Senzorické funkcie nervového systému

Prednáška č.3

Priestorová sumácia na neurónoch

Časová sumácia na neurónoch

Všeobecná schéma vedenia nervových vzruchov :

receptor

dostredivá (aferentná) dráha

nervové ústredie (CNS)

odstredivá (eferentná) dráha

efektor (sval alebo žľaza)

Receptory : najperiférnejšia časť senzorických systémov,
funkcia: premena energie podnetu na vzruchovú aktivitu, kó-
dovanie vlastností podnetu.
Modalita podnetu: napr. zvukový, svetelný, chuťový, dotykový
Aferentným vedením do CNS vzniajú pocity a vnemy.

Dimenzie pocitu : kvalita, intenzita, časovosť, priestorovosť

Špecializácia receptora : receptor má najnižší prah citlivosti
pre určitú modalitu (adekvátny podnet)
Prahy citlivosti:
a) intenzitný prah : je závislý od charakteru podnetu a od stavu
receptora
b) absolútny prah : najmenšie množstvo energie najúčinnejšie-
ho adekvátneho podnetu pri optimálnych
podmienkach vnímania
u človeka : najcitlivejší zmysel – sluch (5.10-18 J)
zrak (1,3 – 2,6 . 10-17 J)
hmat (3.10-9 J)

c) relatívny pocitový prah : schopnosť rozlíšiť zmenu podnetu
1. súčasný :

 I / I = k (k – Weberov koeficient)

2. následný
d) rozlišovací pocitový prah : ak na receptor pôsobia súčasne dva
podnety rovnakej modality, ktoré sa
od seba líšia

Receptorový potenciál : vzniká v zmyslovej bunke pri pôsobení
podnetu. Má charakter depolarizácie alebo hyperpolarizácie.
Je to miestna odpoveď – šíri sa s dekrementom
- je možná sumácia
- gradácia podľa intenzity podnetu

Weberov –Fechnerov zákon:



= k . log ––––



 - intenzita pocitu

 - intenzita podnetu
k – Weberov koeficient

Zložky recepetorového potenciálu : a) dynamická zložka
b) statická zložka
c) off - efekt

P = k (I – I

o)

n

- Stevensova funkcia

Adaptácia receptora na podnet :
1. rýchlo sa adaptujúce receptory (napr. čuch, hmat)
2. pomaly sa adaptujúce recpetory (bolesti, tlaku krvi,
pľúcne mechanoreceptory)

Eferentná kontrola receptorov : zväčšenie alebo zmenšenie
citlivosti
-laterálny útlm : útlm okolia receptora pri jeho podráždení

Klasifikácia receptorov :
1. podľa druhu adekvátneho podnetu
a) mechanoreceptory : receptory dotyku, polohy a pohybu
tela )
b) fotoreceptory

c) termoreceptory : receptory tepla a chladu
d) chemoreceptory : chuťové a čuchové receptory, osmore-
ceptory, glukoreceptory
d) nociceptory (algoreceptory)

2. podľa miesta pôvodu podnetov :
a) exteroreceptory : kontaktné receptory
telelereceptory (disštančné čidlá)
b) interoreceptory : proprioreceptory
vlastné interoreceptory
receptory vestibulárneho aparátu

Mechanoreceptory.

Najjednoduchšie MR : voľné nervové zakončenia v spojivo-
vom tkanive pokožky, tiež senzily exoskeletu článkonožcov
Bezprostredný podnet : rozopnutie alebo deformácia povrchovej
membrány

zvýšenie premeability pre Na+

Vlásenkové bunky : v Cortiho orgáne vnútorného ucha
bočná čiara rýb

Kožné mechanoreceptory :

a) voľné nervové zakončenia
b) Meissnerove telieska: tesne pod epidermou, opuzdrené
najmä na prstoch, rýchle sa adaptujú (RA-receptory), nemajú
smerovú citlivosť
c) Merkelove zakončenia: majú prstovité výbežky, spájajú sa do
hmatových diskov
d) Pacciniho telieska: cibulkovité, v podkoží v bezvlasovej koži
e) Ruffiniho telieska: uložené hlbšie v koži, v kĺboch, pomaly sa
adaptujú, majú smerovú citlivosť
f) vlasové doštičky v epiderme : v uhle medzi vlasom a pokožkou

Termoreceptory

a) chladové receptory: blízko povrchu, maximum aktivity:
pri 10 – 35 st.C (teploty pokožky)
b) receptory tepla: uložené hlbšie, maximum aktivity: 20 –
45 st.C
Pri teplotách pod 10 a nad 45 st.C vzniká pocit bolesti.
Nešpecifické termoreceptory : receptory bolesti, Merkelove
a Pacciniho telieska.
Chemické podnety vyvolávajúce pocit chladu: mentol, acetyl-
cholín, CO

2.

Najcitlivejší termorecepčný orgán: jamkový orgán štrkáča
(+/- 0,002 st.C)

Vnímanie bolesti (nocicepcia)

BOLESŤ

somatická viscerálna (útrobná)

povrchová

hĺbková

rýchla pomalá

Nociceptory – špecifické receptory, reagujúce len na veľmi
silné impulzy (mechanické, tepelné, chemické)
senzitizácia – zvýšenie citlivosti nociceptorov (prostaglandíny,
leukotriény) pri poškodení tkaniva

Rýchla bolesť – ostrá, dobre lokalizovatelná (A-vlákna)
Pomalá bolesť – tupá, ťažko lokalizovateľná bolesť (C-vlákna)
Hĺbková bolesť – cez nociceptory v šľachách, svaloch a kĺboch,
nepresne lokalizovaná, vegetatívne reakcie
Viscerálna bolesť – z vnútorných orgánov, nepresne lokalizovaná,
nevoľnosť, vystrelovanie bolesti do oblastí
inervovaných rovnakým miechovým segmen-
tom (Head-ove zóny)
Mediátory bolesti: bradykinín, histamín, serotonín, substancia P
Orgány bez receptorov bolesti: mozog, pľúca, pečeň, slezina

Senzorické (aferentné) dráhy

Slúžia na vedenie nervových vzruchov z receptorov do CNS.
I. Priama spinotalamická dráha (tr. spinothalamicus)
Rozdelenie: 1. vedúce do mozgovej kôry
a) anterolaterálny systém : vzruchy z termore-
ceptorov, nociceptorov (laterálny systém ve-
denia bolesti)
b) zadnopovrazcový systém : dotyk, tlak, pro-
rioceptory
2. vedúce do kôry mozočka
systém spinocerebellárnych dráh
II. Nepriama spinotalamická dráha (tr. spinoreticulothalamicus,
tr. spinobulbothalamicus) : fylogeneticke strašie, vedú difúznu,
ťažko znášateľnú bolesť (viscerálna, hĺbková). Aferentácie do
jadier hypotalamu a limbického systému.

Motorické funkcie CNS

Zabezpečujú riadenie činnosti priečnepruhovaného a
hladkého
svalstva (autonómny systém). Sú organizované do reflexných
oblúkov.

Najjednoduchší reflex – monosynaptický (napr. rozpínací,myo
tatický reflex

štruktúra svalového vretienka

Regulácia gama-slučkou

Slúži na nastavovanie napätia svalu.

svalové vretienka + gama-motorneuróny (v predných rohoch
miechy) = fusimotorický systém

Význam gama slučky: nedochádza ku ochabnutiu svalu počas
kontrakcie, dôležitá najmä pri pomalých pohyboch, pri udržia-
vaní polohy tela.

Riadenie vôľového pohybu: súčasne alfa- a gama-systémom

Golgiho reflex

Význam Golgiho reflexu : - bráni poškodeniu svalu
- udržuje aktivitu alfa-motoneurónu
pri dlhodobom dráždení

recipročná inervácia – zabraňuje vyvolaniu myotatického reflexu
u antagonistu svalu (flexor vs extenzor)

skrížený rozpínací reflex – kontrakcia ohýbačov jednej končatiny
vyvolá kontrakciu napínačov párovej končatiny (význam pri udrža-
ní rovnováhy)

Polysynaptické reflexy:
a) extenzorové : napr. antigravitačné reflexy
b) flexorové : napr. obranné reflexy
c) zložité reflexy: sací reflex, prehltávací reflex, obranné dýcha-
cie reflexy (kašel, kýchanie)

Inhibícia antogonistu pri rozpínacom reflexe