Fyziológia živočíchov

Úvodná prednáška

1. Predmet a rozdelenie FŽ

- základná biologická disciplína, skúma funkcie organizmov,
ich ontogenetický a fylogenetický vývoj, ich reguláciu, koor-
dináciu vnútri organizmu a integráciu s vonkajším prostredím

- vychádza z poznatkov anatómie, biochémie, biofyziky, cy-
tológie a histológie. Využíva poznatky kybernetiky a bioniky.

FŽ sa delí na: a) všeobecná fyziológia: vývinová a porovnáva-
cia fyziológia
b) špeciálna fyziológia : lekárska (normálna a
patologická fyz. človeka), fyz. výživy, fyz.
telesnej práce a športu, gravitačná fyziológia,
letecká a kozmická fyz., neurofyziológia, en-
dokrinológia, atď.

2. Hlavné funkčné systémy organizmu

1. Obehový systém (funkcie krvi a lymfy, práca srdca a ciev)
2. Respiračný systém (procesy dýchania, činnosť pľúc)
3. Tráviaci systém (mechanizmus a chemizmus trávenia, vstre-
bávanie živín)
4. Vylučovací systém (činnosť obličiek)
5. Nervový systém (funkcie nervov, mozgu a miechy)
6. Endokrinný systém (žľazy s vnútorným vylučovaním)
7. Reprodukčný systém (činnosť pohlavných žliaz a funkcie
pohlavných orgánov)
8. Imunitný systém (funkcie sleziny, bielych krviniek, lymfa-
tických uzlín)
9. Oporný systém (fyz. kostí a chrupaviek)
10. Pohybový systém (kostrové a hladké svaly)
11. Zmyslové orgány (zrak, sluch, čuch, chuť, somestetické re-
ceptory)

3. História FŽ

Starovek : vývoj FŽ ako súčasť medicíny

Hippokrates (460-370 pr.n.l.) – „prvý moderný lekár“

Herofilos z Chalkedonu (335 – 280) – zakladateľ ale-
xandrijskej lekárskej školy, mozog ako nástroj duše,
pitvy, rozlíšil nervy od ciev, popísal mozgové blany

Galenos z Pergamonu (129 – 200 n.l.): teória štyroch
telesných štiav, srdce je zdrojom tepla, pečeň tvorí
krv, vyše 500 medicínskych pojednaní

Avicena (Ibn Sina) (980 – 1037): dielo „Chánon me-
dicíny“, rozpracovanie ideí Galena a Hippokrata

William Harvey (1578-1657)
- „otec fyziológie“, objaviteľ krvného obehu

Alphonso Borelli (1608-1689)
- štúdie o pohybe, základom kontrakcie svalu sú
svalové vlákna, dielo „De motu animalium“

Antonius van Leeuwenhoek ( 1632-1723)

- popis červených krviniek a spermií

Marcello Malphigi (1628-1694)
- popis erytrocytov, dokázal existenciu vlásočníc,

mikroskopická anatómia obličiek, pečene a sleziny

Holandský anatóm R. de Graaf (1641-1673): objav folikulov
vo vaječníku, význam pankreatickej šťavy a žlče.

Anglický lekár R.Lower : prvá trensfúzia krvi medzi dvoma živo-
číchmi

Francúzsky lekár J.B.Denis (1640-1704) : prvá úspešná transfúzia
krvi u človeka (objav krvných skupín u človeka : až Karl Land-
steiner r.1900)

Antoine Lavoisier (1743-1794)
- izoloval kyslík, dýchanie je spaľovanie pomocou
kyslíka, vzniká pri tom C0

2, kalorimetria

A. von Haller (1708 – 1777)
- dráždivosť ako všeobecná vlastnosť živej hmoty
- zakladateľ experimentálnej psychológie

Luigi Galvani (1737 – 1798)
- elektrická stimulácia svalu žaby vedie ku kontrakcii

Galvaniho pokus

Lazzaro Spalanzani (1729-1799)

- úloha žalúdočnej šťavy pri trávení
- oplodnenie u nižších živočíchov
- fyziológia krvného obehu

Jan Evangelista Purkyně (1787-1869)
- bunková teória
- fyziológia zraku, prevodného systému myokardu,
- mikroskop. technika, daktyloskopia

Claude Bernard (1813-1879)
- sacharidový metabolizmus, autonómny nervový

systém, úloha pečene a pankreasu, curare,
vsokonstrikcia

- teória stálosti „milieu interieur“

Walter Cannon (1867-1945)
- zaviedol termín „homeostáza
- používal x-lúče k štúdiu pohybov GI-traktu
- objav sympatínu (látka podobná adrenalínu)
- mechanizmy vedenie nerv. vzruchu
- dielo „The wisdom of the body“ (1939)

E.H.Weber a K.Fechner (19.stor.): zákonitosti zmyslo-
vého vnímania (psychofyzika), objav sympatického a
parasympatického účinku na srdce

Ilja Mečnikov: mechanizmus fagocytózy

Paul Ehrlich: teória tvorby protilátok

G.R.Minot : príčiny zhubnej anémie

V.M.Bayliss a E.Starling : objav hormónu sekretínu

Ivan Petrovič Pavlov (1849-1936)
- objav podmienených a

nepodmienených reflexov, teória
učenia

- Nobelova cena za fyziológiu (1904)

Charles Scott Sherrington (1857-1952)

-teória reflexov, objav synapsií
- “otec modernej neurofyziológie“

J.Axelrod, U. von Euler, B.Katz : biofyzikálny mechanizmus
vzniku a vedenia nervových vzruchov (Nobelova cena r.1970)

4. Vnútorné prostredie organizmu

Požiadavka stálosti prostredia obklopujúce bunky
mnohobunkového prostredia – evolučná „spomienka“
na vznik života v mori ?
Stálosť prostredia : zloženie morskej vody (NaCl : KCl

: CaCl = 12 : 2 : 2)
vnútorné prostredie (12 : 2 : 1)
Zabezpečenie stálosti – najmä obehový, dýchací a vy-
lučovací systém.
Homeostatické mechanizmy : spätnoväzobné
regulačné obvody s negatívnou spätnou väzbou.
Vyrovnávajú odchýlky od „nastavených“ hodnôt

Čo tvorí vnútorné prostredie organizmu ?

Základné oddiely telesných tekutín:

1. Intracelulárna tekutina (60 % tekutín)
2. Extracelulárna tekutina (40 % tekutín)
a) intersticiálna tekutina (80 %)
b) krvná plazma (20 %)