Skupina Gnathostomata - celustnance

Skupina: Gnathostomata-čeľustnatce

- rýchlo pohyblivé, potravu uchopujú čeľusťami, tendencia k
zväčšovaniu tela, patrí sem 99% všetkých stavovcov
- vznik čeľustí premenou žiabrového oblúku
- majú párové končatiny s vnútornou kostrou
- nosný otvor – párový
- vo vnútornom uchu – 3 polkruhovité chodby
- žiabre–na vonkajšej strane žiabrových oblúkov, nie vo vreckách
- pohlavné orgány majú vývody-vznik z vývodov vylučovacích org.

Classis-trieda: Placodermi – plakodermy h

- bentické, žili v devóne v slanej i sladkej vode
- podobali sa rybám, malé-30cm, veľké-

10m, heterocerkná plutva,

- hlava a časť tela oddelené štrbinami

alebo kĺbom, pokryté kosteným
pancierom, zadná časť – šupiny

- chorda-zachovaná, stavce-bez tela s

kostenými hornými a dolnými oblúkmi,
chupavčitá a čiastočne kostená lebka

- nemali zuby, len niektoré-kostené výrastky
-rod: Bothriolepis (Grónsko, Čína, Austrália)

Classis-trieda: Acanthodii-akantódy h

- 10-30cm, heterocerkná plutva, pravdepodobne dobrí plavci, ich

pancier-redukovaný až na niekoľko dosiek na hlave a prsiach

- na tele-kostené šupiny, zachovaná

chorda

- čeľustný oblúk: palatoquadratum a

mandibulare, jazylkový oblúk nebol
vytvorený

- lebka: tropibázická-vysoká s úzkou

prepážkou medzi veľkými očnicami

Mali veľa kožných plutiev-na prednom
okraji mali silný tŕň. Bočná čiara mala otvory medzi šupinami.

Classis-trieda: Chondrichthyes-paryby

Subclassis: Elasmobranchii-pásožiabrovce
Subclassis: Holocephali-chiméry
- rybovitý, torpédovitý tvar alebo zhora sloštený
- párové končatiny: prsné a brušné plutvy; nepárové: chvostová

(spravidla heterocerkná), análna, 1-2 chrbtové.

- Za hlavou na bokoch tela majú zvyčajne 5 párov (zriedkavo 6 – 7

párov) zvyslých žiabrových štrbín.

- chorda zachovaná, telo stavcov v rôznom stupni
- dobre vyvinutá čuchová časť mozgu a bočnú čiaru na hlave
- srdce má conus arteriosus, v čreve je typhlosolis, vývody

pohlavných buniek - Wolfova a Müllerova chodba

- vnútorná kostra len chrupavčitá, niektoré v oblasti mozgu, lebky

môžu byť spevnené zvápenatením

- lebka bez švov, párová spodná čeľusť-mandibulare
- Lebka: platybázická-široká, očnice ďaleko od seba.
- vonkajšia kostra-plakoidné šupiny-na čeľustiach sa menia na zuby
- ústa tvaru priečnej štrbiny-pod rostrom
- oplodnenie vnútorné, párové kopulačné orgány pterygopody,

vznikli z časti brušných plutiev

Plakoidné šupiny prerážajú epidermis-drsná koža. Na čeľustiach sú
veľké-rovnakej stavby. Zakladajú sa na vnútornej strane čeľuste,
rastú a pri pritom sa posúvajú na horných okraj čeľuste, kde
nahradzujú staršie opotrebované zuby - polyfiodontný chrup.
Dentín na zuboch je jediným kostným tkanivom parýb. Stavce majú
vyvinuté horné-neurálne a dolné-hemálne oblúky. Lebka nasadá na
1. stavec (rovnaký ako ostatné). Spojenie vnútorného ucha resp.
blanitého labyrintu s vonkajším prostredím - ductus
endolymphaticus (vzadu na hlave).
OS-Čeľustný oblúk - tvoria palatoquadratum a mandibulare,
jazylkový oblúk - hyomandibulare a hyoideum.
Spojenie oboch čeľustí s lebkou resp. hornej s neurocraniom:
1. Pôvodná autostýlia-primárna horná čeľusť (palatoquadratum)

sa pripájala k lebke (neurocraniu) priamo väzmi alebo zrastením
(Placodermi)

2. Amfistýlia–k čeľustnému aparátu sa pripojila horná časť

jazylkového (2.) žiabrového oblúku–hyomandibulare, ale priame
spojenie palatoquadrata s neurocraniom ostalo zachované
(Selachiiformes, Coelacanthimorpha-latiméria)

3. Hyostýlia-hyomandibulare prebralo funkciu spojovacieho článku

medzi čeľusťami a neurocraniom (Elasmobranchii, Actinopterygii)

4. Odvodená autostýlia-horná čeľusť zrastá pevne s lebkou

(Holocephali, Dipnoi, Amphibia, Reptilia, Aves, Mammalia)

Chvostová plutva pinna caudalis-heterocerkná (Elasmobranchii),
difycerkná (Holocephali)-jej kostru tvoria tenké rohovité lúče
(ceratotrichia), kt.sa napájajú na oblúky stavcov.
Predná končatina: Lopatkové pásmo-tvorené chrupavkou
coracoscapulare. Voľné predné končatiny-párová prsná plutva
pinna pectoralis dva rady chrupavkových častí basalia, radialia a
lúče ceratotrichia
Zadná končatina: Panvové pásmo-tvorené chrupavkou
ischiopubicum. Voľné zadné končatiny-párová brušná plutva pinna
ventralis rovnako ako predná – majú dva rady chrupavkových častí
basalia, radialia a lúče ceratotrichia
NS-mozog pedĺžený, dobre vyvinutý koncový mozog a mozoček.
Dobre vyvinutý čuch, chuť, bočná čiara, zrak. Polmesiačikovité
nozdry môžu byť prepážkami rozdelené na prednú a zadnú časť-
vedú do slepých čuchových vreciek. Chuťové receptory v ústach a
hltane. V blanitom labyrinte majú tri polkruhovité chodby ale utriculus,
sacculus a lagena sú len výdute celistvého vrecka. Veľké oči-
extrémne krátkozraké (10-14 dioptrií).
TS-ústa (priečna štrbina pod rostrom), jazyk (slabo vyvinutý), na
sliznici drobné dozadu otočené plakoidné šupiny (pri druhoch
filtrujúcich potravu sú v zadnej časti úst tyčinkovito predĺžené a majú
výrastky aj na vnútornej strane žiabrových oblúkov), svalnatý hltan
nasáva vodu, pažerák bez zúženia prechádza v žalúdok (kaudálny
koniec pažeráka a kraniálny koniec žalúdka môžu byť rozšírené),

črevo (obsahuje špirálnu riasu-typhlosolis), kloaka. Pečeň až 10%
telesnej hmotnosti (hydrostatický orgán, paryby nemajú plávací
mechúr), veľký žlčník, pankreas (kompaktná žľaza).

DS-žiabre, žiabrové lupienky prisadajú na žiabrové oblúky z oboch
strán-žiabra holobranchia. Von ústia žiabrovými štrbinami (4, 6-7,
najčastejšie 5 párov). Väčšina má zachované spiraculum (žiabrová
štrbina medzi čeľustným a jazylkovým oblúkom)
CS-srdce (v úplne uzatvorenom osrdcovníku), zretelné členenie na 4
časti: sinus venosus, atrium, ventriculus cordis, conus

arteriosus. V krvi je veľké množstvo močoviny (0,5-0,8%) 100x viac
ako u rýb (osmotické vyrovnanie s prostredím).
US-opistonefros, na vylučovanie nadbytočných solí tzv. rektálna
žľaza. Pohlavné orgány-párové, ich vývody Wolffove chodby samcov
a Müllerove chodby samíc. Samce majú náznak epididymis a ďalšia
časť ľadviny je premenená na Leydigovu žľazu (jej sekrét aktivuje
spermie). Samičie sú časo asymetrické, prevažuje buď pravá alebo
ľavá časť. Müllerova chodba sa člení: ostium tubae, infundibulum,
tuba uterina, isthmus, uterus, vagina. Vajcorodé druhy majú
bielkotvornú nidamentárnu žľazu a škrupinotvornú žľazu. Živorodé
druhy-embryo prijíma výživné sekréty nidamentárnej žľazy a sliznice
maternice, prípadne požiera vajíčka v maternici alebo sa vytvorí
placenta, ktorá sa cez žĺtkové vrecko napája na stenu maternice.
Kladú málo vajíčok. Embryonálny vývin vajcorodých-6 mesiacov,
živorodých 2-10 mesiacov.

Subclassis: Elasmobranchii-pásožiabrovce

Telo pokryté plakoidnými šupinami majú dorzoventrálne

stlačené. 5 – 7 párov žiabrových štrbín ústi samostatne na povrch
tela, majú dobre vyvinuté spirakulum.

Ordo: Selachiiformes-žraloky

Žraloky majú predĺžené vretenovité niekedy hadovité telo. Majú dlhé
rostrum a ústa v podobe priečne uloženej štrbiny, voľné prsné plutvy,
žiabrové štrbiny na bokoch hlavy za ústami. Žijú väčšinou pelagicky
v teplých a tropických moriach. 6raloky sú dravé, len niekoľko druhov
je planktonožravých, ich potravu tvoria rôzne morské živočíchy,
predovšetkým ryby. Poznáme cca 300
druhov

familia: Hexanchidae

Hexanchus griseus-žralok sivý-5-8m,
amfistylická lebka, 6-7 žiabrových
štrbín, živí sa rybami, Atlantický a
Indický oceán i Stredozemné more

familia: Chlamydoselachidae

Chlamydoselachus anguineus-žralok
krytožiabrový-2m, amfistylická lebka, prvé žiabrové štrbiny mu
prekrýva koža ako golier, hlbinný druh, hlavonožce

familia: Isuridae

Carcharodon carcharias-žralok modrý-
13m, hyostylická lebka, 5 žiabrových
štrbín, pobrežie Austrálie, USA

familia: Cetorhinidae

Cetorhinus maximus-žralok ozrutný-14m,
8000 kg,
filtruje

planktón

familia: Alopiidae

Alopias vulpinus-žralok líščí, 3m,
štíhly, rybožravý, veľý horný lalok

chvostovej plutvy

familia: Sciliorhinidae

Scyliorhinus caniculus-žralok škvrnistý,malý žralok
(70 cm) loviaci pri dne, Stredozemné more

familia: Sphyrnidae

Sphyrna zygaena-žralok mlatkohlavý, 4 m,
350 kg, hlava v tvare T, na konci oči,
kozmopoliti, mladé nemajú rozšírenú hlavu

familia: Squalidae

Squalus acanthias-ostroň obyčajný, stredne
veľký s tŕňom pred chrbtovou plutvou, žije pelagicky i benticky

familia: Squatinidae

Squatina squatina-poloraja krídlatá, pripomína raje, častý
v Stredozemnom mori, Dorastá do dĺžky 2 m, bentický druh väčšinou
zahrabaný v bahnitom alebo piesočnatom dne
Ordo:

Rajiformes-raje

dorzoventrálne sloštené telo, párové plutvy zrastené okolo tela do
lemu, navzájom zrastajú aj pásma končatín a aj s osovou kostrou,
žijú pri dne, cca 325 druhov

familia: Pristidae -

piliarovité
Pristis pectinatus-piliar obyčajný, 1,5-
6m, predĺžené telo, ozubené
rostrum, na čeľustiach ploché zuby

familia: Rajidae

Raja clavata-raja ostnatá, 2m, žije
benticky, plytké vody Európy (20-100m)

familia:

Torpedinidae
Torpedo marmorata-raja
elektrická, elektrické
orgány zaberajú prednú
časť tela po bokoch
hlavy a môžu dosiahnuť
až štvrtinu telesnej
hmotnosti, vznikli z
priečne pruhovanej
svaloviny, výboj 300V,

žijú benticky v teplých moriach

familia: Mobulidae

Manta birostris-7m, 1t, živia sa planktonom a drobnými rybami, vodu
filtrujú. Žijú v pároch matky sa starajú o mláďatá.
Mobula diabolis – 50-60 cm, aj v Stredozemnom mori
Subclassis: Holocephali-chiméry
veľké prsné plutvy, tenký, dlhý chvost, bočná čiara je v tvare

otvorenej ryhy, plakoidné šupiny majú len
miestami na hlave, chrbte a samčích
pterygopodoch, autostylická lebka
palatoquadratum priamo spojené s
neurocraniom, krátke rostrum, rebrá-
chýbajú, stavce nemajú telo, nemajú
spirakulum, majú len 4 žiabrové štrbiny,
nemajú typhlosolis a kloaku, zuby sa
nevymieňajú -monofiodontný chrup, majú
zreteľný pohlavný dimorfizmus (samice sú
väčšie-2m), samce majú na hlave výrastok,

hlbinné živočíchy (100-500 až 1000 m), cca 25 druhov
Chimaera monstrosa-chiméra hlavatá, severný Atlantik,
Stredozemné more