Súdny dvor

Súdny dvor Európskych spoločenstiev (ktorý sa často zjednodušene uvádza len ako „Súdny dvor“) bol
založený v roku 1952 na základe Zmluvy o ESUO. Sídli v Luxemburgu.

Jeho úlohou je zabezpečiť, aby sa právne predpisy EÚ vykladali a uplatňovali rovnakým spôsobom vo
všetkých krajinách EÚ, teda aby právo platilo rovnako pre všetkých. Stará sa napríklad o to, aby národné
súdy nevydávali rozdielne rozhodnutia týkajúce sa rovnakej záležitosti.

Súdny dvor taktiež zabezpečuje, aby členské štáty a inštitúcie EÚ konali v súlade s právnym poriadkom.
Súdny dvor má právomoc riešiť právne spory medzi členskými štátmi EÚ, inštitúciami EÚ, podnikmi
a jednotlivcami.

Súdny dvor sa skladá z jedného sudcu z každého členského štátu, takže sú v ňom zastúpené právne
systémy všetkých 27 štátov EÚ. Z dôvodu efektívnosti však Súdny dvor málokedy zasadá v úplnom zložení.
Zvyčajne zasadá ako „veľká komora“ zložená z 13 sudcov alebo v komorách zložených z piatich alebo
troch sudcov.

Súdnemu dvoru pomáha osem „generálnych advokátov“. Ich úlohou je predkladať odôvodnené stanoviská
k prípadom predloženým Súdnemu dvoru. Svoju činnosť musia vykonávať verejne a nestranne.

Sudcovia a generálni advokáti sú ľudia, ktorých nestrannosť je nepochybná. Majú potrebnú kvalifikáciu
alebo schopnosti na pôsobenie v najvyšších súdnych funkciách vo svojich domovských krajinách. Do
Súdneho dvora sú menovaní na základe vzájomnej dohody medzi vládami členských štátov EÚ. Každý
sudca je menovaný na obdobie šiestich rokov, ktoré sa môže obnoviť.

V roku 1989 bol vytvorený „Súd prvého stupňa“, aby pomáhal Súdnemu dvoru zvládnuť veľké množstvo
predložených prípadov a poskytoval občanom lepšiu právnu ochranu. Tento súd (ktorý je pripojený
k Súdnemu dvoru) je zodpovedný za vydávanie rozhodnutí v určitých druhoch súdnych sporov, najmä
v prípade žalôb súkromných osôb, spoločností a niektorých organizácií a v prípadoch súvisiacich s právom
hospodárskej súťaže.

Súdny dvor aj Súd prvého stupňa majú svojho predsedu, ktorého si volí kolektív sudcov a ktorého
obnoviteľné funkčné obdobie trvá tri roky. V roku 2003 bol za predsedu Súdneho dvora zvolený Vassilios
Skouris z Grécka. Predsedom Súdu prvého stupňa je Bo Vesterdorf z Dánska.

Zriadený bol aj nový súdny orgán, Európsky súd pre verejnú službu, ktorý rozhoduje v sporoch medzi
Európskou úniou a jej úradníkmi. Tento súd sa skladá zo siedmich sudcov a je pripojený k Súdu prvého
stupňa.

Čo robí Súdny dvor?
V roku 2003 bol za predsedu Súdneho dvora zvolený Vassilios Skouris z Grécka.

Súdny dvor vydáva rozhodnutia v prípadoch, ktoré mu boli predložené. Štyri najbežnejšie druhy súdnych
sporov sú tieto:

1. podklady pre predbežné rozhodnutie;
2. konania súvisiace s nesplnením povinnosti;
3. konania súvisiace so zrušením;
4. konania súvisiace s nečinnosťou.

Každý z nich je ďalej opísaný podrobnejšie.

1. Konanie o predbežnom rozhodnutí

Vnútroštátne súdy v každej krajine EÚ sú zodpovedné za to, aby sa v danej krajine správne uplatňoval
právo EÚ. Existuje však riziko, že súdy v jednotlivých krajinách si môžu vykladať právo EÚ rôznymi
spôsobmi.

Aby k tomu nedochádzalo, zaviedlo sa „konanie o predbežnom rozhodnutí“. To znamená, že ak má niektorý
vnútroštátny súd pochybnosti o výklade alebo platnosti niektorého právneho predpisu EÚ, môže a niekedy
musí požiadať Súdny dvor o radu. Táto rada sa dáva vo forme „predbežného rozhodnutia“.

2. Konania súvisiace s nesplnením povinnosti

Komisia môže začať tieto konania, ak má dôvod domnievať sa, že členský štát si neplní svoje povinnosti
vyplývajúce z práva EÚ. Tieto konania môže začať aj iná krajina EÚ.

V obidvoch prípadoch Súdny dvor obvinenia preskúma a vydá rozsudok. Ak sa zistí, že obvinený členský
štát je skutočne vinný, musí okamžite uviesť veci na pravú mieru. Ak Súdny dvor zistí, že členský štát
nevyhovel jeho rozsudku, môže danej krajine uložiť pokutu.

3. Konania súvisiace so zrušením

Ak sa niektorý členský štát, Rada, Komisia alebo (za určitých podmienok) Parlament domnieva, že
konkrétny právny predpis EÚ je protiprávny, môžu požiadať Súdny dvor, aby ho zrušil.

Tieto „konania súvisiace so zrušením“ môžu využívať aj súkromné osoby, ktoré chcú, aby Súdny dvor zrušil
konkrétny právny predpis, pretože má na nich ako na jednotlivcov priame a negatívne účinky.

Ak Súdny dvor zistí, že príslušný právny predpis nebol správne prijatý alebo nemá správny základ
v zmluvách, môže vyhlásiť tento právny predpis za neplatný.

4. Konania súvisiace s nečinnosťou

Zmluva vyžaduje, aby Európsky parlament, Rada a Komisia za určitých podmienok prijali určité
rozhodnutia. Ak tak neurobia, členské štáty, iné inštitúcie Spoločenstva a (za určitých podmienok)
jednotlivci alebo spoločnosti môžu podať sťažnosť Súdnemu dvoru, aby sa táto nečinnosť úradne
zaznamenala.

Ako je organizovaná práca Súdneho dvora?

Súdny dvor

Prípady sa zaevidujú v podateľni a každému prípadu sa pridelí osobitný sudca a generálny advokát.

Konanie, ktoré nasleduje, má dve fázy: najprv písomnú a potom ústnu fázu.

V prvej fáze predložia všetky zainteresované strany písomné stanoviská a sudca pridelený na tento prípad
vypracuje správu, v ktorej sa zhrnú tieto stanoviská a právne pozadie prípadu.

Potom nasleduje druhá fáza – verejné prerokovanie. V závislosti od dôležitosti a zložitosti prípadu sa toto
prerokovanie môže uskutočniť pred komorou troch, piatich alebo trinástich sudcov alebo pred plénom
Súdneho dvora. Na prerokovaní predložia právnici strán svoj prípad sudcom a generálnemu advokátovi,
ktorí im môžu klásť otázky. Generálny advokát potom prednesie svoje stanovisko, po ktorom sa sudcovia
poradia a vynesú rozsudok.

Od roku 2003 sa stanovisko generálnych advokátov vyžaduje len v prípade, ak Súdny dvor skonštatuje, že
konkrétny prípad nastoľuje novú právnu otázku. Súdny dvor nemusí nevyhnutne zohľadniť stanovisko
generálneho advokáta.

O rozsudkoch Súdneho dvora rozhoduje väčšinou hlasov a vyhlasujú sa na verejnom prerokovaní.
Nesúhlasné stanoviská sa nevyjadrujú. Rozhodnutia sa uverejňujú v deň jeho vynesenia.