3. prednáška

3. prednáška                         TYPY A MODELY SOCIÁLNEJ POLITIKY                        4. februára 2009

R. Titmuss – titmussova typológia SP z roku 1974, vypracoval ju v práci Úvod do SP. Táto sa používa v štátoch OECD. Tu rozpracoval 3 základné modely SP:

     1.  redistributívny model SP (univerzalistický, štátnopaternalistický, socialistický) – v niektorých štátoch je vnímaný aj ako občiansky, ale v iných štátoch nie je. Jeho charakter možno vysvetliť vo vzťahu k subjektom a objektom SP v rámci daného modelu. Základným, ale nie jediným subjektom SP je štát. Uplatňuje sa tu veľká redistribúcia, je náročný na ekonomické zdroje. Z hľadiska objektov je tento model značne demotivujúci (prídavky na deti). Ide o to, akým spôsobom sa vytvára SP, či od občanov alebo od politikov. Ak sa realizuje zdola (od občanov) ide o občiansky a ak zhora (od politikov) nejde o občiansky.

     2.  výkonový (korporatívny, konzervatívno-korporatívny, konzervatívny) – miera redistribúcie je nižšia ako v redistributívom, ale nie minimálna. Dôležité je uplatňovanie princípov zásluhy a výkonu. Je šetrnejší. Základným subjektom je štát, ktorý vytvára podmienky pre iné, neštátne subjekty. Z hľadiska objektov je viac motivujúci, lebo sa prihliada na výkon v zamestnaní. Je charakteristický pre Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko.

     3.  reziduálny (neoliberálny) – základným subjektom je štát, určuje pravidlá, ale deleguje moc na iné subjekty, aj neštátne, ale štát kontroluje subjekty a má mechanizmy donútenia a udeľuje sankcie. Z hľadiska objektov ide o výrazne motivujúci systém, viac ako výkonový, je vysoko adresný, teda menej finančne náročný. Krajiny pre ktoré je charakteristický USA, VB a Japonsko.

M. Večeřa – v práci Sociálny štát, východiská a prístupy, kde hovorí o 3 modeloch:

1.    model demokratického socializmu – predpokladá, že nedostatky kapitalizmu – trhu,        lebo spôsobuje veľké nedostatky, možno vyriešiť pomocou socialistických ideálov. Kladie dôraz na hospodárske aktivity štátu, posilňuje štátny sektor a družstevníctvo, realizuje širokú redistribúciu, deklaruje široké sociálne istoty obyvateľstva a usiluje sa o širokú  sociálnu rovnosť. Teda usiluje o veľký welfare state.

1. sociálno-demokratický model – uznáva pluralitu sociálnych a hospodárskych subjektov. Princíp výkonnosti je zdôrazňovaný hlavne v rovine ekonomickej a v sociálnej je limitovaný. Miera redistribúcie je nižšia ako v 1.
2. model sociálno-liberálny – obmedzuje zásahy štáty v oblasti ekonomické na nevyhnutné minimum. Tento prístup zdôrazňuje význam súkromného sektora a jeho ochranu, podporu. Miera redistribúcie je tu najnižšia.

Základné princípy SP:

1. princíp sociálnej spravodlivosti
2. princíp sociálnej solidarity
3. princíp subsidiarity
4. princíp participácie

Základné funkcie SP:

1. stimulačná
2. ochranná
3. rozdeľovacia a prerozdeľovacia
4. homogenizačná
5. preventívna

Každá SP, ak chce byť SP spravodlivou a zároveň aj efektívnou by mala tieto funkcie napĺňať.