Organizácia súdov a prokuratúry

1. Štátna moc a jej rozdelenie
2. Právo na súdnu ochranu
3. Štruktúra súdnictva v SR
4. Nezávislosť súdnictva a sudcu
5. Menovanie sudcov
6. Menovanie prísediacich
7. Zásada výkonu súdnictva iba súdom
8. Okresný súd
9. Krajský súd
10. Špeciálny súd
11. Najvyšší súd SR
12. Vojenské súdy
13. Vojenský sudca, jeho postavenie v rámci Armády SR
14. Štátna správa súdov
15. Ústavný súd SR
16. Vnútorná organizácia ÚS SR
17. Ústavný súd a ochrana základných práv a slobôd
18. Vzťah Ústavného súdu SR k všeobecným súdom SR
19. Administratívni pracovníci všeobecných súdov
20. Občianske súdne konanie – všeobecne
21. Trestné konanie – všeobecne
22. Konanie pred vojenským súdom – všeobecne
23. Konanie pred ústavným súdom
24. Sudca všeobecného súdu
25. Sudca ústavného súdu
26. Spravovací poriadok pre okresné a krajské súdy
27. Súdna moc a jej postavenie v systéme štátnej moci
28. Úlohy a funkcie súdnictva v právnom systéme SR
29. Verejný ochranca práv – všeobecne
30. Právomoc verejného ochrancu práv
31. Vzťah verejného ochrancu práv k občianskemu súdnemu konaniu
32. Vzťah verejného ochrancu práv k trestnému konaniu
33. Vzťah verejného ochrancu práv ku konaniu pred ÚS SR
34. Ombudsman EÚ
35. Prokuratúra a jej postavenie v systéme orgánov štátnej moci
36. Úlohy prokuratúry pri zabezpečovaní ochrany základných práv a slobôd
37. Vzťah prokuratúry k všeobecným súdom
38. Vzťah prokuratúry k Ústavnému súdu SR
39. Vzťah prokuratúry k orgánom štátnej správy
40. Vzťah prokuratúry k orgánom miestnej samosprávy
41. Vzťah prokuratúry k policajnému zboru
42. Organizačná štruktúra prokuratúry – všeobecne
43. Okresná prokuratúra
44. Krajská prokuratúra
45. Úrad špeciálnej prokuratúry
46. Vojenská prokuratúra
47. Generálna prokuratúra
48. Vzťah vojenskej prokuratúry a vojenského súdu
49. Vnútorné predpisy prokuratúry
50. Prokurátorský dozor a jeho jednotlivé úseky
51. Zásada monokratického rozhodovania prokuratúry
52. Prokurátor a trestné konanie

53. Prokurátor a občianske súdne konanie
54. Prokurátor a konanie pred ústavným súdom
55. Štátna správa prokuratúry
56. Čakateľ prokuratúry
57. Prokurátor a správne konanie
58. Prokuratúra a jej úloha pri potláčaní drogových subjektov
59. Prokuratúra a jej úloha pri potláčaní korupcie
60. Vyšší súdny úradík

1. Štátna moc a jej rozdelenie

– štátna moc – inštitucionalizovaná schopnosť určovať a vynucovať potrebnú mieru správania
obyvateľov príslušného štátneho územia vo všeobecnom záujme zachovania slobody (je to právna moc –
vyjadruje sa cez pravidlá, realizuje sa cez právo a normy v ňom obsiahnuté)
o štátna moc:

 integruje spoločnosť

, vytvára celospoločenské dobro, niečo čo chráni

 utláča, obmedzuje slobodu

, tým, že dáva nejaké príkazy, zákazy, stanovuje povinnosti; v prípade

nerešpektovania uplatňuje sankcie

 predstavuje, zhmotňuje, personalizuje štátny mechanizmus

o organizácia štátnej moci:

 v každom štáte iná

 musí slúžiť účinnému riadeniu štátu, vzájomnej rovnováhe a kontrole št. orgánov

o štátna moc a jej znaky:

 autorita

; suverenita; legitimita a legalita; výlučnosť

– teória deľby moci rieši ako zabrániť koncentrácii (a zneužitiu) moci a ako moc alebo jej vykonávanie
účinne kontrolovať; ťažiskovým princípom deľby moci je princíp vzájomných bŕzd a rovnovážnosti
(checks and balances)

= vyváženie postavenia štátnych orgánov odvodené od rovnosti moci, je to model

horizontálneho členenia
o

teória vychádza z diel Charles-Louisa Montesquieua, ktorý delí štítnu moc na 3 druhy:
 zákonodarnú moc – vydáva zákony + opravuje, či ruší tie, ktoré už boli vydané, sídli v parlamente

 výkonnú moc – riadi záležitosti medzinárodného práva (uzatvára mier a vedie vojnu, vysiela / prijíma veľvyslancov,

nastoľuje bezpečnosť, predvída útoky nepriateľa); najvyšší orgán – vláda

 súdnu moc – trestá zločiny, súdi spory jednotlivcov; je reprezentovanou sústavou nezávislých súdov

2. Právo na súdnu ochranu

Ústava, čl. 46 – 50:
– každý sa môže domáhať svojich práv na nezávislom a nestrannom súde, resp. na inom orgáne SR
– kto bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby
preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia (+ preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd)
– každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či
orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom
– každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo
blízkej osobe
– každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej
správy od začiatku konania za podmienok ustanovených zákonom
– všetci účastníci konania sú si rovní
– každý má právo na tlmočníka, ak nerozumie jazyku, v ktorom sa vedie konanie
– nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi
– každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez prieťahov, v jeho prítomnosti, aby sa mohol
vyjadriť k vykonávaným dôkazom (verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom)
– zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest možno uložiť za jeho spáchanie
– len súd rozhoduje o vine a treste
– každý obvinený sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným rozsudkom jeho vinu
– obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol
obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu
– obvinený má právo odoprieť výpoveď (tohto práva ho nemožno pozbaviť)
– nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už raz právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod
obžaloby (okrem uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov)
– trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný;
neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie

3. Štruktúra súdnictva v SR

– súdnictvo v SR vykonávajú nezávislé a nestranné súdy
– súdy SR sú:

Najvyšší súd SR

Špeciálny súd

krajské súdy

okresné súdy

Vyšší vojenský súd

vojenské obvodové súdy

– v čase brannej pohotovosti štátu aj vyššie a nižšie poľné súdy
–existujú aj registrové súdy (8 v sídlach krajských súdov), konkurzné súdy (3 so sídlom v BA, BB, KE; 1. 7. 2005
splynú s registrovými súdmi)

, azylové súdy (2, sídlo v BA, KE), zmenkové a šekové súdy (4, sídlo v BA, BB, KE,

PO, po 1. 1. 2005 splynú s krajskými súdmi, budú na každom krajskom súde)
– rozhodnutia všetkých súdov SR sú účinné a vykonateľné na jej území
– úlohy súdov:

 rozhodovať o právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických

osôb a štátu + rozhodovať o vine obžalovaného a ukladať tresty, prípadne iné opatrenia

 preskúmavať zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej správy,

prípadne ostatných orgánov verejnej moci (ak tak ustanovuje zákon)

– na orgány štátnej správy súdov sa možno obracať so sťažnosťami na postup súdu, len ak ide o prieťahy
v konaní alebo nevhodné správanie súdnych osôb alebo narušovanie dôstojnosti konania pred súdom
(anonymné podania sa nevybavujú)
– konanie pred súdmi je zásadne ústne a verejné (výnimku ustanoví zákon); rozsudky sa vyhlasujú v mene SR
a vždy verejne

4. Nezávislosť súdnictva a sudcu

– Ústava SR upravuje v VII. hlave súdnu moc ako osobitný a jednotný typ štátnej moci
– rozhodovacia činnosť v spoločnosti – možnosť vydávať konštitutívne vynútiteľné rozhodnutia v
sporoch o právo a v otázkach viny a trestu je ústavou zverená výhradne štátu (nemôžu ju vykonávať žiadne iné
(neštátne) subjekty)
– v zmysle ústavy „ V SR vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.“ „Súdnictvo sa vykonáva
na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov.“
o inštitucionálnou zárukou nezávislosti súdov

je to, že súdy nie sú súčasťou iných orgánov: súdnictvo

nemôže, byť vykonávané zákonodarným zborom ani orgánmi výkonnej moci (súdy vytvárajú zvláštnu
sústavu orgánov oddelených od iných štátnych orgánov, pričom nevykonávajú ich funkcie)

; výnimočne je možná

opačná situácia napr. v procese impeachmentu v USA (s určitou modifikáciou tejto praxe sa možno stretnúť aj
u nás keď žalobcom hlavy štátu je parlament, avšak o vine rozhoduje ústavný súd)

5. Menovanie sudcov

– za sudcu môže byť vymenovaný občan, ktorý:

 v deň vymenovania dosiahol vek aspoň 30 rokov

 získal právnické vzdelanie

 má plnú spôsobilosť na právne úkony a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie sudcu

 je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu sudcu bude riadne vykonávať

 má trvalý pobyt na území SR

 zložil odbornú justičnú skúšku (=aj advokátska skúška, prokurátorská skúška, notárska skúška a odborná skúška

komerčného právnika + so súhlasom Súdnej rady SR môže minister spravodlivosti SR odpustiť vykonanie odbornej
justičnej skúšky u toho, kto je preukázateľne vedeckou alebo inou významnou osobnosťou v odbore práva a najmenej
20 rokov je činný v právnickom povolaní)

 úspešne absolvoval výberové konanie

– za sudcu nemožno vymenovať:

 občana, ktorý vykonával funkciu sudcu a bol z nej odvolaný na základe rozhodnutia

disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu

 občana, ktorému bolo uložené disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu exekútorského úradu /

notárskeho úradu / funkcie prokurátora

 občana, ktorému bolo uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutia zo zoznamu advokátov /

komerčných právnikov

– vymenovanie sudcu a funkčné obdobie sudcu:
o sudcu vymenúva bez časového obmedzenia prezident SR na návrh súdnej rady (len osobu, ktorá spĺňa

predpoklady + súhlasí so svojím vymenovaním za sudcu a s pridelením na vopred určený súd)

o sudca po svojom vymenovaní skladá sľub do rúk prezidenta (odmietnutie zloženia sľubu alebo zloženie sľubu

s výhradou má za následok zánik funkcie; dňom zloženia sľubu sa sudca ujíma funkcie)

o sudcu prideľuje na výkon funkcie na určitý súd s jeho predchádzajúcim súhlasom súdna rada na

návrh ministra v deň jeho vymenovania (Najvyšší

súd

SR

– len sudca, ktorý má najmenej 35 rokov; Špeciálny

súd

– len sudca, ktorý má najmenej 35 rokov + je oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia
Prísne tajné)

o sudcu možno s jeho súhlasom dočasne prideliť na výkon funkcie na iný súd (vylúčený výkon funkcie na 2

súdoch, okrem výkonu funkcie sudcu disciplinárneho súdu)

– rozhoduje súdna rada na návrh predsedu súdu, na

ktorý má byť sudca dočasne pridelený, a po predchádzajúcom vyjadrení predsedu súdu, na ktorom
sudca pôsobí

o súdna rada môže preložiť sudcu na iný súd len s jeho súhlasom alebo na základe rozhodnutia

disciplinárneho senátu (najvyšší súd + Špeciálny súd – len sudca, ktorý má najmenej 35 rokov; súd vyššieho

stupňa

–

na základe výsledkov výberového konania a zásad funkčného postupu sudcov; súd

nižšieho

stupňa

– na základe

rozhodnutia disciplinárneho senátu)

6. Menovanie prísediacich

– za prísediaceho môže byť zvolený občan SR, ktorý:

 v deň zvolenia dosiahol vek najmenej 30 rokov

 je spôsobilý na právne úkony a zdravotne spôsobilý na výkon funkcie prísediaceho

 je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu prísediaceho bude riadne

vykonávať

 má trvalý pobyt na území SR

 súhlasí so svojou voľbou k určitému súdu

 prísediaci vojenského súdu musí byť profesionálny vojak, príslušník Policajného zboru, SIS,

Zboru väzenskej a justičnej stráže SR alebo Železničnej polície

– voľba prísediacich (na 4 roky; sľub skladajú do rúk predsedu príslušného súdu):

 obecné zastupiteľstvá v obvode príslušného súdu z kandidátov z radov občanov, ktorí majú trvalý

pobyt alebo pracujú v obvode súdu na návrh starostov obcí a primátorov miest

 prísediacich vojenských súdov volí príslušné zhromaždenie príslušníkov vojenských síl a

ozbrojených zborov na návrh komisií ustanovených príslušnými veliteľmi podľa obvodov
vojenských súdov

– funkcia prísediaceho zaniká:

 odvolaním z funkcie prísediaceho (obecné zastupiteľstvo alebo zhromaždenie, ktoré ho zvolilo na návrh

predsedu príslušného súdu)

, ak:

 závažným spôsobom porušil povinnosti prísediaceho

 prestal spĺňať predpoklady na výkon funkcie prísediaceho

 vzdaním sa funkcie prísediaceho (funkcia prísediaceho zaniká uplynutím 3 mesiacov nasledujúcich po mesiaci,

v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené predsedovi súdu)

 rozhodnutím, ktorým bol prísediaci odsúdený za úmyselný trestný čin

 rozhodnutím, ktorým bol prísediaci obmedzený / pozbavený spôsobilosti na pr. úkony

 smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho

– prísediaci má v súvislosti s výkonom funkcie právo:

 na poskytnutie potrebnej literatúry a právnych predpisov nevyhnutných na riadny výkon funkcie

 na bezplatné poskytnutie sudcovského talára

 ustanovenia zákona o ochrane sudcov sa vzťahujú aj na ochranu prísediacich

– prísediaci sú povinný:

 vykonávať svoje povinnosti svedomito + zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť dôstojnosť

funkcie prísediaceho alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie
súdov

 zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku funkcie, o veciach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone

funkcie, ak neboli tejto povinnosti zbavení

 zúčastniť sa na zasadaní senátu (o ktorom bol upovedomený 10 dní dopredu), ak svoju neúčasť včas bez

vážnych dôvodov neospravedlnil

7. Zásada výkonu súdnictva iba súdom

– Ústava SR upravuje v VII. hlave súdnu moc ako osobitný a jednotný typ štátnej moci
– rozhodovacia činnosť v spoločnosti – možnosť vydávať konštitutívne vynútiteľné rozhodnutia v
sporoch o právo a v otázkach viny a trestu je ústavou zverená výhradne štátu (nemôžu ju vykonávať žiadne iné
(neštátne) subjekty)
– v zmysle ústavy „ V SR vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.“ „Súdnictvo sa vykonáva
na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov.“
o inštitucionálnou zárukou nezávislosti súdov

je to, že súdy nie sú súčasťou iných orgánov: súdnictvo

nemôže, byť vykonávané zákonodarným zborom ani orgánmi výkonnej moci (súdy vytvárajú zvláštnu
sústavu orgánov oddelených od iných štátnych orgánov, pričom nevykonávajú ich funkcie)

; výnimočne je možná

opačná situácia napr. v procese impeachmentu v USA (s určitou modifikáciou tejto praxe sa možno stretnúť aj
u nás keď žalobcom hlavy štátu je parlament, avšak o vine rozhoduje ústavný súd)

8. Okresný súd

– okresný súd (od 1. 1. 2005 je ich 45) sa skladá z predsedu súdu, podpredsedu alebo podpredsedov súdu,
ďalších sudcov a prísediacich sudcov a zamestnancov súdu

 predseda a podpredseda okresného súdu v súlade s rozvrhom práce vykonávajú súdnictvo

patriace okresnému súdu ako predsedovia senátov alebo samosudcovia

 predseda okresného súdu dáva podnety ma zjednocovanie rozhodovania príslušným súdom

vyššieho stupňa

– okresný súd rozhoduje v senátoch (sudca + 2 prísediaci) alebo samosudcom (v niektorých veciach môže
rozhodnúť zamestnanec súdu poverený sudcom)
– okresné súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa (ak zákon o konaní pred súdmi neustanovuje inak)

9. Krajský súd

– krajský súd (je ich 8: BA, BB, KE, PO, Nitra, Trenčín, Trnava, Žilina) sa skladá z predsedu a podpredsedov
súdu, ďalších sudcov a prísediacich sudcov a zamestnancov súdu

 predsedovia a podpredsedovia krajského súdu vykonávajú v súlade s rozvrhom práce

súdnictvo patriace krajskému súdu ako predsedovia senátov alebo sudcovia

 predseda kraj. súdu dáva podnety na zjednocovanie rozhodovania najvyššiemu súdu

– krajský súd rozhoduje v senátoch; samosudcovia rozhodujú v prípadoch ustanovených zákonmi o
konaní pred súdmi (v niektorých veciach môže rozhodnúť zamestnanec súdu poverený sudcom)

 senáty krajského súdu sa skladajú

:

 z 2 sudcov (1 z nich je predsedom) a 3 prísediacich, ak rozhodujú ako súdy prvého stupňa v

trestných veciach

 z predsedu a 2 sudcov v ostatných prípadoch

– krajské súdy rozhodujú ako súdy druhého stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali v prvom stupni
okresné súdy (zákony o konaní pred súdmi ustanovujú, kedy krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa)

 krajský súd rozhoduje o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov (príslušný je ten

krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žiadateľ o vydanie súhlasu na ich použitie; krajský súd, v ktorého obvode sa
nachádza objekt Zboru väzenskej a justičnej stráže, ak sa majú použiť informačno-technické prostriedky v tomto
objekte)

 ďalšie prípady rozhodovania krajských súdov upravujú zákony o konaní pred súdmi

10. Špeciálny súd

– špeciálny súd (je 1, sídlo v Pezinku) má postavenie súdu vyššieho stupňa (jeho nadriadeným súdom je Najvyšší
súd SR)
– právomoci Špeciálneho súdu podliehajú:

 ak sú podozriví zo spáchania trestného činu v súvislosti s ich právomocou a zodpovednosťou:

 poslanci NR SR a členovia vlády SR

 štátni tajomníci

 predsedovia ústredných orgánov štátnej správy SR

 predseda a podpredseda NKÚ SR

 sudcovia Ústavného súdu SR

 sudcovia a prokurátori

 verejný ochranca práv

 vedúci Úradu vlády SR

 riaditeľ NBÚ a riaditeľ SIS

 členovia Bankovej rady NBS

 iné osoby pre:

 trestné činy korupcie

 trestné činy založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny

 obzvlášť závažné trestné činy spáchané v spojení s organizovanou skupinou pôsobiacou vo viacerých štátoch,

zločineckou alebo teroristickou skupinou

 trestné činy hospodárske alebo trestné činy proti majetku, ak takým trestným činom bola spôsobená škoda alebo

získaný prospech dosahujúci najmenej desaťtisícnásobok minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného
mesačnou mzdou

 trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev

 trestné činy súvisiace s trestnými činmi uvedenými vyššie, ak sú splnené podmienky na spoločné konanie

– špeciálny súd sa skladá z predsedu súdu, podpredsedu súdu, sudcov a zamestnancov súdu:

 predseda a podpredseda Špeciálneho súdu vykonávajú v súlade s rozvrhom práce súdnictvo

patriace Špeciálnemu súdu ako predsedovia senátov alebo sudcovia (predseda Špeciálneho súdu dáva
podnety na zjednocovanie rozhodovania Najvyššiemu súdu SR)

 osoba určená na plnenie úloh Špeciálneho súdu má právo v odôvodnených prípadoch na

zabezpečenie ochrany svojej osoby / jej blízkych osôb a ochrany svojho obydlia, ak o to požiada;
bez súhlasu osoby určenej na plnenie úloh Špeciálneho súdu nemožno zverejňovať jej podobizeň a
pobyt

– špeciálny súd rozhoduje v senátoch (3 sudcovia, z ktorých 1 je predsedom senátu); samosudcovia rozhodujú
v prípadoch ustanovených zákonmi o konaní pred súdmi
– špeciálny súd rozhoduje ako súd prvého stupňa, ak Trestný poriadok neustanovuje inak + rozhoduje o
súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov vo veciach patriacich do jeho právomoci
– ak je sudca pridelený na Špeciálny súd dňom vymenovania, na návrh ministra s predchádzajúcim
súhlasom sudcu určí súdna rada súd, na ktorý bude preložený, ak:

 prestane spĺňať podmienku oprávnenosti oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami stupňa

utajenia Prísne tajné

 dokončí konanie vo veciach, v ktorých už konal na hlavnom pojednávaní

 ak prejednávaná vec neobsahuje utajovanú skutočnosť, s ktorou nie je oprávnený sa oboznamovať

 aj v prípade sudcu, ktorý rozhoduje o riadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu

Špeciálneho súdu

– výberové konanie na funkciu predsedu senátu a funkciu sudcu, ktorí budú rozhodovať o riadnych
opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu, vyhlási predseda najvyššieho súdu

11. Najvyšší súd SR

– najvyšší súd (1 so sídlom v BA) sa skladá z predsedu súdu, podpredsedu súdu a ďalších sudcov
najvyššieho súdu a zamestnancov súdu

 predseda a podpredseda najvyššieho súdu vykonávajú v súlade s rozvrhom práce súdnictvo

patriace najvyššiemu súdu ako predsedovia senátu alebo sudcovia

 predseda najvyššieho navrhuje kolégiám alebo plénu, aby zaujali stanoviská k zjednocovaniu

výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov

 predseda najvyššieho súdu zvoláva plénum najvyššieho súdu (ak o to požiada písomne najmenej tretina

sudcov najvyššieho súdu alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady najvyššieho súdu s návrhom
programu rokovania)

, navrhuje jeho program a vedie jeho rokovanie

– najvyšší súd rozhoduje v senátoch (predseda + 2 sudcov najvyššieho súdu); v niektorých veciach môže
rozhodnúť zamestnanec súdu poverený sudcom

 v senátoch najvyššieho súdu zložených z predsedu a 4 sudcov najvyššieho súdu sa rozhoduje o

mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam senátov najvyššieho súdu, ak tieto
senáty rozhodovali o riadnom opravnom prostriedku

– najvyšší súd (= najvyšším súdnym orgánom SR) dbá o jednotný výklad a používanie zákonov a iných
všeobecne záväzných právnych predpisov tým, že:

 rozhoduje o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho

súdu, krajských, okresných a vojenských súdov

 zaujíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych

predpisov

 preskúmava zákonnosť rozhodnutí ústredných orgánov štátnej správy SR, ak zákon neustanovuje

inak

 rozhoduje v ďalších prípadoch ustanovených zákonom

– sudcovia najvyššieho súdu tvoria trestné, občianskoprávne, obchodné a správne kolégiá (sudca môže byť
členom len 1 kolégia; môže byť preložený do iného kolégia len s jeho súhlasom)
– predsedovia kolégií organizujú a riadia činnosť kolégií + navrhujú kolégiám zaujatie stanovísk k
zjednocovaniu výkladu zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov
– plénum najvyššieho súdu sa skladá z predsedu najvyššieho súdu, podpredsedu najvyššieho súdu a
ostatných sudcov (platne sa môžu uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých sudcov najvyššieho súdu);
zasadania pléna najvyššieho súdu sú neverejné (môže sa zúčastniť minister spravodlivosti SR, generálny prokurátor
SR a členovia súdnej rady i iné prizvané osoby)
– plénum najvyššieho súdu:

 uznáša sa na rokovacom poriadku Najvyššieho súdu SR a na poriadku pre voľbu a odvolávanie

predsedov kolégií

 zaujíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov

v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií

 prejednáva správy o účinnosti zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov a na ich

podklade dáva podnety k novej právnej úprave

12. Vojenské súdy

– právomoci vojenských súdov podliehajú:

 vojaci

 príslušníci vojensky organizovaných a iných zborov, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon, ak

sú v činnej službe (+ podliehajú i mimo činnej služby právomoci vojenských súdov pre trestné činy vojenské,
ktorých sa dopustili v služobnej rovnošate)

 príslušníci ozbrojených síl vysielajúceho štátu pre trestné činy spáchané na území SR v rozsahu

uvedenom vo vyhlásenej medzinárodnej zmluve, ktorou je SR viazaná

 vojnoví zajatci

 civilné osoby pre trestné činy vojnovej zrady, služby v cudzom vojsku a nenastúpenia služby v

ozbrojených silách

o vojenský obvodový súd (od 1. 1. 2005 sú 3: BA, BB, PO) sa skladá z predsedu, prípadne podpredsedu,

ďalších sudcov a prísediacich sudcov a zamestnancov súdu
 predseda, prípadne podpredseda vojenského obvodového súdu vykonáva v súlade s rozvrhom

práce súdnictvo patriace vojenskému obvodovému súdu ako predseda senátu alebo samosudca

 predseda vojenského obvodového súdu pri rešpektovaní sudcovskej nezávislosti dbá na to, aby

nedochádzalo k prieťahom v konaní, na dôstojnosť konania a na dodržiavanie zásad sudcovskej
etiky, dáva podnety na zjednocovanie rozhodovania príslušným súdom vyšších stupňov

 predseda vojenského obvodového súdu vykonáva správu vojenského obvodového súdu

 predsedu vojenského obvodového súdu zastupuje podpredseda (ak niet podpredsedu, iný sudca

predsedom súdu na to určený)

– vojenský obvodový súd rozhoduje v senátoch (sudca + 2 prísediaci) alebo samosudcom (v niektorých veciach
môže rozhodnúť zamestnanec súdu poverený sudcom)
– vojen. obvodové súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa (ak Trest. poriadok neustanovuje inak)
o vyšší vojenský súd (od 1. 1. 2005 je 1: Trenčín) sa skladá z predsedu, podpredsedu, ďalších sudcov a

prísediacich
 predseda a podpredseda vyššieho vojenského súdu vykonávajú v súlade s rozvrhom práce

súdnictvo patriace vyššiemu vojenskému súdu ako predsedovia senátov alebo sudcovia

 predseda vojenského obvodového súdu pri rešpektovaní sudcovskej nezávislosti dbá na to, aby

nedochádzalo k prieťahom v konaní, na dôstojnosť konania a na dodržiavanie zásad sudcovskej
etiky, dáva podnety na zjednocovanie rozhodovania najvyššiemu súdu

 predseda Vyššieho vojenského súdu vykonáva správu Vyššieho vojenského súdu

 predsedu Vyššieho vojenského súdu zastupuje podpredseda Vyššieho vojenského súdu

– Vyšší vojenský súd rozhoduje v senátoch alebo samosudcom (v niektorých veciach môže rozhodnúť
zamestnanec súdu poverený sudcom)

 senáty vyššieho vojenského súdu sa skladajú

:

 z 2 sudcov (1 je predsedom) + 3 prísediacich, ak rozhodujú ako súdy prvého stupňa

 z predsedu a 2 sudcov v ostatných prípadoch

– Vyšší vojenský súd rozhoduje ako súd druhého stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali v prvom
stupni vojenské obvodové súdy (zákon o konaní pred súdmi ustanovuje, kedy Vyšší vojenský súd rozhoduje ako súd
prvého stupňa)

13. Vojenský sudca, jeho postavenie v rámci Armády SR

– za sudcu vojenského súdu môže byť vymenovaný občan, ktorý:

 v deň vymenovania dosiahol vek aspoň 30 rokov

 získal právnické vzdelanie

 má plnú spôsobilosť na právne úkony a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie sudcu

 je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu sudcu bude riadne vykonávať

 má trvalý pobyt na území SR

 zložil odbornú justičnú skúšku

 úspešne absolvoval výberové konanie, ak tento zákon neustanovuje inak

 je profesionálnym vojakom a má hodnosť dôstojníka alebo generála

– pridelenie, dočasné pridelenie, preloženie na iný ako vojenský súd, dočasné pozastavenie výkonu
funkcie alebo prerušenie výkonu funkcie sudcu vojenského súdu je možné len po dohode s ministrom
obrany SR
– sudcu vojenského súdu nemožno prepustiť zo služobného pomeru, ak predtým nebol z funkcie sudcu
odvolaný alebo sa tejto funkcie nevzdal (neplatí, ak je sudca prepustený z vojenskej služby na vlastnú žiadosť – vtedy
ho minister pridelí na voľné miesto sudcu na iný ako vojenský súd rovnakého stupňa, prípadne so súhlasom sudcu na nižší
stupeň)
– sudca, ktorý je povolaný na vojenské cvičenie ako dôstojník v zálohe, môže byť rozhodnutím ministra
obrany SR poverený na tento čas výkonom funkcie sudcu, ktorú inak vykonáva sudca vojenského súdu
(spôsob a podmienky povolania sudcov na vojenské súdy za brannej pohotovosti štátu ustanovuje osobitný predpis)

14. Štátna správa súdov

– úlohy štátnej správy súdov:

 vytvárať súdom SR podmienky na riadny výkon súdnictva

 dohliadať spôsobom a v medziach ustanovených zákonom na riadne plnenie úloh, ktoré boli

zverené súdom

– orgány štátnej správy súdov:

 Ministerstvo spravodlivosti SR (ústredný orgán štátnej správy súdov) vykonáva správu najvyššieho

súdu, Špeciálneho súdu, krajských súdov a okresných súdov tým, že:
 zabezpečuje chod súdov po stránke organizačnej (určuje počty sudcov, odborných a ďalších

pracovníkov súdov)

 zabezpečuje chod súdov po stránke personálnej

 zabezpečuje chod súdov po stránke finančnej a hospodárskej (zabezpečuje financovanie a materiálno-

technické zásobovanie súdov, plní úlohy vyplývajúce zo správy s majetkom štátu a vykonáva revíziu
hospodárskej činnosti súdov)

 organizuje, usmerňuje a kontroluje výkon štátnej správy súdov predsedami súdov

 organizuje a riadi odbornú prípravu justičných čakateľov (rozhoduje o skrátení prípravnej služby, o

započítaní doby právnickej do prípravnej služby, určuje a zabezpečuje podmienky overovania výsledkov
odbornej prípravy justičnou skúškou)

 organizuje a riadi ďalšie vzdelávanie sudcov a ostatných pracovníkov súdov

 koordinuje a usmerňuje odbornú prípravu prísediacich a výkon ich funkcie

 sleduje chod práce súdnych kancelárií

 organizuje, riadi a zabezpečuje výkon znaleckej a tlmočníckej činnosti

 sleduje a hodnotí postup Špeciálneho súdu, krajských súdov a okresných súdov v konaní a

rozhodovaní z hľadiska dodržiavania zásad dôstojnosti súdneho konania, sudcovskej etiky a
plynulosti súdneho konania

 plní ďalšie úlohy

 predseda a podpredseda najvyššieho súdu:

 zabezpečuje jeho chod po stránke personálnej a organizačnej, najmä tým, že zabezpečuje

riadne obsadenie najvyššieho súdu odbornými a ďalšími pracovníkmi a vybavuje personálne
veci sudcov a ostatných pracovníkov tohto súdu

 zabezpečuje chod súdu po stránke hospodárskej, materiálnej a finančnej

 stará sa o odborné vzdelávanie sudcov a ostatných pracovníkov tohto súdu

 dbá o dôstojnosť súdneho konania, dodržiavanie zásad sudcovskej etiky a o plynulosť súdneho

konania na najvyššom súde (vykonáva previerky súdnych spisov, dohliada na úroveň súdneho konania,
vybavuje sťažnosti)

 predsedovia a podpredsedovia krajských súdov:

 zabezpečuje chod krajského súdu po stránke personálnej, organizačnej, hospodárskej,

materiálnej a finančnej

 zabezpečuje výber uchádzačov o funkciu sudcu, prijíma ich do funkcie justičných čakateľov a

pripravuje podklady pre ich menovanie za sudcov

 riadi a kontroluje prípravnú službu justičných čakateľov v obvode krajského súdu a jej výkon

 usmerňuje a kontroluje výkon štátnej správy okresných súdov ich predsedami

 stará sa o odborné vzdelávanie sudcov a ostatných pracovníkov súdu + odbornú prípravu

prísediacich krajského a okresného súdu na výkon ich funkcie

 dohliada na riadny chod súdnych kancelárií a na

 dohliada na vedenie zoznamu znalcov a tlmočníkov

 dbá o dôstojnosť súdneho konania, dodržiavanie zásad sudcovskej etiky a o plynulosť súdneho

konania na krajskom súde a okresných súdoch v jeho obvode (vykonáva previerky súdnych spisov,
dohliada na úroveň súdneho konania, vybavuje sťažnosti)

 predsedovia a podpredsedovia okresných súdov:

 zabezpečuje chod okresného súdu po stránke personálnej, organizačnej, hospodárskej,

materiálnej a finančnej + podáva predsedovi krajského súdu podnety k sťažnostiam pre
porušenie zákona

 dohliada na prípravnú službu justičných čakateľov po dobu jej výkonu na okresnom súde

 stará sa o odborné vzdelávanie sudcov a ostatných pracovníkov súdu

 stará sa o odbornú prípravu prísediacich okresného súdu na výkon ich funkcie

 dohliada na riadny chod súdnych kancelárií

 dbá o dôstojnosť súdneho konania, dodržiavanie zásad sudcovskej etiky a o plynulosť súdneho

konania na okresnom súde (vykonáva previerky súdnych spisov, dohliada na úroveň súdneho konania,
vybavuje sťažnosti)

 predseda a podpredseda Špeciálneho súdu:

 zabezpečuje chod Špeciálneho súdu po stránke personálnej, organizačnej, hospodárskej,

materiálnej a finančnej stránke

 stará sa o odborné vzdelávanie sudcov / ostatných zamestnancov Špeciálneho súdu

 dohliada na riadny chod súdnych kancelárií

 dbá o dôstojnosť súdneho konania, dodržiavanie zásad sudcovskej etiky a o plynulosť súdneho

konania na Špeciálnom súde (vykonáva previerky súdnych spisov, dohliada na úroveň súdneho konania,
vybavuje sťažnosti)

– výkon štátnej správy súdov:

 Špeciálneho súdu, krajských súdov a okresných súdov vykonáva ministerstvo priamo alebo

prostredníctvom predsedov týchto súdov

 najvyššieho súdu vykonáva ministerstvo prostredníctvom predsedu tohto súdu

 predseda najvyššieho súdu, predseda Špeciálneho súdu, predsedovia krajských a okresných súdov

vykonávajú správu súdov v rozsahu ustanovenom zákonom

 predsedu najvyššieho súdu v čase jeho neprítomnosti alebo keď je jeho funkcia neobsadená,

zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností podpredseda najvyššieho súdu

 podpredseda Špeciálneho súdu vykonáva správu Špeciálneho súdu v rozsahu určenom predsedom

Špeciálneho súdu

 podpredseda krajského súdu vykonáva správu krajského súdu aj okresných súdov v jeho obvode v

rozsahu určenom predsedom krajského súdu

 ak je na okresnom súde ustanovený podpredseda, vykonávajú správu tohto súdu v rozsahu

určenom jeho predsedom

 predseda Špeciálneho súdu, predseda krajského aj okresného súdu môže poveriť jednotlivými

úkonmi správy súdu i sudcu príslušného súdu

– výkon správy vojenských súdov zabezpečuje minister

obrany SR:

 zabezpečuje riadny chod vojenských súdov po personálnej, organizačnej, hospodárskej a finančnej

stránke

 vybavuje personálne veci sudcov vojenských súdov

 organizuje, usmerňuje a kontroluje výkon štátnej správy súdov uskutočňovaný predsedami

vojenských súdov

 organizuje a riadi odbornú prípravu justičných čakateľov na vojenských súdoch a ďalšiu odbornú

výchovu sudcov a ostatných pracovníkov vojenských súdov

 sleduje stav súdnej agendy, postup vojenských súdov v konaní a ich rozhodovanie z hľadiska

dodržiavania zásad dôstojnosti konania, sudcovskej etiky, plynulosti konania (vykonáva previerky
práce vojenských súdov)

 dáva najvyššiemu súdu podnety na zjednocovanie výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných

právnych predpisov

 vybavuje sťažnosti fyzických a právnických osôb na prieťahy v konaní a nevhodné správanie

sudcov

15. Ústavný súd SR

– Ústavný súd SR je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti
– ústavný súd rozhoduje o súlade:

 predpisov nižšej právnej sily s predpismi vyššej právnej sily a s medzinárodnými zmluvami

odsúhlasenými, ratifikovanými a vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom (možnosť pozastaviť
účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, resp. niektorých ustanovení)

 dojednaných medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas NR SR, s ústavou alebo s

ústavným zákonom (ak medzinárodná zmluva nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, nemožno ju
ratifikovať)

o ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi je nesúlad, strácajú

príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť (orgány, ktoré tieto právne
predpisy vydali, sú povinné do 6 mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu, inak strácajú
platnosť)

o platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne

niektorých ich ustanovení zaniká vyhlásením rozhodnutia ústavného súdu

o rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné, uverejňuje sa v Zbierke zákonov; proti

rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok

– ústavný súd ďalej rozhoduje:

 či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia NR SR, je

v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom (návrh na rozhodnutie podáva prezident SR pred vyhlásením
referenda, ak má pochybnosti o súlade predmetu referenda, ktoré sa má vyhlásiť, s ústavou alebo s ústavným
zákonom; súd rozhodne do 60 dní; ak nie je predmet referenda v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom,
nemožno ho vyhlásiť)

 kompetenčné spory medzi ústrednými orgánmi štátnej správy (ak zákon neustanovuje inak)

 o sťažnostiach fyzických / právnických osôb, ak ide o porušenie ich základných práv a slobôd (ak

ústavný súd vyhovie sťažnosti: zruší rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, ktorými boli porušené práva alebo
slobody; prikázať konať tomu, kto porušil práv alebo slobôd nečinnosťou; vráti vec na ďalšie konanie, zakáže
pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd; ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody
obnovil stav pred porušením)

 o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy proti neústavnému alebo nezákonnému rozhodnutiu

alebo zásahu do vecí územnej samosprávy, ak o tom nerozhoduje iný súd (ak ústavný súd vyhovie
sťažnosti: vysloví, v čom spočíva neústavné alebo nezákonné rozhodnutie alebo zásah; napadnuté rozhodnutie zruší;
zakáže pokračovať v porušovaní práva a prikáže, ak je to možné, aby sa obnovil stav pred porušením)

 podáva výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec sporná (vyhlasuje sa v Zbierke zákonov, výklad

je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia)

 o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu poslanca NR SR

 o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta SR, volieb do NR SR, do orgánov územnej

samosprávy a do Európskeho parlamentu

 o sťažnostiach proti výsledku referenda alebo výsledku ľudového hlasovania o odvolaní

prezidenta

 či rozhodnutie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany / hnutia je v zhode s

ústavnými zákonmi a s inými zákonmi

 o obžalobe prezidenta vo veci úmyselného porušenia ústavy alebo vlastizrady

 či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného alebo núdzového stavu boli vydané v súlade s ústavou

alebo s ústavným zákonom

o rozhodnutia ústavného súdu podľa predchádzajúcich odsekov sú záväzné pre všetky orgány verejnej

moci, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých sa týkajú. Príslušný orgán verejnej moci je
povinný bez zbytočného odkladu zabezpečiť ich vykonanie. Podrobnosti ustanoví zákon.

– ústavný súd začne konanie, ak podá návrh:

 najmenej pätina poslancov NR SR

 prezident SR

 vláda SR

 súd

 generálny prokurátor

 každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a 127a

 zákon ustanoví, kto má právo podať návrh na začatie konania podľa čl. 129

– Ústavný súd rozhoduje v pléne nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov alebo v trojčlenných senátoch
nadpolovičnou väčšinou členov senátu
– sudcovia ústavného súdu (13 sudcov vymenúvaných na návrh NR SR na 12 rokov prezidentom SR):
o za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan SR, ktorý je:

 voliteľný do NR SR

 dosiahol vek 40 rokov

 má vysokoškolské právnické vzdelanie

 má najmenej 15 rokov právnickej praxe

– tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu ústavného súdu
– sudca ústavného súdu skladá do rúk prezidenta SR sľub, zložením ktorého sa ujíma svojej funkcie
– vymenovaný sudca ústavného súdu je povinný vzdať sa členstva v politickej strane / hnutia ešte
pred zložením sľubu
– sudcu Ústavného súdu nesmi vykonávať hospodársku alebo zárobkovú činnosťou okrem správy
vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti

o na čele ústavného súdu je jeho predseda, ktorého zastupuje podpredseda (vymenúva ich prezident SR zo

sudcov ústavného súdu)

o sudcovia ústavného súdu majú imunitu rovnako ako poslanci NR SR; Ústavný súd dáva súhlas na

trestné stíhanie alebo vzatie do väzby:
 sudcu ústavného súdu, sudcu a generálneho prokurátora (disciplinárne konanie Ústavný súd vykonáva voči

predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho súdu SR a generálnemu prokurátorovi)

 ak ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania funkcie

sudcu ústavného súdu, sudcu alebo generálneho prokurátora vylúčené

o zánik funkcie sudcu:

 uplynutím doby, na ktorú bol sudca vymenovaný

 odvolaním (prezidentom SR):

 na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin

 ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom

odložení výkonu trestu odňatia slobody

 na základe disciplinárneho rozhodnutia ústavného súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný s

výkonom funkcie sudcu ústavného súdu

 ak sa sudca nezúčastňuje na konaní ústavného súdu dlhšie ako 1 rok

 ak zanikla jeho voliteľnosť do NR SR

 vzdaním sa funkcie (písomným oznámením predsedovi Ústavného súdu; funkcia sudcu zaniká uplynutím

kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené)

 ak sa sudca stane poslancom alebo členom vlády (jeho funkcia zaniká dňom zloženia sľubu poslanca alebo

člena vlády)

16. Vnútorná organizácia ÚS SR

– Ústavný súd SR je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti so sídlom v Košiciach
– Ústavný súd sa skladá z 13 sudcov; na čele je predseda, ktorého zastupuje podpredseda; ÚS rozhoduje
v pléne (všetci sudcovia Ústavného súdu) a senátoch (predseda senátu + 2 sudcovia)
– plénum Ústavného súdu:
o predseda Ústavného súdu zvoláva zasadnutie pléna (neverejné; môžu sa na ňom zúčastniť prizvaní pracovníci

Kancelárie Ústavného súdu + ďalšie osoby, ktorých prítomnosť je nevyhnutná z procesných dôvodov)

, určuje program,

vedie rokovanie

o Ústavný súd je spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je prítomných aspoň 7 sudcov; uznáša sa

nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov (návrh sa zamietne, ak sa táto väčšina nedosiahne)

o plénum rozhoduje:

 o súlade zákonov s Ústavou a s ústavnými zákonmi a o súlade nariadení vlády, všeobecne

záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s
Ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi

 o návrhu na vyslovenie neplatnosti právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej

Federatívnej Republike, ak ide o posúdenie ich súladu podľa čl. 125 písm. a) a b) Ústavy

 o ústavnosti a zákonnosti volieb do NR SR a do orgánov územnej samosprávy

 či rozhodnutie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia je

v zhode s ústavnými zákonmi a s inými zákonmi

 o obžalobe proti prezidentovi vo veci vlastizrady alebo úmyselného porušenia ústavy

 o súhlase na zadržanie a na trestné stíhanie sudcu Ústavného súdu alebo na jeho vzatie do väzby

 o stanovisku k otázke odchylného právneho názoru senátov Ústavného súdu predloženej na

posúdenie

 o návrhu predsedu Ústavného súdu na začatie disciplinárneho konania, o pozastavení výkonu

funkcie sudcu do skončenia disciplinárneho konania, o námietkach sudcu alebo predsedu
Ústavného súdu proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu a o návrhu na odvolanie sudcu
Ústavného súdu

 o Spravovacom a rokovacom poriadku Ústavného súdu a o jeho zmenách a doplnkoch

 o úprave vnútorných pomerov Ústavného súdu (o Organizačnom poriadku Kancelárie Ústavného

súdu + o návrhu rozpočtu Ústavného súdu

 o určení stálych členov senátov Ústavného súdu

– senát Ústavného súdu:
o senát rozhoduje o veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti pléna Ústavného súdu
o členov senátu určuje plénum Ústavného súdu na 1 rok; členovia senátu volia predsedu senát (ak je

predsedom senátu predseda Ústavného súdu, nemôže byť predsedom iného senátu podpredseda Ústavného súdu a naopak)

o neprítomného predsedu senátu zastupuje vekom najstarší člen senátu; neprítomného člena senátu

dočasne zastúpi iný sudca, ktorého určí predseda Ústavného súdu

o senát, ktorý v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou dospeje k právnemu názoru odchylnému

od právneho názoru vyjadreného už v rozhodnutí niektorého zo senátov, predloží plénu návrh na
zjednotenie odchylných právnych názorov (plénum rozhodne o zjednotení odchylných právnych názorov
uznesením, ktorým je senát v ďalšom konaní viazaný)

o senát rozhoduje:

 o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 písm. c) až e) Ústavy

 o návrhu na vyslovenie neplatnosti právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej

Federatívnej Republike, ak ide o ich súlad podľa čl. 125 písm. c) až e) Ústavy

 o kompetenčných sporoch

 o ústavných sťažnostiach

 o výklade ústavných zákonov

 o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu poslanca NR SR

 o sťažnostiach proti výsledku referenda

 o podnetoch právnických a fyzických osôb

 o súhlase na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu SR

– predseda Ústavného súdu:
o predsedu a podpredsedu Ústavného súdu vymenúva prezident zo sudcov Ústavného súdu
o predseda Ústavného súdu zabezpečuje jeho riadny chod prostredníctvom Kancelárie Ústavného súdu:

 Kancelária Ústavného súdu je právnická osoba a plní úlohy spojené so zabezpečením činnosti

Ústavného súdu; riadi ju vedúci Kancelárie, ktorého vymenúva a odvoláva predseda ÚS, ktorému
vedúci Kancelárie zodpovedá za jej činnosť

 úlohy Kancelárie plnia štátni zamestnanci a zamestnanci

o predsedu Ústavného súdu v určenom rozsahu a v jeho neprítomnosti v plnom rozsahu zastupuje

podpredseda Ústavného súdu (ak je neprítomný aj podpredseda, zastupuje ich vekom najstarší sudca Ústavného
súdu)

– súdni poradcovia:
o na Ústavnom súde sú činní súdni poradcovia Ústavného súdu (musia mať vysokoškolské právnické vzdelanie

a 5-ročnú prax v právnickom povolaní)

o predseda Ústavného súdu, predseda senátu a sudca môžu poradcu poveriť vykonaním jednotlivých

úkonov, ktoré inak patria sudcovi (výsluchom svedkov, znalcov a obstaraním listín potrebných na rozhodnutie)

– spravodajcovia:
o sú poverený prípravou konania a rozhodovania pléna alebo senátu Ústavného súdu
o pri príprave konania môže vykonávať len také úkony, ktorými sa nerozhoduje vo veci (na predbežnom

prerokovaní návrhov alebo podnetov a na konaní a rozhodovaní o veci samej referuje o výsledkoch prípravy konania a
podáva návrhy na vykonanie dokazovania a návrhy na rozhodnutie o veci)

o pri prideľovaní návrhu alebo podnetu spravodajcovi na prípravu konania predseda Ústavného súdu

postupuje podľa toho, či o veci rozhoduje plénum alebo senát

o ak spravodajca po pridelení návrhu alebo podnetu oznámi svoju zaujatosť vo veci a uvedie dôvody

alebo iné dôvody na vylúčenie sudcu z výkonu sudcovskej funkcie, predseda Ústavného súdu pridelí
vec inému sudcovi

17. Ústavný súd a ochrana základných práv a slobôd

– konanie o sťažnostiach fyzických a právnických osôb:
o sťažnosť podáva fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných
práv a slobôd nerozhoduje iný súd do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

o účastníci konania: sťažovateľ a ten, proti komu sťažnosť smeruje
o sťažnosť okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať označenie:

 ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili

 právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo

slobody

 proti komu sťažnosť smeruje

 kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu

 uvedenie rozsahu primeraného finančného zadosťučinenia, ak sa ho sťažovateľ domáha + z akých

dôvodov sa ho domáha

o podanie sťažnosti nemá odkladný účinok

 Ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom

opatrení

a odložiť vykonateľnosť

napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu (dočasné opatrenie zaniká
právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, možno ho zrušiť aj bez návrhu, ak pominú dôvody, pre ktoré sa nariadilo)

o sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné alebo iné právne prostriedky, ktoré mu

zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd poskytuje

o ak sťažovateľ vezme sťažnosť späť, Ústavný súd konanie o nej zastaví (okrem prípadu, ak Ústavný súd

rozhodne, že späť vzatie sa nepripúšťa – v prípade, ak sa mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva a
slobody sťažovateľa)

o ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze

vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda (ustanovenie

Ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy)

a ako sa porušili

o ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže:

 prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal

 zrušiť rozhodnutie, opatrenie, prípadne aj iný zásah, ktorým sa porušilo základné právo alebo

sloboda

 vrátiť vec na ďalšie konanie

 zakázať pokračovanie v porušovaní základného práva alebo slobody

 prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred porušením

základného práva alebo slobody

 priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, primerané finančné zadosťučinenie

ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch (má byť vyplatená sťažovateľovi do 2 mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu)

18. Vzťah Ústavného súdu SR k všeobecným súdom SR

– Ústava SR v VII. hlave rozlišuje dvojakú funkciu štátu pri výkone súdnej moci:

 súdnu ochranu ústavnosti (Ústavný súd)

 poskytovanie ochrany právam resp. rozhodovanie o vine a treste za trestné činy (všeobecné súdy)

– práva na súdnu ochranu sa možno domáhať iba na takom súdnom orgáne, ktorému vec podľa ústavy a
podľa procesných zákonov patrí do právomoci: podľa ústavy súdnu ochranu práv v prvom rade poskytujú
všeobecné súdy a len podporne ústavný súd (právomoc ÚS určuje princíp ústavnosti a právomoc všeobecných
súdov princíp ochrany zákonnosti napr. rozhodovanie o žalobách proti právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov podľa
OSP)
– v uznesení ÚS vyslovil právny názor podľa ktorého: všeobecné súdnictvo zabezpečuje F.O. a P.O.
presadzovanie svojich práv, zaväzuje sa poskytnúť im účinnú ochranu pred neoprávnenými štátnymi

zásahmi a má prednostne chrániť a presadzovať individuálne základné práva a slobody (príslušné procesné
poriadky – napr. OSP, Správny poriadok – sú zárukou účinnosti tejto právnej ochrany, zárukou ochrany zákonného prístupu k
uplatňovaniu základných práv a slobôd)
– Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané
chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť (preto je právomoc ÚS subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná
právomoc všeobecných súdov)

19. Administratívni pracovníci všeobecných súdov

– základom vnútorného usporiadania súdov sú súdne oddelenia vytvorené podľa senátov (samosudcov);
administratívne a iné kancelárske práce pre jedno alebo viacej oddelení vykonáva súdna kancelária + sú
zriadené spoločné útvary vykonávajúce úkony pre celý súd
– predseda súdu vydáva každoročne rozvrh práce (= rozdelenie práce na súde)
– ústredným orgánom správy súdov je Ministerstvo spravodlivosti SR; ďalšími orgánmi správy súdov sú
predseda a podpredseda najvyššieho súdu, predsedovia a podpredsedovia krajských a okresných súdov +
predseda a podpredseda Špeciálneho súdu
– Sudcovská rada je samosprávny orgán na krajských súdoch, skladá sa z 15 členov
– Súdna rada SR je ústredným orgánom, skladá sa z 9 sudcov a 9 prísediacich
o vedúci súdnych kancelárií vykonávajú tieto práce:

 spisujú do zápisnice podania a ústne vyhlásenia účastníkov konania o udelení, odvolaní alebo

vypovedaní plnomocenstva, urobené mimo konania a oznamujú odvolanie alebo výpoveď
plnomocenstva účastníkom konania

 prijímajú do zápisnice žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie zástupcu, ak

bol návrh podaný mimo konania

 vyznačujú doložku vykonateľnosti na rovnopisy rozhodnutí

– súdnymi úradníkmi sú:

 vyšší súdni úradníci (je oprávnený vykonávať samostatne úkony súdu v občianskom súdnom konaní, v trestnom

konaní, v konkurznom konaní + inú činnosť súdu v rozsahu ustanovenom zákonom)
– úkonmi vyššieho súdneho úradníka:
 konanie a rozhodovanie v rozsahu ustanovenom zákonom

 skutkový a právny rozbor veci

 iné úkony súdu

 súdni tajomníci (oprávnení vykonávať úkony súdu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, v

konkurznom konaní a inú činnosť súdu v rozsahu ustanovenom zákonom)
– úkony súdneho tajomníka:
 konanie a rozhodovanie v rozsahu ustanovenom zákonom (písomným poverením sudcu vo

vymedzenom okruhu vecí podľa rozvrhu práce alebo v určitej veci, potom súdny tajomník koná samostatne)

 iné úkony súdu

 probační a mediační úradníci (oprávnení vykonávať úkony probácie a mediácie v rozsahu ustanovenom

zákonom najmä na základe rozvrhu práce)

20. Občianske súdne konanie – všeobecne

– občianske súdne konanie – jedna zo záruk zákonnosti, slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie (každý má
právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrožené alebo porušené; súdy poskytujú účastníkom konania
poučenie o procesných právach a povinnostiach – túto povinnosť nemajú, ak účastník je zastúpený advokátom alebo
komerčným právnikom)
– v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú veci, ktoré vyplývajú z
občianskoprávnych, pracovných, rodinných, družstevných, ako aj obchodných vzťahov, pokiaľ ich podľa
zákona neprejednávajú iné orgány + Najvyšší súd rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi a orgánmi
štátnej správy
o na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy (v stanovených prípadoch rozhodujú ako súdy

1. stupňa krajské súdy: napr. v sporoch o určenie nezákonnosti štrajku alebo výluky, v sporoch týkajúcich sa cudzieho

štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity + výsady, v konaní o určenie, či návrh na registráciu PS alebo PH
nemá nedostatky, ktoré by bránili registrácii + v presne stanovených obchodných veciach…)

o na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné krajské súdy, ktoré rozhodujú o odvolaniach proti

rozhodnutiam okresných súdov (o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov 1. stupňa rozhoduje
Najvyšší súd)

o sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak možno mať pochybnosti o ich

nezaujatosti; účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie + majú právo konať
pred súdom vo svojej materčine; zastupovanie účastníkov je možné na základe zákona,
plnomocenstva, rozhodnutia

– v konaní pred súdom koná a rozhoduje senát alebo predseda senátu ako samosudca (všetci členovia
senátu sú si pri rozhodovaní rovní)
– predvolanie na súd – písomne, v naliehavých prípadoch telegraficky, telefaxom, telefonicky +
predvolať je možne i ústne na pojednávaní
– konanie sa začína:

 na návrh (navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva)

 aj bez návrhu vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o spôsobilosti na PÚ, opatrovnícke

konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve…

– účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za
účastníkov označuje (ak to povaha veci pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom – o zmier sa má súd
vždy pokúsiť)
– rozsudkom rozhoduje súd o celej prejednávanej veci; jeho písomné vyhotovenie podpisuje predseda
senátu; rovnopis rozsudku sa doručuje účastníkom prípadne ich zástupcom; účastník môže rozhodnutie
súdu 1. stupňa napadnúť odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje do 15 od doručenia rozhodnutia na súde
– ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie:

 výkon rozhodnutia ukladajúceho zaplatenie peňažnej sumy možno uskutočniť zrážkami zo mzdy, prikázaním

pohľadávky, predajom hnuteľ. vecí a nehnuteľností

 výkon rozhodnutia ukladajúceho inú povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy možno uskutočniť vyprataním,

odobratím veci, rozdelením spoločnej veci, uskutočnením prác a výkonov

21. Trestné konanie – všeobecne

– význam súdov medzi subjektmi trestného konania spočíva v tom, že výlučne súdom je zverené s
konečnou platnosťou vyriešiť otázku viny a trestu + rozhoduje o dôležitých otázkach, ktorých riešenie
nie je zverené iným orgánom činným v trestnom konaní (napr. rozhoduje o uložení ochranných opatrení, o
prípustnosti vydania obvineného do cudziny, o použití vyhlásenej amnestie…)
– najvyšší súd pri rozhodovaní o sťažnostiach pre porušenie zákona môže rušiť a meniť právoplatné
rozhodnutia súdov, prokurátorov, vyšetrovateľov a policajných orgánov
– okrem toho je súd jediný oprávnený rozhodovať vo všetkých štádiách trestného konania o dôležitých
otázkach, ktoré sa týkajú obmedzenia ústavou zaručených základných práv a slobôd (vzatie do väzby,
nariadenie vyšetrenia duševného stavu obvineného alebo svedka, nariadenie domovej prehliadky)

+ v štádiu konania pred

súdom súd rozhoduje napr. o zadržaní a otvorení zásielok, o odpočúvaní telefónnych hovorov, o vykonám
osobnej prehliadky…
– subjekty trestného konania:

 orgány činné v trestnom konaní

 osoba proti ktorej sa vedie trestné konanie, jej obhajca, osoby s tzv. samostatnými obhajovacími

právami

 iné subjekty: poškodený, zúčastnená osoba, orgán poverený starostlivosťou o mládež

 svedkovia, znalci a tlmočníci len vtedy, ak uplatňujú nároky na svedočné, znalečné a tlmočné a o

ich nárokoch sa rozhoduje v trestnom konaní (ak vypovedajú k dôkazom alebo tlmočia, nie sú subjektami
trestného konania)

– základné zásady trestného konania:

 nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý

ustanovuje zákon

 dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom nie je vyslovená vina, nemožno na toho, proti

ktorému sa vedie konanie, hľadieť ako by bol vinný

 prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel, výnimky sú prípustné len

podľa vyhlásenej medzinárodnej zmluvy

 ak zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v TK z úradnej povinnosti + musia

trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou
(na obsah petícií zasahujúcich do plnenia týchto povinností; orgány činné v TK neprihliadajú)

 orgány činné v TK, postupujú tak, aby bol náležité zistený skutkový stav veci v rozsahu

nevyhnutnom na ich rozhodnutie (+ objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti
svedčiace v jeho prospech; priznanie obvineného, nezbavuje orgány činné v TK povinností preskúmať všetky
okolnosti prípadu)

 všetky orgány činné v TK, spolupracujú so záujmovými združeniami občanov

 trestné stíhanie pred súdmi je možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom

 v trestnom konaní pred súdom rozhoduje senát alebo samosudca

 trestné veci sa prejednávajú verejne tak, aby sa občania mohli pojednávania zúčastniť (pri hlavnom

pojednávaní a verejnom zasadnutí smie byť verejnosť vylúčená len v prípadoch ustanovených zákonom)

 konanie pred súdmi je ústne

 ten proti komu sa trestné konanie vedie, musí byť v každom období konania poučený o právach

umožňujúcich mu plné uplatnenie obhajoby + že si tiež môže zvoliť obhajcu

 každý je oprávnený pred orgánmi činnými v TK používať svoj materinský jazyk

22. Konanie pred vojenským súdom – všeobecne

– právomoci vojenských súdov podliehajú:

 vojaci

 príslušníci vojensky organizovaných a iných zborov, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon, ak

sú v činnej službe (+ podliehajú i mimo činnej služby právomoci vojenských súdov pre trestné činy vojenské,
ktorých sa dopustili v služobnej rovnošate)

 príslušníci ozbrojených síl vysielajúceho štátu pre trestné činy spáchané na území SR v rozsahu

uvedenom vo vyhlásenej medzinárodnej zmluve, ktorou je SR viazaná

 vojnoví zajatci

 civilné osoby pre trestné činy vojnovej zrady, služby v cudzom vojsku a nenastúpenia služby v

ozbrojených silách

– právomoc vojenských súdov sa vzťahuje len na trestné činy spáchané za trvania pomeru, prípadne aj po
skončení pomeru zakladajúceho právomoc vojenských súdov (vojenský súd môže – ak nejde o tr. čin vojenský –
postúpiť vec príslušnému okres. alebo kraj. súdu alebo prokurátor môže podať obžalobu priamo na príslušnom okres. alebo
krajskom súde; ten potom vec vojenskému súdu postúpiť nemôže)
– ak je osoba podliehajúca právomoci vojenských súdov súčasne stíhaná pre iný trestný čin, ktorý vecne
súvisí s trestným činom, na ktorý sa vzťahuje právomoc vojenských súdov, vojenský súd vec prejedná a
rozhodne, aj pokiaľ ide o súvisiaci trestný čin
– na vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, príkazu na použitie agenta a
príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových a iných záznamov je pred začatím trestného stíhania a
v prípravnom konaní príslušný vyšší vojenský súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal
príslušný návrh
– vojenský súd a vojenský prokurátor môžu jednotlivé úkony trestného konania vykonať aj dožiadaním
okresného súdu alebo okresného prokurátora, v obvode ktorého má byť úkon vykonaný
o vojenský obvodový súd (od 1. 1. 2005 sú 3: BA, BB, PO) sa skladá z predsedu, prípadne podpredsedu,

ďalších sudcov a prísediacich sudcov a zamestnancov súdu
– vojenský obvodový súd rozhoduje v senátoch (sudca + 2 prísediaci) alebo samosudcom (v niektorých
veciach môže rozhodnúť zamestnanec súdu poverený sudcom)
– vojen. obvodové súdy rozhodujú ako súdy 1. stupňa (ak Trestný poriadok neustanovuje inak)

o vyšší vojenský súd (od 1. 1. 2005 je 1: Trenčín) sa skladá z predsedu, podpredsedu, ďalších sudcov a

prísediacich
– Vyšší vojenský súd rozhoduje v senátoch alebo samosudcom (v niektorých veciach môže rozhodnúť
zamestnanec súdu poverený sudcom)

 senáty vyššieho vojenského súdu sa skladajú

:

 z 2 sudcov (1 je predsedom) + 3 prísediacich, ak rozhodujú ako súdy prvého stupňa

 z predsedu a 2 sudcov v ostatných prípadoch

– Vyšší vojenský súd rozhoduje ako súd 2. stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali v prvom stupni
vojenské obvodové súdy (zákon o konaní pred súdmi ustanovuje, kedy Vyšší vojenský súd rozhoduje ako súd prvého
stupňa)

23. Konanie pred ústavným súdom

– ústavný súd začne konanie, ak návrh podá:

 najmenej pätina poslancov NRSR

 prezident SR

 vláda SR

 súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou

 generálny prokurátor SR

 každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a 127a Ústavy

– návrh na začatie konania:
o sa podáva písomne; musí obsahovať: akej veci sa týka, kto ho podáva, proti komu návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy (návrh musí
podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca)

o musí sa pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom / komerčným právnikom,

ak zákon neustanovuje inak

o Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov, ak návrh nepodala oprávnená

osoba / orgán, návrh nie je prípustný, neobsahuje všetky všeobecné a osobitné náležitosti, účastníci a
vedľajší účastníci konania nie sú zastúpení

o ak sudca z obsahu podania zistí, že nejde o návrh na začatie konania, podanie odloží a písomne o tom

vyrozumie toho, kto sa s podaním obrátil na Ústavný súd

o návrh nie je prípustný, ak:

 sa týka veci, o ktorej Ústavný súd už rozhodol (okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o

podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu podmienky konania boli splnené)

 Ústavný súd už v tej istej veci koná

 navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia Ústavného súdu

– účastníci konania:

 navrhovateľ

 ten, proti komu návrh smeruje

 osoby, o ktorých to ustanovuje zákon

 súd (senát zastupuje jeho predseda)

 štátne orgány

 orgány územnej samosprávy

– vedľajší účastníci konania:

 osoby, ktorým toto postavenie priznáva zákon

 štátne orgány

 orgány územnej samosprávy

– sudcovia vylúčený z konania:

 ak sú pochybnosti o jeho nepredpojatosti

 účastníkom konania pre predpojatosť

– návrh sa predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak zákon
neustanovuje inak
o Ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietne návrhy, ktoré:

 na ktorých prerokovanie nemá právomoc

 nemajú náležitosti predpísané zákonom

 sú neprípustné alebo neopodstatnené

 sú podané niekým neoprávneným

o ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie
o pri prerokúvaní návrhov sa Ústavný súd nemusí riadiť poradím, v akom mu došli, ak vec, ktorej sa

niektorý návrh týka, považuje za naliehavú

– návrh vo veci, o ktorej rozhoduje Ústavný súd v senáte alebo v pléne, sa v súlade s rozvrhom práce
prideľuje sudcovi ako spravodajcovi náhodným výberom
o ak spravodajca neodloží podanie, pripraví vec na predbežné prerokovanie (ak sa návrh prijme na konanie,

prerokuje sa v senáte alebo v pléne Ústavného súdu)

o spravodajca zabezpečí, aby sa návrh, ktorý sa prijal na ďalšie konanie, doručil ostatným účastníkom

konania s výzvou na vyjadrenie + zabezpečí potrebný počet odpisov

– ústne pojednávanie:
o ústne pojednávanie sa koná vo veciach, v ktorých Ústavný súd rozhoduje o súlade právnych

predpisov, kompetenčných sporoch, ústavných sťažnostiach, o tom, či rozhodnutie o rozpustení alebo
pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia je v zhode s ústavnými zákonmi a s
inými zákonmi; o obžalobe prezidenta republiky (od ústneho pojednávania môže Ústavný súd so súhlasom
účastníkov konania upustiť, ak nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci)

o na ústnom pojednávaní majú právo byť prítomní účastníci konania a ich zástupcovia + ústne

pojednávanie je verejné, ak Ústavný súd verejnosť z účasti na pojednávaní nevylúčil

o Ústavný súd vykonáva dôkazy potrebné na zistenie stavu veci (vykonaním dôkazu mimo ústneho

pojednávania môže poveriť jednotlivého sudcu alebo iný súd)

o všetky súdy, orgány verejnej správy a iné štátne orgány poskytujú Ústavnému súdu pomoc pri

obstarávaní podkladov na jeho rozhodovanie

o svedok alebo znalec sa nemôže odvolávať na svoju povinnosť mlčanlivosti, ak ho Ústavný súd

mlčanlivosti zbavil

o nálezy a uznesenia Ústavného súdu sa vyhlasujú verejne a uverejňujú sa v Zbierke zák. (sudca, ktorý

nesúhlasí s rozhodnutím alebo odôvodnením pléna alebo senátu Ústavného súdu, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko
pripojilo k rozhodnutiu)

o pri hlasovaní v pléne alebo v senáte o rozhodnutí môžu byť prítomní len sudcovia a zapisovateľ (o

veciach podľa čl. 136 ods. 2 a 3 Ústavy sa hlasuje tajne)

– druhy konania pred Ústavným súdom:
o konanie o súlade právnych predpisov:

– návrh podáva: najmenej pätina poslancov NRSR, prezident alebo vláda SR, súd (v súvislosti so svojou
rozhodovacou činnosťou)

, generálny prokurátor SR (návrh musí obsahovať označenie predpisu, ktorého nesúlad s

právnym predpisom vyššej právnej sily sa namieta, označenie predpisu vyššej právnej sily, s ktorým napadnutý predpis nie
je v súlade)
– vedľajší účastník konania: vláda SR zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR
– Ústavný súd môže uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí,
prípadne niektorých ich ustanovení (toto uznesenie môže ÚS bez návrhu zrušiť, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa
prijalo; inak zaniká vyhlásením rozhodnutia vo veci alebo zastavením konania)
– rozhodnutia Ústavného súdu sú všeobecne záväzné odo dňa ich vyhlásenia v Zb. zák.
– pred rozhodnutím vo veci si predseda Ústavného súdu vyžiada stanovisko orgánu, ktorý všeobecne
záväzný právny predpis vydal a vlády SR + predsedu Najvyššieho súdu SR alebo generálneho
prokurátora SR
– ústavný súd rozhoduje vo veci samej nálezom, ktorý sa doručuje účastníkom konania, je všeobecne
záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov (právny predpis, jeho časti alebo ustanovenia strácajú
účinnosť dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov; orgán je povinný do 6 mesiacov od vyhlásenia nálezu uviesť právny
predpis do súladu, ak tak neurobí, predpis stráca platnosť)

o konanie o súlade medzinárodných zmlúv:

– návrh podáva prezident alebo vláda SR pred jej predložením na rokovanie NRSR (+ pripojenie
predmetnej medzinárodnej zmluvy)
– ústavný súd rozhoduje do 60 dní odo dňa doručenia vo veci nálezom, ktorý sa doručí
navrhovateľovi a NRSR (ak medzinárodná zmluva nie je v súlade s Ústavou alebo ústavnými zákonmi, nemožno ju
ratifikovať)

o konanie o predmete referenda:

– návrh podáva prezident SR, ak má pred vyhlásením referenda pochybnosti, či predmet referenda je
v súlade s Ústavou alebo s ústavnými zákonmi (+ stanovisko NRSR alebo petičného výboru)

– Ústavný súd rozhodne o návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia nálezom, ktorý sa doručí
navrhovateľovi a NRSR alebo petičnému výboru (ak predmet referenda nie je v súlade s Ústavou alebo s
ústavnými zákonmi, nemožno ho vyhlásiť)

o konanie vo veciach sporov o príslušnosť:

– návrh podáva ústredný orgán, ktorý tvrdí / popiera, že je príslušný na rozhodnutie (je potrebné pripojiť
spisové podklady)
– Ústavný súd v týchto veciach rozhoduje nálezom

o výklad ústavy a ústavných zákonov (len vtedy, ak je vec sporná):

– návrh podávajú: najmenej pätina poslancov NRSR, prezident a vláda SR, súd (v súvislosti so svojou
rozhodovacou činnosťou)

, generálny prokurátor SR

– účastníkom konania je aj štátny orgán, o ktorom navrhovateľ tvrdí, že ústavný zákon nesprávne
vykladá
– senát Ústavného súdu koná na neverejnom zasadnutí a rozhoduje uznesením

o konanie o sťažnostiach:

 konanie o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb

:

– sťažnosť podáva fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto
základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd (nutnosť pripojiť kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia
alebo dôkaz o inom zásahu – sťažnosť nemá odkladný účinok)

do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

– účastníci konania: sťažovateľ a ten, proti komu sťažnosť smeruje
– Ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť
vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu (dočasné
opatrenie zaniká právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, možno ho zrušiť aj bez návrhu, ak pominú dôvody, pre
ktoré sa nariadilo)
– sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne
prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na
ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený
– ak sťažovateľ vezme sťažnosť späť, Ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak
Ústavný súd rozhodne, že vzatie späť sa nepripúšťa
– ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže:
 prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal

 vrátiť vec na ďalšie konanie

 zakázať pokračovanie v porušovaní základného práva alebo slobody

 prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred porušením

základného práva alebo slobody

 priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné

zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch

 konanie o

sťažnostiach orgánov územnej samosprávy

:

– sťažnosť podáva orgán územnej samosprávy, ktorý tvrdí, že neústavným alebo nezákonným
rozhodnutím alebo zásahom sa zasiahlo do veci územnej samosprávy, ak o tom nerozhoduje iný
súd (pripája sa kópia právoplatného rozhodnutia alebo dôkaz o zásahu) do 2 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia alebo zásahu
– účastníci konania: orgán územnej samosprávy a ten, proti komu sťažnosť smeruje
– sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne
prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na
ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený
– ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, Ústavný súd konanie o nej zastaví
– ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie:
 zruší rozhodnutie, ktorým nastal zásah do veci územnej samosprávy

 zakáže pokračovať v porušovaní práva, ak porušenie práva na územnú samosprávu spočívalo

iný zásah ako rozhodnutie

 rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie

o konanie vo volebných veciach:

– s ťažnosť

pre

neústavnosť

/ nezákonnosť

volieb

podáva: najmenej pätina poslancov NRSR, prezident

alebo vláda SR, súd (v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou), generálny prokurátor SR, politická

strana (ktorá sa na voľbách zúčastnila), 10% oprávnených voličov voleb. obvodu, kandidát (ktorý získal 10%
voličov)

do 10 dní po oznámení výsledku volieb

– s ťažnosť

proti

výsledku volieb

podáva: protikandidát (ktorý získal aspoň 10% hlasov); najmenej 10%

voličov príslušného volebného obvodu ; k sťažnosti musia byť pripojené podpisy a adresy týchto
občanov do 10 dní po oznámení výsledku volieb
– účastníci konania: navrhovateľ, politické strany / hnutia, ktoré vo voľbách získali zastúpenie v
NRSR, v Európskom parlamente alebo v orgánoch miestnej samosprávy
– Ústavný súd môže nálezom vyhlásiť voľby za neplatné (doručí NRSR a Ministerstvu vnútra), zrušiť
napadnutý výsledok volieb, zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol
riadne zvolený (NRSR alebo príslušnému orgánu alebo členovi orgánu miestnej samosprávy, politickým stranám a
politickým hnutiam)

a uznesením sťažnosť zamietnuť (doručí sa sťažovateľovi)

o konanie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo hnutia:

– návrh podáva: najmenej pätina poslancov NRSR, prezident alebo vláda SR, súd (v súvislosti so svojou
rozhodovacou činnosťou)

, generálny prokurátor SR, politická strana / hnutie (+ vyžiadanie stanoviska

Ministerstva vnútra SR a generálneho prokurátora SR)
– rozhodnutie Ústavného súdu sa doručuje navrhovateľovi a Ministerstvu vnútra SR

o konanie o sťažnostiach proti výsledku referenda a výsledku ľudového hlasovania o odvolaní

prezidenta SR:
 konanie o sťažnostiach proti výsledku referenda

:

– návrh podáva: najmenej 1/5 poslancov NRSR, prezident alebo vláda SR, generálny prokurátor
SR, najmenej 350 000 občanov SR do 30 dní od zverejnenia výsledkov referenda (+ potrebné priložiť
doklady týkajúce sa referenda = zložku s dokladmi o hlasovaní)
– Ústavný súd rozhodne do 10 dní od doručenia sťažnosti, nález sa uverejní prostredníctvom
TASR a v Zbierke zákonov (ak sa zistí, že porušenie ústavnosti ovplyvnilo výsledok, vykonané referendum je
neplatné)

 konanie o sťažnostiach proti výsledku ľudového hlasovania o

odvolaní prezidenta

:

– návrh podáva najmenej pätnásť poslancov NRSR alebo vláda SR do 10 dní od zverejnenia
výsledku ľudového hlasovania
– Ústavný súd rozhodne do 10 dní, nález sa oznámi prezidentovi SR, navrhovateľovi, predsedovi
NRSR a vyhlási sa v Zbierke zákonov

o konanie o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení/neoverení mandátu poslanca NRSR:

– konanie začína na návrh poslanca NRSR (potrebné pripojiť uznesenie NRSR o overení alebo neoverení
mandátu)

v lehote do 30 dní

– o návrhu rozhodne senát uznesením

o konanie o preskúmaní rozhodnutia NRSR vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným

záujmom:
– návrh podáva ústavný činiteľ / vyšší štátny funkcionár, ktorého sa týka uznesenie NRSR (+ potrebné
pripojiť napadnuté uznesenie NRSR)

do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia NRSR

– o návrhu koná a rozhoduje senát Ústavného súdu na neverejnom zasadnutí (rozhodnutie je konečné);
účastníkom konania je navrhovateľ a NRSR (ak senát zistí, že konanie ústavného činiteľa alebo vyššieho štátneho
funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom, uznesenie NRSR svojím uznesením potvrdí; v opačnom prípade napadnuté
uznesenie NRSR svojím nálezom zruší)

o konanie o obžalobe na prezidenta republiky:

– pri rozhodovaní o obžalobe prezidenta z vlastizrady je Ústavný súd viazaný Trestným zákonom,
pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku
– pre konanie sa použijú ustanovenia Trestného poriadku
– Ústavný súd rozhoduje rozsudkom (odsudzujúce rozhodnutie znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti
túto funkciu opätovne získať)

o konanie o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného alebo núdzového stavu:

– návrh na konanie o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu podáva: najmenej pätina
poslancov NRSR, vláda SR, generálny prokurátor SR (+ potrebné pripojiť rovnopis rozhodnutia o vyhlásení
výnimočného stavu a rovnopisy ďalších rozhodnutí nadväzujúcich na toto rozhodnutie)

do 10 dní od vyhlásenia

výnimočného stavu

– návrh na konanie o

súlade rozhodnutia o

vyhlásení núdzového stavu

podáva: najmenej pätina

poslancov NRSR, prezident SR (+ potrebné pripojiť rovnopis rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu a rovnopisy
ďalších rozhodnutí nadväzujúcich na toto rozhodnutie)

do 10 dní od vyhlásenia núdzového stavu

– účastníci konania: navrhovateľ a prezident SR
– Ústavný súd rozhodne do 3 dní od doručenia návrhu nálezom, ktorý sa doručí účastníkom konania +
predsedovi vlády SR a predsedovi NRSR a uverejní sa prostredníctvom TASR

o disciplinárne konanie:

– návrh podáva predseda Ústavného súdu plénu 2 mesiace – 1 rok odo dňa, keď došlo k
disciplinárnemu previneniu
– návrh sa predbežne prerokuje v pléne (ak plénum podaný návrh odmietne, hľadí sa na sudcu, akoby sa proti
nemu disciplinárne konanie nezačalo)
– plénum po prijatí návrhu na disciplinárne konanie zvolí trojčlenný disciplinárny senát a rozhodne, či
sudcovi pozastaví výkon funkcie do skončenia disciplinárneho konania
– sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, má právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní
disciplinárneho senátu (nie na porade a hlasovaní o rozhodnutí); o námietkach proti rozhodnutiu
disciplinárneho senátu rozhodne plénum
– rozhodnutie, ktorým disciplinárny senát uznal sudcu za vinného a uložil mu disciplinárne opatrenie, sa uloží do
osobného spisu sudcu na dobu 1 roka; ak plénum navrhne, aby prezident sudcu odvolal, predseda Ústavného súdu to
oznámi prezidentovi;

ak plénum podaný návrh odmietne, hľadí sa na sudcu, akoby sa proti nemu disciplinárne konanie

nezačalo

o ďalšia právomoc Ústavného súdu:

– ak príslušný orgán oznámi predsedovi Ústavného súdu, že žiada Ústavný súd o vydanie súhlasu na
trestné stíhanie alebo na vzatie do väzby sudcu alebo generálneho prokurátora SR, predseda
Ústavného súdu zvolá plénum
– ak bol sudca alebo generálny prokurátor SR pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný
orgán požiada Ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie alebo na vzatie do väzby sudcu alebo
generálneho prokurátora SR

24. Sudca všeobecného súdu

– za sudcu môže byť vymenovaný občan, ktorý:

 v deň vymenovania dosiahol vek aspoň 30 rokov

 získal právnické vzdelanie

 má plnú spôsobilosť na právne úkony a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie sudcu

 je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu sudcu bude riadne vykonávať

 má trvalý pobyt na území SR

 zložil odbornú justičnú skúšku (=aj advokátska skúška, prokurátorská skúška, notárska skúška a odborná skúška

komerčného právnika + so súhlasom Súdnej rady SR môže minister spravodlivosti SR odpustiť vykonanie odbornej
justičnej skúšky u toho, kto je preukázateľne vedeckou alebo inou významnou osobnosťou v odbore práva a najmenej
20 rokov je činný v právnickom povolaní)

 úspešne absolvoval výberové konanie

– za sudcu nemožno vymenovať:

 občana, ktorý vykonával funkciu sudcu a bol z nej odvolaný na základe rozhodnutia

disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu

 občana, ktorému bolo uložené disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu exekútorského úradu /

notárskeho úradu / funkcie prokurátora

 občana, ktorému bolo uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutia zo zoznamu advokátov /

komerčných právnikov

– vymenovanie sudcu a funkčné obdobie sudcu:
o sudcu vymenúva bez časového obmedzenia prezident SR na návrh súdnej rady (len osobu, ktorá spĺňa

predpoklady + súhlasí so svojím vymenovaním za sudcu a s pridelením na vopred určený súd)

o sudca po svojom vymenovaní skladá sľub do rúk prezidenta (odmietnutie zloženia sľubu alebo zloženie sľubu

s výhradou má za následok zánik funkcie; dňom zloženia sľubu sa sudca ujíma funkcie)

o sudcu prideľuje na výkon funkcie na určitý súd s jeho predchádzajúcim súhlasom súdna rada na

návrh ministra v deň jeho vymenovania (Najvyšší

súd

SR

– len sudca, ktorý má najmenej 35 rokov; Špeciálny

súd

– len sudca, ktorý má najmenej 35 rokov + je oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia
Prísne tajné)

o sudcu možno s jeho súhlasom dočasne prideliť na výkon funkcie na iný súd (vylúčený výkon funkcie na 2

súdoch, okrem výkonu funkcie sudcu disciplinárneho súdu)

rozhoduje súdna rada na návrh predsedu súdu, na

ktorý má byť sudca dočasne pridelený, a po predchádzajúcom vyjadrení predsedu súdu, na ktorom
sudca pôsobí

o súdna rada môže preložiť sudcu na iný súd len s jeho súhlasom alebo na základe rozhodnutia

disciplinárneho senátu (najvyšší súd + Špeciálny súd – len sudca, ktorý má najmenej 35 rokov; súd vyššieho

stupňa

–

na základe výsledkov výberového konania a zásad funkčného postupu sudcov; súd

nižšieho

stupňa

– na základe

rozhodnutia disciplinárneho senátu)

– funkcia sudcu zaniká:

 odvolaním z funkcie (prezident na návrh súdnej rady):

 na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin

 ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd v jeho prípade nerozhodol o podmienečnom

odložení výkonu trestu odňatia slobody

 na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom

funkcie sudcu

 ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady SR

 zdravotný stav mu nedovoľuje (najmenej 1 rok) riadne vykonávať sudcovskú funkciu

 dosiahol vek 65 rokov

 vzdaním sa funkcie (písomným oznámením prezidentovi; funkcia zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v

ktorom bolo písomné oznámenie doručené prezidentovi)

 pozbavením / obmedzením spôsobilosti na právne úkony

 stratou štátneho občianstva SR

 zmenou trvalého pobytu mimo územia SR

 neodstránením dôvodov nezlučiteľnosti výkonu funkcie sudcu

 odvolaním súhlasu s pridelením na určitý súd

 nezložením sľubu alebo zložením sľubu s výhradou

 vypovedaním sľubu

 smrťou

o o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu rozhoduje súdna rada (ak ide o predsedu, podpredsedu a

sudcu najvyššieho súdu)

, minister (v ostatných prípadoch)

 sudca, ktorý je trestne stíhaný za úmyselný trestný čin alebo proti ktorému sa vedie disciplinárne

konanie za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu

 predseda, podpredseda alebo sudca najvyššieho súdu, ak minister podá súdnej rade návrh na

dočasné pozastavenie výkonu funkcie predsedu, podpredsedu alebo sudcu najvyššieho súdu

o výkon funkcie sudcu je nezlučiteľný:

 s funkciou v inom orgáne verejnej moci (okrem funkcie v stavovskej organizácii sudcov a v odborovej

organizácii)

 so štátno-zamestnaneckým pomerom

 s pracovným pomerom

 s obdobným pracovným vzťahom

 s podnikateľskou činnosťou

 s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej,

pedagogickej, literárnej, umeleckej činnosti a okrem členstva v súdnej rade

o výkon funkcie sudcu sa prerušuje dňom, keď sa sudca:

 stal prezidentom, členom vlády, poslancom NR SR, štátnym tajomníkom, vedúcim úradu

ústredného orgánu pre oblasť štátnej správy súdov, sudcom Ústavného súdu SR

 zaregistruje ako kandidát vo voľbách na prezidenta SR, vo voľbách do národnej rady, alebo do

orgánov územnej samosprávy

 pôsobí v medzinárodnej organizácii alebo v medzinárodných súdnych orgánoch zriadených na

vykonanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná

 na základe žiadosti sudcu (aj z vážnych rodinných alebo osobných dôvodov)

– záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný:

 presadzovať a obhajovať nezávislosť súdnictva a jeho dobrú povesť

 odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktorých cieľom by mohlo byť ohrozenie

nezávislosti súdnictva

 nenechať sa pri výkone svojej funkcie ovplyvniť záujmami politických strán, politických hnutí,

verejnou mienkou alebo oznamovacími prostriedkami

 vystupovať nezaujato a k stranám alebo k účastníkom konania pristupovať bez predsudkov

 dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná

 vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných

prieťahov + dodržiavať zásady sudcovskej etiky

 plniť svoje povinnosti riadne a včas aj v prípade povolenia práce v domácom prostredí

 využívať určené pojednávacie dni (tak zabezpečovať riadne a včasné vybavovanie vecí)

 zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku funkcie sudcu, o veciach, o ktorých sa dozvedel pri

výkone funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbavený

 zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru o veciach prejednávaných súdmi

 dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

 podať majetkové priznanie

 sudca nesmie od strán / účastníkov konania / ich právnych zástupcov jednostranne prijímať alebo

poskytovať informácie, rokovať o skutkovej podstate prejednávanej veci alebo o procesných
otázkach, ktoré na ňu môžu mať vplyv

 sudca zodpovedá za neprehlbovanie svojich odborných vedomostí

 sudca nemá právo štrajkovať + nesmie konať tak, aby akýmkoľvek spôsobom znemožňoval

činnosť súdnictva

 sudca nesmie byť členom žiadnej politickej strany alebo hnutia, vykonávať aktívnu politickú

činnosť v politických stranách alebo hnutiach

– základné práva sudcu:

 každý sudca má za rovnakých podmienok rovnaké práva a povinnosti (nemôže byť zvýhodňovaný alebo

znevýhodňovaný pre jeho právne názory pri výkone svojej funkcie)

 každý sudca má právo voliť a byť volený za člena sudcovskej rady príslušnej pre obvod súdu a

prostredníctvom nej sa podieľať na správe súdnictva

 sudca má právo na prideľovanie vecí podľa rozvrhu práce tak, aby ich mohol prejednať a

rozhodnúť bez zbytočných prieťahov

 sudca rozhoduje o tom, či je možné v priebehu pojednávania uskutočňovať obrazové záznamy,

obrazové prenosy alebo zvukové prenosy

 sudca má pr zakladať a združovať sa v záujmových stavovských organizáciach sudcov

 sudca má v odôvodnených prípadoch právo na zabezpečenie ochrany svojej osoby, svojich

rodinných príslušníkov a svojho obydlia, ak o to správu súdu požiada

 bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať jeho tvár a bydlisko

25. Sudca ústavného súdu

– ustanovovanie sudcov:
o návrhy na voľbu kandidátov na sudcov môžu podať NR SR:

 poslanci NR SR

 vláda SR

 predseda Ústavného súdu SR + predseda Najvyššieho súdu SR

 generálny prokurátor SR

 záujmové organizácie právnikov

 vedecké inštitúcie

o pracovný pomer sudcu vzniká dňom zloženia sľubu (pracovný pomer sudcu k organizácii, s ktorou je pred

zložením sľubu v pracovnom pomere, zostáva zachovaný)

– zánik funkcie sudcu:

 uplynutím doby, na ktorú bol sudca vymenovaný

 odvolaním (prezidentom SR):

 na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin

 ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom

odložení výkonu trestu odňatia slobody

 na základe disciplinárneho rozhodnutia ústavného súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný s

výkonom funkcie sudcu ústavného súdu

 ak sa sudca nezúčastňuje na konaní ústavného súdu dlhšie ako 1 rok

 ak zanikla jeho voliteľnosť do NR SR

 vzdaním sa funkcie (písomným oznámením predsedovi Ústavného súdu; funkcia sudcu zaniká uplynutím

kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené)

 ak sa sudca stane poslancom alebo členom vlády (jeho funkcia zaniká dňom zloženia sľubu poslanca alebo

člena vlády)

– predseda Ústavného súdu je povinný bez zbytočného odkladu zaslať prezidentovi SR právoplatný
odsudzujúci rozsudok za úmyselný trestný čin sudcu (ak súd nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu
odňatia slobody)

, disciplinárne rozhodnutie Ústavného súdu za čin sudcu nezlučiteľný s výkonom jeho

funkcie; oznámenie, že sudca sa nezúčastňuje na konaní Ústavného súdu dlhšie ako jeden rok alebo že
zanikla voliteľnosť sudcu do NR SR.
– postavenie sudcov Ústavného súdu:
o sudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní ústavou a ústavnými zákonmi
o ústavný súd je viazaný aj zákonmi pri rozhodovaní o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily

s právnymi predpismi vyššej právnej sily alebo s medzinárodnými zmluvami schválenými,
ratifikovanými a vyhlásenými spôsobom ustanovený zákonom

o sudcu nemožno stíhať ani ho vziať do väzby bez súhlasu Ústavného súdu
o ak bol sudca pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť

Ústavnému súdu (ak Ústavný súd nedá na zadržanie súhlas, sudca musí byť prepustený)

o sudcu nemožno stíhať pre priestupok alebo podobné protiprávne konanie
o sudcovia sú povinní vykonávať svoju funkciu svedomite a zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť

vážnosť Ústavného súdu, vážnosť sudcu a dôveru k Ústavnému súdu

o sudcovia sú povinní zachovávať v úradných veciach mlčanlivosť, a to aj po zániku sudcovskej funkcie

(od mlčanlivosti môže sudcu oslobodiť predseda Ústavného súdu, resp. prezident)

– disciplinárna zodpovednosť sudcov:
o predseda Ústavného súdu môže podať plénu Ústavného súdu návrh na začatie disciplinárneho konania

(ak sudca zavinene porušil služobné povinnosti / svojím správaním narušil dôstojnosť funkcie sudcu / ohrozil dôveru k
Ústavnému súdu / napriek výzve pokračuje v činnosti nezlučiteľnej s funkciou sudcu)

o plénum Ústavného súdu vypočuje sudcu, voči ktorému návrh smeruje (návrh odmietne, ak zistí, že nie je

opodstatnený; ak je opodstatnený, zvolí trojčlenný disciplinárny senát)

o od ustanovenia disciplinárneho senátu až do skončenia konania môže plénum pozastaviť sudcovi

výkon funkcie, ako disciplinárne opatrenie možno uložiť napomenutie, resp. podať návrh prezidentovi
SR na odvolanie sudcu z funkcie

o sudca alebo predseda Ústavného súdu môže proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu podať do 15 dní

od doručenia rozhodnutia námietky (rozhodne o nich plénum Ústavného súdu)

26. Spravovací poriadok pre okresné a krajské súdy

– organizácia práce na súdoch:
o základom vnútorného usporiadania súdov sú súdne oddelenia vytvorené podľa senátov (samosudcov);

administratívne a iné kancelárske práce pre jedno alebo viacej oddelení vykonáva súdna kancelária (sú
zriadené aj spoločné útvary vykonávajúce úkony pre celý súd)

o rozdelenie práce na súdoch sa určuje na kalendárny rok rozvrhom práce
o úkony mimo súdnej budovy v budove štátneho orgánu, zariadenia alebo právnickej osoby, je

potrebné vykonanie úkonu vopred dohodnúť s jeho vedúcim (vo vojenských objektoch alebo v objektoch
ozbrojených zborov len so súhlasom príslušného služobného orgánu)

– vymedzenie úloh:
o úlohy výkonu súdnictva na okresných a krajských súdoch plnia sudcovia, prísediaci, justiční čakatelia

a pracovníci odborného aparátu súdu (sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli
v súvislosti s výkonom súdnictva i po skončení pracovného pomeru; tejto povinnosti môže zbaviť predseda súdu)

o predseda súdu môže poveriť justičných čakateľov a súdnych tajomníkov, aby:

 v trestných veciach samostatne vykonávali jednoduché úkony vyhradené podľa Trestného

poriadku predsedovi senátu / samosudcovi + iné úkony súvisiace s výkonom rozhodnutia

 aby v občianskoprávnych a obchodných veciach samostatne vykonávali jednoduché úkony

vyhradené podľa zákona o Občianskom súdnom poriadku predsedovi senátu / samosudcovi + v
inej činnosti súdu podľa § 352 Občianskeho súdneho poriadku

 proti rozhodnutiu vydanému justičným čakateľom alebo súdnym tajomníkom možno podať

opravný prostriedok za rovnakých podmienok ako proti rozhodnutiu predsedu senátu / samosudcu
najprv predsedovi senátu / samosudcovi, ktorý o ňom v občiansko-právnych, obchodných
i v trestných veciach rozhodne, alebo ho predloží súdu druhého stupňa, aby o ňom rozhodol

o predseda súdu môže poveriť niektorých pracovníkov odborného aparátu alebo justičných čakateľov,

aby vyhotovovali štatistické listy + vykonávali ďalšie práce v odbore štatistiky

o vedúci súdnych kancelárií vykonávajú tieto práce:

 spisujú do zápisnice podania a ústne vyhlásenia účastníkov konania o udelení, odvolaní alebo

vypovedaní plnomocenstva, urobené mimo konania a oznamujú odvolanie alebo výpoveď
plnomocenstva účastníkom konania

 prijímajú do zápisnice žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie zástupcu, ak

bol návrh podaný mimo konania

 vyznačujú doložku vykonateľnosti na rovnopisy rozhodnutí

o úkony súdu:

 predloženie rovnopisu účastníkmi

 zoznam prejednávaných vecí

 pribranie tlmočníka

– ak koná občan pred súdom v inom ako českom alebo slovenskom jazyku

 predvolávanie niektorých osôb k súdnym úkonom

:

 príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov v činnej službe sa predvolávajú prostredníctvom príslušných

služobných orgánov alebo posádkovej správy alebo okresnej vojenskej správy

 osoby vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe sa predvolávajú prostredníctvom nápravnovýchovného

ústavu alebo väznice so žiadosťou o ich predvedenie

 osoby z výkonu ústavného ochranného liečenia, ochrannej výchovy a psychiatrických liečební sa predvolávajú

prostredníctvom týchto ústavov, ktoré zabezpečia aj ich predvedenie

 zasielanie súdnych písomností v niektorých prípadoch

:

 písomnosti určené tým, ktorí vykonávajú trest odňatia slobody alebo sú vo väzbe, sa doručujú sa prostredníctvom

nápravnovýchovných ústavov a väzníc, v ktorých sú umiestnení, prípadne povereným pracovníkom súdu

 osobám vo výkone ústavného ochranného liečenia sa doručuje prostredníctvom správy príslušného

zdravotníckeho zariadenia

 písomnosti určené tým, ktorí požívajú diplomatické výsady a imunity, sa predložia ministerstvu na ďalšie

opatrenie

 písomnosti určené príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených zborov v činnej službe, ktorí nie sú hromadne

ubytovaní vo vojenských objektoch alebo objektoch ozbrojených zborov, doručujú sa priamo, inak
prostredníctvom ich veliteľov / posádkovej správy / okresnej vojenskej správy

 zápisnica o pojednávaní

sa diktuje nahlas, môže byť vyhotovená tesnopisom alebo záznamovou technikou;

zápisnica sa zapisuje v slovenskom jazyku

 rovnopis podaní

:

 písomné podanie treba predložiť súdu

 ak nepredloží účastník v určenej lehote potrebný počet rovnopisov písomného podania, môže tieto rovnopisy

vyhotoviť súd na účastníkove trovy

 rekonštrukcia spisov

, ktoré sa celkom alebo čiastočne zničili alebo stratili, ak je to potrebné, na návrh alebo bez

návrhu súd, ktorý vo veci konal v prvom stupni, podľa záznamov v registroch a iných evidenčných pomôckach

 vydávanie úradných potvrdení

– predseda senátu / samosudca môže vydať úradné potvrdenie o skutočnostiach

známych zo spisu, prípadne odpis písomnosti po zaplatení súdneho poplatku

 vyžadovanie súčinnosti

od zamestnávateľa, od orgánov polície, orgánov obcí, okresných úradov a od iných

orgánov a organizácií pri plnení svojich úloh, a to predovšetkým oznamovanie skutočností, ktoré majú význam pre
súdne konanie a rozhodovanie

– výkon niektorých rozhodnutí v trestnom konaní:
o rozhodovanie súdu o väzbe a o príkaze na domovú prehliadku na základe rozvrhu služieb počas

i mimo pracovného času (pre sudcu / predsedu senátu + zapisovateľku predsedom okresného a krajského súdu)
 ak je potrebné vypočuť obvineného a rozhodnúť o väzbe, ustanoviť obhajcu alebo vydať príkaz na domovú

prehliadku, orgány polície / prokuratúra o tom vyrozumejú príslušného sudcu / predsedu senátu

 ak je sudcovi / predsedovi senátu dodaný obvinený, ktorý bol zatknutý na základe príkazu na zatknutie vydaného

iným súdom, sudca / predseda senátu obvineného vypočuje + rozhodne sa o väzbe obvineného

 ak sa obvinený berie do väzby, je potrebné doručiť príslušnej väznici príkaz na prijatie do väzby

o ak súd prijme peňažnú záruku, určí lehotu, do ktorej musí byť peňažná záruka zložená (ak je obvinený

vo väzbe a súd prijme peňažnú záruku, prepustí ho z väzby ihneď potom, ako bola peňažná záruka na účet súdu zložená)

;

výplatu sumy zloženej na peňažnú záruku možno vykonať len na základe písomného príkazu sudcu /
predsedu senátu

o opatrenia na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody:

 ak odsúdený bez dostatočného ospravedlnenia nenastúpi do výkonu trestu odňatia slobody, ak je obava, že ujde, alebo

ak pobyt odsúdeného nie je známy, súd vydá príkaz

na

dodanie

na

výkon

trestu

 o premiestnení odsúdeného do iného nápravnovýchovného ústavu, o začatí ochranného liečenia, o jeho úteku a

dolapení, o jeho úmrtí, prerušení výkonu trestu, o podmienečnom prepustení, ako aj o tom, že odsúdený bol
prepustený na slobodu, podá nápravnovýchovný ústav, v ktorom odsúdený naposledy bol, bezodkladne správu súdu

o správy týkajúce sa podmienečný odklad / prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody pri prijatí

záruky

o zaistenie majetku + vyhotovenie zoznamu, ktorého odpis sa zašle súdu
o nariadenie výkonu ústavného ochranného liečenia zašle predseda senátu / samosudca

zdravotníckemu zariadeniu príslušnému podľa bydliska alebo pobytu osoby, ktorá sa má ochrannému
liečeniu podrobiť + vyzve osobu, ktorej bolo ochranné liečenie uložené, aby jeho výkon nastúpila (ak
nenastúpi vyzvaná osoba výkon ústavného ochranného liečenia v určenom termíne alebo ak je nebezpečná pre svoje
okolie, požiada súd o jej dodanie do zdravotníckeho zariadenia)

o nariadenie výkonu ambulantného ochranného liečenia zašle predseda senátu / samosudca

zdravotníckemu zariadeniu príslušnému pre túto formu liečenia podľa bydliska alebo pobytu osoby,
ktorej bolo ochranné liečenie uložené + vyzve osobu, ktorej bolo ochranné ambulantné liečenie
uložené, aby sa na jeho výkon prihlásila v príslušnom zdravotníckom zariadení najneskôr do určenej
doby

o ak nebolo v priebehu výkonu trestu odňatia slobody rozhodnuté o upustení od výkonu ochranného

liečenia, podá nápravnovýchovný ústav 3 mesiace pred predpokladaným ukončením výkonu trestu
odňatia slobody okresnému súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva, správu o
dosiahnutom výsledku ochranného liečenia (ak sa výsledok nedosiahol, rozhodne súd o jeho pokračovaní v
zdravotníckom zariadení)

o súd zašle výchovnému zariadeniu, v ktorom sa má začať s výkonom ochrannej výchovy, v dvoch

vyhotoveniach nariadenie výkonu ochrannej výchovy a odpis rozhodnutia, ktorým bola
ochranná výchova uložená

o na rozhodovanie súdu o použití informačno-technických prostriedkov predseda krajského súdu a

Vyššieho vojenského súdu určí jedného sudcu + jeho zástupcu z trestného úseku (súhlas na použitie
informačno-technických prostriedkov pre vojenské spravodajstvo dáva sudca Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne; pre
PZ a SIS dáva určený sudca krajského súdu)

– výkon rozhodnutia v občianskoprávnych veciach:
o o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia rozhoduje a ďalej koná samosudca, alebo v rozsahu

poverenia iný pracovník súdu, sú viazaní príkazmi sudcu

o vykonávatelia sú oprávnení prijímať od povinného plnenie, sprostredkovať vzájomné plnenie

oprávneného, ktoré súvisí s výkonom rozhodnutia + robiť tieto úkony potrebné pre výkon
rozhodnutia:
 súpis hnuteľných vecí

 zabezpečenie spísaných vecí + ich predaj na dražbe

 vydanie odobratých peňazí oprávnenému alebo ich uloženie na súde

 odhad hnuteľných vecí menšej ceny, ak je vykonávateľ schopný spoľahlivo posúdiť cenu vecí sám

 vydanie výťažku z predaných vecí so všetkým, čo k nim patrí, povinnému alebo tomu, kto je

ochotný ich vydať, a ich odovzdanie oprávnenému

 vypratanie nehnuteľnosti, vydanie hnuteľných vecí, ktoré majú byť z vyprataného objektu

odstránené, povinnému, alebo ich odovzdanie orgánu obce

 odobratie hnuteľných vecí povinnému + vykonávanie úkonov, ktoré sú potrebné na zachovanie

alebo výkon práv zo zmeniek a iných listín

 zrážky zo mzdy alebo z pracovnej odmeny osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe

na vymáhanie výživného

 dohľad nad maloletými, ústavná výchova, pestúnska starostlivosť a dohľad nad opatrovníkom

osôb pozbavených spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzených v spôsobilosti na právne
úkony

o vykonávateľ upovedomí účastníkov o výkone, kedy a kde bude vykonaný, ak o to oprávnený požiada
o vykonávateľ je oprávnený urobiť všetky opatrenia, ktoré sú potrebné na zachovanie poriadku pri

výkone rozhodnutia + o každom úkone vyhotoviť stručnú zápisnicu, ktorú podpisujú účastníci, ich
zástupcovia + tí, ktorí potvrdzujú príjem peňazí alebo vecí a občania pribratí k úkonu a tí, ktorých
vyhlásenie je nevyhnutné uviesť v zápisnici

– iná činnosť súdu:
o úschova na súde:

 peniaze prevzatím dokladu o ich zložení v peňažnom ústave; ak ide o úschovu v súvislosti s

konaním o dedičstve v čase súdneho konania, možno peniaze prijať do úschovy tak, že ich súd
uloží do kovovej skrine

 vkladné knižky, iné cenné papiere, cennosti a iné hnuteľné veci s tým, že ich uloží do kovovej

skrine, ak to veľkosť veci dovolí

 ostatné hnuteľné veci, ktoré sa nehodia na úschovu v kovovej skrini s tým, že ich uloží u

vhodného uschovávateľa

o úschovy u súdneho komisára:

 peniaze s tým, že ich uloží do svojej kovovej skrine

 vkladné knižky, iné cenné papiere, cennosti a iné hnuteľné veci s tým, že ich uloží do svojej

kovovej skrine, ak to veľkosť vecí dovoľuje

 ostatné hnuteľné veci, ktoré sa nehodia na úschovu v kovovej skrini s tým, že ich uloží u

vhodného uschovávateľa

o konanie o úschovách: súd rozhoduje o prijatí do úschovy, len ak bol predmet úschovy už zložený do

úschovy súdu

o konanie o umorení listín: z možnosti umorenia sú vylúčené dôkazné

listiny

(dlžobné úpisy, listiny, ktoré

možno nahradiť odpisom)

a dispozitívne

listiny

(zmluva, závet)

27. Súdna moc a jej postavenie v systéme štátnej moci

– demokratický štát nemôže existovať bez nezávislého súdnictva (predovšetkým jeho pôsobením sa presadzuje
panstvo práva)
– Ústava SR upravuje v VII. hlave súdnu moc ako osobitný a jednotný typ štátnej moci; rozhodovacia
činnosť v spoločnosti (= možnosť vydávať konštitutívne vynútiteľné rozhodnutia v sporoch o právo a v otázkach viny
a trestu)

je ústavou zverená výhradne štátu (nemôžu ju vykonávať žiadne iné subjekty)

– základné črty súdnej moci:

 špecializácia: súdy sa venujú výlučne súdnictvu

 nezávislosť a nestrannosť na akýchkoľvek iných subjektoch (Ústava to potvrdzuje v čl. 141 "Súdnictvo

sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov." + v čl. 124 "ÚS SR je nezávislý súdny
orgán ochrany ústavnosti.")

– Ústava SR v VII. hlave rozlišuje dvojakú funkciu štátu pri výkone súdnej moci:

 súdnu ochranu ústavnosti (Ústavný súd)

 poskytovanie ochrany právam + rozhodovanie o vine a treste za tr. činy (všeobecné súdy)

– práva na súdnu ochranu sa možno domáhať iba na takom súdnom orgáne, ktorému vec podľa ústavy
a podľa procesných zákonov patrí do právomoci (v zmysle ústavy súdnu ochranu práv v prvom rade poskytujú
všeobecné súdy a len podporne ústavný súd)

; právomoc ÚS v tejto oblasti určuje princíp ústavnosti a právomoc

všeobecných súdov princíp ochrany zákonnosti (napr. rozhodovanie o žalobách proti právoplatným rozhodnutiam
správnych orgánov podľa OSP)
– súdy SR ústava konštituuje ako nestranné, nezávislé a oddelené od iných štátnych orgánov (v zmysle
ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy a zákonnosť rozhodnutí opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak stanoví zákon)
– organizácia súdov je vyhradená zákonnej úprave, o tejto otázke nemá rozhodovať výkonná moc svojimi
nariadeniami (tým je zároveň vylúčená existencia mimoriadnych súdov)

28. Úlohy a funkcie súdnictva v právnom systéme SR

– demokratický štát nemôže existovať bez nezávislého súdnictva (predovšetkým jeho pôsobením sa presadzuje
panstvo práva)
– Ústava SR upravuje v VII. hlave súdnu moc ako osobitný a jednotný typ štátnej moci; rozhodovacia
činnosť v spoločnosti (= možnosť vydávať konštitutívne vynútiteľné rozhodnutia v sporoch o právo a v otázkach viny
a trestu)

je ústavou zverená výhradne štátu (nemôžu ju vykonávať žiadne iné subjekty)

– základné črty súdnej moci:

 špecializácia: súdy sa venujú výlučne súdnictvu

 nezávislosť a nestrannosť na akýchkoľvek iných subjektoch (Ústava to potvrdzuje v čl. 141 "Súdnictvo

sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov." + v čl. 124 "ÚS SR je nezávislý súdny
orgán ochrany ústavnosti.")
– inštitucionálnou zárukou nezávislosti súdov je to, že súdy nie sú súčasťou iných orgánov:
súdnictvo nemôže, byť vykonávané zákonodarným zborom ani orgánmi výkonnej moci (súdy
vytvárajú zvláštnu sústavu orgánov oddelených od iných štátnych orgánov, pričom nevykonávajú ich funkcie)

;

výnimočne je možná opačná situácia napr. v procese impeachmentu v USA (s určitou modifikáciou
tejto praxe sa možno stretnúť aj u nás keď žalobcom hlavy štátu je parlament, avšak o vine rozhoduje ústavný súd)

– úlohy súdov:

 rozhodovať o právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických

osôb a štátu, pokiaľ zákon neustanovuje inak

 rozhodovať o vine obžalovaného a ukladať zákonom ustanovené tresty, prípadne iné opatrenia

 preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ak zákon neustanovuje inak

 preskúmavať zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak

ustanovuje zákon

– na orgány štátnej správy súdov sa možno obracať so sťažnosťami na postup súdu, len ak ide o prieťahy
v konaní alebo nevhodné správanie súdnych osôb alebo narušovanie dôstojnosti konania pred súdom
(anonymné podania sa nevybavujú)
– konanie pred súdmi je zásadne ústne a verejné (výnimku môže ustanoviť len zákon)
– rozsudky sa vyhlasujú v mene SR a vždy verejne

29. Verejný ochranca práv – všeobecne

– verejný ochranca práv je nezávislý orgán, ktorý sa v rozsahu

a spôsobom ustanoveným zákonom

podieľa

na ochrane základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo

nečinnosti

orgánov verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym

poriadkom

alebo s princípmi demokratického a právneho štátu

– za

verejného ochrancu práv možno zvoliť občana SR, ktorý:

 v deň voľby dosiahol vek 35 rokov

 má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu

 je bezúhonný a jeho vzdelanie, schopnosti, skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku, že

funkciu verejného ochrancu práv bude riadne vykonávať

 nie je členom politickej strany alebo hnutia

 má trvalý pobyt na území SR

 súhlasí s voľbou za verejného ochrancu práv

– verejného

ochrancu práv volí NRSR (z kandidátov, ktorých navrhuje najmenej 15 poslancov NRSR) na 5 rokov; tá

istá

osoba môže byť verej. ochrancom práv najviac v 2 po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach;

verejný ochranca práv skladá do rúk predsedu NRSR

sľub (funkcie sa ujíma zložením sľubu; odmietnutie sľubu

alebo

sľub s výhradou má za následok neplatnosť voľby verejného ochrancu práv); sídlo: BA

– výkon

funkcie verejného ochrancu práv je nezlučiteľný s výkonom funkcie:

 prezidenta SR

 poslanca NRSR

 člena vlády SR

 vedúceho alebo predsedu ústredného orgánu štátnej správy SR

 predsedu alebo podpredsedu NKÚ SR

 sudcu Ústavného súdu SR

 sudcu

 prokurátora

 príslušníka SIS, Policajného zboru a iných ozbrojených zborov

 v orgánoch verejnej správy

– verejný ochranca práv nesmie popri výkone funkcie vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, podnikať
ani vykonávať inú zárobkovú činnosť s výnimkou správy vlastného majetku alebo majetku svojich
maloletých detí, vedeckej, pedagogickej, literárnej a umeleckej činnosti
– zánik funkcie verejného ochrancu práv:

 uplynutím funkčného obdobia

 vzdaním sa funkcie (písomne predsedovi NRSR; výkon funkcie skončí uplynutím kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie doručené predsedovi NRSR)

 stratou voliteľnosti do NRSR

 nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo

ktorým bol odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení
výkonu trestu odňatia slobody

 výkonom činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom jeho funkcie

 smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho

 odvolaním z funkcie NRSR, ak mu zdravotný stav najmenej počas 3 mesiacov, nedovoľuje riadne

vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie (funkcia zaniká dňom nasledujúcim po dni, keď mu bolo
doručené rozhodnutie NRSR o odvolaní)

30. Právomoc verejného ochrancu práv

– pôsobnosť verejného ochrancu práv sa vzťahuje na:

 orgány štátnej správy

 orgány územnej samosprávy

 fyzické a právnické osoby, ktoré rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických

osôb v oblasti verejnej správy

– pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje na:



Národnú radu SR



prezidenta a vládu SR



Ústavný súd SR



NKÚ SR



spravodajské služby



na rozhodovacie právomoci vyšetrovateľov Policajného zboru



prokuratúru



súdy (s výnimkou štátnej správy súdov)



na veci operačnej a mobilizačnej povahy

– právna ochrana fyzických a právnických osôb:
o na verejného ochrancu práv sa môže obrátiť každý, kto sa domnieva, že pri konaní, rozhodovaní alebo

nečinnosti orgánu verejnej správy boli porušené základné práva a slobody

o verejný ochranca práv je povinný zachovávať mlčanlivosť vo veciach, o ktorých sa dozvedel pri

výkone svojej funkcie, a to aj po skončení svojej funkcie (mlčanlivosti môže byť zbavený predsedom NRSR,
to neplatí pre osobné údaje)

o verejný ochranca práv koná na základe podnetu fyzickej alebo právnickej osoby alebo z vlastnej

iniciatívy
 podnet

možno podať písomne, ústne do zápisnice, elektronickou poštou, telegraficky, telefaxom (z

podnetu musí byť zrejmé, akej veci sa týka)

 ak podnet nemá predpísané náležitosti, verejný ochranca práv vyzve podávateľa podnetu, aby do 7

dní neúplný alebo nejasný podnet doplnil (ak sa tak nestane a vo vybavovaní podnetu nemožno pre
nedostatok pokračovať, verejný ochranca práv podnet odloží)

; písomný podnet osoby pozbavenej /

obmedzenej na osobnej slobode nepodlieha úradnej kontrole

 podávateľ podnetu má právo na utajenie totožnosti v záujme vybavenia podnetu (každý zúčastnený na

vybavovaní podnetu, komu je totožnosť podávateľa podnetu známa, je povinný o nej zachovať mlčanlivosť)

;

anonymný podnet nemusí verejný ochranca práv vybavovať

– postup pri vybavovaní podnetu:
o verejný ochranca práv podnet preskúma

 ak verejný ochranca práv zistí, že podnet je opravným prostriedkom, žalobou alebo ústavnou

sťažnosťou, upovedomí podávateľa podnetu + poučí ho o správnom postupe

 ak verejný ochranca práv zistí, že v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody,

disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie alebo výchova, ústavné liečenie alebo výchova
alebo v cele policajného zaistenia je nezákonne držaná osoba, túto skutočnosť oznámi príslušnému
prokurátorovi; upovedomí správu tohto miesta a dotknutú osobu

 ak sa podnet týka preskúmania právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo ak je

rozhodnutie orgánu verejnej správy v rozpore so zákonom alebo všeobecne záväzným právnym
predpisom, postúpi vec na vybavenie príslušnému prokurátorovi + urobí iné opatrenie, o čom
upovedomí podávateľa podnetu (prokurátor je povinný oznámiť verejnému ochrancovi práv opatrenia, ktoré
vykonal na odstránenie nezákonnosti)

 ak pri vybavovaní podnetu verejný ochranca práv zistí, že bol spáchaný trestný čin, priestupok,

iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie alebo že bola porušená povinnosť ustanovená
zákonom, oznámi to príslušnému orgánu (príslušný orgán upovedomí verejného ochrancu práv o opatreniach,
ktoré vykonal; ak nie oznámi túto skutočnosť nadriadenému orgánu, prípadne vláde SR)

 ak pri vybavovaní podnetu verejný ochranca práv zistí, že zákon, iný všeobecne záväzný právny

predpis alebo vnútorný predpis vydaný orgánom verejnej správy porušuje základné práva a
slobody fyzických a právnických osôb, môže podať podnet na jeho zmenu alebo zrušenie
príslušnému orgánu (príslušný orgán musí upovedomiť verejného ochrancu práv do 30 dní o opatreniach, ktoré
vykonal)

o verejný ochranca práv podnet odloží a upovedomí o tom podávateľa podnetu, ak zistí, že:

 vec nepatrí do jeho pôsobnosti

 ak náležitosti neboli doplnené alebo spresnené do 7 dní

 vec, ktorej sa podnet týka, prejednáva súd a nejde o prieťahy v konaní alebo ak súd vo veci

rozhodol

 od opatrenia alebo udalosti, ktorých sa podnet týka, uplynul v deň doručenia podnetu čas dlhší ako

3 roky

 podnet je zjavne neopodstatnený

 podnet je anonymný

 ide o podnet vo veci, ktorú už verejný ochranca práv vybavil a opakovaný podnet neobsahuje

nové skutočnosti

o pri vybavovaní podnetu je verejný ochranca práv oprávnený:

 vstupovať do objektov orgánov verejnej správy

 vyžadovať od orgánu verejnej správy, aby mu poskytol potrebné spisy a doklady a vysvetlenie k

veci, ktorej sa podnet týka

 klásť otázky zamestnancom orgánu verejnej správy

 hovoriť aj bez prítomnosti iných osôb s osobami, ktoré sú zaistené v miestach, kde sa vykonáva

väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie alebo výchova,
ústavné liečenie alebo výchova a v celách policajného zaistenia

o orgány verejnej správy sú povinné na žiadosť verejného ochrancu práv:

 poskytnúť mu informácie a vysvetlenia

 umožniť mu nahliadnutie do spisu alebo požičať mu spis

 predložiť mu písomné stanovisko ku skutkovým a k právnym otázkam

 vysporiadať sa s dôkazmi, ktoré navrhne v odôvodnení rozhodnutia

 vysporiadať sa s opatreniami, ktoré navrhne

 vykonať opatrenia, ktoré navrhne v prípade ich nečinnosti, ak vykonanie takých opatrení vyplýva

zo zákona alebo z iného všeobecne záväzného predpisu

 umožniť mu prítomnosť na ústnom prejednávaní a klásť účastníkom konania a osobám

zúčastneným na prejednávaní otázky

o ak orgán verejnej správy nevyhovie žiadosti verejného ochrancu práv, ochranca práv túto skutočnosť

oznámi jeho nadriadenému orgánu, prípadne vláde SR

o ak výsledkami vybavenia podnetu nie je preukázané porušenie základných práv a slobôd, verejný

ochranca práv o tom písomne upovedomí podávateľa podnetu a príslušný orgán verejnej správy

o ak výsledkami vybavenia podnetu je preukázané porušenie základných práv a slobôd, verejný

ochranca práv oznámi výsledky vybavenia podnetu a návrhy opatrení príslušnému orgánu verejnej
správy (orgán verejnej správy je povinný do 30 dní odo dňa doručenia návrhu opatrení oznámiť verejnému ochrancovi
práv svoje stanovisko k výsledkom vybavenia podnetu a prijaté opatrenia – ak to neurobí verejný ochranca práv o tom
vyrozumie orgán nadriadený orgánu verejnej správy, prípadne vládu SR)

– verejný ochranca práv predkladá každý rok NRSR správu o činnosti (v ktorej uvedie svoje poznatky o
dodržiavaní základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb orgánmi verejnej správy a jeho návrhy a
odporúčania na nápravu zistených nedostatkov)
– ak verejný ochranca práv zistí skutočnosti nasvedčujúce, že porušenie základného práva alebo slobody
je závažné alebo sa týka väčšieho počtu osôb, môže predložiť NRSR mimoriadnu správu
– verejný ochranca práv spolupracuje s príslušnými orgánmi verejnej správy, prokuratúry, nadáciami,
občianskymi združeniami, stavovskými organizáciami, občianskymi iniciatívami a ďalšími subjektami
pôsobiacimi v oblasti ochrany základných práv a slobôd

31. Vzťah verejného ochrancu práv k občianskemu súdnemu konaniu

– pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje na prokuratúru a súdy (s výnimkou štátnej správy súdov)
– verejný ochranca práv podlieha právomoci Špeciálneho súdu, ak je podozriví zo spáchania trestného
činu v súvislosti

s o svojou

právomocou

a zodpovednosťou

spáchané za trvania funkcie, ktorá túto

právomoc zakladá, aj keď trestný čin vyšiel najavo až po skončení funkcie, ktorá zakladá právomoc
Špeciálneho súdu
– v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a
zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona
neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány + iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom
súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon

32. Vzťah verejného ochrancu práv k trestnému konaniu

– pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje na prokuratúru a súdy (s výnimkou štátnej správy súdov)
– verejný ochranca práv podlieha právomoci Špeciálneho súdu, ak je podozriví zo spáchania trestného
činu v súvislosti

s o svojou

právomocou

a zodpovednosťou

spáchané za trvania funkcie, ktorá túto

právomoc zakladá, aj keď trestný čin vyšiel najavo až po skončení funkcie, ktorá zakladá právomoc
Špeciálneho súdu

33. Vzťah verejného ochrancu práv ku konaniu pred ÚS SR

– pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje na prokuratúru a súdy (s výnimkou štátnej správy súdov);
teda ani na Ústavný súd SR
– verejný ochranca práv podlieha právomoci Špeciálneho súdu, ak je podozriví zo spáchania trestného
činu v súvislosti

s o svojou

právomocou

a zodpovednosťou

spáchané za trvania funkcie, ktorá túto

právomoc zakladá, aj keď trestný čin vyšiel najavo až po skončení funkcie, ktorá zakladá právomoc
Špeciálneho súdu
– verejný ochranca práv sa môže ako fyzická osoba obrátiť so sťažnosťou na Ústavný súd, ak ide o
porušenie jeho základných práv a slobôd (ak ústavný súd vyhovie sťažnosti: zruší rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah, ktorými boli porušené práva alebo slobody; prikázať konať tomu, kto porušil práv alebo slobôd nečinnosťou; vráti vec
na ďalšie konanie, zakáže pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd; ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil
práva alebo slobody obnovil stav pred porušením)

34. Ombudsman EÚ

– európskym ombudsmanom je P. Nikiforos Diamandouros (bývalý grécky národný ombudsman) bol zvolený
Európskym parlamentom a funkciu vykonáva od 1. 4. 2003 (prvý ombudsman EÚ bol zvolený v r. 1995; nie je
nadriadeným ombudsmanom verejného ochrancu práv v SR)
– právomoc ombudsmana EÚ:

 vedie vyšetrovanie sťažností týkajúcich sa nesprávneho konania inštitúcii a orgánov EÚ (napr.

Európska komisia, Rada EÚ, Európsky parlament, Európska agentúra pre životné prostredie, Európska agentúra pre
bezpečnosť a zdravie pri práci)

 do jeho pôsobnosti nespadá iba Súdny dvor a Súd prvého stupňa v prípadoch, keď vykonávajú

svoju súdnu právomoc

 ombudsman vyšetruje prípady zlého alebo chybného konania (administratívne prieťahy, nepriehľadnosť

alebo zamietnutie prístupu k informáciám; pracovné vzťahy medzi európskymi inštitúciami a ich zástupcami;
zmluvné vzťahy medzi európskymi inštitúciami a súkromnými firmami)

 ombudsman pristúpi k vyšetrovaniu na základe sťažnosti i z vlastnej iniciatívy

– ombudsmana EÚ:

 nemôže vyšetrovať sťažnosti proti štátnym, regionálnym, miestnym úradom ani v prípade

sťažností týkajúcich sa záležitostí EÚ (napr. ministerstvá, štátne úrady, miestne zastupiteľstvá) + sťažnosti
proti podnikom alebo súkromným osobám

 nie je odvolacím orgánom pre rozhodnutia, ktoré prijali súdy alebo ombudsmani jednotlivých

štátov

– ak ombudsman nemôže sťažnosť vyšetriť vynaloží maximálne úsilie, aby odporučil iný orgán, ktorý
vám pomôže (napr. ombudsman určitého štátu alebo regiónu; petičný výbor…)
– sťažnosť k ombudsmanovi môže podať ktorýkoľvek občan EÚ alebo fyzická či právnická osoba, ktorá
má bydlisko alebo sídlo v niektorom členskom štáte EÚ, a to poštou, faxom alebo elektronickou poštou
– ombudsman môže informovať danú inštitúciu o podanej sťažnosti s požiadavkou, aby problém
vyriešila; ak v priebehu vyšetrovania prípad nie je uspokojivo vyriešený, snaží sa ombudsman nájsť
vhodné riešenie, ktoré napraví nesprávne konanie a uspokojí sťažovateľa (ak pokus o zmier zlyhá, ombudsman
môže vydať odporúčanie k riešeniu prípadu; ak inštitúcia jeho odporúčanie neprijme, môže podať zvláštnu správu Európskemu
parlamentu)
– raz ročne podáva súhrnnú správu Európskemu parlamentu, ktorá obsahuje zoznam konkrétne
porušených práv konkrétnych fyzických alebo právnických osôb + návrhy na činnosť orgánov EÚ

35. Prokuratúra a jej postavenie v systéme orgánov štátnej moci

– prokuratúra SR chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu; na
čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh NR SR
– postavenie prokuratúry:
o prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s

generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti

– pôsobnosť prokuratúry:
o prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických, právnických osôb a štátu
o pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori:

 trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov a dozorom nad zachovávaním

zákonnosti v prípravnom konaní

 dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej

slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo
iného oprávneného štátneho orgánu

 uplatňovaním svojich oprávnení v konaní pred súdmi

 zastupovaním štátu v konaní pred súdmi

 dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy podľa zákona o prokuratúre

o pri plnení úloh je prokurátor povinný:

 podľa najlepšieho vedomia a svedomia uplatňovať Ústavu SR, ústavné zákony, zákony,

medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a ostatné všeobecne záväzné
právne predpisy

 rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody a vyvarovať sa

akejkoľvek diskriminácie

 chrániť verejný záujem

 postupovať iniciatívne, spravodlivo, nestranne a bez prieťahov

– pri plnení svojej pôsobnosti prokurátor nepodáva výkladové stanoviská k právnym predpisom iným
orgánom alebo fyzickým či právnickým osobám
– zákon o prokuratúre pozná inštitút vylúčenia prokurátora z konania a rozhodovania veci a z
vybavovania podnetu, ak možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti

36. Úlohy prokuratúry pri zabezpečovaní ochrany základných práv a slobôd

– prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu
– pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori:

 trestným stíhaním osôb podozrivých, zo spáchania trestných činov a dozorom nad zachovávaním

zákonnosti v prípravnom konaní

 dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej

slobody, alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo
iného oprávneného štátneho orgánu

 uplatňovaním oprávnení v konaní pred súdmi

 zastupovaním štátu v konaní pred súdmi

 dozorom nad zachovávaním zákonnosti v rozhodovaní činnosti orgánov verejnej správy podľa

zákona o prokuratúre

– prokurátor je povinný pri výkone svojej pôsobnosti:

 rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a základné ľudské práva a slobody

 vyvarovať sa akejkoľvek diskriminácie

 postupovať iniciatívne, spravodlivo, nestranne a bez prieťahov

37. Vzťah prokuratúry k všeobecným súdom

– pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori aj tým, že uplatňujú svoje oprávnenia pred súdmi a
zastupovaním štátu v konaní pred súdmi (ak tak ustanovuje osobitný zákon)
– pôsobenie prokurátora: prokurátori najmä vykonávajú dozor nad zachovávaním zákonnosti v
prípravnom konaní, stíhajú páchateľov trestných činov, podávajú žalobu (sú žalobcami), po podaní
obžaloby sa zúčastňujú na trestnom konaní pred trestným senátom súdu
– prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v občianskom súdnom konaní v rozsahu ustanovenom
osobitnými zákonmi napr. OSP
o prokurátor je oprávnený:

 podať návrh na začatie OSK

 vstúpiť do už začatého OSK

 podávať opravné prostriedky proti rozhodnutiu súdu v OSK

 zastupovať štát (napr. ako vlastníka) v konaní pred súdom

o prokurátor môže podať návrh na začatie konania:

 ak to ustanovuje osobitný zákon (napr. zákon o rodine: žaloba na určenie otcovstva, otec má právo podať

návrh na zapretie otcovstva)

– prokurátor nie je účastníkom konania, vystupuje na strane otca, ale iba

pomáha, aby súd správne rozhodol (ak uplynula lehota na zapretie otcovstva tak rodičom ako aj opatrovníkovi)

 ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch v ktorých sa

nevyhovelo protestu prokurátora, ak to vyžaduje verejný záujem a za podmienok uvedených
v OSP (napr. žaloba v dôsledku bezdôvodného obohatenia, kedy majetok bol získaný z nepoctivých zdrojov)

o prokurátor môže vstúpiť do začatého konania:

 vo veciach spôsobilosti na právne úkony (prokurátor háji základné práva a slobody)

 vo veciach vyhlásenia za mŕtveho

 vo veciach zápisu do obchodného registra (zápisu do OR musí predchádzať OPK, súd buď zapíše alebo nie,

prokurátor vstupuje, aby kontroloval súlad so zákonom - zákonnosť zápisu do OR)

 vo veciach výchovy maloletých (p. na výživné, starostlivosť, výchovu, prokurátor háji záujmy maloletých detí)

 vo veciach opatrovníctva

 vtedy, ak o to požiada účastník konania alebo súd

– ich spoločným znakom je to, že sú vecami nesporového charakteru
– prokurátor je od účastníka hmotno-právne odlišným subjektom, keďže sa v konaní nerozhoduje o
jeho subjektívnych právach a povinnostiach (preto nemôže disponovať predmetom konania napr. uznať nárok,
vzdať sa ho, uzavrieť o ňom)

38. Vzťah prokuratúry k Ústavnému súdu SR

– generálny prokurátor je oprávnený podať ústavnému súdu:

 návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov + stanovisko k prerokúvanej veci, ak ho o

to požiada predseda Ústavného súdu

 návrh na začatie konania o výklad ústavných zákonov, ak je vec sporná

 sťažnosť na neústavnosť alebo nezákonnosť volieb alebo proti výsledku volieb do NRSR alebo do

orgánu územnej samosprávy

 sťažnosť na neústavnosť alebo nezákonnosť voľby a odvolania prezidenta SR

 sťažnosť proti výsledku referenda alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta

 návrh na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo

politického hnutia + stanovisko k prerokúvanej veci, ak ho o to požiadania predsedu Ústavného
súdu alebo predsedu senátu Ústavného súdu

o právomoc Ústavného súdu:

– ak príslušný orgán oznámi predsedovi Ústavného súdu, že žiada Ústavný súd o vydanie súhlasu na
trestné stíhanie alebo na vzatie do väzby sudcu alebo generálneho prokurátora SR, predseda
Ústavného súdu zvolá plénum
– ak bol sudca alebo generálny prokurátor SR pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný
orgán požiada Ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie alebo na vzatie do väzby sudcu alebo
generálneho prokurátora SR

39. Vzťah prokuratúry k orgánom štátnej správy

40. Vzťah prokuratúry k orgánom miestnej samosprávy

– rozsah pôsobnosti prokurátora:
o prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov orgánmi štátnej správy (miestnej samosprávy):
 preskúmavaním zákonnosti

 všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi štátnej správy (miestnej

samosprávy)

 smerníc, uznesení, úprav, opatrení a iných právnych aktov vydaných na zabezpečenie plnenia

úloh v oblasti štátnej správy (miestnej samosprávy)

 rozhodnutí vydaných v jednotlivých veciach v oblasti štátnej správy (miestnej samosprávy)

 postupu orgánov štátnej správy (miestnej samosprávy) pri vydávaní opatrení a rozhodnutí

 vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti

 uplatňovaním poradného hlasu na zasadnutiach orgánov štátnej správy (miestnej samosprávy)

o právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor, sú:

 protest

podáva prokurátor proti všeobecne záväznému právnemu predpisu, opatreniu alebo

rozhodnutiu orgánov verejnej správy, ktorými bol porušený všeobecne záväzný právny predpis
– protest sa podáva tomu orgánu, ktorý nezákonný akt vydal alebo jeho nadriadenému orgánu
(prokurátor nemôže sám nezákonné akty meniť alebo rušiť alebo inak sa vmiešavať do vlastnej činnosti orgánov
verejnej správy alebo ich nahradzovať)
– prokurátor môže podať žalobu do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo
vyhovené protestu, najneskôr však do 1 roka od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu
(návrh prokurátora musí obsahovať tvrdenie, z akých dôvodov vyžaduje verejný záujem preskúmanie rozhodnutia
správ. orgánu v prípade, ak nebolo vyhovené protestu prokurátora)
– konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne
záväzným právnym predpisom vydaným orgánom štátnej správy (miestnej samosprávy),
opatrením alebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis (na
konanie o proteste prokurátora sa vzťahujú všeob. predpisy o správnom konaní, ak zák. neustanovuje inak)

 upozornenie

je prokurátor oprávnený podať za účelom odstránenia porušovania zákonov a iných

všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo postupom orgánu verejnej správy
alebo jeho nečinnosťou
– príslušný orgán je povinný sa upozornením prokurátora zaoberať a odstrániť protiprávny stav
najneskôr do 30 dní od doručenia protestu prokurátora

 návrh na začatie konania pred súdom

 návrh generálneho prokurátora na začatie konania pred ústavným súdom o súlade právnych

predpisov

– previerky zachovávania zákonnosti:
o prokurátor je oprávnený vykonávať v orgánoch štátnej správy (miestnej samosprávy) previerky

dodržiavania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v skončených veciach

o prokurátor je pri vykonávaní previerky oprávnený vstupovať do objektov orgánov štátnej správy

(miestnej samosprávy) a vyžadovať od orgánu štátnej správy (miestnej samosprávy), aby mu poskytol
potrebné spisy a doklady, ako aj vysvetlenie k veci, ktorá je predmetom previerky

o prokurátor je pri vykonávaní previerky povinný oznámiť orgánu štátnej správy (miestnej

samosprávy) predmet a účel previerky, vydať orgánu štátnej správy (miestnej samosprávy) potvrdenie
o prevzatí spisov na preskúmanie a zabezpečiť ich ochranu + vrátiť spisy späť, ak ich nepotrebuje,
vyhotoviť a odovzdať protokol o vykonaní previerky + prerokovať jeho obsah s vedúcim orgánu
štátnej správy (miestnej samosprávy)

o orgán štátnej správy (miestnej samosprávy) je oprávnený do 14 dní od doručenia zápisnice o

prerokovaní obsahu protokolu o vykonaní previerky, podať písomné námietky proti pravdivosti a
preukázateľnosti zistení prokurátora

41. Vzťah prokuratúry k policajnému zboru

– pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní
je prokurátor oprávnený:
o dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov
o vyžadovať od vyšetrovateľa, policajného orgánu alebo od príslušného orgánu spisy (vrátane spisov vo

veciach, v ktorých nebolo začaté trestné stíhanie)

, dokumenty, materiály a správy o spáchaných trestných

činoch za účelom previerky

o zúčastniť sa na vykonávaní úkonov vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, osobne vykonať

jednotlivý úkon alebo celé vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v
ktorejkoľvek veci

o vracať vec vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu so svojimi pokynmi na doplnenie
o zrušovať nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia a opatrenia vyšetrovateľa a policajného

orgánu, ktoré môže nahrádzať vlastnými rozhodnutiami a opatreniami

o odňať ktorúkoľvek vec určitému vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu a urobiť opatrenie, aby

vec bola prikázaná inému vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu

o nariadiť vo veci, v ktorej sa vykonáva skrátené vyšetrovanie, aby v nej bolo vykonané vyšetrovanie,

ak to okolnosti odôvodňujú

42. Organizačná štruktúra prokuratúry – všeobecne

– prokuratúru tvoria:

 Generálna prokuratúra SR (Úrad špeciálnej prokuratúry – osobitná súčasť pre celé územie SR)

 krajské prokuratúry

 vyššia vojenská prokuratúra (postavenie krajskej prokuratúry)

 okresné prokuratúry

 vojenské obvodné prokuratúry (postavenie okresnej prokuratúry)

– za brannej pohotovosti štátu pôsobia aj poľné prokuratúry (typ vojenskej prokuratúry)
– činnosť vojenských prokuratúr hmotne zabezpečuje Ministerstvo obrany SR
– sídla prokuratúr a ich územná pôsobnosť:

 generálna prokuratúra – Bratislava (+ môže zriadiť pobočku okresnej prokuratúry alebo krajskej

prokuratúry v rámci jej územného obvodu aj mimo jej sídla)

 ostatné prokuratúry – v sídlach a územných obvodoch príslušných súdov

43. Okresná prokuratúra

– okresná prokuratúra:

 zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti okresného prokurátora

 prijíma oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a

zabezpečuje ich preverenie

 plní ďalšie úlohy podľa pokynov okresného prokurátora a nadriadených prokurátorov

– na čele okresnej prokuratúry je okresný prokurátor, ktorý priamo alebo prostredníctvom vedúcich
prokurátorov, určených prokurátorov a zamestnancov riadi činnosť okresnej prokuratúry; za svoju
činnosť zodpovedá krajskému prokurátorovi + generálnemu prokurátorovi

44. Krajská prokuratúra

– krajská prokuratúra (nadriadený orgán okresných prokuratúr v jej územnej pôsobnosti):

 zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti krajského prokurátora

 riadi, organizuje a kontroluje činnosť podriadených okresných prokuratúr

 dozerá na jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov

podriadenými okresnými prokuratúrami

 prijíma oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a

zabezpečuje ich preverenie

 plní ďalšie úlohy podľa pokynov krajského prokurátora a nadriadených prokurátorov

– na čele krajskej prokuratúry je krajský prokurátor, ktorý priamo alebo prostredníctvom vedúcich
prokurátorov, určených prokurátorov a zamestnancov riadi činnosť krajskej prokuratúry a podriadených
okresných prokuratúr; za svoju činnosť zodpovedá generálnemu prokurátorovi

45. Úrad špeciálnej prokuratúry

– úrad špeciálnej prokuratúry vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného
stíhania a v prípravnom konaní, trestne stíha osoby podozrivé zo spáchania trestných činov a uplatňuje
oprávnenia prokurátora v konaní pred súdom vo veciach, ktoré patria do právomoci Špeciálneho súdu
– generálny prokurátor podáva NR SR raz za rok správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry

– na čele Úradu špeciálnej prokuratúry je špeciálny prokurátor; za výkon svojej funkcie zodpovedá
generálnemu prokurátorovi

 špeciálneho prokurátora volí

do funkcie NR SR na návrh generálneho prokurátora na základe

výberového konania na 5 rokov iba z prokurátorov generálnej prokuratúry (za vedúceho prokurátora a
za prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry môže byť vymenovaný generálnym prokurátorom iba prokurátor
generálnej prokuratúry na základe výberového konania na návrh špeciálneho prokurátora a so súhlasom rady
prokurátorov)

+ musí mať podľa vyjadrenia NBÚ oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými

skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné

 oprávnenie

vykonávať

funkciu

v Úrade

špeciálnej

prokuratúry

zaniká

:

 uplynutím funkčného obdobia

 odvolaním z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry (dňom, keď mu bolo do vlastných rúk doručené

rozhodnutie disciplinárnej komisie alebo generálneho prokurátora o jeho odvolaní)

– právoplatným rozhodnutím disciplinárnej komisie o odvolaní z funkcie vedúceho

prokurátora alebo o preložení prokurátora

– rozhodnutím generálneho prokurátora so súhlasom rady prokurátorov, ak sa proti

prokurátorovi začalo disciplinárne konanie alebo ak prokurátor nevykonáva svoju
funkciu zo zdravotných dôvodov viac ako 6 mesiacov

– odvolaný NR SR na návrh generálneho prokurátora, ak zo zdravotných dôvodov

nevykonáva svoju funkciu viac ako 6 mesiacov

 uvoľnením z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry (písomným požiadaním generálneho prokurátora;

z funkcie je uvoľnený najneskôr do 2 mesiacov)

 zánikom služobného pomeru prokurátora

 činnosť špeciálneho prokurátora

:

 riadi a kontroluje činnosť prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry

 riadi a kontroluje činnosť ostatných osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej

prokuratúry + oprávnenie vydávať pre nich príkazy a pokyny

46. Vojenská prokuratúra

– vojenská obvodná prokuratúra:

 zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti vojenského obvodného prokurátora

 prijíma oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin a

zabezpečuje ich preverenie

 plní ďalšie úlohy podľa pokynov vojenského obvodného prokurátora a ostatných nadriadených

prokurátorov

– na čele vojenskej obvodnej prokuratúry je vojenský obvodný prokurátor, ktorý priamo alebo
prostredníctvom vedúcich prokurátorov, určených prokurátorov a zamestnancov riadi činnosť vojenskej
obvodnej prokuratúry; za svoju činnosť zodpovedá vyššiemu vojenskému prokurátorovi + generálnemu
prokurátorovi
– vyššia vojenská prokuratúra (nadriadený orgán vojenských obvodných prokuratúr):

 zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti vyššieho vojenského prokurátora

 riadi, organizuje a kontroluje činnosť vojenských obvodných prokuratúr

 dozerá na jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov

vojenskými obvodnými prokuratúrami

 prijíma oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a

zabezpečuje ich preverenie

 plní ďalšie úlohy podľa pokynov vyššieho vojenského prokurátora a nadriadených prokurátorov

– na čele vyššej vojenskej prokuratúry je vyšší vojenský prokurátor, ktorý priamo alebo
prostredníctvom vedúcich prokurátorov, určených prokurátorov a zamestnancov riadi činnosť vyššej
vojenskej prokuratúry a vojenských obvodných prokuratúr; za svoju činnosť zodpovedá generálnemu
prokurátorovi

47. Generálna prokuratúra

– generálna prokuratúra (ústredný štátny orgán, najvyšší orgán prokuratúry nadriadený ostatným orgánom
prokuratúry)

:

 zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti generálneho prokurátora

 riadi, organizuje a kontroluje činnosť podriadených prokuratúr

 dozerá na jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov

podriadenými prokuratúrami

 vedie register trestov a zabezpečuje ochranu údajov uvedených v registri trestov

 plní ďalšie úlohy podľa pokynov generálneho prokurátora

– na čele generálnej prokuratúry je generálny prokurátor, ktorý priamo alebo prostredníctvom vedúcich
prokurátorov, určených prokurátorov a zamestnancov riadi činnosť generálnej prokuratúry a činnosť
ostatných prokuratúr

 generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh NR SR na 7 rokov (tá istá

osoba najviac na dve po sebe nasledujúce obdobia)

; za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný len

prokurátor, ktorý má najmenej 40 rokov, aspoň 5 rokov justičnej praxe a s vymenovaním súhlasí

 výkon funkcie generálneho prokurátora sa končí:

 uplynutím jeho funkčného obdobia

 smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho

 vzdaním sa funkcie (písomným oznámením prezidentovi; výkon funkcie zaniká uplynutím kalendárneho

mesiaca, v ktorom bolo oznámenie generálneho prokurátora doručené prezidentovi, ak nedôjde k inej dohode o
dni zániku výkonu funkcie)

 odvolaním z funkcie (na návrh NR SR prezidentovi, ak generálny prokurátor bol pozbavený alebo

obmedzený na spôsobilosti na právne úkony; stratil štátne občianstvo SR; bol odsúdený za spáchanie trestného
činu; stal sa členom politickej strany / hnutia; začal vykonávať činnosť nezlučiteľnú s výkonom funkcie
prokurátora; nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju funkciu viac ako 1 rok; nemá trvalý pobyt
na území SR)

 pôsobnosť generálneho prokurátora

:

 riadi a kontroluje činnosť všetkých prokuratúr vrátane vojenských prokuratúr (vydáva služobné

predpisy, príkazy a pokyny, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry a
ostatných zamestnancov)

 vydáva právne a organizačné akty + stanoviská záväzné pre všetkých prokurátorov

 podáva NR SR raz za rok správu o činnosti prokuratúry + predsedovi NR SR predkladá

podnety na prijatie zákonov, ich zmeny a doplnenia

 môže podať NR SR návrh na voľbu kandidátov za sudcov Ústavného súdu SR

 má právo zúčastniť sa s poradným hlasom na schôdzach vlády SR + predkladá vláde SR

podnety na prijatie zákonov, ich zmeny a doplnenia

 oprávnený podať návrh na Ústavný súd SR

 oprávnený podať Najvyššiemu súdu SR podnety na zabezpečenie jednotného výkladu zákona

+ návrh na predĺženie väzby, mimoriadne dovolanie proti rozhodnutiu súdu v občianskom
súdnom konaní, návrh na uznanie rozhodnutia vo veciach manželských, určenia otcovstva,
osvojenia dieťaťa, návrh na rozpustenie / pozastavenie činnosti politickej strany / hnutia

– na čele vojenskej súčasti generálnej prokuratúry je hlavný vojenský prokurátor, prostredníctvom
ktorého generálny prokurátor riadi činnosť vojenských prokuratúr (je oprávnený vydávať príkazy a pokyny, ktoré
sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry a ostatných zamestnancov na vojenských
prokuratúrach; za svoju činnosť zodpovedá generálnemu prokurátorovi, resp. ministrovi obrany SR)

48. Vzťah vojenskej prokuratúry a vojenského súdu

o vojenský obvodový súd (od 1. 1. 2005 sú 3: BA, BB, PO) sa skladá z predsedu, prípadne podpredsedu,

ďalších sudcov a prísediacich sudcov a zamestnancov súdu
– vojenský obvodový súd rozhoduje v senátoch (sudca + 2 prísediaci) alebo samosudcom (v niektorých
veciach môže rozhodnúť zamestnanec súdu poverený sudcom)
– vojen. obvodové súdy rozhodujú ako súdy 1. stupňa (ak Trestný poriadok neustanovuje inak)

– vojenská obvodná prokuratúra:

 zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti vojenského obvodného prokurátora

 prijíma oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin a

zabezpečuje ich preverenie

 plní ďalšie úlohy podľa pokynov vojenského obvodného prokurátora a ostatných nadriadených

prokurátorov

– na čele vojenskej obvodnej prokuratúry je vojenský obvodný prokurátor, ktorý priamo alebo
prostredníctvom vedúcich prokurátorov, určených prokurátorov a zamestnancov riadi činnosť vojenskej
obvodnej prokuratúry; za svoju činnosť zodpovedá vyššiemu vojenskému prokurátorovi + generálnemu
prokurátorovi

o vyšší vojenský súd (od 1. 1. 2005 je 1: Trenčín) sa skladá z predsedu, podpredsedu, ďalších sudcov

a prísediacich, rozhoduje v senátoch alebo samosudcom (v niektorých veciach môže rozhodnúť zamestnanec
súdu poverený sudcom)
 senáty vyššieho vojenského súdu sa skladajú

:

 z 2 sudcov (1 je predsedom) + 3 prísediacich, ak rozhodujú ako súdy prvého stupňa

 z predsedu a 2 sudcov v ostatných prípadoch

– Vyšší vojenský súd rozhoduje ako súd 2. stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali v prvom stupni
vojenské obvodové súdy (zákon o konaní pred súdmi ustanovuje, kedy Vyšší vojenský súd rozhoduje ako súd prvého
stupňa)

– vyššia vojenská prokuratúra (nadriadený orgán vojenských obvodných prokuratúr):

 zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti vyššieho vojenského prokurátora

 riadi, organizuje a kontroluje činnosť vojenských obvodných prokuratúr

 dozerá na jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov

vojenskými obvodnými prokuratúrami

 prijíma oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a

zabezpečuje ich preverenie

 plní ďalšie úlohy podľa pokynov vyššieho vojenského prokurátora a nadriadených prokurátorov

– na čele vyššej vojenskej prokuratúry je vyšší vojenský prokurátor, ktorý priamo alebo
prostredníctvom vedúcich prokurátorov, určených prokurátorov a zamestnancov riadi činnosť vyššej
vojenskej prokuratúry a vojenských obvodných prokuratúr; za svoju činnosť zodpovedá generálnemu
prokurátorovi

49. Vnútorné predpisy prokuratúry

– za prokurátora môže byť vymenovaný iba štátny občan SR, ktorý:

 v deň vymenovania dosiahol vek najmenej 25 rokov

 má vysokoškolské právnické vzdelanie

 má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu

 je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu prokurátora bude riadne

vykonávať

 ovláda štátny jazyk

 má trvalý pobyt na území SR

 nie je členom politickej strany ani politického hnutia

 zložil odbornú justičnú skúšku

 súhlasí s vymenovaním do funkcie prokurátora na určenú prokuratúru; súhlas musí mať písomnú

formu

– prokurátorom vojenskej prokuratúry môže byť len prokurátor, ktorý je:

 v služobnom pomere profesionálneho vojaka

 vymenovaný alebo povýšený do dôstojníckej vojenskej hodnosti alebo do generálskej vojenskej

hodnosti

 vyčlenený na plnenie úloh vojenskej prokuratúry podľa osobitného zákona

– generálny prokurátor riadi a kontroluje činnosť všetkých prokuratúr vrátane vojenských prokuratúr,
na plnenie úloh vydáva:

 služobné predpisy

 príkazy

sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov

prokuratúry a všetkých zamestnancov prokuratúry

 pokyny

– v záujme jednotného uplatňovania zákonov a ostatných právnych predpisov vydáva stanoviská záväzné
pre všetkých prokurátorov, vydáva aj právne a organizačné akty, ktoré sa uverejňujú v Zb. Zákonov
– prokurátor nedáva výkladové stanoviská k právnym predpisom iným orgánom ani iným právnickým
osobám alebo fyzickým osobám (§ 4 zákona o prokuratúre)

50. Prokurátorský dozor a jeho jednotlivé úseky

– pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori:

 trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov a dozorom nad

zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní, podáva obžalobu (pri plnení týchto úloh prokurátor
dozerá, aby sa všetky trestné činy zistili a dôsledne objasnili a zabezpečuje, aby nikto nebol bezdôvodne trestne
stíhaný alebo inak nezákonne obmedzovaný vo svojich právach)

 dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej

slobody, alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu
alebo iného oprávneného štátneho orgánu (prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde sa vykonáva väzba,
trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné / ústavné liečenie alebo výchova na základe rozhodnutia
súdu, ako aj v celách policajného zaistenia, boli držané len osoby na základe rozhodnutia súdu alebo iného
oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné právne prepisy)
– pri výkone tohto dozoru zákon ukladá prokurátorovi povinnosť vykonávať previerky
zachovávania zákonnosti v týchto miestach, písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť výkon
rozhodnutia príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu týchto miest, ak tieto
odporujú zákonom a povinnosť písomným príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu tam
držanú nezákonne

 dozorom nad zachovávaním zákonností v rozhodovaní činnosti orgánov verejnej správy

podľa zákona o prokuratúre (prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy na základe zvláštneho podnetu alebo na základe podnetov od
fyzických a právnických osôb)
– v rámci vykonávania dozoru prokurátor:
 preskúmava zákonnosť všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej

správy, opatrení vydaných v oblasti verejnej správy, rozhodnutí v jednotlivých veciach +
zákonnosť postupu orgánov verej. správy pri ich vydávaní

 vykonáva previerky zachovávania zákonnosti

 uplatňuje poradný hlas na zasadnutiach orgánov verejnej správy Orgánmi verejnej správy, v

ktorých prokurátor vykonáva dozor sú:

– orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy
– štátne orgány a právnické osoby, ktoré osobitný zákon splnomocňuje na vydanie

všeobecne záväzných právnych predpisov

– právnické osoby, ktorým osobitný zákon zveril rozhodovanie o právach a

povinnostiach fyzických a právnických v oblasti verejnej správy

– zákonnými prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor sú:
 protest podáva prokurátor proti všeobecne záväznému právnemu predpisu, opatreniu alebo

rozhodnutiu orgánov verejnej správy, ktorými bol porušený všeobecne záväzný právny predpis
(protest sa podáva tomu orgánu, ktorý nezák. akt vydal / jeho nadriadenému orgánu)
– prokurátor môže podať žalobu do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo
vyhovené protestu, najneskôr však do 1 roka od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu
(návrh prokurátora musí obsahovať tvrdenie, z akých dôvodov vyžaduje verejný záujem preskúmanie
rozhodnutia správ. orgánu v prípade, ak nebolo vyhovené protestu prokurátora)

 upozornenie je prokurátor oprávnený podať za účelom odstránenia porušovania zákonov a

iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo postupom orgánu verejnej
správy alebo jeho nečinnosťou
– príslušný orgán je povinný sa upozornením prokurátora zaoberať a odstrániť protiprávny
stav najneskôr do 30 dní od doručenia protestu prokurátora

 návrh na začatie konania pred súdom resp. návrh gen. prokurátora na začatie konania pred

ÚS vo veci nesúladu právnych predpisov

– prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgány verejnej správy + prokurátorov,
vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov aj na podnet fyzických alebo právnických osôb
(podnet je povinný vybaviť do 2 mesiacov od jeho podania a v prípade zistenia nezákonnosti urobiť opatrenia na jej
odstránenie)

51. Zásada monokratického rozhodovania prokuratúry

– prevládajúcimi zásadami činnosti prokuratúry je zásada centralizácie a monokratizmu:
– prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s
generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti
– výnimkou zo zásady monokratizmu je § 6 zákona o prokuratúre: podriadený prokurátor môže
odmietnuť splnenie pokynu, ak by jeho splnením bezprostredne a vážne ohrozil svoj život alebo zdravie
alebo život a zdravie jemu blízkej osoby + ak považuje pokyn za rozporný s právnym predpisom alebo so
svojím právnym názorom (požiadať nadriadeného prokurátora, aby mu vec odňal, nadriadenému prokurátorovi má
povinnosť tejto žiadosti vyhovieť)
– zásada monokratizmu vyplýva z povahy činnosti a pôsobnosti prokurátorov: prokurátor koná vždy sám
a nikdy nerozhoduje o merite veci, neruší ani nemení nezákonné rozhodnutia, ale špecifickými jemu
danými prostriedkami (protest, upozornenie, návrh generálneho prokurátora na začatie konania pred ÚS vo veci súladu
právnych predpisov, sťažnosť pre porušenie zákona)

presadzuje odstránenie nezákonnosti

 protest podáva prokurátor proti všeobecne záväznému právnemu predpisu, opatreniu alebo

rozhodnutiu orgánov verejnej správy, ktorými bol porušený všeobecne záväzný právny predpis
– protest sa podáva tomu orgánu, ktorý nezákonný akt vydal alebo jeho nadriadenému orgánu
(prokurátor nemôže sám nezákonné akty meniť alebo rušiť alebo inak sa vmiešavať do vlastnej činnosti orgánov
verejnej správy alebo ich nahradzovať)
– prokurátor môže podať žalobu do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo
vyhovené protestu, najneskôr však do 1 roka od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu
(návrh prokurátora musí obsahovať tvrdenie, z akých dôvodov vyžaduje verejný záujem preskúmanie rozhodnutia
správ. orgánu v prípade, ak nebolo vyhovené protestu prokurátora)

 upozornenie je prokurátor oprávnený podať za účelom odstránenia porušovania zákonov a iných

všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo postupom orgánu verejnej správy
alebo jeho nečinnosťou
– príslušný orgán je povinný sa upozornením prokurátora zaoberať a odstrániť protiprávny stav
najneskôr do 30 dní od doručenia protestu prokurátora

52. Prokurátor a trestné konanie

– prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v trestnom konaní v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi
– prokurátor:

 vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní

 podáva obžalobu

 dbá na zabezpečenie práv poškodeného v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi

– práva a povinnosti prokurátora v konaní pred súdom:

 dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania

 dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov

 vyžadovať od vyšetrovateľa, policajného orgánu, príslušného orgánu spisy, dokumenty, materiály

a správy o spáchaných trestných činoch

 zúčastniť sa na vykonávaní úkonov vyšetrovateľa alebo policajného orgánu

 vracať vec vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu so svojimi pokynmi na doplnenie

 zrušovať nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia a opatrenia vyšetrovateľa a policajného

orgánu a nahrádzať ich vlastnými rozhodnutiami a opatreniami

 odňať ktorúkoľvek vec určitému vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu a urobiť opatrenie,

aby vec bola prikázaná inému vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu

 nariadiť vo veci, v ktorej sa vykonáva skrátené vyšetrovanie, aby v nej bolo vykonané

vyšetrovanie, ak to okolnosti odôvodňujú.

– iba prokurátor je oprávnený:

 podať obžalobu

 nariadiť zaistenie majetku obvineného a určiť, na ktoré prostriedky a veci sa toto zaistenie

nevzťahuje, alebo zrušiť také zaistenie

 vykonať zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody a obmedziť alebo zrušiť také

zabezpečenie alebo vec z neho vyňať

 nariadiť exhumáciu mŕtvoly

 navrhnúť vyžiadanie obvineného z cudziny

 vykonať predbežné vyšetrenie v konaní o vydanie do cudziny

 vyžiadať súhlas na vznesenie obvinenia, zadržanie alebo podanie návrhu na vzatie do väzby

osoby, u ktorej je na taký úkon potrebný súhlas NR SR alebo Ústavného súdu

 navrhnúť súdu vzatie obvineného do väzby a predĺženie doby trvania väzby v prípravnom konaní

 navrhnúť súdu, na základe žiadosti príslušného cudzieho orgánu, predbežné zaistenie majetku

patriaceho osobe, proti ktorej sa vedie v cudzine trestné stíhanie alebo časti tohto majetku
nachádzajúceho sa na území SR

53. Prokurátor a občianske súdne konanie

– prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v občianskom súdnom konaní v rozsahu ustanovenom
osobitnými zákonmi
– cieľom prokuratúry v občianskom súdnom konaní, je poskytnutie ochrany vo veciach občianskych,
obchodno-právnych, rodinno-právnych alebo iných podľa zák. (napr. volebné veci)
– prokurátor je oprávnený:

 podať návrh na začatie občianskeho súdneho konania

 ak to ustanovuje osobitný zákon (napr. zákon o rodine – žaloba o určenie otcovstva, a zákon č. 92/1991 Zb.

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby)

 ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa

nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone

 ak ide o uplatnenie nároku štátu podľa osobitného zákona (napr. § 456 OZ) na vydanie

bezdôvodného obohatenia vrátane majetkového prospechu získaného z nepoctivých zdrojov

 vstúpiť do už začatého občianskeho súdneho konania

 vo veciach spôsobilosti na právne úkony (prokurátor háji základné práva a slobody)

 vo veciach vyhlásenia za mŕtveho

 vo veciach zápisu do obchodného registra (prokurátor vstupuje, aby kontroloval súlad so zákonom –

zákonnosť zápisu do Obchodného registra)

 vo veciach výchovy maloletých (prokurátor háji záujmy maloletých detí)

 vo veciach opatrovníctva

 vo veciach konkurzu a vyrovnania

 zastupovať štát v konaní pred súdom

 podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu v občianskom súdnom konaní

– ich spoločným znakom je to, že sú vecami nesporového charakteru, prokurátor je od účastníka
hmotnoprávne odlišným subjektom, keďže sa v konaní nerozhoduje o jeho subjektívnych právach
a povinnostiach (nemôže disponovať predmetom konania napr. uznať nárok, vzdať sa ho, uzavrieť o ňom zmier, na
procesné úkony je oprávnený, v takom rozsahu ako účastník konania)

54. Prokurátor a konanie pred ústavným súdom

– generálny prokurátor je oprávnený podať ústavnému súdu:

 návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov

 pred rozhodnutím Ústavného súdu je generálny prokurátor povinný podať Ústavnému súdu

stanovisko k prerokúvanej veci, ak ho o to požiada predseda Ústavného súdu

 návrh na začatie konania o výklad ústavných zákonov, ak je vec sporná

 sťažnosť na neústavnosť alebo nezákonnosť volieb alebo proti výsledku volieb do NRSR alebo do

orgánu územnej samosprávy

 sťažnosť na neústavnosť alebo nezákonnosť voľby a odvolania prezidenta SR

 sťažnosť proti výsledku referenda alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta

 návrh na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo

politického hnutia
 pred rozhodnutím ústavného súdu vo veciach preskúmania rozhodnutia o rozpustení alebo

pozastavení činnosti politickej strany / hnutia je generálny prokurátor povinný podať
Ústavnému súdu stanovisko k prerokúvanej veci, ak ho o to požiadania predsedu Ústavného
súdu alebo predsedu senátu Ústavného súdu

55. Štátna správa prokuratúry

56. Čakateľ prokuratúry

– služobným úradom právneho čakateľa prokuratúry je krajská prokuratúra; právneho čakateľa
vojenskej prokuratúry je príslušná vojenská obvodná prokuratúra
– služobný úrad:

 rozhoduje o právnych vzťahoch vyplývajúcich zo služobného pomeru právneho čakateľa

prokuratúry alebo súvisiacich so služobným pomerom právneho čakateľa prokuratúry, ak zákon
neustanovuje inak

 vedie písomnosti týkajúce sa služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry v osobnom spise

právneho čakateľa prokuratúry

 zabezpečuje ochranu osobných údajov právneho čakateľa prokuratúry

 plní ďalšie úlohy, ak tak ustanovuje zákon

– najvyšší služobný úrad je generálna prokuratúra (právny čakateľ vojenskej prokuratúry v právnych vzťahoch
súvisiacich so vznikom, zmenami a skončením jeho vojenskej služby koná a rozhoduje v mene štátu služobný orgán
ustanovený osobitným zákonom)
– vznik služobného pomeru právneho čakateľa:

 právny čakateľ prokuratúry môže byť len štátny občan SR, ktorý:

 má vysokoškolské právnické vzdelanie

 má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu

 je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že po skončení prípravnej praxe bude

riadne vykonávať funkciu prokurátora

 ovláda štátny jazyk

 má trvalý pobyt na území SR

 úspešne absolvoval výberové konanie

 právnym čakateľom vojenskej prokuratúry môže byť len vojak, ktorý je:

 v služobnom pomere profesionálneho vojaka

 vymenovaný alebo povýšený do dôstojníckej vojenskej hodnosti alebo do generálskej

vojenskej hodnosti

 vyčlenený na plnenie úloh prokuratúry podľa osobitného zákona

– právneho čakateľa vymenúva do funkcie na základe výberového konania generálny prokurátor, do rúk
ktorého právny čakateľ skladá sľub
– výberové konanie na miesto právneho čakateľa prokuratúry vyhlasuje generálny prokurátor najmenej
14 dní pred jeho začatím s uvedením miesta na podanie žiadosti o prijatie do služobného pomeru;
výberové konanie uskutočňuje výberová komisia zložená z predsedu výberovej komisie a 4 členov
(vymenúva a odvoláva ich generálny prokurátor na návrh rady prokurátorov)
– zánik služobného pomeru právneho čakateľa:

 vymenovaním právneho čakateľa prokuratúry do funkcie prokurátora

 smrťou právneho čakateľa prokuratúry alebo jeho vyhlásením za mŕtveho

 odvolaním z funkcie právneho čakateľa prokuratúry (iba generálnym prokurátorom, ak právny čakateľ

prokuratúry bol pozbavený / obmedzený na spôsobilosti na právne úkony; stratil štátne občianstvo SR; bol odsúdený
za úmyselný trestný čin; zbavením funkcie rozhodnutím disciplinárnej komisie; nemá trvalý pobyt na území SR;
opakovane nezložil prokurátorskú skúšku; nedal písomný súhlas na vymenovanie do funkcie prokurátora na určenú
prokuratúru; zo zdravotných dôvodov)

 vzdaním sa funkcie právneho čakateľa prokuratúry (písomne; aj bez uvedenia dôvodov)

– právny čakateľ prokuratúry má právo:

 na vykonávanie svojej funkcie bez zastrašovania, nátlaku, prekážok, nevhodného alebo

neoprávneného zasahovania do jeho právomoci a osobnej zodpovednosti

 na plat a ďalšie nároky vyplývajúce zo zákona

 na zabezpečenie podmienok na riadny výkon prípravnej praxe

 odmietnuť pokyn, ktorý je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a úlohu, ktorú

podľa úpravy generálneho prokurátora nemožno právnemu čakateľovi prokuratúry zveriť

 podávať sťažnosti vo veciach týkajúcich sa jeho prípravnej praxe

 byť oboznámený s obsahom svojho osobného spisu, robiť si výpisy z písomností a fotokópie

písomností uložených v jeho osobnom spise

– právny čakateľ prokuratúry je povinný:

 zachovávať vernosť SR pri vykonávaní svojej funkcie

 dodržiavať sľub právneho čakateľa prokuratúry

 dodržiavať plán prípravnej praxe

 zverené úlohy plniť osobne, riadne a včas

 vykonávať svoju funkciu nestranne a politicky neutrálne

 zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu služobného záujmu s osobnými záujmami

(nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom svojej funkcie)

 zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť prokuratúry

 neprijímať dary alebo iné výhody v súvislosti s výkonom svojej funkcie s výnimkou plnení

poskytovaných služobným úradom

 plne využívať služobný čas a dodržiavať ustanovený týždenný služobný čas

 oznamovať služobnému úradu všetky zmeny vo svojich osobných údajoch

 zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku služobného pomeru, o veciach, o ktorých sa dozvedel v

súvislosti s výkonom svojej funkcie (ak nebol tejto povinnosti zbavený zo zákona)

 deklarovať v majetkovom priznaní svoje majetkové pomery a majetkové pomery svojho manžela,

ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti

 preukazovať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku

uvedeného v majetkovom priznaní

 nesmie popri výkone funkcie vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, podnikať ani vykonávať inú

zárobkovú činnosť s výnimkou správy vlastného majetku alebo majetku svojich maloletých detí,
vedeckej, pedagogickej, lektorskej, literárnej, publicistickej a umeleckej činnosti

57. Prokurátor a správne konanie

– podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a P.O. o ktorých sa rozhodovalo v správnom
konaní (ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti poškodená, dovolala súdu ako nezávislého
orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania,
s rovnakými právami ako ten, koho o práva v konaní ide)
– priamou možnosťou občana dovolať sa súdu sa správne súdnictvo líši od všeobecného dozoru
prokurátora, ktorý mal v totalitnom štáte plniť obdobnú funkciu (neposkytoval však nositeľovi práva dovolať sa
ochrany podľa svojho vlastného uváženia, ale činil ho závislým na úvahe prokurátora, či použije alebo nepoužije svoje
oprávnenia + o proteste prokurátora rozhodoval opäť správny orgán, nie nezávislý súd)
– v právnom štáte musí správne súdnictvo nahradiť všeobecný dozor prokuratúry, platí len pre oblasť
ochrany subjektívnych práv: správne súdnictvo nemožno chápať, ako všeobecný nástroj na dosiahnutie
zákonnosti v štátnej správe, preto vedľa neho a spolu s ním musia existovať ďalšie záruky garancie
zákonnosti štátnej správy (napr. i prostriedky všeobecného dozoru prokurátora, ktorý sa uplatňuje najmä tam, kde správny

orgán poruší zákon v neprospech štátu alebo ohľadne tých správnych aktov, ktoré sú z preskúmania súdom vylúčené napr.
normatívne akty, organizačné akty…)
– zákonnými prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor:

 protest prokurátora:

– protest – prokurátor podáva proti všeobecne záväznému právnemu predpisu, opatreniu alebo
rozhodnutiu orgánov verejnej správy, ktorými bol porušený všeobecne záväzný právny predpis
– protest sa podáva tomu orgánu, ktorý nezákonný akt vydal alebo jeho nadriadenému orgánu
(prokurátor nemôže sám nezákonné akty meniť alebo rušiť alebo inak sa vmiešavať do vlastnej činnosti orgánov
verejnej správy alebo ich nahradzovať)
– prokurátor môže podať žalobu do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo
vyhovené protestu, najneskôr však do 1 roka od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu
(návrh prokurátora musí obsahovať tvrdenie, z akých dôvodov vyžaduje verejný záujem preskúmanie rozhodnutia
správ. orgánu v prípade, ak nebolo vyhovené protestu prokurátora)

 upozornenie prokurátora:

– upozornenie je prokurátor oprávnený podať za účelom odstránenia porušovania zákonov a iných
všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo postupom orgánu verejnej správy
alebo jeho nečinnosťou
– príslušný orgán je povinný sa upozornením prokurátora zaoberať a odstrániť protiprávny stav
najneskôr do 30 dní od doručenia protestu prokurátora

 návrh na začatie konania pred súdom

 návrh gen. prokur. na začatie konania pred ÚS vo veci nesúladu pr. predpisov

58. Prokuratúra a jej úloha pri potláčaní drogových subjektov

– úrad špeciálnej prokuratúry vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného
stíhania a v prípravnom konaní, trestne stíha osoby podozrivé zo spáchania trestných činov a uplatňuje
oprávnenia prokurátora v konaní pred súdom vo veciach, ktoré patria do právomoci Špeciálneho súdu
– špeciálny súd má postavenie súdu vyššieho stupňa (jeho nadriadeným súdom je Najvyšší súd SR)
– právomoci Špeciálneho súdu podliehajú:

 ak sú podozriví zo spáchania trestného činu v súvislosti s ich právomocou a zodpovednosťou:

 poslanci NR SR a členovia vlády SR

 štátni tajomníci

 predsedovia ústredných orgánov štátnej správy SR

 predseda a podpredseda NKÚ SR

 sudcovia Ústavného súdu SR

 sudcovia a prokurátori

 verejný ochranca práv

 vedúci Úradu vlády SR

 riaditeľ NBÚ a riaditeľ SIS

 členovia Bankovej rady NBS

 iné osoby pre:

 trestné činy korupcie

 trestné činy založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny

 obzvlášť závažné trestné činy spáchané v spojení s organizovanou skupinou pôsobiacou vo viacerých štátoch,

zločineckou alebo teroristickou skupinou

 trestné činy hospodárske alebo trestné činy proti majetku, ak takým trestným činom bola spôsobená škoda alebo

získaný prospech dosahujúci najmenej desaťtisícnásobok minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného
mesačnou mzdou

 trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev

 trestné činy súvisiace s trestnými činmi uvedenými vyššie, ak sú splnené podmienky na spoločné konanie

59. Prokuratúra a jej úloha pri potláčaní korupcie

– zákon o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení
niektorých zákonov sa snaží o zefektívnenie boja proti korupcii a organizovanému zločinu vyžaduje
špecializáciu a koordináciu práce všetkých orgánov činných v trestnom konaní

o úrad špeciálnej prokuratúry vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného

stíhania a v prípravnom konaní, trestne stíha osoby podozrivé zo spáchania trestných činov a
uplatňuje oprávnenia prokurátora v konaní pred súdom vo veciach, ktoré patria do právomoci
Špeciálneho súdu

o špeciálny súd má postavenie súdu vyššieho stupňa (jeho nadriadeným súdom je Najvyšší súd SR)
o právomoci Špeciálneho súdu podliehajú:

 ak sú podozriví zo spáchania trestného činu v súvislosti

s ich

právomocou

a zodpovednosťou

:

 poslanci NR SR a členovia vlády SR

 štátni tajomníci

 predsedovia ústredných orgánov štátnej správy SR

 predseda a podpredseda NKÚ SR

 sudcovia Ústavného súdu SR

 sudcovia a prokurátori

 verejný ochranca práv

 vedúci Úradu vlády SR

 riaditeľ NBÚ a riaditeľ SIS

 členovia Bankovej rady NBS

 iné osoby

pre:

 trestné činy korupcie

 trestné činy založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny

 obzvlášť závažné trestné činy spáchané v spojení s organizovanou skupinou pôsobiacou vo viacerých štátoch,

zločineckou alebo teroristickou skupinou

 trestné činy hospodárske alebo trestné činy proti majetku, ak takým trestným činom bola spôsobená škoda alebo

získaný prospech dosahujúci najmenej desaťtisícnásobok minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného
mesačnou mzdou

 trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev

 trestné činy súvisiace s trestnými činmi uvedenými vyššie, ak sú splnené podmienky na spoločné konanie

60. Vyšší súdny úradík

– súdnymi úradníkmi sú:

 vyšší súdni úradníci

 súdni tajomníci (oprávnení vykonávať úkony súdu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, v

konkurznom konaní a inú činnosť súdu v rozsahu ustanovenom zákonom)

 probační a mediační úradníci (oprávnení vykonávať úkony probácie a mediácie v rozsahu ustanovenom

zákonom)

o vyšší súdni úradníci:

– funkciu vyššieho súdneho úradníka môže vykonávať ten, kto získal vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v SR alebo má uznaný
doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou a kto je
bezúhonný
– vyšší súdny úradník je oprávnený vykonávať samostatne úkony súdu v občianskom súdnom
konaní, v trestnom konaní, v konkurznom konaní + inú činnosť súdu v rozsahu ustanovenom
zákonom
– sudca môže písomne poveriť vyššieho súdneho úradníka konaním a rozhodovaním vo vymedzenom
okruhu vecí podľa rozvrhu práce alebo v určitej veci (súdny úradník požiadať sudcu o odňatie veci, ak ide o
úkon, na ktorý súdny úradník nie je oprávnený, alebo ak ide o úkon, ktorý je v rozpore s právnymi predpismi)
– úkony vyššieho súdneho úradníka:
 konanie a

rozhodovanie

:

– v občianskom súdnom konaní (na základe poverenia sudcu) rozhoduje:
 o návrhu na vydanie platobného rozkazu + rozhodnutia o oneskorene podanom odpore, odpore podanom bez

odôvodnenia / neoprávnenou osobou; o zrušení platobného rozkazu

 o návrhu na vydanie šekového / zmenkového platobného rozkazu + rozhodnutia o oneskorene podaných

námietkach

 v konaní o dedičstve (okrem sporu dedičov o dedičské právo; odňatia veci poverenému notárovi; vrátenia veci notárovi s

pokynom na doplnenie konania alebo zmenu uznesenia; konania o dedičstve alebo jeho časti, ktoré sa nachádza v cudzine; konania o
dedičstve po poručiteľovi, ktorý zomrel v cudzine alebo bol cudzím štátnym príslušníkom; nariadenia likvidácie dedičstva; privolenia
súdu k úkonom dedičov na predaj alebo iné opatrenia)

 o úschovách

 o umorení listín

 v zmierovacom konaní

 v exekučnom konaní (okrem schválenia príklepu súdom)

 v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí / o zrážkach zo mzdy / o súdnych pohľadávkach,

prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, odobratím veci

 poriadkovej pokute, znalečnom, tlmočnom a svedočnom

 preddavkoch na trovy dôkazu

 súdnych poplatkoch a oslobodení od nich

 odstraňovaní vád podania

 opatreniach

 ustanovení správcu dedičstva

 príslušnosti a právomoci súdu na konanie

 ustanovení zástupcu účastníkovi konania

 prípustnosti vedľajšieho účastníctva

 prerušení konania

 spojení vecí na spoločné konanie

 vydaní opravného uznesenia

 pripustení zámeny účastníka konania, o pristúpení ďalšieho účastníka do konania

 pripustení zmeny návrhu na začatie konania

 iných procesných rozhodnutiach

– v občianskom súdnom konaní vykonáva:
 dožiadania

 úkony súvisiace s rekonštrukciou súdneho spisu / s prípravou pojednávania

 zisťovanie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, rozsudku na základe uznania alebo vzdania sa nároku

 zisťovanie podmienok na vyhlásenie konkurzu

 prípravu hodnotenia dôkazov po skončení dokazovania

 prípravu rozhodnutí pre sudcu

 úkony vo vykonávacom konaní

 úkony súvisiace s prípravou súdneho spisu na predloženie odvolaciemu súdu alebo dovolaciemu súdu

 úkony v správnych veciach pri príprave veci na rozhodnutie

 iné procesné úkony

– v trestnom konaní koná a rozhoduje (na základe poverenia sudcu):
 vrátení veci dôležitej pre trestné konanie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

 trovách trestného konania

 ustanovovaní obhajcu

 znalečnom, tlmočnom a o svedočnom

 započítaní väzby a trestu

 ustanovení opatrovníka poškodenému v prípadoch, keď zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje

práva

– v trestnom konaní vykonáva:
 úkony smerujúce k doručeniu obžaloby a písomností súdu

 vybavuje dožiadania

 opatrenia potrebné na výkon uložených trestov, ochranných opatrení a poriadkových pokút

 úkony súvisiace s rekonštrukciou súdneho spisu

 prípravu hlavného pojednávania a iných pojednávaní vrátane vyhodnotenia dokazovania v prípravnom konaní

 prípravu rozhodnutí

 iné procesné úkony

 skutkový a právny rozbor veci

 iné úkony súdu