Spravne pravo I. ZS

SPRÁVNE PRÁVO

VEREJNÁ SPRÁVA

Verejná správa je základný pojem správneho práva.
Správa (alebo spravovanie) – najširšia definícia je v kybernetike: je to cieľavedomé
pôsobenie na akýkoľvek proces za účelom jeho zosúladenia s určitými zákonitosťami;
vo verejnom práve: každá cieľavedomá ľudská činnosť smerujúca k dosiahnutiu
určitého cieľa (v širšom zmysle) alebo štátomocenská činnosť, kt. sa má dosiahnúť
uskutočnenie verejného záujmu (užšia definíca tiež z hľadiska právnej vedy).
Správa verejných záležitostí je prejavom realizácie výkonnej moci v štáte, vrátene
špecifického postavenia samosprávnej moci, pričom sa takéto spravovanie označuje
ako verejná správa. Verejná správa patrí štátu, časť však môže byť uskutočňovaná aj
inými subjektami (verejné korporácie, podniky, fyz. aj práv. osoby, ak im zákon zveruje
túto právomoc).
Verejná správa, správa verejných záležitostí, môžeme ju chápať v dvoch významoch:
1.

materialne hľadisko – uskutočnovanie výkonnej a nariaďovecej činnosti

2.

organizačný význam – sústava subjektov, kt.tie úlohy zabezpečujú

Historický vývoj pojmu
Pôvodne sa členila na 5 historických oblastí pojmu verejná správa:
1)

vnútorná správa

2)

vojenská správa

3)

finančná správa

4)

zahraničná správa

5)

justičná správa

-

toto je kompletná verejná správa

Zo začiatku sa verejná správa označovala ako policajná správa, postupne začal klesať
význam podoby policajných štátov; v období liberálneho štátu sa pojem polícia zužuje,
verejná správa začína zabezpečovať viac ako policajné úlohy.
-

francúzska verejná správa – od 70. rokov 19. st. sa uplatňuje tento pojem ako

služba občanovi, má však aj určité donucovacie prvky
-

nemecká verejná správa – donucovací charakter poklesáva aj tu tiež

-

rakúska verejná správa – boli sme jeho súčasťou do 1918; tam sa VS rozčlenila

na:
a.

vrchnostenskú (zásahová) – tá donucuje

b.

fiškálnu – má hospodársky charakter

Verejná správa zabezpečuje verejné služby, má sa postarať o občanov – do tohto
vyústil tento pojem. Treba ju odlišovať od súkromnej správy, jedná sa o verejné
záležitosti vo verejnom záujme – subjekty ju uskutočňujú ako právom doloženú
povinnosť; súkromná správa – jedná sa o súkromné záležitosti, uskutočňuju ju
súkromné osoby, kt.sledujú vlastné ciele.
Verejný záujem – v tejto oblasti, verejného práva, existujú tu aj tzv. neurčité pojmy, tento
je tiež taký pojem; dnes už je čiastočne definovaný aj ústavným zákonom, kt. určuje
podmnienky vyvlastnenia vo verejnom záujme. Je to záujem, kt. možno označiť ako
všeobecne prospešný záujem, kt. nositelia nie sú bližšie určení – určité spol. osôb, teda

jedná sa o celospoločenský záujem.
Každý verejný záujem musí byť:
a)

v súlad e splatnými právnymi predpismi

b)

musí súvisieť s režimom verejného práva

c)

vždy musí aj suvisieť s postavením orgánov verejnej moci

Pojem verejnej správy
Teoretici verejného správa sa snažili definovať verejnú správu – často chápu verejnú
správu z hľadiska:
a)

materiálneho – negatívny prístup (substrakcia z pojmu verejnej moci) – VS je

všetko to čo nie je zákonodarstvo a nie je súdnou mocou →
a.

pri VS, ide tu o výkon zákonov (správne orgány vydávajú normatívne správne

akty na základe zákona a v jeho medziach), zákonodarstvo ich naopak prijíma
b.

súdnictvo aplikuje zákony, predstavuje určité nachádzanie práva, sudca je

nezávislí, viazaný zákonom a svojim svedomím – naopak org. VS rozhodujú vo ver.
záujme, vydávajú akty, kt. sú záväznépre osoby podliehajúce ich kompetencii, ich
konanie tiež nie je úplne nezávislé (nadradenosť a podradenosť – org. vyššej inštancie
môže nakázať rozhodnúť v danej veci presne ako prikázal, teda môžu určiť presný
postup rozhodovania)
b)

funkčného – pozitívny prístup (vychádza sa z toho čo tam patrí) – VS je to

diferencovaný systém na zabezpečenie správy verejných vecí týkajúci sa jednotlivých
politických komunít (štát, región, obec/mesto), tento systém je tvorený troma
subsystémami:
a.

štátnej správy – definície:

-

z org.pohľadu je to sústava štatnopolitického riadenia zameraná na

bezprostrednú a praktickú realizáciu funkcií štátu
-

činnosť, kt. uskutočňujú výkonné a nariaďovacie orgány, podmetné hľadisko

-

nadraďovacia a výkonná činnosť bez ohľadu na tokto ju vykonáva, jedna z

ďalších definícií
-

* z knihy

b.

samosprávy – rozlišujeme:

i.

územná – VÚC a obec

ii.

záujmová – jed. komory profesnej samosprávy – chráni česť svojich členov a ich

záujmy, často členstvo v komore je pod. vykonávania určitých činností; napr. SAK
iii.

akademická – rozlišuje sa na dvoch úrovniach:

a)

na zák. a stred. školách – tam je rada školy, obecná školská rada, územná

školská rada a študentská školská rada (tá len na stred. školách)
b)

vysoké školy – senát vysokej školy, senát fakulty, rada vysokých škôl (na úrovni

SR), študentská rada vysokých škôl
c.

verejnoprávnych korporácií

-

tieto definície dávajú význam verejnej správy

-

avšak niektorí teoretici pridávajú aj 4. podsystém – verejných nadácií, podnikov a

ústavov
Verejná sa správa sa dá rozčleniť aj z hľadiska:
1.

organizačného usporiadania:

a.

úzmené – tu patrí:

i.

ústredná – ministerstvá (napr. ochrana prírody – konkretizovanie povinností,

alebo sčítanie obyvateľstva – Štatistický úrad SR)
ii.

regionálna – činnosť VÚC

iii.

obecná (miestna) – činnosť obecného úradu

b.

vecné hľadisko – tu patrí:

i.

všeobecná – programové vyhlásenie vlády, činnosť VÚC, obvodných úradov so

sídlom v kraji, STV a Slovenského rozhlasu
ii.

špecializovaná (odborná) – sčítanie obyvateľov

c.

kto uskutočňuje ver. správu – aké subjekty:

i.

štátne orgány – výkonné a nadraďovacie orgány (ministerstvo )

ii.

samospráva – územná a záujmová (činnosť VÚC)

iii.

iné verejnoprávne subjekty a iné subjekty – napr. aj lekári a ďalšie akreditované

autorizované osoby, kt. overujú zhodu (fyz./práv. osoby, kt. majú na túto činnosť
povolenie)
2.

právnej formy:

a.

vrchnostenskú – vždy sa jedná o nariadenie, uloženie povinnosti

i.

nariadenie

ii.

rozhodnutie

iii.

donútenie

b.

fiškálna – štát nevstupuje do právnych vzťahov vo veciach finančných a

majetkových vrchnostensky, ale ako rovnocenný partner
3.

úloh ver. správy – najdynamickejším prvkom verejnej správy, spôsobuje jej

neustále zmeny; tu rozoznávame:
a.

hospodarskej – oblasť priemyslu, lesného hospodárstva

b.

kultúrnosociálnej – kultúra, sociálne veci (divadlá, rozhlas, vysielanie)

c.

administratívnopolitickej – OP, CP, trvalé bydlisko a ďalšie

d.

medziodvetvovej – napr. technický rozvoj

POJEM, PREDMET, SYSTÉM A PRAMENE SPRÁVNEHO PRÁVA

Medzi jed. odvetvia slovenského právneho poriadku môzme zaradiť aj správne právo;
odlíšiť od ostatných ho môžme porovnávaním s inými odvetviami a tým aj poznaním
jeho osobitostí – SP je také odvetvie, kt. plní svoju spol. funkciu v oblasti verejnej
správy, je základom existencie verejnej správy. Tak ako sa mení verejná správa
(vznikajú nové úlohy), tak sa mení aj SP; to sa týka aj organizácie verejnej správy –
vznik a zánik orgánov verejenej správy (napr. orgány ad hoc) →
Znaky správneho práva:
-

je to dynamicky sa vyvíjajúce právne odvetvie, súvisí to tak isto s dynamikou

vývoja úloh verejnej správy; napr.pri zdravotníctve do 90. rokov minulého storočia stačil
jeden predpis ochrany zdravia, dnes je tu zdravotná starostlivosť úplne odlišná
(zdravotné poisťovne, omamné látky, lieky, pohrebníctvo, transplantácie a pod.), tiež aj
zákon o obecnom zriadení sa výrazne rozšíril
-

ďalšou char. črtou je, že upravuje široký okruh spol. vzťahov; napr. s trestným

právom sa niekto nikdy nestretne do konca života – so správnym právom sa každý
dostane do styku
-

tiež char. črtou je to, že sa jedná o nekodifikované právne odvetvie, je to dané aj

pôsobením ostatných čŕt SP (dynamickosť, širokosť predmetu úpravy), to nie je nikde
nekodifikované, teda situácia je podobná aj v ostatných štátoch – je totiž jednoduchšie
zmeniť zákon ako celý kódex; avšak aj tu vznikajú čiastkové kodifikácie ako stavebný
zákon, colné právo, školský zákon (SŠ a ZŠ), zák. o vysokých školách; čo sa týka
procesu, napr. priestupkový zákon
•

správny poriadok – tu sú upravené základné inštitúty SP, existuje ale množstvo

správnych konaní, tie sú upravené v osobitných predpisoch, no ak tak nie je, ide sa k
tomuto všeobecnému predpisu
-

posledným znakom je, žesa jedná o homogénne právne odvetvie – pretože sa

vždy jedná o vzťahy, kt. majú spravovací charakter:
•

vzťahy medzi spravujúcim (správny orgán) a spravovaným (SO, FO aj PO)

Definície správneho práva:
1.

súbor právnych noriem regulujúcich spol. vzťahy vo verejnej správe

2.

súbor právnych noriem regulujúcich spol. vzťahy medzi správnymi orgánmi a

právnickými a fyz. osobami, ako aj vzťahy medzi SO navzájom
3.

samostané právne odvetvie, kt. predstavuje súbor všeobecne záväzných

pravidiel správania, kt. sa vyznačuje štátom stanovenou formou, možnosťou
autoritatívneho vynútenia plnenia povinností a vlastnou špec. štruktúrou (nová moderná
def.)
Predmet právnej úpravy správneho práva – je vždy určitý okruh spol. vzťahov, budú to
vždy spol. vzťahy, kt. vznikajú, menia sa a zanikajú v oblasti verejnej správy a majú
spravovací charakter – čiže subjekty sú v postavení spravujúci a spravovaný (napr.
prednosta a vedúci odboru – to je subordinátny vzťah, kt. má spravovací charakter, ale
vzťah medzi prednostom a upratovačkou – to už je pracovnoprávny vzťah).
Systém správneho práva – napomáha utriediť právne normy, ľahšie sa poznáva
problematika, a ďalšie; SP takto sa rozlišuje:
1.

všeobecná časť – sú tu také inštitúty a pojmy, kt.platia pre celé SP; okruhy VČ:

a.

pojem orgánu, org. výstavby orgánov, systém orgánov a pojem kompetencie,

postavenie a pôsobnosť org.
b.

postavenie a PP osôb, kt. vykonávanjú vo VS štátnu službu (št.zamestnanci) a

práce vo verejnom záujme (napr. mestský a štátny policajt, prednosta obvodného úradu
pre živ. prostredie a vysokoškolský učiteľ)
c.

správny proces v užšom (individuálna rozhodovacia činnosť) aj širšom slova

zmysle (tu patrí aj proces normotvorby, plánovací proces, aj proces, výsledkom kt.je
vydávanie organizačnoprávnych noriem a iné)
d.

problematika metód (presvedčovanie, donucovanie atď.) a foriem činnosti

(vydávanie správnych aktov, osvedčení)
e.

problematika administratívnoprávnej zodpovednosti – za správne delikty

(priestupok, cestovanie bez lístka – to je iný správny delikt, disciplinárny delikt –
previniť sa môžu študenti)
f.

spôsoby zabezpečovania zákonnosti (legality) vo verejnej správe – kontrola,

dozor, sťažnosti, podnety; patria sem aj prostriedky mimo verejnej správy –
preskúmavanie súdom v rámci správneho súdnictva, prokurátor môže využiť protest,
upozornenie na nedostatky a pod.
2.

osobitná časť – obsahuje také inštitúty, kt. sa vzťahujú len k jednotlivej časti,

odvetiu alebo sfére; člení sa:

a.

podľa toho aké normy zahŕňa:

i.

hospodárska oblasť – správa priemyslu, dopravy, lesné hospodárstvo,

poľnohosp.
ii.

kultúrnosociálna – správa kultúry, zdravotníctva, vedy, sociálnych vecí

iii.

administratívnopolitické – obrana krajiny, justícia, zahraničné veci, policajné veci

iv.

niekedy aj medziodvetvová

b.

podľa základných prvkov VS:

i.

úlohy a ciele VS

ii.

orgány VS

iii.

kádre VS (zamestnanci vo VS)

iv.

formy riadenia VS

v.

systém prostriedkov VS

-

napr. normy, kt. tieto prvky upravujú

Hraničné problémy SP – oblasti, kde časť problému je upravená normou SP a časť
normou iného odvetvia – významné vzťahy má SP s:
a.

najmä s ústavným právom (je to vzťah ŠP – VP), to je základné právo, SP právo

tieto princípy konkretizuje (napr. konkrétne zbezpečuje dodržiavanie ZPĽS) – právo na
vzdelanie → povinná školská dochádzka
b.

tiež sú tu úzke vzťahy s právom finančným – SP upravuje postavenie a

pôsobnosť územných fin. orgánov – tak isto aj daňové konanie má povahu špec.
správneho konania, tiež aj vyberanie cla a ďalšie
c.

úzke vzťahy sú aj s trestným právom, najmä zodpovednosť – v SP je

správnoprávna zodpovednosť za správne delikty;tiež policajný zbor môže vystupovať aj
ako orgán št. správy (vydávanie CP)
d.

určité väzby sú aj s občianskym právom – niekedy je potrebné rozhodnutie

správneho orgánu, najmä pri nakladaní s nehnuteľnosťami
e.

alebo pri rodinnom (matriky, určovanie mena a priezviska) a pracovnom práve

(správa zamestnanosti – orgány práce sú správne org.)
Takto sa systém SP vyznačuje sa vertikálnou (medzi jed. normami SP) a hor. (vzťah k
normám iných práv. odvetví) systémovosťou.

Pramene správneho práva – tiež sú materiálne a formálne;formálne pramene
nezahrňujú precedenty ani obyčaje, aj keď precedent môže významnou mierou
ovplyvňovať rozhodnutia správnych orgánov – ukladá to aj zákon (Zák. o správnom
konaní) → správny orgán by mal v obdobných veciach rozhodnút obdobne, ale
východiskovým prameňom vždy bude norma.
Existuje tu aj široká miera uváženia – napr. PZ alebo obec má dbať na ochranu
verejného poriadku, avšak tento pojem môže byť chápaný rôzne, keďže nie presne
vymedzený.
Okruhy prameňov:
1.

normatívne právne akty – Ústava SR, ústavné zákny, zákony NR SR

(najpočetnejšia skupina), nariadenia vlády SR (podľa čl. 120 aj 121 ústavy), VZPP
ústredných orgánov (minsterstvá a ostané ústredné orgány a iné orgány – napr.Úrad
pre reguláciu sieťových odvetví), VZN VÚC a obcí, VZV miestnych orgánov štátnej
správy so všeobecnou aj špec. kompetenciou
2.

normatívne zmluvy – je prameňom len tá, kt. obsahuje normu správneho práva;

napr. problematika výstavby vodných stavieb (to je problematika SP – napr. Gabčíkovo),
problematika znečisťovania ovzdušia a vôd v susednom štáte
3.

právo európskych spoločenstiev – delí sa

a.

primárne – pôvodné zmluvy (zakladajúspoločenstvá, prijímajú členov a pod.)

b.

sekundárne – tu patria:

i.

nariadenia – sú záväzné vo všetkých svojich častiach a platia od okamihu vstupu

do platnosti bezprostredne vo všetkýchh členských štátoch
ii.

smernice – osobitný prameň, súčasťou PP sa stávajú až implentáciou

iii.

rozhodnutia – indiv. akty týkajúce sa konkrétneho prípadu a sú záväzné pre

určených adresátov (FO, PO, Š)
iv.

odporúčania a stanoviská – nezáväzné právne akty, kt. adresáti sú členské štáty

– obsahujú rozbor rôznych otázok

NORMY SPRÁVNEHO PRÁVA (ADMINISTRATÍVNOPRÁVNE NORMY)

Je to vlastne tiež pravidlo správania sa stanovené štátom na uskotočňovanie právneho
pôsobenia na spoločenské vzťahy v oblasti verejnej správy, sú základňou pre tvorbu
systému správneho práva a ich súhrn utvára odvetvie správneho práva – istý rovnorodý
systém právnej regulácie.
Špecifiká administratívnoprávnych noriem:
1.

predmet regulácie – do systému správneho práva zaraďujeme len tie

administratívnoprávne normy, kt. upravujú spoločenské vzťahy spravovacieho
charakteru v oblasti verejnej správy
2.

imperatívny charakter – veľký počet noriem sa vyznačuje imperatívnym

charakterom; tu sa môže prejavovať ako:
a.

príkaz pre subjekt právneho vzťahu konať určitým spôsobom upraveným v

administratívnoprávne norme (§23 zák. č. 49/2002 – ak vlastník chce predať kultúrnu
pamiatku, musí ju ponúknuť najskôr štátu)
b.

príkaz zdržať sa určitého konania – zákaz (§13 zák. č. 543/2002 – na území s 2.

stupňom ochrany je vjazd zakázaný ...)
c.

príkaz pre subjekt, kt. umožňuje zvoliť si jednu z variant konania v medziach

právnej normy (zastúpenie v správnom konaní)
d.

príkaz, kt.sa umožňuje uskutočniť alebo neuskutočniť určitý úkon, kt. norma

predvída (Zák. č. 67/1991 – môžnosť podania odvolania v správnom konaní)
3.

do tvorby noriem je zapojený väčší počet subjektov – tu sa rozlišuje:

a.

primárne normy – VZN obcí a VÚC

b.

sekundárne normy, resp. iné spôsoby – zákon stanoví medze, v kt. sa môžu

normy prijímať
4.

štruktúra právnej normy – sú to administratívnoprávne normy, tam je vyjadrená

dispozícia veľmi zreteľne a často tiež splýva s hypotézou; tiež majú tzv. neurčitú sankciu
– je stanovená často v inom predpise než dispozícia, ak sa jedná o nedobrovoľné
plnenie (tam je sankcia konkrétne v priestupkovom zákone), inak ide väčšinou o
dobrovoľné plnenie; tiež tu vzniká správna zodpovednosť (smeruje voči podriadeným);
tiež sa tu môže pôsobiť preventívne (priestupkové konanie bez uloženia sankcie – napr.
napomenutie); normy tu sú len jednoprvkové.
Normy rozlišuje aj tu:

a.

hmotnoprávne – ukladajú práva a povinnosti, a procesnoprávne – spôsob a

proces vynútenia plnenia povinností uložených hmotnoprávnymi
b.

organizačnoprávne – upravujú org. štruktúru orgánov, vzájomné vzťahy a pod.

(napr. štatút ministerstva – jeho štruktúra), a kompetenčné (niektorí ich považujú za
hmotnoprávne) – zakotvujú úlohy orgánov a štátomocenských oprávnení (zák. č.
575/2001 – zák. o organizácií vlády a štátnej správy, alebo tzv. veľký kompetenčný
zákon, tiež aj zák. č. 416/2001 – malý kompetenčný zákon, konkrétne zák. o prenesení
pôsobnosti z miestnych org. št.správy na org.miestnej samosprávy atď.)
c.

regulatívne – postavenie a správanie sa subjektov v pozitívnych vzťahoch

(prvotných), a ochranné – ochrana prvotných vzťahov, nastupujú pri porušení práva
d.

podľa právneho charakteru sú zaväzujúce – jednoducho zaväzujú; je ich viac v

správnom práve, vyplýva to z administratívnoprávneho char. noriem splnomocňujúce –
splnomocňujú org., je ich pomenej
e.

podľa odvetvia verejnej správy sú napr. normy v odvetví dopravy, lesného hosp.,

justície atď.
f.

podľa početnosti aplikácií delíme normy na takmer denne uplatňované normy –

priestupkové konanie, a normy používané menej často – územný plán, voľby (1x za 4
roky), sčítanie obyvateľov, domov a bytov (1x 10 rokov)
g.

podľa pôsobnosti klasicky rozlišuje:

i.

úzmená (miestna) – celoplošné, regionálne normy, normy pre osobitné miesta

(colné pohraničné pásmo a pod.)
ii.

vecná – podobné delenie ako podľa odvetví

iii.

časová – obmedzené alebo neobmedzené, počas vojny a pod.

iv.

osobná – policajti, vojaci a pod.

h.

podľa toho či obsahujú správnu úvahu (administratívnu) – čo je určitá voľnosť

daná orgánu verejnej správy rozhodnúť v konkrétnom prípade tak, alebo onak, v
hraniciach právnej normy; je to najmä ak norma obsahuje:
§

nedefinovaný pojem – napr. „občianske spolunažívanie“

§

norma reguluje vymenúvacie právo

§

ak je v norme alternatívne (užšie) alebo variantné (širšie) riešenie

§

je stanovené právo, ale nie je určené, že je naň právny nárok

Podľa správnej úvahy poznáme normy:
i.

umožňujú správnu úvahu

ii.

neumožňujú správnu úvahu

-

je v podstate obdoba zaväzujúcich a splnomocňujúcich noriem

Pri normách správneho práva je analógia zakázaná, ale v org. by mal v rovnakých
prípadoch rozhodnúť rovnako, to je v podstate tiež analógia.

ADMINISTRATÍVNOPRÁVNE VZŤAHY

Sú to vzťahy vôľové, sú výrazom vôle org. spravujúcich, ale niekedy aj vôle toho
druhého subjektu; inak tiež môžu vzniknúť aj proti vôli druhého subjektu – tá je skôr
menej podstatná, pretože vždy jeden subjekt je orgán verejnej správy – správny orgán,
na druhej strane je buď SO, FO alebo PO.
Ide o vzťahy spravujúceho a spravovaného – vzťahy mocenské, subordinátne.
Predpoklady pre administratívnoprávne vzťahy:

1.

existencia administratívnoprávnych noriem

2.

daná právna skutočnosť

Prvky právnych vzťahov:
a.

subjekt – spravujúci, spravovaný

b.

objekt – to na zák. čoho vstupujú sub. do vzťahov

c.

obsah – PP subjektov

Možno správne právne vzťahy členiť na:
1.

podľa právneho obsahu sa dajú vzťahy členiť na organizačné vzťahy – zaoberajú

sa org. vo vnútri aj navonok v rámci štruktúry, hmotnoprávne správne vzťahy a
procesnoprávne správne vzťahy – tu sa ešte rozlišujú:
a.

všeobecné – tie, kt. vznikajú, menia sa a zanikajú až do vydania rozhodnutia (v

rámci prvostupňového konania)
b.

špeciálne – uplatňujú sa pri opravných prostriedkoch

2.

podľa funkcií verejnej správy sú ochranné – slúžia na ochranu vzťahov, kt.vznikli

vminulosti, a regulačné – vznik nového kvalitatívneho vzťahu (aj kvantitatívne)
3.

podľa postavenia adresáta sú vnútorné – predpoklady pre fungovanie verejnej

správy (spomenuté organizačné vzťahy – majú rôznu povahu, napr. medzi ministrom a
št. tajomníkom), a vonkajšie (externé) – realizujú sa pri výkone verejnej správy vo
vzťahu k adresátom stojacim mimo verejnej správy
4.

podľa povahy povinnosti sa delia na vzťahy, kt. obsahujú povinnosť a vyžadujú

aktívne správanie subjektu (komisívne), a vzťahy, kt. obsahujú povinnosť nekonať a
vyžadujú pasívne správanie subjektu (omisívne)
5.

podľa vzájomných vzťahov práv a povinností vzájomných subjektov týchto

vzťahov sa na vzťahy kde sú subjekty vo vzťahu nadradenosti a podradenosti – napr.
krajský a obvodný úrad životného prostredia (sú tu subordinátne vzťahy), a vzťahy
spolupráce alebo vzájomnej pomoci – napr.vzťah medzi dvoma krajskými úradmi
6.

podľa odvetia – vzťahy ohľadom odvetví SP

Subjekty správneho práva a verejnej správy:

1.

subjekty verejnej správy – vyznačujú sa predovšetkým pôsobnosťou a

právomocou; základným subjektom bude:
a.

štát – reprezentujú ho vykonávatelia; samosprávne orgány, korporácie a pod.

-

tak isto sem spadajú občania aj neobčania (územná samospráva)

2.

subjekty správneho práva – navonok vystupujú ako tie, kt. majú spôsobilosť na

PP a PÚ; sú predovšetkým fyzické a právnické osoby
Administratívnoprávny status občana v SP:
1.

všeobecný – PP, kt. sa realizujú sa vo všetkých odvetiach (školstvo, obchod);

každy má právo sťažnosti, každý má právo zúčastňovať sa na uskutočňosvaní verejnej
správy, pravidlá občianskeho spolunažívania a ďalšie
2.

špeciálny – PP, kt. sa realizujú v jed. odvetviach; napr.policajti, vodná stráž (majú

iné práva)
Spôsobilosť fyzických osôb v SP:
1.

na práva a povinnosti – podľa ustanovení súkromného práva (narodením, ale

niektoré práva má aj nasciturus)

2.

na právne úkony – výchadza sa tiež z ustanovení súkromného práva, ale sú tu

rôze úkony, kt.nemajú s vekom 18 rokov nič spoločné – napr. vydanie OP, ten musí mať
každá osoba, kt. dovršila 15 rokov; a niekedy nestačí 18 rokov, napr. vodiči vozidiel
hasičského zboru (21 r.), streľmajstri (26 r.)
-

tiež aj tu možno spôsobilosť na PÚ obmedziť a tiež v rámci toho môže nastať

osobitné šetrenie (kedysi branná povinnosť)
Vykonávatelia, alebo orgány verejnej správy sú súčasťou určitej organizácie – zložitý,
vnútorné diferencovaný systém vzájomne prepojených subsystémov, z kt. sa skladá.

Organizácia VS má:
1.

org. štruktúru

2.

vnútorné pravidlá

3.

organizačný systém

4.

dynamičnosť vývoja

-

každý štát má vlastnú organizáciu VS; vplývajú na to historické tradície (vývojová

etapa spol.), reforma VS a ďalšie

Organizácia VS – určitá ucelená jednotka, v kt. je združený určitý počet ľudí a kt.má
jednak finančné, vecné, ako aj právne prost. na napĺňanie svojich cieľov – je regulovaná
právom (dôležitý znak) – princípy sú v ústave a zákonoch, vnútornú štruktúru nájdeme
konkrétne v organizačných normách.
Org. VS je určovaná postavením subjektov VS v určitom org. usporiadaní, a ich
vzájomnými vzťahmi v tomto systéme; VS na Slovensku je budovaná na duálnom
modely – vedľa seba pôsobí systém org. št. správy a systém orgánov verejnej
samosprávy, kt. sú relatívne nezávislé.

ORGÁNY VEREJNEJ SPRÁVY

Orgán vs – charakterizujúho črty každého orgánu štátnej správy a črty, kt. ho odlišujú
od ostatných org. št.správy.
-

sú to napr. činnosť štátu (úlohy), má funckiu vymedzenú právom, má vnút. org.

štruktúru, musí mať materiálny a personálny substrát
-

sú to výkonné a nariaďovacie orgány – musia mať taký štátomocenský okruh

pôsobnosti, aby mohli vykonávať a nariaďovať → vyplýva z toho kompetencia, tiež sú
vždy začlenené do sústavy orgánov št. správy
Dôležité je vymedziť kompetenciu št. org.:
1.

presnosť vymedzenia kompetencie

2.

stabilita kompetencie

-

treba ju vymedziť presne, aby nedochádzalo ku kompetenčným sporom

Zmeny kompetencie:
1)

devolúcia kompetencie – prechod kompetencie na bezprostredne nadriadený

orgán, napr.pri odvolaní
-

nestane sa tak pri inštitúte autoremedúry (autoopravy) – orgán rozhodne ku

spokojnosti všetkých strán
-

tiež tak môže nastať v prípade nečinnosti – kompetencia prejde bezprostredne

na nadradený orgán
2)

delegácia kompetencie – právo určitého org. zveriť časť svojej kompetencie

iným, aj neštátnym orgánom (štát → obec)
3)

zverenie kompetencie – právo orgánu zveriť vykonanie niektorých úkonov inému

orgánu na rovnakom alebo na nižšom stupni, s tým, že rozhodovacia právomoc ostáva
na orgáne, kt. vykonanie zveruje (len orgánu na rovnakej, alebo nižšej úrovne – napr.
pri svedectve)
4)

prorogácia kompetencie – dohoda dvoch orgánov o zmene kompetencie za

predpokladu, že to pripúšťa právny predpis (žiaden predpis u nás takúto zmenu
nepredpokladá)

Technicko-organizačné princípy výstavby orgánov – dajú sa rozdeliť:
1.

organizačno-lokalizačné princípy:

a.

centralizačný princíp – snaha o vytvorenie jedného ústredného orgánu pre danú

oblasť, záležitosti potrebné centrálne riadenie (napr. Správa štátnych hmotných rezerv,
ÚDRSO)
b.

decentralizačný princíp – vytvorenie viac org. pre jednotlivé úlohy

c.

dekoncentrácia – predpokladá rozdelenie výkonu VS na viacero zložiek vedľa

seba stojacich (lesné hospodárstvo – krajské a obvodné lesné úrady, alebo obec)
d.

odvetvový princíp – funguje na určitých org.útvaroch v rámci; napr. v rámci

poľnohospodárstva
e.

funkčný princíp – je založený na špecializácií (posudzovanie zhody – orgány a

jed. osoby pôsobiace na miestnej úrovni)
f.

územný princíp

g.

reálny princíp – mal by sa vytvárať len taký orgán, kt. je potrebný a želateľný

(Úrad pre privatizáciu štátneho majetku – zrušil sa preto, že bol nepotrebný)
2.

oranizačno-štrukturálne princípy:

a.

princíp monokratický – za orgán zodpovedá vedúci (na takomto princípe sú

budované ministerstvá)
b.

kolegiatny princíp – viac členov (rozhodnutie prijímajú väčšinou – vláda)

c.

princíp volebný – najviac v územnej samospráve

d.

princíp menovací – viac v štátnej správe

e.

princíp rozhodovania – org. s rozhodovacou právomocou

f.

princíp poradný – orgány poradné, pripravujú podklady pre vydanie rozhodnutia

(sú stále alebo ad hoc)
3.

princípy, kt. nadväzujú na členitosť VS:

a.

princíp členitosti – na ústrednej úrovni v št. správe

-

napr. 1. článkom v št. správe sú ministerstvá, 2. čl. sú ostatné ústredné orgány

št. správy – všetky org. v článkoch majú niečo spoločné → na ústrednej úrovni je št.
správa dvojčlánková
b.

princíp stupňovitosti – v miestnej št. správe

-

napr. 1. stupeň – miestne št. orgány, 2. stupeň – krajské št. orgány (napr.úrad živ.

prostredia) → miestna štátna správa je dvojstupňová
c.

princíp organizačno-štrukturálnej nadväznosti (vertikálna) – napr. ministerstvo

živ.prost., krajský úrad a obvodný úrad živ. prostredia

ŠTÁTNA SPRÁVA

Základná úprava je v Ústave SR, teda základom je vláda, ďalej ju vykonávajú
ministerstvá a ďalšie orgány – to už nájdeme v zák.č. 575/2001 – o org. činnosti vlády a
org. ústrednej štátnej správy.
Stále poradné orgány vlády – sú tu rôzni zástupcovia z rôznych oblastí:
1.

zákonodarná (legislatívna) rada vlády

2.

hospodárska rada vlády

3.

rada hosp.a sociálneho partnerstva – tripartita (štát, zamestnanci a

zamestnávatelia)
4.

rada vlády pre vedu a techniku

Medziministerské (trvalé) poradné orgány – účasť je tu nezastupiteľná
1.

porada ekonomických ministrov vlády

2.

ministerská rada pre záležitosti EÚ

3.

výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog

4.

bezpečnostná rada vlády – jej postavenie sa mení v čase vojny, výnimočného

stavu a núdzového stavu (má aj ústavné právomoci); inak je len poradný orgán
5.

rada pre národnostné menšiny a etnické skupiny

6.

rada vlády pre mimovladne neziskové organizácie

7.

akreditačná komisia

8.

rada vlády pre regionálnu politiku a dohľad na štrukturálnymi fondami

9.

(viac-menej trvalý orgán) rada vlády pre bezpečnosť cestnej premávky (niekedy

sa nazýval výbor)
10.

rada vlády pre prevenciu kriminality

11.

výbor vlády pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier (očakáva sa, že postupne

zanikne)

Ministerstvá tvoria:
1.

minister – riadi a zodpovedá za jeho činnosť, zastupuje ho št.tajomník (sú najviac

dvaja, presne zastupovanie určí vláda); odvolávaho vláda na návrh príslušného minsitra
2.

sekcie – na čele je gen.riaditeľ

3.

úrady, odbory alebo iné org. útvary – na ich čele sú riaditelia

Môžu si zriaďovať poradné orgány (ak tak stanovuje predpis – tak ich musia zriadiť –
napr.rozkladová komisia podľa §61 ods. 2 zák. č. 71/1967).

Kolégium ministra – môže byť:
a.

s akcentom na vládu – len členovia vlády

b.

ako typický rezortný orgán – členmi sú aj členovia rezoru

c.

s akcentom na iný ustredný org. – aj z iných ústredných orgánov

-

vláda vykonáva aj výjazdové zasadania

-

pôsobnosť ministerstiev je generálna vo veľkom kompetenčnom zákone, ale

upravená aj v ďalších predpisoch

Spoločné vlastnosti ministerstiev:
1.

podieľajú sa na tvorbe št. politiky vo svojom rezorte

2.

vykonávajú štátnu správu na svojom odseku

3.

vykonávajú úlohy vyplývajúce zo zákonov a ostatných normatívnych predpisov

4.

analyzujú vysledky práce a na základe nich prijímajú opatrenia

5.

pripravujú koncepcie rozvoja za svoju oblasť

6.

predkladajú vláde návrh za svoju oblasť

7.

kontrolujú dodržavanie zákonnosti (princíp: „kto riadi, ten kontroluje“)

8.

podieľajú sa na tvorbe zákonov a vydávajú vlastné akty, aj s normatívnou silou

prameňov práva
-

kontroluje ich vláda

Teda ministerstvo je monokratický ústredný orgán, všetky majú rovnaké postavenie a
rovnaký vzťah k vláde a NR SR; v zásade majú aj rovnakú org. štruktúru
daňový – berný úrad, min. spravodlivosti – min. právosúdia

Ostatné ústredné orgány štátnej správy – je ich 10 (Úrad pre štátnu službu, bol zrušený
v máji 2006), konkretizácia pôsobnosti je v osobitných zákonov. Špecifiká týchto
orgánov:
-

Úrad vlády má na čele vedúceho, plní aj určitý servis vo vzťahu k vláde

-

Protimonopolný a Štatistický úrad – na čele sú predsedovia, kt. menuje a

odvoláva prezident na návrh vlády
-

Národný bezpečnostný úrad – na čele je riaditeľ, kt. volí a odvoláva NR SR

Vnútornú org. štruktúru majú podobnú ako minsiterstvá a tiež majú aj poradné orgány.
Organizácie št. správy
Základ úpravy tvorí zák. č. 575/2001, orgány s celoštátnou pôsobnosťou
(celoslovenskou – nemôžno z toho vyvodiť fakt, že sú miestne) – niektorí ich zaraďuje
medzi mieste, niektorí medzi ústredné orgány – väčšina vzniká po r. 2003. Sú to všetky
orgány št. spravy a ich pôsobnosť nie je upravená v zák. 575. Právnym základom je
osobitnýzákon NR SR, každý orgán má osobitý zákon, kt. má v ňom vymedzenú
pôsobnosť. Sú úzko špecializované, predovšetkým je to oblasť:
-

colníctva

-

daní

-

regulácia sieťových odvetví

-

kultúrne pamiatky

-

zdravotníctvo

-

sociálne veci zamestnanosť a rodina

-

stavebný dohľad

-

banská správa

-

štátna merová služba (jednotky dĺžky, objemu a iných veličín – zabezpečuje

jednotnosť mier)
-

punucovníctvo, alebo štátne skúšobníctvo pre drahé kovy (unca – napr. koľko

zlata je v danej zliatine)
-

poštové služby

-

námorníctvo, letectvo

Dôvody vzniku tákychto orgánov:
a.

osobitosť odvetví

b.

danú oblasť je potrebné regulovať jednotne pre celé územie

Rozdelenie orgánov:
1.

skupina – orgány, kt. zákonodarca označuje ako: rozpočtové org. zriadené

osobitným zákonom a kt. nie sú podriadené inému org. št. správy na ústrednej úrovni;
napr.Poštový regulačný úrad, Telekomunikačný úrad, Rada pre vysielanie a
retranzmisiu, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví
2.

tiež zriadené osobitným zákonom, tiež rozpočtové org., ale podriadené

ministerstvu – nachádzajú sa v jeho org. štruktúre;napr. všetky štátne inšpekcie, letecký
úrad (v Ministerstve dopravy), hlavný banský úrad (v Minsterstve hospodárstva)
3.

osobitným zákonom, podriadené inému ústrednému orgánu štátnej správy – v

org. štruktúre daného orgánu;
Slovenský metrologický ústav a Slovenský metrologický inšpektorát (Úrad pre
normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo)
Spravidla na čele býva generálny alebo ústredný riaditeľ, do funkcie ich vymenuváva
minister alebo vedúciiného ústredného orgánu, niektoré majú špec. RpVaR – členovia
rady volia riaditeľa, členov zvolí NR SR; ÚpRSO – menuje a odvoláva vláda SR na
návrh rady pre reguláciu SO, tá je orgánom úradu a iné ako Úrad na ochranuosobných
údajov
Pôsobnosť sú to orgány riadiace, kontrolné, s rozhodovacou právomocou, majú
oprávnenia ukladať sankcie, sú ešte org. dohľadnu. Niektoré majú aj oprávnenie
vydávať VZPP, kt. sa vyhlasujú uverejňovaní v Z.z., napr. úrad na ochranu osobných
údajov a ÚRSO. Rada pre vysielanie a retranzmisu sa má právo zúčastňovať pri tvorbe
VZPP, teda má právo sa na vydávaní zúčastňovať.

V Čechách sa označuje ako „neústredné správne orgány“ – amerikanizácia (v každej
oblasti je nejaký úrad) – pre budúcnosť
-

tvoria samostatný článok v sústave úst. org.

-

nemjú status iného úst. org.

-

v bud. sa ich počet môže zvýšiť, alebo môže dôjsť k preskupeniu

Colné riaditeľstvo – v oblasti colníctva 652/2004 (§8) o št. správe v colnítve; org.
štruktúra min. financií
Colný kriminálny úrad – tiež v tom zákone
Daňové riaditeľstvo – tiež v min. financií 150/2001 (§3) o daňových orgánoch
Pamiatkový úrad – min kultúry, ochrana kul. pamiatok, 49/2002 (§10) o chrane
pamiatkového fondu
Štátna veterinárna a potravinová správa – 39/2007 (§6), ten kto je na čele (úst. riaditeľ)
je aj vo funkcii št. veterinárneho lekára
Ústav kontroly veterinárnych liečiv – (§9) tiež v min. pôdohospodárstva
ÚRSO – 276/2001 (§7 a 8) o regulácií v sieťových odvetviach, je tu predseda a
regulačná rada, vydáva VZPP a cenové predpisy v súvislostí s cenami
Úrad na ochranu osobných údajov – 428/2002 (§38 a 39) o chrane osobných údajov,
má právo vydávať VZPP a je nezávislý
Slovenský metrologický ústav a inšpektorát – 142/2000 (§32, 33 a 35) o metrológií,
správa technického rozvoja
RpVaR – nezávislý orgán s osobitným spôsobom tvorby, 308/2000 (§5) o vysielaní a
retranzmisii

Poštový regulačný úrad – 507/2001 (§12) o poštových službách, nar. regulačný orgán
pre oblasť pôšť
Puncový úrad – v min. hospodárstva, 10/2004 (§9) o puncovníctve
Telekomunikačný úrad – pre oblasť telekomunikácií, 610/2003 (§6 ods. 3) o
elektronických komunikaciách
Úrad verejného zdravotníctva – 578/2003 (§20), na čele je hlavný hygienik SR
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny – pre ústredné obvody všetkých úradov práce,
453/2003 (§4) o orgánoch št.spravy v oblsati soc. vecí rodiny a ...; môže si vytvárať tzv.
poradné komisie – poradný a konzultatívny orgán (môžu byť zamestnanci,
zamestnávatelia, územná samospráva, mimovladne org.)
Úrad pre reguláciu železničnej dopravy – pôsobnosť vyplýva zo zakona č. 164/1996 v
znení neskorších zmien v tomto zákone (predtým bol Štátny dráhový úrad)
Inšpektoráty v org. štruk. min.:
Inšpekcia životného prostredia -
Slovenská obchodná inšpekcia – min. hospodár.
Slovenská poľnohosp. a potravinárska inšpekcia
Štátna školská inšpekcia
Štátna energetická inšpekcia –
Hlavný banský úrad – pôsobý na základe banského zákona, v org. štruk min. hosp.
Úrad dohľadu nad verejným zdravotným poistením a dohľadu nad poskytovaním
zdravotnej starostlivosti (§18) 581/2004
-

kto riadi – či je členom vlády

MIESTNA ŠTÁTNA SPRÁVA

Organizačný pohľad: sústava miestnych orgánov štátnej správy
určitá činnosť na časti štátneho územia
Relatívne samostatný druh činnosti štátu na miestnej úrovni s bližším určením jej
špecifík a cieľov, uskutočńovaná miestnými orgánmi štátnej správy – orgány s miestnou
a špeciálnou pôsobnosťou (tie takmer už nemáme)
a.

miestna – obvodné úrady

b.

špeciálna – rôzne orgány

Kraje a okresy (len hasičský a policajný zbor), inak sú to len obvodné úrady s rôznych
špecifikom obvodu, nie kraj, ani okres – takmer všade je iná orgánizácia.
Zák. č. 515/2003 o krajských a obvodných úradoch, zásadná novela – č. 254/2007 –
zrušenie krajských úradov (skôr zmena názvu – nový druh obvodného úradu – obvodný
úrad v sídle kraja – došlo ale k určitým zmenám kompetencie)
Obvodné úrady – rozpočtové organizácie štátu, napojené na rozpočet min. vnútra;
oblasti:
-

všeobecnej vnútornej správy

-

oblasť živnostenského podnikania

-

civilná obrana a riadenie štátu v krízových situáciách mimo času vojny

Niektoré úlohy plní len obvodný úrad a niektoré obvodný úrad v sídle kraja. Členia sa na
(v sídle kraja) odbory – vedúci odborov, oddelenia – vedúci oddelenia; vedúci majú
svojich zástupcov. Obvodné úrady riadi prednosta, vymenúvava ho vláda SR na návrh
ministerstva vnútra, v čase neprítomnosti prednostu tiež zastupuje zástupca. Môžu si

zriaďovať poradné orgány, musia ak to vyplýva z osobitného zákona.
Odbory:
a.

organizačný – vnút. štruktúra

b.

všeobecnej vnútornej spravy

c.

živ. podnikania

d.

civilnej ochrany a krízového riadenia

e.

ekonomický

f.

osobný úrad – pre zamestnanosť v štátnej službe

Vnútorná org. štruktúra je stanovená smernicami min. vnútra – 2 r. 2007 – vzorový org.
poriadok a konkrétna org. štruk.
Pôsobnosť vyplýva z osobitných zákonov – živ. podnikanie – živnostenský zákon, CO –
zák. o civilnej ochrane ob.
Možnosť vydávať VZP – vyhlášky OÚ
Riadenie – OÚ riadi ministerstvo vnútra, ale aj ďalšie min. a ostatné úst. org.štátnej
správy – podľa odvetvia, smernicami alebo iným org. aktami riadenia, uverejnené
oznámením vo vestníku vlády SR.

Špecializovaná miestna štátna správa – jej vznik si vyžiadala osobitná povaha určitých
záležitostí štátnej spravy, úzko špecializované úlohy, do popredia vystupuje odbornosť
tejto správy – útvary policajného zboru (krajské a okresné riaditeľstva PZ – na čele s
riaditeľmi, niektoré malé okresy nemajú okresné, tam je obvodné riaditeľstvo) – zak.
č.171/1993 o policajnom zbore, úlohy: ochrana života a majetku osôb fyzických a
osobitnej skupiny osôb (prezident, predseda vlády), osobitné objekty, ochrana štátnych
hraníc, odhaĺujú, objasňujú a rozhodujú o priestupkoch, a iné, vydávajú OP, cestovné
doklady, režim zbraní a streľba (strelné preukazy), VP – bezpečnosť a plynulosť cestnej
premávky, ochrana verejného poriadku; zbor hasičského a záchranného zboru (krajské
a okresné riaditeľstvá) – 314/2001 o chrane pred požiarmi, vyhláška 55/2002 – sídla a
úzmené obvody HaZZ; katastrálne úrady (územný obvod kraja) a správa katastra (v
obvode okresu) – 162/1995 o katastri nehnuteľností; daňový úrad (riaditeľ) buď pre
územný obdov obce alebo časti obce (Košice majú 5), tiež Správa fin. kontroly (riaditeľ)
– č. 440/2000, samostaný org. v oblasti daní; Krajský pamiatkový úrad (1 orgán na
úrovni kraja a jeden celoplošný); Obvodné banské úrady (5 – BA, BB, KE, ŠNV,
Prievidza) – 51/1988 o ban. činnosti a štátnej banskej správe; Krajské inšpektoráty;
Krajská veterinárna a potravinová správa (úst. riaditeľ) a Regionálna veterinárna a
potraviná správa (okres); Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Krajské a obvodné
pozemkové úrady (518/2003); Krajské a obvodné lesné úrady – 326/2005 o lesoch;
Krajské a obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemnékomunikácie – 534/2003 – 1x
vytvorené, nemajú predchádzajúcu históri; Krajský školský úrad (len jeden na úrovni
kraja) – 596/2003; Krajské a obvodné úrady živ. prostredia – 525/2003 o štátnej sprave
a pôsobnosti ...; Krajský stavebné úrady – 608/2003 – rozdelená pôsobnosť pre tri
okruhu – územné plánovnia, stavebný poriadok, bývanie; Regionálne úrady verejného
zdravotníctva (regionálny hygienik) – 578/2003; Územné vojenské správy – 319/2002;
Colné úrady – má pobočky a stanice; Inšpektorát práce – 125/2006 o inšpekcii práce
(§10 – 13)
-

vyžaduje sa odbornosť !

-

početná sústava so špecializovanými úlohami

Miestu štátnu správu môžu vykonávať aj obce a VÚC, nie sú to orgány štátnej správy
Formy verejnej správy
Každá org. činnosť sa prejavuje v určitých formách – von. org. praktický výraz obsahu
konkrétnych rovnorodých činností vykonávaných nepretržite.

Formy činnosti:

1.

štrukturálne (organizačné) formy – formy organizačno-spravovacie subjektov

(jednotlivé stupne org. správnych orgánov)
2.

procedurálne formy – každá činnosť (aj VS) sa uskutočňuje určitou postupnosťou

úkonov v určitom poriadku, procese, v kt. sa prejavuje (stavba – povolenie –
rozhodnutie atď.)
3.

finálne formy – výsledný prejav pôsobenia na spravovaný objekt zo strany

spravujúceho subjektu, prejavujú sa vo forme správneho aktu (finálna forma je napr. ISA
– stavebné povolenie)
-

vlastné formy činnosti verejnej správy sú procedurálne a finálne

a.

normotvorné činnosti (jednostranné právno-realizačné formy, tie sú po b. a

zahŕňajú ISA) – zahŕňa aktivity
i.

účasť orgánov na tvorbe zákonov

ii.

vlastná normotvorba – výsledok je normatívny akt; správny akt je výsledkom

teórie SP, zákonodarca ich nepozná; delia sa na:
i.

individuálne a normatívne

ii.

interné a externé

-

vždy sú prejavom vôle SO, prejavuje sa v nich verejnomocenský charakter VS,

sú to akty právne (v zákonom stanovenej forme, na jeho základe a v jeho medziach) a
môžno využiť aj donútenie, sú jednostranným prejavom vôle spravujúceho subjektu, sú
jedným z prepokladov vzniku administratívnoprávnych vzťahov, sú osobitné vo
vzťahoch k aktom súdov a prokuratúry, sú vydávané v súlade so zákonmi
iii.

v širšom slova zmysle (aj normatívne aj individuálne) a v užšom slova zmysle

(len individuálny správny akt)
iii.

vydávanie vnútorných aktov, aktov riadenia – org. poriadky, stanovy; sú záväzné

len pre adresátov
-

NSA – štátomocenský akt vydávaný org. VS, v štátom stanovenej forme,

obsahuje právnu normu, vzťahuje sa na neurčitý počet prípadov rovnakého druhu
-

ISA – výsledok aplikačnej činnosti org. VS, vzťahujú sa na konkrétne subjekty;

môžu riešiť konkrétnu situáciu a zaväzovať neurčitý počet subjektov – generálne
opatrenie (uzávierka cesty); podľa právnych účinkov delíme:
i.

konštitutívne – pro futuro a ex nunc (podnikanie na základe koncesnej listiny)

ii.

deklaratórne – pro praeterito a ex tunc (ohlasovacie živnosti – živnostenský list,

vzniká dňom ohlásenia – ohlásenie, že živnosť nevznikla má vtedy účinky do minula)
iii.

hybridné akty – časť má deklaratórny a časť konštitutívny char. (priestupkové

konanie, konštatácia viny má char. deklaratórny char. a uloženie pokuty má
konštitutívny char.)
Podľa okruhu osôb:
A.

in personam – zaväzujú konkrétnu osobu (je ich väčšina – cestovný lístok,

poľovný doklad)

B.

in rem – zaväzujú aj pravnych nástupcov (povolenie stavby)

Podľa právneho obsahu:
A.

zvýhodňujúce (oprávňujúce) – opravňujú k niečomu, resp. zvýhodňujú

B.

znevýhodňujúce – napr. sankčné

C.

podmienene oprávňujúce – oprávnenie za určitých podmienok (napr. povolenie

na stavbu, ak sa postaví aj príjazdová cesta)
Podľa toho či sa mení právne postavenie adresáta:
A.

pozitívne – nastala tu zmena (prijatie na štúdium)

B.

negatívne – rozhodnutie o neprijatí – nenastala zmena

Podľa procesných režimov
A.

vydané v správnom konaní, upravené zákonom o správnom konaní ??? –

spravny delikt
B.

akty vydané podľa osobitných predpisov, za použitia podporného právneho

poriadku – stavebné povolenie
C.

akty vydané len podľa osobitných predpisov – zák. 511/1992 o konaní vo veciach

daní, 152/1998 o sťažnostiach
D.

akty, kt. sú výsledkom konania procesu právnym predpisom neupraveného –

vyhlasovanie vecí za kultúrne pamiatky (to môžu vzniknúť problémy)

Náležitosti SA:
1.

kompetenčné náležitosti – orgán s právomocou vydáva akty (hmotnoprávne

hľadisko), orgán príslušný vecne, funkčne a miestne (procesnorpávne hľadisko)
2.

obsahové náležitosti – priznáva v danej veci oprávnenie a povinnosť – akt musí

byť jasný, nesmie posyktovať možnosť nejasného výkladu, musí ťiež
obsahovaťpoučenie a možnosť brániť sa voči nemu, vedľajšie ustanovenia – časová
doložka (dei ad quo – doba určitá, dies ad quem - ) a príkazy; musí byť určité a nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmy
3.

vonkajšia forma – spravidla písomná, adresát má právny nárok na oznámenie

alebo doručenie spravidla do vlastných rúk, iba niekedy sa vedie evidencia, že sa
nevydávajú (vyznačí sa v spise, doklad, blokové konanie tiež nemá písomnú formu)
4.

procedurálne náležitosti – vyplývajú spravidla zo spravnych predpisov, správny

poriadok, alebo osobitnézákony

Vady aktov, podľa závažnosti:
a.

nezákonné – ak to SO zistí, ex offo má napraviť tento stav, aj adresát sa tomu

môže brániť
b.

vecne nesprávne – nesprávny postup – robia sa znalecké posudky a revízie

c.

formálne – napr. chyby počtu, vyznačenie zmeny a iné opravy

d.

paakty – chyby, kt. dosahujú taký stupeň, že spôsobujú neplatnosť; zatiaľ nie je

upravený postup skúmania takýchto aktov (závažné chyby v kompetencii –
nepríslušnosť orgánu, stavebnépovolenie vydáva obec, nik iný, neodstatok formy,
požiadavka plnenia, kt. je trestné, plnenie fakicky nemožné, akt vynútený násilím)
e.

bezprostredný zásah – správna činnosť, kt. smeruje k odvráteniu

nebezpečenstva, kt. bezprostredne ohrozuje právom chránené záujmy (zásah polície);
musia byť splnené predpoklady:
I.

osobitné zákonné zmocnenie na vykonanie zásahu, aj pod spoločným velením

II.

právom chránený záujem musí byť bezprostredne ohrozený

III.

musí ísť o takú situáciu, keď nemožno nebezpečenstvo odstrániť inak

Má subsidiárnu povahu, porstriedky len poďla právneho predpisu a vyžaduje sa aj
primeranosť. Je neformálny v dvojakom zmysle – nepredchádza mu žiadne konanie, ani
postup, ani procedúra; a aj preto, že realizácia splýva s rozhodnotím uskutočniť tento
zásah.

Povinnosti tých, kt. zasahujú (z PP):
I.

povinnosť na odvrátenie a zmiernenie následkov

II.

ohlásenie zásahu

III.

spísanie záznamu

IV.

dodatočné vydanie rozhodnutia – len v niektorých prípadoch (50/1976 –

odstránenie stavby pred zrútením)
-

procedurálne a finálne su vlastné formy činnosti

Platnosť – dňom vyhlásenia v Z.z. a účinnosť – stanovené, alebo po 15. dni, po 30. dni
VZN VÚC od vyvesenia, resp. vyhlásenia.

V teórií SP sa ďalej rozlišujú:
1.

abstraktné (napr. NSA) a konkrétne formy (ISA)

2.

jednostranné (NSA alebo ISA) a dvoj a viac stranné (správne dohody alebo

zmluvy – viac obcí založí spoločný úrad)
Správne dohody (verejnoprávne zmluvy) – dvoj alebo viacstranné PÚ, na zák. kt. V, M a
Z správne vzťahy, aspoň jeden orgán je SO; je to zatiaľ menej využívaná forma v praxi,
v budúcnosti sa predpokladá, že sa budú využívať viac Môžu byť:
a.

koordinačné zmluvy – medzi dvom alebo viacerými subjektami VS (dohoda o

zlúčení obcí – dva alebo viac subjektov, za následok má zánik týchto subjektov a vznik
nového subjektu; dobrovoľné zväzky obcí)
b.

subordinačné dohody – na jednej strane je subjekt VS a na druhej môže byť iný

subjekt mimo VS (dohoda úradu práce a PO, kt. bude zabezpečovať rekvalifikáciu
občanov)
Faktické úkony s právnymi dôsledkami – nemajú bezprostredne právny význam, ale
môžu ho mať neskôr – osvedčenia (nie je to deklaratórny akt, ale potvrdzuje určitú
skutočnosť, nie je potrebné využiť správnu úvahu, osvedčujú sa skutočnosti všeobecne
známe, platí prezmupcia správnosti); overenie (legalizácia – pravosť podpisu, buď
priamo sa podpisuje pred SO, alebo dodatočne uznáme podpis spolu s pečiatkou a
doložkou stanovuje predpoklady, vidimácia – overenie zhody kópie s originálom, tiež sa
vyžaduje doložka) posudky, stanoviská a vyjadrenia; dokumentačne (zdravotná
dokumentácia), evidenčné (register evidencie obyvateľstva), informačné a registračné
úkony (pravidlene sa osvedčuje – živnosti – registrácia); zabezpečovacie úkony
(objasňovanie priestupkov); donucovacie úkony (odňatie veci); programové dokumenty
(programovévyhlásenie vlády).
Materiálnotechnické faktické úkony – nesmú odporovať zákonu, len v rámci
kompetencie, neúčasť nemá právny význam (zhromaždenie občanov, prednášky,
výstavy a pod.).
3.

právne (s právotvornými účinkami – ISA) a neprávne (faktické – verejné

zhromaždenie obyvateľov obce)

-

ISA a NSA sú správne akty v širšom slova zmysle; v užšom slova zmysle sú len

ISA

Územná samospráva
Samostatný subsystém verejnej správy, ale len relatívne (delegácia). Zahŕňa
spravovanie spoločných záležitostí obcí a samosprávnych krajov. Prejavuje sa tu
suverenita samosprávy k teritóriu, k organizácií samosprávy, v záležitostiach rozvoja a v
štatutárnych záležitostiach + finančných a daňových záležitostiach.
Je to vlastne právo a schopnosť obce samostatne spravovať vlastné záležitosti v rámci
zákonov (samospráva). Obec – územné spoločenstvo osôb, kt. nárok na samosprávu
zákon rešpektuje a upravuje; základnou jednotkou územného členenia SR; je to
spoločenstvo osôb žijucich na určitom území; je to aj samosprávny celok – zákon o
územnom a správnom rozdelení SR.
Obec – znaky:
1.

územný základ – samostatný územný, správny a samosprávy celok SR, pričom

združuje osoby, kt. majú na jeho území trvalý pobyt – základnou úlohou obce je aj
strarostlivosť o všestranný rozvoj územia (popri starostlivosti o obyvateľov)
-

územný celok obce tvorí jedno alebo viac katastrálnych území, môže sa členiť na

časti – každá takáto časť musí mať vlastný názov, ale nemusí mať vlastné katastrálne
územie
-

názov obce je v štátnom jazyku, ale zákon č. 191/1994 (o označovaní obcí v

jazyku národnostných menšín) – ak tvorí menšina aspoň 20% obyvateľov obce, tak sa
označí aj dopravná značka v jazyku menšiny; názvy mení vláda nariadením, ale treba tu
aj súhlas obce (miestne referendum sa vyhlasuje aj pri zmene názvu obce – toto je ten
súhlas obce); názvy častí obce mení ministerstvo vnútra na návrh obce; námetom môžu
byť rôzne skutočnosti (významné osobnosti, skutočnosti) – zákon tiež stanovuje aký
nemá byť názov – dlhý, duplictný, urážlivný, nepriliehavý a pod.; určenie názvov ulíc –
mení ich obecné zastupiteľstvo VZN-kom, každá ulica a verejné priestranstvo musí mať
vlastný názov; zlúčenie obcí sa deje nariadením vlády, so súhlasom obce (miestne
referendum) a na základe stanoviska obvodného úradu v sídle kraja, kde sa obec
nachádza (môže byť aj negatívne, nezáleží na tom)
-

iná územná zmena obce, rozhoduje o nej obvodný úrad v sídle kraja

-

zlúčenie obce – zlúčené obce právne zanikajú, možno ich zlúčiť (alebo rozdeliť)

len ku dňu konania volieb do orgánov samosprávy obcí; návrh na zlúčenie alebo
rozdelenie obce musí obsahovať výsledok referenda + dohoda musí obsahovať staré a
nové názvy, sídla orgánov, zoznam všeobecne záväzných nariadení, mená priezviská
starostov (pri zlúčení) – zák. o obecnom zriadení (§2a); ak by sa na názve nedohodli,
navrhne ho ministerstvo vnútra
-

rozdelenie obce – ak novovzniknuté obce budú mať vlastné katastrálne územie,

min. 3000 obyvateľov, a ak urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce; tu názvy
vyplývajú z jednotlivých častí obce, ak nevznikla z časti, tak sa riadne určí nový názov
-

symboly obce – obec má právo na vlastné symboly a ak ich má, tak je povinná

ich využívať pri výkone samosprávy – erb, vlajka (týmito je označená budova
zastupiteľstva, miestnosť starostu, rokovacia miestnosť), pečať a prípadne znelka – je
ich potrebné zapísať od heraldického registra, kt. vedie ministerstvo vnútra
2.

osobný základ – osoba, kt. má na území obce trvalý pobyt; zúčastňuje sa na

samospráve obce a v rámci jeho účasti mu zákon o obecnom zriadení priznáva práva a
povinnosti:
-

právo voliť a byť zvolený do orgánov obce, zúčastniť sa miestneho referenda,

verejných zhromaždení obyvateľov obce a vyjadriť názor (§3 ods. 2)
-

povinnosť vykonávať menšie obecné služby v záujme obce, chrániť majetok

obce, napomáhať udržať poriadok v obci, zúčastňovať sa na odstraňovaní následkov
živelnej pohromy (§3 ods. 3)
-

zákon tiež hovorí, že na samospráve obce má právo sa podieľať aj ten, kto ma

na jej území nehnuteľný majetok, alebo platí miestnu daň alebo popatok, aj ten, kto je
prihlásený na prechodný alebo dlhodobý pobyt, má čestné občianstvo obce – nemôžu
voliť a byť zvolený – tieto práva má len obyvateľ
3.

výkon úzmenej samosprávy – časť úloh verejnej správy, kt. vykonáva subjekt

odlišný od štátu vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, je prejavom
decentralizácie verejnej správy; pôsobnosť obcí:
a.

vlastná pôsobnosť – samostatná pôsobnosť, prirodzená (§4 ods. 3) – obec pri

výkone samosprávy najmä: hospodári s vlastným majetkom (hnuteľným a
nehnuteľným), ale aj s majetkom štátu, kt. je prenechaný obci do užívania, zostavuje a
schaľuje rozpočet a záverečný účet, rozhoduje vo veci miestnych daní a poplatkov a
vykonáva ich správu – predovšetkým majetkové veci; tak isto správa verejných
priestranstiev, ciest, kultúrnych a športových zariadení, pamiatok a pod.; obec vedie
obecnú kroniku, aj v jazyku menšiny, ak je splnená podmienka
-

(§4 ods. 4) pokiaľ zákon neustanovuje, že ide o výkon prenesenej právomoci, ide

o výkon pôvodnej právomoci
-

(§5 ods. 1) na obec možno preniesť niektoré úlohy štátnej správy, ak je to

racionálnejšie (napr. zákon o ochrane prírody a krajiny) – je prejavom dekoncentrácie
verejnej správy; tento výkon riadi a kontroluje vláda – ak by obec dlhodobo (najmenej 6
mesiacov) svou pôsobnosť nevykonávala a zároveň nemohla urobiť žiadne opatrenia,
aby sa výkon zabezpečil, tak – obec bude písomne vyzvaná na nápravu, orgán, kt. ju k
tomu vyzve je obvodný úrad v sídle kraja; ak ani po výzve úlohu nesplní, príslušným na
konanie bude orgán miestnej štátnej správy – bude ju plniť on sám, obec mu náklady
vynahradí → obec spolupracuje s orgánmi štátu
b.

cudzia pôsobnosť – delegovaná alebo prenesená

Historický vývoj:
Ř

Zák. č. 369/1990 – zákon o obecnom zriadení; v roku 1990 – zákon o organizácií

miestnej štátnej správy, č. 472; zákon o hlavnom meste Bratislave, č. 337; zákon o
meste Košice, č. 401 – prelomový rok.
Ř

Zák. č. 222/1996 – o organizácií miestnej št. správy (zrušil pôvodný zákon).

Ř

Zák. č. 416/2001 – o prechode niektorých pôsobností z org. štátnej správy na

obce a VÚC; zákon a samosprávnych krajoch (= VÚC), č. 302 – tiež dôležitý rok;
základné právne predpisy územnej samosprávy; dôležité sú aj ustanovenia Ústavy SR.

Samospráva obce – vykonávajú ju obyvatelia obce:

1.

orgánmi obce – sú:

a.

obecné zastupiteľstvo – zastupiteľský zbor zložený z poslancov, volených v

priamych voľbách obyvateľmi obce na 4 roky, funkčné obdobie sa však končí až

zložením sľubu novozvolených poslancov – počet určí zastupiteľstvo pred voľbami
podľa počtu obyvateľov obce (napr. do 40 obyvateľov – 3 poslanci; 41 až 100 – 3 až 5
poslnacov; najviac je 100 000 obyvateľov – 23 poslancov)
-

rozhoduje o základných otázkach života obce, zásady hospodárenia a

nakladania s majetkom obce (a štátu), schvaľuje rozpočet a záverečný účet obce
(zavedenie dane), územné plány obce, uznáša sa na nariadeniach obce, vyhlasuje
hlasovanie obyvateľov a zvoláva verejné zhromaždenie,zriaďuje funkciu hlavného
kontrolóra obce (§11 ods.4)
-

schôdze – schádza sa podľa potreby, najmenej raz za dva mesiace a ak o to

požiada najmenej 1/3 poslancov – starosta zvolá zasadnutie najmenej do 10 dní od
doručenia takej žiadosti (ak neobsahuje iný termín); schôdze zvoláva a vedie starosta,
ak zákon neustanoví inak (zástupca alebo poverný poslanec)
-

uznášanie – je spôsobilé, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých

poslancov; na prijatie uznesenia je potrebná nadpolovičná väčšina pítomných, na
prijatie nariadenia je potrebná 3/5 väčšina prítomných
-

podrobnosti upravuje rokovací poriadok zastupiteľstva

b.

starosta obce – predstaviteľ obce, najvyšší výkonný orgán obce, je to verejná

funkcia, končí zložením sľubu novozvoleného starostu, platí tu nezlučiteľnosť funkcí s
funkciou poslanca, zamestnanca obce, štatutárneho orgánu RO alebo PO obce,
predsedom VÚC, vedúcim orgánu štatnej správy, alebo funkciu podľa osobitného
zákona (prokurátor, sudca a pod.)
-

vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva, ak je zvolená obecná rada (poradný a

iniciátorský orgán), tak jej zasadnutia, podpisuje uznesenia
-

je buď štaturárny orgán (majetkovoprávne a pracovnoprávne vzťahy) alebo

správny orgán obce (administratívnoprávne vzťahy)
-

sistačné právo – dôležitá otázka; týka sa len uznesení obecného zastupiteľstva –

podstata spočíva v tom, že starosta odmietne podpísať uznensenie do 10 dní od
doručenie, výkon uznensenia pozastaví; o samotnom uznensí rozhodne len
zastupiteľstvo – toto uznesenie zverejní na obecnej tabuli s odôvodnením prečo ho
nepodpísal; ďalej musí zvolať schôdzu zastupiteľstva do dvoch mesiacov, aby sa o tom
rozhodlo, môže sa znovupotvrdiť 3/5 väčšinou všetkých poslancov (výkon takéhoto
uznenia nezastaví, ale môže ho postúpiť prokuratúre)
-

zvolá aj komisiu zastupiteľstva (poradný orgán zastupiteľstva) pre poradu

-

problematika pokút – môže ju uložiť PO a FO až do výšky 200 000 korún a to v

tom prípade, že osoby porušia VZN obce, ak neudržujú čistotu a poriadok na
nehnuteľosti, kt. užívajú a narušia vzhľad obce, ak znečistia ver. priestranstvo, ak
odkladajú veci mimo vyhradených miest; alebo ak strarosta určí povinnosť pri
odstránení následkov živelnej pohromy a oni to bez primeraného dôvodu v danej lehote
povinnosť nevykonajú
-

podobné oprávnenie má VÚC podľa prís. zákona, až do 500 000

-

zánik mandátu: ak odmietne sľub, alebo ho zloží s výhradou (v zmysle zákona o

voľbách do orgánov samosprávy, č. 346/1990), keď mu uplynie funkčné obdobie,
vzdanie sa mandátu, ak je právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin – deň zániku
je deň právoplatnosti rozsudku, ak bol pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na
PÚ (tiež v deň právoplatnosti rozhodnutia), ak sa v miestnom referende o odvolaní
starostu (vyhlásením výsledov hlasovania ob. obce – do 3 dní od doručenia zápisnice

obecnému zastupiteľstvu, zverejnia sa na obecnej tabuli), ak starosta zmení trvalý pobyt
mimo územia obce, resp. mestskej časti (prihlásením na trvalý pobyť), ak nastane
nezlučiteľnosť funkcie (ak do 30 dní neurobí relevantný právny úkon na odstránenie
rozporu – v písomnej forme, je tam výslovne uvedené, že sa vzdáva danej funckie),
smrťou a zrušením obce ako PO, vzdaním sa mandátu (najskôr dňom doručenia
obecnému úradu - podateľne, inak ak je to tam uvedené; musí byť v pśimonej forme,
pričom tu je dôležitý deň aj hodina)
-

starosta môže byť odvolaný v rámci miestneho referenda, do tohto procesu

nezasahuje obecné zastupiteľstvo – ono ho môže (ak je neprítomný (nezdržiava sa na
úrade) alebo nespôsobilý (zdravotné dôvody) na výkon funkcie, pričom to trvá dlhšie
ako 6 mesiacov) alebo musí vyhlásiť (ak o to požiada petíciou aspoň 30% oprávnených
voličov, za týmto úceľom funguje petičný výbor – 3 poslanci a stratosta, práve v tomto
prípade však starosta nebude vo výbore, pretože sa to týka priamo jeho, inak
referendum sa musí uskutočniť do 90 dní; ďalej ak starosta hrubo alebo opakovane
zanedbáva povinnosti starostu (zanedbáva povinnosti uložené zákonom aspoň v dvoch
prípadoch – opakovane porušuje, ak v troch a viac prípadoch, tak to už sústavne
porušuje), alebo porušuje všeobecne záväzné právne predpisy); povinné vyhlásenie je
vykonané nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov
c.

zástupca starostu – obligatórna funkcia, starosta ho musí mať; zastupuje ho v

čase neprítomnosti alebo nespôsobilosti, volí ho zastupiteľstvo z poslancov, na návrh
starostu – obe podmienky musia byť splnené súčasne, tak isto ho môže zastupiteľstvo
kedykoľvek odvolať; ak by bola zriadená obecná rada, tak je zástupca celý čas aj jej
členom, zvoláva a vedie jej zasadnutia; zastupiteľstvo určí aj rozsah oprávnení na návrh
starostu
d.

obecná rada – fakultatívny orgán, kt. môže zriadiť zastupiteľstvo, je zložená z

volených poslancov obecného zastupiteľstva na celé funkčné obdobie, zastupiteľstvo
ich však môže kedkoľvek odvolať, max. počet členov je 1/3 poslancov zastupiteľstva,
pričom sa prihliada aj na pomer politických síl v zastupiteľstve; je poradným orgánom
starostu, vo vzťahu k zastupiteľstvu je org. výkonným, kontrolným a iniciatívnym
(podklady na rokovania), vo vzťahu ku komisiám je koordinačným orgánom; obecná
rada sa schádza podľa potreby, najmenej 1x za mesiac, najmä v medziobdobiach –
kedy sa neschádza zastupiteľstvo; má aj svoj rokovací poriadok – na rokovanie je
potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov, na prijatie uznensenia je potrebné
schválenie nadpoločnej väčšiny
e.

komisie – plnia funkciu vo vzťahu k zastupiteľstvu – poradný orgán stály alebo

dočasný, taktiež iniciatívny, kontrolný; sú zložené aj z neposlancov, sú zvolení obecným
zastupiteľstvom; odporúča sa vnútorná skladba: predseda, tajomník a členovia; stále
komisie sa vyjadrujú k najpodstatnejším otázka – ochrana živ. prostriedia, bytové,
sociálne, vzdelávania, kultúra, šport, ekonomické otázky, otázky napredovania obce a
pod.; komisie nemajú rozhodovaciu právomoc v rámci obce, ale obligatórne komisie
musia byť zriadené na základe zákona
f.

obecný úrad – nie je právnickou osobou, v praxi má zamestnancov, ale sú to

zamestnanci obce, je to orgán výkonný vo vzťahu k zastupiteľstvu a starostovi, ale aj ku
komisiám, rade a kontrolórovi; zabezpečuje organizačné a administratívne veci – napr.
nákup literatúry, počítačov a iných, vypracúva pśiomné vyhotovenia rozhodnutí –
písomnú agendu; org. štruktúra – v malých obciach ho riadi starosta (zväčša), inak

môže byť zriadená funkcia prednostu obecného úradu, menuje ho starosta, je
zamestnancom obce, prácu vykonáva na obecnom úrade a do funkcie sa dostáva
vymenovaním; má poradný hlas na zasadnutiach zastupiteľstva alebo rady, tiež aj
podpisuje zápisnice zo zasadnutí; obecné zastupiteľstvo určuje org.poriadok tohto
úradu, starosta organizuje prácu prednostu, schvaľuje podanie žalôb, zastupovanie
obce v právnych záležitostiach, hl. kontrolór kontroluje činnosť úradu (jeho písomnú
agendu, účtovníctvo a pod.)
g.

hlavný kontrolór – je to v podstate hybrid v org. sústave, je podriadený starostovi

(zamestananec obce, zodpovedá mu) a zastupiteľstvu (ono ho menuje, na 6 rokov);
môže byť zriadený útvar hlavného kontrolóra, ten zabezpečuje agendu kontrolóra; plní
úlohy: kontrolné (príjmy a výdavky obce), vypracúva oborné stanoviská (napr. k
rozpočtu), má oprávnenie preverovať (zavádzanie daní, poskytnutie úveru, tvorbu a
čerpanie rozpočtu a pod.) – úlohy sú §18d až 18f; jeho činnosť nemôže byť nahradená
nijakou komisiou alebo právnickou osobou na základe zmluvy; riadi sa zákonmi: č.
502/2001 o finančnej kontrole a vnútornom audite a zák. č. 10/1996 o kontrole v štátnej
správe (novela od 1. júna 2008)
2.

hlasovaním obyvateľov – miestne referendum – obligatórne ak sa jedná o

zlúčenie, rozdelenie obce, zmenu názvu, odvolanie starostu, ak o to požiada petíciou
30% oprávnených voličov obce, ďalšie dôležité úlohy samosprávy obce uvedené v
zákone
3.

verejnými zhromaždeniami obyvateľov

§2c číslovanie stavieb – podstata je však vo vyhláške min. vnútra č. 31/2003 –
podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a číslovaní stavieb; k
vlastným úlohám (k samospráve obce) obce patrí určovanie súpisného (obec na vlastné
náklady vyhotoví tabuľky s číslami – určuje ich obec) a orientačného (obstaráva a
udržiava ich stavebník) čísla. Obec môže určiť, že aj orientačné čísla budú na tabuľkách
rovnakého vzoru ako pri súpisných; orientačnými sa označujú vchody do ulice, ale len
tie, kt. majú pomenované ulic – čísluje sa od stredu, vľavo sú párne, vpravo nepárne.
Určuje ich obec rozhodnutím, zasiela ich aj príslušnému úradu katastra – hneď po
kolaudácií stavby stavebník požiada o číslo, výnimka – ak stavebník ju chce predať
alebo poistiť, ak je ešte rozostavaná – vtedy aj bez kolaudácie.
Obecná polícia – poriadkový útvar obce, podrobnosti kt. vyplývajú zo zák. č. 564/1991 o
obecnej polícií; nemá právnu subjektivitu, príslušníci obecnej polície sú len
zamestnancami obce; zriaďuje a zrušuje ju zastupiteľstvo VZN. Pri výkone činnosti maju
policajti postavenie verejného činiteľa (vzťahujú sa na nich ustanovenia tr. zákona), na
čele stojí náčelník, kt. menuje zastupiteľstvo na návrh starostu na dobu neurčitú, v
obciach, v kt. to účelné tak starosta navrhne stáleho zástupcu náčelníka, inak ho
zastupuje ním zvolený (náčelníkom) zamestnanec.

Všeobecne záväzné nariadenie obce (§6a a 6b) – tu treba rozlišovať nariadenia v
rámci:
1.

štátnej správy – musia byť v súlade aj s nariadeniami vlády a predpismi

ministerstiev
2.

samosprávy

Od 1. septembra 2007 došlo k zjednoteniu, že aj VZN obce nadobudne účinnosť po 15.
dni od vyvesenia (nie po 30. dni).

Samosprávny kraj je upravený v zákne č. 302/2001 Z.z. o samospráve VÚC; novely:
384/2008 – zmenil aj zákon o obecnom zriadení a 416/2001 o prechode pôsobnosti.
Územné obvody VÚC sú v súlade s obvodmi krajov, množstvo ustanovení je podobných
z usporiadania obce, symboly sú ako u obce, má územný obvod, obyvateľstvo a tak:
1.

obyvateľ – osoba, kt. má trvalý pobyt v obci, kt. sa nachádza na území

samosprávneho kraja; trvalý a prechodný pobyt – zák. č. 253/1998 o hlásení pobytu
občanov a hlásení pobytu občanov SR; podobné práva ako u obce (voliť do orgánov –
predseda a zastupiteľstvo samosprávneho kraja; byť zvolený, hlasovať na referende,
byť prítomný na zasadnutiach a iné); dôležité je, že hlasovať môže aj osoba s
prechodným pobytom, alebo cudzinec, kt. má na území kraja dlhodobý pobyt, zvolené
do orgánov nemôžu byť, tak isto aj voliť nemôžu a hlasovať v referende
Samosprávny kraj organizuje tvorbu rozvoja samospravneho kraja – kultúrne,
vzdelávacie (najmä stredné školy), zdravotníctva, rozvoja cestovného ruchu, ochrany
prírody. Môže vyvýjať samostatnú podnikateľskú a investičnú činnosť.
Zastupiteľstvo – zbor poslancov volených v priamych voľbách (zák. 303/2001 o voľbách
do samosprávneho kraja); podmienkou je, že osoba je obyvateľom kraja; na jedného
poslanca pripadá 12000 – 15000 obyvateľov na poslanca; úlohy sú upravené v
zákone ??? – volí podpredsedu z radov poslancov kraja, hlavného kontrolóra (tiež na 6
rokov), zriaďuje si komisie (obligatórne alebo fakultatívne), zriaďuje tzv. úrad
samosprávneho kraja (podobné funckie ako v obci, na čele stojí riaditeľ, zodpovedá
predsedovi, zúčastňuje sa na zasadaniach a má poradný hlas).
347/2007 – zastupiteľstvo sa schádza podľa potreby najmenej raz za 2 mesiace,
zasadania zvoláva a vedie predseda samosprávneho kraja; predseda je povinný ho
zvolať najneskôr do 30 dní; návrh programu sa musí poslancom oznámiť najneskôr 10
pred rokovaním, má sa s ním oboznámiť aj verejnosť; na prijatie uznensenia je treba 3/5
aspoň nadpolovičnej väčšiny, na VZN treba 3/5 všetkých poslancov; podpisuje
predseda, najneskôr do 10 dní.
Predseda – volia ho obyvatelia v priamych voľbách, tiež má sistatčné právo k
uzneseniam (opätovné schválenie – 3/5 väčšina všetkých), okrem voľby a odvolania hl.
kontrolóra; môže interpelovaný – musí odpovedať do 30 dní danému psolancovi.
Komisie – rozdiely, kt. musia byť obligatórne zriadené.
Pokuta – tu za porušenie VZN VÚC, ukladajú samosprávny kraj, až 500 000; aj tu to
tvorí príjem rozpočtu

Kontrola vo verejnej správe

je jednou zo záruk zákonností, vznikajú tu špecifické, tzv. kontrolné vzťahy; legálna
definícia pojmu kontrola neexistuje – môže ním však byť porovnávanie skutočného
stavu so stavom predpokladaným, z funkčného hľadiska možno kontrolu ponímať ako
činnosť; z organizačného hľadiska ide o sústavu orgánov, vykonávajúcich kontrolu.
Každá kontrola má funkciu poznávaciu, porovnávaciu a nápravnú. Zodpovedajú im aj
štádiá kontrolnej činnosti:
1.

zisťovanie a analýza skutočného stavu

2.

porovnávanie skutočného a požadovaného stavu a zisťovanie prípadných

odchýlok, nedostatkov
3.

prijatie opatrení na odstránenie zistených odchýlok, prípadne uplatnenie právnej

zodpovednosti
Právny základ kontroly je buď založený v kompetenčnej právnej norme, alebo ak ide o
kontrolu medzi nadriadeným a podriadeným, tam základ vyplýva z hierarchického
vzťahu.
Druhy kontrol:
1.

podľa predmetu a rozsahu:

a.

všeobecná – všetka činnosť kontrolovaného subjektu zo všetkých hľadísk

b.

špecializovaná – určitá časť činnosti

2.

podľa časovej súvislosti kontroly:

a.

predbežná – pred prijatím určitého opatrenia

b.

priebežná – v priebehu určitej činnosti

c.

následná – ide o kontrolu ukončeného procesu činnosti, alebo ide o sledovanie

toho, ako sú odstránené nedostatky z predošlej kontroly
3.

podľa toho, z iniciatívy koho sa vykonáva:

a.

z vlastnej iniciatívy

b.

z iniciatívy iného orgánu

4.

podľa subjektov, kt. vykonávajú kontrolu:

a.

kontrolu, kt. vykonávajú štátne orgány alebo iné subjekty, kt. nie sú súčasťou VS

b.

kontrola vykonávaná orgánmi VS – správna kontrola

5.

podľa právnych vzťahov kontrolujúceho a kontrolovaného:

a.

vnútorná – uskutočňuje sa v rámci vzťahov nadradenosti a podradenosti, v rámci

toho istého organizačného systému
b.

vonkajšia – vo vzťahu k subjektom, kt. nepatria do organizačnej sústavy

kontrolujúceho subjektu – administratívny dozor alebo správny dozor
V súvislosti s kontrolným procesom sa rozoznávajú 3 pojmy:
1)

pojem kontrola – sa vyznačuje tým, že je spojený so sankciami – je súčasťou

riadenia, správy a znamená aj zásah do činnosti orgánu
2)

pojem dozor – je užší ako kontrola, je to špecifický druh kontroly, tu chýba

sankcia; príkladom je všeobecný dozor prokurátora
3)

pojem dohľad – špecifický druh kontroly a často býva výstupom pre ďalší druh

konania (napr. štátny stavebný dohľad)
Kontrola vykonávaná vládou a orgánmi štátnej správy – vykonáva ju vláda, ministerstvá
a ostatné orgány štátnej správy, orgány miestnej štátnej správy a inšpekcie.
-

vláda ju vykonáva prostredníctvom úradu vlády najmä pre kontrolu plnenia úloh v

súvislosti s výkonom štátnej správy, pre vybavovanie petícií a sťažností a kontroluje
plnenia uznesení vlády (Zákon o kontrole v štátnej správe – zák. č. 10/1996)
-

úrad vlády vykonáva kontrolnú pôsobnosť voči ministerstvám, ostatným orgánom

štátnej správy, orgánom miestnej štátnej správy a PO nimi zriadenými; kontroluje
hospodárenie, vybavovanie petícií, sťažností a pod.
-

kontrolná činnosť ústredných orgánov št. správy a miestnych orgánov št. správy

je špeciálna, pretože sa vykonáva na určitom úseku
-

orgány miestnej štátnej správy vykonávajú kontrolnú činnosť na miestnej úrovni v

rámci svojich územných obvodov – táto sa môže vykonávať ako vnútorná, resp.
vonkajšia kontrola
-

inšpekcie sú samostatné rozpočtové organizácie podriadené ministerstvám majú

celoštátnu pôsobnosť (napr.

Slovenská inšpekcia ŽP, Slovenská obchodná inšpekcia, Slovenská stavebná
inšpekcia, Slovenská veterinárna a potravinová inšpekcia a Štátna školská inšpekcia)
Proces kontroly – základným predpisom je taktiež zákon č. 10/96, s odchýlkami v iných
zákonoch. Kontrolnú činnosť vykonávajú pracovníci kontroly, avšak za určitých
podmienok sa môžu zúčastniť aj tzv. prizvané osoby. Pred začatím kontroly sa musia
pracovníci povinne preukázať sa písomným poverením a ďalej oznámiť, že sa začala
kontrola. Vylúčení sú tí zamestnanci, u kt. je dôvodný predpoklad nepredpojatosti vo
vzťahu či už kontrole alebo kontrolovanému subjektu. Námietku môže uplatniť
kontrolovaný subjekt a vedúci kontrolného úradu o nej rozhodne do troch dní od
uplatnenia námietky. Majú právo najmä vstupovať do objektov, požadovať od subjektu
poskytovanie pravdivých a úplných informácií, právo odnímať v odôvodnených
prípadoch prvopisy dokladov a pod.
Základné povinnosti pracovníkov kontroly sú povinnosť informovať vedúceho
kontrolovaného subjektu o výsledku kontroly, požiadať si jeho stanovisko, preveriť
opodstatnenosť námietok kontrolným zisteniam a potom ich zohľadňujú v protokole,
povinnosť prerokovať protokol s vedúcim kontrolovaného subjektu; ak zistia podozrenie
z trestného činu, sú povinní oznámiť to orgánom činným v trestnom konaní.
Prostriedkom na zabezpečenie priebehu konania kontroly v prípade neplnenia
povinností zamestnancov v súvislosti so zabezpečením priebehu kontroly je možnosť
udeliť poriadkovú pokutu.

O výsledku sa spracuje protokol, kt. obsahuje popis zistených skutočností, nedostatkov,
stanovisko vedúceho kontrolovaného subjektu; ak sú voči nemu podané námietky, sú
povinní ich zapracovať ich do protokolu a následne sa vypracuje záznam, kde sa
uplatňujú námietky vedúceho alebo zamestnancov. Protokol je potrebné prerokovať, o
čom sa vyhotoví zápisnica, kt. musí obsahovať dátum oboznámenia kontrolovaného
subjektu s protokolom, mená prítomných pri prerokovaní a ich podpisy, kde sa môžu
prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov alebo sa tam môže uviesť to, že sa
uplatňuje právna zodpovednosť. Ak sa kontrolou nezistí žiadny nedostatok, vyhotoví sa
len záznam.
Kontrola voči verejnoprávnym korporáciám (územná samospráva) – ide o štátny dozor
nad verejnoprávnymi korporáciami, kt. vykonávajú najmä NKÚ (predovšetkým finančné
hospodárenie), orgány prokuratúry (dozor nad VZN a inými rozhodnutiami obcí), ďalej
orgány štátnej správy (v prípadoch keď ide o prenesený výkon štátnej správy).
Vonkajšiu kontrolu voči nim vykonáva NR SR, súdy, NKÚ (nezávislý orgán kontroly
hospodárenia, nepatrí do sústavy orgánov štátnej správy, predmetom kontroly sú
prostriedky pochádzajúce zo SR a EÚ; vykonáva kontrolu voči vláde, ministerstvám a
pod.), prokuratúra, ombudsman, ale aj tzv. občianska kontrola na základe sťažností a
petícií.
Ústavnosúdna kontrola verejnej správy – rozoznávame ústavné a správne súdnictvo:
1.

ústavné súdnictvo – rozhoduje o súlade právnych predpisov, tiež o sťažnosti

fyzických alebo právnický osôb – ak zistí, že rozhodnutím boli porušené práva FO alebo
PO, takéto rozhodnutie zruší, môže požadovať aj obnovenie stavu; rozhoduje tiež o
sťažnostiach orgánov územnej samosprávy proti nezákonnému zásahu do vecí
územnej samosprávy
2.

správne súdnictvo – má svoj základ v čl. 46 Ústavy SR; jeho formy sú štyri:

a.

preskúmanie právoplatností rozhodnutí orgánov VS

b.

preskúmavanie neprávoplatných rozhodnutí orgánov VS

c.

konanie proti nečinnosti VS

d.

konanie o ochrane pred nezákonným zásahom

Prokurátorský dozor – na základe OSP, predmetom je dodržiavanie zákonnosti orgánov
VS a to v rozsahu, kt. ustanovuje zákon o prokuratúre, č. 153/2001; prokurátor nemôže
však ukladať sankcie. Spočíva v preskúmavaní zákonnosti, vykonáva previerky
zachovávania zákonnosti alebo uplatňuje poradný hlas na zasadnutiach orgánov VS
(právne prostriedky sú protest prokuratúra, upozornenie prokurátora, návrh na začatie
konania pred súdom alebo aj konanie pred ÚS o súlade právnych predpisov).
Ombudsman – má právo kontrolovať všetky zložky VS na všetkých úrovniach, určitým
spôsobom riešiť konflikty a tzv. reformátorská činnosť 564/2001 – vzťahuje sa na
orgány štátnej správy, orgány VS, vylúčená je NRSR; koná na základe podnetu FO,
alebo PO, nemá právo uložiť nejakú sankciu, výsledkom môže byť to, že môže podať
podnet prokurátorovi, môže upovedomiť podávateľa podnetu o ďalšom postupe, alebo
môže vec odložiť
Občianska kontrola – jej formami sú petície (slúžia na uplatňovanie verejného záujmu) a
sťažnosti (slúžia na uplatnenie individuálneho záujmu – zák. č. 152/1998 o
sťažnostiach).

Zodpovednosť vo VS

Vyvodzovanie zodpovednosti za prípravné konanie propri morálnej a politickej
zodpovednosti prispieva ku garantovaniu základných práv a slobôd – záruka
zákonnosti.
1.

v širšom význame slova – je to aj potreba a povinnosť poznať svoje práva a

povinnosti v okruhoch spol. vzťahoch regulvaných právom; preventívna strána sa
zabezpečuje všeobecnou povinnosťou poznania práva širokej verejnosti
2.

v užšom slova zmysle – právna spôsobilosť niesť právne následky za protiprávne

konanie (delikt)
Rozdiely medzi súdnymi a správnymi deliktmi:
-

súdne delikty sú trestné činy (prečiny a zločiny), priamo upravné v trestnom

zákone (zák. č. 300/2005)
-

správne delikty – tu nie je legálna definícia, je to dané tým, že je povinnsotí je

príliš mnoho; aj keď priestupok má úpravu – priestupkový zakon (zák. č. 372/1990)
-

súdne delikty stíhajú nezávislé súdy, správne delikty postihujú v zásade orgány

verejnej správy
-

objekt súdny deliktov – ochrana života, zdravia a majetku osôb; správnych

deliktov – bezporuchová správa verejných vecí
-

subjekt deliktov – len fyzická osoba pri súdnych; pri správnych sa môže

postihovať tak fyzická aj právnická osoba (za priestupok len fyziciké osoby, a
disciplinárne a poriadkové delikty tiež len fyzické osoby)
-

procedúra – pri súdnych deliktoch je postup kodifikovaný v trestom poriadku

(trestný proces); režim priestupkového práva je aj v osobitných predpisoch (nie
kodifikovaný), čiastková kodifikácia je priestupkový zákon, správny poriadok je
všeobecný, ak sa iné otázky inde riešia inač, platí tá úprava – správny poriadok platí

subsidiárne
-

spoločenská difamácia (odsúdeniahodnosť) – viac pre trestné činy, je viditeľné aj

napr. pre posudzovanie bezúhonnosti; spoločenská nebezpečnosť týchto činov je
odlišná – nebzpečnejšie sú trestné činy
-

určenie hranice medzi súdnym a správnym deliktom – často dochádza k

presunu, ale nie je možné, aby nejaký čin bol aj súdny aj správny delikt
-

správne delikty – skutkové podstaty sú konštruované aj na základe nedbanlivosti,

ak to nie je stanovené, tak sa berie do úvahy úmysel; ten výhrandný pre trestný zákon
(súdne delikty)
Akademická definícia správneho deliktu – protiprávne konanie, kt. znaky ustanovuje
zákon, za kt. orgán verejnej správy ukladá sankcie stanovené administratívnoprávnou
normou; konanie v rozpore s právom, s kt. spája zákon hrozbu sankcie. V rámci toho
rozlišuje konanie:
1.

omisívne konanie – sankcionovaná nečinnosť

2.

komisívne konanie – aktívne konanie

Trestnosť – sankcie maju funkciu represívnu a preventívnu. Zodpovednou osobou môže
byť fyzická a právnická osoba – pod. je deliktuálna spôsobilosť (spôsobilosť protiprávne
konať a niesť za to následky – je to najmä vôľová a intelektuálna zložka; ale aj
dosiahnutie určitého veku, určitého právneho postavenia – napr. subjektom je len
podnikateľ); u právnickej osoby – tam je podmienkou vznik a existencia PO.
Zavinenie – vnútorný psychicky vzťah páchateľa k protiprávnemu konaniu a jeho
následkom – úmyselné (directus – vedel a chcel, a indirectus – vedel a bol s tým
uzrozumený) a nedbanlivostné.

Avšak nie každé porušenie práva je správnym deliktom – musí byť naplnená skutková
podstata takéhoto činu – znakmi sú:
a.

objekt – spoločenský záujem, kt. je chránený a voči, kt. smeruje čin

b.

objektívna stránka – konanie, omisívne alebo komisívne

c.

subjekt – páchateľ, alebo osoba

d.

subjektívna strána – vzťah páchateľa (úmysel alebo nedbanlivosť)

Delenie, základné delenie:
1.

priestupky – upravuje ich zák. č. 372/1990 – o priestupkoch (priestupkový zákon)

– obsahuje len všeobecnú úpravu, nie je vyčerpávajúci – iné priestupky stanovujú iné
predpisy (napr. zákon o vodách); často sa ale odtiaľto prenáša priestupkový proces – je
to čiastočná a otvorená kodifikácia, zákon má všeobecná časť, osobitné ustanovenia a
iné
Priestupok – zavinené konanie, kt. porušuje a ohrozuje záujem spoločnosti a je za
priestupok výslovne označené, ak nejde o iný správny delikt alebo trestný čin; sú v ňom
všetky formálne znaky (vymedzené zákonom). Protiprávne konanie môže byť vylúčené
okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť – za istých okolností sa nepovažuje za
protiprávne (nutná obrana, krajná núdza a konanie na príkaz).
Objekt priestupku – spol. vzťahy chránené zákonom:
a.

všeobecný (rodový) – záujem na riadnom výkone verejnej správy

b.

druhový (skupinový) – skupina príbuzných záujmov, kt. patria k jednej oblasti

(školstva a mládežle, meny, zdravotnćtva a pod.)
c.

individuálny – konkrétny záujem, na kt. sú stanovené príslušné ustanovenia

priestupkového zákona (záujem o riadnu školskú dochádzku žiakov – predmetom bude
žiak)
-

treba odlišovať od predmetu – to je konkrétny hmotnoprávny nosič, alebo subjekt

priestupku; nie je jedným zo znakom priestupku
Objektívna stránka – komisívne alebo omisívne konanie; nie to len konanie, ale aj jeho
následok a príčinný vzťah medzi nimi.
Subjekt priestupku – len osoba, fyzická, kt. dovŕšila 15. r. veku a neexistencia dôvodov,
kt. vylučujú príčetnosť; človek, kt. nemohol rozpoznať alebo ovládať konanie (alkohol to
nie je); páchateľom je aj špeciálny subjekt (cudzinec – poruší zákon o pobyte
cudzincov). Niektoré osoby nepodliehajú správnemu trestaniu – ale exempcii (výsady –
vyňaté spod zákona o priestupkoch; prezident, poslanci, sudcovia ust. súdu a ďalší).
Subjektívna stránka priestupku – vnútroný vzťah páchateľa – nedbanlivosť môže byť
vedomá – vedel, že môže spôsobiť ujmu, a nevedomá – nevedel o tom.
Priestupkové právo nepozná štádiá – právnym následkom je sankcie (ujma, kt. vznikne
páchateľovi – jeho morálne odsúdenie. Sankcia – opatrenie štátneho donútenia
ukladané prís. št. orgánmi za priestupok jeho páchateľovi, pôsobí ujmu a morálne
odsúdenie páchateľa aj priestupku; tým sa odlišujú od ochranných opatrení (ochranné
opatrenia – to nie je spôsobenie ujmy a morálneho odsúdenia). Sankcia je len za
spáchaný priestupok a len na základe a spôsobom ustanoveným zákonom. SO môže
upustiť od uloženia sankcie, alebo nariadiť jej zníženie (len pri sankcii zákazu činnosti) –
ak to uzná za vhodné. Sankciami za priestupok sú: pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a
prepadnutie veci (len ochranné opatrenia sú – obmedzujúce opatrenia a zhabanie veci).
2.

iné správne delikty fyzických osôb postihované na základe zavinenia – zavinené

protiprávne konanie fyz. osoby, kt. znaky sú uvedené v osobitných zákonoch, za kt.
ukladá orgán verejnej správy sankciu ustanovenú zákonom, ak nejde o trestný čin. Je to
v mnohých osobitných predpisoch; režim priestupkového práva – neuplatňuje sa.
Dve skupiny:
a.

priestupok, kde je subjektom pracovník – právnickej osoby, pri porušení

povinností na niektorom úseku činnosti právnickej osoby, vyžaduje sa zavinenie, rozdiel
je v subjekte – pri priestupku je to akákoľvek osoba; nehrozí tu priestupok, pretože
postih za takýto delikt má prednosť pred priestupkom (často sa zamieňajú)
b.

iné správne delikty – tie, kt. nie sú prvou skupinou a nie sú ani priestupkom –

nemajú daný ani charakteristický znak, tak veľmi ťažko sa to rozlišuje
3.

správne delikty právnických osôb – protiprávne konanie právnickej osoby, kt.

znaky ustanovuje zákon a za kt. ukladá správny orgán sankciu ustanovenú týmto
zákonom; líšia sa subjektom – tu to je právnická osoba ako celok, tuzemská aj
zahraničná, ak je deliktuálne spôsobilá; neexistuje ani čiastoká kodifikácia – nevyžaduje
sa konkrétna forma zavinenia, stačí, že sa porušila povinnosť (absolútna, objektívna
zodpovednosť); nepripúšťa sa možnosť liberalizácie – kvôli objektívnej zodpovednosti,
uplatňuje sa zásada oficiality
Tiež tu treba rozlišovať ešte správne delikty zmiešanej povahy – sú postihované bez
ohľadu na zavinenie – je to konanie fyzickej osoby, oprávennej na výkon činnosti, kt.
znaky sú stanovené zákonom, za kt. správny orgán ukladá sankciu ustanovenú týmto
zákonom – osobitný subjekt (fyz. osoby – podnikatelia – majú povinnosti právnickej aj
fyzickej osoby, prevádzkovatelia a iní).
4.

správne disciplinárne delikty – tu objektívnu stránku tvorí konanie, kt. súvisí s

porušením právnych povinností s vykonávaním verejnej služby – osobitné práva a
povinnosti (zamestnanci verejnej správy – porukrátori, exekútory – vnútorná disciplína a
poriadok), subjektívna stránka – je zavinenie; vyskytuje sa aj v iných odvetviach práva,
vylučuje priestupok
5.

správne poriadkové delikty – je procesným deliktom, môže sa s ním stretnúť aj

na iných úsekoch práva; priebeh konkrétneho procesu je jeho objektívna strána,
spočíva v marení alebo sťažovaní procesu – oprávnená osoba nesplní svoju povinnosť;
subjektom je len fyzická osoba a subjektívna strána sa neskúma – SO má tu možnosť
uložiť delikt, nie je to povinnsť (napr. sa osoba nedostaví na svedectvo), tiež tu neplatí
ne bis in idem.
Aj ďalšie delenie, napr. všeobecný/osobitný súbjekt a pod.
Zodpovenosť vo verejnej správe sa neustanovuje len na tieto delikty.