum

• Pod kôrou – biela hmota mozočka, ktorá stromčekovite

zasahuje do závitov - arbor vitae.

• V bielej hmote sú jadrá mozočka, nuclei cerebelli,

najväčšie z nich je – nucleus dentatus, vlákna, ktoré

z neho vystupujú sú zapojené do dráh: tractus

cerebellorubralis a cerebellothalamicus.

• V kôre mozočka sú veľké hruškovité bunky - Purkyněho

bunky, ktoré vysielajú axóny do jadier mozočka.

• Vzruchy prichádzajú do mozočka mozočkovými ramenami

zo statického aparátu vnútorného ucha, z kĺbových ,

šľachových, svalových proprioceptorov, kožných,

zrakových, sluchových receptorov, z vnútorných orgánov –

v mozočkovej kôre integrovane spracované spolu

s informáciami z motorickej oblasti mozgovej kôry.

Mozoček, cerebellum

• Mozoček reguluje svalový tonus a koordináciu

svalovej činnosti.

• Poškodenie mozočka – poruchy svalového napätia

(hypotónia), zlé odmeriavanie pohybov,
znemožnené pravidelné pohyby, vrávoravá
chôdza, porucha koordinácie svalov zúčastnených
pri artikulovanej reči (intoxikácia alkoholom –
prechodne porušená činnosť mozočka).

Stredný mozog, mesencephalon

• Najkratšia časť mozgového kmeňa

(2 – 3cm), spája most

s medzimozgom.

• Pozostáva z 2 hlavných častí:

- ventrálna časť, pedunculi cerebri

s crura cerebri (ventrálne)

a tegmentum (dorzálne)
- dorzálna, tectum mesencephali

• Medzi nimi – aquaeductus

mesencephali – kanálik spájajúci

III. a IV. mozgovú komoru.

Stredný mozog, mesencephalon

• Na spodnej ploche stredného mozgu sú viditeľné dva

mohutné valy - crura mesencephali - biela hmota - vedú

vzostupné a zostupné dráhy, spájajúce mozgovú kôru

s nižšími oddielmi CNS. Medzi nimi - jamka – fossa

intercruralis – z nej vystupuje nervus oculomotorius (III.).

• Stredná časťobsahuje bielu i sivú hmotu. V hĺbke tegmenta

sa nachádza čierne jadro - substantia nigra (obsahuje

pigment melanín a dopamín, jeho nedostatok spôsobuje

Parkinsonovu chorobu) a červené jadro – nucleus ruber.

• Horná časť – tectum mesencephali, na jeho dorzálnom

povrchu sa dvíhajú2 páry hrbolčekov: 2 colliculi superiores

a 2 colliculi inferiores, oddelené brázdou vo forme kríža.

• Medzi colliculi superiores - zhora corpus pineale.
• Pod colliculi inferiores – odstup nervus trochlearis (IV.),

rostrálnejšie jadro nervus oculomotorius (III.).

Stredný mozog, mesencephalon

• Tegmentum mesencephali - priame pokračovanie mostu,

prechádza do medzimozgu – tvorí ho sivá hmota

a mozgové jadrá –substantia nigraa nucleus ruber.

• Tectum mesencephali – podkôrové centrum (zrakové

a sluchové), na zrakové a sluchové podnety

sprostredkováva pohybové reakcie očí, hlavy a celého tela.

• Pod colliculi superiores - centrum pupilárneho reflexu.
• Mozgový kmeň – roztrúsené nervové bunky formatio

reticularis.

• Poškodenie mozgového kmeňa zväčša smrteľné – životne

dôležité vegetatívne centrá.

Medzimozog, diencephalon

• Spája stredný mozog s hemisférami koncového mozgu

(telencephalonu).

• Má tvar trubice, je takmer úplne zakrytý hemisférami

koncového mozgu.