Všeobecná geografia 2

Prof. RNDr. Pavol Korec, CSc.
Doc. RNDr. Ladislav Tolmáči, CSc.

Približne koľkokrát viac obyvateľov má v súčasnosti Zem ako
Slovensko:
a) 800-krát

b) 1000-krát

c) 1200-krát

d) 1600-krát

Najvýchodnejším štátom Európskej únie je:
a) Nemecko
b) Taliansko
c) Rakúsko
d) Grécko

Členom Európskej únie nie je:
a) Nórsko
b) Švédsko
c) Švajčiarsko
d) Dánsko

Urbanizácia – jednoducho chápaná urbanizácia je proces
sťahovania obyvateľov z vidieka do miest, s čím súvisí rozvoj
mesta a zmeny životného štýlu obyvateľov.
Urbanizáciu možno charakterizovať dvomi základnými
veličinami, jej stupňom v danom regióne (podielom obyvateľov
žijúcich v mestách z celkového počtu obyvateľov) a dynamikou
(nárastom podielu mestského obyvateľstva za určité obdobie).

Základné črty urbanizácie sveta
r. 1800 – 3% populácie sveta v mestách (asi 25 miliónov
obyv.)
r. 1990 – 45% ( 2,34 miliardy, 100-krát viac ako v roku 1800)
r. 2000 – 50% (3 miliardy)
r. 2020 (odhad) – 60% (4 - 4,8 miliardy)

Dve obdobia prudkej urbanizácie:
- 19. storočie (priemyselná revolúcia – rast počtu obyvateľov
miest hospodársky vyspelých štátov)
- 1950 – 1990 (prvá demografická revolúcia v menej

rozvinutých

krajinách a s tým spojená veľká migrácia do miest)

r. 1900 – 2 mestá s počtom obyv. nad 1 milión (Londýn a Paríž)
r. 1950 – 70 miest s počtom obyv. viac ako 1 milión
r. 1990 – 295 miest s počtom obyv. viac ako 1 milión

(31 miest má viac ako 5 miliónov a 8 miest viac ako

10 miliónov obyvateľov)

r. 1950 – 71% miest s počtom obyvateľov 1 milión a viac ležalo
severne od 40ş s.g.š.
r. 1990 – je to už len 26%

Čína (2000) – viac ako 70 miest malo viac ako 1 milión

1,273 miliardy – 455,9 milióna v mestách (36,1%)

Urbanizácia je určite jedným z najcharakteristickejších javov

minulého 20. storočia a všetky prognózy, ekonomické aj
demografické naznačujú, že tento proces bude mať
nezmenenú dynamiku aj v prvej polovici 21. storočia.

O podstate urbanizácie by sme mohli diskutovať ešte dlho, ale

diskusia by vždy smerovala k nasledovným záverom:

a) Urbanizácia je zložitý proces, ktorého základnými rozmermi sú

sociálno-demografický, ekonomický a funkčno-priestorový
rozmer.

b) Urbanizácia je proces zákonitý (vo vzťahu k spoločenskému

vývoju), globálny (v zmysle celosvetový) a regionálne
diferencovaný svojou dynamikou v súvislosti so štádiom
vývoja danej spoločnosti.

Vývoj podielu obyvateľov žijúcich v mestách

(%)

1950

1970

1990

2000

2020

Svet

29,2

37,1

45,2

51,0

57,4

Rozvinuté regióny

53,8

66,6

73,0

75,0

77,2

Zaostávajúce regióny

17,0

25,4

37,1

45,0

53,1

Európa

56,3

66,7

73,4

74,1

76,7

Severná Amerika

63,9

73,8

74,3

75,6

78,9

Latinská Amerika

41,0

57,4

75,1

78,3

83,0

Austrália a Oceánia

61,3

70,8

71,3

72,8

75,1

Ázia

16,4

24,1

28,2

33,1

49,3

Afrika

15,7

22,5

33,9

42,2

52,2

1800

1850

1900

Svet - urbanizácia v %

3

6

14

Porovnanie vývoja podielu obyvateľov žijúcich
v mestách Slovenska a susedných štátov

Štát

1950 1960 1970 1980 1990 2000

Rakúsko

63,8 64,9 65,4 64,9 64,5 64,7

Česká republika

40,9 45,8 52,0 74,6 74,8 74,7

Maďarsko

39,3 42,6 48,5 56,9 62,0 64,0

Ukrajina

39,2 46,8 54,6 61,7 66,9 68,0

Poľsko

38,7 47,9 52,3 58,1 61,8 65,6

Slovensko

24,9 33,5 41,1 51,6 56,5 56,6

1200 1500 1867 1918 1948 1989

1867

Rakúsko-Uhorské vyrovnanie

Začiatok výstavby železníc

Začiatok industrializácie

Nástup modernej urbanizácie

Industriálne štádium

1918

Vznik Česko-

slovenska

1948

Víťazstvo

komunizmu

1989

Koniec

komunizmu

Územie Slovenska

a vývojové štádiá spoločnosti

Post-industriálne

štádium

Vyrovnanie počtu zamestnaných v priemysle a poľnohospodárstve z EA:
- v českých krajinách v roku ...................................1893
- na Morave a Sliezsku v roku ................................1913
- Na Slovensku v roku ............................................1962 (Jaura 1988)

Pred-industriálne štádium

Vývoj podielu obyvateľstva Slovenska žijúceho v mestách

1869 1921 1950 1991 2001

Počet obyvateľov SR

2,482 2,994 3,442 5,274 5,379

Podiel vidieckych obcí 89,9 81,2 75,1 43,3 43,8
Podiel miest (%)

10,1 18,8 24,9 56,7 56,2

Počet obyv. v mestách 0,251 0,563 0,857 2,990
Prírastky

0,312 0,294 2,133

z toho mestá:
do 10 000

48,5 41,0 34,5 13,5

10 001 – 20 000

23,8 33,0 22,5 15,2

20 001 – 50 000

27,7 0 13,3 27,3

50 001 – 100 000

0 26,0 7,2 21,4

nad 100 000

0 0 22,5 22,6

Faktory ovplyvňujúce vývoj urbanizácie Slovenska

- osobitosti prírodného prostredia
- banská činnosť a rozvoj obchodu v stredoveku
- absencia politickej a ekonomickej nezávislosti do roku
1918 (1993)
- hospodárska zaostalosť a poľnohospodársky charakter
územia pred rokom 1948
- socialistická industrializácia
- poloha v kontaktnej oblasti západoeurópskych a východo-
európskych kultúr
- globalizácia

„Cesty“ rastu urbanizácie (zvyšovania počtu obyvateľov)
žijúcich v mestách v období 1950 – 1991:
(nárast z 857 tisíc na 2,990 milióna, nárasto 2,133 milióna)

- migrácia z vidieka do miest (vyvolaná najmä industrializáciou)
- prirodzený prírastok (kulminoval na konci 70-tych rokov)
- pričleňovanie okolitých vidieckých obcí k mestám (k Bratislave
bolo pričlenených k 1.1.1972 až 7 vidieckych obcí)
- zvyšovanie počtu miest (počet miest sa zvýšil zo 46 na 131)

- G.Weclawowicz (1992) nazval takúto urbanizáciu „lame
urbanisation“ (chromá urbanizácia): prudké zvyšovanie počtu
obyvateľov miest vyvolané silnou industrializáciou,

absencia

služieb, získanie dominancie veľkých sídlisk, absencia trhu
s pôdou, stavebná a funkčná podrozvinutosť centier miest,
absencia mestského spôsobu života u obyvateľov miest a iné)

Vývoj počtu obyvateľov 10 najväčších miest SR

1950

1991

91/50 91/50 1991 1950

Bratislava

193

442

2,29 1,21 1212 999

Praha

Košice

63

235

3,75 1,30 387 299

Brno

Prešov

23

88

3,82 1,66 328 197

Ostrava

Nitra

22

90

4,05 1,45 173 119

Plzeň

Žilina

26

84

3,22 1,65 106 64

Olomouc

B.Bystrica

14

85

6,25 1,76 102 58

Liberec

Trnava

26

72

2,75 1,73 97 56 Č.Buděj.

Martin

24

58 2,39 1,84 100 54

Hr.Králové

Trenčín

16

57

3,50 1,71 100 58

Ústí n.L.

Poprad

10

53

5,16 2,23 95 43 Pardubice

POPULAČNÝ VÝVOJ V ZÁKLADNÝCH SÍDELNÝCH TYPOCH

-6

-5

-4

-3

-2

-1

0

1

2

3

4

5

p

o

če

t

n

a

10

00

o

b

yv

.

1991

1994

1995

1997

1999

2001

2003

2005

MIGRAČNÉ SALDO MESTSKÝCH A DEDINSKÝCH SÍDIEL

(1991 - 2005)

mesto
dedina

-4

-3

-2

-1

0

1

2

3

4

5

6

po

če

t

n

a

10

00

o

by

v.

mesto

dedina

POPULAČNÝ VÝVOJ V ZÁKLADNÝCH SÍDELNÝCH TYPOCH

prirodzený prírastok
saldo sťahovania
celkový prírastok

Počet obyvateľov 21 najväčších miest SR v roku 2001:

Bratislava

428 672

12. Zvolen

43 789

Košice

236 093

13. Pov. Bystrica

42 773

Prešov

92 786

14. Nové Zámky

42 262

Nitra

87 285

15. Michalovce

39 948

Žilina

85 400

16. Sp. Nová Ves

39 193

Banská Bystrica

83 056

17. Komárnno

37 366

Trnava

70 286 18. Levice

36 538

Martin

60 133

19. Humenné

35 157

Trenčín

57 854

20. Bardejov

33 247

Poprad

56 157

21. Lipt. Mikuláš

33 007

Prievidza

53 097

Poradie miest SR podľa veľkosti (2001) a počty obyvateľov
podľa Zipfovho pravidla:

Bratislava

428 672

Košice

236 093

225 000

Prešov

92 786

150 000

Nitra

87 285

110 000

Žilina

85 400

90 000

Banská Bystrica

83 056

75 000

Trnava

70 286 65 000

Martin

60 133

56 000

Trenčín

57 854

50 000

Poprad

56 157

45 000

Prievidza

53 097

40 000

Poloha mesta

A - matematicko-geografická (zemepisná poloha)
- geografická šírka
- geografická dĺžka
M-G poloha mesta je v čase stabilná a jednoznačne daná

B - fyzicko-geografická
- makropoloha
- mikropoloha
F-G poloha mesta sa v čase mení veľmi pomaly

C - humánno- geografická
- makropoloha
- mikropoloha
H-G poloha mesta je pomerne dynamická a z tohto dôvodu
hovoríme o polohe mesta ako o dynamickom jave

Bratislava

Prague

Vienna

Budapest

Berlin

Ljubljana

Zagreb

Beograd

Warsaw

Venice

Digital Globe 2006

the CEE region, situation

Praha

Berlín

Ljubljana

Záhreb

Belehrad

Varšava

Benátky

Digital Globe 2006

Stredná Európa v roku 1989

Viedeň

Budapešť

Bratislava

Praha

Viedeň

Budapešť

Berlín

Ljubljana

Záhreb

Belehrad

Varšava

Benátky

Digital Globe 2006

Stredná Európa v roku 2007

Priemerne koľko obyvateľov z 10 žije na Slovensku na vidieku:
a) menej ako 3 b) 4 c) 6 d) viac ako 7

Koľko poludníkov prechádza cez južný pól?

Dve mestá sú vzdialené na mape v mierke 1 : 50 000 7 cm. Ako
ďaleko sú od seba v skutočnosti?
a) 35 km
b) 14 km
c) 3,5 km
d) 7 km

Na poludníku 109ş v.g.d. je 13.20 hod. miestneho času. Koľko
hodín je na 26ş z.g.d.?
- 3.20 hod.
a) 4.20 hod.
b) 5.20 hod.
c) 6.20 hod.

Polárna noc je dňa 21. decembra na:
a) severnom póle
b) južnom póle
c) severnej polárnej kružnici
d) južnej polárnej kružnici

Polárna noc začína dňa 1. júna na:
a) severnom póle
b) južnom póle
c) severnej polárnej kružnici
d) južnej polárnej kružnici

Najväčšie mesto štátu má 960 000 obyvateľov. Koľko obyvateľov
by malo mať štvrté najväčšie mesto štátu podľa Zipfovho pravidla:
a) 320 000
b) 480 000
c) 260 000
d) 220 000

Geografia poľnohospodárstva:

Základnými kategóriami poľnohospodárskej pôdy sú:
a) orná pôda (sme zaraďujeme aj záhrady a ovocné sady)
b) trvalo trávnaté porasty (lúky a pasienky)
c) trvalé kultúry (chmelnice, vinice)
Na Zemi zaberá poľnohospodárska pôda približne 46 mil. km˛
(4630 mil. ha), teda necelú štvrtinu súše. Z tejto plochy je asi 15
mil. km˛ ornej pôdy, 30 mil. km˛ trvalo trávnatých porastov a asi
1 mil. km˛ trvalých kultúr.

Slovensko (2001):
poľnohospodárska pôda spolu (tis. ha):

2 439

z toho: - orná pôda

1 442

- ovocné sady a záhrady 95
- trvalo trávnaté porasty 874
- trvalé kultúry

28

Podľa zastúpenia jednotlivých kategórií poľnohospodárskej pôdy
z celkovej plochy poľnohospodárskej pôdy rozoznávame tieto
základné typy poľnohospodárskej krajiny:
- oráčinová krajina (min. 60 % ornej pôdy, vysoká hustota

zaľudnenia, nedostatok stromovej vegetácie, pestujú sa
obilniny, krmoviny, technické plodiny – jednoročné rastliny)

- trávnatá lúčno-pasienkárska krajina
- krajina s výrazným podielom trvalých kultúr
- krajina so zmiešanými kultúrami
- prímestská poľnohospodárska krajina (orientácia poľnohospo-

dárstva na produkty dennej potreby – mlieko, mäso, zelenina,
ovocie, kvety, okolo každého veľkého mesta sa vytvárajú určité
špeciálne zóny produkcie uvedených produktov).

Vybrané typy fariem vo svete:
- trhové záhradníctvo v Holandsku
- pšeničné trhové poľnohospodárstvo kanadských prérií

(extenzívne využívanie pôdy, nízke vstupy do pôdy, vysoká
mechanizácia)

- samozásobiteľská farma v Keni (2 ha, 12 ľudí, kukurica, fazuľa

a káva na trh, hovädzí dobytok na mlieko a mäso)

- plantáže v Malajzii (20 % HDP krajiny, kaučuk, palma olejová,

čaj, kokosové orechy)

- družstvá podielnikov na Slovensku (obhospodarujú 61 %

poľnohospodárskej pôdy, na jedno družstvo pripadá priemerne
1080 ha poľnohospodárskej pôdy, 70 – 100 pracovníkov)

- družstevná farma v Dánsku (výrazná orientácia na živočíšnu

výrobu, časť pôdy je premenená na kvalitné pasienky,
mliekárenské produkty, mäso a vajcia predstavujú asi 50 %
hodnoty exportu krajiny)

Geografia priemyslu
Priemysel je hlavným výrobným odvetvím národného hospodár-
stva, zvyčajne do priemyslenej výroby zaraďujeme:
- ťažbu surovín palív (podľa OKEČ kategória C)
- strojové spracovanie surovín, poľnohospodárskych produktov
a poloproduktov, výroba tovarov (podľa OKEČ kategória D)
- výroba a rozvod elektriny (podľa OKEČ kategória E)
- rôzne opravárenské činnosti a niektoré služby

Vznik a vývoj priemyslu
- posledná tretina 18.storočia v Anglicku (prvá priemyselná

revolúcia)

- strojová výroba veľkého množstva výrobkov, práca pre široký

trh (2 typické znaky priemyslu)

- dvadsiate a tridsiate rok 20.storočia - pásová výroba, fordizmus
- po 2. svetovej vojne petrochémia, automobilový priemysel,

elektrotechika – mechanizácia a automatizácia výroby

- osemdesiate roky 20. storočia - globalizácia

Lokalizácia priemyselnej výroby (priemyselných závodov)

Jednotlivé priemyselné výroby (druhy priemyselných závodov) sa
líšia nárokmi na prevádzku. Pri hľadaní miesta lokalizácie
(umiestnenia) priemyselného závodu preto zohrávajú úlohu rôzne
činitele (lokalizačné faktory):
- suroviny (ak je obtiažna ich preprava, závod v ich blízkosti)
- energia (energeticky náročné výroby, v blízkosti zdroja energie)
- voda (veľká spotreba vody, potrebné je budovať nádrže)
- pracovná sila (počet, kvalifikácia)
- doprava
- trh, miesto odbytu (typické pre výrobu potravín)
- aglomerácia

- tradičné lokalizačné činitele

- finančný kapitál (NNS v období globalizácie)
- pracovná sila (cena pracovnej sily)
- vládna politika (daňový systém, investičné stimuly)
- ekologické faktory
- univerzity

- nové lokalizačné činitele

VSŽ Košice – hodnotenie lokalizačných faktorov

M a k r o l o k a l i z á c i a
- vyrovnávanie rozdielov medzi Českom a Slovenskom
- snaha vytvoriť na východe Slovenska druhé významné

regionálne centrum

1. doprava, Košice získali pozíciu suchozemského prístavu

(ruda z Ukrajiny, čierne uhlie z Ostravska)

2. pracovná sila (počet a kvalifikácia)
3. magnezitová ruda (Bankov, Ťahanovce)
4. vápenec (Slovenský kras)
5. rudná oblasť Gemera (v prvej fáze)
6. priemyselná voda (priehrada Ružín na Hornáde)

M i k r o l o k a l i z á c i a
- SZ veterné prúdenie – 20 km JV od mesta

Hyundai/Kia „Žilina“, hodnotenie lokalizačných faktorov

M a k r o l o k a l i z á c i a (v nadnárodnej mierke)
1. výrobné stretégie firmy (úspora výrobných nákladov
a lepšie pokrytie trhu)
2. pracovná sila (cena pracovnej sily)
3. tvorba legislatívneho prostredia (19% daň)
4. inštitucionálne činitele lokalizácie („sociálna“ politika
štátu a medzinárodných integračných zoskupení):
špeciálne ekonomické rozhodnutia štátu

Ad 4) Štátna pomoc na vytvorenie jedného pracovného miesta:

1,25 milióna SK (PSA Trnava 0,628 milióna SK, Getrag Ford
na východe 1,5 milióna SK, prísľub firme Hankook Tire 2,4
milióna SK)

- nakoniec táto ponuka štátu rozhodla v prospech Slovenska

v konkurencii s Poľskom, Českou republikou a Maďarskom

Hlavní dodávatelia automobilky KIA v Žiline

1. Hyundai Mobis, Žilina – kompletovanie modulov do výroby
2. Hyundai Hysco, Žilina – spracovanie oceľových zvitkov
3. IL JIN, Pravenec – výroba častí kolies
4. Sewon ECS, Lednické Rovne – autokáble
5. Matador-Dongwon, Dubnica nad Váhom – rámy dverí, nosníky
6. ArvinMeritor, Kysucké Nové Mesto – zámky a ovládacie prvky
dverí automobilov
7. Hanil E-Hwa, Dubnica nad Váhom, Považská Bystrica – plasto-

vé časti a textílie do áut

8. Johnson Controls, Žilina – autosedačky
9. Visteon, Nitra – klimatizačné a chladiace moduly
10. Donghee, Strečno – časti náprav, pedále a nádrže
11. Sungwoo Hitech, Ostrava – lisovanie plechov na karosérie
12. Matador-Dongwon, Třinec – rámy dverí, tlmiace tyče, nosníky
prístrojovej dosky (2008, aj pre Huyndai v Nošovciach, 30 km
od Třinca)

Geografia dopravy

Základné druhy dopravy (podľa druhu použitej dopravnej cesty):
- železničná
- cestná
- vnútrozemská vodná a námorná
- potrubná
- letecká (vzdušná)
- špeciálne druhy dopravy (úzkokoľajové železnice, lanovky,
pásová doprava, ťažné zveratá, nosiči)

Všeobecné tendencie vývoja dopravy:
- rast rýchlosti dopravných prostriedkov
- zvyšovanie prepravej kapacity dopravných prostriedkov
- unifikácia dopravných prostriedkov, ciest a zariadení
- koncentrácia preprav na hlavné dopravné ťahy
- znižovanie negatívnych vplyvov na životné prostredie

Geografia cestovného ruchu

Geografia služieb

Geografia zahraničného obchodu
- vývoz (export)
- dovoz (import)
- celkový obrat

- orientácia ZO podľa krajín, podľa zahraničných partnerov

(export – Nemecko 12,3 %, Česká republika 8,0 %, Taliansko
4,2 %, Rakúsko 3,0 %, ...)

- tovarová štruktúra zahraničného obchodu (potraviny 5 – 3 %,

stroje a dopravné prostriedky 36 – 40 %, palivá 17 – 7 %, ...)

Humánno-geografická syntéza – humánno-geografické

systémy

- bohatý sever, chudobný juh
Stredná dĺžka života

74 a viac

60

Prirodzený prírastok

1 – 2

35 – 37 promile

HDPna 1 obyvateľa

(v USD)

nad 10 000 600

Denná spotreba potravín

35 000

15 000 kJ

- krajiny jadra, periférie a semiperiférie

Kultúrno-geografické (komplexné) regióny sveta
- spoločný vývoj kutúry (jazyk, náboženstvo, tradície)
- osobitosti prírodných a socioekonomických prvkov krajiny
- história vývoja ekonomiky a sociálneho systému
- súčasná politická (a ekonomická) pozícia vo svete
- partnerstvo v zahraničnom obchode

Základné kulúrno-geografické regióny sveta:

1. Európsky kultúrny región (kresťanstvo)
2. Kultúrny región Ruska a ostatných krajín bývalého ZSSR

(ortodoxná vetva kresťanstva)

3. Kultúrny región Severnej Ameriky
4. Kultúrny región Čínskej ľudovej republiky (konfucianizmus
a taoizmus
5. Orientálny kultúrny región (islám)
6. Indický kultúrny región (hinduizmus, islám)
7. Kultúrny región Juhovýchodnej Ázie (budhizmus, islám)
8. Austrálsko-oceánsky kultúrny región
9. Negro-africký kultúrny región
10. Latinsko-americký kultúrny región (zničenie vyspelých

indiánskych kultúr, kresťanstvo)

principles

Šesť svetových jadier politickej a ekonomickej sily.

1.

Európska únia (vrátane Cypru, Turecka a Izraela)

2.

USA (Kanada, Mexiko)

3.

Japonsko (Taiwan, Južná Kórea)

4.

Rusko (Bielorusko, Ukrajina, Kazachstan, Arménsko)

5.

Čína (Hong Kong, Macao, Severná Kórea)

6.

India (britská India)

Medzi týmito šiestimi jadrami existuje vplyvom globalizácie silná

ekonomická „spolupráca“ z čoho vzájomne profitujú.

Islámsky svet zostáva akoby mimo tohto svetového ekonomického diania

a „vnútorne“ už cití stratu mocenských pozícií vo svete a aj
ekonomické zaostávanie a zaostávanie v životnej úrovni obyvateľov.

Uveďte geografckú šírku:
a) severnej polárnej kružnice -
b) obratníka Kozorožca -
c) severného pólu -
d) rovníka -

Základnými kategóriami poľnohospodárskej pôdy sú:
a) pôda s trvalými kultúrami
b) orná pôda
c) lesná pôda
d) pôda s trvalými trávnatými porastami

Na celkovom množstve spotrebovanej energie má v súčasnosti
Najväčší podiel:
a) jadrová energia
b) uhlie
c) ropa a zemný plyn
d) hydroenergia

Keď je v Londýne 28.2. v Bratislave môže byť:
• 27.2

b) 28.2. c) 29.2.

d) 1.3.

Ktoré z uvedených miest leží bližšie k stredu Zeme ako Bratislava:
• Reykjavík

b) Mexico de Ciudad

c) Káhira

d) Sant Peterburg

Dve mestá sú vzdialené v skutočnosti 1,5 km. Na mape je ich
vzdialenosť 30 cm. Aká je mierka mapy?
• 1 : 150 000
• 1 : 15 000
• 1 : 500 000
• 1 : 50 000

Na ktorom z týchto miest slnko 18.10.2006 nevyjde nad obzor:
a) 10ş v.g.d., 90ş j.g.š.

b) 10ş v.g.d., 90ş j.g.š.

c) 10ş v.g.d., 67ş 27´s.g.š.

d) 10ş v.g.d., 67ş 27´j.g.š.