1. SP

18. 2. 2009 1.prednáška

Sociálna politika

Definovanie sp je značne zložité z viacerých dôvodov:
1. sp vzniká integrovaním 6 zákl okruhov z ktorých vzniká: sociálne
zabezpečenie, politika zamestnanosti, rodinná politika, vzdelávacia politika,
bytová politika, zdravotná politika
2. existujú 4 zákl pohľady na sp: právo, ekonómia, sociológia a politológia
3. predmetom skúmania sp je sociálna realita (soc. realita sa stále mení)
4. samotný termín je syntézou dvoch pojmov, a to sociálny a politika

Podľa Heywooda existujú 4 zákl chara politiky:
1. politika ako umenie vládnuť: ako prvý to spomenul ríšsky kancelár
Bismarck, je odvodené od slova polis ( mestský štát), ide o zúžené chápanie
politiky, rozumieme len tie mechanizmy ktoré sa dejú vnútri štátu
2. politika ako veci verejné: širšia koncepcia, nielen to čo je vo vnútri štátu,
ale ide tu aj o rozlíšenie vecí verejných a súkromných
3. politika ako kompromis a konsenzus: nedotýka sa toho kde sa politika
realizuje, ale ako sa realizuje
4. politika ako moc a rozdeľovanie zdrojov: je najširšia a najradikálnejšia,
nedíva sa len na konkrétnu oblasť , ale politiku možno nájsť na všetkých
úrovniach spoločnosti

- každá sp má určitý referenčný rámec
- axilogický ( hodnoty): sp tvoria určité subjekty, zákl mechanizmom je štát
- sp má určité ciele a nástroje prostredníctvom ktorých ciele
dosahuje:každý subjekt si stanovuje ciele a nástroje pomocou kt to dosiahne

V teórii sp sa stretávame s dvomi názormi :
- autori, kt chápu sp ako vednú disciplínu
- autori, kt chápu sp ako praktickú činnosť
Podľa Ottovho náučného slovníka je sp vymedzená ako praktická snaha, aby
sociálny celok bol usporiadaný čo najideálnejšie.
T. G. Masaryk vymedzuje soc otázku ako takú, ktorá je spojená s nerovnosťou
a uvedomovaním si tohto faktu ako nespravodlivosti širším okruhom ľudí.
Ch. Guide chápe sp ako vedu o sociálnej spravodlivosti a vymedzuje ju oproti
politickej ekonómii ( veda o pol užitočnosti)
Karel English sp považuje za praktické snaženie, aby spoločenský celok bol
vypestovaný a pretvorený, čo najideálnejšie. Hybnou silou sp nie je
milosrdenstvo, ale spravodlivosť a spoločenská účelnosť.

Thomas Marshall uvádza, že sp sa vzťahuje k politike vlád, kto majú priamy
dopad na zabezpečenie občanov príjmami alebo službami. Jej jadrom je
sociálne zabezpečenie, sociálna pomoc, zdravotné a soc služby, bytová politika.
Titmuss chápe sp ako praktickú činnosť, kt podstatou je problematika:
zamestnanosti a práce, soc dávok, soc pomoci, ale aj rodinná politika, politika
záujmových združení, obcí a regiónov.
Radičová hovorí, že sp je to, čo spadá pod inštitúciu ministerstva práce, soc
vecí a rodiny a je to predovšetkým politika trhu práce a soc zabezpečenie,
ale je to aj politika bývania a zdravotná politika.