Reakcie

na

klasické obdobie

byrokracie

výskum medziľudských
vzťahov

nové teórie ľudskej
motivácie

analýza byrokratických
disfunkcií

Sociálne štúdie

ako predzvesť
human relations

kultúrno – antropologické

sociálno – psychologické

tzv. komunitné

Hlavný efekt sociálnych štúdií

neštudujú formálne organizované

prostredie

význam neformálnych mechanizmov
pri ustanovovaní trvalých vzorcov
správania

aj „nekodifikované“ formy správania
vykazujú pravidielnosti

nie je možné stanoviť presnú
hranicu medzi formálnym a
neformálnym prostredím

Elton Mayo

Hawthornský experiment (1925)

na báze Taylorových východísk

vplyv intenzity osvetlenia na
pracovný výkon

nepredpokladané zistenie smeruje
k vysvetleniu na báze vzniku
neformálnych skupín –
„neekonomické“ správanie

analýza širších sociálnych
dôsledkov dehumanizácie

CH.I. Barnard

„The Functions of the Executive“ (1938)
„ľudia vytvárajú organizačné útvary a vstupujú do nich
preto, aby znásobili svoje individuálne schopnosti a
dosahovali ciele, ktoré by vzhľadom na obmedzenosť
svojich individuálnych schopností inak nedosiahli“

Rozlišuje:

1. Účinnosť organizácie
2. Uspokojivosť organizácie

Zdôrazňuje

dimenziu dobrovoľnosti
orientáciu na uspokojovanie potrieb členov organizácie
neformálne štruktúry
fungovanie inštitúcií, ktoré nepodliehajú formálne
určeným pravidlám a sankciám

G.C. Homans

„The Human Goups“(1951)

systém skupiny – vonkajší
_ vnútorný

„Social Behaviour“ (1961)

„teória sociálnej výmeny“
POROVNÁVANIE
vstupov a výstupov
(priestor na motiváciu)

nie len ekonomické ale aj hodnotové
(individuálne, skupinové)

manažovanie pomocou (aj) nemateriálnych hodnôt

Nové teórie
ľudskej motivácie

Schein

McGregor

Likert

Herzberg

Argyris

Analýza byrokratických disfunkcií

kritika

podstaty byrokracie

RACIONALITY

+

realita ideálneho typu byrokracie

„princípy, ktoré majú zaručiť maximálnu efektívnosť sa

významne podieľajú na znižovaní efektívnosti pri

dosahovaní organizačných cieľov“

racionalita riadenia ? efektívnosť organizácie

Ritualizmus byrokracie

R.K. Merton

funkcia – disfunkcia

spochybnenie účinnosti organizácie,

riadenej byrokratickými nástrojmi

„Bureaucratic Structure and Personality“ (1940)

súhlasí s Weberom (znaky byrokracie)

nesúhlasí s Weberom (účinnosť byrokracie)

Ritualizmus byrokracie

základ

=

abstraktné pravidlá

RITUALIZOVANÉ SPRÁVANIE

„trénovaná neschopnosť“

„byrokratický virtuóz“

„premiestňovanie cieľov“

„konflikt s verejnosťou“

(pravidlá + hierarchia)

Nezámerné dôsledky správania

R.K. Merton

pochybnosti o schopnosti členov

účelovo-racionálnej organizácie

predvídať a rozpoznať

dôsledky svojho konania

PREKÁŽKY:

zameranosť na cieľ

abstraktné byrokratické hodnoty

presvedčenie o funkčnosti tradície

neadekvátne hodnotenie situácie

(absencia algorytmov)

o možných dôsledkoch riešenia ani neuvažuje

R.K.Merton:

„nezámerné dôsledky správania

sa môžu zmnožiť natoľko,

že budú v prevahe oproti

želaným výsledkom.

Takto systém, ktorý bol prvotne chápaný

ako funkčný

sa stáva disfunkčným

a nástroje, ktoré boli funkciou

sa stávajú jeho disfunkciami“

Nezámerné dôsledky
vyplývajúce z existencie organizácií

P. Selznick

individuálne a skupinové ciele + prostredie
neformálna štruktúra
neformálne štruktúra ako prostriedok komunikácie
medzi vedením a zamestnancami
organizačné štruktúry analyzovať
na báze štrukturálneho funkcionalizmu
organizačné štruktúry ako forma nátlaku
(limity správania)
nátlak organizačných schém ako
zdroj veľkých konfliktov

Nezámerné dôsledky

účelového správania

P. Selznick

vyplývajúce z:

rešpektovania organizačných imperatívov

sociálneho charakteru personálu

inštitucionalizácie

sociálneho a kultúrneho prostredia

vzniku nových záujmových potrieb

Nezámerné dôsledky

neosobnej kontroly

A.W. Gouldner

nechcené účinky pravidiel

poznanie pravidiel = poznanie kontrolovateľnosti

čo nie je „ošetrené“ pravidlami

=

nekontrolovateľné

znižovanie výkonnosti

KONTROLA

expertná punitívna