INDUKOVANÁ RÁDIOAKTIVITA

Vzniká v dôsledku účinku vysokej energie gama a

neutrónového žiarenia.
Môže vzniknúť až 50 rádionuklidov s rôznym

fyzikálnym poločasom rozpadu – 24Na, 32P, 42K

Bola zistená priama závislosť medzi veľkosťou

indukovanej aktivity a obsahom NaCl v

potravinách, surovinách, krmovinách.

Pôsobením energie žiarenia vzniká z chlóru v
molekule NaCl rádioaktívna síra (35S, T

f = 87,1 d).

NaCl týmto získa ružové zafarbenie.

Všeobecne vyššia rádioaktivita je v :

* zrninách
* oleji
* konzervách
* trvanlivých salámach
* šunke
* solených rybách
* mliečnych produktoch po technologickom
opracovaní (kondenzované a sušené mlieko) – z
dôvodu vysokého obsahu anorganických látok.

Nižšia rádioaktivita je v :

* surovom mäse
* tuku
* múke
* cestovinách
* zelenine
* ovocí

Rozlišujeme 3 skupiny požívatín:

1. s nízkou aktiváciou – obsah NaCl je nižší ako
1,0 g/kg, napr:
* múka
* cestoviny
* ovocie
* zelenina
* surové mäso
* nesolené maslo

2. so strednou aktiváciou – obsah NaCl
10,0 – 30,0 g/kg, napr:
* chlieb
* sucháre
* konzervované potraviny
* solené maslo
* syry

3. s vysokou aktiváciou – obsah NaCl je vyšší
ako 40 g/ kg, napr:
* solené ryby
* potravinové koncentráty
* údeniny

Pri indukovanej rádioaktivite vznikajú
rádionuklidy s:

* veľmi krátkym fyzikálnym poločasom rozpadu
(niekoľko minút – 13N, 27Mg),
* krátkym T

f (niekoľko hodín –

42

K, 32P,24Na),

* dlhým T

f (niekoľko rokov –

36

Cl, 41Ca).

Hlavným zdrojom indukovanej rádioaktivity
je 24Na, podľa ktorého sa delia potraviny do
3. skupín:

1. merná aktivita aktivita nepresahuje 37,0 MBq/kg,

napr.:
* cukor
* cukrovinky
* kávové extrakty

2. merná aktivita 37,0 – 370 MBq/kg,
napr.:
* syry
* vajcia
* hrach
* surové mäso
* rybie filé

3. merná aktivita 370 – 1850 MBq/kg, napr.:
* sušené mlieko
* sušená zelenina
* solené jedlá
* chlieb
* údeniny
* mäsové konzervy

Aktivita 37,0 MBq/kg sa považuje za maximálnu,
ktorú v núdzových podmienkach môžeme
jednorazovo konzumovať.

Z tohto vyplýva, že požívatiny rozdeľujeme na dve
skupiny: poživateľné (1) a nepoživateľné (2 a 3).

Pretože sa v prípade indukovanej rádioaktivity
jedná prevažne o krátkodobé rádionuklidy,
dochádza k ich poklesu približne nasledovne:

* za 24 h na 43-45 % pôvodnej hodnoty
* za 2 dni na 7-8 %
* za 3 dni na 2-3 %
* za 5 dni na 1-2 %

Ku vzniku indukovanej aktivity dochádza
aj v obaloch, pričom jej stupeň závisí od
chemického zloženia obalových
materiálov.

Aktivita drevených obalov, kartónov,
papierových a polyetylénových obalov je
určovaná limitovanou aktivitou 14C.

Aktivita sklenených obalov je určovaná 24Na
a 31Si.

Aktivita plechových obalov je určovaná 56Mn.

Aktivita hliníkových obalov je určovaná 24Na.

Medzi najčastejšie používané obalové materiály patria
polyméry:
* polytetrafluorelylén,polyformaldehyd – sú to vysoko
senzitívne materiály,
* polystyrén, polyvinylacetát, polyetyléntereftalát –
rezistentné materiály.

Účinkom žiarenia uvedené materiály sieťujú a

degradujú. Podstatou je oxidatívna degradácia v
dôsledku prítomnosti voľných radikálov a kyslíka.

Za zdraviu škodlivé je považované zamorenie
obalov pri úrovni radiácie 5,0 mGy/h v
poľných podmienkach.

Zákonitosti dynamiky tvorby a poklesu aktivity,
ktoré pri veterinárno-hygienickej expertíze
musíme rešpektovať:

* rádionuklidy indukovanej aktivity sa tvoria nielen
na povrchu, ale aj v hlbších vrstvách,
* obalové materiály znižujú účinok radiácie,
nezabraňujú však vzniku indukovanej
rádioaktivity v surovinách a potravinách,

* k znižovaniu rádioaktivity surovín, potravín a
obalových materiálov dochádza jedine
prirodzeným poklesom v súlade s fyzikálnym
poločasom rozpadu daného rádionuklidu a
neexistuje nijaký dezaktivačný postup.

Suroviny, potraviny, krmivo a voda, ktoré
nevykazujú organoleptické zmeny, avšak na
základe dozimetrického merania vykazujú
indukovanú aktivitu na hornej hranici
prípustnosti, nemôžu sa okamžite konzumovať.
Ich použitie je možné najskôr za 24 – 48 h po
expozícii.

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ