teorie_osobnosti.txt

Teórie osobnosti 

Štruktúra osobnosti:

ID – sa skladá zo základných biologických pudov. Je to rezervoár všetkej psy¬chickej energie. Freud sa domnieval, že sexuálne a agresívne pudy sú najdôležitejšie pudové determinanty osobnosti v priebehu života. Id sa riadi princípom slasti, hľadá bezprostredné uspokojenie impulzov.

EGO – dieťa sa veľmi rýchlo naučí, že ich impulzy nemôžu byť vždy uspokojené bezprostredne. Ak je dieťa hladné musí počkať, pokiaľ jedlo niekto nepripraví alebo neprinesie. Vyvíja sa nová časť osobnosti - ego, dieťa sa učí brať ohľad na požiadavky reality. Ego sa riadi princípom reality. Uspokojenie impulzov musí počkať pokiaľ na to nie sú vytvorené vhodné podmienky. Ego rozhoduje, ktoré správanie je vhodné a ktoré impulzy budú uspokojené a akým spôsobom.

SUPEREGO – vyhodnocuje, ktoré činy človeka sú dobré a ktoré zlé. Superego predstavuje zvnútornené hodnoty a požiadavky spoločnosti. Vzniká ako reakcia na odmeny a tresty rodičov. Superego sa riadi princípom dokonalosti.

Tieto tri zložky osobnosti sa môžu dostať do konfliktov. Ego odsúva uspokojenie, ktoré chce id okamžite. Superego bojuje s id aj s egom, pretože nespĺňa morálne normy, ktoré reprezentuje. Dobre integrovaná osobnosť je riadená princípom reality, ego udržiava pevnú, ale pružnú kontrolu.

Freud identifikoval Oidipovský komplex u chlapcov a Elektrin komplex u dievčat. Vytvára sa okolo 4. roku života a vyjadruje vzťah dieťaťa k rodičovi opačného pohlavia. Tento vzťah sa vyznačuje rivalitou a nevedomou sexualitou. Spôsob akým sa neskôr (keď sa jeho sexualita prebudí) jedinec s týmto komplexom vyrovná (vzniká napätie medzi komplexom a superegom) určuje jeho charakter.

Vývin osobnosti:

Tento prebieha v niekoľkých fázach, ktoré Freud nazval štádiami psychosexuálneho vývinu. Počas každého štádia sa impulzy id hľadajúce slasť zameriavajú na určitú oblasť tela a na činnosti s touto oblasťou spojené.

Orálne štádium - prebieha v prvom roku života dieťaťa a príjemné pocity sa objavujú pri kojení a saní. Obdobou je cumľanie prstov alebo predmetov.

Análne štádium - reprezentuje druhý rok života a dieťa môže mať príjemné pocity zo zadržiavania alebo vypudzovania stolice. Toto štádium sa spája s nácvikom udržiavania telesnej čistoty.

Falické štádium - od 3 do 6 rokov. Dieťa objavuje svoje genitálie a pociťuje slasť pri hre s nimi. Zisťuje, že existujú rozdiely medzi mužmi a ženami a zameriava svoje prebudené sexuálne impulzy voči rodičovi opačného pohlavia.

Latentné štádium - od 7 do 12 rokov. Počas tohto obdobia ustupujú sexuálne impulzy do úzadia, detí sa menej zameriavajú na svoje telo a orientujú sa na získavanie zruč¬ností potrebných v kontakte s okolitým svetom.

Posledným je štádium genitálne - nastupuje so zahájením puberty. Je to zrelá fáza dospelých sexuálnych záujmov a slastí.

Freud bol kritizovaný za prehnaný dôraz na sexualitu, tzv. pansexualizmus a jej úlohu v determinácii psychiky človeka. Napriek tomu obohatil psychológiu poznaním obranných mechanizmov osobnosti a princípov dynamiky osobnosti.

Ďalej sa jeho učenie rozvíjalo ako tzv. neopsychoanalýza, kde sa odmietala primárna úloha sexuality.

A. Adler (1870 - 1937) sa vo svojej individuálnej psychológii od Freuda sa líši koncepciou motivácie, ktorú on videl v hľadaní sebauplatnenia, v tzv. egomotívoch. Túžba po moci je v koncepcii Adlera hlavným motívom snáh človeka. Do popredia sa u Adlera dostáva interpersonálny aspekt osobnosti.

C. G. Jung (1875 - 1961) - žiak Freuda, ho neskôr opúšťa podobne ako Adler. Zakladá analytickú psychológiu. Jung sa rozchádza s Freudovými názormi na kon¬cepciu psychična.

Hovorí o kolektívnom a individuálnom nevedomí:

1.	Kolektívne nevedomie obsahuje zovšeobecnenú skúsenosť ľudstva. 

2.	Koncept individuálneho nevedomia je podobný ako v psychoanalýze.