Dráždivá a regulačná sústava

Sústava dráždivá a regulačná

Úloha - reagovať zmenou stavu alebo činnosti na
všetky zmeny vo
vnútornom a vonkajšom prostredí organizmu.
Reflexný oblúk.
Informácia vstupuje zo zmyslového orgánu
(receptor),
dostredivou dráhou nervových vlákien ako nervový
vzruch do
nervového ústredia (mozog, miecha, ganglion),
spracovanie a príkaz - vedený odstredivou dráhou
nervových vlákien
na miesto určenia (efektor), ktorý príkaz vykoná.
Reflexný oblúk - dve sústavy – zmyslová a nervová
–
morfologogicky a fyziologicky odlíšené, ale funkčne
spojené.
Zmyslová sústava prijíma informácie,
nervová prenáša a spracováva.
Výkonnú činnosť potom zabezpečujú aj orgány iných
sústav (svalová).

Nervová sústava - SYSTEMA NERVOSUM

Nervová sústava - dve hlavné zložky –
CNS (ústredné nervstvo somatické a vegetatívne -
koordinačnú funkciu)
a nervy obvodové
(periférne - dostredivé a odstredivé dráhy reflexného
oblúka a skladá sa z
nervstva somatického - inervuje zmyslové orgány a
pohybovú sústavu a
nervstva vegetatívneho-útrobného, ktoré inervuje
vnútorné orgány).

Základné jednotky nervovej sústavy sú neuróny.
Celkove tieto typy nervovej sústavy:

-

rozptýlená (difúzna),

-

kruhová,

-

gangliová,

-

trubicová.

Difúzna - najprimitívnejšia - hubky (našli sa bi- a
multipolárne nervové bunky
rozptýlené v mezogley).
Typická - pŕhlivce (hlavne polypové štádium
hydrozoí) –
nervové bunky (protoneuróny) - tvoria dve plošné
siete vzájomne prepojené –
jedna pod ektodermou (ektoblastu) a druhá nad
entodermou (entoblast –
vzácnosť, výnimka).
Chýba rozlíšenie na CNS a obvodové nervy,
neuróny nemajú odlíšené výbežky,

Tri typy protoneuronov:

-

sensorické,

-

asociačné

-

motorické.

Prenos vzruchov všetkými smermi.
Tiež u niektorých bezčrevných ploskavcov.

Kruhová - typická pre pohyblivé, radiálne súmerné žichy.
Naznačené centrálne nervstvo – sústreďuje sa väčší počet asociačných neuronov
Málo pohyblivé sasanky - kruhový nerv okolo pažeráka, z neho do prepážok
tráviaceho vaku pozdĺžne nervy, zbytok - difúzna nervová sústava.
Medúzy - dva kruhové nervy - exumbrelárny - po okraji zvona, subumbrelárny

-

pod zvonom okolo pažeráka - z neho do obvodu radiálne nervy ku zmyslom:

zhluky asociačných neuronov - okrajové gangliá (spolu so zmyslami - ropáliá).
Analogicky - ostnatokožce - jeden
ambulakrálny prstenec a z neho päť
silných nervov - do ramien alebo k
prednému a zadnému koncu tela. aj sieť
obvodových nervov napojených
na radiálne.

Gangliová n. s. - (vždy ektoblastového pôvodu) - nervové bunky sústredené v
nervových uzlinách - gangliách (predstavujú CNS) – ich neurity - obvodové nervy.
Vznik súvisí s cefalizáciou a vznikom bilaterálnej súmernosti.

Zmysly - na prednej strane tela a tu sa presúva väčšia časť gangliových buniek,
tvoria uzlinu (mozog) a potom rad ďalších, menej významných na brušnej strane
tela (v článkoch, dôležitých orgánoch).
Prechod od difúznej ku gangliovej - ploskavce.
Vývojovo vyššie - centrum v hlavovej časti, odtiaľ pruhy koncentrovanej
difúznej sústavy smerom kaudálne - konektívy, priečne - komisury –
vznik rebríčkovej sústavy – napr. už pásnice.
Hlístovce - gangliové bunky okolo pažeráka (typické ganglion), z neho
6 predných nervov ku zmyslovým papilám a kaudálne
jedna brušná a jedna chrbtová konektíva, spojené polkruhovitými komisúrami,
na konci tela - kaudálne ganglion.

Vírniky - zjednodušená rebríčková - v hlavovom konci dvojitá nervová uzlina,
z nej výbežky k vírivému aparátu okolo úst a dva nervy do chvostovej časti tela ,
vždy rovnakým počtom buniek - Hydatina - 183 - eutélia (škrkavka - 162 –
z toho 90 motorických, 50 zmyslových a 22 asociačných,
Výrazná - obrúčkavce - okrem uzlín mozgových aj párovité uzliny
podpažerákové (subesofagiálne) a po jednom páre uzlín v každom článku.
Niekedy segmentálne uzliny spolu s konektívami splývajú –
vzniká brušná nervová páska.

Mäkkýše - strata segmentácie - niekoľko párov uzlín (zvyčajne tri

-

pár mozgových, pedálnych, útrobné alebo viscerálne.

Ústredím vegetatívneho nervstva je párovitá tzv. bukálna uzlina
(nad ústnou dutinou) - niekedy aj pleurálna alebo parietálna - v orgánoch.
Badať proces skracovania konektív a približovanie telových uzlín k
mozgovým - hlavonožcom splývajú –
jedna mozgová uzlina s niekoľkými
Lalokmi - odpovedajú telovým uzlinám.

Článkonožce - obdobne ako obrúčkavce - hlavne nižšie, vyššie s brušnou páskou.
Niekedy - splývanie a koncentrácia gangliových buniek - súvis s redukciou a
splývaním telových článkov - jedna alebo niekoľko telových uzlín - napr. kraby –
redukovaný zadoček - párovitá mozgová uzlina zachovaná - všetky ostatné sa
zlievajú do platničkovitého útvaru na brušnej strane hlavohrudi.
Pavúky - homonómia potlačená - mozog a jedna veľká telová uzlina –
z nej dve, na konci vetvené konektívy.
Stonožky a mnohonôžky - zase typická rebríčková sústava.

Hmyz - dokonalý mozog - proto- deuto- (odpovedá mozgovej uzline
obrúčkavcov) a tritocerebrum - z prvého páru hrudných uzlín.
Prepojený komisúrami s podpažerákovou uzlinou

(z druhého až štvrtého páru hrudných uzlín).
Protocerebrum - inervávcia zraku,
deutocerebrum - inervácia čuchového zmyslu na tykadlách,
tritocerebrum - inervácia čeľa a vrchného pysku.

Prevod vzruchov na väčšiu vzdialenosť - v brušnej páske tzv. obrie
nervové
vlákna.
Už vyvinuté aj nervstvo vegetatívne - vždy spojené s mozgom
S CNS v úzkom súvise - sústava žliaz s vnútornou sekréciou.

Trubicová n. s. – Chordata, náznak u polochordátov (Enteropneusta) –
mozog ako dutá nervová uzlina - z nej silný nerv na dorzálnej strane tela ku
kaudálnemu koncu.
Vývojový základ - trubicovitý útvar –
zosilnením dorzálnej časti ektoblastu –
tzv. neurálna platnička alebo medulárna
doštička – prehlbuje sa na ryhu,
vliačuje dovnútra, odškrtí a vzniká nervová
trubica - vo vnútri dutina (neurocél).
V tejto podobe - plášťovce a kopijovce –
Stavovce - predná časť trubice rozširuje –
vznik mozgu (encephalon, cerebrum),
zvyšná časť - miechu (medulla spinalis).

Miecha - vývojovo starobylé usporiadanie nervového
tkaniva, po celej dĺžke rovnaká stavba
Kopijovce - v spojivovom púzdre,
Stavovce v nervovom kanáli chrbtice.
V pravidelných odstupoch
(na šírku stavcov - miechový segment):
- pár dorzálnych (zadných) miechových
nervov - koreňov - pôvodne senzitívne a visceromotorické vlákan –
vyšším iba senzitívne
- ventrálnych (predných) miechových koreňov –
pôvodne iba somatomotorické nervy - vyššie i visceromotorické nervy.
Zo zadných miechových koreňov - vliačením z ektoblastu pruhy buniek –
neurálne lišty – miechové uzliny - spinálne gangliá.
Dorzálne a ventrálne korene spájajú - jediný pár miechových nervov, po krátkom
priebehu delí na tri vetvy – dorzálna inervuje kožu a svalovinu chrbta, stredná
pokožku a svalovinu bokov a ventrálna vnútornosti. Po bokoch chrbtice - dva
silné pruhy nervov – sympatické kmene (truncus sympaticus) –
v pravidelných odstupoch zdureniny - sympatické uzliny.

Na priereze - tri obalové vrstvy –

-

dura mater - tuhý spojivový obal,

-

arachnoidea - jemná spojivová blana

-

pia mater - prekrvená vrstva

Pod obalmi - biela vrstva miechovej hmoty (axony s myelinovými pošvami –
hlavne nervy z a do mozgu)
- sivá miechová hmota (gangliové bunky, dendrity a výstupné
úseky axónov).

Tri etapy vývoja mozgu (onto- i fylogenetické) –

1. Predná časť nervovej trubice sa rozširuje na predĺžené vrecúško,
2. Vrecúško sa 2x zaškrtí (3 diely - predný (prosencephalon), stredný

(mesencephalon) a zadný (rhombencephalon),

3. Predné vrecúško ďalej na veľký alebo predný mozog (telencephalon) a

medzimozog (diencephalon), zo stredného vrecúška stredný mozog
(mesencephalon) a zadné na mozoček (metencephalon - cerebellum)
a predĺženú miechu (myelencephalon, medulla oblongata).
Koncový mozog - rýchla diferenciácia – obojživelníky už 2 hemisféry

Telencephalon - pôvodne ako ústredie pre čuchové vnemy - dve hemisféry, na
spodnej strane komisúry - dopredu čuchové laloky (bulbi olfactorii) - veľkosť =
dokonalosť čuchu - I. pár mozgových nervov (nervus olfactorius).
Sivá hmota - fylogeneticky najstaršia (palaeopallium) - integračné centrum pre
čuch, od obojživelníkov vyššie - archipallium - vyššie asociačné centrá
cicavcov - hippocampus. Od pokročilejších plazov –
medzi palaeopalliom a archipalliom – nová vrstva s osobitnou histologickou
štruktúrou – neopallium druhotná kôra mozgová –
recentné Amniota, cicavce - 5 až 6 vrstiev –
hlavné asociačné centrum - človek
až 15 mld buniek - vytvára preliačeniny –
závitovité valy (gyri) oddelené hlbokými
ryhami (sulci). Bazálna časť hemisfér -
bazálne gangliá - (vtáky a cicavce - striatum) –
centrum inštinktívneho chovania

Diencephalon - pomerne malý, často prekrytý inými časťami mozgu –
dorzálna časť - epithalamus, laterálne – thalamus, ventrálne hypothalamus.

Embryonálne - po bokoch
vrecúška - sietnica očí a
pigmentová vrstva očí
ich spojka s medzimozgom - II.
pár mozgových nervov - nervus
opticus) –
prechádzajú cez chiasma opticum
na spodine

medzimozgu - krížia sa a
vstupujú do laterálnych výbežkov
- očných lalokov (lobi optici).
Vedľa chiasma opticum hypofýza
- endokrinná žľaza. Dorzálna časť
medzimozgu dva nepárové
výbežky –
jeden na príjem svetla –
parietálny orgán (temenné oko -
kruhoústnice,
žaby, jašterice, hatéria) –
pineálny orgán (glandula
pinealis) - epifýza –
zmyslové bunky (príjem svetla) –
neskôr endokrinnú funkciu

Mesencephalon - na vrchnej
strane - strecha (tectum) – delí s
na dva,
cicavcom na štyri laloky (corpora
bigemina, al. corpora
quadrigemina) –
zrakové a sluchové centrá.
Zvyšná časť (tegmentum) - III. a
IV. mozgový nerv (nervus
oculomotorius
a nervus trochlearis).
Nižšie stavovce - dominantné
asociačné centrom,
v priebehu fylogenézy jeho
význam klesá.

Metencephalon - nápadne
diferencovaná je dorzálna časť -
cerebellum –
centrum rovnováhy a pohybovej
koordinácie, na povrchu rôzne
členený,
Cicavce - s hlbokými závitmi - na

reze biela hmota stromčekovitý obrazec –
strom života (arbor vitae). Cicavce - v bazálne časti most (pons) –
sprostredkuje priame spojenie medzi mozgovou kôrou a cerebellom.
Myelencephalon - prechodná časť mozog a miecha – podobná stavba ako
Miecha -archaická zložka mozgu –
Na dorzálnej strane kosoštvorcová plocha bez nervovího tkaniva –
fossa rhomboidalis. Nervové tkanivo je na spodine predĺženej miechy –
väčšina vegetatívnych ústredí, preraďovacie centrá nervových dráh z miechy
do mozgu, vystupuje odtiaľ väčšina mozgových nervov.