Zákon o rodine

36

Strana 270

Zbierka zákonov č. 36/2005

Čiastka 20

PREHĽAD ZÁKONA O RODINE

P R V Á Č A S 

MANŽELSTVO

P R V Á H L A V A

VZNIK MANŽELSTVA

§ 1 – § 8

D R U H Á H L A V A

OKOLNOSTI VYLUČUJÚCE UZAVRETIE MANŽELSTVA

§ 9 – § 17

T R E T I A H L A V A

VZAHY MEDZI MANŽELMI

§ 18 – § 20

Š T V R T Á H L A V A

ZÁNIK MANŽELSTVA SMROU ALEBO

VYHLÁSENÍM JEDNÉHO Z MANŽELOV ZA MŔTVEHO

§ 21 – § 27

P I A T A H L A V A

ROZVOD MANŽELSTVA

§ 22 – § 27

D R U H Á Č A S 

VZAHY MEDZI RODIČMI, DEMI A OSTATNÝMI PRÍBUZNÝMI

P R V Á H L A V A

RODIČOVSKÉ PRÁVA A POVINNOSTI

§ 28 – § 39

D R U H Á H L A V A

ĎALŠIE PRÁVA A POVINNOSTI RODIČOV

A DETÍ A VZAHY V RODINE

§ 40 – § 43

T R E T I A H L A V A

NÁHRADNÁ STAROSTLIVOS

§ 44 – § 55

Z á k l a d n é u s t a n o v e n i e

§ 44 – § 47

Náhradná osobná starostlivos

§ 45 – § 47

Pestúnska starostlivos

§ 48 – § 53

Ústavná starostlivos

§ 54 – § 55

Š T V R T Á H L A V A

PORUČNÍCTVO A OPATROVNÍCTVO

§ 56 – § 61

T R E T I A Č A S 

VݎIVNÉ

P R V Á H L A V A

DRUHY VYŽIVOVACÍCH POVINNOSTÍ A ROZSAH VݎIVNÉHO

§ 62 – § 74

Prvý oddiel

Vyživovacia povinnos rodičov k deom

§ 62 – § 65

Druhý oddiel

Vyživovacia povinnos detí k rodičom

§ 66 – § 67

Tretí oddiel

Vyživovacia povinnos medzi ostatnými príbuznými

§ 68 – § 70

Štvrtý oddiel

Vyživovacia povinnos medzi manželmi

§ 71 – § 73

Piaty oddiel

Príspevok na výživu rozvedeného manžela

§ 72 – § 73

Šiesty oddiel

Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov

nevydatej matke

§ 74 – § 81

D R U H Á H L A V A

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 75 – § 81

Š T V R T Á Č A S 

URČENIE RODIČOVSTVA A OSVOJENIE

P R V Á H L A V A

URČENIE RODIČOVSTVA

§ 82 – § 96

Prvý oddiel

Určenie materstva

§ 82 – § 83

Druhý oddiel

Určenie a zapretie otcovstva

§ 84 – § 96

D R U H Á H L A V A

OSVOJENIE

§ 97 – § 109

P I A T A Č A S 

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA

§ 110 – § 120

Z Á K O N

z 19. januára 2005

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na

tomto zákone:

Čl. I

Základné zásady

Čl. 1

Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnos ten-

to jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha

jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach

a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je

založenie rodiny a riadna výchova detí.

Čl. 2

Rodina založená manželstvom je základnou bunkou

spoločnosti. Spoločnos všetky formy rodiny všestran-

ne chráni.

Čl. 3

Rodičovstvo je spoločnosou mimoriadne uznáva-

ným poslaním ženy a muža. Spoločnos poskytuje rodi-

čovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostli-

vos, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri

výkone rodičovských práv a povinností.

Čl. 4

Všetci členovia rodiny majú povinnos vzájomne si

pomáha a podľa svojich schopností a možností zabez-

pečova zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.

Rodičia majú právo vychováva deti v zhode s vlast-

ným náboženským a filozofickým presvedčením a po-

vinnos zabezpeči rodine pokojné a bezpečné prostre-

die.

P R V Á Č A S 

MANŽELSTVO

P R V Á H L A V A

VZNIK MANŽELSTVA

§ 1

(1) Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na

základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia

uzavrie manželstvo po splnení podmienok ustanove-

ných týmto zákonom.

(2) Účelom manželstva je vytvori harmonické a trva-

lé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výcho-

vu detí.

(3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrie manželstvo

(ďalej len „snúbenci“), majú vopred pozna navzájom

svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.

§ 2

Manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením (ďalej

len „vyhlásenie“) snúbencov pred orgánom obce alebo

mestskej časti, ktorá vedie matriku (ďalej len „matričný

úrad“), alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo

náboženskej spoločnosti1) (ďalej len „orgán cirkvi“).

Snúbenci verejne a slávnostným spôsobom v prítom-

nosti dvoch svedkov vyhlásia, že uzavierajú manžel-

stvo.

§ 3

Štátny občan Slovenskej republiky môže v cudzine

uzavrie manželstvo podľa tohto zákona pred orgánom

Slovenskej republiky na to určeným.

§ 4

Uzavretie manželstva

pred matričným úradom

(1) Vyhlásenie o uzavretí manželstva urobia snúben-

ci na matričnom úrade určenom pre obvod, v ktorom

má jeden z nich trvalý pobyt, pred starostom alebo pri-

mátorom, alebo povereným poslancom obecného za-

stupiteľstva alebo mestského zastupiteľstva za prítom-

nosti matrikára.

(2) Matričný úrad určený podľa odseku 1 môže povo-

li uzavretie manželstva pred iným matričným úradom

alebo na ktoromkoľvek inom vhodnom mieste.

(3) Ak je život jedného zo snúbencov priamo ohroze-

ný, manželstvo možno uzavrie pred ktorýmkoľvek

matričným úradom a na ktoromkoľvek mieste. Povole-

nie podľa odseku 2 sa nevyžaduje.

§ 5

Uzavretie manželstva pred orgánom cirkvi

(1) Vyhlásenie o uzavretí manželstva urobia snúben-

ci pred osobou vykonávajúcou činnos duchovného re-

Čiastka 20

Zbierka zákonov č. 36/2005

Strana 271

1) Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z. z.

gistrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti1) ako

príslušným orgánom.

(2) Manželstvo pred orgánom cirkvi sa uzaviera v kos-

tole alebo na inom vhodnom mieste určenom vnútorný-

mi predpismi cirkvi alebo náboženskej spoločnosti na

náboženské obrady alebo náboženské úkony.

(3) Ak je život jedného zo snúbencov priamo ohroze-

ný, manželstvo možno uzavrie na ktoromkoľvek vhod-

nom mieste.

(4) Orgán cirkvi, pred ktorým bolo manželstvo uza-

vreté, je povinný do troch pracovných dní doruči zá-

pisnicu o uzavretí manželstva s uvedením skutočností

podľa osobitných predpisov2) matričnému úradu,

v ktorého obvode bolo manželstvo uzavreté.3)

§ 6

(1) Snúbenci sú povinní pred uzavretím manželstva

predloži zákonom ustanovené doklady.4)

(2) Snúbenci pri uzavieraní manželstva súhlasne vy-

hlásia, že im nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavre-

tie manželstva a že poznajú svoj zdravotný stav.

(3) Snúbenci pri uzavieraní manželstva pred matrič-

ným úradom alebo pred orgánom cirkvi aj súhlasne vy-

hlásia, či

a) priezvisko jedného z nich bude ich spoločným prie-

zviskom,

b) si ponechajú svoje doterajšie priezviská, alebo

c) priezvisko jedného z nich bude ich spoločným prie-

zviskom a jeden z nich si zároveň ako druhé priezvis-

ko v poradí ponechá svoje doterajšie priezvisko; snú-

benec, ktorý už má dve priezviská, uvedie, ktoré

z doterajších priezvisk bude uvedené ako druhé

priezvisko v poradí po uzavretí manželstva.

(4) Ak si snúbenci ponechajú svoje doterajšie prie-

zviská podľa odseku 3 písm. b), súhlasne vyhlásia, kto-

ré z ich priezvisk bude priezviskom spoločných detí. Ak

snúbenci urobia vyhlásenie podľa odseku 3 písm. c),

priezviskom ich detí bude spoločné priezvisko rodičov.

(5) Kto chce uzavrie druhé a ďalšie manželstvo, je

povinný preukáza, že jeho skoršie manželstvo zaniklo

alebo že súd rozhodol o tom, že manželstvo je neplatné.

(6) Príslušný orgán podľa § 2 a 3 môže od predloženia

zákonom ustanovených dokladov upusti, ak je ich za-

dováženie spojené s ažko prekonateľnou prekážkou.

§ 7

Ak je život jedného zo snúbencov priamo ohrozený,

predloženie zákonom ustanovených dokladov sa

nevyžaduje. Snúbenci musia súhlasne vyhlási, že im

nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manžel-

stva.

§ 8

(1) Matričný úrad na základe písomnej žiadosti oboch

snúbencov povolí, aby vyhlásenie snúbenca, že vstu-

puje do manželstva, urobil jeho zástupca. Žiados musí

by odôvodnená. Plnomocenstvo musí ma písomnú

formu a podpis splnomocniteľa na ňom musí by úrad-

ne osvedčený, inak manželstvo nevznikne.

(2) Písomné plnomocenstvo obsahuje

a) meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narode-

nia, trvalý pobyt snúbenca a zástupcu,

b) vyhlásenie o priezvisku snúbencov a ich spoločných

detí v mužskom aj ženskom tvare,

c) vyhlásenie, že splnomocniteľovi nie sú známe okol-

nosti vylučujúce uzavretie manželstva a že snúbenci

navzájom poznajú svoj zdravotný stav.

(3) Odvolanie plnomocenstva je účinné len vtedy, keď

sa o ňom druhý snúbenec dozvie pred tým, ako vyhlá-

sil, že vstupuje do manželstva.

(4) Zástupcom jedného zo snúbencov môže by len pl-

noletá fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úko-

ny v plnom rozsahu. Zástupca má by rovnakého po-

hlavia ako splnomocniteľ.

D R U H Á H L A V A

OKOLNOSTI VYLUČUJÚCE

UZAVRETIE MANŽELSTVA

§ 9

(1) Manželstvo nemožno uzavrie so ženatým mužom

alebo s vydatou ženou; v takom prípade súd aj bez ná-

vrhu rozhodne, že manželstvo je neplatné.

(2) Súd nerozhodne o neplatnosti manželstva

a manželstvo sa stane platným, ak skoršie manželstvo

zaniklo alebo ak súd rozhodol o tom, že skoršie manžel-

stvo je neplatné.

§ 10

Manželstvo nemožno uzavrie medzi predkami a po-

tomkami a medzi súrodencami; to isté platí o príbuzen-

stve založenom osvojením. V takom prípade súd aj bez

návrhu rozhodne, že manželstvo je neplatné.

§ 11

(1) Manželstvo nemôže uzavrie maloletý. Súd môže

v súlade s účelom manželstva výnimočne povoli uza-

vretie manželstva maloletému staršiemu ako 16 rokov.

Bez povolenia súdu je manželstvo neplatné. V takom

prípade súd aj bez návrhu rozhodne, že manželstvo je

neplatné.

(2) Súd nerozhodne o neplatnosti manželstva

a manželstvo sa stane platným, ak manžel alebo

manželka (ďalej len „manžel“), ktorý bol v čase uzavre-

Strana 272

Zbierka zákonov č. 36/2005

Čiastka 20

2) § 27 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách.

3) § 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z.

4) § 27 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z.

tia manželstva maloletý starší ako 16 rokov, už dovŕšil

18 rok alebo ak manželka otehotnela.

§ 12

(1) Manželstvo nemôže uzavrie osoba pozbavená

spôsobilosti na právne úkony.

(2) Osoba, ktorej spôsobilos na právne úkony je ob-

medzená, môže uzavrie manželstvo len s povolením

súdu.

(3) Manželstvo nemôže uzavrie osoba postihnutá

duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obme-

dzenie spôsobilosti na právne úkony. Súd však môže

uzavretie manželstva takej osobe povoli, ak je jej zdra-

votný stav zlučiteľný s účelom manželstva.

(4) Ak uzavrie manželstvo osoba pozbavená spôsobi-

losti na právne úkony alebo osoba, ktorá trpí duševnou

poruchou, ktorá by mala za následok pozbavenie spô-

sobilosti na právne úkony, súd rozhodne o tom, že

manželstvo je neplatné, aj bez návrhu.

(5) Ak bez povolenia súdu uzavrie manželstvo osoba,

ktorej spôsobilos na právne úkony je obmedzená, ale-

bo osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá by

mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne

úkony, rozhodne súd o neplatnosti tohto manželstva

na návrh ktoréhokoľvek z manželov. Súd nerozhodne

o neplatnosti manželstva a manželstvo sa stane plat-

ným, ak sa zdravotný stav manžela stal zlučiteľným

s účelom manželstva.

§ 13

(1) Ak manželstvo zaniklo, súd nemôže rozhodnú

o tom, že manželstvo je neplatné, ak tento zákon neus-

tanovuje inak.

(2) Ak bolo manželstvo uzavreté so ženatým mužom

alebo s vydatou ženou, medzi predkami a potomkami

alebo medzi súrodencami, súd rozhodne o tom, že

manželstvo je neplatné, aj po jeho zániku. To isté platí

o manželstve uzavretom medzi osobami, ktoré sú v prí-

buzenskom pomere na základe osvojenia.

§ 14

(1) Manželstvo je neplatné, ak vyhlásenie o uzavretí

manželstva nebolo urobené slobodne, vážne, určito

a zrozumiteľne.5)

(2) O tom, že manželstvo je neplatné podľa odseku 1,

súd rozhodne na návrh ktoréhokoľvek manžela.

(3) Právo manžela poda návrh na začatie konania

o neplatnosti manželstva podľa odseku 1 zanikne uply-

nutím jedného roka odo dňa, keď sa o dôvodoch neplat-

nosti manželstva podľa odseku 1 dozvedel.

§ 15

(1) Ak sa konanie o neplatnosti manželstva na návrh

niektorého z manželov už začalo, môže súd rozhodnú

o tom, že manželstvo je neplatné, aj po smrti druhého

manžela.

(2) Po smrti manžela, ktorý podal návrh na začatie

konania o neplatnosti manželstva, môže súd rozhod-

nú o tom, že manželstvo je neplatné, aj vtedy, ak o to

požiadajú do jedného roka od smrti manžela jeho po-

tomkovia.

§ 16

(1) Manželstvo, o ktorom súd rozhodol, že je neplat-

né, považuje sa za neuzavreté.

(2) O právach a povinnostiach manželov k spoločné-

mu dieau a o ich majetkových pomeroch po rozhod-

nutí súdu o neplatnosti manželstva platia rovnako

ustanovenia o právach a povinnostiach rozvedených

manželov k spoločnému dieau a o ich majetkových

pomeroch.

§ 17

Manželstvo nevznikne, ak vyhlásenie o uzavretí

manželstva

a) bolo vynútené násilím,

b) urobila maloletá osoba mladšia ako 16 rokov,

c) bolo urobené pred nepríslušným matričným úra-

dom s výnimkou podľa § 4 ods. 2 a 3 alebo ak bolo vy-

hlásenie o uzavretí manželstva urobené pred neprí-

slušným starostom alebo primátorom, alebo

poslancom obecného zastupiteľstva alebo mestské-

ho zastupiteľstva,

d) bolo urobené pred cirkvou alebo náboženskou spo-

ločnosou, ktorá nie je registrovaná podľa osobitné-

ho predpisu,1) alebo ak bolo vyhlásenie o uzavretí

manželstva urobené pred osobou, ktorá nebola

oprávnená vykonáva činnos duchovného registro-

vanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti,

e) bolo urobené v cudzine pred orgánom, ktorý na to

nebol určený, alebo

f) urobil zástupca bez platného plnomocenstva alebo

ak došlo k odvolaniu plnomocenstva podľa tohto zá-

kona.

T R E T I A H L A V A

VZAHY MEDZI MANŽELMI

§ 18

Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povin-

nostiach. Sú povinní ži spolu, by si verní, vzájomne

rešpektova svoju dôstojnos, pomáha si, stara sa

spoločne o deti a vytvára zdravé rodinné prostredie.

§ 19

(1) O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manžel-

stvom sú povinní stara sa obidvaja manželia podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Čiastka 20

Zbierka zákonov č. 36/2005

Strana 273

5) § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostli-

vos o deti a domácnos.

(2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú

manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných ve-

ciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

(3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie ne-

potrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

§ 20

(1) Každý z manželov je oprávnený zastupova druhé-

ho manžela v bežných veciach, najmä prijíma za neho

bežné plnenia. Konanie jedného z manželov pri obsta-

rávaní bežných vecí rodiny zaväzuje obidvoch

manželov spoločne a nerozdielne.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak druhý

manžel tieto účinky proti inej osobe výslovne vylúčil

a ak to bolo tejto osobe známe.

Š T V R T Á H L A V A

ZÁNIK MANŽELSTVA SMROU ALEBO VYHLÁSENÍM

JEDNÉHO Z MANŽELOV ZA MŔTVEHO

§ 21

(1) Manželstvo zaniká smrou alebo vyhlásením jed-

ného z manželov za mŕtveho. Ak bol jeden z manželov

vyhlásený za mŕtveho, manželstvo zaniká dňom, keď

rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho nadobudne právo-

platnos.

(2) Ak bolo rozhodnutie o vyhlásení jedného

z manželov za mŕtveho zrušené, neobnoví sa zaniknuté

manželstvo, ak manžel toho, kto bol vyhlásený za mŕt-

veho, uzavrel medzitým nové manželstvo.

P I A T A H L A V A

ROZVOD MANŽELSTVA

§ 22

K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpi len

v odôvodnených prípadoch.

§ 23

(1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého

z manželov rozvies, ak sú vzahy medzi manželmi tak

vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo

nemôže plni svoj účel a od manželov nemožno očaká-

va obnovenie manželského spolužitia.

(2) Súd zisuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvra-

tu vzahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvo-

de na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy

prihliadne na záujem maloletých detí.

(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzahov me-

dzi manželmi prihliada na porušenie povinností

manželov podľa § 18 a 19.

§ 24

(1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo ro-

dičov maloletého dieaa, súd upraví výkon ich rodičov-

ských práv a povinností k maloletému dieau na čas

po rozvode, najmä určí, komu maloleté diea zverí do

osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupova a spra-

vova jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktoré-

mu nebolo maloleté diea zverené do osobnej starostli-

vosti, prispieva na jeho výživu, alebo schváli dohodu

rodičov o výške výživného.

(2) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv

a povinností možno nahradi dohodou rodičov. Dohoda

musí by schválená súdom, inak je nevykonateľná.

(3) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv

a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy

prihliadne na záujem maloletého dieaa, najmä na

jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúce-

ho výchovného prostredia.

(4) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieaa

do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby

bolo rešpektované právo maloletého dieaa na zacho-

vanie jeho vzahu k obidvom rodičom a právo toho rodi-

ča, ktorému nebude maloleté diea zverené do osobnej

starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o malole-

tom dieati. Rodič, ktorému nebolo maloleté diea zve-

rené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravi-

delné informovanie sa o maloletom dieati domáha na

súde.

§ 25

(1) Rodičia sa môžu dohodnú o úprave styku s malo-

letým dieaom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým

sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s ma-

loletým dieaom sa stane súčasou rozhodnutia o roz-

vode.

(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s malole-

tým dieaom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov

s maloletým dieaom v rozhodnutí o rozvode.

(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieaa, súd

obmedzí styk maloletého dieaa s rodičom alebo ho

zakáže.

(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zá-

merne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým

dieaom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže

aj bez návrhu zmeni rozhodnutie o osobnej starostli-

vosti.

(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieaa a ak

to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upravi styk

dieaa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia odsekov 1

až 4 sa použijú primerane.

Strana 274

Zbierka zákonov č. 36/2005

Čiastka 20

6) § 116 Občianskeho zákonníka.

§ 26

Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeni

rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností

alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

§ 27

(1) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal prie-

zvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o roz-

vode manželstva matričnému úradu oznámi, že prijí-

ma opä svoje predošlé priezvisko.

(2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal prie-

zvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zá-

roveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvis-

ko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva

matričnému úradu oznámi, že upúša od používania

spoločného priezviska.

D R U H Á Č A S 

VZAHY MEDZI RODIČMI, DEMI

A OSTATNÝMI PRÍBUZNÝMI

P R V Á H L A V A

RODIČOVSKÉ PRÁVA A POVINNOSTI

§ 28

(1) Súčasou rodičovských práv a povinností sú naj-

mä

a) sústavná a dôsledná starostlivos o výchovu, zdra-

vie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieaa,

b) zastupovanie maloletého dieaa,

c) správa majetku maloletého dieaa.

(2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.

Pri ich výkone sú povinní chráni záujmy maloletého

dieaa.

(3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden

z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo

ak nemá spôsobilos na právne úkony v plnom rozsa-

hu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbave-

ný rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon

jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo

pozastavený.

§ 29

(1) Súd môže prizna rodičovské práva a povinnosti

vo vzahu k osobnej starostlivosti o maloleté diea aj

maloletému rodičovi dieaa staršiemu ako 16 rokov,

ak spĺňa predpoklady, že výkon tohto práva zabezpečí

v záujme maloletého dieaa.

(2) Ak je potrebné spravova majetok maloletého

dieaa, v rozhodnutí o priznaní rodičovských práv

a povinností podľa odseku 1 súd zároveň rozhodne

o ustanovení opatrovníka na spravovanie jeho majetku

(ďalej len „majetkový opatrovník“).

§ 30

(1) Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieaa majú rodi-

čia. Rodičia majú právo vychováva deti v zhode s vlast-

ným náboženským a filozofickým presvedčením.

(2) Na výchove dieaa sa podieľa aj manžel, ktorý nie

je rodičom dieaa, ak žije s rodičom dieaa v domác-

nosti.

(3) Rodičia majú právo použi pri výchove dieaa pri-

merané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené

zdravie, dôstojnos, duševný, telesný a citový vývoj

dieaa.

§ 31

Zastupovanie maloletého dieaa

(1) Rodičia zastupujú maloleté diea pri právnych

úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.7)

(2) Žiadny z rodičov nemôže zastupova svoje malole-

té diea, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo

dôjs k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým

dieaom alebo medzi maloletými demi zastúpenými

tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd

ustanoví maloletému dieau opatrovníka, ktorý ho

bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastu-

pova (ďalej len „kolízny opatrovník“).

(3) Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípa-

doch, ak maloleté diea nemá zákonného zástupcu ale-

bo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu ma-

loleté diea v konaní alebo pri určitom právnom úkone

zastupova.

(4) Na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa prime-

rane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho

opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykona-

ním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

§ 32

Správa majetku maloletého dieaa

(1) Rodičia sú povinní spravova majetok maloletého

dieaa s náležitou starostlivosou.

(2) Výnosy z majetku maloletého dieaa získané pri

jeho spravovaní môžu rodičia maloletého dieaa

použi najmä na uspokojovanie potrieb maloletého

dieaa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie

potrieb rodiny. Vyživovacia povinnos rodičov k deom

zostáva zachovaná.

(3) Ak vznikol bez zavinenia osôb, ktoré sú povinné

maloletému dieau poskytova výživu, hrubý nepomer

medzi ich majetkovými pomermi a majetkovými pomer-

mi maloletého dieaa, možno na účel uvedený v odse-

ku 2 použi aj majetok maloletého dieaa.

(4) Rodičia odovzdajú dieau jeho majetok, ktorí

Čiastka 20

Zbierka zákonov č. 36/2005

Strana 275

7) § 9 Občianskeho zákonníka.

spravovali, najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnole-

tosti dieaa.

(5) Maloleté diea má právo požiada rodičov alebo

osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie tý-

kajúce sa správy jeho majetku; toto právo zanikne, ak

sa neuplatnilo na súde do troch rokov po skončení

správy majetku. Práva dieaa zo zodpovednosti za ško-

du a z bezdôvodného obohatenia zostávajú zachované.

Majetkový opatrovník

§ 33

(1) Ak sú záujmy maloletého dieaa súvisiace so

spravovaním jeho majetku ohrozené a rodičia sami ne-

urobili alebo nie sú schopní urobi vhodné opatrenia

na ochranu majetku, súd môže na tento účel ustanovi

maloletému dieau majetkového opatrovníka; tomuto

rozhodnutiu nemusí predchádza rozhodnutie o obme-

dzení rodičovských práv a povinností.

(2) Majetkovým opatrovníkom sa môže sta fyzická

osoba, ktorá s ustanovením za majetkového opatrovní-

ka súhlasí, je spôsobilá na právne úkony v plnom roz-

sahu a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového

opatrovníka bude vykonáva v záujme maloletého

dieaa.

(3) Ak nebolo možné ustanovi za majetkového opat-

rovníka žiadnu fyzickú osobu, súd ustanoví za majet-

kového opatrovníka obec alebo inú právnickú osobu,

ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka sú-

hlasí a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opat-

rovníka bude vykonáva v záujme maloletého dieaa.

(4) V rozhodnutí o ustanovení majetkového opatrov-

níka podľa odseku 1 súd uvedie konkrétny rozsah ma-

jetku, ktorý bude opatrovník spravova, spôsob nakla-

dania s ním a lehoty, v ktorých je majetkový opatrovník

povinný predklada súdu správy o nakladaní s majet-

kom maloletého dieaa.

(5) Majetkový opatrovník nesmie pri výkone správy

majetku bra na seba neprimerané majetkové riziká.

Za riadny výkon svojej funkcie zodpovedá súdu a pod-

lieha jeho pravidelnému dohľadu. Súd môže podmieni

platnos právneho úkonu majetkového opatrovníka

svojím súhlasom. Za porušenie povinností pri spravo-

vaní majetku zodpovedá majetkový opatrovník podľa

všeobecných predpisov o náhrade škody.8) Pri výkone

správy majetku maloletého dieaa majetkovým opat-

rovníkom sa použije osobitný predpis.9)

(6) Záverečný účet zo správy majetku dieaa je ma-

jetkový opatrovník povinný predloži súdu najneskôr

do dvoch mesiacov po skončení svojej funkcie.

(7) Majetkový opatrovník má počas výkonu svojej

funkcie právo na náhradu nákladov spojených so sprá-

vou majetku maloletého dieaa a na primeranú odme-

nu z výnosu majetku maloletého dieaa po skončení

svojej funkcie. Výšku odmeny určí súd.

§ 34

(1) Funkcia majetkového opatrovníka podľa § 33 za-

niká

a) dosiahnutím plnoletosti dieaa,

b) smrou maloletého dieaa,

c) smrou alebo zánikom majetkového opatrovníka,

d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu,

pre ktorý bol majetkový opatrovník ustanovený,

e) právoplatným rozhodnutím súdu o pozbavení ma-

jetkového opatrovníka jeho funkcie alebo o jeho od-

volaní.

(2) Súd pozbaví majetkového opatrovníka funkcie na

jeho návrh.

(3) Súd odvolá majetkového opatrovníka, ak stratí

spôsobilos na výkon funkcie, porušuje svoje povin-

nosti alebo ak zneužíva svoje práva vyplývajúce z ma-

jetkového opatrovníctva.

(4) V rozhodnutí o pozbavení majetkového opatrovní-

ka jeho funkcie alebo v rozhodnutí o jeho odvolaní súd

zároveň rozhodne, ak je to potrebné, o ustanovení no-

vého majetkového opatrovníka.

§ 35

Rozhodovanie súdu pri nezhode rodičov

Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvi-

siacich s výkonom rodičovských práv a povinností, naj-

mä o vysahovaní maloletého dieaa do cudziny,

o správe majetku maloletého dieaa, o štátnom ob-

čianstve maloletého dieaa, o udelení súhlasu na po-

skytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na bu-

dúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého

z rodičov súd.

§ 36

Úprava výkonu rodičovských práv a povinností

a úprava styku v ďalších prípadoch

(1) Rodičia maloletého dieaa, ktorí spolu nežijú,

môžu sa kedykoľvek dohodnú o úprave výkonu ich ro-

dičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd

môže aj bez návrhu upravi výkon ich rodičovských

práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí

maloleté diea do osobnej starostlivosti. Ustanovenia

§ 25 a 26 sa použijú primerane.

(2) Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté

deti, zaniklo smrou alebo vyhlásením jedného

z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme ma-

loletého dieaa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže

súd na návrh upravi styk maloletého dieaa s blízky-

mi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý

bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije

primerane.

Strana 276

Zbierka zákonov č. 36/2005

Čiastka 20

8) § 420 a § 451 až 459 Občianskeho zákonníka.
9) § 28 Občianskeho zákonníka.

§ 37

Výchovné opatrenia

(1) Nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie

povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských

práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže

každý oznámi orgánu sociálnoprávnej ochrany detí,

obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámi tomuto

orgánu, obci alebo súdu skutočnos, že rodičia nemôžu

plni povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a po-

vinností.

(2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieaa, súd

môže rozhodnú o uložení týchto výchovných opatrení:

a) vhodným spôsobom napomenie maloleté diea, jeho

rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním

ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,

b) určí nad výchovou maloletého dieaa dohľad; do-

hľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociál-

noprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych

subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté diea

umiestnené,

c) uloží maloletému dieau obmedzenie v rozsahu po-

trebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodli-

vým vplyvom, ktoré môžu ohrozi alebo naruši jeho

priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého obmedzenia

sleduje najmä za súčinnosti obce,

d) uloží maloletému dieau a jeho rodičom povinnos

podrobi sa sociálnemu poradenstvu alebo odborné-

mu poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieaa a ak

výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k ná-

prave, súd dočasne odníme maloleté diea z osobnej

starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo

maloleté diea zverené do náhradnej starostlivosti po-

dľa § 45 alebo 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo

maloleté diea zverené do starostlivosti podľa § 103,

osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté diea

osobne stará, a nariadi maloletému dieau

a) pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy odbornej dia-

gnostiky, najdlhšie na šes mesiacov,

b) pobyt v špecializovaných zariadeniach najdlhšie na

šes mesiacov,

c) pobyt v resocializačnom stredisku pre drogovo zá-

vislých.

(4) Ak súd rozhodne o uložení výchovných opatrení

podľa odseku 3, môže ich vhodne a účelne spája s vý-

chovnými opatreniami uvedenými v odseku 2.

(5) Súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení

najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany

detí, obcou a s príslušným zariadením, ak je v ňom ma-

loleté diea umiestnené.

(6) Súd hodnotí účinnos výchovného opatrenia po

uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho

uložení. Výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj

účel. Súd môže rozhodnú o uložení iného vhodného

výchovného opatrenia, ak je to v záujme maloletého

dieaa.

Zásahy do rodičovských

práv a povinností

§ 38

(1) Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho ro-

dičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je

to v záujme maloletého dieaa, súd môže pozastavi

výkon rodičovských práv a povinností.

(2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieaa, súd

rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak

a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,

b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv

a povinností nevykonávajú vôbec, alebo

c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieaa.

(3) V rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských

práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povin-

ností, na ktoré sa obmedzenie vzahuje.

(4) Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povin-

nosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním ma-

loletého dieaa alebo iným zlým zaobchádzaním s ma-

loletým dieaom, alebo výkon rodičovských práv

a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam

závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča vý-

konu rodičovských práv.

§ 39

(1) Ak súd rozhodol o obmedzení alebo pozbavení vý-

konu rodičovských práv a povinností, alebo o pozasta-

vení ich výkonu iba vo vzahu k jednému z rodičov, vy-

konáva rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu

druhý rodič.

(2) Ak rodičovské práva a povinnosti nemôže vykoná-

va ani jeden z rodičov alebo ak súd rozhodol podľa § 38

ods. 1 alebo 4 vo vzahu k jedinému žijúcemu rodičovi,

ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieau po-

ručníka.

(3) Ak súd rozhodol o obmedzení výkonu rodičov-

ských práv a povinností vo vzahu k obidvom rodičom

alebo k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svo-

jom rozhodnutí maloletému dieau opatrovníka podľa

§ 60.

(4) Vyživovacia povinnos rodičov voči maloletému

dieau rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbave-

ní výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o po-

zastavení ich výkonu nezaniká.

D R U H Á H L A V A

ĎALŠIE PRÁVA A POVINNOSTI RODIČOV

A DETÍ A VZAHY V RODINE

§ 40

(1) Deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo prie-

zvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní

manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4.

(2) Ak priezvisko maloletého dieaa nebolo určené

podľa odseku 1 a rodičia majú rôzne priezviská, dohod-

nú sa o priezvisku dieaa a oznámia to matričnému

Čiastka 20

Zbierka zákonov č. 36/2005

Strana 277

úradu najneskôr do troch dní od narodenia maloletého

dieaa.

(3) Ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku

maloletého dieaa alebo ak žiadny z rodičov nie je zná-

my, určí meno alebo priezvisko súd.

§ 41

(1) Ak rodičia uzavrú manželstvo po narodení svojho

maloletého dieaa, bude ma diea priezvisko určené

pre ich ostatné deti.

(2) Ak uzavrie manželstvo matka maloletého dieaa,

ktorého otec nie je známy, môžu manželia pred matrič-

ným úradom súhlasne vyhlási, že priezvisko určené

pre ich ostatné deti bude ma aj toto maloleté diea.

(3) Na zmenu mena alebo zmenu priezviska maloleté-

ho dieaa staršieho ako 15 rokov sa vyžaduje jeho sú-

hlas.

§ 42

Priezvisko dieaa nemožno podľa predchádzajúcich

ustanovení zmeni, len čo diea nadobudne plnoletos.

§ 43

(1) Maloleté diea, ktoré je schopné s ohľadom na svoj

vek a rozumovú vyspelos vyjadri samostatne svoj ná-

zor, má právo vyjadrova ho slobodne vo všetkých ve-

ciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa

rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieaa,

má maloleté diea právo by vypočuté. Názoru malole-

tého dieaa musí by venovaná náležitá pozornos zod-

povedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

(2) Diea je povinné svojim rodičom prejavova prime-

ranú úctu a rešpektova ich. Ak diea žije v domácnosti

s rodičmi, je povinné podieľa sa osobnou pomocou na

spoločných potrebách rodiny a prispieva na úhradu

potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov.

(3) Diea je ďalej povinné

a) spolupracova so svojimi rodičmi v záujme starostli-

vosti o neho a jeho výchovu,

b) plni si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svo-

jim schopnostiam a

c) vyvarova sa spôsobu života, ktorý by mohol by

preň ohrozujúci, najmä užívania látok, ktoré poško-

dzujú jeho telesné a duševné zdravie.

T R E T I A H L A V A

NÁHRADNÁ STAROSTLIVOS

Základné ustanovenie

§ 44

(1) Náhradnou starostlivosou je viacero osobitne

usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa

podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádza-

jú osobnú starostlivos rodičov o maloleté diea v prípa-

doch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu

zabezpeči.

(2) Náhradná starostlivos, na ktorej základe vznika-

jú vzahy medzi maloletým dieaom a inou osobou,

môže vzniknú len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria

práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym

rozhodnutím.

(3) Náhradnou starostlivosou je

a) zverenie maloletého dieaa do osobnej starostlivosti

inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná

osobná starostlivos“),

b) pestúnska starostlivos a

c) ústavná starostlivos.

(4) Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov ná-

hradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem

maloletého dieaa.

Náhradná osobná starostlivos

§ 45

(1) Ak to vyžaduje záujem maloletého dieaa, súd

môže zveri maloleté diea do náhradnej osobnej sta-

rostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté diea takto

zveri, sa môže sta len fyzická osoba s trvalým poby-

tom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobi-

los na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpo-

klady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne,

a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú

v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú sta-

rostlivos vykonáva v záujme maloletého dieaa.

(2) Pri zverení maloletého dieaa do náhradnej osob-

nej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým prí-

buzného maloletého dieaa, ak spĺňa ustanovené

predpoklady.

(3) V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo ma-

loleté diea zverené do náhradnej osobnej starostlivos-

ti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieau.

(4) Osoba, ktorej bolo maloleté diea zverené do ná-

hradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonáva

osobnú starostlivos o maloleté diea v rovnakom roz-

sahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupova

maloleté diea a spravova jeho majetok má iba

v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že roz-

hodnutie zákonného zástupcu maloletého dieaa

v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom malo-

letého dieaa, môže sa domáha, aby tento súlad pri

konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskú-

mal súd.

(5) Na správu majetku maloletého dieaa sa prime-

rane použijú ustanovenia § 32 a 33.

(6) Rodičia maloletého dieaa vykonávajú práva

a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povin-

ností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo

maloleté diea zverené do náhradnej osobnej starostli-

vosti. Rodičia majú právo stýka sa s maloletým

dieaom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej sta-

rostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté diea

takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, roz-

Strana 278

Zbierka zákonov č. 36/2005

Čiastka 20

hodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby

súd.

(7) Vyživovacia povinnos rodičov voči maloletému

dieau rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

(8) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieaa

do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo

iným fyzickým osobám povinným poskytova maloleté-

mu dieau výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti

a súčasne im uloží povinnos, aby výživné poukazovali

osobe, ktorej bolo maloleté diea zverené do náhradnej

osobnej starostlivosti.

§ 46

(1) Maloleté diea možno zveri do spoločnej náhrad-

nej osobnej starostlivosti manželom.

(2) Maloleté diea možno zveri do náhradnej osobnej

starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhé-

ho manžela.

(3) Súhlas podľa odseku 2 nie je potrebný, ak

manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá

spôsobilos na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak

zadováženie súhlasu je spojené s ažko prekonateľnou

prekážkou.

§ 47

(1) Náhradná osobná starostlivos zaniká

a) dosiahnutím plnoletosti dieaa,

b) smrou maloletého dieaa,

c) smrou osoby, ktorej bolo maloleté diea zverené do

náhradnej osobnej starostlivosti,

d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu,

pre ktorý bolo maloleté diea zverené do náhradnej

osobnej starostlivosti,

e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhrad-

nej osobnej starostlivosti,

f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté diea zve-

rené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti

podľa § 46.

(2) Súd zruší náhradnú osobnú starostlivos len

z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo malole-

té diea zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,

zanedbáva maloleté diea alebo porušuje svoje povin-

nosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.

(3) Ak zanikla náhradná osobná starostlivos podľa

odseku 1 písm. f) a rodičia maloletého dieaa naďalej

nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpeči osobnú sta-

rostlivos o maloleté diea, súd môže na návrh jedného

z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté diea zvere-

né do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, pone-

cha maloleté diea v jeho osobnej starostlivosti, ak je

to v záujme maloletého dieaa, najmä s ohľadom na

jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia.

Návrh môže jeden z manželov poda zároveň s návrhom

na rozvod.

(4) Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté diea

zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrie,

maloleté diea zostáva v náhradnej osobnej starostli-

vosti druhého manžela.

(5) Ak zanikne náhradná osobná starostlivos z dôvo-

dov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia na-

ďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpeči osobnú

starostlivos o maloleté diea, súd rozhodne o ďalšej

náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté diea.

Pestúnska starostlivos

§ 48

(1) Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpe-

či osobnú starostlivos o maloleté diea a ak je to po-

trebné v záujme maloletého dieaa, súd môže rozhod-

nú o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej

osoby, ktorá má záujem sta sa pestúnom a spĺňa usta-

novené predpoklady (ďalej len „pestún“).

(2) Pestúnom sa môže sta len fyzická osoba s trvalým

pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spô-

sobilos na právne úkony v plnom rozsahu, osobné

predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne,

je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku sta-

rostlivos podľa osobitného predpisu10) a spôsobom

svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domác-

nosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivos vyko-

náva v záujme maloletého dieaa.

(3) Maloleté diea možno zveri do spoločnej pestún-

skej starostlivosti aj manželom. Pri zverení maloletého

dieaa

do

pestúnskej

starostlivosti

jednému

z manželov je potrebný písomný súhlas druhého

manžela. Súhlas nie je potrebný, ak manželia nežijú

v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilos na

právne úkony v plnom rozsahu alebo ak je zadováženie

súhlasu spojené s ažko prekonateľnou prekážkou.

(4) V rozhodnutí podľa odseku 1 súd vymedzí rozsah

práv a povinností pestúna k maloletému dieau.

§ 49

(1) Maloleté diea, ktoré je v ústavnej starostlivosti,

možno pred rozhodnutím súdu o jeho zverení do pes-

túnskej starostlivosti dočasne zveri rozhodnutím or-

gánu sociálnoprávnej ochrany detí do starostlivosti

osoby, ktorá má záujem sta sa pestúnom. Maloleté

diea, nad ktorým nie je nariadená ústavná starostli-

vos, možno takto zveri do starostlivosti budúcich pes-

túnov iba so súhlasom rodičov.

(2) Ak do troch mesiacov od právoplatnosti rozhod-

nutia podľa odseku 1 nepodá budúci pestún návrh na

začatie konania o zverení maloletého dieaa do pes-

túnskej starostlivosti, dočasné zverenie maloletého

dieaa uplynutím tejto lehoty zanikne.

§ 50

(1) Pestún je povinný vykonáva osobnú starostlivos

o maloleté diea v rovnakom rozsahu, v akom ju vyko-

návajú rodičia. Právo zastupova maloleté diea a spra-

Čiastka 20

Zbierka zákonov č. 36/2005

Strana 279

10) § 13 ods. 3 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

vova jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak pes-

tún predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu

maloletého dieaa v podstatných veciach nie je v súla-

de so záujmom maloletého dieaa, môže sa domáha,

aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného

zástupcu preskúmal súd.

(2) Na správu majetku maloletého dieaa sa prime-

rane použijú ustanovenia § 32 a 33.

(3) Ak bolo maloleté diea zverené do pestúnskej sta-

rostlivosti len jednému z manželov, ustanovenie § 30

ods. 2 sa použije primerane.

(4) Maloleté diea, ktoré žije v domácnosti s pestú-

nom, je povinné podieľa sa osobnou pomocou, a ak má

príjem z vlastnej práce, aj príspevkom z tohto príjmu na

spoločných potrebách rodiny.

(5) Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia

maloletého dieaa vykonávajú svoje rodičovské práva

a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi.

Rodičia majú právo stýka sa s maloletým dieaom,

ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti. Ak sa

s pestúnom nedohodnú o výkone tohto práva, rozhod-

ne na návrh niektorého z rodičov alebo pestúna súd.

(6) Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa primerane použijú

aj na dočasné zverenie maloletého dieaa podľa § 49.

§ 51

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieaa do

pestúnskej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzic-

kým osobám povinným poskytova maloletému dieau

výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im

uloží povinnos, aby výživné poukazovali orgánu so-

ciálnoprávnej ochrany detí.

§ 52

(1) Pestúnska starostlivos zaniká

a) dosiahnutím plnoletosti dieaa,

b) smrou maloletého dieaa,

c) smrou pestúna,

d) umiestnením maloletého dieaa do ochrannej vý-

chovy alebo nástupom do výkonu trestu odňatia slo-

body,

e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení pestún-

skej starostlivosti,

f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté diea zve-

rené do spoločnej pestúnskej starostlivosti.

(2) Súd zruší pestúnsku starostlivos len z vážnych

dôvodov, najmä ak pestún zanedbáva starostlivos

o maloleté diea alebo porušuje svoje povinnosti; urobí

tak vždy, ak o to požiada pestún.

(3) Ak zanikla pestúnska starostlivos podľa odse-

ku 1 písm. f) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo

nemôžu zabezpeči osobnú starostlivos o maloleté

diea, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov,

ktorým bolo maloleté diea zverené do spoločnej pes-

túnskej starostlivosti, ponecha maloleté diea v jeho

osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého

diea, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu

výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov

poda zároveň s návrhom na rozvod.

(4) Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté diea

zverené do pestúnskej starostlivosti, zomrie, stáva sa

pestúnom pozostalý manžel.

(5) Ak s tým pestún a maloleté diea zverené do pes-

túnskej starostlivosti súhlasia, súd môže z dôležitých

dôvodov predĺži pestúnsku starostlivos až na jeden

rok po dosiahnutí plnoletosti.

(6) Ak zanikne pestúnska starostlivos z dôvodov

uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia naďalej

nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpeči osobnú sta-

rostlivos o maloleté diea, súd rozhodne o ďalšej ná-

hradnej starostlivosti o diea; ak súd zistí, že u malole-

tého dieaa sú predpoklady na osvojenie, začne aj bez

návrhu konanie o osvojiteľnosti.11)

§ 53

Podmienky poskytovania príspevkov pestúnskej sta-

rostlivosti a ich výšku upravuje osobitný zákon.12)

Ústavná starostlivos

§ 54

(1) Náhradná osobná starostlivos alebo pestúnska

starostlivos má prednos pred ústavnou starostli-

vosou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd

povinný vždy skúma, či maloleté diea nemožno zveri

do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestún-

skej starostlivosti.

(2) Súd môže nariadi ústavnú starostlivos len vte-

dy, ak výchova maloletého dieaa je vážne ohrozená

alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia nevied-

li k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpeči osobnú

starostlivos o maloleté diea z iných vážnych dôvodov

a maloleté diea nemožno zveri do náhradnej osobnej

starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za

vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy malo-

letého dieaa sa nepovažujú nedostatočné bytové po-

mery alebo majetkové pomery rodičov maloletého

dieaa.

(3) Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo po-

dľa § 56, sú rodičia maloletého dieaa naďalej jeho zá-

konnými zástupcami a spravujú jeho majetok.

(4) Súd môže výnimočne nariadi ústavnú starostli-

vos aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné vý-

chovné opatrenia. Výnimočnos prípadu a neúčelnos

iného výchovného opatrenia musí by preukázaná.

(5) Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú sta-

rostlivos, musí presne označi zariadenie, do ktorého

má by diea umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení

ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem

Strana 280

Zbierka zákonov č. 36/2005

Čiastka 20

11) § 180a Občianskeho súdneho poriadku.
12) Zákon č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

maloletého dieaa, najmä na citové väzby maloletého

dieaa k súrodencom a na ich zachovanie.

(6) Z dôležitých dôvodov môže súd predĺži ústavnú

starostlivos až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.

§ 55

(1) Súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej

starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej

účinnos, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnopráv-

nej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením,

v ktorom je maloleté diea umiestnené.

(2) Ak súd nariadil ústavnú starostlivos z dôvodov,

ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí

rodičom dieaa primeranú lehotu na úpravu ich rodin-

ných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vyko-

náva starostlivos o maloleté diea. Ak rodičia úpravu

svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej leho-

te zabezpečia, súd ústavnú starostlivos zruší. Ak rodi-

čia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov

v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu

konanie o zverení dieaa do náhradnej osobnej sta-

rostlivosti alebo konanie o zverení dieaa do pestún-

skej starostlivosti.

(3) Súd zruší ústavnú starostlivos najmä vtedy, ak

maloleté diea možno zveri do náhradnej osobnej sta-

rostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak

zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.

Š T V R T Á H L A V A

PORUČNÍCTVO A OPATROVNÍCTVO

Poručníctvo

§ 56

(1) Ak obaja rodičia maloletého dieaa zomreli, boli

pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, bol

pozastavený výkon ich rodičovských práv a povinností

alebo nemajú spôsobilos na právne úkony v plnom

rozsahu, súd ustanoví maloletému dieau poručníka,

ktorý bude zabezpečova jeho výchovu, zastupova ho

a spravova jeho majetok.

(2) Poručník nie je povinný osobne sa stara o malole-

té diea. Ak sa poručník o maloleté diea osobne stará,

má nárok na príspevky podľa osobitného predpisu.

(3) Ak sa poručník o diea osobne nestará, dohliada

na rozsah a spôsob starostlivosti, ktorá sa dieau po-

skytuje.

§ 57

(1) Ak sú rodičia maloletého dieaa nažive a ak to nie

je v rozpore so záujmom maloletého dieaa, súd usta-

noví za poručníka predovšetkým toho, koho navrhli ro-

dičia, ktorých výkon rodičovských práv a povinností

bol pozastavený. Ak niet takej osoby, súd ustanoví za

poručníka niekoho z príbuzných alebo blízkych osôb

maloletého dieaa alebo jeho rodiny alebo inú fyzickú

osobu.

(2) Za poručníka maloletého dieaa možno ustanovi

aj manželov.

(3) Ak nebolo možné ustanovi za poručníka žiadnu

fyzickú osobu, súd ustanoví za poručníka obec a v prí-

padoch maloletých detí bez sprievodu orgán sociálno-

právnej ochrany podľa osobitného predpisu.

(4) Do času, kým nie je maloletému dieau ustanove-

ný poručník, alebo do času, kým sa ustanovený poruč-

ník neujme svojej funkcie, robí neodkladné úkony v zá-

ujme maloletého dieaa opatrovník ustanovený podľa

§ 60.

§ 58

(1) V rozhodnutí o ustanovení poručníka súd uvedie

konkrétny rozsah majetku, ktorý bude poručník spra-

vova, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je

poručník povinný predklada súdu správy o nakladaní

s majetkom maloletého dieaa a správy o maloletom

dieati. Pri výkone správy majetku maloletého dieaa

poručníkom sa použije osobitný predpis.9)

(2) Správa o nakladaní s majetkom maloletého

dieaa obsahuje najmä informácie o výnosoch, investí-

ciách, ako aj účel a výšku výdavkov a príjmov súvisia-

cich s týmto majetkom. Správa o maloletom dieati ob-

sahuje najmä informácie o jeho zdravotnom stave, jeho

vzdelávaní a o osobitných potrebách.

(3) Poručník je povinný vykonáva svoju funkciu

riadne a v najlepšom záujme maloletého dieaa. Za jej

riadny výkon zodpovedá súdu. Rozhodnutie poručníka

týkajúce sa každej podstatnej veci maloletého dieaa

vyžaduje schválenie súdu.

(4) Súd sústavne sleduje spôsob výkonu funkcie po-

ručníka a najmenej dvakrát do roka v súčinnosti s ob-

cou a orgánom sociálnoprávnej ochrany výkon funkcie

poručníka hodnotí.

(5) Za porušenie povinností pri spravovaní majetku

maloletého dieaa zodpovedá poručník podľa všeobec-

ných predpisov o náhrade škody.

(6) Po zániku poručníctva je poručník povinný pred-

loži súdu záverečný účet zo správy majetku maloleté-

ho dieaa najneskôr do dvoch mesiacov po zániku

svojho poručníctva.

(7) Medzi poručníkom a maloletým dieaom nevzni-

ká vyživovacia povinnos.

§ 59

Zánik poručníctva

(1) Poručníctvo zaniká

a) dosiahnutím plnoletosti dieaa,

b) smrou maloletého dieaa,

c) smrou poručníka,

d) zánikom dôvodu, pre ktorý bol poručník ustanove-

ný,

e) dosiahnutím plnoletosti rodiča maloletého dieaa

(§ 28 ods. 3, § 29),

f) právoplatným rozhodnutím súdu o zbavení poruční-

ka výkonu funkcie alebo o jeho odvolaní.

Čiastka 20

Zbierka zákonov č. 36/2005

Strana 281

(2) Súd zbaví poručníka výkonu funkcie na jeho ná-

vrh.

(3) Súd odvolá poručníka z funkcie, ak stratí spôsobi-

los na výkon funkcie, porušuje svoje povinnosti alebo

zneužíva svoje práva vyplývajúce z poručníctva.

(4) Ak boli do funkcie poručníkov ustanovení

manželia, poručníctvo zaniká okrem dôvodov uvede-

ných v odseku 1 aj rozvodom ich manželstva. Ak to

vyžaduje záujem maloletého dieaa, súd môže na ná-

vrh niektorého z bývalých manželov rozhodnú o tom,

že funkciu poručníka bude naďalej vykonáva jeden

z nich. Ak jeden z manželov, ktorí boli ustanovení do

funkcie poručníkov, zomrie, stáva sa poručníkom po-

zostalý manžel.

(5) Ak poručníctvo zanikne smrou poručníka alebo

právoplatným rozhodnutím súdu o zbavení poručníka

výkonu funkcie alebo o jeho odvolaní a ak je to naďalej

v záujme maloletého dieaa potrebné, súd rozhodne

o ustanovení nového poručníka.

Opatrovníctvo

§ 60

(1) Okrem prípadov podľa § 39 ods. 3 a § 57 ods. 4 súd

ustanoví maloletému dieau opatrovníka aj vtedy, ak

je to potrebné z iných dôvodov a zároveň je to v záujme

maloletého dieaa.

(2) Súd môže podľa odseku 1 ustanovi za opatrovní-

ka aj obec.

§ 61

(1) Opatrovník je povinný vykonáva svoju funkciu

v záujme maloletého dieaa.

(2) Súd vymedzí rozsah práv a povinností opatrovní-

ka tak, aby bol splnený účel, na ktorý bol opatrovník

ustanovený, a aby boli dostatočne chránené záujmy

maloletého dieaa.

T R E T I A Č A S 

VݎIVNÉ

P R V Á H L A V A

DRUHY VYŽIVOVACÍCH POVINNOSTÍ

A ROZSAH VݎIVNÉHO

Prvý oddiel

Vyživovacia povinnos rodičov k deom

§ 62

(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deom je

ich zákonná povinnos, ktorá trvá do času, kým deti nie

sú schopné samé sa živi.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí

podľa svojich schopností, možností a majetkových po-

merov. Diea má právo podieľa sa na životnej úrovni

rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery je povinný plni svoju

vyživovaciu povinnos v minimálnom rozsahu vo výške

30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené nepl-

noleté diea alebo na nezaopatrené diea podľa osobit-

ného zákona.13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd pri-

hliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o diea

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj

na starostlivos rodičov o domácnos.

(5) Výživné má prednos pred inými výdavkami rodi-

čov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy vý-

davky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vyna-

loži.

§ 63

(1) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti

podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukáza ich

súdu, predloži podklady na zhodnotenie svojich ma-

jetkových pomerov a umožni súdu sprístupnením

údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie

aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak

si rodič nesplní túto povinnos, predpokladá sa, že výš-

ka jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje

dvadsanásobok sumy životného minima.14)

(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej čin-

nosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy

výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaloži alebo ktoré

nie je nevyhnutné vynaloži v takom rozsahu v súvis-

losti s touto činnosou, a možnosti a schopnosti povin-

ného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by

povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

(3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľu-

jú, za odôvodnené potreby dieaa možno považova aj

tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení

výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu

úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu po-

ukazoval na osobitný účet maloletého dieaa, ktorý

v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté

diea zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie

s prostriedkami na účte maloletého dieaa je potrebný

súhlas súdu.

§ 64

Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd

môže rozhodnú o povinnosti zloži peňažnú sumu na

výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na oso-

bitný účet zriadený v prospech maloletého dieaa rodi-

čom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí

uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v pros-

pech maloletého dieaa pravidelné mesačné poukazo-

vanie určených súm na výživné.

Strana 282

Zbierka zákonov č. 36/2005

Čiastka 20

13) § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z. z.

14) § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. v znení zákona č. 372/2004 Z. z.

§ 65

(1) Ak rodičia maloletého dieaa spolu nežijú, súd

upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli

ich dohodu o výške výživného.

(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia

spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnos

voči maloletému dieau dobrovoľne neplní.

(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Druhý oddiel

Vyživovacia povinnos detí k rodičom

§ 66

Deti, ktoré sú schopné samy sa živi, sú povinné za-

bezpeči svojim rodičom primeranú výživu, ak to potre-

bujú.

§ 67

(1) Každé diea plní vyživovaciu povinnos voči rodi-

čom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho

schopností, možností a majetkových pomerov k schop-

nostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostat-

ných detí.

(2) Vyživovacia povinnos medzi manželmi a poskyto-

vanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi

predchádza vyživovaciu povinnos detí voči rodičom.

Tretí oddiel

Vyživovacia povinnos

medzi ostatnými príbuznými

§ 68

Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu

povinnos iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú.

§ 69

(1) Ak potomkovia nemôžu svoju vyživovaciu povin-

nos plni, prechádza táto povinnos na predkov.

Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnos, len

ak ju nemôžu plni bližší príbuzní.

(2) V prípade, že súd určí výživné pre maloleté diea,

ustanovenie § 63 sa použije primerane.

§ 70

Každý z príbuzných na rovnakom stupni plní vyživo-

vaciu povinnos v takom rozsahu, aký zodpovedá po-

meru jeho schopností, možností a majetkových pome-

rov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým

pomerom ostatných príbuzných.

Štvrtý oddiel

Vyživovacia povinnos medzi manželmi

§ 71

(1) Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnos.

Ak jeden z manželov túto povinnos neplní, súd na ná-

vrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná

úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri roz-

hodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliadne na starostlivos o domácnos.

(2) Vyživovacia povinnos medzi manželmi predchá-

dza vyživovaciu povinnos detí voči rodičom.

Piaty oddiel

Príspevok na výživu rozvedeného manžela

§ 72

(1) Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa

živi, môže žiada od bývalého manžela, aby mu pri-

spieval na primeranú výživu podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov.

(2) Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah prí-

spevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Pri-

hliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu

vzahov medzi manželmi.

(3) Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno

prizna najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právo-

platnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne

túto dobu predĺži, ak rozvedený manžel, ktorému súd

príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schop-

ný sám sa živi ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide

o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod

manželstva zverené do osobnej starostlivosti diea

s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo

o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdra-

votný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

§ 73

Právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený

manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný

manžel zomrie.

Šiesty oddiel

Príspevok na výživu a úhradu

niektorých nákladov nevydatej matke

§ 74

(1) Otec dieaa, za ktorého matka dieaa nie je vyda-

tá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najne-

skôr odo dňa pôrodu prispieva matke primerane na

úhradu jej výživy a poskytnú jej príspevok na úhradu

nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

(2) Súd môže na návrh tehotnej ženy uloži mužovi,

ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vo-

Čiastka 20

Zbierka zákonov č. 36/2005

Strana 283

15) Zákonník práce.

pred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa

odseku 1, príspevok na úhradu nákladov spojených

s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabez-

pečenie výživy dieaa po dobu, počas ktorej by žene

patrila materská dovolenka podľa osobitného predpi-

su.15)

(3) Právo žiada príspevok na úhradu nákladov spoje-

ných s tehotenstvom a pôrodom podľa odseku 1 sa pre-

mlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.

D R U H Á H L A V A

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 75

(1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodne-

né potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schop-

nosti, možnosti a majetkové pomery povinného pri-

hliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majet-

kového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprime-

rané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(2) Výživné nemožno prizna, ak by to bolo v rozpore

s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre malo-

leté diea.

§ 76

(1) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa

sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzá-

jomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide

o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

§ 77

(1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však

prizna len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné

pre maloleté diea možno prizna najdlhšie na dobu

troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na

to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživné-

ho a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce

z tohto zákona sa premlčujú.

§ 78

(1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno

zmeni, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre

maloleté diea je zmena alebo zrušenie výživného

možné len na návrh.

(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre

maloleté diea za uplynulý čas, spotrebované výživné

sa nevracia.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj

životných nákladov.

§ 79

(1) Kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživova-

ciu povinnos, je oprávnený od neho požadova úhradu

tohto plnenia.

(2) Ustanovenie odseku 1 platí rovnako aj v prípade,

ak v záujme oprávneného poskytne orgán sociálno-

právnej ochrany náhradné výživné podľa osobitného

predpisu.16)

(3) Toto právo sa premlčuje podľa osobitného predpi-

su.17)

§ 80

Ak orgán sociálnoprávnej ochrany poskytol namiesto

povinného náhradné výživné, prechádza na neho ná-

rok oprávneného až do výšky poskytnutého náhradné-

ho výživného.

§ 81

(1) Ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieaa

do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej sta-

rostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo

o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživova-

cej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných po-

skytova maloletému dieau výživné.

(2) Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú sta-

rostlivos, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým

osobám povinným poskytova dieau výživné povin-

nos, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého

má by diea umiestnené.

Š T V R T Á Č A S 

URČENIE RODIČOVSTVA A OSVOJENIE

P R V Á H L A V A

URČENIE RODIČOVSTVA

Prvý oddiel

Určenie materstva

§ 82

(1) Matkou dieaa je žena, ktorá diea porodila.
(2) Dohody a zmluvy, ktoré sú v rozpore s odsekom 1,

sú neplatné.

§ 83

(1) Ak vzniknú pochybnosti o tom, kto je matkou

dieaa, materstvo určí na základe skutočností ziste-

ných o pôrode dieaa súd.

(2) Návrh môže poda žena, ktorá o sebe tvrdí, že je

matkou dieaa, alebo otec dieaa, alebo ten, kto pre-

ukáže, že má na tomto určení právny záujem.

Strana 284

Zbierka zákonov č. 36/2005

Čiastka 20

16) Zákon č. 452/2004 Z. z. o náhradnom výživnom v znení zákona č. 613/2004 Z. z.

17) § 101 Občianskeho zákonníka.

Druhý oddiel

Určenie a zapretie otcovstva

§ 84

Otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva

ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením

rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Otcovstvo manžela matky

§ 85

(1) Ak sa narodí diea v čase od uzavretia manželstva

do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo

po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca

manžel matky.

(2) Ak sa narodí diea žene znovu vydatej, považuje sa

za otca neskorší manžel, aj keď sa diea narodilo pred

uplynutím trojstého dňa po tom, čo jej skoršie manžel-

stvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné.

(3) Pri počítaní času, ktorý je rozhodujúci na určenie

otcovstva, sa predpokladá, že manželstvo toho, kto bol

vyhlásený za mŕtveho, zaniklo dňom, ktorý bol v roz-

hodnutí o vyhlásení za mŕtveho určený ako deň smrti.

§ 86

(1) Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa do-

zvie, že sa jeho manželke narodilo diea, zaprie na

súde, že je jeho otcom.

(2) Ak manžel stratil spôsobilos na právne úkony

pred uplynutím lehoty na zapretie otcovstva, môže ot-

covstvo zaprie jeho opatrovník do troch rokov odo dňa,

keď sa dozvedel o narodení dieaa, alebo ak vedel

o jeho narodení už skôr, do šiestich mesiacov od svojho

ustanovenia.

§ 87

(1) Ak sa narodí diea v čase medzi stoosemdesiatym

dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom,

čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplat-

né, možno otcovstvo zaprie len vtedy, ak je vylúčené,

že by manžel matky mohol by otcom dieaa.

(2) Otcovstvo voči dieau narodenému v čase medzi

stoosemdesiatym dňom a trojstým dňom od vykonania

zákroku asistovanej reprodukcie so súhlasom manžela

matky nemožno zaprie. Otcovstvo však možno zaprie,

ak by sa preukázalo, že matka dieaa otehotnela inak.

(3) Ak sa narodí diea pred stoosemdesiatym dňom

od uzavretia manželstva, postačí na to, aby sa manžel

matky nepovažoval za otca, ak zaprie svoje otcovstvo na

súde. To neplatí, ak manžel s matkou dieaa súložil

v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieaa menej

ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, alebo ak pri

uzavretí manželstva vedel, že je tehotná.

§ 88

(1) Manžel má právo zaprie otcovstvo voči dieau

a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich,

voči druhému. Ak nežije ani diea, ani matka, toto prá-

vo manžel nemá.

(2) Aj matka môže do troch rokov od narodenia

dieaa zaprie, že otcom dieaa je jej manžel. Ustano-

venia o práve na zapretie otcovstva manželom matky

dieaa sa použijú primerane.

§ 89

Ak bolo právoplatne rozhodnuté, že neskorší manžel

nie je otcom dieaa znovu vydatej matky, začína sa

trojročná lehota na zapretie otcovstva pre skoršieho

manžela dňom, keď sa dozvedel o právoplatnom roz-

hodnutí.

Otcovstvo určené

súhlasným vyhlásením rodičov

§ 90

Ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcov-

stva manžela matky, možno ho urči súhlasným vyhlá-

sením oboch rodičov.

§ 91

(1) Za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo

určené súhlasným vyhlásením rodičov.

(2) Súhlasné vyhlásenie rodičov musí by urobené

pred matričným úradom alebo pred súdom.

(3) Maloletý rodič môže urobi súhlasné vyhlásenie

iba pred súdom.

(4) Vyhlásenie matky nie je potrebné, ak nemôže pre

duševnú poruchu posúdi význam svojho konania ale-

bo ak je zadováženie jej vyhlásenia spojené s ažko pre-

konateľnou prekážkou.

§ 92

Súhlasným vyhlásením rodičov možno urči otcov-

stvo k dieau ešte nenarodenému, ak je už počaté.

§ 93

(1) Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným

vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom za-

prie do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vy-

lúčené, že by mohol by otcom dieaa; táto lehota sa

neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia

dieaa.

(2) Aj matka dieaa môže v rovnakej lehote zaprie,

že otcom dieaa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené

súhlasným vyhlásením rodičov.

(3) Ustanovenia § 86 ods. 2 a § 88 ods. 1 sa použijú

primerane.

Čiastka 20

Zbierka zákonov č. 36/2005

Strana 285

Určenie otcovstva rozhodnutím súdu

§ 94

(1) Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlá-

sením rodičov, môže diea, matka alebo muž, ktorý tvr-

dí, že je otcom, navrhnú, aby otcovstvo určil súd.

(2) Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieaa

súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieaa

menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho

otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

§ 95

(1) Ak domnelý otec nežije, návrh na určenie otcov-

stva sa podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil

súd.

(2) Ak navrhovateľ v priebehu konania zomrie, môže

v konaní pokračova ďalšia osoba oprávnená na poda-

nie návrhu. Potomkovia môžu poda návrh na určenie

otcovstva do šiestich mesiacov od smrti dieaa, ak

majú na tomto určení právny záujem.

Zapretie otcovstva na návrh dieaa

§ 96

(1) Ak je to potrebné v záujme dieaa a ak uplynula

rodičom dieaa lehota ustanovená na zapretie otcov-

stva, môže súd na návrh dieaa rozhodnú o prípust-

nosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí by ma-

loleté diea zastúpené kolíznym opatrovníkom.

(2) Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa

odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uply-

nutí zákonnej lehoty je v záujme dieaa, môže diea po

právoplatnosti tohto rozhodnutia poda návrh na za-

pretie otcovstva.

(3) Ak jeden z rodičov nežije, môže diea poda návrh

na zapretie otcovstva proti druhému rodičovi; ak nežije

ani jeden z rodičov, návrh nemožno poda.

D R U H Á H L A V A

OSVOJENIE

§ 97

(1) Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom

rovnaký vzah, aký je medzi rodičmi a demi. Medzi

osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením

príbuzenský vzah. Osvojitelia majú pri výchove detí

rovnakú zodpovednos a rovnaké práva a povinnosti

ako rodičia.

(2) O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.

§ 98

Osvojiteľom sa môže sta len fyzická osoba, ktorá má

spôsobilos na právne úkony v plnom rozsahu, osobné

predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne,

je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa

osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života

osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvo-

jenie bude v záujme maloletého dieaa. Táto podmien-

ka sa nevzahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.

§ 99

(1) Medzi osvojiteľom a osvojencom musí by prime-

raný vekový rozdiel.

(2) Osvoji možno len maloleté diea, ak je osvojenie

v jeho záujme.

§ 100

(1) Osvoji maloleté diea môžu manželia alebo jeden

z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieaa

v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo

osvojiteľovi maloletého dieaa. Maloleté diea môže vý-

nimočne osvoji aj osamelá osoba, ak sú splnené pred-

poklady, že osvojenie bude v záujme dieaa.

(2) Ako spoločné diea môžu maloletého osvoji len

manželia.

(3) Ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého

dieaa, môže osvoji maloleté diea len so súhlasom

druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý

manžel stratil spôsobilos na právne úkony alebo ak je

zadováženie súhlasu spojené s ažko prekonateľnou

prekážkou.

§ 101

(1) Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojova-

ného maloletého dieaa, ak tento zákon neustanovuje

inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas malole-

tého rodiča maloletého dieaa, ak tento zákon neusta-

novuje inak. Odvola súhlas možno len do času, kým

nie je maloleté diea umiestnené na základe rozhodnu-

tia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

(2) Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozba-

vený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu,

bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností,

vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Ak spôsobilos

jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená,

jeho súhlas na osvojenie sa vyžaduje iba vtedy, ak je

spôsobilý posúdi dôsledky osvojenia.

(3) Ak obaja rodičia maloletého dieaa zomreli, nie

sú známi, boli pozbavení výkonu rodičovských práv

a povinností, boli pozbavení spôsobilosti na právne

úkony v plnom rozsahu alebo nie sú schopní posúdi

dôsledky osvojenia, vyžaduje sa súhlas poručníka, kto-

rý bol dieau ustanovený.

(4) Ak je maloleté diea schopné posúdi dosah osvo-

jenia, je potrebný aj jeho súhlas.

(5) Na osvojenie maloletého dieaa do cudziny je po-

trebný aj súhlas Ministerstva práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky alebo orgánu štátnej

správy určeného Ministerstvom práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky.

Strana 286

Zbierka zákonov č. 36/2005

Čiastka 20

§ 102

(1) Na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvo-

jovaného maloletého dieaa ani súhlas maloletého ro-

diča maloletého dieaa, ak

a) počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali

skutočný záujem o maloleté diea najmä tým, že ho

nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne

vyživovaciu povinnos k maloletému dieau a nevy-

naložili úsilie upravi si svoje rodinné a sociálne po-

mery tak, aby mohli osobne vykonáva starostlivos

o maloleté diea, ak im v prejavení záujmu nebránila

závažná prekážka, alebo

b) počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieaa

neprejavili o diea žiadny záujem, ak im v prejavení

záujmu nebránila závažná prekážka, alebo

c) ak dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzahu k ur-

čitým osvojiteľom.

(2) Osobný súhlas rodiča podľa odseku 1 písm. c)

musí ma písomnú formu a musí by uskutočnený pred

súdom alebo pred orgánom sociálnoprávnej ochrany,

alebo pred povereným zamestnancom orgánu sociál-

noprávnej ochrany v zdravotníckom zariadení, kde sa

diea narodilo. Odvola súhlas možno len do času, kým

maloleté diea nie je umiestnené na základe rozhodnu-

tia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

(3) Súhlas na osvojenie v prípadoch uvedených v od-

seku 1 dáva opatrovník, ktorý bol osvojovanému malo-

letému dieau ustanovený v konaní o osvojenie. Na

ustanovenie opatrovníka sa primerane použijú ustano-

venia § 60 a 61. Funkcia opatrovníka zaniká vykona-

ním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

(4) O splnení podmienok osvojiteľnosti maloletého

dieaa uvedených v odseku 1 rozhoduje súd na návrh

orgánu sociálnoprávnej ochrany alebo aj bez návrhu.

§ 103

(1) Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí by malo-

leté diea najmenej po dobu deviatich mesiacov v sta-

rostlivosti budúceho osvojiteľa. Náklady spojené

s predosvojiteľskou starostlivosou uhrádza budúci

osvojiteľ.

(2) O zverení maloletého dieaa do starostlivosti bu-

dúcich osvojiteľov podľa odseku 1 rozhodne na návrh

budúceho osvojiteľa súd; ustanovenia § 101 a 102 sa

použijú primerane.

(3) Ak sa pestún rozhodne osvoji maloleté diea, kto-

ré mu bolo zverené do pestúnskej starostlivosti,

nevyžaduje sa, aby pred rozhodnutím súdu o osvojení

bolo maloleté diea v starostlivosti pestúna podľa odse-

ku 1, ak pestúnska starostlivos trvala aspoň po túto

dobu. Rovnako sa postupuje aj v prípade, že maloleté

diea chce osvoji osoba, ktorej bolo maloleté diea zve-

rené do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo poruč-

ník, ktorý sa o maloleté diea osobne stará.

(4) V rozhodnutí o zverení maloletého dieaa do sta-

rostlivosti budúcich osvojiteľov súd vymedzí rozsah ich

práv a povinností k maloletému dieau.

(5) Budúci osvojiteľ má rovnaké práva a povinnosti

ako osoba, ktorej bolo maloleté diea zverené do ná-

hradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej

starostlivosti.

§ 104

Súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zis-

ti, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v roz-

pore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia oboz-

námi osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí ich

o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia.

§ 105

Osvojenec bude ma priezvisko osvojiteľa. Spoločný

osvojenec manželov bude ma priezvisko určené vyhlá-

sením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6

ods. 3 a 4 pre ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvo-

jiteľom je manžel matky osvojenca.

§ 106

(1) Osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti

medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi

osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý

mu bol ustanovený súdom.

(2) Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvo-

jenca, príbuzenské vzahy medzi osvojencom, rodičom

a jeho príbuznými zostávajú zachované.

(3) Ak je to v záujme osvojenca, osvojitelia mu môžu

sprostredkova prístup k informáciám o jeho rodičoch

alebo poskytnú informácie, ktorými disponujú, ak

osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 107

(1) Osvojenie môže súd zruši z vážnych dôvodov,

ktoré sú v záujme maloletého dieaa, do šiestich me-

siacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení

na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návr-

hu.

(2) Zrušením osvojenia vznikajú znovu vzájomné

vzahy medzi osvojencom a pôvodnou rodinou. Osvoje-

nec bude ma opä svoje predošlé priezvisko. Ak súd

zistí, že rodičia neplnia alebo nemôžu plni povinnosti

vyplývajúce z rodičovských práv a povinností, rozhod-

ne o potrebných opatreniach podľa § 38 a 44.

§ 108

Osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvo-

jenca na základe oznámenia súdu.

§ 109

Po uplynutí lehoty na zrušenie osvojenia podľa § 107

ods. 1 osvojenie nebráni, aby osvojenec mohol by zno-

va osvojený.

Čiastka 20

Zbierka zákonov č. 36/2005

Strana 287

P I A T A Č A S 

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ

A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA

Spoločné ustanovenia

§ 110

Ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa usta-

novenia Občianskeho zákonníka.

§ 111

Dohody a súdne rozhodnutia, ktorými bola pred

účinnosou tohto zákona určená vyživovacia povinnos

rozvedených manželov voči sebe navzájom, môže na

návrh jedného z manželov súd zmeni alebo zruši, ak

sú v rozpore s týmto zákonom.

§ 112

Manželstvá uzavreté československými občanmi

v období od 1. januára 1950 do 1. júla 1992 cirkevnou

formou v zahraničí podľa práva platného v mieste uza-

vretia manželstva sú platné podľa slovenského práva.

§ 113

Hmotnú podporu rodičov a pomoc pri výkone rodi-

čovských práv a povinností upravujú osobitné predpi-

sy.18)

Prechodné ustanovenia

§ 114

Právne vzahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, sa

posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik tých-

to právnych vzahov, ako aj práva a povinnosti z nich

vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpi-

sov.

§ 115

Konanie o rozvod manželstva, o ktorom súd právo-

platne nerozhodol do 1. apríla 2005, sa dokončí podľa

doterajších predpisov.

§ 116

Opatrovník ustanovený podľa § 78 zákona č.

94/1963 Zb. o rodine sa považuje od 1. apríla 2005 za

poručníka s právami a povinnosami podľa tohto záko-

na.

§ 117

Na plynutie lehôt, ktoré sa k 1. aprílu 2005 neskonči-

li, platia ustanovenia tohto zákona.

§ 118

Konania vo veciach výživného podľa tretej časti tohto

zákona, o ktorých súd nerozhodol do 1. apríla 2005, sa

dokončia podľa tohto zákona.

§ 119

(1) Ak bolo maloleté diea osvojené podľa § 73 zákona

č. 94/1963 Zb. o rodine, môže osvojenec alebo osvojiteľ

poda návrh na zrušenie osvojenia v lehote šiestich me-

siacov od účinnosti tohto zákona. Ak návrh nebude po-

daný, osvojenie sa bude považova za nezrušiteľné.

(2) Rovnako musí postupova aj osvojenec, ktorý je

plnoletý, ak chce zruši osvojenie dohodou s osvojite-

ľom.

§ 120

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa:
1. zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení zákona

č. 132/1982 Zb., zákona č. 234/1992 Zb., zákona

č. 195/1998 Z. z., zákona č. 72/2002 Z. z., zákona

č. 127/2002 Z. z., zákona č. 198/2002 Z. z., zákona

č. 245/2002 Z. z. a zákona č. 515/2003 Z. z.,

2. § 2 až 10 zákona č. 265/1998 Z. z. o pestún-

skej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej sta-

rostlivosti v znení zákona č. 453/2003 Z. z. a zákona

č. 601/2003 Z. z.

Čl. II

Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb.,

zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona

č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona

č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona

č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., záko-

na Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z.,

nálezu

Ústavného

súdu

Slovenskej

republiky

č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z.,

zákona č. 124/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zá-

kona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona

č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona

Strana 288

Zbierka zákonov č. 36/2005

Čiastka 20

18) Napríklad zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na diea

a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 285/2004 Z. z., zákon č. 235/1998 Z. z. o príspev-

ku pri narodení dieaa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov

opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov.

č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej re-

publiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., zá-

kona č. 46/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Sloven-

skej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona

č. 223/1999 Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z., zákona

č. 501/2001 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona

č. 232/2002 Z. z., zákona č. 424/2002 Z. z., zákona

č. 451/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 620/2002 Z. z.,

nálezu

Ústavného

súdu

Slovenskej

republiky

č. 75/2003 Z. z., zákona č. 353/2003 Z. z., zákona

č. 530/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona

č. 204/2004 Z. z., zákona č. 371/2004 Z. z., zákona

č. 382/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona

č. 428/2004 Z. z. a zákona č. 613/2004 Z. z. sa mení

a dopĺňa takto:

1. V § 9 sa vypúša odsek 3.
2. V poznámke pod čiarou k odkazu 33a sa vypúšajú

slová „§ 62 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine v znení ne-

skorších predpisov.“.

3. V § 35 ods. 2 sa vypúša písmeno d).
Doterajšie písmená e) a f) sa označujú ako písmená d)

a e).

4. § 36b sa vypúša.
5. V § 80 písm. a) sa slovo „otcovstva“ nahrádza slo-

vom „rodičovstva“.

6. V § 88 ods. 1 písm. c) sa za slová „starostlivosti

o maloletých“ vkladá čiarka a slová „konanie o osvoji-

teľnosti“.

7. V § 108 sa vypúša slovo „nezrušiteľnému“ a za slo-

vo „dieaa“ sa vkladajú slová „podľa osobitného

predpisu33ac).“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 33ac znie:

„33ac) § 108 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.“.

8. V § 120 ods. 2 sa slovo „otcovstva“ nahrádza slo-

vom „rodičovstva“ a pred slová „o osvojenie“ sa vklada-

jú slová „o osvojiteľnosti,“.

9. V § 142 ods. 1 sa vypúša druhá veta.
10. § 163 odsek 2 znie:

„(2) Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí

a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičov-

ských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výko-

nu možno zmeni aj bez návrhu, ak sa zmenia pome-

ry.“.

11. V § 175 ods. 1 sa slová „predseda senátu krajské-

ho súdu činného v obchodných veciach nahrádzajú

slovom „súd“ a v poslednej vete sa slová „predseda se-

nátu“ nahrádzajú slovom „samosudca“.

12. V § 175 ods. 2 sa slová „predseda senátu“ nahrá-

dzajú slovom „súd“.

13. V § 175 ods. 3 sa slová „predseda senátu“ nahrá-

dzajú slovom „samosudca“.

14. V § 175 ods. 4 sa slová „predseda senátu“ nahrá-

dzajú slovom „súd“.

15. § 176 znie:

㤠176

„(1) Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vo

veci samej rozhoduje rozsudkom o výchove a výžive ma-

loletých detí, o styku rodičov s maloletými demi, o sty-

ku blízkych osôb s maloletými demi, o priznaní, obme-

dzení alebo o pozbavení rodičovských práv a po-

vinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o schválení

dôležitých úkonov maloletého dieaa a o podstatných

veciach, o ktorých sa rodičia nemôžu dohodnú. Okrem

toho sa rozhoduje rozsudkom o predĺžení ústavnej sta-

rostlivosti a pestúnskej starostlivosti po dosiahnutí pl-

noletosti dieaa a o zrušení rozhodnutia o takejto ná-

hradnej starostlivosti.

(2) O ostatných veciach vrátane rozhodnutia v kona-

ní o vrátení dieaa, ktoré bolo neoprávnene premies-

tnené alebo zadržané, sa rozhoduje uznesením.

(3) Ak zákon neustanovuje inak, vo veciach starostli-

vosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného

odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa zača-

tia konania. Konanie možno predĺži, len ak z vážnych

dôvodov a z objektívnych príčin nemožno vykona dô-

kazy.

(4) Ak sú splnené všetky náležitosti návrhu na zača-

tie konania o zverení dieaa do starostlivosti budúceho

osvojiteľa, súd rozhodne bez zbytočného odkladu, naj-

neskôr do troch mesiacov od podania takého návrhu;

inak do troch mesiacov odo dňa, keď bol návrh doplne-

ný alebo opravený.“.

16. V § 178 ods. 1 sa za slovo „rodičov,“ vkladá slovo

„poručníkov,“.

17. V § 178 ods. 2 sa slová „orgánu starostlivosti

o deti“ nahrádzajú slovami „orgánu sociálnoprávnej

ochrany detí“.

18. § 180 znie:

㤠180

(1) Súdom ustanovený poručník maloletého zloží do

rúk samosudcu sľub, že bude riadne a v najlepšom zá-

ujme dieaa vykonáva svoje povinnosti a že bude pri-

tom dba na pokyny súdu. Po zložení sľubu mu samo-

sudca vydá listinu obsahujúcu poverenie na výchovu,

zastupovanie a spravovanie majetku maloletého

dieaa a vymedzenie rozsahu práv a povinností vyplý-

vajúcich z tohto poverenia.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa primerane vzahuje aj

na opatrovníka ustanoveného súdom podľa osobitného

predpisu.

(3) Súd sústavne sleduje spôsob výkonu funkcie po-

ručníka, prípadne opatrovníka, a najmenej dvakrát do

roka ho hodnotí v súčinnosti s obcou a orgánom sociál-

noprávnej ochrany detí.

(4) Súd dohliada na správu majetku maloletého

Čiastka 20

Zbierka zákonov č. 36/2005

Strana 289

dieaa vykonávanú poručníkom alebo opatrovníkom;

postupuje pri tom podľa osobitného predpisu.34fa).“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 34fa znie:

„34fa) § 33 a 58 zákona č. 36/2005 Z. z.“.

Doterajší odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu

34fa sa označuje ako odkaz a poznámka pod čiarou

k odkazu 34fac.

19. Za § 180 sa vkladá § 180a, ktorý vrátane nadpisu

znie:

㤠180a

Konanie o osvojiteľnosti

(1) Ak súd zistí, že sú splnené predpoklady na osvoje-

nie podľa osobitného predpisu,34faa) môže zača aj bez

návrhu konanie o osvojiteľnosti.

(2) Účastníkmi konania sú diea a jeho rodičia. Malo-

letý rodič dieaa, ktorý dosiahol vek šestnás rokov, je

účastníkom konania, aj keď nie je zákonným zástup-

com dieaa. V tomto konaní má procesnú spôsobilos.

Maloletý rodič dieaa, ktorý nedosiahol vek šestnás

rokov, musí by v tomto konaní zastúpený svojím zá-

konným zástupcom.

(3) Rodičia dieaa nie sú účastníkmi konania, ak sú

pozbavení rodičovských práv a povinností, ak boli po-

zbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu

alebo ak nie sú schopní posúdi dôsledky osvojenia.

V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník.

(4) Rodičia dieaa nie sú účastníkmi konania ani

v prípade, ak dali súhlas na osvojenie dieaa vopred

bez vzahu k určitým osvojiteľom.

(5) Súd v konaní vždy vypočuje toho, v koho starostli-

vosti sa diea nachádza, alebo štatutárny orgán zaria-

denia sociálnych služieb, v ktorom je diea umiestnené.

Ustanovenie § 182 ods. 1 platí obdobne.

(6) O osvojiteľnosti rozhodne súd bez zbytočného od-

kladu, najneskôr do troch mesiacov odo dňa začatia

konania. Túto lehotu možno predĺži najviac o tri me-

siace, ak rozhodnutiu súdu bránia vážne dôvody a ob-

jektívne príčiny.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 34faa znie:

„34faa) § 52 ods. 6, § 55 ods. 2, § 98 až 104 zákona č. 36/2005 Z. z.“.

20. § 181 znie:

㤠181

(1) Účastníkmi konania sú osvojované diea, jeho ro-

dičia, prípadne poručník, osvojiteľ a jeho manžel.

(2) Rodičia osvojovaného dieaa nie sú účastníkmi

konania o osvojení, ak sú pozbavení rodičovských práv

a povinností alebo ak sú pozbavení spôsobilosti na

právne úkony v plnom rozsahu. V týchto prípadoch je

účastníkom konania poručník.

(3) Rodičia osvojovaného dieaa nie sú účastníkmi

konania ani v prípade, ak na osvojenie nie je potrebný

ich súhlas podľa osobitného predpisu;34fab) to platí aj

v prípadoch, ak súd právoplatne rozhodol, že diea je

osvojiteľné.

(4) Manžel osvojiteľa nie je účastníkom konania, ak

na osvojenie nie je potrebný jeho súhlas.

(5) O osvojení rozhodne súd bez zbytočného odkladu,

najneskôr do jedného roka od podania návrhu na osvo-

jenie. Konanie možno predĺži, len ak z objektívnych

príčin nemožno vykona dôkazy.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 34fab znie:

„34fab) § 102 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z.“.

21. § 185 znie:

㤠185

Konanie o zrušenie osvojenia môže súd zača na ná-

vrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu.“.

22. V § 238 odsek 4 znie:

„(4) Dovolanie nie je prípustné vo veciach uprave-

ných zákonom o rodine a o zmene a doplnení nie-

ktorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo

pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o po-

zastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv

a povinností maloletému rodičovi dieaa, o určení ro-

dičovstva o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.“.

23. V § 243f ods. 2 písmeno a) znie:

„a) vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene

a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku

o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv

a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o pri-

znaní rodičovských práv a povinností maloletému

rodičovi dieaa, o určení rodičovstva, o zapretí rodi-

čovstva alebo o osvojení,“.

Čl. III

Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súk-

romnom a procesnom v znení zákona č. 158/1969 Zb.,

zákona č. 234/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb.,

zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

48/1996 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona

č. 589/2003 Z. z. a zákona č. 382/2004 Z. z. sa mení

a dopĺňa takto:

1. Slovo „otcovstvo“ sa vo všetkých gramatických tva-

roch v celom texte zákona nahrádza slovom „rodičov-

stvo“ v príslušnom gramatickom tvare.

2. Za § 20 sa vkladá § 20a, ktorý znie:

㤠20a

Manželstvo, ktoré v cudzine uzavrel slovenský občan

pred iným orgánom ako pred orgánom Slovenskej re-

publiky na to splnomocneným, je platné v Slovenskej

republike, ak je platné v štáte, v ktorom bolo uzavreté,

a ak neexistovala žiadna okolnos vylučujúca uzavretie

manželstva podľa slovenského hmotného práva. Ak

druhý z manželov nie je slovenským občanom, spravuje

sa jeho spôsobilos uzavrie manželstvo právnym po-

riadkom štátu, ktorého je príslušníkom.“.

3. § 24 znie:

Strana 290

Zbierka zákonov č. 36/2005

Čiastka 20

㤠24

(1) Vzahy medzi rodičmi a demi vrátane vzniku ale-

bo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú prá-

vom štátu, na ktorého území má diea obvyklý pobyt.

Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieaa,

súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnu aj na

právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.

(2) Rodičovské práva a povinnosti, ktoré vznikli v štá-

te pôvodného obvyklého pobytu dieaa, zostávajú za-

chované aj po zmene obvyklého pobytu dieaa. Ak nie-

ktorému z rodičov nevznikli rodičovské práva

a povinnosti, ktoré priznáva rodičovi slovenské právo,

vzniknú mu okamihom, keď sa územie Slovenskej re-

publiky stane obvyklým pobytom dieaa.

(3) Výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje

právom štátu obvyklého pobytu dieaa.

(4) Na účely tohto ustanovenia sa za obvyklý pobyt

maloletých utečencov a detí, ktoré sa dostali na územie

Slovenskej republiky v dôsledku nepokojov v ich do-

movskom štáte, ako aj detí, ktorých obvyklý pobyt

nemožno urči, považuje územie Slovenskej republi-

ky.“.

4. Za § 26 sa vkladá § 26a, ktorý znie:

㤠26a

Zverenie dieaa do predosvojiteľskej starostlivosti

budúcich osvojiteľov sa spravuje právom štátu obvyk-

lého pobytu dieaa.“.

5. Nadpis nad § 28 znie: „Poručníctvo a opatrovníc-

tvo“.

6. V § 28 sa za slovo „zániku“ vkladajú slová „poruč-

níctva a“ a v druhej vete sa slovo „Opatrovnícka“

nahrádza slovami „Poručnícka a opatrovnícka“.

7. § 29 znie:

㤠29

Povinnos prija a vykonáva poručníctvo, prípadne

opatrovníctvo nad maloletými sa spravuje právnym po-

riadkom štátu, ktorého je poručník, prípadne opatrov-

ník príslušníkom.“.

8. V § 30 sa pred slovo opatrovníkom vkladajú slová

„poručníkom, prípadne“ a pred slovo „opatrovnícky“ sa

vkladajú slová „poručnícky, prípadne“.

9. § 31 znie:

㤠31

Ustanovenia o poručníctve a opatrovníctve nad ma-

loletými platia obdobne, ak ide o podobné ochranné

opatrenia vo vzahu k osobám nespôsobilým na právne

úkony.“.

10. V § 39 ods. 3 na konci sa pripája táto veta: „Opat-

renia prijme súd podľa slovenského hmotného práva.“.

11. § 42 vrátane nadpisu znie:

㤠42

Právomoc vo veciach spôsobilosti na právne úkony,

poručníctva a opatrovníctva

(1) Vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti

na právne úkony, ako aj v poručníckych a opatrovníc-

kych veciach je daná právomoc slovenských súdov, ak

má osoba obvyklý pobyt na území Slovenskej republi-

ky.

(2) Ak právomoc slovenského súdu podľa odseku 1

nie je daná, slovenský súd urobí len opatrenia potrebné

na ochranu osoby alebo jej majetku a upovedomí o tom

príslušný orgán štátu obvyklého pobytu osoby. Opatre-

nia prijme súd podľa slovenského hmotného práva.“.

12. V § 62 písmeno a) znie:

„a) krajský súd, ak ide o listiny vydané okresnými súd-

mi, notármi alebo súdnymi exekútormi so sídlom

v územnom obvode krajského súdu, o listiny, kto-

rých správnos osvedčili alebo na ktorých osvedčili

pravos podpisu, ako aj o preklady vyhotovené pre-

kladateľmi, alebo o posudky vyhotovené znalcami,“.

13. V § 66 ods. 1 a 2 sa slovo „výchovy“ nahrádza slo-

vami „osobnej starostlivosti“.

14. V § 67 ods. 2 sa slovo „výchovy“ nahrádza slovom

„osobnej starostlivosti“.

15. Nadpis nad § 68a znie: „Konanie o návrhu na

uznanie cudzieho rozhodnutia“.

16. V § 68a písm. b) sa slovo „výchovy“ nahrádza slo-

vom „osobnej starostlivosti“.

Čl. IV

Zákon

Národnej

rady

Slovenskej

republiky

č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej re-

publiky v znení zákona č. 70/1997 Z. z. a zákona

č. 515/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 6 sa vypúša slovo „nezrušiteľne“ a za slovo „osvo-

jené“ sa dopĺňajú slová „podľa osobitného predpisu3)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie:

„3) § 108 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.“.

Čl. V

Zákon

Národnej

rady

Slovenskej

republiky

č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona

č. 416/2001 Z. z., zákona č. 198/2002 Z. z. a zákona

č. 515/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 2 ods. 2 sa slovo „otcovstva“ nahrádza slovom

„rodičovstva“.

2. § 13 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) Zápis dieaa, ktoré matka zanechala po pôrode

v zdravotníckom zariadení a súčasne písomne požiada-

la o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom,7a) do

knihy narodení sa vykoná na základe správy lekára,

ktorý pôsobil pri pôrode; správa sa posiela najneskôr

Čiastka 20

Zbierka zákonov č. 36/2005

Strana 291

v deň prepustenia matky zo zdravotníckeho zariadenia

a musí obsahova údaje podľa odseku 1 písm. a) a údaj

o pohlaví dieaa.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 7a znie:

„7a) § 11 ods. 10 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostli-

vosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej sta-

rostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

3. V § 16 písm. a) sa vypúša slovo „nezrušiteľné“ a za

slovo „osvojenie“ sa vkladajú slová „podľa osobitného

predpisu9a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 9a znie:

„9a) § 108 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.“.

4. Poznámka pod čiarou k odkazu 14 znie:

„14) § 3 a 4 zákona č. 36/2005 Z. z.“.

5. V § 24 sa nad slovo „skutočnostiach“ umiestňuje

odkaz 14a.

Poznámka pod čiarou k odkazu 14a znie:

„14a) § 108 zákona č. 36/2005 Z. z.“.

Čl. VI

Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení záko-

na č. 458/2003 Z. z. sa mení takto:

V § 15 odsek 1 znie:

„(1) Za podmienok ustanovených osobitným záko-

nom generálny prokurátor vymenúva a odvoláva jedné-

ho člena a jeho náhradníka do komisie, ktorá rozhodu-

je o ochrane ohrozeného svedka, chráneného svedka

a ich blízkych osôb.“.

Čl. VII

Zákon

Národnej

rady

Slovenskej

republiky

č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z.,

zákona č. 198/2002 Z. z. a zákona č. 515/2003 Z. z. sa

mení a dopĺňa takto:

1. § 1 znie:

㤠1

(1) Meno dieaa, ktoré sa narodilo na území Sloven-

skej republiky, sa určuje dohodou rodičov; ak k takejto

dohode nedošlo, meno sa určuje rozhodnutím súdu.1)

(2) Ak druhý rodič nie je známy, meno dieaa (odsek

1) sa určuje vyhlásením jedného z rodičov.

(3) Do času, kým nie je určené otcovstvo, meno

dieaa sa určuje vyhlásením matky dieaa.

(4) Ak nie je známy ani jeden z rodičov, určí meno

dieaa súd1) na podnet obce alebo mestskej časti, kto-

rá vedie matriku (ďalej len „matričný úrad“), v ktorého

matrike sa vykonáva zápis o narodení dieaa.

(5) Ustanovenie odseku 4 platí aj v prípade, ak mat-

ka, ktorá zanechala diea po pôrode v zdravotníckom

zariadení podľa osobitného predpisu,1a) neurčila jeho

meno.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 1a znejú:

„1) § 40 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a dopl-

není niektorých zákonov.

1a) § 11 ods. 10 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostli-

vosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej sta-

rostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2. V § 4 ods. 3 sa vypúša druhá veta a § 4 sa dopĺňa

odsekmi 4 až 6, ktoré znejú:

„(4) Do času, kým nie je určené otcovstvo, diea nado-

búda priezvisko, ktoré má matka v čase jeho narode-

nia.

(5) Ak nie je známy ani jeden z rodičov dieaa, určí

priezvisko dieaa súd1) na podnet matričného úradu,

v ktorého matrike je vykonaný zápis o narodení dieaa.

(6) Ustanovenie odseku 5 platí aj v prípade, ak matka

zanechala diea po pôrode v zdravotníckom zariadení

podľa osobitného predpisu.1a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie:

„2) § 6 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z.“.

3. Poznámka pod čiarou k odkazu 3a znie:

„3a) § 6 ods. 3 písm. c) zákona č. 36/2005 Z. z.“.

Čl. VIII

Tento zákon nadobúda účinnos dňom vyhlásenia

okrem ustanovení uvedených v čl. I až IV, čl. V v prvom,

treom až piatom bode a okrem ustanovení uvedených

v čl. VI, ktoré nadobúdajú účinnos 1. apríla 2005.

Pavol Hrušovský v. r.

MikulᚠDzurinda v. r.

Strana 292

Zbierka zákonov č. 36/2005

Čiastka 20