Subjekty medzinárodného obchodu - rozpracované

poznámky z prednášky a ďalšie zdroje (4.3.2009)

Subjekty práva medzinárodného obchodu

- štát

- Obchodníci (podnikatelia,MNO,štát ako obchodník)

štát a MNO nabudúce

Obchodníci v súkromnoprávnej rovine, zložitá kategória lebo obchodníci su aj samotné

štáty, aj štátne orgány vytvorené na účel obchodovania so zahraničím.

TNC - trans national corporations, su často veľmi silné.

Štáty sú v postavení suverénov medzinárodného práva aj keď tieto navzájom rešpektujú, že

svojou ekonomickou vyspelosťou sú rozdielne a preto je nutné sa inak správať ku krajinám

kde je HDP nižšie.

Obchody kde štáty priamo obchodujú - napríklad vtedy ak potrebuje nakúpiť potreby pre

armádu, štát napr. chce zabezpečiť výživu obyvateľstva. Štát si tiež požičiava od iných

štátov a vydáva rôzne druhy cenných papierov.

Imunita štátu - rovnocenným partnerom je iný štát ale nie súd iného štátu - nemôže sa

podriadiť inému štátu. nejde o rovnocenné vzťahy z hľadiska práva ale z hľadiska obchodu

áno.

Obchodník zo spojených štátov predal Iránu tabak. Počas vojny medzi Iránom a Irakom.

Obchodník žaloval daný štát na americkom súde lebo v obvode mal sídlo, sudca konštatoval,

že štát je vyňatý z takéhoto konania a nemohol zaviazať štát - teda aby Irán plnil.

Prekonanie tohto problému je možné, že štát sa vzdá imunity (Irán) - a to

napr.

1) tím, že bude predvolaný pred americký súd tak právny zástupca daného štátu vyhlási, že

sa pre tento prípad vzdáva imunity.

2) Štát sa môže vzdať imunity aj tým, že ak je štát žalobca - má sa zato, že sa vzdáva

imunity a bude rešpektovať rozhodnutie súdu a nie len pre tento prípad ale pre prípad, že

by bola protižaloba, dokonca aj pre prípad započítania.

3) Alebo rozhodcovská doložka či zmluva - napr. všetky zmluvy o podpore a ochrane

investícií je stanovené, že bude riešiť arbitráž. Tu sa vzdáva aj pre prípad rozhodnutia, ktoré

tento rozhodcovský súd vydá.

Môže byť zúžená imunita - znamená, že štát bude mať imunitu len užšiu. Jednotlivé štáty si

navzájom poskytujú pri obchodovaní výhody a privilégiá. Dochádza týmto k zužovaniu tejto

imunity. Tieto výhody a privilégiá - nimi dochádza k zužovaniu imunity a tá je v praxi plne

priznávaná už len štátom s centrálne riadenou ekonomikou. Avšak konania štátu sa

rozlišujú, keď štát koná aj orgán verejnej moci.

Acta iuri imperi - verejnoprávne akty - tu má štát imunitu - tu nemožno zavizať štát aby

svoje rozhodnutie, úkon zrušil iným štát, a potom

Acta iure gescionis - tu vystupuje ako obchodník, nemá žiadnu.

Dve kritéria na rozlišovanie či je to iuri imperi alebo iure gescionis:

1. podľa cieľu - nebolo vhodné

2. podľa účel - ako bolo účelom stanoviť nejaké pravidlá právne tak je to iuri imperi.

Spôsoby zúženia :

A. mlčky

B. zloženie peňažnej hotovosti

C. nevyslovenie nesúhlasu s právomocou súdu.

Teórie štátu ako obchodníka

Asimilatívna teória - štát je v obdobnej pozícií ako je domáci štát.

Reciprocity - teda vzájomnosti

Výlučná územná jurisdikca štátu, ktorá priznáva imunitu cudziemu štátu ako vychodiskový

bod pri stanovení rozsahu imunity. Následne rozhoduje o tom aký bude rozsah priznanej

imunity.

Exkurz do histórie

V socialistických krajinách zahraničného obchodovanie na základe obchodného monopolu.

Najmä strategické suroviny ako ropa a pod. Existoval devízový monopol, keďže meny neboli

volne zameniteľné bolo nutné repilovať ......... u nás 1948 v druhej etape 119/1948 - stým,

že došlo k znárodneniu všetkých obchodných spoločností, ktoré obchodovali so zahraničím,

a znich vznikli štátne podniky. Oni síce hospodária s majetkom štátu ale tento štátny podnik
nezodpovedá za záväzky štátu ale ani štát za záväzky štátneho podniku.

Ak niekomu dlhuje štát nemôže sa zhojiť na majetku štátneho podniku - takáto konštrukcia

nezodpovedá usporiadaniu v súkromno práve. (?)

Špeciálna konštrukcia - TUZEX (

tuzemský obchod s exportným tovarom). Takýchto podnikov

bolo približne 20 . Obchodovali s tým čo mali v zriaďovacej listine a dostal od štátu majetok
s ktorým mohli obchodovať a dostal ho do vlastníctva narozdiel od štátnych podnikov (
mohol uzatvárať obchodné zmluvy lebo mal vlastný majetok ). Každý podnik mal oblasť a
dostal od štátu konkrétny majetok s ktorým mal obchodovať a stýmto hospodáril a preto bol
problém. Takýto podnik zahraničného obchodu mohol uzatvárať zmluvy s inými štátmi lebo
disponoval vlastným majetkom a pod.

Akciové spoločnosti pre zahraničný obchod ( 243/1949) ale iné ako dnes akcionármi mohli

byť len tie št. podniky ktoré dovážali a vyvážali ( ČSOB)

Tento systém platil do roku 1968 – potom bol značne zúžený, tak že na základe povolenia

dostali možnosť obchodovať priamo so zahraničím aj niektoré veľké podniky. Od 1990 sa

prestal sa robiť roziel medzi tým kto mal oprávnenie a kto nemal oprávnenie

Na základe osobitné povolenia ministerstva zahraničného obchodu získali povolenie
obchodovať so zahraničím aj niektoré väčšie podniky (od 1968) a až v roku 1990 nebol síce
naraz zrušený monopol zahraničného obchode ale tak, že bolo nutné preukázať spôsobilosť
či zložiť kauciu, zapísať sa ORSR a každé takéto obmedzenie bolo nutné vystaviť pečiatku a
minister bol Barčák - označuje sa to ako tzv. obdobie barčakových pečiatky - toto trvalo do
1991. Obchodnej a priemyselnej komore sa musel platiť príspevok za obchodovanie so
zahraničím

Po odstránení tohto monopolu u nás došlo k prijatiu OBZ a živnostenského zákona, ktoré od

1.1.1992 platia a prestal sa voliť rozdiel medzi tým, kto má oprávnenie obchodovať v

zahraničí a kto doma. Obchodovanie s niektorými komodatami však vyžaduje licenciu -

zbrane a pod.

Notes :

Eximbanka má podporovať obchodovanie so zahraničím - vývozu poskytovaním napr.

bankových záruk a pod. ďalej podporovať majú SARIO, či Slovenská obchodná a

priemyselná komora.

Bolo zrušené aj ministerstvo zahraničného obchodu a dnes je pod ministerstvom

hospodárstva.

Zahraniční obchodníci:

- majú sídlo al. miesto podnikania mimo územia SR

- po vstupe do EÚ sa zahraničné spoločnosti členiť do dvoch skupín

1.spoločnosti z krajín EU (sloboda usadzovania sa )

2.národný režim alebo recipročný režim (poskytuje obchodníkom na svojom území ako

domácim obchodníkom)

Usadzovacia sloboda – zahraničné osoby môžu prenášať sídlo na územie SR ( EU všetky iné

obmadzene)

Subjekty, ktoré sú zakladané u nás môžu ma len právnu formu ktorú pozná náš

právny poriadok.

Náš OBZ spomína aj "inú než právnickú osobu" – toto bolo cielene zaradené do OBZ lebo

napr. v Nemecku niektoré obchodné spoločnosti nie sú PO

Nadnárodné spoločnosti - TNC

skupinu ekonomicky silných subjektov na ktorú nedokázalo právo účinne reagovať. Samotný

vzostup týchto spoločností sa spája so zvýšovaním medzinárodných investícii v 70-90 roky

minulého storočia. Niektoré štáty počas legislatívnych úprav v histórií trvali na tom že

zahraničný investor nemôže získať majoritu. Náš zákon na tom netrval aj keď politický názor

taký možno bol.

Kto sú to ?

vyvíjajú činnosť vo viacerých krajinách

činnosť týchto spoločností mimo vlastnú krajinu má značný význam pre samotnú

spoločnosť a jednak pre štát

sledujú predovšetkým vlastné záujmy ale aj záujmy tej ktorej krajiny

uchyľujú sa k praktikám ktoré im dovoľuje ich ekonomická situácia – využitie ekonomickej

sily

Etický kódex správania sa nadnarodných spoločností na pôde OECD. Podľa neho nesmú

napr. ovplyvňovať politické smerovanie krajiny, musia zachovávať náboženské sociálne a

etické pravidlá tej ktorej krajiny, musia poskytovať informácie o svojej činnosti vládam,

napr. Google či Yahoo cezurújú v Číne vyhľadávače (pozn. autora)

RESOURCES

Vývoj zahraničného obchodu v SR a jeho problémy (klik)

Zahraničný obchod a obchodná politika (klik)

Obsah : (Zahraničný obchod v SR a jeho vývoj, Obchodná politika, Organizácie a inštitúcie,

pôsobiace v oblasti zahraničného obchodu, Subjekty oprávnené na zahraničnoobchodnú

činnosť, Uplatňovanie regulačných opatrení v zahraničnom obchode, očakávané zmeny

podmienok pre export a import v súvislosti so vstupom do EÚ)

Vplyv zavedenia eura na zahraničný obchod (klik)