3.

EURÓPSKA KOMISIA (3.pred., 11.10.2012)

EK je iniciatívny a kontrolný orgán, sídli v Bruseli a jej hlavnou úlohou je hájiť záujmy európskej integrácie
a vyvíjať svoju činnosť tak, aby integrácia napredovala. Je označovaná ako motor E integrácie. Na základe
zmluvy z Nice začala platiť zásada, že každý členský štát má v Komisii svojho zástupcu. Od 1.novembra 2014 má
mať EK taký počet členov, ktorí bude zodpovedať dvom tretinám aktuálneho počtu členských štátov, zároveň
zmluva obsahuje doložku, že ERada môže tento počet svojím rozhodnutím kedykoľvek zmeniť. Predpokladá sa,
že členovia Komisie budú do funkcií dosadzovaný na základe tzv. rotačného systému, ktorý predpokladá
rovnoprávne postavenie všetkých členských krajín.

Zloženie EK: skladá sa z jednotlivých komisárov, na čele stojí predseda EK, má v rámci Komisie postavenie
„primus inter pares“ (prvý medzi rovnými), nemá výrazné právomoci, ktoré by ho stavali vyššie ako ostatných
komisárov a jednotliví komisári sú ustanovovaní na zabezpečovanie jednotlivej vyšpecifikovanej oblasti, pričom
poznáme ešte inštitút podpredsedov. Funkčné obdobie Komisie je 5 rokov. Na zasadnutí členov Komisie sedáva
aj vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, jednotliví členovia Komisie sú vyberaní
podľa kritérií, ktoré EÚ stanovila, v rámci ktorých sú dôležité schopnosti kandidáta a tzv. nasadenie pre Európu –
spôsobilosť a európanstvo. Jednotliví komisári musia deklarovať svoju nezávislosť od členského štátu, z ktorého
pochádzajú a hneď ako je známy kandidát, prechádza mnohými testami na pôde EÚ. Aj proces kreovanie je dosť
procedurálne náročný: najskôr sa ustanoví predseda komisie a následne členovia, kandidáta na post predsedu
navrhuje ERada (najskôr rokovania v rámci členských štátov) EP, pričom sa uplatňuje zásada, že pri navrhovaní
kandidáta má rešpektovať voľby do EP (kreovanie do EK sa uskutočňuje krátko po voľbách do EP). EK sa
prirovnáva k vládnemu kabinetu členských krajín a tiež vzťahy medzi EP a EK sú podobné vzťahom
zákonodarných orgánov a vlád v členských krajinách. EP ho volí väčšinou svojich členov. Ak by kandidát
zvolený nebol, ERada navrhuje do 1 mesiaca nového kandidáta. Ostatných členov navrhuje Rada EÚ na návrh
členského štátu a po prerokovaní s predsedom Komisie. Členské štáty navrhujú takých kandidátov, ktorí spĺňajú
vyhlásené kritéria z pozície EÚ. Všetkých kandidátov (vrátane predsedu) následne schvaľuje EP ako celok
a o vymenovaní členov rozhoduje aj ERada kvalifikovanou väčšinou.

Predseda Komisie je zodpovedný za činnosť Komisie, z jednotlivých komisárov si vyberá svojho podpredsedu,
pričom zároveň je jedným z členov podpredsedov aj vysoký predstaviteľ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku.
Predseda EK rozdeľuje činnosť jednotlivým komisárom (napr. školstvo, poľnohospodárstvo, doprava) a zároveň
spolupôsobí v ich činnosti. Ďalšie:

-

stanovuje hlavné smery činností, v ktorých EK plní svoje úlohy,

-

organizuje činnosť Komisie (jej zasadnutia, stretávania, rozdeľuje úlohy)

-

dohliada nad jednotlivými stretnutiami, aby bola zabezpečená ich súdržnosť a účinnosť

-

zabezpečuje uplatňovanie princípu kolegiality v rámci EK – stará sa o riadny chod EK

Vysoký predstaviteľ pre ZaBP ako člena Komisie – volí ho ERada kvalifikovanou väčšinou, rozhoduje o ňom
so súhlasom predsedu EK. Jeho hlavnou úlohou je riadiť spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku
a zabezpečovať výkon právnych aktov v nej vydaných. V prípade ak Rada EÚ zasadá vo formácií pre zahraničné
veci, je predsedom tejto Rady a určuje jej činnosť. V rámci EK je poverený starostlivosťou o oblasť vonkajších
vzťahov. Koordinuje aj ostatné aspekty zahraničných vzťahov v rámci celej EÚ.

Ukončenie plných mocí členov Komisie: funkcia člena Komisie končí odstúpením, odvolaním, smrťou
a uplynutím funkčného obdobia. Člen Komisie má povinnosť odstúpiť zo svojej funkcie ak ho k tomu vyzve
predseda EK. Platí to aj pre vysokého predstaviteľa pre ZaBP. EP môže vysloviť nedôveru celej EK, potrebuje k
tomu 2/3 všetkých poslancov – v tomto prípade je povinnosťou všetkých členov EK odstúpiť zo svojich funkcií
(platí to aj pre vysokého pred. pre ZaBP). Ak si člen EK neplní svoje povinnosti, môže ho z funkcie odvolať
Súdny dvor EÚ, návrh na odvolanie môže podať Rada EÚ alebo EK. Ak je odvolaná celá Komisia – začína
proces kreovania novej Komisie, stará Komisia vykonáva svoje úlohy až do vymenovania novej. Ak sa uprázdni

funkcia niektorého z členov Komisie, do zvyšku funkčného obdobia ho nahradí nový eurokomisár – tej istej
štátnej príslušnosti. Ustanoví sa do funkcie za rovnakých procesných podmienok.

Právomoci Komisie – 3 základné oblasti:

1. právomoci v

oblasti legislatívy

– EK má výlučné právo legislatívnej iniciatívy (len ona je oprávnená

podávať návrhy právnych aktov adresované EP a Rade EÚ). Vypracováva legislatívny plán EÚ, tento
plán sa obnovuje každý rok a v rámci neho stanovuje okruhy oblasti, v ktorých sa prioritne budú právne
akty prijímať, čím ovplyvňuje celú legislatívnu činnosť.

2. na základe zmocnenia Rady EÚ môže vydávať sekundárne právne akty vo vopred stanovených

oblastiach, najčastejšie oblasť hospodárskej súťaže, technickej harmonizácie a poľnohospodárstva. Je to
tzv. delegované zákonodarstvo, ktoré sa uplatňuje aj v členských krajinách – ide o to, že právomoc, ktorá
ex lége (priamo zo zákona) patrí určitému orgánu je presunutá na iný orgán, ktorý by ináč túto právomoc
nemohol vykonávať. Komisia môže vydávať právne akty aj bez zmocnenia – iba vtedy, keď vykonáva
dohľad nad verejnými podnikmi. Veľmi dôležitú úlohu zohráva pri príprave návrhu rozpočtu,
vypracováva tento návrh a má dôležitú úlohu pri kontrole jeho výdavkovej časti. V rámci legislatívy
vykonáva skoro tretinovú agendu.

3. právomoci výkonné a

administratívno-správne

– zohráva dôležitú úlohu pri implementovaní európskej

legislatívy pre členské štáty, uskutočňuje sa to buď prostredníctvom vlastných orgánov alebo dohliada na
činnosť orgánov členských krajín pri tejto implementácií. V rámci toho majú povinnosť členské štáty
informovať EK o sekundárnych právnych aktoch, ktoré už implementovali, alebo ktoré nestihli
implementovať. Dohliada aj na plnenie zmlúv (na plnenie primárneho práva), má právomoc ako voči
členským krajinám, tak aj voči právnickým a fyzickým osobám. Prešetruje porušenie E práva, buď na
podnet alebo bez podnetu, zbiera dôkazy, rozhoduje či došlo alebo nedošlo k porušeniu, ak došlo, môže
ukladať pokuty. Čiastočne sa zúčastňuje aj na výkone súdnej moci – ide o tzv. predbežné zmierovacie
konanie, v rámci ktorého Komisia najprv neformálne upozorní dotknutý členský štát, ak členský štát
nereaguje, začína formálne konanie zo strany Komisie – prešetruje rozsiahlosť, aká škoda vznikla, či
členský štát prestal vykonávať porušenie. Na základe analýzy veci vypracuje svoje záväzné stanovisko,
v rámci neho môže stanoviť aj sankcie a ak členský štát nereaguje ani na toto upozornenie, vtedy podáva
EK žalobu na Súdny dvor pre neplnenie zmlúv. Týmto predbežným zmierovacím konaním dochádza
k odbremeneniu Súdneho dvora.

4. právomoci vonkajšie

– EK zohráva významnú úlohu pri presadzovaní záujmov EÚ vo svetovom meradle,

pri plnení tejto funkcie je zvýraznená úloha predsedu EK a vrcholného predstaviteľa pre spoločnú ZaBP.
Je zmocnená Radou EÚ na vyjednávanie dvojstranných (alebo multilaterálnych) dohôd, ktoré majú
obchodný charakter. V oblasti vonkajších vzťahov existuje ďalší pomyselný trojuholník: súčinnosť
predsedu ERady, predsedu EK a vysokého predstaviteľa pre ZaBP, v prípade realizácie vonkajších
vzťahov EÚ.