speters@stonline.sk

1) Pojem a predmet RP. Postavenie rodinného práva v systéme práva

Rodinné právo je súhrn právnych noriem upravujúcich osobné vzťahy a s nimi súvisiace niektoré vzťahy
majetkovej povahy medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi, ako aj vzťahy ich napodobňujúce alebo
nahradzujúce.
Predmetom rodinného práva sú tri základné druhy rodinnoprávnych vzťahov:
-

vzťahy medzi manželmi: vznikajú ma základe slobodného a dobrovoľného prehlásenia muža a ženy,
že spolu uzatvárajú manželstvo.

-

vzťahy medzi rodičmi a deťmi (a ich prostredníctvom aj medzi ďalšími príbuznými):

-

vzťahy náhradnej rodinnej výchovy: vzťahy nahrádzajúce vzťahy medzi rodičmi a deťmi (pestúnska
starostlivosť, opatrovníctvo, zverenie dieťaťa do výchovy inému občanovi); vzťahy napodobňujúce
vzťahy medzi rodičmi a deťmi (osvojenie).

Postavenie rodinného práva v systéme práva
Rodinné právo sa odčlenilo z hľadiska historického vývoja z občianskeho práva. Bolo považované za
samostatné odvetvie systému práva s ohľadom na špecifický predmet právnej úpravy. Chápalo sa ako
súčasť súkromného práva. Inherencia štátu spôsobila, že rodinné právo sa dostalo na hranicu medzi
verejné právo a súkromné právo.

2) Princípy RP
Princípy sú súborom všeobecných právnych kategórií, ktoré je možné formulovať na základe teoretického
zovšeobecnenia tých charakteristík spoločenských vzťahov, ktoré sú pre právnu reguláciu týchto vzťahov
významné. Je možné vymedziť také všeobecné princípy, ktoré sú príznačné pre všetky druhy
rodinnoprávnych vzťahov.
Princíp blaha dieťaťa: do istej miery sa v tomto princípe premieta zmysel existencie rodinného práva.
Zákonodarca hovorí o záujmoch dieťaťa, ale i o záujmoch spoločnosti, o ktorých predpokladá, že sú
zhodné. Takéto chápanie je už prekonané
Princíp rovnosti subjektov rodinného práva – žiaden zo subjektov nesmie druhému subjektu
jednostranne ukladať povinnosti ani jednostranne naňho prevádzať práva a žiaden zo subjektov
rodinnoprávneho vzťahu nie je spôsobilý autoritatívne rozhodovať o právach a povinnostiach
vznikajúcich z rodinnoprávnych vzťahov
Princíp solidarity: subjekty plnia voje povinnosti v rámci svojich schopností a možností. Podľa článku
VI. zákona o rodine „Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich
schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
Princíp zvýšenej ochrany manželstva a rodičovstva – ide o princíp ústavný, ktorého konkrétne
vyjadrenie je však problematické.

3) Právne skutočnosti v RP
Právne skutočnosti sú také skutočnosti, s ktorými objektívne práva spája vznik, zmenu alebo zánik
právneho vzťahu. Právne skutočnosti sú jedným z predpokladov vzniku právneho vzťahu.
Základným kritériom klasifikácie je členenie v závislosti od ľudského správania:
-

subjektívne právne skutočnosti:

-

v súlade s právom (právne úkony)

-

v rozpore s objektívnym právom (protiprávne úkony)

-

úradné rozhodnutia štátnych orgánov

-

objektívne právne skutočnosti

-

právne udalosti (plynutie času, dosiahnutie veku, narodenie, smrť) a právne stavy
(príbuzenstvo, odkázanosť na výživu)

Z hľadiska právnych následkov rozlišujeme právne skutočnosti, majúce za následok:
-

vznik rodinnoprávneho vzťahu (napr. narodenie dieťaťa),

-

zmenu rodinnoprávneho vzťahu

-

zánik rodinnoprávneho vzťahu.

1

speters@stonline.sk

Z hľadiska potreby preukazovania rozlišujeme právne skutočnosti:
-

dokázané

-

predpokladané:

-

domnienky:

-

vyvrátiteľné (domnienky určovania otcovstva)

-

nevyvrátiteľné

-

fikcie (do určitej miery príbuzenský vzťah založený osvojením)

Podľa zložitosti:
-

jednoduché (rodinnoprávny vzťah vzniká na základe jedinej právnej skutočnosti)

-

zložené:

-

k ich zavŕšeniu je nutná existencia viacerých jednoduchých právnych skutočností alebo

-

je potrebné:

-

schválenie štátnym orgánom

-

oznámenie skutočnosti alebo úkonu štátnemu orgánu

-

iná forma súčinnosti štátneho orgánu

Subjektívne právne skutočnosti:
Právne úkony
-

prejavy vôle subjektov rodinnoprávnych vzťahov, k vzniku, zmene alebo zániku dochádza
najčastejšie na základe zložených právnych skutočnosti.

-

jednostranné:

-

pôsobia sami

-

právne účinky nastávajú oznámením orgánu (napr. súhlasné prehlásenie rodičov,
ktorým sa určuje otcovstvo)

-

právne účinky nastávajú schválením (napr. právne úkony opatrovníka, týkajúce sa
podstatnej záležitosti zvereného dieťaťa, podliehajú schváleniu súdom)

-

dvojstranné: zmluvná sloboda je však obmedzená, ak nie je dosiahnutá dohoda, rozhodne štátny orgán
v tej istej veci.

Dvojstranné právne úkonu môžu byť podmienené schválením súdom (napr. § 26 ods. 2 ZR: Rozhodnutie
o úprave práv a povinností rodičov k dieťaťu možno nahradiť ich dohodou, ktorá pre svoju platnosť
potrebuje schválenie súdu.), na ich právne účinky sa nemusí vyžadovať žiadna forma alebo účinky
nastávajú oznámením príslušnému štátnemu orgánu (napr. dohoda o priezvisku budúcich manželov a ich
detí). Samostatným problémom je právny úkon, ktorým dochádza ku vzniku manželstva. Nie je
jednoznačný názor na to, či ide o dvojstranný právny úkon alebo dva jednostranné právne úkony.
Zvláštna forma:
-

ústna forma: pri prehlásení o vstupe do manželstva a pri vzniku rodičovského právneho vzťahu
súhlasným prehlásením rodičov,

-

písomná forma: pri zrušení osvojenia na základe dohody medzi osvojiteľom a plnoletým osvojencom
(musí byť spísaná súdom).

Protiprávne úkony: také úkony, ktoré sú v rozpore s normami objektívneho práva.
Úradné rozhodnutia: viaceré právne vzťahy vznikajú na základe rozhodnutia súdu (napr. vzťahy
náhradnej rodinnej výchovy, rozsudok súdu o rozvode manželstva)
Objektívne právne skutočnosti:
Majú rozhodujúci význam hlavne pre vznik alebo zánik rodinnoprávnych vzťahov, menej významné sú
pre zmenu rodinnoprávnych vzťahov.
Najvýznamnejšie je narodenie dieťaťa, ktoré má za následok len vznik právneho vzťahu. Vzniká ním
vzťah medzi rodičmi a deťmi. Ďalšou významnou okolnosťou pre vznik, zmenu alebo zánik
rodinnoprávnych vzťahov je plynutie času. Plynutie času sa prejavuje napr. pri vzniku plnoletosti,
s ktorým sa spájajú rôzne právne následky. Medzi objektívne právne skutočnosti patria aj právne stavy,
najzávažnejšou právnou skutočnosťou je príbuzenstvo (v priamom rade alebo v pobočnom rade).

2

speters@stonline.sk

4) Súčasné demografické, sociologické, politologické a sociálne zmeny

rodiny v SR

(Zdroj: štúdia Rodová problematika na Slovensku (Bútorová, Filadelfiová, Guráň, Gyarfášová,
Farkašová).
Postavenie mužov a žien v rodine
Efektívna rovnoprávnosť mužov a žien je neodmysliteľnou súčasťou civilizovanosti vyspelej krajiny.
Medzi kľúčové spoločenské očakávania, ktorých plnenie spoločnosť sleduje, odmeňuje a trestá, patria
očakávania spojené s rodovými určeniami. Podľa prieskumu agentúry FOCUS možno rozdeliť vlastnosti
dôležité pre správneho muža a pre správnu ženu:
-

špecifické mužské vlastnosti: finančne zabezpečiť rodinu, samostatne sa rozhodovať, autorita doma,
v rodine, podnikavosť, fyzická sila, túžba vyniknúť v práci.

-

špecifické ženské vlastnosti: schopnosť postarať sa o domácnosť, jemnosť, citlivosť k problémom
druhých, príjemný vzhľad, krása.

-

univerzálne charakteristiky človeka bez rodovej identity: dobrá výchova, tolerantnosť, rozvážnosť,
autorita v zamestnaní.

Na Slovensku je hlboko a univerzálne zakotvený tradičný model muža ako dominantného živiteľa rodiny
a ženy ako „udržiavateľky rodinného kozubu“. Podľa 49% respondentov by vydatá žena nemala pracovať
a mala by sa venovať deťom a domácnosti (z toho 53% mužov a 46% žien), podľa 47% by to tak nemalo
byť. Platí, že vzdelanejší a mladší ľudia zastávajú model prirodzenej kombinácie rodinnej a pracovnej
úlohy.
Usporiadanie rodiny
Na Slovensku výrazne prevláda patriarchálne usporiadanie rodiny. Väčšina mužov takého usporiadanie
akceptuje a väčšina žien ho odmieta. Väčší ohlas v prospech tradičného patriarchálneho usporiadania je
viditeľný vo vidieckom prostredí a u mužov.
Názor, že „muž je hlava rodiny“ zastáva podľa vzdelania 72% mužov a 52% žien so základným
vzdelaním, ale iba 47% mužov a 20% žien s vysokoškolským vzdelaním.
Štruktúra populácie
Na Slovensku tvoria viac ako 51% populácie ženy. Percentuálne zastúpenie žien a mužov v štruktúre
populácie sa udržiava dlhodobo na stabilnej úrovni.
Podľa rodinného stavu je výrazná tzv. „feminizácia staroby“, keď počet ovdovených žien prevyšuje počet
ovdovených mužov 5,5 násobne.
Slobodných mužov je o 8% viac ako slobodných žien. Klesá počet a podiel žijúcich v manželstve. Podľa
Štatistického úradu Slovenskej republiky je na Slovensku 23% slobodných žien a 32% slobodných
mužov.
Materstvo a reprodukčné správanie
Pred rokom 1989 bolo len 4% žien bezdetných. Veľká väčšina žien uzatvorila minimálne jedenkrát
manželstvo. Sobášny a pôrodný vek na území Slovenska bol jedným z najnižších alebo dokonca najnižší
v Európe. Pri uzavretí manželstva bola takmer polovica žien tehotná. Po pôrode sa väčšina žien veľmi
skoro vracala opäť do práce, čo spôsobilo, že deti začínali už od jedného alebo dvoch rokov navštevovať
predškolské zariadenie.
Plánované rodičovstvo
V minulosti bola na našom území vysoká miera interrupcií, ktoré v podstate nahrádzali antikoncepciu. O
antikoncepcii bola nízka informovanosť aj u vzdelaných žien. Podobný trend bol nastolený aj v iných
socialistických krajinách. Odmietanie rodičovstva bolo vnímané ako výlučne „ženská záležitosť“.
Od začiatku 90. rokov došlo k veľkému poklesu počtu interrupcií, ich počet sa dostal na úroveň 40%
v porovnaní s rokom 1988 a v súčasnosti je na úrovni 50. rokov dvadsiateho storočia.
V tejto otázke sú reprezentantmi striktného postoja hlavne cirkev a národne orientované politické strany.
V spoločnosti sú zreteľné dva postoje: pro-life a pro-choice.
Na Slovensku platí veľmi reštrikčný sterilizačný zákon, tento úkon môžu podstúpiť iba vydaté ženy
s najmenej tromi deťmi a muži len ak môže byť úkon vykonaný na základe zákona u partnerky a takýto
úkon u nej nie je možný z medicínsko-technického hľadiska.
V súčasnosti začína zlyhávať prenatálna medicínska starostlivosť, keď až 20% žien prichádza priamo na
pôrod. Ide hlavne o ženy rómskeho pôvodu, ktoré majú veľmi nízky vzťah k svojmu vlastnému zdraviu.

3

speters@stonline.sk

V minulosti boli rôzne formy podpory tehotným ženám viazané práve na účasť na zdravotnej
starostlivosti, čo spôsobovalo väčšiu disciplínu tehotných žien.
Fenoménom typickým pre celú Európu je pokles pôrodnosti. Počet narodených detí klesol pod 60.000.
Z toho počet detí narodených mimo manželstva tvorí 15%. Napriek tomu, že je ústavne zaručená rovnosť
takýchto detí, stále k nim prevláda odcudzujúci vzťah zo strany spoločnosti, najmä na vidieku.
Postavenie rodiny
Prevažný počet populácie žije v rodinách (asi 80%). Upevnil sa hlavne model dvojdetných domácností.
Sobášnosť bola v minulosti vysoká, postupne sa znižuje v posledných tridsiatich rokoch. V minulosti boli
s uzavretím manželstva spojené rôzne výhody, čo zvyšovalo podiel uzavretých manželstiev. V súčasnosti
pripadá zhruba 5 uzavretých manželstiev na 1000 obyvateľov.
Rozvodovosť sa zvyšuje, v súčasnosti dosahuje o niečo menej ako 2 rozvody na 1000 obyvateľov.
Pred rokom 1989 bola väčšina žien – matiek zamestnaná. Po roku 1990 dochádza k novému fenoménu
v rodinách – odchodu mužov za prácou, často na dobu jedného týždňa alebo jedného mesiaca.
V súčasnosti je viditeľný aj nárast osamelých žien – manželiek podnikateľov.

5) Rodinnoprávne vzťahy a ich prvky
Rodinnoprávne vzťahy sú také vzťahy osobné a s nimi spojené majetkové vzťahy zvláštneho charakteru,
ktoré vznikajú z manželstva a z príslušnosti k rodine. Rodinnoprávne vzťahy sú tie spoločenské vzťahy,
ktoré vznikajú medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi a medzi ostatnými príbuznými, rovnako medzi
osvojiteľmi a osvojencami a ich príbuznými, medzi neplnoletými deťmi a inými osobami, ktoré
zabezpečujú výchovu maloletých.
V rodinnoprávnych vzťahoch sa nachádza odraz biosociálnych a spoločenských vzťahov.
Najvýraznejšie sa biosociálne vzťahy prejavujú v inštitúte príbuzenstva. Podstatou vzťahu medzi
manželmi sú emocionálne a fyziologické vzťahy. Právna úprava podrobne upravuje právnu stránku
vzniku tohto vzťahu. Ako rodinnoprávne vzťahy vystupujú aj vzťahy, ktoré sú svojou podstatou
sociálnymi vzťahmi a doplňujú resp. rozširujú okruh základných rodinných vzťahov. Ide o vzťahy
napodobňujúce alebo nahradzujúce vzťahy medi rodičmi a deťmi.
Špecifické znaky rodinnoprávnych vzťahov
-

emocionálny (osobný) prvok v rodinných vzťahoch,

-

dôležité miesto pri realizácii rodinnoprávnych vzťahov majú morálne normy,

-

faktické vzťahy (právne normy vo väčšine prípadov regulujú vzťahy, ktoré už vznikli)

-

dlhodobosť,

-

imperatívnosť noriem a zvláštne procesné pravidlá (v mnohých prípadoch).

Prvky rodinnoprávneho vzťahu
Prvkami právneho vzťahu sú jeho subjekt, objekt a obsah.
Subjekty rodinnoprávnych vzťahov
Ako subjekty rodinnoprávnych vzťahov vystupujú výlučne fyzické osoby. Rozhodujúce je postavenie
osoby v rodinnom kolektíve. Postavenie je dané hlavne biosociálnymi faktormi, existenciou pokrvného
príbuzenstva. Kde nie je biosociálna determinovanosť, môže sa stať osoba subjektom rodinnoprávneho
vzťahu na základe svojej vôle.
Subjektom vzťahov medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi a ďalšími príbuznými môžu byť len fyzické
osoby. V prípade, ak sa nenájde vhodná fyzická osoba, ktorá by mohla byť opatrovníkom, môže byť do
tejto funkcie ustanovený okresný úrad. Rovnako aj pri ustanovovaní kolízneho opatrovníka.
Pre spôsobilosť na právne úkony a spôsobilosť na práva a povinnosti platia ustanovenia občianskeho
práva.
Objekt (predmet) rodinnoprávnych vzťahov
Priamym predmetom je ľudské správanie a nepriamym predmetom čo, čoho sa správanie týka (veci a
práva).
V osobno-právnych vzťahoch je priamym predmetom správanie ľudí ako subjektov jednotlivých
rodinnoprávnych vzťahoch
Obsah rodinnoprávnych vzťahov
Obsahom rodinnoprávnych vzťahov sú subjektívne práva a povinnosti. Charakteristickou črtou
subjektívnych práv a povinností tvoriacich obsah rodinnoprávnych vzťahov je ich nescudziteľnosť.

4

speters@stonline.sk

Subjekty rodinnoprávynch vzťahov nemôžu zmluvne prevádzať svoje subjektívne práva a povinnosti – sú
nerozlučne spojené s osobou ich nositeľa. Rodičia nemôžu previesť vyživovaciu povinnosti ani nemôžu
previesť svoje rodičovské práva. Pri manželstve vzniká korelačný vzťah – právu jedného subjektu
zodpovedá povinnosť iného subjektu a naopak. Veľké množstvo subjektívnych práv je zároveň aj
povinnosťou subjektu (napr. rodič má nielen právo, ale aj povinnosť vychovávať dieťa).
Vo veľkom množstve existujú aj subjektívne práva a povinnosti, nesplnenie ktorých nie je sankcionované
– imperfektné normy.

6) Subjekty rodinnoprávnych vzťahov
Ako subjekty rodinnoprávnych vzťahov vystupujú výlučne fyzické osoby. Rozhodujúce je postavenie
osoby v rodinnom kolektíve. Postavenie je dané hlavne biosociálnymi faktormi, existenciou pokrvného
príbuzenstva. Kde nie je biosociálna determinovanosť, môže sa stať osoba subjektom rodinnoprávneho
vzťahu na základe svojej vôle.
Subjektom vzťahov medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi a ďalšími príbuznými môžu byť len fyzické
osoby. V prípade, ak sa nenájde vhodná fyzická osoba, ktorá by mohla byť opatrovníkom, môže byť do
tejto funkcie ustanovený okresný úrad. Rovnako aj pri ustanovovaní kolízneho opatrovníka.
Pre spôsobilosť na právne úkony a spôsobilosť na práva a povinnosti platia ustanovenia občianskeho
práva.

7) Predmet a obsah rodinnoprávnych vzťahov
Objekt (predmet) rodinnoprávnych vzťahov
Priamym predmetom je ľudské správanie a nepriamym predmetom čo, čoho sa správanie týka (veci a
práva).
V osobno-právnych vzťahoch je priamym predmetom správanie ľudí ako subjektov jednotlivých
rodinnoprávnych vzťahoch
Obsah rodinnoprávnych vzťahov
Obsahom rodinnoprávnych vzťahov sú subjektívne práva a povinnosti. Charakteristickou črtou
subjektívnych práv a povinností tvoriacich obsah rodinnoprávnych vzťahov je ich nescudziteľnosť.
Subjekty rodinnoprávnych vzťahov nemôžu zmluvne prevádzať svoje subjektívne práva a povinnosti – sú
nerozlučne spojené s osobou ich nositeľa. Rodičia nemôžu previesť vyživovaciu povinnosti ani nemôžu
previesť svoje rodičovské práva. Pri manželstve vzniká korelačný vzťah – právu jedného subjektu
zodpovedá povinnosť iného subjektu a naopak. Veľké množstvo subjektívnych práv je zároveň aj
povinnosťou subjektu (napr. rodič má nielen právo, ale aj povinnosť vychovávať dieťa).
Vo veľkom množstve existujú aj subjektívne práva a povinnosti, nesplnenie ktorých nie je sankcionované
– imperfektné normy.

8) Vývoj právnej úpravy RP po r. 1945 a základné rysy jeho vývoja
Po vzniku ĆSR v roku 1918 bolo v Česku a na Morave prevzaté rakúske právo a na Slovensku uhorské
obyčajové právo (recepčná norma č. 11/1918). Iba časť práva bola upravená právnymi predpismi,
z ktorých najvýznamnejší bol manželský zákon (zák. čl. č. XXXI/1894). V Česku, na Morave a
v Sliezsku bola obligatórna cirkevná forma uzavretia manželstva, na Slovensku civilná forma. Na
Slovensku bola prípustná rozluka manželstva bez ohľadu na vyznanie manželov.
Právna úprava bola unifikovaná tzv. manželskou novelou (č. 320/1919). Bolo upravené uzatváranie
manželstva, manželské prekážky a rozlučiteľnosť manželstva. Novela zaviedla fakultatívnu civilnú formu
uzavierania manželstva. Bola zavedená možnosť rozluky manželstva ako právneho zániku manželstva
bez ohľadu na konfesiu manželov a bol ponechaný v platnosti inštitút rozvodu od stola a lože, ktorý však
nemal účinky právneho zániku manželstva, manželia neboli však povinní žiť spolu.
Zákonom č. 52/1928 bolo jednotne upravené osvojenie.
V majetkových vzťahoch medzi manželmi platil v Česku systém oddeleného majetku s možnosťou
zmluvnej úpravy. Na Slovensku platil rozdielny majetkový režim pre rôzne skupiny obyvateľstva (pre

5

speters@stonline.sk

šľachticov a osoby, ktoré sa živili duševnou prácou – oddelený majetok s možnosťou zmluvnej úpravy;
pre ostatných koakvizícia – majetkové spoločenstvo pre prípad zániku manželstva.
Rozdielna úprava bola odstránená až zákonom č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve. Zákon zakotvil rovnosť
muža a ženy v manželstve a rodine a zrovnoprávnil deti narodené v manželstve a mimo manželstva.
Upustilo sa od koncepcie manželstva ako zmluvného vzťahu a manželstvo vznikalo na základe
súhlasného prehlásenia manželov o vstupe do manželstva pred príslušným národným výborom.
Bol odstránený inštitút rozvodu od stola a lože a inštitút rozluky manželstva. manželstvo zanikalo
rozvodom na objektívnom princípe (rozvrat vzťahov medzi manželmi).
Boli upravené aj majetkové vzťahy medzi manželmi – zákonné majetkové spoločenstvo s možnosťou
zmluvnej modifikácie.
Zákonom č. 59/1952 bolo upravené uzavieranie manželstva s cudzincami, vyžadoval sa súhlas
ministerstva vnútra.
Zákon o rodine bol dvakrát novelizovaný: v roku 1955 a 1958. Prvá novela zmenila predpisy o rozvode,
bolo možné povoliť rozvod aj proti vôli nevinného manžela, ak manželstvo, ktoré bolo hlboko a trvalo
rozvrátené, už dlhšiu dobu neplnilo svoj spoločenský účel. Novela z roku 1958 zmenila predpisy o
osvojení. Bolo upravené tzv. nezrušiteľné osvojenie spojené so zápisom osvojiteľov do matriky.
Nová ústava z roku 1960 zakotvila socialistické zriadenie a priniesla aj novú formu vlastníctva, na ktorú
bolo treba reflektovať aj v rodinnom práve. V roku 1963 bol vydaný zákon o rodine (94/1963 Zb.)
s účinnosťou od 1. 4. 1964. Zákon bol šesťkrát novelizovaný (k júlu 2002).
Zmeny sa dotkli právnej úpravy rozvodu manželstva, kde bol zrušený princíp viny a bola zo zákona o
rodine vypustená úprava majetkových vzťahov medzi manželmi, ktorá bola zaradená do občianskeho
zákonníka. Do zákona sa dostali aj úpravy obsahujúce účasť spoločnosti na výkone práv a povinností
rodičov.
Zákon o rodine obsahuje 7 článkov, ktoré však už stratili zmysel a dva z nich boli zrušené zákonom č.
127/2002. Zákon je rozdelený do štyroch častí:
-

manželstvo

-

vzťahy medzi rodičmi a deťmi

-

výživné

-

záverečné ustanovenia.

9) Súkromnoprávny prvok a verejnoprávny prvok RP
Rodinné právo je súkromnoprávnym odvetvím. Preniká však do neho aj právo verejné. Niektoré
rodinnoprávne vzťahy vznikajú za súčinnosti správnych orgánov, ktoré majú aj veľké množstvo
významných oprávnení., ktoré vyplývajú z predpisov sociálneho zabezpečenia. Prienik verejného práva
do rodinného práva nastal zákonom č. 121/1975 o sociálnom zabezpečení, ktorý dával možnosť silnej
intervencie štátu do manželských a rodičovských vzťahov.
V rodinnom práve platia aj zmluvy medzinárodného práva verejného:
-

Dohovor o vymáhaní výživného v cudzine (N.Y. 1956)

-

Dohovor o uznaní a vykonateľnosti rozhodnutí o vyživovacej povinnosti voči deťom (Haag 1970)

-

Dohovor o uznaní rozvodov a zrušení manželského spolužitia (Haag 1970)

-

Dohovor o súhlase na manželstvo, najnižšom veku na uzavretie manželstva a registrácii manželstiev
(N.Y. 1962)

-

Deklarácia práv dieťaťa (1959 OSN)

-

Dohovor o právach dieťaťa (N.Y. 1989 – 104/1991 Zb.)

Štát v minulosti figuroval v každom rodinnoprávnom vzťahu. Zasahoval aj do rozvodu – štátne orgány
mali spolupracovať so spoločenskými orgánmi a organizáciami a všetkými občanom a boli povinné
napomáhať upevňovaniu manželstva a rodiny najmä tým, že predchádzali príčinám, ktoré by mohli viesť
k narušovaniu pevnosti a trvalosti vzťahov v manželstve a v rodine. (Staré znenie § 23 ZR)

10) Uzavretie manželstva, jeho predpoklady a podmienky, formy
Manželstvo: právom uzavretý, jedine výslovne dovolený zväzok muža a ženy, ako aj právny pomer medzi
dvoma osobami rôzneho pohlavia a založený právom stanoveným spôsobom. Manželstvo je právny stav.

6

speters@stonline.sk

Uzavretie manželstva (sobáš): právom upravený a jedine prípustný spôsob uzavretia manželstva; je to
právny inštitút, ktorý slúži na založenie manželského stavu a je to právny dôvod vzniku právneho pomeru
manželstva.
Sobáš má kogentnú povahu, jedinou dispozitívnou normou je možnosť výberu civilnej alebo cirkevnej
formy uzavretia manželstva.
Na uzavretie manželstva existujú dva názory:
-

je to dvojstranný právny úkon urobený pred štátnym orgánom alebo

-

sú to dva jednostranné právne úkony proti sebe stojace formou prejavu vôle pred príslušným orgánom
(dvojstranný právny úkon má charakter zmluvy a pri sobáši nie je možné hovoriť o zmluve, pretože
vyhlásenia o uzavretí manželstva sa robia samostatne pred štátnym orgánom).

Predpoklady uzavretia manželstva
-

osobné predpoklady

-

sobášne prehlásenie a jeho náležitosti

-

forma a procedurálne predpoklady

-

náležitosti vzniku manželstva

Prvý predpoklad uzavretia manželstva upravuje ZR v § 1:
Manželstvo sa uzaviera na základe dobrovoľného rozhodnutia muža a ženy vytvoriť harmonické, pevné a
trvalé životné spoločenstvo.
Predpokladom uzavretia manželstva je neexistencia prekážok, ktoré spôsobujú vylúčenie uzavretia
manželstva kým nie sú zrušené, odstránené alebo ospravedlnené. Manželstvo nie je možné uzavrieť so
ženatým mužom alebo vydatou ženou. Prekážkou uzavretia manželstva je aj príbuzenský pomer
(predkovia – potomkovia, aj pomer založený osvojením). Manželstvo nemôže uzavrieť maloletý,
výnimočne môže uzavretie takého manželstva povoliť súd, nie však, ak maloletý nedosiahol vek 16
rokov. Rovnako osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá by mala za dôsledok obmedzenie právnej
spôsobilosti, môže uzavrieť manželstvo len s povolením súdu.
Zákon o rodine:
§ 2
Občania, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo, majú vopred poznať navzájom svoje charakterové
vlastnosti a svoj zdravotný stav, aby mohli založiť manželstvo.
§ 3
Manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením muža a ženy pred orgánom štátu alebo pred orgánom
cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (ďalej len "orgán cirkvi"), že spolu vstupujú do manželstva, a to
verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov.
§ 4
Uzavretie manželstva pred orgánom štátu
(1) Vyhlásenie o uzavretí manželstva urobia muž a žena na orgáne poverenom viesť matriky pre obvod, v
ktorom má jeden z nich trvalý pobyt, a to pred starostom (primátorom) alebo povereným poslancom
obecného (mestského) zastupiteľstva za prítomnosti matrikára.
(2) Príslušný orgán poverený viesť matriky môže z dôležitých dôvodov povoliť uzavretie manželstva pred
iným orgánom povereným viesť matriky alebo na ktoromkoľvek vhodnom mieste.
(3) Ak život toho, kto chce uzavrieť manželstvo, je priamo ohrozený, môže sa manželstvo uzavrieť pred
ktorýmkoľvek orgánom miestnej štátnej správy a na ktoromkoľvek mieste.
Uzavretie manželstva pred orgánom cirkvi
§ 4a
(1) Vyhlásenie o uzavretí manželstva urobia muž a žena pred príslušným orgánom cirkvi, a to pred
osobou vykonávajúcou činnosť duchovného registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti 1 ďalej
len "cirkevná forma").
(2) Manželstvo cirkevnou formou sa uzaviera v kostole alebo na inom vhodnom mieste určenom
predpismi cirkvi alebo náboženskej spoločnosti na náboženské obrady alebo náboženské úkony.
(3) Ak život toho, kto chce uzavrieť manželstvo cirkevnou formou, je priamo ohrozený, môže sa
manželstvo uzavrieť na ktoromkoľvek vhodnom mieste.
(4) Orgán cirkvi, pred ktorým došlo k uzavretiu manželstva, je povinný bezodkladne doručiť zápisnicu o
uzavretí manželstva s uvedením skutočností podľa osobitných predpisov príslušnému orgánu poverenému
vedením matriky, v obvode ktorého sa uzavrelo manželstvo.

7

speters@stonline.sk

§ 4b
Podmienky uzavretia manželstva ustanovené týmto zákonom platia aj pri uzavretí manželstva cirkevnou
formou.
§ 4c
Manželstvá, uzavreté občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v období od 1. januára 1950
do nadobudnutia účinnosti tohto zákona cirkevnou formou v zahraničí podľa práva platného v mieste
uzavretia manželstva, sú platné podľa česko-slovenského práva.
§ 5
Československý štátny občan môže v cudzine uzavrieť manželstvo aj pred orgánom Českej a Slovenskej
Fedratívnej Republiky na to splnomocneným.
§ 6
(1) Občania, ktorí chcú uzavrieť manželstvo, sú povinní predložiť určené doklady, ako aj vyhlásiť, že im
nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva a že obaja navzájom poznajú svoj zdravotný
stav.
(2) Kto chce uzavrieť nové manželstvo, je povinný preukázať, že jeho skoršie manželstvo zaniklo alebo
bolo vyhlásené za neplatné.
(3) Príslušný orgán poverený viesť matriku alebo príslušný orgán cirkvi, pred ktorým sa manželstvo
uzaviera, môže predloženie určených dokladov odpustiť, ak je ich zadováženie spojené s ťažko
prekonateľnou prekážkou.
§ 7
Ak je život toho, kto chce uzavrieť manželstvo priamo ohrozený, netreba predložiť doklady inak na
uzavretie manželstva potrebné. I v takomto prípade však občania musia vyhlásiť, že im nie sú známe
okolnosti, ktoré by uzavretie manželstva vylučovali.
§ 8
(1) Občania pri uzavieraní manželstva pred príslušným orgánom povereným viesť matriku alebo pred
príslušným orgánom cirkvi súhlasne vyhlásia,
a) či priezvisko jedného z nich bude ich spoločným priezviskom,
b) či si ponechajú svoje doterajšie priezviská, alebo
c) či priezvisko jedného z nich bude ich spoločným priezviskom a jeden z nich si ponechá svoje doterajšie
priezvisko; občan, ktorý už má dve priezviská, uvedie, ktoré z doterajších priezvisk bude súčasťou jeho
priezviska po uzavretí manželstva.
(2) Ak si občania ponechajú svoje doterajšie priezviská [odsek 1 písm. b)], súhlasne vyhlásia, ktoré z ich
priezvisk bude priezviskom spoločných detí. Ak občania urobia vyhlásenie podľa odseku 1 písm. c),
priezviskom ich detí bude spoločné priezvisko rodičov.
§ 9
Z dôležitých dôvodov môže okresný úrad4 povoliť, aby vyhlásenie občana, že vstupuje do manželstva,
urobil jeho zástupca. Plnomocenstvo sa musí dať písomne. Občan, s ktorým sa má manželstvo uzavrieť,
musí byť v ňom presne označený, inak manželstvo nevznikne.

11) Neplatnosť a zdanlivosť uzavretia manželstva
Okolnosti vylučujúce platnosť manželstva majú za následok jeho neplatnosť, ktorú vyhlasuje súd na
návrh alebo bez neho.
Ak súd vyhlasuje manželstvo za neplatné, deje sa tak ex tunc.
Neexistentné manželsvo (zdanlivé) – non matrimonium: neexistentne uzavreté manželstvo je také
manželstvo, na ktoré sa hľadí, akoby nebolo uzavreté. Vzniká, ak manželstvo uzavrie osoba mladšia ako
16 rokov. Existentné manželstvo nemôžu uzavrieť ani osoby rovnakého pohlavia. Pred rokom 1992 boli
neexistentné sobáše uzavreté cirkevnou formou pred uzavretím civilnou formou, ktorá bola obligatórna a
musela cirkevnej forme predchádzať. Ďalšími dôvodmi neexistentnosti manželstva sú:
-

nedodržanie formy

-

uzavretie pred orgánom cirkvi, ktorá nie je registrovaná

-

uzavretie pred inou osobou ako starostom alebo ním povereným poslancom

Zákon o rodine:
Okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva
§ 11

8

speters@stonline.sk

(1) Manželstvo sa nemôže uzavrieť so ženatým mužom alebo vydatou ženou; neplatnosť manželstva
vysloví súd i bez návrhu.
(2) K výroku o neplatnosti nedôjde a takéto manželstvo sa stane platným, len čo skoršie manželstvo
zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné.
§ 12
Manželstvo sa nemôže uzavrieť medzi predkami a potomkami a medzi súrodencami; to isté platí o
príbuzenstve založenom osvojením, pokiaľ osvojenie trvá. Neplatnosť manželstva vysloví súd i bez
návrhu.
§ 13
(1) Manželstvo nemôže uzavrieť maloletý. Výnimočne, ak je to v súlade so spoločenským účelom
manželstva, môže súd z dôležitých dôvodov povoliť uzavretie manželstva maloletému staršiemu ako
šestnásť rokov. Bez tohto povolenia je manželstvo neplatné a súd vysloví neplatnosť i bez návrhu.
(2) K výroku o neplatnosti manželstva však nedôjde a takéto manželstvo sa stane platným, ak manžel,
ktorý bol v čase uzavretia manželstva maloletý, už dovŕšil osemnásty rok alebo ak manželka otehotnela.
(3) U maloletého mladšieho ako šestnásť rokov manželstvo nevznikne.
§ 14
(1) Manželstvo nemôže uzavrieť občan postihnutý duševnou poruchou, ktorá by mala za následok
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Súd môže uzavretie takéhoto manželstva povoliť, ak je
zdravotný stav občana zlučiteľný so spoločenským účelom manželstva.
(2) Ak uzavrie manželstvo občan postihnutý takouto duševnou poruchou bez povolenia súdu, vysloví súd
neplatnosť tohto manželstva na návrh ktoréhokoľvek z manželov. K výroku o neplatnosti však nedôjde a
manželstvo sa stane platným, ak sa zdravotný stav manžela stal zlučiteľným so spoločenským účelom
manželstva.
§ 15
(1) Ak manželstvo zaniklo, nemožno ho vyhlásiť za neplatné.
(2) Ak sa manželstvo uzavrelo so ženatým mužom alebo vydatou ženou alebo medzi predkami a
potomkami a medzi súrodencami, vysloví sa neplatnosť i po jeho zániku. To isté platí o manželstve
uzavretom medzi osobami, ktoré sú v príbuzenskom pomere na základe osvojenia.
§ 16
(1) Ak sa konanie o vyhlásenie manželstva za neplatné na návrh niektorého z manželov už začalo, možno
neplatnosť manželstva vysloviť i po smrti druhého manžela.
(2) Po smrti manžela, ktorý podal návrh na vyhlásenie manželstva za neplatné, možno vysloviť
neplatnosť manželstva aj vtedy, ak o to požiadajú do jedného roku po jeho smrti jeho potomci.
§ 17
(1) Manželstvo vyhlásené za neplatné sa považuje za neuzavreté.
(2) O právach a povinnostiach manželov k spoločnému dieťaťu a o ich majetkových pomeroch po
vyhlásení manželstva za neplatné platia obdobne ustanovenia o právach a povinnostiach rozvedených
manželov k spoločnému dieťaťu a o ich majetkových pomeroch.

12) Práva a povinnosti manželov
Vzťahy medzi manželmi
§ 18
Muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a rovnaké povinnosti. Sú povinní žiť spolu, byť si verní,
vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
§ 19
O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní sa starať obidvaja manželia podľa
svojich schopností a možností. Za uspokojovanie potrieb rodiny sa považuje aj osobná starostlivosť o deti
a spoločnú domácnosť.
§ 20
(1) O veciach rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na
návrh jedného z nich súd.
(2) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiaden z manželov súhlas druhého manžela.
§ 21

9

speters@stonline.sk

(1) Každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach, najmä prijímať za
neho bežné plnenia.
(2) Konanie jedného manžela pri obstarávaní bežných vecí rodiny zaväzuje obidvoch manželov spoločne
a nerozdielne.
(3) To neplatí, ak druhý manžel tieto účinky proti inej osobe výslovne vylúčil a ak to bolo tejto osobe
známe.
-

Základné práva a povinnosti:

-

žiť spolu

-

byť si verní

-

vzájomne si pomáhať

-

vytvárať dravé rodinné prostredie

-

Uspokojovanie potrieb rodiny

-

Zákonné zastupovanie medzi manželmi

-

Solidárna zaviazanosť manželov

.

13) Zánik manželstva – všeobecne
Manželstvo ako právom predpokladaný vzťah zaniká len spôsobom stanoveným zákonom. Právnu úpravu
zániku manželstva obsahuje štvrtá hlava prvej časti zákona o rodine.
Z osobnoprávnej povahy manželstva vyplýva, že môže existovať len za života manželov. Ak jeden
z manželov zomrie, manželstvo zaniká. Zánik manželstva smrťou jedného z manželov je
najprirodzenejším spôsobom zániku manželstva. Rovnaké právne následky má aj vyhlásenie manžela za
mŕtveho – manželstvo zaniká dňom, kedy rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.
Rodinné právo chápe síce manželstvo ako celoživotné spoločenstvo muža a ženy, netrvá bezpodmienečne
na jeho zachovávaní tam, kde manželstvo už nemôže plniť svoju spoločenskú funkciu. Zákon o rodine
umožňuje za dodržania ustanovených podmienok zrušenie manželstva rozvodom. Zákon o rodine
predpokladá rozvod manželstva len na základe súdneho rozhodnutia. Právna úprava rozvodu manželstva
je budovaná na princípe objektívneho rozvratu manželstva. Dohoda o rozvode je v našom právnom
poriadku neprípustná.
Podľa zákona o rodine zánik manželstva teda spôsobujú tieto právne skutočnosti:
-

smrť jedného z manželov

-

právoplatné rozhodnutie súdu o vyhlásení jedného z manželov za mŕtveho

-

súdne rozhodnutie o zrušení manželstva rozvodom.

Zánikom manželstva zanikajú osobné práva a povinnosti manželov, ktoré medzi nimi vznikli v dôsledku
uzavretia a existencie manželstva. Zánikom manželstva zaniká aj vzájomná vyživovacia povinnosť medzi
manželmi. Úprava ostatných spoločných majetkových práv je upravená v Občianskom zákonníku. Ide
najmä o BSM a spoločný nájom bytu manželmi. Zánikom manželstva zaniká bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov a aj spoločný nájom bytu.
Zánik manželstva môže spôsobiť aj vznik nových práv a povinností manželov, ktoré sú odvodené zo
skutočnosti, že medzi mužom a ženou existovalo manželstvo.
Vzniká napr. právo na príspevok na výživu rozvedeného manžela. So vznikom nových práv a povinností
počíta aj Občiansky zákonník – manželia si môžu svoje majetkové vzťahy upraviť zmluvne (napr. môžu
vyhradiť vznik BSM až ku dňu zániku manželstva.

14) Spôsoby zániku manželstva a ich právne následky
Zánik manželstva smrťou jedného z manželov
Podľa ustanovenia § 22 ZR manželstvo zaniká smrťou jedného z manželov. Manželský právny vzťah
zaniká okamihom smrti jedného z manželov, prípadne oboch, ak zomrú súčasne. Pozostalý manžel
nemôže prijať späť svoje predchádzajúce priezvisko, ktoré mal pred vznikom manželstva. Toto právo
zákon priznáva len rozvedenému manželovi.
Ak zo zaniknutého manželstva pochádzajú spoločné neplnoleté deti, jediným nositeľom rodičovských
práv a povinností je pozostalý manžel. Podmienkou však je spôsobilosť na právne úkony v plnom
rozsahu. Pozostalý manžel vykonáva rodičovské práva sám.
Ak pozostalý manžel uzavrie nové manželstvo a príjme priezvisko svojho nového manžela, nedochádza
k zmene priezviska maloletého dieťaťa z predchádzajúceho manželstva. Zmenu priezviska dieťaťa je

10

speters@stonline.sk

môže dosiahnuť len na základe rozhodnutia správneho orgánu podľa zákona o mene a priezvisku (z. č.
300/1993 o mene a priezvisku).
Zánik manželstva vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho
Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom (úmrtným listom vydaným na základe obhliadky
mŕtvoly), môže súd vyhlásiť fyzickú osobu za mŕtveho. Vyhlásenie za mŕtveho prichádza do úvahy:
-

v prípade zistenia smrti na základe iných dôkazných prostriedkov

-

na základe pravdepodobnosti smrti u nezvestného občana

V oboch prípadoch vyhlasuje fyzickú osobu na mŕtvu súd na návrh toho, kto má na veci právny záujem.
Súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Súd vo svojom rozhodnutí presne určí deň
príp. hodinu smrti fyzickej osoby. Toto rozhodnutie súdu nahradzuje úradný doklad o smrti fyzickej
osoby.
Vyhlásiť za mŕtveho možno aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno
usúdiť, že už nežije. Ak súd uzná, že podľa údajov návrhu sú podmienky vyhlásenia za mŕtveho, ustanoví
nezvestnému opatrovníka. Ak sa počas ediktálnej doby neprihlásil nezvestný alebo ak o sebe nepodal
správu alebo o ňom nepodal správu niekto iný, vyhlási súd nezvestného za mŕtveho. V rozsudku uvedie
deň, ktorý platí za deň, ktorý nezvestný neprežil.
Účinky vyhlásenia za mŕtveho z hľadiska rodinného práva:
Manželstvo fyzickej osoby, ktorá bola vyhlásená za mŕtvu, zaniká dňom, keď rozhodnutie o tom
nadobudne právoplatnosť. Tým istým dňom zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a
spoločný nájom bytu manželmi.
Deň určený v rozhodnutí o vyhlásení za mŕtveho za deň smrti je rozhodujúci pri počítaní času, z ktorého
sa vychádza pri určovaní domnienok otcovstva.
Ak by súd zrušil rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho, platí, že sa neobnoví zaniknuté manželstvo, ak
medzitým manžel toho, kto bol vyhlásený za mŕtveho, uzavrie nové manželstvo. Ak však druhý manžel
medzitým neuzavrel nové manželstvo, obnoví sa pôvodné manželstvo.
Zrušenie manželstva rozvodom
Rozvod je právnym prostriedkom, ktorým sa ruší manželstvo za života manželov. Prístup zákonodarcov
v otázke rozvodu je v Európe rôzny. Jednou zo zásadných otázok je vymedzenie dôvodu rozvodu:
-

zavinenie

-

rozvrat

-

dohoda manželov.

Právne následky zrušenia manželstva rozvodom:
Za jeden z najzávažnejších právnych následkov rozvodu je nutné považovať úpravu výkonu práv a
povinností rodičov k dieťaťu. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa
upraví súd ich práva a povinnosti k dieťaťu po rozvode, najmä určí, komu bude dieťa zverené do výchovy
a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu.
Súd rozhoduje o právach a povinnostiach len k maloletému dieťaťu. Ak majú rozvádzajúci sa rodičia
maloleté dieťa, ktoré má schopnosť samo sa živiť, súd upraví len to, komu bude dieťa zverené do
výchovy, vyživovacia povinnosť voči dieťaťu určená nebude.
Súd má pri rozhodovaní vždy prihliadať na zaistenie najpriaznivejších podmienok pre zdarný vývoj
dieťaťa. Deti nemusia byť zverené do výchovy rodičov. Môže ísť aj o starostlivosť iného občana,
pestúnsku starostlivosť a výnimočne i ústavnú výchovu.
Ak majú rodičia viac detí, súdna prax zastáva stanovisko, že majú byť zverené do výchovy toho istého
rodiča.
V rámci úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom určí súd, ako má každý z rodičov
prespievať na výživu. Súd určuje vyživovaciu povinnosť len voči rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené
do výchovy.
Zákon o rodine dáva rodičom možnosť dohodnúť sa o úprave práv a povinností k dieťaťu po rozvode.
Táto dohoda musí byť schválená súdom. Dohoda musí byť v súlade so záujmami dieťaťa a v súlade
s právnymi normami.
Dohoda o styku rodiča s dieťaťom nemusí byť schválená súdom. Ak si to vyžaduje záujem dieťaťa na
jeho výchove, upraví styk súd – najmä ak zistí, že rodičia sa na styku nedohodli alebo sa dohodli a
dohoda nie je v záujme dieťaťa. Obmedziť alebo zakázať styk dieťaťa s rodičom môže súd, ak je to
potrebné v záujme zdravia dieťaťa.

11

speters@stonline.sk

Ak sa zmenia pomery, môže súd zmeniť i bez návrhu rozhodnutie alebo dohodu rodičov o výkone ich
rodičovských práv a povinností.
Zákon rieši aj otázku ďalšieho používania priezviska druhého manžela, ktoré pri uzavretí manželstva
prijal ako spoločné. Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do jedného mesiaca po
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť obecnému úradu vedúcemu matriku, že prijíma opäť svoje
predošlé priezvisko.
Právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode zaniká vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi.
Spoločné majetkové práva manželov upravuje občiansky zákonník (BSM, spoločný nájom bytu).

15) Hmotnoprávne podmienky rozvodu a dôvody rozvratu manželstva
Naša právna úprava vychádza z princípu rozvratu manželstva a stanovuje jeden všeobecný rozvodový
dôvod. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak
vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Pri rozhodovaní o rozvode musí
súd prihliadnuť najmä na záujmy maloletých detí.
Skutočnosť, či rozvrat vzťahov bol zavinený niektorým z manželov, oboma alebo žiadnym z nich nemá
právny význam z hľadiska možnosti zrušenia manželstva rozvodom. Z koncepcie zisťovania zavinenia
rozvratu vychádzal zákon o rodinnom práve z roku 1949.
Zákon vyžaduje kvalifikovaný rozvrat, ktorý sa posudzuje z objektívneho hľadiska. Musí ísť o vážny
rozvrat manželstva, vážnosť rozvratu sa posudzuje podľa hĺbky a dĺžky narušenia vzťahov medzi
manželmi.
Kvalifikácia rozvratu sa posudzuje podľa toho, ako sa vážny rozvrat prejavuje na plnení spoločenského
účelu manželstva. Vážnosť rozvratu musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou plniť spoločenský
účel manželstva.
Súd je povinný prihliadať predovšetkým na záujmy maloletých detí. Súd je povinný zistiť príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvráteniu manželstva. Súd svoje zistenia uvedie v odôvodnení rozhodnutia.

16) Procesnoprávne podmienky rozvodu
Procesnoprávne podmienky rozvodu sú upravené v Občianskom súdnom poriadku. Platia všeobecné
pravidlá s niektorými zvláštnosťami.
Konanie o rozvod manželstva je začaté na návrh niektorého z manželov. Súd nemôže začať konanie ex
offo. Manželia nemajú nárok na zrušenie manželstva rozvodom.
Na konanie o rozvode je v prvom stupni príslušný okresný súd. Príslušný je súd, v obvode ktorého mali
manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu býva aspoň jeden z manželov. Ak taký súd
neexistuje, je príslušný všeobecný súd odporcu, ak taký neexistuje, je príslušný všeobecný súd
navrhovateľa.
O rozvode sa rozhoduje rozsudkom. Proti rozsudku o rozvode je možné podať odvolanie, ktoré
prejednáva krajský súd. Dovolanie nie je prípustné a obnova konania nie je prípustná proti rozsudkom,
ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza.
Konanie o rozvod je začaté dňom, kedy súdu došiel návrh na jeho začatie. V konaní o rozvod vedie súd
manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie.

17) Určenie rodičovstva
Rodičmi dieťaťa sú jeho matka a otec. Materiálnym základom vzniku právneho vzťahu rodičovstva je
narodenie alebo splodenie dieťaťa. Zákon o rodine upravuje iba spôsob určenia otcovstva k dieťaťu,
vychádza z toho, že v praxi bude nepochybné, kto je matkou dieťaťa.
Pri určovaní otcovstva ide o to, aby sa právny stav zhodoval so stavom biologickým a aby bol vzťah
určený v čo najkratšej dobe po narodení dieťaťa. Zákonodarca sa riadil zásadou ochrany záujmu
maloletých detí.
Právne otázky spojené s určením a popretím materstva hmotné právo neupravuje, upravuje ich však
Občiansky súdny poriadok (určenie, či tu právo je alebo nie je).
Určenia materstva sa môže domáhať žalobou najmä žena k dieťaťu, ktorého osobný stav nie je určený
(tzv. „nájdené dieťa“). Rozhodnutie by v podstate určilo osobný stav dieťaťa a právne účinky by boli
zaväzujúce erga omnes.

12

speters@stonline.sk

Môže sa stať, že osobný stav dieťaťa je už upravený, a iná žena žiada o určenie materstva k dieťaťu. Ak
by podľa jej tvrdenia ani otec nebol skutočným otcom dieťaťa, predchádzalo by konaniu o určenie
materstva konanie o určenie otcovstva.

18) Určenie otcovstva
Materiálnym základom právneho vzťahu otca k dieťaťu je splodenie dieťaťa určitým mužom. Je ťažké
dokázať ho, preto zákon o rodine obsahuje ustanovenie o právnym domnienkach. Domnienky otcovstva
sú vyvrátiteľné – pripúšťa sa možnosť dokázať, že domnelé otcovstvo nie je otcovstvom skutočným.
Domnienky nasledujú za sebou v poradí, v akom to zodpovedá spoločenskému výskytu typických
okolností, za ktorých je dieťa splodené.
1. domnienka: za otca sa považuje manžel matky;
2. domnienka: za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov
3. domnienka: za otca sa považuje muž, ktorý s matkou súložil v rozhodnej dobe
4. domnienka: za otca sa považuje manžel matky dieťaťa, ak bola s jeho súhlasom umelo oplodňovaná a

dieťa sa narodilo medzi 180. a 300. dňom od umelého oplodňovania.

Prvá domnienka – manžel matky
Prvá domnienka určenia otcovstva sa uplatňuje automaticky – pôsobí priamo zo zákona.
§ 51 ZR
(1) Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva

alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

(2) Ak sa narodí dieťa žene znovu vydatej, považuje sa za otca neskorší manžel, i deď sa dieťa narodilo

pred uplynutím trojstého dňa potom, keď je skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za
neplatné.

(3) Pri počítaní času, ktorý je rozhodujúci pre určenie otcovstva, má sa za to, že manželstvo toho, kto bol

vyhlásený za mŕtveho, zaniklo dňom, ktorý bol v rozhodnutí o vyhlásení za mŕtveho určený ako deň
smrti.

Druhá domnienka – súhlasné vyhlásenie rodičov
K uplatneniu druhej domnienky dochádza vtedy, ak sa neuplatní prvá domnienka, tzn. že dieťa sa
narodilo žene nevydatej, otcovstvo manžela matky bolo úspešne zapreté, prípadne sa dieťa narodilo až po
tristom dni po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné.
§ 52 - § 53 ZR
§ 52
(1) Za otca sa inak považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
(2) Súhlasné vyhlásenie rodičov sa musí stať pred národným výborom povereným viesť matriku alebo

pred súdom.

(3) Vyhlásenie matky nie je potrebné, ak nemôže pre duševnú poruchu posúdiť význam svojho konania

alebo ak je zadováženie jej vyhlásenia spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

§ 53
Súhlasným vyhlásením rodičov možno určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému, ak je už počaté.
Tretia domnienka – určenie otcovstva súdom (ak došlo k súloži v rozhodnej dobe)
Ak nebolo otcovstvo určené ani jednou z prvých dvoch domnienok, určí otcovstvo súd. Za otca dieťaťa sa
považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v dobe, od ktorej neuplynulo do narodenia dieťaťa menej
ako 180 a viac ako 300 dní. Táto doba sa nazýva rozhodná alebo kritická.
§ 54 - § 56 ZR
§ 54
(1) Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže ako dieťa, tak aj matka

navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

(2) Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia

dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, pokiaľ jeho otcovstvo nevylučujú závažné
okolnosti.

§ 55
Ak nie je domnelý otec nažive, podáva sa návrh na určenie otcovstva proti opatrovníkovi, ktorého súd
ustanovil.

13

speters@stonline.sk

§ 56
Ak navrhovateľ za konania zomrie, môže v konaní pokračovať druhý na návrh oprávnený. Do šesť
mesiacov po smrti dieťaťa môžu podať návrh na určenie otcovstva aj potomci navrhovateľa, ak preukážu
právny záujem na tomto určení.
Štvrtá domnienka – určenie otcovstva pri umelom oplodnení
§ 58 ods. 2 ZR
Otcovstvo voči dieťaťu narodenému v čase medzi stoosemdesiatym dňom a trojstým dňom od umelého
oplodňovania vykonaného so súhlasom manžela matky nemožno zaprieť. Otcovstvo však možno zaprieť,
ak by sa preukázalo, že matka dieťaťa otehotnela inak.

19) Konanie o určenie otcovstva
Začatie konania o určenie otcovstva je vždy podmienené jeho návrhom. Aktívne legitimovaní sú matka a
dieťa. Ak navrhovateľ počas konania zomrie, môže v konaní pokračovať druhý na návrh oprávnený. Do
šiestich mesiacov po smrti dieťaťa môžu podať návrh na súdne určenie otcovstva aj potomkovia
navrhovatelia, ak preukážu právny záujem na určení.
Ak ide o dieťa, ktoré bolo osvojené, a osvojenie bolo nezrušiteľné, konanie o určenie otcovstva nie je
prípustné.
V konaní o určenie otcovstva je nutné dokázať, že:
-

žalovaný muž súložil s matkou dieťaťa v rozhodnej dobe

-

nie sú závažné okolnosti, ktoré by otcovstvo muža vylučovali

V prvom rade je potrebné dokázať súlož v rozhodnej dobe. Je v záujme matky, aby označila dôkazy,
ktoré sú spôsobilé objasniť skutkový stav. Základným dôkazným prostriedkom je výsluch žalovaného a
matky dieťaťa.
Ak by bolo nad všetky pochybnosti zistené, že k súloži v rozhodnej dobe nedošlo, súd by žalobu
zamietol. K vyvráteniu domnienky by v takom prípade pred súdom vôbec nedošlo, pretože by sa
neuplatnila.
Základným dôkazom popierajúcim otcovstvo sú základné kategórie lekárskej expertízy: hematologická
expertíza, genetická expertíza - profilovanie DNA, antropologická expertíza a posudky z odboru
gynekológie a sexuológie.
Ak v priebehu konania dôjde k určeniu otcovstva súhlasným prehlásením rodičov alebo dôjde
k nezrušiteľnému osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví. V konaní dochádza súčasne k určovaniu
otcovstva, ale aj k jeho vyvracaniu – žalovaný muž svoje otcovstvo popiera. Ak dokazovanie neviedlo
k záveru, že otcovstvo bolo vylúčené, platí tretia domnienka. Záväznou sa však stáva až konštitutívnym
rozhodnutím súdu. Právoplatné určenie otcovstva zakladá prekážku rei iudicatae. Preto sa rozhodnutím
súdu stáva vyvrátiteľná domnienka otcovstva domnienkou nevyvrátiteľnou.
S konaním o určenie otcovstva súdom je zo zákona spojené aj konanie o výchove a výžive maloletého
dieťaťa, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

20) Zapretie otcovstva
Zapretie otcovstva manžela matky
Manžel matky môže v lehote šesť mesiacov odo dňa, kedy sa dozvedel, že sa jeho manželke narodilo
dieťa, poprieť, že je jeho otcom. Aj matka môže do šiestich mesiacov od narodenia dieťaťa zaprieť, že
otcom dieťaťa je jej manžel.
Právo zaprieť otcovstvo manžela matky k dieťaťu je samostatným osobným právom a nemôže ho
vykonať nikto iný. Len výnimočne má toto právo generálny prokurátor. Ak by bola obmedzená
spôsobilosť na právne úkony u otca alebo matky, ak ona zapiera otcovstvo, v takom prípade môže
otcovstvo zaprieť len opatrovník.
Začiatok prekluzívnej šesťmesačnej lehoty je stanovený rôzne. Pre matku začína plynúť odo dňa
narodenia dieťaťa, pre otca ide o subjektívnu lehotu – odo dňa, kedy sa dozvedel, že je otcom dieťaťa. Ak
bolo právoplatnej rozhodnuté súdom, že neskorší manžel nie je otcom narodeného dieťaťa v dobe 300 dní
po zániku predchádzajúceho manželstva, začína lehota plynúť, odo dňa kedy sa bývalý manžel dozvedel
o rozhodnutí súdu. Ak je ustanovený opatrovník, začína lehota plynúť, keď sa dozvie o narodení dieťaťa
alebo pri jeho ustanovení, ak o narodení dieťaťa už vedel.

14

speters@stonline.sk

Návrh manžela smeruje proti dieťaťu a matke, návrh matky proti dieťaťu a manželovi.
Ak niektorý z pasívne legitimovaných subjektov nežije, je možné žalovať druhý subjekt.
Rozlišujú sa dve skutkové podstaty:
-

ak sa dieťa narodilo pred 180. dňom od uzavretia manželstva, stačí, aby manžel zaprel pred súdom
svoje otcovstvo. Ak však bude zistené, že manžel súložil v rozhodujúcej dobe s matkou alebo pri
uzavieraní manželstva vedel, že je tehotná, bude zapieranie úspešné, len ak je vylúčené, že by mohol
byť otcom dieťaťa. Povinnosť preukázať súlož v rozhodujúcej dobe majú žalovaní.

-

ak sa dieťa narodilo v dobe medzi 180. dňom od uzavretia manželstva a 300. dňom potom, čo
manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné. Otcovstvo je možné zaprieť, ak bude dokázané
bez akýchkoľvek pochybností, že dieťa nemohlo byť splodené manželom matky. Dôkazné bremeno
má žalobca. Vyvrátenie zákonnej domnienky otcovstva je možné len vtedy, ak je dôkaz úplne
nevyvrátiteľný.

-

v prípade umelého oplodnenia (inseminatio arteficialis) platí, že manžel, ktorý súhlasil s umelým
oplodňovaním a ktorého manželke sa narodilo dieťa v dobe medzi 180. a 300. dňom od umelého
oplodnenia, namôže otcovstvo zaprieť, ibaže by bolo dokázané, že k otehotneniu došlo inak.

Zapretie otcovstva určeného súhlasným vyhlásením rodičov
Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže pred súdom zaprieť otcovstvo,
ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa a kým neuplynie 6 mesiacov odo dňa, kedy bolo
otcovstvo takto určené. Rovnakým spôsobom môže v rovnakej lehote poprieť otcovstvo aj matka dieťaťa.
Ak bolo otcovstvo určené voči nasciturovi, lehota neskončí pred uplynutím šiestich mesiacov od
narodenia dieťaťa. Povinnosť uviesť dôkazy na úspešné zapretie otcovstva má žalobca.
Zapretie otcovstva generálnym prokurátorom
Márne uplynutie šesťmesačnej doby má za následok zánik práva na zapretie otcovstva. Absolútna
nemožnosť uplatnenia tohto práva však nemusí byť v súlade so spoločenskými požiadavkami (s dobrými
mravmi). Nápravou tohto rozporu je právo generálneho prokurátora podať návrh na zapretie otcovstva.
Podmienky:
-

oprávnenie podať návrh na zapretie otcovstva vznikne generálnemu prokurátorovi už dňom, kedy
uplynula lehota na zapretie len jednému z rodičov.

-

návrh podáva, len ak si to vyžaduje záujem spoločnosti, túto podmienku však posudzuje sám, nemusí
ju preukazovať ani osvedčovať. O tom, či návrh podá alebo nepodá, rozhoduje výlučne sám a je
viazaný len zákonom.

-

návrh smeruje proti otcovi, matke a dieťaťu, ak niektorý z nich nežije, voči ostatným žijúcim. Ak
nežije žiaden z nich, proti opatrovníkovi, ktorého ustanoví súd.

-

generálny prokurátor nie je obmedzený žiadnou lehotou

-

zapretie generálnym prokurátorom sa vzťahuje iba na prvú a druhú domnienku.

21) Umelé oplodnenie a jeho právne predpoklady pre určenie rodičovstva
S umelým oplodnením (inseminatio arteficialis) súvisí množstvo vážnych etických aj právnych otázok.
Významným právnym aspektom je popretie otcovstva. Manžel, ktorý súhlasil s umelým oplodnením a
ktorého manželke sa narodilo dieťa v období medzi 180. a 300. dňom od umelého oplodnenia, nemôže
otcovstvo poprieť. Umelým oplodnením sa rozumie lekársky zákrok.
Výnimkou pri popretí otcovstva je, ak bude preukázané, že k otehotneniu ženy došlo iným spôsobom.
Právnu úpravu umelého oplodnenia obsahujú administratívnoprávne normy.

22) Všeobecne o vzťahoch medzi rodičmi a deťmi
Vzťahy medzi rodičmi a deťmi sú založené na existencii biologického pokrvného zväzku, ktorý vzniká
nezávisle na ľudskej vôli narodením dieťaťa (niektoré práva a povinnosti vznikajú už počatím dieťaťa).
Práva úprava vychádza z rovného postavenia detí, je vylúčené rozlišovanie detí podľa ich pôvodu. Práva
a povinnosti sú upravené bez ohľadu na to, či sú rodičia manželmi alebo nie.
Celá právna úprava je podriadená zásade ochrany práv a záujmov maloletých detí. Zo vzťahov medzi
rodičmi a deťmi boli odstránené mocenské prvky (napr. otcovská moc, rodičovská moc a pod.), používa
sa pojem rodičovské práva.

15

speters@stonline.sk

Obaja rodičia majú voči dieťaťu rovnaké práva a povinnosti. Ak má dieťa len jedného z rodičov (druhý
nie je známy, zomrel alebo nie je nositeľom rodičovských práv), koncentruje sa výkon práv a povinnosti
výlučne v osobe jediného rodiča.
Vzájomné práva a povinnosti rodičov a detí sú založené na morálnych norách.
Prevažujú kogentné normy. Rodičia nemôžu svoje práva a povinnosti previesť na tretie osoby a ani s nimi
iným spôsobom disponovať. Rodič sa svojich práv nemôže vzdať (fakticky sa tak ale deje pri súhlase
s osvojením). Nemusí však všetky práva vykonávať osobne, môže poveriť výkonom niektorých práv inú
osobu. Vyživovaciu povinnosť však previesť na iného nemôže.
Ak rodičia neplnia svoje povinnosti a neuplatňujú svoje práva v súlade so zákonom, zúčastňuje sa na
výkone práv a povinností spoločnosť (podľa ZR).
Maloleté dieťa má právny nárok na zabezpečenie riadnej výchovy a všestranného rozvoja.

23) Rodičovské práva a povinnosti a ich obsah
Rodičovské práva sú definované ako súhrn práv, ktoré má rodič s úplnou spôsobilosťou na právne úkony
voči svojmu maloletému dieťaťu na realizáciu svojho rodičovstva, teda na uspokojenie svojho
rodičovského citu a na ochranu záujmov maloletého dieťaťa.
Medi rodičovské práva možno zaradiť práva (a zároveň povinnosti):
-

výchova dieťaťa

-

zastupovanie dieťaťa

-

určenie mena a priezviska

-

správa záležitostí dieťaťa

Výchova dieťaťa
Pojem výchova ZR nedefinuje. Pod pojmom výchova dieťaťa sa v širšom zmysle chápe starostlivosť o
dieťa, o jeho fyzický, duševný a morálny vývoj. Právo na výchovu dieťaťa patrí výlučne rodičovi
(osvojiteľovi), ktorý má úplnú spôsobilosť na právne úkony a nebol pozbavený rodičovských práv. Ak by
obaja rodičia zomreli, boli pozbavení rodičovských práv alebo by nemali spôsobilosť na právne úkony
v plnom rozsahu, má právo výchovy opatrovník.
Povinnosť zabezpečiť výchovu dieťaťa nie je zároveň povinnosťou osobnej starostlivosti. Osobnú
starostlivosť môžu vykonávať i iné osoby (prarodičia, maloletá matka…).
Z práva a povinnosti výchovy vyplávajú ďalšie práva a povinnosti:
-

právo mať dieťa u seba

-

právo určiť miesto pobytu dieťaťa

-

právo určiť povolanie dieťaťa v zhode s jeho záujmami

-

právo styku s dieťaťom, s ktorým nežije v jednej domácnosti

Právo styku sa realizuje vtedy, ak rodič s dieťaťom nežije v jednej domácnosti. Zákon vychádza z toho,
že rodičia sa dohodnú. Ak dohoda nie je možná, môže sa ktorýkoľvek z rodičov obrátiť na súd, aby
upravil styk rodiča s dieťaťom.
Ustanovenia upravujúce styk rodičov s dieťaťom, obsahuje ZR v súvislosti s úpravou rozvodu. Výslovne
sa konštatuje, že dohoda rodičov o styku s dieťaťom nemusí byť schválená súdom. Súd upraví styk rodiča
s dieťaťom len vtedy, ak to vyžaduje záujem na výchove dieťaťa. Súd styk rodiča s dieťaťom obmedzí, ak
je to v záujme zdravia dieťaťa. Právo styku patrí výlučne len rodičom (osvojiteľom), nepatrí však starým
rodičom, čo je v praxi kritizované.
Manžel rodiča dieťaťa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, je povinný pomáhať pri výchove. Nemá
však rodičovské práva a povinnosti.
Zastupovanie dieťaťa
Maloletí majú čiastočnú spôsobilosť na právne úkony v závislosti od ich priemernej rozumovej vyspelosti
zodpovedajúcej ich veku. V iných právnych úkonoch ich musí zastupovať iný subjekt – ich zákonný
zástupca. Zastupovať svoje maloleté deti sú oprávnení rodičia. Ak by ani jeden z rodičov nebol nositeľom
rodičovských práv, bol by zákonným zástupcom ustanovený opatrovník. Dieťa môže byť zastupované
ktorýmkoľvek zákonným zástupcom.
Ak by došlo ku konfliktu záujmov zástupcu a zastúpeného, musí byť dieťaťu ustanovený kolízny
opatrovník.

16

speters@stonline.sk

Správa záležitostí dieťaťa
Pri správe záležitostí dieťaťa ide hlavne (nielen) o majetkové záležitosti dieťaťa. Ak ide o právny úkon,
na ktorý je potrebné schválenie súdu, schváli ho súd, ak je tento právny úkon v súlade so záujmami
maloletého.
Určovanie mena a priezviska
-

pri uzavretí manželstva – manželia sa dohodnú o priezvisku spoločných detí

-

súhlasným vyhlásením rodičov o priezvisku dieťaťa pred súdom

-

po narodení dieťaťa slobodnej matke má priezvisko matky, ak je však určený otec, môžu sa dohodnúť
na zmene priezviska.

Konečnú zmenu priezviska vykonáva správny orgán – matrika.
O mene dieťaťa sa majú rodičia dohodnúť, ak sa nedohodnú, určí meno dieťaťa súd.
Zákon o mene a priezvisku:
-

meno sa určuje dohodou rodičov, ak k takejto dohode nedošlo, rozhodnutím súdu

-

ak druhý rodič nie je známy, určuje sa vyhlásením jedného z rodičov

-

ak nie je známy žiaden z rodičov, určí meno dieťaťa súd

-

priezvisko nadobúda štátny občan po narodení rovnaké ako je spoločné priezvisko rodičov, alebo
priezvisko jedného z nich, ak majú rôzne priezviská – toto priezvisko je určené dohodu pri uzavieraní
manželstva.

-

dieťa, ktoré sa narodí do 300 dní od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, nadobúda
priezvisko, na ktorom sa rozvedení manželia dohodli pri uzavretí manželstva, ak nebolo právoplatne
zapreté otcovstvo bývalým manželom matky.

-

ak nie je otec známy, nadobúda dieťa priezvisko matky, ak nie je známa ani matka, určí priezvisko
súd.

-

na zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého staršieho ako 15 rokov sa vyžaduje jeho súhlas.

24) Určenie mena a priezviska dieťaťa
Určovanie mena a priezviska
-

pri uzavretí manželstva – manželia sa dohodnú o priezvisku spoločných detí

-

súhlasným vyhlásením rodičov o priezvisku dieťaťa pred súdom

-

po narodení dieťaťa slobodnej matke má priezvisko matky, ak je však určený otec, môžu sa dohodnúť
na zmene priezviska.

Konečnú zmenu priezviska vykonáva správny orgán – matrika.
O mene dieťaťa sa majú rodičia dohodnúť, ak sa nedohodnú, určí meno dieťaťa súd.
Zákon o mene a priezvisku:
-

meno sa určuje dohodou rodičov, ak k takejto dohode nedošlo, rozhodnutím súdu

-

ak druhý rodič nie je známy, určuje sa vyhlásením jedného z rodičov

-

ak nie je známy žiaden z rodičov, určí meno dieťaťa súd

-

priezvisko nadobúda štátny občan po narodení rovnaké ako je spoločné priezvisko rodičov, alebo
priezvisko jedného z nich, ak majú rôzne priezviská – toto priezvisko je určené dohodu pri uzavieraní
manželstva.

-

dieťa, ktoré sa narodí do 300 dní od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, nadobúda
priezvisko, na ktorom sa rozvedení manželia dohodli pri uzavretí manželstva, ak nebolo právoplatne
zapreté otcovstvo bývalým manželom matky.

-

ak nie je otec známy, nadobúda dieťa priezvisko matky, ak nie je známa ani matka, určí priezvisko
súd.

-

na zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého staršieho ako 15 rokov sa vyžaduje jeho súhlas.

25) Úprava styku rodiča a dieťaťa
Právo styku sa realizuje vtedy, ak rodič s dieťaťom nežije v jednej domácnosti. Zákon vychádza z toho,
že rodičia sa dohodnú. Ak dohoda nie je možná, môže sa ktorýkoľvek z rodičov obrátiť na súd, aby
upravil styk rodiča s dieťaťom.
Ustanovenia upravujúce styk rodičov s dieťaťom, obsahuje ZR v súvislosti s úpravou rozvodu. Výslovne
sa konštatuje, že dohoda rodičov o styku s dieťaťom nemusí byť schválená súdom. Súd upraví styk rodiča
s dieťaťom len vtedy, ak to vyžaduje záujem na výchove dieťaťa. Súd styk rodiča s dieťaťom obmedzí, ak

17

speters@stonline.sk

je to v záujme zdravia dieťaťa. Právo styku patrí výlučne len rodičom (osvojiteľom), nepatrí však starým
rodičom, čo je v praxi kritizované.
Manžel rodiča dieťaťa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, je povinný pomáhať pri výchove. Nemá
však rodičovské práva a povinnosti.
§ 26 ZR
(1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví súd ich práva a

povinnosti k dieťaťu pre čas po rozvode, najmä určí, komu dieťa zverí do výchovy a ako má každý
z rodičov prispievať na jeho výživu.

(2) Rozhodnutie o úprave práv a povinností rodičov k dieťaťu možno nahradiť ich dohodou, ktorá pre

svoju platnosť potrebuje schválenie súdu.

(3) Súd pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov alebo pri schvaľovaní ich dohody vždy

prihliadne na to, aby sa zabezpečili najpriaznivejšie podmienky pre zdarný vývoj dieťaťa na
uvedomelého občana.

§ 27 ZR
(1) Dohoda o styku rodičov s dieťaťom nepotrebuje schválenie súdu.
(2) Súd však styk rodičov s dieťaťom upraví, ak to vyžaduje záujem na jeho výchove.
(3) Ak je to potrebné v záujme zdravia dieťaťa, súd styk dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho i zakáže.

26) Práva a povinnosti dieťaťa voči rodičom
Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností
zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Ide o článok VI základných zásad, ktorý je
ďalej konkretizovaný.
Povinnosti detí voči rodičom ustanovené v § 35 ZR sú dvojakého druhu:
-

dieťa, ktoré žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, je povinné podľa svojich schopností a
možností im pomáhať, (závisí najmä od veku dieťaťa)

-

ak má dieťa príjmy z vlastnej práce, má povinnosť prispievať na úhradu potrieb rodiny. (táto
povinnosť je súdne vynutieteľná a môže ju v prípade návrhu rodičov urči súd; nejde tu však o
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom, ktorá je iným právnym vzťahom)

27) Obmedzená spôsobilosť dieťaťa
Zastupovanie dieťaťa
Maloletí majú čiastočnú spôsobilosť na právne úkony v závislosti od ich priemernej rozumovej vyspelosti
zodpovedajúcej ich veku. V iných právnych úkonoch ich musí zastupovať iný subjekt – ich zákonný
zástupca. Zastupovať svoje maloleté deti sú oprávnení rodičia. Ak by ani jeden z rodičov nebol nositeľom
rodičovských práv, bol by zákonným zástupcom ustanovený opatrovník. Dieťa môže byť zastupované
ktorýmkoľvek zákonným zástupcom.
Ak by došlo ku konfliktu záujmov zástupcu a zastúpeného, musí byť dieťaťu ustanovený kolízny
opatrovník. Rovnako nemôže dôjsť ku kolízii záujmov medzi deťmi navzájom.

28) Postavenie a ochrana práv dieťaťa v ZR a jej korešpondujúci vzťah

s Konvenciou OSN o ochrane práv dieťaťa

ZR zaručuje dieťaťu:
-

právo na výchovu,

-

právo na výživu,

-

právo na meno a priezvisko,

-

právo na ochranu zo strany štátu,

Organizácia Spojených národov zaručuje dieťaťu:
-

právo na život

-

právo na rozvoj

-

právo na meno a štátnu príslušnosť

-

zákaz odňatia dieťaťu proti ich vôli (okrem súdneho rozhodnutia)

-

zákaz únosov do zahraničia

-

sloboda prejavu dieťaťa

18

speters@stonline.sk

-

sloboda súkromia, združovania a pokojného zhromažďovania

-

ochrana pred násilím

-

právo na nevyhnutnú životnú úroveň

-

právo na vzdelanie…

29) Všeobecne o vzťahu autonómie rodiny a štátnej intervencie

Jednou z oblastí vzťahu štátu k občanovi a teda aj k dieťaťu je starostlivosť a pomoc štátu tým skupinám
občanov, pri ktorých to je potrebné vzhľadom na ich závislosť pri uspokojovaní potrieb. Tam, kde sa
človek dostáva do ťažko riešiteľných životných situácií, je mu poskytovaná pomoc v rámci sociálnej
politiky štátu. Sociálnoprávna ochrana spočíva najmä:
-

vo výkone opatrovníctva

-

v poskytovaní zvláštnej ochrany deťom, ktoré nie sú v starostlivosti svojich rodičov

-

vo výchovno-poradenskej činnosti

-

v hmotnej podpore nezaopatrených detí a ich rodičov

Realizácia rodičovských práv a povinností ako aj ďalších práv a povinností rodičov k deťom, ktoré zákon
rodičom priznáva, nie je ponechaná výhradne na vôli rodičov, ale týka sa aj záujmov celej spoločnosti.
Preto štát poskytuje prostredníctvom svojich orgánov dieťaťu ochranu, podporu a pomoc v tých
oblastiach, kedy rodičia nie sú schopní alebo ochotní zabezpečiť dieťaťu riadnu starostlivosť a výchovu.
Dieťa si vyžaduje zvláštnu ochranu a starostlivosť, ktorá mu je poskytovaná hlavne v prostredí rodiny. Ak
však rodina neplní svoje funkcie, je nutná pomoc zo strany spoločnosti. V prípade zásahu štátu je
rozhodujúci princíp adekvátnosti. Závažnou otázkou je, kedy:
-

štát musí zasiahnuť, pretože je to nevyhnutne potrebné a nastala skutočnosť predvídaná právnou
normou a prijať konkrétne riešenie stanovené v zákone alebo ponúknuť alternatívne riešenie, ktoré
konzultuje s rodičmi príp. s dieťaťom

-

štát môže zasiahnuť a súčasne ponúknuť rôzne možnosti riešenia.

Z hľadiska rozsahu intervencie štátu do rodinného systému a použitých prostriedkov intervencie:
-

štátna intervencia rieši problém v rodine bez toho, že by došlo ku zmene právneho postavenia
jednotlivých členov rodiny;

-

štátna intervencia môže mať takú intenzitu, že bude mať za následok zmenu právneho postavenia
subjektov (napr. obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv)

-

štátna intervencia nemení právne postavenie subjektov, fakticky však dochádza k obmedzeniu
rodičovských práv zo zákona (napr. odobratie dieťaťa z rodiny a nariadenie ústavnej výchovy bez
toho, že by došlo k rozhodnutiu o zbavení práv rodičov).

30) Úlohy štátnych orgánov pri starostlivosti o deti v zmysle Zákona o

sociálnej pomoci

Zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci
§ 65
Vymedzenie štátnych orgánov sociálnej pomoci
(1) Štátne orgány sociálnej pomoci sú:
a) ministerstvo,
b) krajské úrady,
c) okresné úrady,
d) Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.
(2) Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže je orgán štátnej správy s pôsobnosťou na

území Slovenskej republiky. Jeho sídlom je Bratislava. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu
detí a mládeže riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "minister").

§ 66
Pôsobnosť ministerstva
Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti sociálnej pomoci
[…]

19

speters@stonline.sk

c) riadi a kontroluje výkon štátnej správy uskutočňovaný krajskými úradmi, okresnými úradmi a Centrom
pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v oblasti sociálnej pomoci,
[…]
h) kontroluje úroveň vykonávania sociálnej prevencie, poskytovania sociálneho poradenstva a
vykonávania vybraných činností sociálnoprávnej ochrany,
§ 67
Pôsobnosť krajského úradu
Krajský úrad
[…]
h) vedie prehľad

1. detí, ktorým treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť,
2. občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť,

i) sprostredkúva nadviazanie osobného vzťahu detí, ktorým treba zabezpečiť náhradnú rodinnú

starostlivosť s občanmi vhodnými vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť, pritom spolupracuje s
ostatnými krajskými úradmi,

j) koordinuje sprostredkovanie nadviazania osobného vzťahu detí, pre ktoré treba zabezpečiť náhradnú

rodinnú starostlivosť, s občanmi vhodnými vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť s ostatnými
krajskými úradmi, ak sprostredkovanie nezabezpečil v rámci kraja,

k) sleduje vývoj detí v náhradnej rodinnej starostlivosti, v ústavnej výchove a v ochrannej výchove,
l) predkladá Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže prehľad o deťoch a písomnú

dokumentáciu pre potreby zabezpečenia ochrany práv detí podľa medzinárodných dohovorov,

§ 68
Pôsobnosť okresného úradu
Okresný úrad
a) rozhoduje

1. o okamžitom umiestnení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov dovtedy, kým

rozhodne súd,

2. o výchovných opatreniach podľa osobitných predpisov,

[…]
e) je orgánom,

2. ktorý predkladá detskému domovu alebo domovu sociálnych služieb pre deti doklady uvedené v §

94 ods. 2,

3. po dohode s ktorým môže detský domov alebo domov sociálnych služieb pre deti podať podnet na

zrušenie ústavnej výchovy,

[…]
f) vykonáva
1. sociálnu prevenciu,
2. poradenstvo pri riešení rodinných problémov a sociálnych problémov,
g) poskytuje výchovnú starostlivosť rodinám, v ktorých je vážne ohrozená alebo vážne narušená

výchova dieťaťa a vývoj dieťaťa, a rodinám, z ktorých bolo potrebné deti okamžite umiestniť do
starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,

h) vyhľadáva občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť a deti, ktorým treba

zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť, a vedie prehľad týchto občanov a detí,

i) zabezpečuje v súčinnosti s Centrom poradensko-psychologických služieb pre jednotlivca, pár a rodinu

alebo so subjektom, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, ktorý vykonáva vybrané
činnosti sociálnoprávnej ochrany na základe povolenia, prípravu občanov, ktorí majú záujem
vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť,

j) vedie spisovú dokumentáciu o deťoch, ktorým treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť, a

predkladá ju krajskému úradu,

k) vedie spisovú dokumentáciu občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť,
l) sleduje vývoj detí v náhradnej rodinnej starostlivosti, v ústavnej výchove a v ochrannej výchove,
m) predkladá krajskému úradu prehľad detí, ktorým treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť, ak

ju nemožno zabezpečiť v okrese, a prehľad občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú
starostlivosť, pre ktorých neboli vhodné deti v rámci okresu,

20

speters@stonline.sk

n) vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka maloletých a funkciu opatrovníka maloletých,
o) navrhuje súdu
1. nariadenie ústavnej výchovy a zrušenie ústavnej výchovy,
2. zrušenie výchovných opatrení uložených súdom,
3. obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv,
p) sústavne sleduje vykonávanie výchovných opatrení, o ktorých rozhodol, a hodnotí ich účinnosť,
q) podáva správy a podnety súdu a iným štátnym orgánom vo veciach výchovy a výživy maloletých a

spisuje návrhy a podnety vo veciach výchovy a výživy maloletých,

r) zúčastňuje sa na trestnom konaní proti mladistvým,
[…]
§ 69
Pôsobnosť Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže
(1) Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže
a) plní úlohy prijímajúceho orgánu a odosielajúceho orgánu v oblasti vymáhania výživného podľa

medzinárodných dohovorov,

b) vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka na základe rozhodnutia súdu v otázkach ochrany detí s

medzinárodným prvkom,

c) poskytuje právnu pomoc a poradenstvo najmä pri vymáhaní výživného vo vzťahu k cudzine,
d) plní ďalšie úlohy v oblasti sociálnoprávnej ochrany vo vzťahu k cudzine podľa osobitných predpisov,
e) plní úlohy podľa medzinárodných dohovorov v oblasti práv detí.
OBEC:
[…]
e) poskytuje pomoc
1. maloletým v naliehavých prípadoch, najmä ak je život alebo
zdravie maloletého v doterajšom prostredí vážne ohrozené,
[…]
f) chráni maloletých pred škodlivými vplyvmi, ktoré ohrozujú alebo narušujú ich riadnu výchovu,
g) vykonáva poradenstvo pri riešení rodinných problémov a sociálnych problémov,
h) poskytuje výchovnú starostlivosť rodinám, v ktorých je vážne ohrozená alebo vážne narušená

výchova dieťaťa a vývoj dieťaťa,

i) podieľa sa na obnove rodinného prostredia, z ktorého boli deti vyňaté pre zlyhanie výchovnej funkcie

rodiny,

j) spolupôsobí pri výkone výchovných opatrení uložených súdom alebo okresným úradom,
k) navrhuje

1. súdu nariadenie ústavnej výchovy a zrušenie ústavnej výchovy, zrušenie výchovných opatrení

uložených súdom, obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv,

2. okresnému úradu zrušenie výchovných opatrení uložených okresným úradom,

l) vyhľadáva a okresnému úradu odporúča občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú

starostlivosť a deti, ktorým treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť,

[…]
o) oznamuje súdu skutočnosti na rozhodovanie vo veciach výchovy a výživy maloletých,

31) Úlohy súdov pri starostlivosti o deti
Starostlivosť súdu o maloletých podľa OSP:
§ 176
(1) Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom o výchove a

výžive maloletých detí, o styku rodičov s nimi, o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv, o
schválení dôležitých úkonov maloletého a o záležitostiach, o ktorých sa rodičia nemôžu dohodnúť.
Okrem toho sa rozhoduje rozsudkom o predĺžení ústavnej výchovy po dosiahnutí plnoletosti a o
zrušení takého opatrenia.

(2) O ostatných veciach sa rozhoduje uznesením.
(3) O návrhu vo veci náhradnej rodinnej starostlivosti, najmä o zverení dieťaťa do výchovy iného občana

než rodiča a o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, rozhodne súd bez zbytočného odkladu
najneskôr do jedného roka od podania návrhu na zverenie dieťaťa do výchovy iného občana než

21

speters@stonline.sk

rodiča alebo návrhu na zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. Predĺžiť konanie možno, len ak
z objektívnych príčin nie je možné vykonať dôkazy.

§ 177
(1) Ak nie je príslušný súd známy alebo ak nemôže včas zakročiť, zakročí súd, v obvode ktorého sa

maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu.

(2) Ak sa zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje príslušnosť, môže príslušný súd preniesť svoju

príslušnosť na iný súd, ak je to v záujme maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením
príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd.

§ 178
(1) Súd vedie rodičov, prípadne opatrovníkov maloletých k riadnemu plneniu povinností pri starostlivosti

o maloletého. Vybavuje podnety a upozornenia občanov a právnických osôb ohľadne výchovy
maloletého a robí vhodné opatrenia.

(2) O vhodnosti a účelnosti navrhnutých alebo zamýšľaných opatrení súd spravidla zistí názor orgánu

starostlivosti o deti, orgánu obce, prípadne aj jednotlivých občanov, ktorí sú oboznámení s pomermi.
Ak je to vhodné, vyslúchne o nich aj maloletého.

§ 179
Ak je pre platnosť právneho úkonu, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, potrebné schválenie
súdu, súd ho schváli, ak je to v záujme maloletého.
§ 180
(1) Súdom ustanovený opatrovník maloletého zloží do rúk predsedu senátu sľub, že bude riadne

vykonávať svoje povinnosti a že bude pritom dbať na pokyny súdu. Po zložení sľubu mu predseda
senátu vydá listinu obsahujúcu poverenie na výchovu a zastupovanie dieťaťa a vymedzenie rozsahu
práv a povinností vyplývajúcich z tohto poverenia.

(2) Súd dohliada na správu majetku maloletého zastúpeného opatrovníkom a robí potrebné a vhodné

opatrenia na zistenie a zabezpečenie jeho majetku.

(3) Opatrovník predloží súdu po skončení zastupovania záverečný účet zo správy majetku; súd mu môže

tiež uložiť, aby mu počas zastupovania podával pravidelné správy o svojej činnosti.

Zásahy súdu upravuje aj zákon o rodine:
Do výlučnej právomoci súdu patrí aj najzávažnejší zásah do vzťahu medzi rodičmi a deťmi – obmedzenie
alebo pozbavenie rodičovských práv rodičov.
Ak rodičom bráni vo výkone ich práv závažná prekážka ak to vyžaduje záujem spoločnosti na riadnej
výchove detí, môže súd ich rodičovské práva obmedziť.
Ak rodičia neplnia svoje rodičovské práva alebo povinnosti riadne a ak si to vyžaduje záujem spoločnosti
na riadnej výchove detí, súd ich rodičovské práva obmedzí.
Najzávažnejším prípadom je, ak rodičia zneužívajú svoje práva alebo závažným spôsobom zanedbávajú
svoje povinnosti, súd ich pozbaví rodičovských práv.
§ 45
(1) Ak to vyžaduje záujem dieťaťa, môže súd zveriť dieťa do výchovy iného občana než rodiča, ak občan

poskytuje záruku jeho riadnej výchovy. Pritom súd vymedzí rozsah jeho práv a povinností k dieťaťu.
Takto možno dieťa zveriť aj do spoločnej výchovy manželom. Rozvodom manželstva táto spoločná
výchova zaniká; ak zomrie jeden z manželov, zostáva dieťa vo výchove druhého manžela.

(2) Dieťa sa môže zveriť do pestúnskej starostlivosti; podmienky ustanovuje osobitný predpis.
(3) Ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k

náprave alebo ak z iných závažných dôvodov nemôžu rodičia výchovu dieťaťa zabezpečiť a nemožno
dieťa zveriť do výchovy iného občana než rodiča, alebo do pestúnskej výchovy, alebo nemožno dieťa
zveriť do výchovy opatrovníka, môže súd nariadiť ústavnú výchovu. Ak je to v záujme maloletého
nevyhnutné, môže súd vo výnimočných prípadoch nariadiť ústavnú výchovu aj vtedy, ak jej iné
výchovné opatrenia nepredchádzali. Výnimočnosť prípadu a nemožnosť vykonať iné výchovné
opatrenia musí byť odôvodnená. Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú výchovu až na
jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.

§ 49
Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach pri výkone svojich rodičovských práv a povinností,
rozhodne súd.
§ 50

22

speters@stonline.sk

(1) Ak rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, súd i bez návrhu upraví ich práva a povinnosti, najmä

rozhodne, komu sa dieťa zverí do výchovy a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu.

32) Opatrovníctvo podľa ZR a OZ
Opatrovníctvo podľa Zákona o rodine:
Výchova a zastupovanie maloletého, ktorého rodičia nemôžu vykonávať svoje práva a povinnosti
§ 78
(1) Ak obaja rodičia maloletého zomreli, boli pozbavení rodičovských práv alebo nemajú spôsobilosť na

právne úkony v plnom rozsahu, súd ustanoví opatrovníka, ktorý bude maloletého vychovávať,
zastupovať a spravovať jeho veci namiesto jeho rodičov.

(2) Funkcia opatrovníka je čestnou povinnosťou.
§ 79
(1) Touto funkciou môže sa poveriť predovšetkým príbuzný maloletého, ktorý spôsobom svojho života

zaručuje, že ju bude vykonávať tak, aby to bolo na prospech dieťaťu a spoločnosti.

(2) Ak niet takéhoto príbuzného, môže súd poveriť touto funkciou iného občana spĺňajúceho tieto

podmienky alebo národný výbor.

(3) Súd rozhodne vždy po vypočutí miestneho národného výboru [okresného úradu].
§ 80
(1) Opatrovník zodpovedá spoločnosti za riadne plnenie tejto funkcie a podlieha pravidelnému dozoru

súdu.

(2) Akékoľvek rozhodnutie v podstatnej veci týkajúcej sa maloletého vyžaduje schválenie súdu.
§ 81
(1) Výchova maloletého musí sa uskutočňovať v spolupráci so školou, spoločenskými organizáciami a

štátnymi orgánmi tak, aby z neho vyrástol zdravý a uvedomelý občan.

(2) Aj inak sa na opatrovníka a maloletého primerane vzťahujú ustanovenia o právach a povinnostiach

rodičov a detí.

§ 82
Súd môže z dôležitých dôvodov i bez návrhu uvoľniť opatrovníka z jeho funkcie.
§ 83
(1) Súd ustanoví opatrovníka na ochranu záujmov maloletého aj v tých prípadoch, kde je to z iných

dôvodov potrebné (§ 37 ods. 3, § 68 ods. 2).

(2) V takýchto prípadoch možno ustanoviť za opatrovníka i národný výbor [okresný úrad].
§ 84
Rozsah práv a povinností opatrovníka vymedzí súd z hľadiska účelu, pre ktorý sa opatrovník ustanovil,
aby sa ochrana záujmov maloletého plne zabezpečila.
Opatrovníctvo podľa OZ:
§ 30
Ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov
tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.
Rozsah práv a povinností opatrovníka:
-

vychovávať

-

zastupovať

-

spravovať záležitosti namiesto rodičov.

Opatrovník nemá vyživovaciu povinnosť. Svoje práva vykonáva len v bežných záležitostiach.
Zánik opatrovníctva
-

dosiahnutím plnoletosti

-

smrťou maloletého

-

osvojením maloletého

-

právoplatným rozhodnutím, ktorým sa rodičom vracia úplná spôsobilosť na právne úkony

-

smrť opatrovníka

-

rozhodnutie súdu

23

speters@stonline.sk

33) Ústavná výchova ako forma prevýchovy
Hmotnoprávnymi podmienkami pre vznik ústavnej výchovy je splnenie predpokladov:
-

výchova dieťaťa je vážne ohrozená

-

výchova dieťaťa je vážne narušená

-

iné výchovné opatrenia neviedli k náprave

-

ak z iných vážnych dôvodov nemôžu rodičia výchovu dieťaťa zabezpečiť

-

ak je to v záujmu dieťaťa, aj ak nepredchádzali iné opatrenia.

Ústavná výchova nastupuje, ak nie je možné zabezpečiť dieťaťu vhodné rodinné prostredie pre jeho
výchovu. V týchto prípadoch dochádza k vážnemu ohrozeniu výchovy dieťaťa. Výchova môže byť vážne
narušená buď konaním zo strany rodičov, ktorí závažným spôsobom porušujú svoje povinnosti, ale môže
ísť aj o prípady, keď sú rodičia síce schopný poskytovať riadnu výchovu dieťaťu, ale ide o ťažko
vychovateľné dieťa, ktorého výchovu rodičia nie sú schopní sami zvládnuť. Kumulatívne musí byť
splnené, že iné výchovné opatrenia neviedli k náprave.
O nariadení ústavnej výchovy rozhoduje súd, a to aj bez návrhu.
Ústavná výchova zaniká:
-

dosiahnutím plnoletosti (môže byť predĺžená rozhodnutím súdu, ak sú na to vážne dôvody, až na
jeden rok po dosiahnutí plnoletosti),

-

ak pominuli dôvody nariadenia ústavnej výchovy.

Vyhl. č. 119/1980 Zb. o výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy v školských výchovných
zariadeniach:
Druhy a typy zariadení:
§ 2
Detský domov
(1) Detské domovy sa členia na domovy internátneho typu a domovy rodinného typu. V domovoch

internátneho typu sa zabezpečuje ústavná výchova mládeže s predpokladaným krátkodobým
pobytom, v detských domovoch rodinného typu ústavná výchova mládeže s predpokladaným
dlhodobým pobytom. Osobitným rodinným typom detského domova je detské mestečko.

(2) Do detských domovov sa umiestňuje mládež

a) s nariadenou ústavnou výchovou,
b) ktorú treba okamžite umiestniť do náhradnej výchovy nahrádzajúcej výchovu rodičov dovtedy, kým

rozhodne súd,

c) na základe dohody rodičov alebo iného zákonného zástupcu (ďalej len "zákonný zástupca") s

národným výborom.

[…]
§ 3
Osobitné výchovné zariadenia
(1) Osobitné výchovné zariadenia sú:
a) detské výchovné ústavy,
b) výchovné ústavy pre mládež,
c) ústavy s výchovno-liečebným režimom,
d) diagnostické ústavy.
(2) Podľa veku mládeže sa osobitné výchovné zariadenia diferencujú na:
a) detské výchovné ústavy,
b) výchovné ústavy pre mládež,
c) výchovné ústavy pre deti a mládež,
d) detské diagnostické ústavy,
e) diagnostické ústavy pre mládež.
(3) Podľa stupňa obťažnosti výchovy sa osobitné výchovné zariadenia diferencujú na:
a) detské výchovné ústavy a výchovné ústavy pre mládež,
b) detské výchovné ústavy so zvýšenou výchovnou starostlivosťou a výchovné ústavy pre mládež so

zvýšenou výchovnou starostlivosťou,

c) výchovné ústavy pre mládež - ochranné.
§ 4

24

speters@stonline.sk

Detský výchovný ústav
(1) Do detského výchovného ústavu sa umiestňuje ťažko vychovateľná mládež s nariadenou ústavnou

výchovou alebo uloženou ochrannou výchovou, ktorá neukončila dochádzku do základnej školy,
základnej deväťročnej školy alebo osobitnej školy, u ktorej sa pri komplexnom vyšetrení zistila jej
narušenosť.

[…]
§ 5
Detský výchovný ústav so zvýšenou výchovnou starostlivosťou
(1) Do detského výchovného ústavu so zvýšenou výchovnou starostlivosťou sa umiestňuje ťažko
vychovateľná mládež s nariadenou ústavnou výchovou alebo uloženou ochrannou výchovou, ktorá
neukončila dochádzku do základnej školy, základnej deväťročnej školy alebo osobitnej školy, u ktorej sa
pri komplexnom vyšetrení zistil vyšší stupeň obťažnosti výchovy; preraďujú sa doň aj maloletí z detského
výchovného ústavu, ktorých prevýchova v tomto zariadení nebola úspešná.
[…]
§ 6
Výchovný ústav pre mládež
(1) Do výchovného ústavu pre mládež sa umiestňuje ťažko vychovateľná mládež s nariadenou ústavnou
výchovou alebo uloženou ochrannou výchovou, ktorá ukončila dochádzku na základnej škole, základnej
deväťročnej škole alebo osobitnej škole, u ktorej sa pri komplexnom vyšetrení zistila jej narušenosť.
[…]
§ 7
Výchovný ústav pre mládež so zvýšenou výchovnou starostlivosťou
(1) Do výchovného ústavu pre mládež so zvýšenou výchovnou starostlivosťou sa umiestňuje ťažko
vychovateľná mládež s nariadenou ústavnou výchovou alebo uloženou ochrannou výchovou, ktorá
ukončila dochádzku na základnej škole, základnej deväťročnej škole alebo osobitnej škole, u ktorej sa pri
komplexnom vyšetrení zistil vyšší stupeň jej narušenosti; preraďujú sa doň aj maloletí z výchovného
ústavu pre mládež, ktorých prevýchova v tomto zariadení nebola úspešná.
[…]
§ 8
Výchovný ústav pre mládež - ochranný

(1) Výchovný ústav pre mládež - ochranný je zariadenie s prísnym výchovným režimom pre ťažko
vychovateľnú mládež s uloženou ochrannou výchovou, pre recidivistov a pre ťažko vychovateľnú mládež
s opakovanými útekmi zo zariadení; preraďuje sa doň mládež z ostatných typov výchovných ústavov
pre mládež, ktorej prevýchova nebola úspešná. Do výchovného ústavu pre mládež - ochranného sa
zaraďuje mládež, len pokiaľ je to žiadúce; po skončení pobytu v tomto zariadení sa vracia do výchovného
ústavu, z ktorého bola preradená.
§ 9
Výchovný ústav pre deti a mládež
(1) Detský výchovný ústav a výchovný ústav pre mládež sa môže zriadiť v spoločnej správe ako
výchovný ústav pre deti a mládež.
[…]
§ 10
Ústav s výchovno-liečebným režimom
(1) Ústav s výchovno-liečebným režimom sa spravidla zriaďuje ako samostatné zariadenie. V osobitných

výchovných zariadeniach možno zriadiť oddelenie s výchovno-liečebným režimom, ak je možnosť
umiestniť ho v osobitnej budove alebo v oddelenej časti budovy a ak je zabezpečená odborná a
zdravotná starostlivosť. Oddelenie s výchovno-liečebným režimom plní úlohy ústavu s výchovno-
liečebným režimom.

(2) Do ústavu s výchovno-liečebným režimom alebo do oddelenia s výchovno-liečebným režimom sa

zaraďuje predovšetkým mládež, u ktorej sa zistila duševná porucha, 7) v dôsledku ktorej nemôže
byť vychovávaná v ostatných zariadeniach na výkon ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy a ani
liečená v zdravotníckom zariadení.

25

speters@stonline.sk

(3) Starostlivosť v ústavoch s výchovno-liečebným režimom a v oddeleniach s výchovno-liečebným

režimom sa podriaďuje osobitným výchovno-vzdelávacím, psychologickým a zdravotníckym
požiadavkám.

Pri ústave s výchovno-liečebným režimom sa zriaďuje základná škola, základná deväťročná škola
alebo osobitná škola. Tieto školy patria do kategórie škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú
starostlivosť.
§ 11
Diagnostické ústavy
(1) Detský diagnostický ústav plní diagnostické úlohy pre deti predškolského veku a pre mládež

dochádzajúcu do základnej školy, základnej deväťročnej školy, do základných škôl a základných
deväťročných škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, do osobitnej školy alebo pomocnej
školy, ktorá má nariadenú ústavnú výchovu alebo uloženú ochrannú výchovu, prípadne mládež, o
umiestnenie ktorej požiadali národný výbor zákonní zástupcovia.

(2) Diagnostický ústav pre mládež plní diagnostické úlohy pre mládež v pracovnom pomere alebo v

učebnom pomere a pre žiakov stredných škôl s nariadenou ústavnou výchovou alebo uloženou
ochrannou výchovou.

(3) Diagnostické ústavy na základe komplexného vyšetrenia rozmiestňujú mládež do príslušných

typov detských domovov a osobitných výchovných zariadení a do internátnych škôl pre mládež
vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.

[…]

34) Náhradná rodinná výchova – všeobecne

Pojem náhradná rodinná výchova zákon o rodine nevyužíva, ale ide o pojem, ktorý sa vyvinul postupne
v teórii a v praxi. Ide o právom predvídaný vzťah medzi maloletým dieťaťom a iným občanom ako je
rodič dieťaťa, ktorý vznikol na základe súdneho rozhodnutia o zverení dieťaťa do výchovy.
Pojem náhradná rodinná starostlivosť je používaný v súvislosti so sociálnymi aspektmi tejto problematiky
– ide o starostlivosť o opustené alebo osirotené deti v prostredí inej, novej rodiny alebo v usporiadanej
malej skupine, ktorá sa podobá na rodinu.
Vzťahy náhradnej rodinnej výchovy vznikajú len vtedy, keď základný rodičovský vzťah zanikol alebo
keď sa základný rodičovský vzťah vo svojej funkcii nemôže uplatniť, pretože rodičia nie sú známi alebo
nie sú schopní alebo ochotní vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z tohto vzťahu. Ide o sekundárne
vzťahy, ktoré vzniknú len vtedy, keď sa primárny rodičovský vzťah nemôže uplatniť.
Rozsah a obsah týchto sekundárnych rodinnoprávnych vzťahov závisí vždy na tom, do akej miery a
v akom rozsahu rodičia nemôžu vykonávať alebo nevykonávajú práva a povinnosti voči svojim deťom.
Základné predpoklady spoločné pre všetky formy náhradnej výchovy vyplývajú z podstaty a účelu
náhradnej výchovy:
-

rodičia nezabezpečujú riadnu výchovu dieťaťa

-

záujem dieťaťa vyžaduje jeho zverenie do inej rodiny

-

existencia občana spôsobilého zabezpečiť náhradnú rodinnú výchovu.

Všetky formy náhradnej rodinnej výchovy vznikajú na základe rozhodnutia súdu.
Obsahom všetkých foriem náhradnej rodinnej výchovy sú konkrétne práva a povinnosti subjektov tohto
rodinnoprávneho vzťahu. Ťažisko týchto práv sa sústreďuje predovšetkým vo výchove maloletého
dieťaťa, zastupovania a správa záležitostí dieťaťa sa obmedzuje iba na bežné záležitosti. V podstatných
záležitostiach rozhodujú buď rodičia alebo súd. Vyživovacia povinnosť existuje len vtedy, ak vyplýva
z iného rodinnoprávneho vzťahu (napr. dieťa bolo zverené do výchovy prarodičom alebo prarodiča boli
ustanovení ako pestúni alebo opatrovníci dieťaťa).
K zániku náhradnej rodinnej výchovy s výnimkou osvojenia dochádza na základe právnych skutočností:
-

smrti jedného zo subjektov

-

rozvodom manželov, ktorým bolo spoločne zverené dieťa do náhradnej rodinnej výchovy

-

plnoletosťou dieťaťa (v niektorých prípadoch však pretrvávajú vzájomné práva a povinnosti)

-

súd môže rozhodnutím zrušiť náhradnú rodinnú výchovu, ak sa preukáže, že neplní svoj účel.

Systém náhradnej výchovy neplnoletých detí:
-

kolektívna výchova:

26

speters@stonline.sk

-

ústavná výchova

-

ochranná výchova (obligatórna <---> fakultatívna)

-

náhradná rodinná výchova:

-

osvojenie (I. typu <---> nezrušiteľné)

-

stále opatrovníctvo

-

pestúnska starostlivosť (individuálna <---> skupinová)

-

zverenie dieťaťa do výchovy iného občana ako rodiča

35) Osvojenie
Zákon o rodine:
Osvojenie
§ 63
(1) Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom taký pomer, aký je medzi rodičmi a deťmi, a

medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa pomer príbuzenský. Osvojitelia majú práva a povinnosti
rodičov pri výchove detí (§ 32 až 37).

(2) O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.
§ 64
(1) Osvojiteľmi sa môžu stať len občania, ktorí zaručujú spôsobom svojho života, že osvojenie bude na

prospech dieťaťa i spoločnosti.

(2) Osvojiteľom nemôže byť ten, kto nemá spôsobilosť na právne úkony.
§ 65
(1) Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel.
(2) Osvojiť možno maloletého, a to len ak mu je osvojenie na prospech.
§ 66
(1) Ako spoločné dieťa môžu niekoho osvojiť len manželia.
(2) Ak je osvojiteľ manželom, môže osvojiť len so súhlasom druhého manžela; tento súhlas netreba, ak

druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie tohto súhlasu spojené s
ťažko prekonateľnou prekážkou.

§ 67
Na osvojenie treba privolenie zákonného zástupcu osvojovaného dieťaťa. Ak je toto dieťa schopné
posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas, okrem ak by tým bol zmarený účel osvojenia.
§ 68
(1) Pokiaľ sú zákonnými zástupcami osvojovaného dieťaťa jeho rodičia, nie je potrebné ich privolenie:
a) ak počas najmenej šiestich mesiacov sústavne neprejavovali opravdivý záujem o dieťa, najmä tým, že

dieťa pravidelne nenavštevovali, neplnili pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k dieťaťu a
neprejavujú snahu upraviť si v medziach svojich možností svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby
sa mohli osobne ujať starostlivosti o dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka,
alebo

b) ak rodičia dajú privolenie na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom. Privolenie vopred

možno dať ústne do zápisnice pred súdom alebo pred národným výborom.

(2) V týchto prípadoch je potrebné privolenie opatrovníka, ktorý bol osvojovanému dieťaťu ustanovený v

konaní o osvojenie.

§ 69
(1) Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť dieťa najmenej po dobu troch mesiacov v starostlivosti

budúceho osvojiteľa, a to na jeho náklad.

(2) Toto opatrenie urobí ústav po dohode s okresným národným výborom. Len u detí, ktoré sú v ústave z

rozhodnutia súdu, urobí tak súd. O súhlase zákonných zástupcov s týmto opatrením platia ustanovenia
§ 67 a § 68.

§ 70
Súd je povinný zistiť na základe lekárskeho vyšetrenia, či sa zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov
neprieči účelu osvojenia. S výsledkami svojho zistenia oboznámi osvojiteľa i zástupcu osvojenca a poučí
ich o účely, obsahu i dôsledkoch osvojenia.
§ 71

27

speters@stonline.sk

Osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené
vyhlásením pri uzavieraní manželstva (§ 8 ods. 1) pre ostatné ich deti.
§ 72
(1) Osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou. Zanikajú aj

práva a povinnosti opatrovníka, ktorý bol ustanovený, aby za rodičov tieto práva a povinnosti
vykonával.

(2) Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, nedotýka sa osvojenie vzťahov medzi

osvojencom a týmto rodičom i jeho príbuznými.

§ 73
(1) Osvojenie, vyjmúc nezrušiteľného osvojenia, môže súd zrušiť len z dôležitých dôvodov na návrh

osvojenca alebo osvojiteľa.

(2) Ak je osvojenec plnoletý, možno osvojenie zrušiť aj dohodou medzi ním a osvojiteľom; dohodu musí

spísať súd.

(3) Zrušením osvojenia vznikajú znovu vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou

rodinou. Osvojenec bude mať opäť svoje predošlé priezvisko. Ak však súd zistí po predbežnom
vyšetrení, že rodičia tieto práva a povinnosti nemôžu riadne vykonávať, urobí súčasne potrebné
opatrenia (§ 44, 45).

Nezrušiteľné osvojenie
§ 74
(1) Osvojenie sa môže vykonať aj tak, že súd na návrh osvojiteľa rozhodne, aby bol osvojiteľ zapísaný v

matrike namiesto rodiča osvojenca.

(2) Takto môžu osvojiť dieťa len manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov

dieťaťa v manželstve. Výnimočne môže takto osvojiť aj osamelá osoba, ak sú inak predpoklady, že
toto osvojenie bude plniť svoje spoločenské poslanie. V takom prípade súd tiež rozhodne, aby sa z
matriky vypustil zápis o druhom rodičovi dieťaťa.

(3) Toto osvojenie nemožno zrušiť.
§ 75
Osvojiť možno len maloletého staršieho ako jeden rok.
§ 76
Nezrušiteľné osvojenie nebráni, aby osvojenec mohol byť znova osvojený.
§ 77
Rozhodnutie o tom, že osvojiteľ bude zapísaný v matrike namiesto rodiča osvojenca, môže súd urobiť aj
dodatočne, dokiaľ osvojenec nedosiahol plnoletosť, a to i v prípadoch osvojenia vykonaného podľa
skorších predpisov. Ak nebol v konaní o osvojenie osvojenec vypočutý, nie je pre toto rozhodnutie
potrebný jeho súhlas.
Osvojenie je v teórii rodinného práva chápané dvojako:
-

ako príslušný akt, ktorým si osvojiteľ osvojuje cudzie dieťa a ktorým sa dieťa dostáva do
rodinnoprávneho vzťahu s osvojiteľom a jeho príbuznými;

-

ako pomer medzi osvojiteľom a osvojencom a príbuznými osvojiteľa, ktorý vzniká v dôsledku
osvojenia.

Osvojenie z historického hľadiska sa odlišovalo podľa miery začlenenia dieťaťa do novej rodiny
osvojiteľa a podľa toho, do akej miery zostával zachovaný vzťah medzi osvojeným dieťaťom a pôvodnou
rodinou:
-

osvojenie úplné (úplne právne zanikajú vzťahy osvojenca k pôvodnej rodine)

-

osvojenie neúplné (miera začlenenia osvojenca do rodiny osvojiteľa je menšia – napr. nemusia
vznikať príbuzenské vzťahy k širšej rodine).

Platná právna úprava zakotvuje iba osvojenie úplné.
Z hľadiska osôb osvojiteľov:
-

osvojenie individuálne

-

osvojenie spoločné (iba manželia)

Základné predpoklady:
1) nedostatočné alebo chýbajúce rodinné prostredie
2) záujem dieťaťa a spoločnosti na vytvorení nového rodinného prostredia

28

speters@stonline.sk

3) vôľa budúceho osvojiteľa osvojiť dieťa je nevyhnutným predpokladom vzniku osvojenia (konanie sa

začína výlučne na návrh osvojiteľa)

Podmienky osvojenia:
A. subjektívne:
-

maloleté dieťa

-

primeraný vekový rozdiel medzi osvojiteľom a osvojencom

-

zdravotný stav oboch nesmie odporovať účelu osvojenia

-

osvojiteľ musí mať úplnú spôsobilosť na právne úkony

-

osvojiteľmi môžu byť len občania, ktorí zaručujú spôsobom svojho života, že osvojenie bude na
prospech dieťaťa a spoločnosti

B. objektívne
-

neexistencia príbuzenského pomeru

-

ako spoločné dieťa môžu osvojiť len manželia

-

zásadne treba súhlas zákonných zástupcov (okrem výnimiek: neprejavili o dieťa záujem po dobu 6
mesiacov, ak dajú súhlas dopredu bez vzťahu k určitým osvojiteľom – blanketový súhlas do zápisnice
pred súdom alebo matrikou

-

súhlas osvojovaného dieťaťa, ak je schopné posúdiť následky osvojenia alebo ak by bol zmarený účel
osvojenia

-

preadopčná starostlivosť (dieťa v starostlivosti osvojiteľa najmenej tri mesiace pred rozhodnutím
súdu)

36) Nezrušiteľné osvojenie
Pre nezrušiteľné osvojenie platia všeobecné podmienky osvojenia, ale okrem toho musia byť splnené
ďalšie podmienky:
-

je možné osvojiť len dieťa, ktoré je staršie ako jeden rok

-

nezrušiteľne môžu osvojiť dieťa len manželia alebo manžel rodiča dieťaťa (niekedy sa používa pojem
„nepravé osvojenie“); výnimočne môže osvojiť dieťa aj osamelá osoba, ak bude toto osvojenie plniť
svoje spoločenské poslanie

-

podmienkou je, že osvojitelia budú v matrike zapísaní namiesto rodičov dieťaťa. O zapísaní
osvojiteľov v matrike namiesto rodičov rozhoduje súd na návrh osvojiteľov.

Zákon pripúšťa premenu osvojenia na nezrušiteľné osvojenie kedykoľvek do plnoletosti dieťaťa.

37) Konanie o osvojenie
O osvojení rozhoduje výlučne súd. Súd rozhoduje na návrh osvojiteľa. Ide o rozhodnutie o osobnom
stave.
V návrhu musí osvojiteľ alebo osvojitelia uviesť, aké osvojenie žiadajú a súd je ich návrhom viazaný. Súd
nemôže rozhodnúť o nezrušiteľnom osvojení, ak žiadajú osvojenie jednoduché a naopak.
Príslušný na konanie je súd, v ktorého obvode má neplnoleté dieťa svoje bydlisko.
Súd je povinný v priebehu konania poučiť osvojiteľa o účele, obsahu a následkoch osvojenia.
Konanie o osvojenie podľa Občianskeho súdneho poriadku:
§ 181
(1) Účastníkmi konania sú osvojované dieťa, jeho rodičia, osvojiteľ a jeho manžel.
(2) Rodičia osvojovaného dieťaťa však nie sú účastníkmi konania, ak sú pozbavení rodičovských práv

alebo ak nemajú spôsobilosť na právne úkony, ako aj v prípadoch, keď na osvojenie nie je potrebný
ich súhlas, hoci sú zákonnými zástupcami osvojovaného dieťaťa.

(3) Manžel osvojiteľa nie je účastníkom konania, ak nie je na osvojenie potrebný jeho súhlas.
(4) O osvojení rozhodne súd bez zbytočného odkladu najneskôr do jedného roka od podania návrhu na

osvojenie. Predĺžiť konanie možno, len ak z objektívnych príčin nie je možné vykonať dôkazy.

§ 182
(1) Osvojované dieťa súd vyslúchne, len ak toto dieťa je schopné pochopiť význam osvojenia a výsluch

nie je v rozpore s jeho záujmom. Ak sa nemá osvojované dieťa vyslúchnuť, nepredvoláva sa na
pojednávanie.

(2) Ostatných účastníkov musí súd vždy vyslúchnuť, a to podľa možností osobne.

29

speters@stonline.sk

§ 183
(1) Na základe lekárskeho vyšetrenia súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa i osvojiteľa

neprieči účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi účastníkov.

(2) Účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti i z hľadiska záujmu

osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ.

§ 184
V rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie i priezvisko, ktoré bude osvojenec mať.
§ 185
O zrušení osvojenia platia primerane ustanovenia § 181 až 184. Návrh však môže podať aj osvojenec.

38) Právne následky osvojenia
Následky spoločné pre oba typy osvojenia:
-

medzi osvojiteľom a osvojencom vzniká taký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi,

-

osvojenec vstupuje do rodiny osvojiteľa so všetkými právami a povinnosťami a medzi ním a
príbuznými osvojiteľa vzniká príbuzenský pomer,

-

práva a povinnosti osvojenca k pôvodnej rodine zanikajú (biologické príbuzenstvo však ostáva, čo
spôsobuje napr. prekážku uzavretia manželstva). Ak je osvojiteľom manžel jedného z rodičov dieťaťa,
nedotýka sa osvojenie vzťahu medzi osvojencom a týmto rodičom alebo jeho príbuznými (napr.
pomer medi matkou a dieťaťom a matkinými príbuznými by ostal nedotknutý)

-

osvojením dochádza zo zákona k zmene priezviska osvojovaného dieťaťa na priezvisko osvojiteľa,

Následky nezrušiteľného osvojenia:
-

osvojiteľ alebo osvojitelia budú zapísaní v matrike namiesto rodičov dieťaťa. Ak je osvojiteľ
osamelou osobou a ide o nezrušiteľné osvojenie, zároveň sa z matriky vypúšťa zápis o druhom
rodičovi dieťaťa.

-

osvojenie nemôže byť súdom zrušené, osvojenie však nebráni tomu, aby bol osvojenec opäť osvojený
(readopcia).

39) Zrušenie osvojenia
Jednoduché osvojenie môže byť zrušené iba vtedy, ak sú na to závažné dôvody. Zákon o rodine pripúšťa
dva spôsoby zrušenia osvojenia:
-

rozhodnutie súdu z dôležitých dôvodov na návrh osvojiteľa alebo osvojenca

-

ak je osvojenec plnoletý, môže byť osvojenie zrušené na základe dohody medzi osvojiteľom a
plnoletým osvojencom. Vyžaduje sa kvalifikovaná písomná forma a dohoda musí byť spísaná súdom.

V prípade zrušenia osvojenia zanikajú všetky práva a povinnosti medzi osvojiteľom a osvojencom a
osvojenec sa vracia do svojej pôvodnej rodiny, kde sa všetky práva a povinnosti obnovujú. Právnym
následkom bude aj opätovná zmena priezviska.
Ak dôjde k zrušeniu osvojenia u neplnoletého osvojenca, súd má povinnosť znovu preveriť výchovné
pomery v pôvodnej rodine a ak zistí, že rodičia nemôžu svoje rodičovské práva a povinnosti riadne
vykonávať, vykoná súčasne potrebné opatrenia (napr. rozhodne o inom vhodnom výchovnom prostredí
pre dieťa). Rodičom sa obnovuje vyživovacia povinnosť k dieťaťu a obnovuje sa i jeho dedičské právo
k pôvodnej rodine.
Osvojenie nezaniká ani plnoletosťou, ani smrťou niektorého zo subjektov, môže byť iba zrušené.

40) Osvojenie do cudziny
Podmienky osvojenia do cudziny upravuje Dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych
osvojeniach uzavretý v Haagu, prijatý Slovenskou republikou v júni 1999 (vyd. pod č. 380/2001 Z.z.):
DOHOVOR o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach
Signatárske štáty tohto dohovoru,
uznávajúc, že pre harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa je potrebné, aby vyrastalo v rodinnom
prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia,
pripomínajúc, že každý štát by mal predovšetkým prijať primerané opatrenia, ktoré umožnia dieťaťu
zostať v opatere jeho pôvodnej rodiny,

30

speters@stonline.sk

uznávajúc, že medzištátne osvojenie môže poskytnúť výhodu stálej rodiny dieťaťu, pre ktoré sa nedá
nájsť vhodná rodina v štáte jeho pôvodu,
presvedčené o potrebe prijať opatrenia na zaručenie toho, aby sa medzištátne osvojenia konali v
najlepšom záujme dieťaťa a pri rešpektovaní jeho základných práv a na zabránenie únosom, predaju
alebo obchodovaniu s deťmi,
želajúc si na ten účel vypracovať spoločné ustanovenia, berúc do úvahy zásady prijaté v
medzinárodných zmluvných dokumentoch, najmä v Dohovore Organizácie Spojených národov o
právach dieťaťa z 20. novembra 1989 a v Deklarácii Organizácie Spojených národov o sociálnych a
právnych zásadách týkajúcich sa ochrany a blaha detí, s osobitným zreteľom na pestúnsku starostlivosť
a osvojenie na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni (Rezolúcia Valného zhromaždenia 41/85 z 3.
decembra 1986),
dohodli sa takto:
I. KAPITOLA
PREDMET DOHOVORU
Čl.1
Cieľom tohto dohovoru je
a) vytvoriť záruky, aby sa medzištátne osvojenia uskutočňovali iba v najlepšom záujme dieťaťa a

pri rešpektovaní jeho základných práv priznaných medzinárodným právom,

b) zaviesť systém spolupráce medzi zmluvnými štátmi, ktorý zabezpečí, že tieto záruky sa budú

dodržiavať, a tým zabrániť únosom, predaju alebo obchodovaniu s deťmi,

c) zabezpečiť v zmluvných štátoch uznanie osvojení, ktoré sa uskutočnili na základe dohovoru.
Čl.2
1. Dohovor sa uplatní, ak dieťa s obvyklým pobytom v jednom zmluvnom štáte ("štát pôvodu") bolo

alebo má byť premiestnené do iného zmluvného štátu ("prijímajúci štát"), a to buď po jeho osvojení
v štáte pôvodu manželmi alebo jednou osobou s obvyklým pobytom v prijímajúcom štáte, alebo na
účely takého osvojenia v prijímajúcom štáte alebo v štáte pôvodu.

2. Dohovor upravuje iba osvojenia, ktoré vytvárajú trvalý zväzok rodiča a dieťaťa.
Čl.3
Dohovor sa neuplatní, ak súhlasy uvedené v článku 17 písm. c) neboli udelené predtým, ako dieťa
dovŕšilo vek 18 rokov.
II. KAPITOLA
PODMIENKY MEDZIŠTÁTNYCH OSVOJENÍ
Čl.4
Osvojenie podľa dohovoru sa uskutoční, iba ak príslušné orgány štátu pôvodu
a) určili, že dieťa je osvojiteľné,
b) dospeli po dôkladnom zvážení možností umiestnenia dieťaťa v štáte pôvodu k záveru, že

medzištátne osvojenie je v najlepšom záujme dieťaťa,

c) presvedčili sa, že

1. osobám, inštitúciám a orgánom, ktorých súhlas sa na osvojenie vyžaduje, sa poskytlo potrebné

poradenstvo a že boli riadne informované o dôsledkoch svojho súhlasu, najmä či osvojenie spôsobí
zánik právneho vzťahu medzi dieťaťom a jeho pôvodnou rodinou, alebo nie,

2. tieto osoby, inštitúcie a úrady dali svoj súhlas dobrovoľne, v zákonom požadovanej forme a bol

vyhotovený písomne,

3. súhlasy sa nezískali za platbu alebo protihodnotu iného druhu a neboli odvolané a
4. súhlas matky, ak sa vyžaduje, sa udelil až po narodení dieťaťa, a

d) presvedčili sa, že vzhľadom na vek a stupeň vyspelosti dieťaťa

1. dieťaťu sa poskytlo poradenstvo a riadne bolo informované o účinkoch osvojenia a o dôsledkoch

svojho súhlasu s osvojením, ak sa taký súhlas vyžaduje,

2. želania a názory dieťaťa boli zohľadnené,
3. súhlas dieťaťa s osvojením, ak sa vyžaduje, bol udelený dobrovoľne, v zákonom požadovanej

forme a vyhotovený písomne,

4. tento súhlas nebol získaný za platbu alebo protihodnotu iného druhu.

Čl.5
Osvojenie podľa dohovoru sa uskutoční, iba ak príslušné orgány prijímajúce o štátu

31

speters@stonline.sk

a) dospeli k záveru, že perspektívni osvojitelia sú spôsobilí a vhodní na osvojenie,
b) presvedčili sa, že perspektívnym osvojiteľom sa poskytlo potrebné poradenstvo, a
c) dospeli k záveru, že dieťaťu sa povolil alebo sa povolí vstup do tohto štátu a umožní sa mu trvalo

zdržiavať na jeho území.

III. KAPITOLA
ÚSTREDNÉ ORGÁNY A AKREDITOVANÉ INŠTITÚCIE
[…]
IV. KAPITOLA
PROCESNÉ POŽIADAVKY PRI MEDZIŠTÁTNOM OSVOJENÍ
Čl.14
Osoby s obvyklým pobytom v jednom zmluvnom štáte, ktoré si želajú osvojiť dieťa s obvyklým pobytom
v inom zmluvnom štáte, obrátia sa so žiadosťou na ústredný orgán v štáte svojho obvyklého pobytu.
Čl.15
1. Ak ústredný orgán prijímajúceho štátu dospeje k záveru, že žiadatelia sú na osvojenie spôsobilí a

vhodní, vypracuje správu obsahujúcu informácie o ich totožnosti, spôsobilosti a vhodnosti na
osvojenie, o pôvode, rodinných pomeroch a zdravotnom stave, o ich sociálnom prostredí,
motivácii na osvojenie, o schopnosti zvládnuť medzištátne osvojenie, ako aj o charakteristických
vlastnostiach detí, o ktoré by boli schopní sa starať.

2. Ústredný orgán zašle túto správu ústrednému orgánu štátu pôvodu.
Čl.16
1. Ak ústredný orgán štátu pôvodu dospeje k záveru, že dieťa je osvojiteľné,
a) vypracuje správu obsahujúcu informácie o jeho totožnosti, osvojiteľnosti, pôvode, sociálnom

prostredí, rodinných pomeroch, zdravotnom stave vrátane zdravotného stavu rodiny dieťaťa a o
akýchkoľvek zvláštnych potrebách dieťaťa,

b) riadne zváži doterajšiu výchovu dieťaťa a jeho etnické, náboženské a kultúrne zázemie,
c) presvedčí sa, že súhlasy sa získali v súlade s článkom 4,
d) rozhodne, najmä na základe správ týkajúcich sa dieťaťa a jeho perspektívnych osvojiteľov, či

plánované umiestnenie je v najlepšom záujme dieťaťa.

2. Ústredný orgán zašle ústrednému orgánu prijímajúceho štátu svoju správu o dieťati a dôkaz, že

vyžadované súhlasy boli získané, a dôvody svojho rozhodnutia o umiestnení, pričom dbá o to, aby
neodhalil totožnosť matky a otca, ak sa v štáte pôvodu ich totožnosť nesmie odhaliť.

Čl.17
Rozhodnutie o tom, že dieťa sa odovzdá perspektívnym osvojiteľom, možno v štáte pôvodu prijať,
iba ak
a) ústredný orgán tohto štátu sa presvedčil, že perspektívni osvojitelia súhlasia,
b) ústredný orgán prijímajúceho štátu také rozhodnutie schválil, ak také schválenie vyžaduje právny

poriadok tohto štátu alebo ústredný orgán štátu pôvodu,

c) ústredné orgány oboch štátov odsúhlasili, že osvojenie sa môže uskutočniť, a
d) dospelo sa k záveru podľa článku 5, že perspektívni osvojitelia sú na osvojenie spôsobilí a vhodní a

že dieťaťu sa povolil alebo sa povolí vstup do tohto štátu a umožní sa mu trvalo sa na jeho území
zdržiavať.

Čl.18
Ústredné orgány oboch štátov prijmú všetky potrebné kroky, aby pre dieťa získali povolenie na
vycestovanie zo štátu pôvodu a na jeho vstup do prijímajúceho štátu s možnosťou trvalo sa tam
zdržiavať.
Čl.19
1. Premiestnenie dieťaťa do prijímajúce o štátu sa môže uskutočniť, iba ak boli splnené požiadavky

článku 17.

2. Ústredné orgány oboch štátov zabezpečia, aby sa toto premiestnenie uskutočnilo za bezpečných a

primeraných okolností, a ak je to možné, v sprievode osvojiteľov alebo perspektívnych osvojiteľov.

3. Ak sa premiestnenie dieťaťa neuskutoční, správy podľa článkov 15 a 16 sa zašlú späť orgánom,

ktoré ich poskytli.

Čl.20

32

speters@stonline.sk

Ústredné orgány sa priebežne informujú o procese osvojenia a o opatreniach prijatých na jeho
ukončenie, ako aj o priebehu umiestnenia, ak sa vyžaduje skúšobná lehota.
Čl.21
1. Ak sa má osvojenie uskutočniť po premiestnení dieťaťa do prijímajúceho štátu a ústredný orgán

tohto štátu sa domnieva, že ďalšie trvanie umiestnenia dieťaťa u perspektívnych osvojiteľov nie je
v najlepšom záujme dieťaťa, tento ústredný orgán prijme opatrenia potrebné na ochranu dieťaťa,
najmä zabezpečí,

a) aby dieťa bolo odňaté perspektívnym osvojiteľom a postará sa o jeho dočasnú starostlivosť,
b) po konzultácii s ústredným orgánom štátu pôvodu bez odkladu nové umiestnenie dieťaťa s

perspektívou osvojenia, alebo ak to nie je vhodné, zabezpečí náhradnú dlhodobú starostlivosť;
osvojenie sa neuskutoční, kým ústredný orgán štátu pôvodu nebol riadne informovaný o nových
perspektívnych osvojiteľoch,

c) v krajnom prípade návrat dieťaťa, ak to jeho záujem vyžaduje.
2. V závislosti najmä od veku a stupňa vyspelosti dieťaťa je nutné konzultovať s dieťaťom, a ak je to

vhodné, musí sa získať aj jeho súhlas s opatreniami vykonávanými podľa tohto článku.

[…]
V. KAPITOLA
UZNANIE A ÚČINKY OSVOJENIA
Čl.23
1. Osvojenie osvedčené príslušným orgánom štátu osvojenia ako osvojenie, ktoré sa uskutočnilo podľa

dohovoru, uznáva sa v ostatných zmluvných štátoch bez ďalšieho konania. V osvedčení sa uvedie,
kedy a kto vyjadril súhlas v zmysle článku 17 písm. c).

2. Každý zmluvný štát oznámi pri podpise, ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení depozitárovi

dohovoru označenie a úlohy orgánu alebo orgánov, ktoré sú v tomto štáte oprávnené vydať
osvedčenie. Oznámi depozitárovi aj každú zmenu určenia týchto orgánov.

Čl.24
Uznanie osvojenia možno odmietnuť v zmluvnom štáte, iba ak osvojenie je v zrejmom rozpore s jeho
verejným poriadkom, pričom sa musí zvážiť najlepší záujem dieťaťa.
Čl.25
Zmluvný štát môže depozitárovi dohovoru zaslať vyhlásenie o tom, že nebude uznávať podľa tohto
dohovoru osvojenia, ktoré sa uskutočnili na základe dohody uzavretej podľa článku 39 ods. 2.
Čl.26
1. Uznanie osvojenia znamená uznanie
a) právneho zväzku rodiča a dieťaťa medzi dieťaťom a jeho osvojiteľmi,
b) rodičovských práv a povinností osvojiteľov voči dieťaťu,
c) ukončenia predtým existujúceho právneho vzťahu medzi dieťaťom a jeho matkou a otcom, ak

osvojenie má tento účinok v zmluvnom štáte, v ktorom sa osvojenie uskutočnilo.

2. V prípade osvojenia, ktoré má účinok ukončenia predtým existujúceho právneho vzťahu rodiča a

dieťaťa, má dieťa v prijímajúcom štáte a v každom inom zmluvnom štáte, v ktorom sa osvojenie
uznalo, práva rovnocenné tým, ktoré vyplývajú z osvojenia majúceho taký účinok v príslušnom štáte.

3. Ustanovenia predchádzajúcich odsekov nevylučujú použitie akéhokoľvek ustanovenia

priaznivejšieho pre dieťa platného v zmluvnom štáte, v ktorom sa má osvojenie uznať.

Čl.27
1. Ak osvojenie, ktoré sa uskutočnilo v štáte pôvodu, nemá účinok ukončenia predtým existujúceho

právneho vzťahu rodiča a dieťaťa, môže sa v prijímajúcom štáte, v ktorom sa osvojenie na základe
dohovoru uznáva, transformovať na osvojenie, ktoré taký účinok má, ak

a) právny poriadok prijímajúceho štátu to dovoľuje a
b) súhlasy uvedené v článku 4 písm. c) a d) sa udelili alebo sa udelia na účel takého osvojenia.
2. Článok 23 sa použije aj na rozhodnutie o transformácii osvojenia.

VI. KAPITOLA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Čl.28

33

speters@stonline.sk

Dohovor nemá vplyv na zákony štátu pôvodu, ktoré vyžadujú, aby osvojenie dieťaťa s obvyklým
pobytom v tomto štáte sa uskutočnilo v tomto štáte alebo ktoré zakazujú umiestnenie dieťaťa v
prijímajúcom štáte alebo jeho premiestnenie do tohto štátu pred osvojením.
Čl.29
Medzi perspektívnymi osvojiteľmi a rodičmi dieťaťa alebo inou osobou, ktorá sa stará o dieťa, nesmie
sa uskutočniť žiadny kontakt, kým sa nesplnia požiadavky článku 4 písm. a) až c) a článku 5 písm. a)
okrem prípadu, ak sa osvojenie uskutočňuje v rámci rodiny alebo ak je kontakt v súlade s podmienkami
určenými príslušným orgánom štátu pôvodu.
Čl.30
1. Príslušné orgány zmluvného štátu zaručia, že informácie, ktoré majú o pôvode dieťaťa, najmä

informácie týkajúce sa identity jeho rodičov a ich zdravotnej dokumentácie, sa uchovajú.

2. Príslušné orgány zmluvného štátu zaručia, aby dieťa alebo jeho zástupca mali za primeraného

usmernenia prístup k týmto informáciám v rozsahu, v akom to povoľuje právny poriadok tohto štátu.

Čl.31
Bez ohľadu na ustanovenie článku 30 osobné údaje získané alebo zaslané podľa dohovoru, najmä údaje
uvedené v článkoch 15 a 16, smú sa použiť iba na účely, na aké sa získali alebo zaslali.
Čl.32
1. Nikto nesmie získavať neprimeraný finančný ani iný prospech z činnosti súvisiacej s medzištátnym

osvojením.

2. Môžu sa požadovať a platiť iba trovy a náklady vrátane primeraného honoráru osôb zapojených do

osvojenia.

3. Riaditelia, referenti a zamestnanci inštitúcií zapojených do osvojenia nesmú poberať pracovné

odmeny, ktoré sú neprimerane vysoké v pomere k poskytovaným službám.

[…]

41) Pestúnska starostlivosť
Pestúnsku starostlivosť upravuje zákon č. 265/1998 Z.z. o pestúnskej starostlivosti:
§ 2
Vecný a osobný rozsah
(1) Pestúnska starostlivosť nahrádza starostlivosť rodičov o dieťa, ak ju títo nezabezpečujú alebo

nemôžu zabezpečiť a záujem dieťaťa si vyžaduje zverenie do takejto starostlivosti podľa tohto
zákona.

(2) Pestúnom môže byť fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má

spôsobilosť na právne úkony, je bezúhonná s osobnými predpokladmi, najmä zdravotnými,
osobnostnými a morálnymi a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti,
zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme dieťaťa.

(3) Do pestúnskej starostlivosti možno dieťa zveriť manželom, jednému z manželov alebo inej fyzickej

osobe. Pri zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov treba písomný súhlas
druhého manžela. Tento súhlas netreba, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá
spôsobilosť na právne úkony alebo ak zadováženie tohto súhlasu je spojené s ťažko prekonateľnou
prekážkou.

(4) Do pestúnskej starostlivosti možno zveriť len maloleté dieťa.
§ 3
Konanie o pestúnskej starostlivosti
(1) O zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti rozhoduje súd na návrh fyzickej osoby, ktorá má

záujem stať sa pestúnom.

(2) Na konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti sa vzťahuje osobitný predpis, ak tento

zákon neustanovuje inak.

(3) Účastníci konania sú
a) fyzická osoba, ktorá podá návrh podľa odseku 1,
b) dieťa, ktoré má byť zverené do pestúnskej starostlivosti,
c) rodičia dieťaťa alebo opatrovník, ktorý je ustanovený súdom podľa osobitného predpisu.

34

speters@stonline.sk

(4) Pred rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti si súd vyžiada vyjadrenie

okresného úradu, prípadne obce o fyzickej osobe uvedenej v odseku 3 písm. a), či spĺňa predpoklady
ustanovené v § 2 ods. 2 na výkon tejto starostlivosti.

(5) Dieťa, ktoré má byť zverené do pestúnskej starostlivosti, vypočuje súd len vtedy, ak je schopné

pochopiť význam pestúnskej starostlivosti.

§ 4
Dočasné zverenie dieťaťa
Okresný úrad príslušný podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa môže pred rozhodnutím súdu o zverení
dieťaťa do pestúnskej starostlivosti rozhodnúť o jeho dočasnom zverení do starostlivosti fyzickej osoby,
ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa predpoklady ustanovené v § 2 ods. 2. Ak do troch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia sa na súde nezačne konanie o zverenie dieťaťa do pestúnskej
starostlivosti alebo ak fyzická osoba prestane zabezpečovať starostlivosť o toto dieťa, okresný úrad
zruší rozhodnutie o dočasnom zverení dieťaťa.
§ 5
Vzájomné vzťahy pestúna, dieťaťa a rodičov
(1) Pestún má pri starostlivosti o dieťa práva a povinnosti rodičov; právo zastupovať dieťa a spravovať

jeho záležitosti má iba v bežných veciach. Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie zákonného
zástupcu dieťaťa v ostatných veciach nie je v súlade so záujmom dieťaťa, môže sa domáhať
rozhodnutia súdu.

(2) Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia voči dieťaťu zverenému do pestúnskej starostlivosti

nevykonávajú svoje práva a povinnosti v rozsahu, v ktorom patria pestúnovi práva a povinnosti voči
dieťaťu zverenému do pestúnskej starostlivosti. Rodičia majú naďalej právo stýkať sa s dieťaťom; ak
sa rodičia nedohodnú s pestúnom o výkone tohto práva, rozhodne o tom na návrh niektorého z nich
súd.

(3) Dieťa je povinné pomáhať podľa svojich schopností v domácnosti pestúna; ak má príjem z vlastnej

práce a žije v domácnosti s pestúnom, je povinné prispievať aj na úhradu spoločných potrieb.

(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa primerane vzťahujú aj na dočasné zverenie dieťaťa podľa § 4.
§ 6
Zánik pestúnskej starostlivosti
(1) Pestúnska starostlivosť zaniká
a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b) smrťou dieťaťa,
c) smrťou pestúna,
d) umiestnením dieťaťa do ochrannej výchovy alebo nástupom do výkonu trestu odňatia slobody,
e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení pestúnskej starostlivosti.
(2) Súd zruší pestúnsku starostlivosť len z vážnych dôvodov, a to najmä, ak pestún zanedbáva

starostlivosť o dieťa, nevykonáva pestúnsku starostlivosť alebo porušuje povinnosti pestúna; urobí
tak vždy, ak o to požiada pestún.

(3) Pestúnska starostlivosť vykonávaná manželmi zaniká okrem dôvodov uvedených v odseku 1 písm.

a), b), d) a e) aj

a) rozvodom manželstva pestúnov,
b) smrťou jedného z pestúnov; v takomto prípade sa stáva pestúnom pozostalý manžel.
(4) Ak pestúnska starostlivosť zanikne z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) a e) a z dôvodu

uvedeného v odseku 3 písm. a), súd rozhodne o ďalšej výchove a výžive maloletého dieťaťa,
ktoré bolo v pestúnskej starostlivosti.

§ 7
Povinnosti pestúna
Pestún je povinný najmä
a) umožniť okresnému úradu dohľad nad výkonom pestúnskej starostlivosti,
b) písomne oznámiť okresnému úradu pobyt s dieťaťom v zahraničí dlhší ako jeden mesiac,
c) dohodnúť v spolupráci s okresným úradom spôsob starostlivosti o dieťa, ak túto nemôže

zabezpečovať dlhšie ako jeden mesiac.

§ 8
Súčinnosť okresného úradu

35

speters@stonline.sk

Okresný úrad príslušný podľa miesta trvalého pobytu pestúna
a) poskytuje pestúnovi pomoc potrebnú na zabezpečenie priaznivých podmienok na výchovu a

všestranný vývoj dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti,

b) pravidelne dohliada na výkon pestúnskej starostlivosti a sleduje jej účel; pritom môže robiť

opatrenia podľa osobitných predpisov.

§ 9
Prechod nároku na výživné
(1) Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti určí rozsah vyživovacej povinnosti

rodičom, prípadne iným fyzickým osobám povinným poskytovať výživné dieťaťu a uloží im
povinnosť, aby toto výživné poukazovali príslušnému okresnému úradu.

(2) Nárok na výživné určené rozhodnutím súdu pre dieťa, ktorému sa poskytuje opakovaný príspevok

na úhradu potrieb dieťaťa (§ 14) podľa tohto zákona, prechádza až do výšky tohto poskytnutého
príspevku na štát a je príjmom štátneho rozpočtu. Ak je výživné vyššie ako opakovaný príspevok
na úhradu potrieb dieťaťa, patrí dieťaťu rozdiel medzi výživným a týmto príspevkom. Tento rozdiel
sa vypláca pestúnovi; v prípade plnoletého dieťaťa sa vypláca tomuto dieťaťu.

(3) Povinnosť poukazovať výživné príslušnému okresnému úradu súd neuloží podľa odseku 1, ak ide o

nárok dieťaťa na výživné od pestúna; v tomto prípade neplatí ani odsek 2.

§ 10
Nároky podľa osobitných predpisov
Dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti sa posudzuje rovnako ako vlastné dieťa pri nárokoch
podľa predpisov o nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a pri nárokoch podľa
pracovnoprávnych predpisov, a to aj po dosiahnutí jeho plnoletosti, ak sa mu zachováva nárok na
opakovaný príspevok na úhradu potrieb dieťaťa podľa § 14 ods. 2; to platí rovnako na účely prechodu
nájmu bytu pri úmrtí nájomcu alebo pri trvalom opustení domácnosti podľa osobitného predpisu.
DRUHÁ ČASŤ
PRÍSPEVKY
[…][jednorazový príspevok, opakovaný príspevok, odmena pestúna]

42) Zverenie dieťaťa do výchovy iného občana
Zverenie dieťaťa do výchovy iného občana ako rodiča je najvolnejšou formu náhradnej rodinnej výchovy.
Realizuje sa, keď existuje reálna možnosť, že sa dieťa bude môcť vrátiť do svojej pôvodnej rodiny.
Základnou podmienkou na zverenie dieťaťa do výchovy iného občana ako rodiča je to, že si to vyžaduje
záujem dieťaťa.
Aj táto forma náhradnej výchovy vzniká na základe rozhodnutia súdu. Maloleté dieťa môže byť zverené
do spoločnej výchovy manželom (ak by došlo k rozvodu, zaniklo by aj zverenie do takejto starostlivosti)
alebo do výchovy jednému občanovi.
Blízky príbuzenský vzťah k dieťaťu, ktoré je zverené do výchovy, nie je prekážkou. V praxi sa dokonca
vyskytuje najčastejšie.
Pri zverení dieťaťa do výchovy iného občana nie je výslovne upravený obsah tejto náhradnej výchovy.
Rozsah práv a povinností má vymedziť súd. Spravidla je určený tak, že manželia alebo občan majú právo
dieťa vychovávať, zastupovať a spravovať jeho záležitosti v bežných veciach. Rozhodovanie o
podstatných záležitostiach býva vyhradené rodičom, resp. opatrovníkovi.
Občan má povinnosť zabezpečiť dieťaťu výživu, ale na základe rozhodnutia vyživovacia povinnosť
nevzniká. Z praktického hľadiska je vhodné, aby súd v rozhodnutí určil oprávnenie prijímať pre dieťa
výživné a nakladať s ním, príp. ho vymáhať.
Zánik náhradnej rodinnej výchovy:
-

dosiahnutím plnoletosti

-

smrťou dieťaťa alebo občana

-

rozvodom manželstva, ak ide o spoločnú výchovu manželmi

-

rozhodnutím súdu (ak skončili dôvody alebo ak nie je výchova vykonávaná riadne)

43) Všeobecne o vyživovacej povinnosti
Právna úprava výživného je upravená v zákone o rodine v jeho tretej časti. Zahŕňa komplex vyživovacích
vzťahov medzi určitými členmi rodiny.

36

speters@stonline.sk

S problematikou výživného súvisia aj: zákon o pestúnskej starostlivosti 265/1998 Z.z., zákon o sociálnom
zabezpečení 100/1988 Zb., …
Procesné podmienky určenia a vymáhania výživného upravuje občiansky súdny poriadok. Neplnenie
vyživovacej povinnosti môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu zanedbania povinnej výživy, ktorú
upravuje trestný zákon.
Ak vyživovacia povinnosť obsahuje cudzí prvok, je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a jednotlivé medzinárodné dohody, ktoré sa tejto
problematicky týkajú.
Právnu ochranu detí a mládeže vo vzťahu k cudzine poskytuje Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu
detí a mládeže. Centrum plní úlohy prijímajúceho orgánu a odosielajúceho orgánu v oblasti vymáhania
výživného podľa medzinárodných dohovorov, vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka na základe
rozhodnutia súdu v otázkach ochrany detí s medzinárodným prvokom, poskytuje právnu pomoc a
poradenstvo najmä pri vymáhaní výživného vo vzťahu k cudzine, plní úlohy v oblasti sociálnoprávnej
ochrany vo vzťahu k cudzine a plní úlohy v oblasti práv detí podľa medzinárodných dohovorov.
Pojem výživné
Pojem nie je v zákone presne definovaný, ale je zrejmé, že ide o zabezpečovanie a úhradu osobných
potrieb medzi subjektami, ktoré zákon o rodine výslovne určuje. Základným pojmovým znakom
výživného je určitý osobný vzťah vznikajúci iba medzi určitými členmi rodiny, ktorého predmetom je
plnenie výživného.
Právo na výživné sa nepremlčuje.
Inštitút výživného zahŕňa v sebe jednotlivé práva a povinnosti oprávnených a povinných subjektov:
-

vyživovací vzťah vzniká len medzi určitými členmi rodiny, ktorým zákon nariaďuje túto povinnosť
alebo im toto právo priznáva. V prvom rade ide o osoby príbuzné v priamej línii a o osoby, ktorých
vzťah je odvodený od uvedeného vzťahu a osoby, ktorých vzťah je založený manželstvom alebo
odvodený od bývalého manželstva.

-

majetkový vzťah výživného sa viaže výhradne na charakter osobných práv a povinností, ktoré sú
vlastné len subjektom rodinnoprávneho vzťahu. Tieto práva a povinnosti nie je možné previesť na iné
osoby a neprechádzajú dedením

-

vyživovacie vzťahy vznikajú zo zákona. Samotné uplatnenie nároku však predpokladá i možnosť
dohody. Pokiaľ vyživovacia povinnosť smeruje voči maloletému dieťaťu, prípadná dohoda rodičov
podlieha schváleniu súdom. Dohodu medzi osobami, ktoré sú povinné poskytovať výživné a osobami,
ktoré sú na výživné odkázané, je možné akceptovať, len ak ide o osoby plnoleté.

-

predmetom vyživovacej povinnosti je plnenie výživného v naturáliách alebo v peniazoch. Platí
zásada, že má byť zabezpečené riadne a včas. Výživné sa plní v pravidelných opakujúcich sa
čiastkach, ktoré sú splatné vždy mesiac vopred. Zákon o rodine vylučuje možnosť započítania
vzájomných pohľadávok voči maloletým deťom, voči iným osobám len dohodou účastníkov.

-

právo na výživné sa nepremlčuje, právo na jednotlivé plnenia však áno. Výživné je možné priznať len
odo dňa začatia súdneho konania, pokiaľ ide o výživné pre maloleté deti, je možné priznať ho tri roky
spätne od začatia súdneho konania.

Premlčacie lehoty v súvislosti s jednotlivými plneniami sú všeobecné (3 roky). Výnimkou je začiatok
plynutia premlčacej lehoty v prípade úhrady nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom nevydatej
matky, ktoré sa premlčí po troch rokoch odo dňa pôrodu.

44) Druhy vyživovacej povinnosti a ich predchádzanie
Zákon o rodine rozlišuje vyživovacie vzťahy podľa povahy osobného pomeru medzi oprávneným a
povinným a upravuje nasledujúce druhy vyživovacej povinnosti:
-

vzájomná vyživovacia povinnosť rodičov a detí

-

vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými

-

vyživovacia povinnosť medzi manželmi

-

príspevok na výživu rozvedeného manžela

-

príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke

Vzájomná vyživovacia povinnosť rodičov a detí
Oba druhy vyživovacej povinnosti je potrebné chápať oddelene, pretože medzi nimi existujú rozdiely. Pri
vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom ide hlavne o povinnosť voči maloletým deťom, ktorá vzniká

37

speters@stonline.sk

priamo zo zákona narodením dieťaťa. Súd môže začať konanie i bez návrhu. V prípade vyživovacej
povinnosti detí voči rodičom je založená na odkázanosti rodiča na výživu (ak nemá žiaden alebo
dostatočný zdroj na zabezpečenie svojej výživy). Konanie môže súd začať len na návrh.
Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými
Týka sa všeobecne predkov a potomkov. Podmienkou vzniku vyživovacej povinnosti je, že príbuzný
výživné nevyhnutne potrebuje. Konanie medzi plnoletými osobami začne súd len na návrh oprávnenej
osoby, ak pôjde o nárok maloletého dieťaťa voči predkovi, rozhoduje súd i bez návrhu.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi
Viaže sa na existenciu manželského vzťahu a trvá počas celej doby právnej existencie manželstva. Ide o
vzájomnú vyživovaciu povinnosť založenú na rovnakej životnej úrovni oboch manželov. Konanie začne
súd len na návrh oprávneného.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela
Podmienkou vzniku je, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť. Nárok nevzniká, ak manželstvo
bolo vyhlásené za neplatné. O nároku rozhoduje súd na návrh oprávneného.
Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke
Ide o nárok na primeranú výživu nevydatej matky voči otcovi jej dieťaťa na časovo obmedzujú dobu (1
rok). Súd začne konanie len na návrh oprávnenej osoby.
Zákon o rodine určuje hierarchiu jednotlivých vyživovacích povinností:
-

Vyživovacia povinnosť manželov predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

-

Vyživovacia povinnosť medzi rozvedenými manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči
rodičom.

-

Vyživovacia povinnosť medzi rodičmi a deťmi predchádza vyživovaciu povinnosť medzi ostatnými
príbuznými.

-

Vyživovacia povinnosť manžela predchádza vyživovaciu povinnosť rodičov a vyživovacia povinnosť
medzi bývalými manželmi predchádza rodičovskú vyživovaciu povinnosť.

Odlišnosti medzi výživným pre maloleté deti a pre plnoleté osoby
Maloleté deti:
-

zákon nepripúšťa započítanie pohľadávok

-

výživné je možné podať až tri roky spätne

-

ak sa zmenia pomery, môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie alebo dohodu o výžinom (rebus sic
stantibus)

-

ak dôjde ku zrušeniu alebo zníženiu výživného, spotrebované výživné sa nevracia

Plnoleté osoby:
-

pripúšťa sa možnosť započítania vzájomných pohľadávok na základe dohody

-

výživné sa priznáva len odo dňa podania návrhu

-

v prípade, ak dôjde ku zrušeniu alebo zníženiu výživného za minulé obdobie, musí plnoletý subjekt
spotrebované výživné v plnom rozsahu vrátiť

45) Vznik a zánik vyživovacej povinnosti
Vznik vyživovacej povinnosti
Základnou podmienkou pre vznik každej vyživovacej povinnosti je existencia určitého rodinnoprávneho
vzťahu, príp. bývalého rodinnoprávneho vzťahu.
Vyživovacia povinnosť vzniká a odvíja sa od:
-

manželského vzťahu

-

bývalého manželského vzťahu

-

rodičovského vzťahu k deťom

-

príbuzenského vzťahu v priamej línii

-

vzťahu medzi nevydatou matkou a otcom dieťaťa, ktorý sa viaže na ich spoločný rodičovský vzťah.

Ak chýba uvedený právny základ plnenia vyživovacej povinnosti, ten, kto ju plnil, má nárok na vrátenie
výživného od toho, za ktorého bola vyživovacia povinnosť plnená.
Ďalšou podmienkou pre vznik jednotlivých druhov vyživovacích povinností je pri vyživovacej povinnosti
detí voči rodičom odkázanosť rodičov na výživu a schopnosť detí samostatne sa živiť (rovnako aj pri
vyživovacej povinnosti medzi príbuznými). Podmienkou vzniku vyživovacej povinnosti k rozvedenému
manželovi je neschopnosť bývalého manžela sám sa živiť.

38

speters@stonline.sk

Rozsah vyživovacej povinnosti
Zákon o rodine vychádza z dvoch kritérií:
-

z odôvodnenej potreby oprávneného

-

zo schopností a možností povinného

Rozsah odôvodnenej potreby oprávneného vymedzuje zákon o rodine v prípade jednotlivých druhov
vyživovacej schopnosti. Poradie rozsahu vyživovacej povinnosti:
-

rovnaká životná úroveň

-

slušná výživa

-

primeraná výživa

-

nevyhnutná výživa

Možnosti a schopnosti povinného vychádzajú zo všetkých foriem príjmov. Rozsah určuje súd.
Zánik vyživovacej povinnosti
-

zánik zo zákona – ak odpadnú zákonné podmienky. Ak vyživovacia povinnosť bola stanovená
súdnym rozhodnutím, zruší sa súdnym rozhodnutím.

-

vyživovacia povinnosť zaniká zásadne zánikom rodinnoprávneho vzťahu (smrť, vyhlásenie za
mŕtveho, zrušenie osvojenia, rozvod, popretie otcovstva)

-

ak odpadnú dôvody pre ďalšie plnenie výživného (ak dieťa nadobudlo schopnosť samostatne sa živiť,
ak výživné nie je nutné plniť inou povinnou osobou)

-

ak povinný stratí schopnosti a možnosti poskytovať výživné

-

uplynutím času (príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke – 1 rok)

46) Konanie o určenie výživného – všeobecne
Možnosť vymáhania výživného súdom nastupuje vtedy, ak vyživovacia povinnosť nie je plnená
dobrovoľné, príp. ak sa subjekty na plnení vyživovacej povinnosti nedohodli.
Občiansky súdny poriadok umožnuje začatie konania i bez návrhu, ak zistí súd, že rodičia neplnoletého
dieťaťa nežijú spolu alebo jeden z rodičov neplní svoju povinnosť dobrovoľne.
Hmotnoprávne podmienky ustanovuje zákon o rodine aj v prípade, keď súd rozhoduje o rozvode
manželstva a teda aj o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom po rozvode. (príslušný je súd
v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v SR, ak býva v obvode tohto súdu aspoň
jeden z manželov, ak nie – všeobecný súd odporcu, ak nie – všeobecný súd navrhovateľa).
S konaním o určenie otcovstva je spojené aj konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa (príslušný je
súd maloletého).
V prípade, ak súd rozhoduje o umiestnení dieťaťa v ústavnej výchove alebo ochrannej výchove, upraví aj
rozsah vyživovacej povinnosti (príslušný je súd maloletého).

47) Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom
Zákon o rodine:
§ 85
(1) Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do toho času, pokiaľ nie sú deti samy schopné sa živiť.
(2) Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

(3) Pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti prihliada sa na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o

dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sa aj na starostlivosť rodičov o spoločnú
domácnosť.

§ 85a
(1) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný súdu

preukázať svoje príjmy, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť
súdu zistiť aj ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie sprístupnením údajov chránených podľa
osobitného predpisu. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, má sa za to, že jeho priemerný mesačný
príjem je pätnásťnásobok sumy životného minima, ktorá je potrebná na zabezpečenie výživy a
ostatných základných osobných potrieb tohto rodiča podľa osobitného predpisu.

(2) Ak to majetkové pomery povinného rodiča pripúšťajú, možno za odôvodnené potreby dieťaťa

považovať i tvorbu úspor zabezpečujúcich najmä prípravu na budúce povolanie.

§ 86

39

speters@stonline.sk

(1) Ak nežijú rodičia maloletého dieťaťa spolu, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo

schváli ich dohodu o výške výživného (§ 50).

(2) Súd postupuje rovnakým spôsobom, ak rodičia žijú spolu, avšak jeden z nich neplní dobrovoľne svoje

povinnosti k maloletému dieťaťu.

(3) Výživné maloletých detí upraví súd len na návrh.
§ 87
(1) Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom slušnú výživu, ak to

potrebujú.

(2) Každé dieťa plní túto vyživovaciu povinnosť takým dielom, aký zodpovedá pomeru jeho schopností a

možností k schopnostiam a možnostiam ostatných detí.

Podstata vyživovacej povinnosti spočíva v konkrétnych prejavoch rodičovskej povinnosti, a to vo
vyživovacej povinnosti a tomu zodpovedajúcemu právu dieťaťa na výživné. Majú byť uspokojované
základné potreby dieťaťa a jeho hmotné a kultúrne potreby.
Povinnosť plniť výživné majú obaja rodičia bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo nie.
Subjektom vyživovacej povinnosti sú rodičia. Matkou je žena, ktorá dieťa porodila a ktorej vzťah
k dieťaťu nie je sporný. Otcom je ten, koho za otca považuje zákon o rodine na základe domnienok
otcovstva. Rovnaký vzťah vzniká aj medzi osvojiteľom a osvojencom. Subjektom vyživovacej povinnosti
nie je nevlastný rodič.
Rodičia majú vyživovaciu povinnosť podľa svojich možností a schopností. Počas objektívnej
nespôsobilosti vyživovacia povinnosť nevzniká. Ak dieťa nemá rodičov alebo rodičia nie sú schopní
zabezpečiť jeho výživu, vzniká subsidiárna povinnosť predkov. Vzdialenejší príbuzní plnia vyživovaciu
povinnosť vtedy, ak nemôžu plniť bližší príbuzní.
Vznik vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom vzniká zásadne už narodením resp. osvojením dieťaťa.
Vyživovacia povinnosť vzniká priamo zo zákona, preto súdne rozhodnutie o výživnom má výlučne
deklaratórny charakter.
Nárok na výživné voči maloletému dieťaťu je možné priznať najviac tri roky spätne odo dňa začatia
konania o určenie otcovstva súdom.
Právo na výživné je osobným právom každého dieťaťa. Ak rodič neplní vyživovaciu povinnosť
dobrovoľne, vymedzí a určí ju súd svojim rozhodnutím voči každému dieťaťu samostatne.
Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom
Rozsah vyživovacej povinnosti určujú na jednej strane odôvodnené potreby dieťaťa a na druhej strene
možnosti a schopnosti rodiča.
-

odôvodnené potreby dieťaťa: určuje ich súd podľa vlastného uváženia a podľa konkrétneho prípadu
Miera potrieb dieťaťa závisí najmä od veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, podľa
schopností, zdravotného stavu, podľa formy prípravy na budúce povolanie.

(3) schopnosti a možnosti rodičov: vyplývajú z ich telesných a duševných schopností, zdravotného stavu,

vedomostí, skúseností… Súdy zisťujú zárobkové možnosti rodičov. Prihliada sa aj na iné príjmy ako
na odmeny za prácu. Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu,
je povinný súdu preukázať svoje príjmy, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu zistiť aj ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie sprístupnením údajov
chránených podľa osobitného predpisu. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, má sa za to, že jeho
priemerný mesačný príjem je pätnásťnásobok sumy životného minima, ktorá je potrebná na
zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb tohto rodiča podľa osobitného
predpisu.

-

Neprihliada sa na bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského oprávnenia, ktoré sa viažu na osobu
oprávneného.

Konanie súdu o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
Ak rodičia dobrovoľne neplnia alebo spolu nežijú, rozhoduje o výživnom súd.
V prípade, že rodičia spolu nežijú, môže ísť o rodičov, ktorých manželstvo trvá, ale aj o rodičov, ktorých
manželstvo bolo zrušené rozvodom, vyhlásené za neplatné, príp. môže ísť o rodičov, ktorí nie sú
manželmi. Súd v prvom rade určí, komu bude dieťa zverené do výchovy a potom určí povinnému
rodičovi výšku výživného. Výchova a výživa býva vymedzená spravidla v tom istom rozhodnutí. Zo
zákona je s konaním o rozvod, ktoré sa začína len na návrh, spojené konanie o úprave pomerov

40

speters@stonline.sk

k maloletým deťom na dobu po rozvode. Z rovnakých dôvodov spája občiansky súdny poriadok konanie
o určenia otcovstva s konaním o výchove a výžive.
Konanie o výchove a výžive maloletých detí môže súd začať aj bez návrhu, keď sa dozvie o
skutočnostiach, z ktorých vyplýva, že je potrebné určiť výživné pre maloleté dieťa.
Vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa môže súd konať a rozhodovať o výživnom iba počas doby
maloletosti. Konanie o určenie výživného pre plnoleté dieťa začína súd len na návrh, o ktorom rozhoduje
v samostatnom konaní všeobecný súd odporcu. Rozhodnutie, ktorým bolo určené výživné na maloleté
dieťa však nadobudnutím plnoletosti nestráca účinnosť, povinný rodič však bude plniť výživné
plnoletému dieťaťu priamo.
Ak rodičia dieťaťa žijú spolu, ale jeden z nich si neplní povinnosti, postupuje súd obdobne.
Ak sa zmenia pomery, môže súd aj bez návrhu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre
maloleté deti. Výživné však podľa zákona o rodine nereaguje na rast životných nákladov (nevalorizuje
sa), čo je nedostatkom zákona.
Trvanie a zánik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
Práva a povinnosti rodičov voči deťom vyplývajú z rodičovského právneho vzťahu.. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom preto nie je časovo obmedzená.
Vyživovacia povinnosť zaniká absolútne smrťou rodiča alebo dieťaťa príp. zapretím otcovstva k dieťaťu.
K absolútnemu zániku vyživovacej povinnosti dochádza aj nezrušiteľným osvojením dieťaťa.
Relatívne zaniká vyživovacia povinnosť okamihom nadobudnutia schopnosti dieťaťa živiť sa samo.
Povinnosť rodiča vyživovať dieťa, ktoré študuje a pripravuje sa na budúce povolanie trvá do doby
úspešného ukončenia štúdia. Neplatí to však pri štúdiu na ďalšej škode rovnakej úrovne. Nadobudnutie
plnoletosti je irelevantné. Aj v prípade, ak vyživovacia povinnosť zanikla, môže dôjsť k jej obnoveniu.
Takýmto dôvodom môže byť neskoršie prijatie na štúdium alebo zhoršený zdravotný stav dieťaťa. Zánik
pracovnoprávneho vzťahu dieťaťa však jednoznačne nezakladá obnovu vyživovacieho konania.
V prípade, ak dieťa uzavrelo manželstvo a manžel mu nie je schopný zabezpečiť výživu, vyživovacia
povinnosť rodičov naďalej trvá.

48) Konanie súdu o vyživovacej povinnosti
Konanie súdu o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
Ak rodičia dobrovoľne neplnia alebo spolu nežijú, rozhoduje o výživnom súd.
V prípade, že rodičia spolu nežijú, môže ísť o rodičov, ktorých manželstvo trvá, ale aj o rodičov, ktorých
manželstvo bolo zrušené rozvodom, vyhlásené za neplatné, príp. môže ísť o rodičov, ktorí nie sú
manželmi. Súd v prvom rade určí, komu bude dieťa zverené do výchovy a potom určí povinnému
rodičovi výšku výživného. Výchova a výživa býva vymedzená spravidla v tom istom rozhodnutí. Zo
zákona je s konaním o rozvod, ktoré sa začína len na návrh, spojené konanie o úprave pomerov
k maloletým deťom na dobu po rozvode. Z rovnakých dôvodov spája občiansky súdny poriadok konanie
o určenia otcovstva s konaním o výchove a výžive.
Konanie o výchove a výžive maloletých detí môže súd začať aj bez návrhu, keď sa dozvie o
skutočnostiach, z ktorých vyplýva, že je potrebné určiť výživné pre maloleté dieťa.
Vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa môže súd konať a rozhodovať o výživnom iba počas doby
maloletosti. Konanie o určenie výživného pre plnoleté dieťa začína súd len na návrh, o ktorom rozhoduje
v samostatnom konaní všeobecný súd odporcu. Rozhodnutie, ktorým bolo určené výživné na maloleté
dieťa však nadobudnutím plnoletosti nestráca účinnosť, povinný rodič však bude plniť výživné
plnoletému dieťaťu priamo.
Ak rodičia dieťaťa žijú spolu, ale jeden z nich si neplní povinnosti, postupuje súd obdobne.
Ak sa zmenia pomery, môže súd aj bez návrhu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre
maloleté deti. Výživné však podľa zákona o rodine nereaguje na rast životných nákladov (nevalorizuje
sa), čo je nedostatkom zákona.

49) Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom
Na výživné voči deťom majú nárok obaja rodičia, ak budú splnené zákonné podmienky. Nárok každého
z rodičov sa však posudzuje oddelene podľa okolností na strane rodiča. Vyplýva to zo skutočnosti, že
nárok na výživné je osobným nárokom. Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom je subsidiárna
z hľadiska vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi.

41

speters@stonline.sk

Vznik vyživovacej povinnosti detí voči rodičom
-

odkázanosť rodiča na výživu (ak rodičia nemajú dostačujúci zdroj príjmov, najmä ak im nevznikol
nárok na dôchodok zo sociálneho zabezpečenia alebo je príliš nízky)

-

schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť (spravidla pôjde o dieťa plnoleté)

Rozsah vyživovacej povinnosti detí voči rodičom
-

je daný kritériom slušnej výživy. Pre jeho určenie bude rozhodujúca konkrétna situácia oprávneného
rodiča najmä s ohľadom na vek a zdravotný stav, potreby bývania, zabezpečenie potrieb kultúrneho
charakteru s ohľadom na schopnosti a možnosti povinných detí.

Zánik vyživovacej povinnosti detí voči rodičom
-

aj skončí stav odkázanosti na výživu

-

ak oprávnený rodič uzavrie manželstvo

-

smrťou oprávneného alebo povinného

-

ak povinné dieťa stratí schopnosť a možnosť výživné poskytovať

50) Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými
Z ustanovení zákona o rodine vyplýva, že pôjde o vyživovaciu povinnosť medzi príbuznými v priamej
línii s výnimkou rodičov a detí. Ak je viacero príbuzných v rovnakom stupni, ich vyživovacia povinnosť
sa stanovuje takým dielom, ktorý zodpovedá pomerom jeho schopností a možností ku schopnostiam a
možnostiam ostatných.
Platia zásady:
-

vyživovaciu povinnosť majú najmä potomkovia

-

ak nemôžu túto povinnosť plniť potomkovia, prechádza vyživovacia povinnosť na predkov

-

vzdialenejší príbuzní majú túto povinnosť len vtedy, ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní.

Vznik vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými
-

odkázanosť na výživu na strane oprávneného

-

schopnosť a možnosť poskytovať výživné na strane povinného

Rozsah vyživovacej povinnosti
-

zabezpečuje sa nevyhnutná výživa

Zánik vyživovacej povinnosti
-

oprávnený nadobudol schopnosť sám sa živiť, príp. stratil schopnosť a možnosť výživné poskytovať,

-

oprávnená osoba uzavrela manželstvo a vznikla vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi,
ktorá by predchádzala vyživovaciu povinnosť medzi ostatnými príbuznými

Zákon o rodine:
§ 88
(1) Predkovia a potomci majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť.
(2) Pokiaľ potomci nemôžu svoju vyživovaciu povinnosť dodržať, prechádza táto povinnosť na predkov.

Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť, len ak nemôžu túto povinnosť plniť bližší
príbuzní.

§ 89
Ak je niekoľko povinných, ktorí sú príbuznými v tom istom stupni, plní každý z nich vyživovaciu
povinnosť takým dielom, aký zodpovedá pomeru jeho schopností a možností k schopnostiam a
možnostiam ostatných.
§ 90
Právo na výživné patrí oprávneným, len pokiaľ to nevyhnutne potrebujú.

51) Vyživovacia povinnosť medzi manželmi
Kým existuje spoločné hospodárenie s majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, nemožno
hovoriť o podmienkach pre vzájomnú vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, pretože manžel svoje
osobné potreby uspokojuje v rámci bežného hospodárenia s bezpodielovým spoluvlastníctvom.
Pokiaľ existuje medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo, nie je dôvod na rozhodovanie o
vyživovacej povinnosti. Súdna prax rozhoduje o vyživovacej povinnosti medzi manželmi vtedy, ak
manželia spoločne nehospodária (modifikované bezpodielové spoluvlastníctvo – ak jeden z manželov
získal oprávnenie na podnikanie, môže podať návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva).

42

speters@stonline.sk

Vyživovacia povinnosť medi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Vzájomná
vyživovacia povinnosť manželov rovnako predchádza vyživovaciu povinnosť rodičov voči ich deťom,
ktoré uzavreli manželstvo.
Vznik vyživovacej povinnosti medzi manželmi
Predpoklady:
-

právna existencia manželstva

-

v prípade existencie BSM skutočnosť, že manželia nehospodária spolu

-

životná úroveň oboch manželov nie je rovnaká

Rozsah
-

ak neplní jeden z manželov svoju povinnosť dobrovoľne, určí ju súd s prihliadnutím na požiadavku
rovnakej hmotnej a kultúrnej úrovne oboch manželov.

Zánik
K zániku vyživovacej povinnosti medzi manželmi dochádza zásadne spolu s právnym zánikom
manželstva (smrť, vyhlásenie za mŕtveho, rozvod, prehlásenie manželstva za neplatné).

52) Príspevok na výživu rozvedeného manžela
Zánikom manželstva zanikajú aj majetkové vzťahy medzi manželmi vrátane vzájomnej vyživovacej
povinnosti. V niektorých prípadoch však v súvislosti so zánikom manželstva dochádza ku vzniku nových
majetkových vzťahov medi manželmi (v súvislosti s vyporiadaním BSM, ale hlavne aj vznik vyživovacej
povinnosti). Vyživovacia povinnosť je upravená ako príspevok na výživu rozvedeného manžela.
Zdôrazňuje sa tak skutočnosť, že na rozdiel od vzájomnej vyživovacej povinnosti, ktorá trvá počas
právnej existencie manželstva a je založená na zásade rovnakej životnej úrovne, po rozvode patrí právo
na výživné len manželovi, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Tu už nejde o nárok na rovnakú životnú
úroveň.
Cieľom úpravy vyživovacej povinnosti medzi rozvedenými manželmi je zabezpečiť vyrovnanie
nerovnakej hospodárskej úrovne rozvedených manželov a ich rozdielnych schopností a možností živiť sa
sám, ku ktorým došlo počas trvania manželstva.
Pôvodne bola doba poskytovania príspevku obmedzená na 5 rokov, od roku 1982 je však doba
neobmedzená.
Vznik vyživovacej povinnosti medzi rozvedenými manželmi
-

rozvedený manžel, ktorý po rozvode nie je schopný sám sa živiť, požiada bývalého manžela o
poskytovanie príspevku

-

povinný manžel má schopnosti a možnosti výživné poskytovať

Rozsah
-

rozvedený manžel má právo na primeranú výživu

Zánik vyživovacej povinnosti medzi rozvedenými manželmi
-

ak rozvedený manžel nadobudne schopnosť sám sa živiť

-

ak uzavrie oprávnený manžel nové manželstvo

-

smrťou oprávneného alebo povinného manžela.

53) Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke
Právna úprava vychádza zo skutočnosti, že medzi rodičmi, ktorí nie sú manželmi, vzniká právny pomer
vo vzťahu k ich spoločného dieťaťa (vystupujú ako jeho rodičia), nevznikajú však ďalšie práva a
pvoinnosti, ktoré zákon predpokladá u rodičov, ktorí sú manželia. Náklady spojené s tehotenstvom sú
v manželstve uhrádzané z bezpodielového spoluvlastníctva, matka, ktorá nie je vydatá, sa však môže
dostať do ťažkej osobnej a sociálnej situácie.
Nevydatá matka má nárok voči otcovi svojho dieťaťa na:
-

príspevok na výživu (stanovený je ako primeraná výživa, je časovo obmedzený na dobu jedného roka;
určenie začiatku plynutia lehoty na poskytovanie príspevku je vecou rozhodnutia súdu)

-

príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom (ide hlavne o náklady na odev,
obuv, cestovné náklady, náklady na stravu dieťaťa a iné; nepatria sem však náklady na výbavičku pre
dieťa, lebo podľa judikatúry ide o nároky dieťaťa, ktoré sú uhrádzané v rámci vyživovacej povinnosti
rodičov voči dieťaťu.

43

speters@stonline.sk

Aktívne legitimovaná na návrh je matka, ktorej tehotenstvo sa skončilo pôrodom. Nie je rozhodujúce, či
sa dieťa narodilo živé alebo mŕtve.
Pasívne legitimovaný je otec dieťaťa.
Zákon o rodine upravuje zvláštny druh predbežného opatrenia – tehotná žena môže žiadať, aby muž,
ktorého otcovstvo je pravdepodobné, zaplatil primeraný príspevok:
-

na výživu na dobu jedného roka

-

primeranú úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom

-

výživné pre dieťa počas doby 26 týždňov

Aktívne legitomovaná na taký návrh je tehotná žena najneskôr do pôrodu dieťaťa. Súd môže uložiť
pravdepodobnému otcovi, aby čiastku poskytol vopred. Súd rozhoduje uznesením
Na uplatnenie práva na úhradu nákladov nevydatej matke je ustanovená trojročná premlčacia lehota, ktorá
začína plynúť odo dňa pôrodu.
Zákon o rodine:
§ 95
(1) Otec dieťaťa, za ktorého nie je matka dieťaťa vydatá, je povinný matke prispievať primerane na

úhradu výživy po dobu jedného roka, ako aj na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a
zľahnutím.

(2) Na zabezpečenie úhrady týchto nákladov, ako aj na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu dvadsiatich

šiestich týždňov môže súd na návrh tehotnej ženy uložiť tomu, ktorého otcovstvo je pravdepodobné,
aby potrebnú sumu poskytol vopred.

(3) Právo žiadať úhradu nákladov podľa odsekov 1 a 2 sa premlčí v troch rokoch odo dňa zľahnutia.

54) Medzinárodnoprávne dokumenty v oblasti rodinnoprávnych vzťahov
Medzinárodné zmluvy:
-

Deklarácia práv dieťaťa (1959): obsahuje zakotvenie práv detí, zákaz diskriminácie, osobitnú ochranu
detí, právo na meno a štátnu príslušnosť, právo na výhody sociálneho zabezpečenia, právo na výživu a
zdravotnícke služby, právo na rozvoj osobnosti, právo na vzdelanie, právo na ochranu pred
zanedbávaním a diskrimináciou.

-

Dohovor o vymáhaní výživného v cudzine (NY 1956, ratifikovaný v r. 1958) 33/1959 Zb.:
navrhovateľ sa môže obrátiť na určený orgán vo svojom štáte so žiadosťou o pomoc pri vymáhaní
výživného v cudzine. Tento orgán (prijímajúci orgán) urobí všetky právne kroky na vymáhanie
pohľadávky

-

Dohovor o súhlase pre manželstvo, najnižšom veku pre uzavretie manželstva a registrácii manželstva
(NY 1963, ratifikovaný v roku 1965) 124/1968 Zb.: manželstvo je možné platne uzavrieť len pri
dodržaní formy a pri súhlase oboch strán, pri dodržaní minimálneho veku, ktorý ustanoví štát.
Registruje sa na príslušnej matrike.

-

Dohovor o uznaní a vykonateľnosti rozhodnutia o vyživovacej povinnosti k deťom (Haag 1958)
14/1974 Zb.

-

Dohovor o uznávaní rozvodov a zrušení manželského spolužitia (Haag 1970 – podpísaný ČSSR
v roku 1975) 131/1976 Zb.

-

Dohovor o uznávaní a výkone rozhodnutí o vyživovacej povinnosti (Haag 1973 – pristúpenie v roku
1975) 132/1976 Zb.

-

vyhlásenia o vzájomnosti vo veciach uznávania a výkonu rozhodnutí o výživnom zo strany SRN,
USA, Rakúska, Austrálie

-

Dohovor o právach dieťaťa (NY 1989 – pristúpenie 1990) 104/1991 Zb.: dieťa je každá bytosť
mladšia ako 18 rokov, ak právny poriadok neustanovuje iný vek pre dosiahnutie plnoletosti; práva
dieťaťa sú dané všetkým a nie je možné diskriminovať určitú skupinu detí; hlavnou zásadou je princíp
blaha dieťaťa; právo na život; právo na meno a štátnu príslušnosť; právo na zachovanie totožnosti;
právo na kontakt s rodičmi; sloboda názoru; sloboda združovania; sloboda prejavu; sloboda myslenia;
ochrana pred zneužívaním…

-

Európsky dohovor o uznávaní a vykonateľnosti rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o deti a o
obnove starostlivosti o deti (Luxemburg 1980, pristúpenie v roku 2000) 366/2001 Z.z..: za dieťa sa
považuje osoba do 16 rokov veku

44

speters@stonline.sk

-

Dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach (Haag 1993, pristúpenie v roku
1999) 380/2001 Z.z.: rešpektovanie práv dieťaťa – osvojenia v záujme dieťaťa, osvojiteľné dieťa, ak
boli zvážené možnosti domáceho osvojenia, ak je to možné so súhlasom dieťaťa, osvojenie nesmie
byť odplatné…

ól rajc rezerved 2002

všetky časti môžu byť kopírované

neprešlo žiadnou úpravou

bez záruky

©pst@zoznam.sk 2002

45