DEZAKTIVÁCIA

A

DEKONTAMINÁCIA

Znečistenie životného prostredia vrátane povrchov

predmetov, zvierat i ľudí rádioaktívnymi látkami

nazývame kontaminácia.

Preniknutie týchto látok do živého organizmu a ich

metabolické včlenenie do tkanív a orgánov sa

nazýva inkorporácia, resp. vnútorná

kontaminácia.

V prípade odstraňovania rádionuklidov z povrchov

ide o dekontamináciu – povrchovú

dekontamináciu.

Odstraňovanie rádionuklidov z organizmu sa

nazýva dekorporácia, alebo vnútorná

dekontaminácia.

Pretože sa jedná o odstraňovanie rádioaktívnych
látok v praxi sa často používa pojem dezaktivácia.

Účinok ra-látok na podložku a ich následné
odstránenie závisí na:

* zdroji kontaminácie, t.j. intenzite zamorenia,
veľkosti častíc rádioaktívneho spádu, ich
rozpustnosti vo vode a pod.
* kontaminovanom objekte – jeho materiálových
vlastnostiach, či sa jedná o živú, resp. neživú
hmotu.
*použitých dekontaminančných prostriedkoch.

Ak ide o neživý povrch, pre efekt dezaktivácie
významnú úlohu zohráva to, či je hladký, ktorý sa
ľahko oplachuje, alebo drsný, na ktorom sa
rádioaktívne častice pevne viažu a ťažko sa
zmývajú.

U povrchov živého organizmu pre dezaktiváciu
významnú úlohu zohráva či ide o:
* holú kožu
* srsť
* perie

3 spôsoby kontaminácie povrchu živého
organizmu:

* kontaminant je voľne na povrchu tela ľahkou
adhéziou a ich vzájomná väzba je minimálna (srsť,
perie),
* kontaminant je viazaný s povrchom pevnejšou
väzbou na úrovni molekúl (koža),
* kontaminant je chemicky pevne viazaný na
povrch s kombináciou jeho difúzie do hlbších
vrstiev – tzv. transfolikulárny prienik. Tento spôsob
kontaminácie sa vyskytuje predovšetkým u zvierat
s holou kožou (svine) a zvlášť v prípadoch, keď sa
s dekontamináciou začne neskoro.

Povrchovú dekontamináciu vykonávame:

* suchým spôsobom

* mokrým spôsobom

METÓDY DEKONTAMINÁCIE.

1. fyzikálno – mechanické

( kartáče, hrebene, snopce slamy alebo sena,

vysávače, prúd tečúcej vody, tlakový vyvíjač teplej

vody, zoškrabanie povrchu u neživých materiálov,

odstránenie vrstvy kontaminovanej pôdy).

2. chemické
(chemické činidlá, ktoré kontaminant buď zriedia,
alebo s ním vytvoria rozpustný komplex, ktorý
následne môže byť odstránený),

3. fyzikálno – chemické
najčastejšie používaná kombinácia dvoch
predchádzajúcich.

Prehľad dekontaminančných prostriedkov

kyseliny

3 % roztok kys. citrónovej alebo bóritej (vhodný aj
na ošetrenie slizníc)

hydroxidy

5 % roztok hydrosiričitánu sodného (NaHSO

3) ,

5 % roztok chlórnanu sodného (NaClO)

oxidačné činidlá

3,6 % peroxid vodíka (vhodný tiež na sliznice)
Asi 6,5 % roztok manganistánu dráselného (KMnO

4)

v 1 % kyseline sírovej (H

2SO4)

komplexotvorné látky

Triplex III (Komplexon III)-dvojsodná soľ kyseliny
etyléndiamíntetraoctovej, EDTA (Kys.
Etyléndiamíntetraoctová), BAL
(dimerkaptopropanol), DTPA (kys.
dietylentriamínopentaoctová) – používané ako1 %
roztok.

saponáty

1 % roztok JAR extra

mydlá

Mazľavé mydlo 5-10 % v teplej vode

Roztoky, kyselín, hydroxidov a zvlášť oxidačných
činidiel, používame len na lokálnu dekontamináciu.
Je to z toho dôvodu, že okrem odstraňovania
rádioaktívnych látok z povrchu dochádza aj k
výraznému jeho poškodzovaniu (odlupovaniu
kože, resp. pokožky).

Za najvyšší stupeň zamorenia rádioaktívnymi
látkami povrchu tela jatočných zvierat sa
považuje dávka vyššia ako 0,3 mGy/h, resp.
2.105 beta rádioaktívnych rozpadov na 1 cm2 za
minútu podľa toho, aký prístroj pre
dozimetrickú kontrolu je použitý.

ZÁSADY PRI POVRCHOVEJ KONTAMINÁCII
HOSPODÁRSKYCH ZVIERAT:

* ak je stupeň zamorenia viac ako 0,3 mGy/h, resp.
pri beta rádioaktívnom rozpade 2.105 na cm2 za
minútu, musíme vykonať úplnú špeciálnu očistu
(UŠO).
* ak po vykonaní UŠO sú uvedené hodnoty opäť
vyššie, zvieratá ustajňujeme oddelene a sledujeme
pokles dávkovej intenzity na stanovenú normu.

* pri dozimetrii do uvedených hodnôt, jatočné
zvieratá môžeme poraziť, ale musíme vykonať
dozimetrickú kontrolu vyťaženého mäsa a orgánov.

Doteraz najúčinnejším

dekontaminančným prostriedkom je

1 % roztok JAR extra a 1 % roztok

sodnej soli EDTA v pomere 1 : 1.

1 % JAR extra v 1 % roztoku Na

2EDTA (1:1),

35 – 40 0C

Druh

zvierat

Množstvo

dekont.

rozt. v l

Oplachová

voda v l

Doba

pôsobenia

roztoku v

min.

HD

8

30

10

svine

8

15

6

ovce

5

20

5

pes

2

10

5

Postup povrchovej dekontaminácie prebieha nasledovne:

1. opláchnutie vlažnou vodou.

2. vlastná aplikácia dekontaminačného roztoku (napr. striekačkou,
čím sa ušetrí roztok a aplikuje sa rovnomerne). Následný úkon –
vtieranie do srsti – je potrebné vykonať ručne (kartače,, snopce
slamy či sena, prietokové kartáče)

3. Opláchnutie dekontaminačného roztoku vlažnou vodou.

4. Ošetrenie prirodzených telesných otvorov – oči, uši, nos - a
končatín. Je nevyhnutné chrániť predovšetkým spojivku, vonkajší
zvukovod a nosnú sliznicu . Pokiaľ sa jedná o končatiny, je
potrebné očistiť kopytá a paznechty, aby nimi nebola prenášaná
rádioaktivita do priestorov s už dekontaminovanými zvieratami.

Priestor a práce pri vlastnej dekontaminácii je
možné organizovať dvojakým spôsobom:

* vytvorením dezaktivačnej linky, v ktorej je zviera
presúvané od jedného úkonu k druhému (podľa
vyššie uvedeného poradia)

* vytvorením stabilných miest s uviazaním, na
ktorých je jednotlivé zviera fixované a obsluhujúci
personál zaisťuje jednotlivé fázy dekontaminácie
prechádzaním od jedného k druhému zvieraťu.

Pri manipulácii s mladým dobytkom je vhodné

použiť rúšku na zakrytie očí (napr. dvojité vrece).

Všetky fázy dekontaminácie by mali byť

vykonávané v poradí: hlava – krk – horné partie

tela – vnútorné plochy končatín – končatiny.

Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať

slabinám pri chvoste a u koní aj hrive.

Okrem pozorností pri dekontaminácii zvierat v

žiadnom prípade nesmieme zabúdať na

ochranu zdravia obsluhujúceho personálu pred

účinkami rádioaktívneho žiarenia.

Dezaktivácia krmív

Prípustné normy zamorenia krmiva

.

Druh krmiva

Vek štiepnej

zmesi (dni)

Doba kon-

zumácie

do

30 dní

MBq/kg

100 dní

MBq/kg

1 roka

MBq/kg

Jadrové krmivá,
Šroty,kŕmne
zmesi, kŕmna
múka

30

100
365

10,98

2,22

1,098

3,69
0,74
0,37

0,74
0,15

0,074

Seno, kŕmna
slama

30

100
365

1,48
0,37
0,22

0,49
0,12

0,074

0,096
0,022
0,015

Tráva, siláž,
kŕmne
okopaniny

30

100
365

0,37
0,11

0,037

0,12

0,037

0,11

0,22

0,007
0,002

Dezaktivácia krmív sa musí vykonávať nad
uvedenú prípustnú hodnotu. Uskutočňuje sa v
závislosti od druhu krmiva, jeho ochrane, obalov a
stupni zamorenia.

* odstránenie povrchovej vrstvy krmiva
* odstránenie povrchovej vrstvy obalov
* výmena zamoreného obalu za čistý,
nekontaminovaný
* premývanie krmiva nekontaminovanou vodou

Dekontaminácia vody.

V núdzových podmienkach na jej dekontamináciu

môžeme použiť jednoduchý filter. V podstate sa

jedná o drevenú konštrukciu, ktrorej vnútorné steny

sú oblepené nepriepustnou fóliou a dno je tvorené

naprieč poukladanými látkami, na ktoré je usadený

drvený a fóliou utesnený nadstavec. Vlastný filter

sa skladá z nasledujúcich vrstiev:

• na roštu je najskôr daná 10 cm vrstva slamy
• 80 - 90 cm vrstva riečneho piesku
• rovnaká vrstva drobného štrku

• V poľných podmienkach je možné použiť aj

rašelinu,prípadne hlinu v zmesi s pieskom v pomere

1:2

V súčasnosti existujú metódy, ktoré dokážu vodu
dezaktivovať na 70 – 99 %.

* chemické – precipitácia, koagulácia a následná
filtrácia

* fyzikálno – chemické – adsorbcia, iónové
meniče, elektrodialýza

* fyzikálne – odparovanie, destilácia, ultrafiltrácia

Dekontaminácia mäsa a orgánov.

Ako poživateľné sa považujú, ak hodnota

rádioaktivity je do 0,04 mGy/h.

Ak je hodnota vyššia – vykonávame špeciálne

opracovanie, resp. chladíme alebo zmrazujeme
a sledujeme pokles rádioaktivity.

Ak sú zvieratá zasiahnuté len energiou žiarenia,

mäso a prípadne aj orgán môžeme zúžitkovať,
ak boli porazené 2 – 8 dní po expozícii a
nevykazovali klinické príznaky (napr. výrazne
zvýšená teplota, porušenie bariérovej funkcie
črevnej steny).

Zásady pri posudzovaní mäsa a orgánov z
porazených zvierat pre chorobu z ožiarenia.

* vylučujú sa celé zvieratá zamorené rádioaktívnymi látkami
nad prípustnú normu

* z porazených zvierat je potrebné odoberať vzorky na
laboratórne vyšetrenie s výnimkou tých, ktoré boli ožiarené
nízkymi dávkami a nevykazujú typický postiradiačný
syndróm

* mäso (orgány) zo zvierat porazených aj niekoľko dní pred
rozvojom hemoragického syndrómu horšie zreje

Za nepožívateľné veterinárny lekár hodnotí:

* celé zvieratá zamorené nad prípustnú normu
* cele telo zvierat, ak pri laboratórnom vyšetrení boli zistené
v mäse (orgánoch) patogénne, podmienčne patogénne
alebo toxigénne zárodky, prípadne väčší počet
saprofytyckých zárodkov,
*celé telá zvierat pri výrazných odchýlkach vlastností,
zloženia alebo trvanlivosti mäsa, ktoré sú stanoviteľné
organolepticky,
* orgány zvierat, u ktorých v svalovom tkanive boli zistené
saprofytické zárodky,
* všetky časti tela zvieraťa s príznakmi hemoragickej
diatézy,
* štítnu žľazu a všetky vnútorné orgány a miazgové uzliny
pri dôvodnom podozrení vnútornej kontaminácie
rádionuklidmi.

Možné dekontaminačné využitie

bežných technologických postupov.

Mäso:

* suché solenie - mäso so soliacou zmesou / 10
% hmotnosti mäsa, minimálne 6 dní, každodenný
odber šťavy na dozimetrickú kontrolu, teplota 4-18
0

C.

* nakladanie - lak 5-20 0Bé (Baumého stupeň),
hmotnosť mäsa k hmotnosti laku 1:1-10,
každodenný odber šťavy, teplota 5 – 60 0C.

* opakované nakladanie – rovnaké podmienky
ako pri nakladaní, opakovanie 3 x 2 dni.

• varenie – hmotnostný pomer mäsa k vode 1:1-10, pri

konštantnom súčte hmotnosti vody a mäsa, doba
varenia 120 min., teplota 70 – 99 0C.

* opakované varenie – rovnaké podmienky ako v
predchádzajúcom, opakovanie 3 x 40 min.

* dusenie – hmotnostný pomer mäso:stužený tuk:voda
12:3:18. Na začiatku je smaženie na tuku pri teplote 150
0

C, potom nasleduje podliatie vodou. Doba dusenia je

120 min.

* pečenie – 120 min., teplota 150 – 180 0C.

* hlboké zmrazenie – pravidelná dozimetrická kontrola

Mlieko:

* sušenie
* odstreďovanie

Zelenina:

* sušenie
* zmrazovanie

Huby:

* varenie
* nakladanie

Všeobecnou vlastnosťou väčšiny

rádioaktívnych látok je ich schopnosť

viazať sa na vodnú fázu.

Praktické aspekty veterinárnej riadiačno-

hygienickej kontroly životného prostredia a

produktov živočíšnej výroby.

•

Je poverená kontrolou radiačnej kontaminácie objektov

v prostredí (krmivo, voda, siláže a pod.) a produktov

živočíšnej výroby (mlieko, mäso, vajcia a pod.)

•

je poverená vykonaním rádiometrickej a

rádiochemickej expertízy, t.j:

a) kontrolou úrovne rádioaktivity prírodných a umelých

rádionuklidov v životnom prostredí,

b) stanovením úrovne rádioaktivity v jednotlivých

regiónoch a objasnením jej vplyvu na biologické

objekty a biocenózu,

c) Predchádzať a zabrániť prechodu zvýšených
dávok rádioaktívnych látok z prostredia (krmivom,
vodou) do organizmu zvierat,

d) predchádzať a zamedziť používaniu surovín
živočíšneho pôvodu, ktoré obsahujú vyššie
koncentrácie rádionuklidov pre potravinárske
účely.