Geografia mesta

Pavol Korec

Mesto, čo je to mesto, aké sú základné atribúty

mesta, čím sa mesto odlišuje od vidieckej obce:

- Veľkosť, vysoký počet obyvateľov
- Vysoká hustota obyvateľstva
- Vysoký podiel aktivít sekundárneho a terciérneho

sektora

- Veľký regionálny dosah aktivít (funkcií) mesta
- Osobitný typ zástavby (architektúra)
- Osobitný spôsob života obyvateľov

Prečo je dôležité študovať
- Územie mesta je tá časť (prírodmej) krajiny, kde

nastala najvýraznejšia transformácia pôvodnej
krajiny

- Na území miest sa (v hospodársky vyspelých

krajinách) v priebehu dňa pohybuje najviac
obyvateľstva (najviac obyvateľov „ťaží“ v ponuky
mesta)

- Vzťahy, medzi jednotlivými fenoménmi (prvkami)
krajiny sú najzložitejšie práve v meste

Geografická, ale aj urbanistická prax rozoznávajú dve
(tri) úrovne štúdia „štruktúry“ urbánnych systémov:

- interurbánna štruktúra (vzťahy medzi jednotlivými
mestami)
- v rámci jednotlivých štátov
- medzi (veľkými) mestami viacerých štátov
- intraurbánna štruktúra (vnútorná priestorová

štruktúra mesta)

Urbanizácia, urbanizácia Slovenska,

osobitosti vývoja veľkých miest Slovenska

po roku 1989

Vývoj podielu obyvateľov žijúcich v mestách

(%)

1950

1970

1990

2000

2020

Svet

29,2

37,1

45,2

51,0

57,4

Rozvinuté regióny

53,8

66,6

73,0

75,0

77,2

Zaostávajúce regióny

17,0

25,4

37,1

45,0

53,1

Európa

56,3

66,7

73,4

74,1

76,7

Severná Amerika

63,9

73,8

74,3

75,6

78,9

Latinská Amerika

41,0

57,4

75,1

78,3

83,0

Austrália a Oceánia

61,3

70,8

71,3

72,8

75,1

Ázia

16,4

24,1

28,2

33,1

49,3

Afrika

15,7

22,5

33,9

42,2

52,2

(%)

1800

1850

1900

Svet

3

6

14

Desať najväčších mestských aglomerácií sveta

1950

2000

1. New York

12,3

1. Tokio

27,9

2. Londýn

8,7

2. Bombaj

18,1

3. Tokio

6,7

3. Sao Paulo

17,8

4. Paríž

5,4

4. Šanghaj

17,2

5. Šanghaj

5,3

5. New York

16,6

6. Buenos Aires

5,0

6. C. de México

16,4

7. Chicago

4,9

7. Peking

14,2

8. Moskva

4,8

8. Jakarta

14,1

9. Kalkata

4,4

9. Lagos

13,5

10. Los Angeles

4,0

10. Los Angeles

13,1

Najväčšie svetové aglomerácie v roku 2003

(Zdroj: Poznávame svět v číslach, 2003, NČGS, Praha)

2003

1985

1. Tokio

31,1

23,3

2. New York

30,3

15,8

3. Ciudad de Mexico

21,2

14,5

4. Soul

20,0

8,2

5. Sao Paulo

18,9

13,4

6. Jakarta

17,9

7,4

7. Ósaka-Kóbe-Kjóto

17,6

9,0

8. Delhi

17,0

5,2

9. Mumbaí (Bombaj)

17,0

9,9

10.Los Angeles

16,8

10,4

11.Káhira

15,9

8,1

12.Kalkata

14,1

9,0

13.Manila

13,8

6,0

14.Bueno Aires

13,1

8,9

15.Rio de Janeiro

11,4

8,5

Počet miest s počtom obyvateľov viac ako 1 mil.

1900 – 2

1950 – 70

1990 – 295

V r. 1950 bolo na svete len 1 mesto nad 10 mil.
obyvateľov, v r. 2000 bolo takýchto miest už 19.
V rokoch 1950 - 2000 sa zvýšil počet obyvateľov
miest na svete o 2,67 mld., v posledných 25 ro-
koch minulého storočia o 1,31 mld. (50:50).

Poradie európskych miest a aglomerácií v r. 2006

mesto aglomerácia

1. Moskva

10,473

14,521

2. Istambul

10,035

11,913 (3)

3. Londýn

7,489

12,524 (2)

4. Sant Peterburg 4,015

4,853 (9)

5. Berlín

3,378

4,010 (12)

6. Madrid

3,147

6,071 (7)

7. Rím

2,561

3,695 (15)

8. Kyjev

2,491

3,007 (19)

9. Paríž

2,142

11,634 (5)

10.Bukurešť

1,863

2,224 (27)

11.Minsk

1,747

??? (30+)

12. Hamburg

1,747

3,277 (16)

Poradie európskych miest a aglomerácií v r. 2006

13. Budapešť

1,700 2,579 (22)

14. Varšava

1,634 2,245 (26)

15. Barcelona

1,591 4,864 (8)

16. Viedeň

1,571 2,075 (30)

17. Charkov

1,421 ??? (30+)

18. Miláno

1,316 4,282 (10)

19. Nižnij Novgorod

1,275 ??? (30+)

20. Mníchov

1,272 2,326 (25)

21. Štokholm

1,260 ??? (30+)

22. Praha

1,168 1,429 (48)

23. Sofia

1,166 ??? (30+)

24. Samara

1,127

??? (30+)

25. Belehrad

1,113 ??? (30+)

Porovnanie vývoja podielu obyvateľov žijúcich
v mestách Slovenska a susedných štátov

Štát

1950 1960 1970 1980 1990 2000

Rakúsko

63,8 64,9 65,4 64,9 64,5 64,7

Česká republika

40,9 45,8 52,0 74,6 74,8 74,7

Maďarsko

39,3 42,6 48,5 56,9 62,0 64,0

Ukrajina

39,2 46,8 54,6 61,7 66,9 68,0

Poľsko

38,7 47,9 52,3 58,1 61,8 65,6

Slovensko

24,9 33,5 41,1 51,6 56,5 56,6

1200 1500 1867 1918 1948 1989

Rakúsko-Uhorské vyrovnanie

Začiatok modernej

urbanizácie

First period

of modern

urbanization

Vznik

Česko-

slovenska

Víťazstvo

komunizmu

Koniec

komunizmu

Third period

of modern

urbanization

Second period

of modern

urbanization

Historický vývoj urbánnej

štruktúry Slovenska

Vývoj podielu obyvateľstva Slovenska žijúceho v mestách

1869 1921 1950 1991 2001

Počet obyvateľov SR

2,482 2,994 3,442 5,274 5,379

Podiel vidieckych obcí 89,9 81,2 75,1 43,3 43,8
Podiel miest

10,1 18,8 24,9 56,7 56,2

Počet obyv. v mestách 0,251 0,563 0,857 2,990
Prírastky

0,312 0,294 2,133

z toho mestá:
do 10 000

48,5 41,0 34,5 13,5

10 001 – 20 000

23,8 33,0 22,5 15,2

20 001 – 50 000

27,7 0 13,3 27,3

50 001 – 100 000

0 26,0 7,2 21,4

nad 100 000

0 0 22,5 22,6

Faktory ovplyvňujúce vývoj urbanizácie Slovenska

- osobitosti prírodného prostredia
- banská aktivita a obchod v stredoveku
- absencia politickej a ekonomickej nezávislosti do roku
1918 (1993)
- hospodárska zaostalosť a poľnohospodársky charakter
územia pred rokom 1948
- socialistická industrializácia
- poloha v kontaktnej oblasti západoeurópskych a východo-
európskych kultúr

Vývoj počtu obyvateľov 10 najväčších miest SR

1950

1991

91/50 91/50 1991 1950

Bratislava

193

442

2,29 1,21 1212 999

Praha

Košice

63

235

3,75 1,30 387 299

Brno

Prešov

23

88

3,82 1,66 328 197

Ostrava

Nitra

22

90

4,05 1,45 173 119

Plzeň

Žilina

26

84

3,22 1,65 106 64

Olomouc

B.Bystrica 14

85

6,25 1,76 102 58

Liberec

Trnava

26

72

2,75 1,73 97 56 Č.Buděj.

Martin

24

58 2,39 1,84 100 54

Hr.Králové

Trenčín

16

57

3,50 1,71 100 58

Ústí n.L.

Poprad

10

53

5,16 2,23 95 43 Pardubice

Rozmiestnenie miest SR s počtom obyvateľov nad 50 000

Regionálna diferenciácia Slovenska
podľa základných regiónov

Otvorené regióny regióny

Regióny parciálnej adaptáciee

Zaostávajúce regióny