VÝVOJ EKONOMICKÝCH

VÝVOJ EKONOMICKÝC

TEÓRIÍ

TEÓ

Vznik a vývoj ekonomickej vedy

Už u Aristotela (384-322 pred n. l.) nachádzame

Už u Aristotela (384-322 pred n. l.) nachádzam

dva páry dôležitých ekonomických pojmov

dva páry dôležitých ekonomických pojm :

1. úžitková hodnota

úžitková hodn

ako individuálna užitočnosť

ako individuálna užitočno

(použiteľnosť) statkov a

(použiteľnosť) statkov

výmenná hodnota

výmenná hodn

chápaná ako výmenný pomer s inými statkami

chápaná ako výmenný pomer s inými statkam

alebo peniazmi. Tento pojem sa následne stal

alebo peniazmi. Tento pojem sa následne s

základným

pojmom

klasickej

školy

základným

pojmom

klasickej

ško

a socialistov tak v objektivistických teóriách

a socialistov tak v objektivistických teóriác

o hodnote, ako aj subjektivistickej teórii

o hodnote, ako aj subjektivistickej teó

hodnoty.

hodno

2.

ekonomika

ekonom

ako náuka o všestrannom

ako náuka o všestranno

zaobstarávaní hospodárskych statkov

zaobstarávaní hospodárskych stat

a chremastika

chremast

ako učenie o obchodníkoch,

ako učenie o obchodníkoc

ktorí si vytvárajú peňažný majetok zo

ktorí si vytvárajú peňažný majetok z

sprostredkúvania výmeny tovarov.

sprostredkúvania výmeny tovaro

Stredovekí scholastici, napríklad Tomáš

Stredovekí scholastici, napríklad Tom

Akvinský (1225-1274) chápali Aristotelove

Akvinský (1225-1274) chápali Aristotelo

učenie, pričom ho spájali s biblickým učením

učenie, pričom ho spájali s biblickým učen

o hospodárskom stave vecí v duchu

o hospodárskom stave vecí v duc

nábožensko-etických noriem, napr.

nábožensko-etických noriem, na

„spravodlivá cena“ (iustus pretium

„spravodlivá cena“ (iustus pre

).

Merkantilizmus

Merkantilizm - prv

á ucelen

uce

á podob

po

a,

v ktorej sa ekonomické myslenie pokúsilo

v ktorej sa ekonomické myslenie pokús

o teoretické zdôvodnenie základov trhovej

o teoretické zdôvodnenie základov trhov

ekonomiky. Významnú úlohu zohrával

ekonomiky. Významnú úlohu zohráv

obchod a peniaze, najmä drahé kovy.

obchod a peniaze, najmä drahé ko

Za základný zdroj bohatstva krajiny sa

Za základný zdroj bohatstva krajiny

považoval obchod, najmä zahraničný, ktorý

považoval obchod, najmä zahraničný, kto

zabezpečoval príliv drahých kovov do krajiny

zabezpečoval príliv drahých kovov do kraji

z inej krajiny.

z inej krajin

Štát v tomto období podporoval ťažbu drahých

Štát v tomto období podporoval ťažbu drahý

kovov a častým javom sa stali dobyvačné

kovov a častým javom sa stali dobyvač

vojny na získanie drahých kovov

vojny na získanie drahých ko

.

Rozvinutý

merkantilizmus

považuje

Rozvinutý

merkantilizmus

považu

manufaktúrnu výrobu za hlavný zdroj

manufaktúrnu výrobu za hlavný zdr

zväčšovania bohatstva krajiny. Rozvinutý

zväčšovania bohatstva krajiny. Rozvinu

merkantilizmus už chápe peniaze ako kapitál,

merkantilizmus už chápe peniaze ako kapit

ktorý sa neustále zhodnocuje a prináša jeho

ktorý sa neustále zhodnocuje a prináša je

vlastníkovi zisk.

vlastníkovi zi

V najdokonalejšej podobe sa merkantilizmus

V najdokonalejšej podobe sa merkantilizm

rozvinul v Anglicku, neskôr vo Francúzsku

rozvinul v Anglicku, neskôr vo Francúz

.

Najvýznamnejším predstaviteľom bol Anglicku

Najvýznamnejším predstaviteľom bol Angli

T. Mun

M

, vo Francúzsku

vo Francúz

J.B.Colbert

J.B.Colb

.

Fyziokratizmus

Fyziokratizm

Fyziokratizmus odmietol glorifikáciu peňazí

Fyziokratizmus odmietol glorifikáciu peňa

a drahých kovov a za základný zdroj bohatstva

a drahých kovov a za základný zdroj bohats

krajiny považuje poľnohospodársku výrobu.

krajiny považuje poľnohospodársku výrob

Hlavným predstaviteľom fyziokratizmu bol

Hlavným predstaviteľom fyziokratizmu b

F.Quesnay

F.Ques

.

Poľnohospodárstvo je zdrojom všetkého

Poľnohospodárstvo je zdrojom všetké

bohatstva krajiny a všetkých jej obyvateľov. Za

bohatstva krajiny a všetkých jej obyvateľov

produktívnu prácu považovali iba prácu

produktívnu prácu považovali iba prá

vynakladanú v poľnohospodárstve

vynakladanú v poľnohospodárs

.

Sociálnu štruktúru spoločnosti tvoria podľa

Sociálnu štruktúru spoločnosti tvoria po

Quesnaya

Quesn

tri triedy:

tri trie

- trieda vlastníkov (pôdy)

rieda vlastníkov (pô

- produktívna trieda (podnikajúci,

- produktívna trieda (podnikajú

pracujúci v poľnohospodárstve)

pracujúci v poľnohospodárst

- sterilná trieda (pracujúci v ostatných

- sterilná trieda (pracujúci v ostatný

odvetviach hospodárstva)

odvetviach hospodárst

Tento kolobeh viedol k vytvoreniu

Tento kolobeh viedol k vytvoren

predpokladov na obnovenie výroby

predpokladov na obnovenie výro

v nasledujúcom období v nezmenenom

v nasledujúcom období v nezmeneno

rozsahu.

ozsah

Klasická ekonómia

Klasická ekonó

K najvýznamnejším predstaviteľom patria

K najvýznamnejším predstaviteľom pa

:

 W.Petty,

W.Pet

 A.Smith,

A.Smit

 D.Ricardo,

D.Ricard

 J.B.Say,

J.B.Sa

 T.R.Malthus

T.R.Malth

 a ďalší.

a ďa

A. Smith

A. Sm

bol nadšeným stúpencom a hlásateľom

bol nadšeným stúpencom a hlásateľo

hospodárskej slobody. Nastolil problémy, ktorých

hospodárskej slobody. Nastolil problémy, ktorý

ďalšie riešenie významne podnietilo rozvoj

ďalšie riešenie významne podnietilo rozv

ekonomickej vedy.

ekonomickej ve

Východiskom

Východis

Smithovej predstavy fungovania

Smithovej predstavy fungova

hospodárstva je predpoklad, že všetky ekonomické

hospodárstva je predpoklad, že všetky ekonomic

javy a procesy vyplývajú z prirodzenej povahy

javy a procesy vyplývajú z prirodzenej povah

človeka egoistu, ktorý sleduje svoj osobný záujem

človeka egoistu, ktorý sleduje svoj osobný záuje

a ten je hybnou silou ekonomického vývinu.

a ten je hybnou silou ekonomického vývi

Dôvodí, že štátu v trhovej ekonomike

Dôvodí, že štátu v trhovej ekonomi

pripadajú len úlohy:

pripadajú len úlo

-ochraňovať krajinu pred vonkajším

ochraňovať krajinu pred vonkajš

nebezpečenstvom

nebezpečenst

- udržiavať poriadok a spravodlivosť vo

- udržiavať poriadok a spravodlivosť

vnútri krajiny

vnútri kraj

- budovať a udržiavať také zariadenia

- budovať a udržiavať také zariade

verejného sektoru, o ktoré nemá záujem

verejného sektoru, o ktoré nemá záuje

jednotlivec, pretože sa nevyplácajú

jednotlivec, pretože sa nevyplác

Podľa Smithovo

Podľa Smitho

učenia o hodnote

učenia o hodn

zdrojom

zdrojo

bohatstva krajiny je

bohatstva krajiny

práca

pr

bez ohľadu na to,

bez ohľadu na t

v ktorom odvetí sa vynakladá. Definuje, že

v ktorom odvetí sa vynakladá. Definuje,

hodnotu určuje množstvo práce, ktoré je

hodnotu určuje množstvo práce, ktoré

vynaložené na výrobu tovaru, pričom

vynaložené na výrobu tovaru, pričo

špecifikuje, že hodnotu určujú tri základné

špecifikuje, že hodnotu určujú tri základ

dôchodky spoločnosti –

dôchodky spoločnost

mzda, zisk a renta

mzda, zisk a re

.

D. Ricardo

D. Rica

nadviazal na

nadviaza

Smithovo

Smith

učenie,

učen

hlavne na jeho

hlavne na je

teóriu hodnoty.

teóriu hodno

Podľa Ricarda veľkosť hodnoty určuje

Podľa Ricarda veľkosť hodnoty urču

množstvo práce, ktoré treba vynaložiť na

množstvo práce, ktoré treba vynaloži

jeho výrobu. Veľkosť hodnoty pritom závisí

jeho výrobu. Veľkosť hodnoty pritom záv

od živej práce, ktorá bola bezprostredne

od živej práce, ktorá bola bezprostred

vynaložená na výrobu tovarov, ale aj od

vynaložená na výrobu tovarov, ale aj

práce minulej spredmetnenej vo výrobných

práce minulej spredmetnenej vo výrobný

faktoroch, ktoré sa pri výrobe opotrebujú

faktoroch, ktoré sa pri výrobe opotrebu

alebo celkom spotrebujú. Ricardo aplikoval

alebo celkom spotrebujú. Ricardo aplikov

svoju teóriu pracovnej hodnoty na oblasť

svoju teóriu pracovnej hodnoty na oblas

medzinárodnej deľby práce v podobe teórie

medzinárodnej deľby práce v podobe teó

komparatívnych (porovnateľných) výhod

komparatívnych (porovnateľných) vý

.

J. B. Say

J. B. S pri kritike Smitha zdôvodňoval, že

pri kritike Smitha zdôvodňoval,

výrobu tovarov treba chápať ako tvorbu

výrobu tovarov treba chápať ako tvor

užitočných vecí,, na ktorej sa spolupodieľajú

užitočných vecí,, na ktorej sa spolupodieľaj

tri výrobné faktory – práca, pôda a kapitál.

tri výrobné faktory – práca, pôda a kapit

Jedným z klasických zákonov trhovej

Jedným z klasických zákonov trhov

ekonomiky sa stal Sayov zákon trhu, podľa

ekonomiky sa stal Sayov zákon trhu, pod

ktorého si každá ponuka si automatický

ktorého si každá ponuka si automatic

vytvára dopyt, a preto je nevyhnutné všetky

vytvára dopyt, a preto je nevyhnutné všet

faktory, ktoré sú k dispozícií využívať

faktory, ktoré sú k dispozícií využív

v plnom rozsahu.

v plnom rozsah

T. R. Malthus

T. R. Malt

kritizoval Ricardovu teóriu

kritizoval Ricardovu teór

pracovnej hodnoty známa je jeho hypotéza,

pracovnej hodnoty známa je jeho hypoté

že obyvateľstvo rastie geometrickým radom

že obyvateľstvo rastie geometrickým rado

a životné prostriedky radom aritmetickým.

a životné prostriedky radom aritmetický

Neoklasická ekonómia

Neoklasická ekonó

Škola hraničnej užitočnosti označovaná tiež

Škola hraničnej užitočnosti označovaná ti

ako

ak neoklasická ekonómia.

neoklasická ekonóm

Jedným z cieľov neoklasickej ekonómie bolo

Jedným z cieľov neoklasickej ekonómie bo

vysvetliť novú alternatívnu teóriu hodnoty

vysvetliť novú alternatívnu teóriu hodno

k teórií pracovnej hodnoty, pričom za základ

k teórií pracovnej hodnoty, pričom za zákl

tejto teórie postavili princíp hraničnej

tejto teórie postavili princíp hraničn

užitočnosti. Podľa teórie hraničnej užitočnosti

užitočnosti. Podľa teórie hraničnej užitočno

hodnotu určuje posledná jednotka danej

hodnotu určuje posledná jednotka dan

zásoby určitého tovaru

zásoby určitého tov

.

Za predchodcu teórie hraničnej užitočnosti

Za predchodcu teórie hraničnej užitočno

možno považovať

možno považov H.Gossena

H.Goss

, ktorý vysvetlil

, ktorý vysve

správanie človeka pri uspokojovaní potrieb

správanie človeka pri uspokojovaní pot

.

Predstavitelia neoklasickej ekonómie venovali

Predstavitelia neoklasickej ekonómie venov

veľkú pozornosť spotrebe a spotrebiteľskému

veľkú pozornosť spotrebe a spotrebiteľském

dopytu.

dopy

Známe je tzv.

Známe je t

Paretovské optimum

Paretovské optim

, ktoré

, kto

hovorí, že pri daných výrobných zdrojoch, pri

hovorí, že pri daných výrobných zdrojoch, p

danom rozdelení dôchodkov a pri daných

danom rozdelení dôchodkov a pri daný

preferenciách spotrebiteľov za optimálne sa

preferenciách spotrebiteľov za optimáln

považuje, keď nikto nemôže zlepšiť svoju

považuje, keď nikto nemôže zlepšiť svo

situáciu bez toho, aby to neviedlo k zhoršeniu

situáciu bez toho, aby to neviedlo k zhoršen

situácie niekoho iného.

situácie niekoho inéh

Na princípe hraničnej užitočnosti založil

Na princípe hraničnej užitočnosti zalo

svoju teóriu aj

svoju teóriu

W. S. Jevons

W. S. Jev

(Anglicko) a ďalší

(Anglicko) a ďal

predstavitelia

predstavite

L. Walras

L. Wal

(Lausannská škola)

(Lausannská ško

C. Menger

C. Men

(Rakúska škola).

(Rakúska ško

Významné miesto v neoklasickej ekonómií má

Významné miesto v neoklasickej ekonómií

Angličan

Anglič

A. Marshall

A. Marsh

a Američan

a Američ

J. B. Clark

J. B. Cl

.

Marshall

Marsh

vysvetlil mechanizmus ponuky

vysvetlil mechanizmus ponu

a dopytu a pomocou kriviek ponuky a dopytu

a dopytu a pomocou kriviek ponuky a dopy

ukázal, že cena trhovej rovnováhy vzniká

ukázal, že cena trhovej rovnováhy vzn

v priesečníkoch oboch kriviek, kedy sa ponuka

v priesečníkoch oboch kriviek, kedy sa ponu

rovná dopytu. V krátkom období sa cena tvorí na

rovná dopytu. V krátkom období sa cena tvor

základe princípu hraničnej užitočnosti.

základe princípu hraničnej užitočno

Clark

Cl

vysvetlil hraničnú produktivitu práce

vysvetlil hraničnú produktivitu prá

posledného zamestnaného robotníka a hraničnú

posledného zamestnaného robotníka a hranič

produktivitu kapitálu ako výnosnosť poslednej

produktivitu kapitálu ako výnosnosť posledn

vloženej jednotky kapitálu.

vloženej jednotky kapitál

Keynesovská makroekonomická

Keynesovská makroekonomic

teória

teó

Podľa

Po

Keynesovej

Keyneso

teórie efektívneho dopytu

teórie efektívneho dopy

úroveň takých makroekonomických veličín,

úroveň takých makroekonomických velič

akými sú celkový objem výroby,

akými sú celkový objem výrob

zamestnanosť a národný dôchodok, nezávisí

zamestnanosť a národný dôchodok, nezáv

od celkových výrobných možností danej

od celkových výrobných možností dan

ekonomiky, ale od celkového kúpyschopného

ekonomiky, ale od celkového kúpyschopné

dopytu.

dopy

Dôležitým poznatkom Keynesa je, že celkový objem

Dôležitým poznatkom Keynesa je, že celkový obje

zamestnanosti (počet zamestnaných) závisí od

zamestnanosti (počet zamestnaných) závisí

celkového efektívneho dopytu, t. j. od celkových

celkového efektívneho dopytu, t. j. od celkový

výdavkov vynaložených na investície – od výšky

výdavkov vynaložených na investície – od výš

investícií. Nakoľko v trhovej ekonomike spotreba aj

investícií. Nakoľko v trhovej ekonomike spotreba aj

investície zaznamenávajú výkyvy, musí ich

investície zaznamenávajú výkyvy, musí i

korigovať štát. Preto aj zodpovednosť za celkovú

korigovať štát. Preto aj zodpovednosť za celko

výšku zamestnanosti nemožno ponechať len na

výšku zamestnanosti nemožno ponechať len

podnikateľské subjekty, ale jej celkovú

podnikateľské subjekty, ale jej celk

úroveň

úrov

a vývoj musí ovplyvňovať štát.

a vývoj musí ovplyvňovať š

Podľa

Po

Keynesa

Keyn

úlohou štátu je zabezpečiť rast

úlohou štátu je zabezpečiť ras

efektívneho dopytu, a tým aj rast dôchodkov

efektívneho dopytu, a tým aj rast dôchodk

a zamestnanosti. Tieto ciele je možné dosiahnuť

a zamestnanosti. Tieto ciele je možné dosiahn

dvoma formami hospodárskej politiky:

dvoma formami hospodárskej politik

rozpočtovým regulovaním ekonomiky (čo

rozpočtovým regulovaním ekonomiky (

znamená, že štátny rozpočet sa využíva na štátne

znamená, že štátny rozpočet sa využíva na štát

zásahy) a peňažno-úverovým regulovaním, kde

zásahy) a peňažno-úverovým regulovaním, k

štát hlavne regulovaním množstva peňazí v obehu

štát hlavne regulovaním množstva peňazí v obe

môže ovplyvňovať celkový efektívny dopyt a tým

môže ovplyvňovať celkový efektívny dopyt a tý

aj celkový rozsah zamestnanosti, investícií

aj celkový rozsah zamestnanosti, investí

a národného dôchodku.

a národného dôchod

Postkeynesovci

Postkeyneso

modifikujú a rozširujú

modifikujú a rozširu

Keynesovú teóriu pomocou ďalších teoretických

Keynesovú teóriu pomocou ďalších teoretický

prístupov, a to predovšetkým ďalším

prístupov, a to predovšetkým ďalš

rozpracovaním peňažných aspektov Keynesovej

rozpracovaním peňažných aspektov Keynesov

teórie.

teór

Kritériom adekvátnosti ekonomickej teórie je

Kritériom adekvátnosti ekonomickej teórie

podľa nich hospodárska prax a výsledky

podľa nich hospodárska prax a výsled

hospodárskej politiky.

hospodárskej politik

Problémy dosahovania makroekonomickej

Problémy dosahovania makroekonomick

rovnováhy v podmienkach plnej zamestnanosti

rovnováhy v podmienkach plnej zamestnano

objasňuje aj

objasňuje

neokeynesovstvo,

neokeynesovst

ktorého súčasťou

ktorého súčasť

sa stala Phillipsova krivka.

sa stala Phillipsova krivk

Neokeynesovská teória pripisuje význam reálnym

Neokeynesovská teória pripisuje význam reálny

ekonomickým vzťahom, ako je efektívny dopyt,

ekonomickým vzťahom, ako je efektívny dop

spotrebná funkcia, investície atď.

spotrebná funkcia, investície a

Neoklasická syntéza, monetarizmus a

Neoklasická syntéza, monetarizmus

nová klasická makroekonómia

nová klasická makroekonó

Neoklasická syntéza

Neoklasická synté

zahŕňa jednak názory

zahŕňa jednak názo

neoklasickej ekonómie a tiež makroekonomickú

neoklasickej ekonómie a tiež makroekonomic

teóriu keynesovského zamerania. Ide teda

teóriu keynesovského zamerania. Ide t

o spojenie niektorých teoretických postulátov

o spojenie niektorých teoretických postulát

a neoklasickej ekonómie do jedného celku.

a neoklasickej ekonómie do jedného celk

Predstavitelia Samuelson

edstavitelia Samuels

P. A.

P

(1947

(1

)

Makroekonomický monetarizmus Miltona

Makroekonomický monetarizmus Milto

Friedmena

Friedm

Štátne zásahy do trhovej ekonomiky považuje za

Štátne zásahy do trhovej ekonomiky považuj

neopodstatnené a považuje ich za hlavnú príčinu

neopodstatnené a považuje ich za hlavnú príči

hospodárskych problémov. Štátne zásahy

hospodárskych problémov. Štátne zásah

pripúšťa len v oblasti regulovania množstva

pripúšťa len v oblasti regulovania množs

peňazí v obehu prostredníctvom emisnej banky.

peňazí v obehu prostredníctvom emisnej bank

Podstatou monetaristickej ekonomickej teórie sú

Podstatou monetaristickej ekonomickej teórie

peniaze a rovnováha na peňažnom trhu.

peniaze a rovnováha na peňažnom trh

Vychádza sa pritom z kvantitatívnej teórie

Vychádza sa pritom z kvantitatívnej teó

peňazí.

peňaz

Odmieta uzákonenie minimálnej mzdy a

Odmieta uzákonenie minimálnej mz

progresívne zdanenie.

progresívne zdanen

Nová klasická makroekonómia

Nová klasická makroekonó

podriaďuje

podriaďu

adaptívne očakávania

adaptívne očakávan racionálnym

racionálny

očakávaním

očakáva

.(E. Lucas a J. Barro)

(E. Lucas a J. Bar

Všetky hospodáriace subjekty sú racionálne

Všetky hospodáriace subjekty sú racionál

v tom zmysle, že robia všetko ako najlepšie

v tom zmysle, že robia všetko ako najlep

vedia. Usilujú sa preto využiť racionálne

vedia. Usilujú sa preto využiť racionál

všetky dostupné informácie vrátane tých,

všetky dostupné informácie vrátane týc

ktoré poskytuje ekonomická teória. Podľa

ktoré poskytuje ekonomická teória. Po

teórie racionálnych očakávaní nie sú reakcie

teórie racionálnych očakávaní nie sú reakc

hospodárskych subjektov nie tie isté opatrenia

hospodárskych subjektov nie tie isté opatre

vlády vždy rovnaké

vlády vždy rovn

.

Ekonómia ponuky

Ekonómia ponu

je za minimalizáciu štátnych

za minimalizáciu štátny

zásahov a vystupuje proti vysokému zdaneniu

zásahov a vystupuje proti vysokému zdanen

príjmov.

príjm

(A. Laffer)

(A. Laff

Riešenie vidí v podnecovaní iniciatívy, aktivity,

Riešenie vidí v podnecovaní iniciatívy, aktivi

tvorivosti v hľadaní nových poznatkov

tvorivosti v hľadaní nových poznatk

a v neustálom zavádzaní inovácií. Riešenia vidia

a v neustálom zavádzaní inovácií. Riešenia v

v daňovej reforme a v znižovaní daní.

v daňovej reforme a v znižovaní dan

Inštitucionálna a Nová inštitucionálna

Inštitucionálna a Nová inštitucionál

ekonómia

ekonó