Vylučovací systém vtákov

Rýchlosť priechodu potravy tráviacou sústavou v

porovnaní s jednotlivými druhmi HZ

Druh zvieraťa

Začiatok vylučovania výkalov

(hod. po nakŕmení)

Vylúčenie posledných

zbytkov (od začiatku

vylučovania prvých častí)

HD

-

12. – 13. deň

Ovca

14 - 19

16. – 21. deň

Prasa

11 – 13 po rannom kŕmení

13 – 15 po večernom kŕmení

4. – 5. deň

Hydina

3 - 6

2. – 6. deň

• Rýchlosť priechodu potravy jednotlivými orgánmi tráviacej sústavy a

doba, za ktorú sa začínajú vylučovať zbytky prijatej potravy, záleží

na viacerých faktoroch ( druh zvieraťa, zloženie a vlastnosti

prijímaných krmív).

• Hydinu charakterizujeme ako vtáky, ktoré sa živia predovšetkým

rastlinnou potravou- obilninami a čiastočne i potravou živočíšneho

pôvodu. V porovnaní s cicavcami sa trávenie potravy u hydiny a

vtákov vyznačuje väčšou rýchlosťou tráviacich procesov,

vstrebávania a využívaní živín. Preto sa u vtákov prejavuje vyššia

intenzita premeny látok a energie.

Trávenie v hrubom čreve

• Slepé črevo, ktoré má u vtákov veľký význam pre trávenie, nie je

vyvinuté u všetkých druhov rovnako. Niektoré druhy slepé črevo

vôbec nemajú, niektoré druhy majú dokonca tri.

• V slepých črevách účinkom bakteriálnych enzýmov kvasí vláknina a

ostatné stráviteľné látky, ktoré sa nerozštiepili v tenkom čreve.

• Klky na sliznici slepého čreva umožňujú vstrebávanie strávených

látok priamo do krvi. Hrubé črevo hydiny je veľmi krátke a taktiež

pokryté klkmi. Pri vstupe do slepých čriev majú sliepky kruhovú

svalovinu, ktorá vykonáva funkciu zvieračov. Pri ochabnutí kruhovej

svaloviny prejde časť chymusu tenkého čreva do slepých čriev. Pri

kontrakcii steny slepých čriev kruhový zvierač ochabne a obsah

slepých čriev prechádza do hrubého čreva.

• Slepé črevá sliepok sa naplnia po 8 – 10 kontrakciách tenkého

čreva.

Trus u hydiny

• Trus u hydiny sa hromadí v kloake, z ktorej pri vylučovaní vychádza

von. Vylučovanie u hydiny, podobne ako u cicavcov, je reflexný dej,

ktorého centrum je uložené v bedrovo krížovej mieche.

• Na rozdiel od cicavcov sa začiatku vylučovania u vtákov zúčastňujú

i brušné vzdušné vaky a svaly steny konečníka.

• Priemerné denné množstvo trusu vylúčeného sliepkou ( v závislosti

od množstva moču) sa pohybuje od 100 – 150 g. Trus hydiny

obsahuje hodnotné energetické látky, preto sa uskutočňovali pokusy

so skrmovaním hydinovej podstielky v rôznych formách

prežúvavcom.

Rýchlosť priechodu krmív tráviacim

systémom u kury domácej

Okrem veku hydiny sa na

rýchlosti priechodu potravy
podieľa samotné krmivo – jeho
chemické zloženie a fyzikálny
stav, úžitkovosť a fyziologický
stav organizmu.

Vek (dni)

Dĺžka

(cm)

Doba

prechodu

potravy

tráviacou

sústavou

(hod.)

10

80 – 82

2,00 –

2,45

20

84

2,30 –

3,00

44

107 - 111

2,45 –

3,00

70 – 90

120 – 150

3,00 –

4,00

Nosnice

160 - 170

4,00

Fyziológia obličiek

• V metabolických procesoch vznikajú v organizme zvierat konečné

splodiny, ktoré sa už nedajú ďalej zúžitkovať alebo sa môžu stať pre
organizmus jedovaté

• Najdôležitejším vylučovacím orgánom v živočíšnom tele sú obličky,

ktoré zabezpečujú vylučovanie konečných splodín metabolizmu,
prebytočnej vody, elektrolytov a cudzích súčastí krvi

• Obličky sa skladajú z cievnej zložky (glomerulus), kanálikovej zložky

(tubulus) a príslušných vývodných kanálikov

• Významne sa podieľajú na regulácií objemu a osmotického tlaku

tekutín vnútorného prostredia

Vylučovaním vody a v nej obsiahnutých látok

obličky zabezpečujú

• 1) udržovanie stáleho objemu telových tekutín (izovolémia)
• 2) zaisťovanie stálej koncentrácie elektrolytov a následne i stáleho

osmotického tlaku (izotónia vnútorného prostredia)

• 3) vytvorenie a udržovanie dynamickej stálosti koncentrácie nielen

všetkých elektrolytov, ale i každého iónu zvlášť, čím zaisťujú stálosť
ich vzájomného pomeru (izoiónia vnútorného prostredia)

• 4) spoluúčasť na udržovaní dynamickej stálosti koncentrácie

vodíkových iónov – pH (izohydria vnútorného prostredia)

Vývoj vylučovania

• Obličky u vtákov sa nachádzajú v telovej dutine pri strope v blízkosti

chrbtice

• Vývojovo sa rozlíšili tieto typy obličiek
• 1) predobličky – pronefros
• 2) prvoobličky – mesonefros
• 3) pravé obličky - metanefros
• Močovod metanefrosu vtákov ústi do spoločného vývodu

vylučovacej sústavy, pohlavných ciest a tráviacej trubice – kloaky,
do jej špecifického oddielu - urodeum

Podľa charakteru dusíkatých finálnych metabolitov

sa rozlišujú tri základné typy exkrécie dusíka

• 1) amonotelný typ
• 2) ureotelný typ
• 3) urikotelný typ

Základné funkčné súčasti

vylučovacej sústavy

• Základná stavebná jednotka obličiek – nefron
• Nefrón sa skladá z telieska obličiek a z vlastného obličkového

kanálika

• Teliesko obličiek je vytvorené z púzdra tepnového klbka

(glomerulus) uloženého v kôre obličky

• Z púzdra tepnového klbka vystupuje kanálik 1.rádu, z neho

pokračuje priamy obličkový kanálik, ten sa v ďalšom priebehu
napriamuje a zostupuje do drene ako dlhá vlásenkovitá kľučka,
ktorá sa skladá zo zostupného ramienka, tenkého segmentu a
vzostupného ramienka. Ďalej sa vracia do kôry a prechádza v
stočený kanálik 2.rádu

Funkčné časti vylučovacej sústavy vtákov

• Párové obličky sú uložené v priehlbinách ventrálnej plochy stavcov a

bedrovej kosti

• Každú obličku vytvárajú 3 laloky, zložené z početných lalôčikov –

kužeľovitých útvarov so základňou na povrchu obličky

• V každom lalôčiku je jeden nefrón
• Kôra a dreň vtáčích obličiek nie sú spravidla výrazne odlíšené
• Pre podstatne menšie nefróny je príznačné, že obličkový kanálik má

menej kľučiek

• U niektorých druhov je zostupné ramienko Henleyovej kľučky buď

krátke alebo dokonca vôbec nie je vyvinuté

• Močový mechúr u vtákov chýba
• Močovody preto ústia priamo do urodea kloaky, v ňom sa moč mieša

s výkalmi

• Krvenie je zložitejšie ako u cicavcov.
• Vtáčie obličky inervujú sympatické nervové vlákna

Činnosť obličiek

Prietok krvi obličkami

• Krv privádza do obličiek splodiny látkovej premeny, ktoré majú byť

močom vylúčené z tela

• Kôra obličiek je pritom silnejšie prekrvená ako dreň
• Intenzitu zásobovania obličiek krvou významne ovplyvňujú

bielkovinové metabolity

• Intenzita prietoku krvi obličkami a následná tvorba primárneho moču

je priamo úmerná množstvu vstrebávaných stavebných častí
bielkovín

Mechanizmus tvorby moču

• Moč sa v obličkách vytvára nepretržite súčinnosťou troch

základných procesov

• 1) glomerulárna filtrácia
• 2) reabsorbcia
• 3) exkrečná činnosť

• Ultrafiltráciou krvnej plazmy z glomerula do púzdra tepnového klbka

vzniká glomerulárny filtrát, niekedy tiež označovaný ako ultrafiltrát či
primárny alebo provizorný moč

Glomerulárna filtrácia

• Pomer medzi objemom glomerulárneho filtrátu a prietokom krvnej

plazmy obličkou sa označuje ako filtračná frakcia, spravidla činí 16-

20%

• Objem glomerulárneho filtrátu závisí od:
• 1) priamo na veľkosti vlastnej filtračnej sily
• 2) pri stálej filtračnej sile je v istom rozmedzí priamo úmerný prietoku

krvi obličkou

• 3) hydrostatický tlak v púzdre tepnového klbka je za obvyklých

podmienok nulový, tzn. rovnaký ako atmosférický tlak

• 4) veľkosti zvieraťa
• 5) zmien onkotického tlaku plazmatických bielkovín
• 6) zmenšenia celkovej plochy glomerulárnych vlásočníc

• Objem glomerulárneho filtrátu u jednotlivých druhov HZ kolíše
• Glomerulárny filtrát má rovnaké zloženie ako krvná plazma, fyziologicky

však neobsahuje bielkoviny ani iné koloidy

Reabsorbcia (spätné vstrebávanie) v

obličkových kanálikoch

• Účelom je zachovanie tých látok, ktoré organizmus ešte dokáže

spotrebovať a zúžitkovať, a naopak vylúčiť látky už ďalej
nespotrebovateľné

• Glomerulárny filtrát sa preto musí v obličkových kanálikoch zmeniť,

a to ako v objeme, tak i v koncentrácií jednotlivých súčastí

• Procesy reabsorbcie sa uskutočňujú s rozdielnou intenzitou v

jednotlivých úsekoch kanálikovej časti nefrónu

Tubulárna exkrécia

• Obličkové kanáliky sú vybavené aktívnou exkrečnou schopnosťou
• Sú miestom, kde sa vytvárajú i látky, ktoré sú síce obsiahnuté v

moči avšak chýbajú v krvnej plazme

• napr. amoniak, kyselina hippurová

Koncentračná činnosť obličiek

• Látky pre telo potrebné sa dostávajú do definitívneho moču len za

zvláštnych okolností tzn. len vtedy, keď sú v krvnej plazme v
značnom nadbytku alebo pri poškodení obličiek

• Obecne tieto látky označujeme ako prahové
• Látky bezprahové prechádzajú z krvnej plazmy do moču pri

akejkoľvek ich koncentrácii v krvi, pretože predstavujú pre
organizmus nepotrebný odpad

Riadenie exkrécie moču

Nervové regulačné mechanizmy

• 1) vplyvy vegetatívneho nervového systému
• dráždenie sympatika a parasympatika

• 2) vplyvy centrálnej nervovej sústavy
• v predĺženej mieche je uložené ústredie pre tvorbu moču

Humorálne regulačné mechanizmy

• Antidiuretický hormón z neurohypofýzy
• pôsobí priamo na obličkové kanáliky
• podporuje spätné vstrebávanie vody v distálne vyvinutom kanáliku i

vo zbernom kanáliku

• tlmí spätné vstrebávanie NaCl z glomerulárneho filtrátu, čím určuje

špecifickú hmotnosť moču

• Mineralokortikoidy v kôre nadobličiek
• Najvýraznejšie sa uplatňuje aldosterón – tlmí vstrebávanie vody v

stočených kanálikoch 2.rádu a tým podporuje vylučovanie vody
močom

• Somatotropný hormón (STH) z adenohypofýzy
• podporuje rast obličiek

• Tyroxín štítnej žľazy
• prudko zvyšuje intenzitu základnej látkovej výmeny a mobilizuje

vodu, ktorá vzniká v odbúravaných látkach

• Parathormon z príštitných teliesok
• brzdí spätné vstrebávanie fosforečnanov v obličkových kanálikoch

• Inzulín z pankreasu sa uplatňuje na tvorbe moču
• Adrenalín sa uplatňuje ako účinná látka sympatika

Množstvo moču

• Množstvo vytvoreného moču v zásade ovplyvňuje:

• 1) rozsah glomerulárnej filtrácie

• 2) rozsah reabsorbcie glomerulárneho filtrátu

Chemické vlastnosti moču

• Anorganické súčasti
• chloridy (prevažne ako NaCl), sírany, fosforečnany a uhličitany

• Organické súčasti
• dusíkaté katabolity (prevažne močovina)

• Vtáky sú prvou triedou stavovcov, ktorá dokáže vytvárať v obličkách

hypertonickú moč. Táto schopnosť sa objavuje súčasne s vyvinutím
vlásenkovitej kľučky

• Osmolarita moču vtákov dosahuje najviac dvojnásobok osmolarity

krvnej plazmy, spravidla však hodnôt nižších

• Glomerulárna filtrácia kury domácej dosahuje za fyziologických

podmienok 1,22 ml/min na 1kg ž.h., tzn. 1 756 ml ultrafiltrátu za 24 h
na 1kg ž.h.

• Spätné vstrebávanie vody v obličkových kanálikoch je u vtákov 98-

99%

• Konečným produktom metabolizmu dusíkatých látok je u vtákov

kyselina močová

• Kyselina močová vypadáva z presýteného roztoku, a preto vtáčí moč

má kašovitú konzistenciu, čomu pomáha i značná úspora vody v
organizme

• Zostáva otvorené, či dochádza k ďalšiemu a prenikavému spätnému

vstrebávaniu vody v kloake