Vylučovacia sústava

Vylučovacia sústava

Vylučovacia sústava - SYSTEMA UROPOETICA
(exkrečné orgány)

Spolu s rozmnožovacou - i keď plnia odlišné funkcie, priestorovo a
čiastočne aj ontogeneticky sú spojené - to však platí hlavne v prípade vertebrát,
u bezstavovcov sú väčšinou obe sústavy oddelené,
Funkcia: odsunu časti metabolitov hlavne na báze dusíka vo vodnom roztoku.
osmoregulačná funkcia. Ak majú telové tekutiny vytvárať izotonické prostredie voči
bunkám - chemizmus musí byť neustále upravovaný.

Produktom štiepenia bielkovín je odpadný dusík, najčastejšie v podobe pre
organizmus toxického amoniaku.
Odoberá sa z telových tekutín rôznymi orgánmi - napr. pečeňou s následnou detoxikáciou

-

premena na menej škodlivé látky, napr. na močovinu, kyselinu močovú, kreatín

Podľa druhu vylučovanej látky delíme žichy na:

-

amonotelné - spolu s veľkým množstvom vody je vylučovaný amoniak

(niektoré vodné bezstavovce, kostnaté ryby, larvy obojživelníkov, vodné korytnačky),

-

urikotelné - zle rozpustnú kyselinu močovú s malým množstvom vody

(hmyz, plazy, vtáky a niektoré suchozemské mäkkýše), s vodou v tele šetria,

-

ureotelné - dobre rozpustnú močovinu s väččším množstvom vody

(cicavce, kôrovce, väčšina mäkkýšov, ostnokožce, drsnokožce, dospelé obojživelníky).

Ďalšie metabolické splodiny - rôzne soli (chloridy, sulfáty a fosfáty),
- niekedy aj zvyšné živiny.
Všeobecne odpadové produkty mnetabolizmu voláme exkréty,
ak sú tuhé – exkrementy,

-

v rozpustnej forme pomocou potu (NaCl),

-

v pevnej forme (kyselina močová)

-

v kutikule, ktorá sa zvlieka,

-

prípadne častice sú zanesené do tráviacej trubice vo forme čpavku,

-

môžu sa hromadiť ako nerozpustné dusíkaté pigmenty v tukovom telese, chloragogénnych

bunkách a pod.

Prevažne však exkréty žichy vylučujú -
samostatnými vylučovacími orgánmi v podobe moču.

Exkrečné orgány jednotlivých významnejších skupín žichov:

Hubky a pŕhlivce - bez špeciálnych vylučovacích sústav - každá bunka samostatne
vylučuje amoniak - amonotélne.
Ostatné skupiny už majú exkrečné orgány.
Základné typy:

-

protonefídie,

-

metanefrídie,

-

Malpighiho trubice,

-

základné typy obličiek

predobličky - pronefros,
prvoobličky - mesonefros,
pravé obličky - metanefros,
pričom rozoznávame aj ďalšie typy
holonefros - najprimitívnejšie a
opistonefros - vzniká z holonefrosu.

Protonefridiálna sústava:
základom je protonefridium (plamienková bunka)
vždy ektoblastového pôvodu - vliačením obrveného krycieho epitelu –
obrvenie sa zachová len u plamienkových bunkiek a z odvodného - močového kanálika.
Bičíky - vo vnútri močového kanáliku - plápolavý pohyb - ženú moč smerom von.
Obmeny - úpravy močových kanálikov, rozličný počet protonefrídií, spôsob vyústenia

-

každý kanálik samostatne,

-

spájajú do močovodu, aj s primitívnym močovým mechúrom

Prevažne u žichov v prvotnou telovou dutinou (ploskavce, pásnice, vírniky),
larválne štádiá napr. mnohoštetinavcov (trochofóra), ulitníkov (veliger).

Zvláštna modifikácia - kopijovce - proximálny koniec močového kanálika tvorí
trs plamienkových buniek - paličkovitý tvar (solenocyty)
Sú po bokoch hltanu při dorzálnom okraji žiabrových štrbín (až 90 párov) - ústia do
okoložiabrovej dutiny.

Metanefridiálna sústava –
žichy s druhotnou telovou dutinou (coelomom)
základnou funkčnou a morfologickou jednotkou - metanefridium

Modifikácie - mäkkýše, kôrovcw, klepietkavcw a pod.

Obrúčkavce - ako párové v každom článku - segmentálne orgány.
Stavba - obrvená nálevka (nefrostom), otvára sa do coelomového priestoru v jednom
Článku - do zložitého močového kanálika v druhom článku, ústí na povrch tela.

Niekedy vývody sú spoločné aj vývodmi pohlavných žliaz.
Močový kanálik - časť za nefrostomom veľmi dlhá - tzv. úzky kanál, potom krátka
širšia časť - kanál stredný a za tým široký kanál - do močového mechúrika.

Nefrostom – mezoblastový pôvod,
ostatné - zo zvláštnych ektoblastových buniek (nefroblast).

Mollusca - ako dva hnedé vrecúška otvorené do perikardia,
odtiaľ nasávajú odpadové látky - vyústujú do plášťovej
dutiny nefridiálnym pórom,
niekedy je komplikovaný vývod spoločný
s genitálnou sústavou - urogenitálny pórus.

Arthropoda - zredukované metanefrídie na jeden pár so zložitejšou stavbou,
podľa vyústenia to sú:

-

koxálne žľazy - v dospelosti klepietkavce - 1 až 4 páry

ústia na báze panvičky (coxae) kráčavých končatín - guanín.

-

antenálne (zelené) žľazy - vyššie kôrovce - vrecúško (pozostatok coelomu)

z neho kanálik, ktorý sa rozširuje do tzv. labyrintu (dutina s mnohými komôrkami)
zelený kanál - kľukatá trubica s
močovým mechúrikom - ústi na báze
2. páru tykadiel.

-

maxillárne žľazy - nižšie kôrovce –

ako antenálne, ale ústia na báze
čeľusté (maxill).

Malpighiho trubice (vasa Malpighii) – Arthropoda -
hlavne hmyz,
príp. Tardigrada – pomalky, Acarina - roztoče).
Nerozvetvené, slepo končiace trubice, medzi stredným a
zadným oddielom čreva,
voľne v telovej dutine.
Jednovrstvový epitel obklopuje tenká útrobná blanka
(membrana propria),
pod ňou je svalovina, na vnútornej strane sa epitelové
bunky s chĺpkami (mikrovilli).
Moč v trubiciach - do zadného čreva a z
tela von.
Ontogeneticky pavúkovcom z mesenteronu,
hmyzu z proktodea, počet je rôzny
do 4 do 200.
Analogický orgán plášťovcov - vakovité
prívesky čreva s nefrocytmi
(zásobné obličky).

Chordáta - už urogenitálna sústava.

Základ - obličky (renes) a základnou funkčnou jednotkou nefron.
Vždy párovité a v dorzálnej časti brušnej dutiny. Úzky fylogenetický vzťah
k metanefrídiám obrúčkavcov,

Vnútrožiabrovce (Enteropneusta) a ostnatokožce (Echinodermata) majú prechodné
formy s náznakom tvorby glomerulu.

Morfologicky - sústava rôzne upravených kanálikov – predchodcom stavovcov
z kanálikov odvádzajúcich pohlavné bunky.
Recentné - niektoré vývody rozmnožovacích orgánov vznikajú z vývodných ciest močových.

Nefrón = obličkovité teliesko (corpusculum renis) + obličkový kanálik (tubulus renis).
V obličkových telieskach sa z klbka tepenných vlásočníc pod tlakom filtruje
primárny moč z krvi do obličkového kanálika, jeho začiatok nálevkovite rozšírený
do tzv. Bowmanovho vrecúška.
Obličkové telieska voláme Malpighiho telieska (niekedy len u vyšších stavovcov),

Klbko vlásočníc
(prívodná tepienka - arteriola affernes
odvodná tepienka - arteriola efferens)
je glomerulus
a začiatok Bowmanovho vrecúčka
je nefrostom

Pôvodný glomerulus - mimo vnútra
Bowmanovho vrecúčka -
glomerulus externum, vyspelejšie - vo vnútri
- glomerulus internum.
Bowmanove vrecúška sú v dreni obličiek -
pokračujú rôzne upravenými
obličkovými kanálikmi - selektívne
rezorbujú časť primárneho moču
(hlavne živiny, soli a vodu) –
sekundárny moč - odvádzaný
z obličkovej panvičky
vo vnútri obličky močovodom
do kloaky alebo močového mechúra,
príp. inde

Holonefros - najprimitívnejší typ - výrazne segmentovaná,
pôvodne v každom somite -
ako jeden pár kanálikov a nefrostomov, k nim priliehajú
vonkajšie glomeruly –
kanáliky napojené na párový primárny močovod (Wolffova
chodba) –
iba u lariev mihulí a červoňov.

Hlavová časť holonefrosu - výrazne segmentovaná -
v embryonálnom štádiu
všetkým ostatným stavovcom ako pronefros.

Zadná časť holonefrosu - opistonefros - dokonalejší typ (stráca
segmentáciu,
tvorba Bowmannových váčkov s vnútornými glomerulami a
zmnoženie kanálikov)
nižšie Anamnia. Vývod - je primárny močovod (žraloky a
chvostnaté obojživelníky -
tendecia tvoriť sekundárny močovod.

Amniotám sa opistonefros ďalej diferencuje na:

-

hlavovú časť (mesonefros) a chvostovú časť
(metanefros).

Mesonefros - zhodné s opistonefrosom fungujú iba embryonálne - neskôr sa samcom
menia na vývody semenníkov a samiciam zanikajú.
Vylučovacím orgánom vyšších stavovcov v dospelosti je metanefros (pravá oblička).

Najdokonalejší typ, schopný plniť náročnú funkciu u suchozemských žichov.
Zmnožený počet nefrónov - koncentrované v malom kompaktnom priestore obličky,
dokonalé Malpighiho telieska, tesný kontakt glomerulov so stenami Bowmanových
vrecúšok.
Metanefros - novovytvorený sekundárny močovod (ureter)
Primárny močovod - iba u samcov a premenený na chámovod (ductus deferens).

Metanefros - párový orgán laločnatý alebo fazuľovitý.
Na reze
- zvonku je elastické púzdro (capsula fibrosa -
albuginea),

-

pod tým hnedá alebo červenohnedá kôrová
vrstva (substantia corticalis) - v nej

Malpighiho telieska a močové kanáliky,

-

dreňová vrstva (substantia medullaris) –

zberné kanáliky (tubuli collectivi) - ústia
do obličkovej panvičky (pelvis renalis) na
výrastkoch zvaných obličkové pyramídy.

Do obličky krv - prívodná obličková tepna
(arteria renalis) - odstupuje z aorty –
po prefiltrovaní vystupuje obličková žila
(vena renalis).
Stena Bowm. vrecúška z dvoch vrstiev epitelu
(vonkajší a vnútorný list) - z bazálnej
časti vystupuje močový kanálik (krčok) a ten
pokračuje ako mnohonásobne stočený
kanálik I. rádu (tubulus contortus), kanáliky
tvoria labyrint kôry (pars convoluta).
Potom sa močový kanálik napriamuje a zostupuje
do drene (tubuli recti) - v kôre
pásikavá zóna (par radiata). Ostro sa lomí
(Henleova slučka) a vracia sa až ku
Bowmanovmu vrecúšku - znovu mnohonásobne
stáčanie (stočený kanálik II. rádu) –
prechod do zberného kanálika do dreňovej vrstvy.

Vyústenie močových ciest z tela je rôzne

-

kruhoústnice a kostnaté ryby - na urogenitálnej bradavke (papile),

-

cicavce - močový mechúr a potom buď do kloaky (vajcorodé)

alebo do kopulačného orgánu (živorodé), ostatné do kloaky.

Močový mechúr chýba napr. plazom , temer všetkým vtákom.