Ťahák - neoklasicke teorie rastu 2008/2009

Neoklasické teórie rastu – kritizujú prílišný dôraz na investície

orientujú sa na skúmanie strany ponuky. , metodologický základ.

je makroek. aplikácia teórie hraničnej produktivity a známa

neoklasická teória výrobných faktorov.

-  sú postavené na produkčných funkciách, kt. zákl. je predstava, že

vytvorený HDP je výsl. všetkých použitých faktorov v ek.

Za predpokladu, že ek. využíva 3 zákl. faktory: práca, pôda, kapitál:

Q=f(L,N,K) L=cel. práca, N=cel. rozsah pôdy, K=cel. kapitál

Rozlišujeme komplementárne a substitučné produkčné funkcie:

Komp - vyjadruje vzťah medzi vytvoreným produktom a jedn. faktormi:

Q=β*K   β= množstvo vytvor. produktu pripadajúceho na jednotku K,

               koeficient efektívnosti

Q=ω*L  ω= množstvo produktu na jedn. L, koeficient produktivity práce

Subs – vyjadruje závislosť produktu od všetkých faktorov súčasne.

- produkčný účinok jedného faktora može byť sčasti zastúpený účinkom

druhého faktora – najz. Cobbova-Douglasova prod. f – Q=A*La*Kb

A,a,b- parametre, ktoré sú vzhľadom na L a K konšt. v čase

(pôsobenie VF súčasne, jeden môže nahradiť druhý, pôdu ee nahradiť)

C-D fciu dalej rozvinul R.M. Solow- další faktor- tech. pokrok

Q=A*ert*La*Kb   ert- tech, pokrok ako expon. fcia času

neoklasické teórie rastu sa sústreďujú na zdroje ekonomického rastu

Monetaristické teórie – vychádzajú z modernizovanej kvan. teórie

peňazí, ktorú aplikoval Milton Friedman

Ek .rast je jedným z dôležitých cieľov stabilizačnej hosp. politiky

Orientácia na použitie konk. ek. nástrojov je dif. podľa toho, ktoré

jednotlivé teoretické prístupy sú v stab. politike dominujúce