Správne právo I. [20.10.] ----- F

fosokles ©2008

Organizácia VS – určitá ucelená jednotka, v kt. je združený určitý počet ľudí a kt.má jednak finančné,
vecné, ako aj právne prost. na napĺňanie svojich cieľov – je regulovaná právom (dôležitý znak) –
princípy sú v ústave a zákonoch, vnútornú štruktúru nájdeme konkrétne v organizačných normách.

Org. VS je určovaná postavením subjektov VS v určitom org. usporiadaní, a ich vzájomnými vzťahmi
v tomto systéme; VS na Slovensku je budovaná na

duálnom modely – vedľa seba pôsobí systém

org. št.správy a systém orgánov verejnej samosprávy, kt. sú relatívne nezávislé.

ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY

Orgán štátnej správy – charakterizujúho črty každého orgánu štátnej správy a črty, kt. ho odlišujú od
ostatných org. št.správy.

-

sú to napr. činnosť štátu (úlohy), má funckiu vymedzenú právom, má vnút. org.
štruktúru, musí mať materiálny a personálny substrát

-

sú to

výkonné a nariaďovacie orgány – musia mať taký štátomocenský okruh

pôsobnosti, aby mohli vykonávať a nariaďovať → vyplýva z toho kompetencia, tiež
sú vždy začlenené do sústavy orgánov št. správy

Dôležité je vymedziť kompetenciu št. org.:

1. presnosť vymedzenia kompetencie
2. stabilita kompetencie

-

treba ju vymedziť presne, aby nedochádzalo ku kompetenčným sporom

Zmeny kompetencie:

1)

devolúcia kompetencie – prechod kompetencie na bezprostredne nadriadený orgán,
napr.pri odvolaní

-

nestane sa tak pri inštitúte autoremedúry (autoopravy) – orgán rozhodne ku
spokojnosti všetkých strán

-

tiež tak môže nastať v prípade nečinnosti – kompetencia prejde bezprostredne na
nadradený orgán

2)

delegácia kompetencie – právo určitého org. zveriť časť svojej kompetencie iným, aj
neštátnym orgánom (štát → obec)

3)

zverenie kompetencie – právo orgánu zveriť vykonanie niektorých úkonov inému orgánu
na rovnakom alebo na nižšom stupni, s tým, že rozhodovacia právomoc ostáva na orgáne,
kt. vykonanie zveruje (len orgánu na rovnakej, alebo nižšej úrovne – napr. pri svedectve)

4)

prorogácia kompetencie – dohoda dvoch orgánov o zmene kompetencie za predpokladu,
že to pripúšťa právny predpis (žiaden predpis u nás takúto zmenu nepredpokladá)

fosokles ©2008

Technicko-organizačné princípy výstavby orgánov – dajú sa rozdeliť:

1.

organizačno-lokalizačné princípy:
a.

centralizačný princíp – snaha o vytvorenie jedného ústredného orgánu pre danú
oblasť, záležitosti potrebné centrálne riadenie (napr. Správa štátnych hmotných rezerv,
ÚDRSO)

b.

decentralizačný princíp – vytvorenie viac org. pre jednotlivé úlohy

c.

dekoncentrácia – predpokladá rozdelenie výkonu VS na viacero zložiek vedľa seba
stojacich (lesné hospodárstvo – krajské a obvodné lesné úrady, alebo obec)

d.

odvetvový princíp – funguje na určitých org.útvaroch v rámci; napr. v rámci
poľnohospodárstva

e.

funkčný princíp – je založený na špecializácií (posudzovanie zhody – orgány a jed.
osoby pôsobiace na miestnej úrovni)

f. územný princíp
g.

reálny princíp – mal by sa vytvárať len taký orgán, kt. je potrebný a želateľný (Úrad pre
privatizáciu štátneho majetku – zrušil sa preto, že bol nepotrebný)

2.

oranizačno-štrukturálne princípy:
a.

princíp monokratický – za orgán zodpovedá vedúci (na takomto princípe sú budované
ministerstvá)

b.

kolegiatny princíp – viac členov (rozhodnutie prijímajú väčšinou – vláda)

c.

princíp volebný – najviac v územnej samospráve

d.

princíp menovací – viac v štátnej správe

e.

princíp rozhodovania – org. s rozhodovacou právomocou

f.

princíp poradný – orgány poradné, pripravujú podklady pre vydanie rozhodnutia (sú
stále alebo ad hoc)

3.

princípy, kt. nadväzujú na členitosť VS:
a.

princíp členitosti – na ústrednej úrovni v št. správe
-

napr. 1. článkom v št. správe sú ministerstvá, 2. čl. sú ostatné ústredné orgány št.
správy – všetky org. v článkoch majú niečo spoločné → na ústrednej úrovni je št.
správa dvojčlánková

b.

princíp stupňovitosti – v miestnej št. správe
-

napr. 1. stupeň – miestne št. orgány, 2. stupeň – krajské št. orgány (napr.úrad živ.
prostredia) → miestna štátna správa je dvojstupňová

c.

princíp organizačno-štrukturálnej nadväznosti (vertikálna) – napr. ministerstvo
živ.prost., krajský úrad a obvodný úrad živ. prostredia

fosokles ©2008

ŠTÁTNA SPRÁVA

Základná úprava je v Ústave SR, teda základom je vláda, ďalej ju vykonávajú ministerstvá a ďalšie
orgány – to už nájdeme v zák.č. 575/2001 – o org. činnosti vlády a org. ústrednej štátnej správy.

Stále poradné orgány vlády – sú tu rôzni zástupcovia z rôznych oblastí:

1. zákonodarná (legislatívna) rada vlády
2. hospodárska rada vlády
3. rada hosp.a sociálneho partnerstva – tripartita (štát, zamestnanci a zamestnávatelia)
4. rada vlády pre vedu a techniku

Medziministerské (trvalé) poradné orgány – účasť je tu nezastupiteľná

1. porada ekonomických ministrov vlády
2. ministerská rada pre záležitosti EÚ
3. výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog
4. bezpečnostná rada vlády – jej postavenie sa mení v čase vojny, výnimočného stavu

a núdzového stavu (má aj ústavné právomoci); inak je len poradný orgán

5. rada pre národnostné menšiny a etnické skupiny
6. rada vlády pre mimovladne neziskové organizácie
7. akreditačná komisia
8. rada vlády pre regionálnu politiku a dohľad na štrukturálnymi fondami
9. (viac-menej trvalý orgán) rada vlády pre bezpečnosť cestnej premávky (niekedy sa nazýval

výbor)

10. rada vlády pre prevenciu kriminality
11. výbor vlády pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier (očakáva sa, že postupne zanikne)

Ministerstvá tvoria:

1.

minister – riadi a zodpovedá za jeho činnosť, zastupuje ho št.tajomník (sú najviac dvaja,
presne zastupovanie určí vláda); odvolávaho vláda na návrh príslušného minsitra

2.

sekcie – na čele je gen.riaditeľ

3.

úrady, odbory alebo iné org. útvary – na ich čele sú riaditelia

Môžu si zriaďovať poradné orgány (ak tak stanovuje predpis – tak ich musia zriadiť – napr.rozkladová
komisia podľa §61 ods. 2 zák. č. 71/1967).

Kolégium ministra – môže byť:

a. s akcentom na vládu – len členovia vlády
b. ako typický rezortný orgán – členmi sú aj členovia rezoru
c. s akcentom na iný ustredný org. – aj z iných ústredných orgánov

-

vláda vykonáva aj výjazdové zasadania

-

pôsobnosť ministerstiev je generálna vo veľkom kompetenčnom zákone, ale
upravená aj v ďalších predpisoch

fosokles ©2008

Spoločné vlastnosti ministerstiev:

1. podieľajú sa na tvorbe št. politiky vo svojom rezorte
2. vykonávajú štátnu správu na svojom odseku
3. vykonávajú úlohy vyplývajúce zo zákonov a ostatných normatívnych predpisov
4. analyzujú vysledky práce a na základe nich prijímajú opatrenia
5. pripravujú koncepcie rozvoja za svoju oblasť
6. predkladajú vláde návrh za svoju oblasť
7. kontrolujú dodržavanie zákonnosti (princíp: „kto riadi, ten kontroluje“)
8. podieľajú sa na tvorbe zákonov a vydávajú vlastné akty, aj s normatívnou silou prameňov

práva

-

kontroluje ich vláda

Teda ministerstvo je monokratický ústredný orgán, všetky majú rovnaké postavenie
a rovnaký vzťah k vláde a NR SR; v zásade majú aj rovnakú org. štruktúru

Ostatné ústredné orgány štátnej správy – je ich 10, konkretizácia pôsobnosti je
v osobitných zákonov. Špecifiká týchto orgánov:

-

Úrad vlády má na čele vedúceho, plní aj určitý servis vo vzťahu k vláde

-

Protimonopolný a Štatistický úrad – na čele sú predsedovia, kt. menuje a odvoláva
prezident na návrh vlády

-

Národný bezpečnostný úrad – na čele je riaditeľ, kt. volí a odvoláva NR SR

Vnútornú org. štruktúru majú podobnú ako minsiterstvá a tiež majú aj poradné orgány.